Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som tu v úvodnom slove v krátkosti predstavil tento návrh zákona, ktorého cieľom je, aby sa zaviedla nová kategória odborného zamestnanca - školského mediátora.
A viac potom vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim týmto ako prvý.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani kolegyňa, ctení kolegovia, takže veľmi krátko vystúpim aj ja k tomuto návrhu zákona, ktorý ako pán kolega Gröhling spomínal, už je tu viackrát. Konkrétne druhýkrát tuším. Tak. Takže druhý pokus. Neviem, či nebudeme pokračovať aj ďalej, ale potom už bude platiť, že do tretice všetko najlepšie.
Každopádne hneď priamo hovorím, že podporujem myšlienku otvorenia trhu s učebnicami. Podporujem ho najmä preto, pretože si veľmi dobre pamätám, keď už tu bol nejaký historický exkurz k tomu, ako sa u nás zavádzajú akékoľvek zmeny. Veľmi dobre si pamätám na rok 2008, kedy začala veľká reforma a ten spôsob, akým sa nabiehal, nabiehalo na postupný systém, ukazoval, jednoducho povedané, chaotickosť tých zmien. Čo bolo veľmi smutné najmä z toho pohľadu, keďže vieme, že mnohí učitelia na vtedajších školeniach dostávali takú jednoduchú odpoveď, keď už vtedy začal problém s nedostatkom učebníc, no veď viete, dobrý učiteľ to dokáže odučiť aj bez tej učebnice.
Samozrejme, chcelo to mať ako dobrý žalúdok sa preniesť cez to, pretože všetky aj medzinárodné výskumy ukazujú, že učebnice sú dôležité, ale nie pre učiteľov, ale pre žiakov. Je to pre nich primárna pomôcka, ktorá im pomáha v rámci vzdelávacieho procesu. A situácia, kedy každý rok, a ja si to osobne pamätám, školy zažívali rôzne situácie, kedy objednali dané učebnice a tie učebnice nakoniec nedorazili, sa odrazili na už možno, dá sa povedať, na fatalistickom postoji, veď je to normálne, že daná učebnica, ktorá sa ocitla v tom pláne, neprišla. Ani jeden, ani druhý. Máme dodnes učebnice, ktoré vôbec neboli vôbec vydané, neboli, pardon, vôbec napísané. Pritom máme dokument Inštitútu vzdelávacej politiky, autor Michal Rehuš, ktorý vyšiel už v januári 2016, pripomínam, že dnes máme október 2018. Tento dokument sa volá Zviazané učebnice, mnohí ho možno poznáte, kde bola pomerne precízna analýza, ako tento stav riešiť. Čiže podľa mňa to, že tu my ešte dnes sa ideme baviť o tom, ako s tým trhom učebníc, je neuveriteľná strata času. A je mrhanie energiou učiteľov, ktorí už pomaly strácajú nádej, že sa v tejto veci niečo zmení. Podstatnejšie ale je aj to, že to riešenie už mohlo byť dávno aplikované. Máme tu predsa precedens.
Tak ako sa uvádza aj v tomto dokumente, dnes rozlišujeme tri základné typy učebníc. Učebnice so schvaľovacou doložkou, ktoré ministerstvo poskytuje bezplatne, učebnice s odporúčacou doložkou, na ktoré ministerstvo poskytuje finančný príspevok, a učebnice s odporúčacou doložkou, ktoré ministerstvo nefinancuje.
Pokiaľ je tu možnosť, ak máme učebnice s odporúčacou doložkou a vieme na ne nájsť financie, ako je možné, že aspoň postupne nedokážeme tento problém riešiť v jednotlivých predmetoch, tam, kde je to najpálčivejšie? Pripomínam, že ide o učebnice cudzích jazykov, konkrétne anglické; najprv sa začalo pri anglickom jazyku. Začalo to od školského roku 2014/2015, kedy postupne sa nabiehalo na tento model, kedy aj učebnice s odporúčacou doložkou bývali uhradené školám. Preto moja hlavná výtka k súčasnému systému je, že aj keď je tu v odporúčaní postupný prechod zo súčasného zatvoreného na otvorený systém, že sa robí veľmi málo a že strácame čas.
K samotnému návrhu zákona. Je pravda, že sme o tom aj s pánom predkladateľom diskutovali, mohli sme si sadnúť a diskutovať aj viac, vedel by som si predstaviť možno niektoré ustanovenia ináč. Ja osobne som veľkým priaznivcom otvárania väčšej autonómie škôl i v tejto oblasti. A tá zodpovednosť by mala podľa mňa byť práve na tej škole, aby si mohla vyberať učebnicu podľa svojich priorít, ktoré má nastavené aj v školskom vzdelávacom programe. Ale ako som sľúbil, nebudem dlhý.
Myslím si, že okrem tejto debaty by sme sa už konečne mali posunúť ďalej. Pretože toto nie je len o tom, že máme nedostatok učebníc, vážení priatelia, toto je o tom, v akej kvalite sú momentálne učebnice na Slovensku. A tie výskumy, ktoré sa robili, nie sú lichotivé. V mnohých z nich vychádza, že súčasným učebniciam chýba, málo úloh na precvičovanie. Sú chaoticky usporiadané, nie sú prehľadné a takto by som mohol pokračovať veľmi dlho.
No a napokon je tu pozitívna správa, neviem, či ste zachytili, v blízkej budúcnosti bude workshop, ktorý, kde nám predstavia návrh centrálneho úložiska digitálne edukačného obsahu. Je to zaujímavá vec, keďže vieme a možnože ste to zachytili, že projekt digitálne učebného obsahu, digitalnevzdelavanie.sk. Táto webstránka za niekoľko desiatok miliónov eur už nefunguje, pretože projekt skončil a všetky materiály, ktoré predtým učitelia do toho dávali a dávali do toho svoj um, sú ta-tam. A preto ak niekto si myslí, že môžeme nahradiť akýmkoľvek portálom to, že máme tu problém s učebnicami, mali by sme spoločne tlačiť na to, aby sa tento problém vyriešil. Neverím tomu, že pri dobrej vôli sa to nedá. Veď je to napokon aj vyznačené v tom implementačnom pláne. Žiaľ, ako býva dobrým zvykom, konkrétna zodpovednosť asi prechádza na ďalšiu vládu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pôvodne som to chcel adresovať aj pánu kolegovi Poliačikovi, ale de facto to môžem aj zovšeobecniť. Ja nie som nejaký prehnaný optimista, ako som už skôr vyhlásil, som skôr skeptikom a viem, ako zvyčajne končia opozičné návrhy a čo my z hľadiska opozície môžeme maximálne častokrát urobiť, je, že konkrétnu tému otvoríme a začneme o nej diskusiu. A sme veľmi radi, keď a zapojí aj druhá strana a vypočujeme si aj ďalšie názory, čo, žiaľ, musím konštatovať, dneska nenastalo, ale nevadí, pretože táto téma na stole je.
Samozrejme, že téma teplých obedov nie je nejakou kľúčovou vecou, ktorá zmení vzdelávací systém na Slovensku. Ale jedným z krokov, ktorý, ako som už spomínal vo faktickej poznámke, ak sa urobia premyslene a spoločne, ak tá zmena bude prebiehať zhora nadol a zdola nahor, ak sa zapoja všetci zúčastnení aktéri, ktorí majú čo povedať a môžu meniť vzdelávací systém na Slovensku, tak bude jedným z kamienkov, ktorý vložíme do tej mozaiky a môže prospieť k zlepšeniu. Veď práve o tom tu ten parlament je, aby sme diskutovali.
A čo mňa vždy najviac mrzí, je, ak my predkladáme nejaký návrh zákona a nedozvieme sa názor druhej strany. Preto vyzývam k diskusii a budem veľmi rád, ak táto a všetky ostatné témy, s ktorými z opozície prichádzame, aby sme mali vždy aj ten opačný názor a porovnávali si, pretože len tak sa môžu prijímať riešenia, ktoré majú čo pomôcť životu občanov, ktorí očakávajú, že my sme tu pre nich, a nie naopak.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie, príspevok, kde uviedla ďalšie fakty. Nedá mi pritom poznamenať, že vo Fínsku tento spôsob, ktorý tu bol spomínaný, majú už od roku 1948. Práve toho roku oslavovali 70. výročie zavedenia stravovania. Ale, pozor, tu chcem spomenúť jednu veľmi podstatnú vec. Vo Fínsku sa nejedná len o stravovanie zadarmo kvázi, ale je to jeden z krokov, piaty, šiesty, siedmy v poradí, ktorý súvisí zároveň aj so zabezpečením asistentov, zabezpečením učebných pomôcok, zabezpečením bezplatných autobusov a ďalších a ďalších vecí, opatrení, ktoré spolu súvisia. To znamená, že vychádzať a prichádzať s jedným krokom konkrétnym pri bombastickom vyhlásení je také ako, dovolím si poznamenať, môj príklad, ktorý často v tomto prípade uvádzam, keď si predstavíme vzdelávací systém ako strom, na ktorý chceme zaštepiť alebo pridať nejakú, konár z nejakého zahraničného stromu, napríklad z kórejského bambusu alebo z fínskej borovice, tak sa nám to skrátka nikde neujme. Takto natvrdo dať jedno konkrétne opatrenie len preto, že sa nám páči a sa nám momentálne hodí, nikdy nebude fungovať, pokiaľ – a teraz sa vrátim späť – nebudeme tieto veci robiť systémovo, v celom slede opatrení a naraz. Pretože toto, bohužiaľ, hovoria aj zahraničné skúsenosti a tak sa nám to ukazuje aj v bežnej praxi.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No ďakujem za potvrdenie tých vecí, ktoré som tu spomínal, a v krátkosti k tej výtke. Ja nikdy nerozlišujem deti na základe toho, odkiaľ sú, kde sa narodili, vždy sa pozerám na to, v akom stave chudoby, a hovorme o tom už otvorene konečne, v akom stave chudoby sa nachádzajú. Nie každý má to šťastie, že sa narodí a má pred sebou prestretý stôl. Máme tu obrovské množstvo detí, ktoré už dnes postihuje generačná chudoba, za ktorú ony nemôžu. A ja rozhodne nebudem rozlišovať medzi takýmito deťmi a všetkými ostatnými.
V prvom rade však opatrenie, ktoré sa prijíma, má robiť všetko pre to, aby sme pomohli tým, ktorí to šťastie nemali. To je tá sociálnosť, ktorá funguje ešte v tomto štáte a ktorá by mala fungovať pri všetkom, keď sa na akýkoľvek problém pozeráme. Čiže nerozlišovať, ale zároveň aj zdôrazňovať, kde treba vykonať potrebnú intervenciu, mnohokrát aj včasnú intervenciu, ktorá sa týka aj zdravotného znevýhodnenia a všetkého ostatného, pretože toto je pre nás najdôležitejšie. Pokiaľ nebudeme pozerať na všetky deti rovnako a zároveň nebudeme sa snažiť dvíhať tie, ktoré nemali to šťastie, môžeme tu len vytvárať báje a fantázie o tom, akí sme sociálni a akú spoločnosť tu chceme vybudovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak ako som avizoval, prichádzame s návrhom zákona, ktorý má jeden dôležitý cieľ, upozorniť na to, aké je kľúčové stravovanie na školách, ako je zároveň aj kľúčové, aby táto strava bola kvalitnou, zdravotne vyváženou, a zároveň, aby sme otvorili túto diskusiu z pohľadu, keď chceme čosi dávať zadarmo, aby to bolo kvalitné, čo chceme poskytovať zadarmo.
Nedostatočné stravovanie totiž ovplyvňuje zdravie a blahobyt detí pri rozvoji ich rastu, zdravia, poznávania a správania a zároveň spôsobuje emočné a akademické problémy detí. Poskytnutie teplého obeda zlepší podľa nášho názoru stravovacie návyky i študijné výsledky hlavne žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov z marginalizovaných skupín, ktorí nemajú prístup k teplej strave.
K samotnému návrhu zákona. Navrhujeme, aby sa doplnilo ustanovenie, ktoré určí povinnosť školskej jedálni zabezpečiť teplý obed pre každé dieťa v poslednom ročníku materskej školy a pre každého žiaka, a to za každý deň školského vyučovania, ktorého sa deti a žiaci zúčastnia. Čiže toto opatrenie sa týka v poslednom ročníku materských škôl a všetkých žiakov základných i stredných škôl. Povinnosť pripravovať a poskytovať teplé obedy pre deti v poslednom ročníku materských škôl a pre všetkých žiakov, t. j. žiakov základných škôl, stredných škôl a škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a žiakov základných umeleckých škôl je dôležité z dôvodu skvalitňovania stravovania, ako som už uviedol v úvode.
Ak poznáte staršiu analýzu akademikov z Princetonu, viete, že čo sa týka zdravého stravovania a stravovania ako takého, ten súvisí aj so zdravým životným štýlom. Tá staršia štúdia nám jednoznačne ukazuje, že práve stravovacie návyky ovplyvňujú z celej jednej tretiny neskoršie dopady, ktoré majú dopad na človeka. Zatiaľ čo v medicíne, lekári a samotná starostlivosť v nemocniciach, je to len z jednej desatiny. Takže je veľmi kľúčové o tom hovoriť. Navyše, keď máme aj najnovšiu štúdiu univerzity v Berkeley, ktorá robila prieskum, ako strava vplýva na výsledky študentov v testoch. Vytvorili štandardizovaný test a porovnávali porovnateľne, porovnateľných študentov, aké výsledky v teste dosahujú. Skúmali dva faktory, výsledok testu a kvalitu stravy. Študenti, ktorí mali nevyváženú stravu, dosahovali dokázateľne horšie výsledky.
Ďalší faktor, ktorý ale tu musím spomenúť, je, že dnes máme tisíce detí, ktoré miesto teplej stravy dostávajú stravu nie teplú, v podobe balíčkov, suchých balíčkov, rôzne bagety. A toto nie je dobrý stav. Toto nie je dobrý stav. Preto aj prichádzame s týmto opatrením, ktorý zároveň je naviazaný aj na, a všíma si aj potrebu, aby sa brali do úvahy aj potreby diétneho stravovania pre stravníkov, ktorí potrebujú osobitné stravovanie. Čiže toto máme v našom návrhu zákona ošetrené.
Ďalej navrhujeme doplniť do tohto odseku ustanovenia aj o tom, že uvedenú možnosť pripravovať diétnu stravu nie je dotknutá povinnosť zabezpečiť jeden teplý obed pre každé dieťa v poslednom ročníku materskej školy a pre každé dieťa. Doplnením navrhovaného textu dôjde k spresneniu súčasného platného znenia s ohľadom na novú povinnosť zabezpečovať potom teplé obedy pre deti v poslednom ročníku materských škôl a pre všetkých žiakov.
Zároveň v ustanovení § 141 ods. 1 školského zákona, ktorý upravuje základný účel existencie výdajných školských jedální, vysvetlím, okrem samotných kuchýň a jedální máme aj výdajné školské jedálne, kde sa strava síce tepelne neupravuje, teda kde sa strava nepripravuje, ale tepelne sa upravuje a ohrieva, aby mali žiaci zabezpečenú naozaj tú stravu teplú. Takže aj na toto sme mysleli, doplnením novej vety na konci ustanovenia § 141 ods. 1 a tak zabezpečujeme právo každého dieťaťa v poslednom ročníku materskej školy a každého žiaka na teplý obed v prípadoch, keď stravovanie v škole nie je zabezpečované školskou jedálňou v zmysle § 140 školského zákona, ale ani výdajnou školskou jedálňou v zmysle § 141 školského zákona.
V súčasnosti máme na Slovensku 4 346 jedální a prepočítaná kapacita týchto jedální v rámci tej kuchyne, koľko môžu pripraviť stravy, je 756 533. Naše opatrenie, ktoré sme prepočítali, by dokázalo zabezpečiť tento spôsob stravovania pre 700 588 detí. To len taká krátka poznámka. Ak sme počítali dopady plánovaného opatrenia vládnej koalície na stravovanie zadarmo, tam nám vyšiel výpočet až 807 461. To znamená, že máme tu trochu nepomer v tom, že ako kapacitne budú vôbec kuchyne zvládať pripravovať túto stravu. A toto je vec, ktorá by sa tiež mala riešiť a malo by sa o nej diskutovať, pretože je, jedna vec je prijať určité opatrenia a druhá vec je, keď to necháme na školské kuchyne a jedálne, ako to budú kapacitne stíhať.
Ďalšiu vec, na ktorú ale chcem upozorniť, je aj, čo s odpadom? Ten sa rapídne zvýši. Odborníci na to upozorňujú a varujú, že vznikne nám tu, zvýšené náklady, pretože všetci predsa vieme, že náklad za odpad nebude znášať ten, kto bude odoberať odpad zo školských kuchýň a jedální, ale ten, kto ho produkuje. Preto naše opatrenie prichádza v dobrej viere, že kľúčovou má byť debata o kvalite poskytovanej stravy. A podľa nás a nášho názoru je dôležité, aby táto strava bola pripravená tepelnou úpravou, aby išlo o teplý obed, pretože na, nezávisle na tom by sme mali aj podnietiť vykonať viac analýz, ktoré nám jasne preukážu, že je to životne dôležité pre to, ak chceme rozvíjať zdravé stravovacie návyky u našich detí. A tu začať treba aj doma a treba o tejto téme hovoriť a treba vyjsť v ústrety tým deťom, ktoré vidia vo svojom okolí, aká rýchla doba zdeformovala prístup k tomu, čo je dôležité, ako ten nedostatok času, ktorý vidia okolo seba, ich učí jednej veci, že jednoducho niet času sa ani poriadne raz za deň najesť. A to je vec, ktorú vidia doma, to je vec, ktorú vidia vo svojom okolí. A je kľúčové, aby sme práve v školách, tak ako ukazovala aj tá štúdia vedcov z Princetonu, práve tam ich učili tým zdravým stravovacím návykom. Toto je hlavná vec a toto je hlavný cieľ, pre ktorý prichádzame s týmto návrhom zákona, a veríme, že nájde všeobecnú podporu, pretože hovorí o tom, čo je prospešné pre deti.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ctená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dovoľte mi v úvode len krátko odôvodniť tento návrh zákona a následne sa prihlasujem do rozpravy ako prvý, aby som ho trošku podrobnejšie rozobral.
Hlavným účelom návrhu zákona je poskytnúť teplý obed pre každého žiaka za každý deň školského vyučovania a pre každé dieťa v poslednom ročníku materskej školy, rovnako za každý deň strávený v materskej škole. Zámerom je skvalitnenie stravovania na materských, základných a stredných školách. Viac potom v rozprave. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi veľmi krátko zareagovať k tomuto návrhu zákona, pretože považujem za mimoriadne dôležité, aby tu zaznelo, ako dôležitá téma to je. Riešime tu tých najzraniteľnejších, na ktorých sa donedávna stále zabúdalo a stále sa zabúda. Myslím si, že celá spoločnosť by sa mala zobudiť a uvedomiť si, že tento problém tu reálne je, že tento problém nás gniavi a ukazuje aj vyspelosť našej spoločnosti. Pretože vyspelosť spoločnosti sa posudzuje podľa toho, akým spôsobom pristupuje k tým najslabším a najzraniteľnejším.
Som rád, že už aj v tomto návrhu zákona sa nachádza a ide sa vkladať aj definícia, respektíve samotná diagnóza asperger, aspergerov, pretože doteraz boli rôzne polemiky o tomto type, ktorý patrí do celkového autistického spektra, a najmä, čo sa tu rieši, je uľahčenie, skutočné uľahčenie tých praktických problémov, na ktoré narážajú rodičia s takýmito deťmi. Pretože sám som toho bol svedkom. Videl som to na vlastné oči, tak ako aj ostatní moji kolegovia. Títo rodičia častokrát už nevládzu. Sú v situácii, kedy sú na pokraji síl. Sú v situácii a budem o tom hovoriť otvorene, sú dotlačení do home squattingu. Áno, hovorme o nútenom home squattingu, pretože nie sme ako spoločnosť nastavená pristupovať k týmto deťom. Miesto toho však používame frázy o inklúzii a reálne neprijímame také riešenia, ktoré týmto ľuďom pomáhajú.
Myslím si, že je veľmi dôležité, aby im štát pomohol, aby im zabezpečil dostatok prostriedkov na to, aby sa maximálne mohli venovať svojim deťom, aby mohli urobiť maximum pre to, aby tieto deti necítili pohľady okolia, že sú nejak iné, ale aby sa cítili súčasťou spoločenstiev. Preto je dôležité nevyčleňovať, nevyselektovať, nesegregovať ľudí, ktorí sa narodili tak, ako sa narodili s týmito druhmi postihnutí, ale umožniť im pôsobiť a fungovať v spoločnosti ako skutoční jednotlivci, ako jedinci, ktorí sú rovnocenní s ostatnými, čo sa týka ich ľudských práv.
Preto je dôležité, mimoriadne dôležité, že je tu tento zákon. Ja z tohto miesta vyzývam vládnu koalíciu, aby sa zamyslela nad tým, či bude deliť zákony na základe toho, kto ich predkladá, alebo na základe toho, čo akútne riešia.
Čo sa týka školstva, je tam veľmi dobrý návrh ohľadom individuálnych plánov. Pretože ten individuálny program, ktorý to dieťa má, a tá dohoda medzi rodičmi a školou má byť čo najotvorenejšia tak, aby boli navzájom partnermi, aby sa vychádzalo v ústrety deťom a ich rodičom. Čiže nestanovovať prekážky vtedy a vtedy máš byť tam a tam, nehádzať polená pod nohy, ale vychádzať a byť flexibilný a pružný k tomu, aby sa tieto deti mohli vtedy, ak sa na to cítia, zúčastňovať vzdelávacieho procesu, aby boli v kontakte so svojimi rovesníkmi, aby prebiehala interakcia, pretože je to mimoriadne dôležité aj potom pre ostatných. Aj pre tie deti, ktoré sú intaktné, ktoré mali to šťastie, že sa nenarodili s nejakým druhom postihnutia alebo s nejakým hendikepom. Práve tieto deti sa takto môžu učiť, aby, a môžu sa naučiť tolerantnosti, môžu sa naučiť súdržnosti, môžu sa naučiť byť ľuďmi, ktorí berú každého človeka ako človeka, ktorý má svoju hodnotu. Každý jeden z nich to má. Neviete si ani predstaviť, keď sa s nimi stretnete, pozrite sa im do očí, komunikujte s nimi. Preto žiadam všetkých, nielen tu v sále, ale aj čo si vypočujú to, čo tu hovorím, aby sa tento problém konečne dostal do čo najširšieho povedomia, aby ako spoločnosť sme sa, ako som už hovoril predtým, zobudili a začali to riešiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem som, chcel som len doplniť pána poslanca Beblavého v tom, keď už spomínal o svojich aktivitách ako sa snažil v tejto téme bojovať v minulosti. On možno pozabudol aj na to, že spoločne ako opozícia sme minulý rok dali aj podanie na Ústavný súd v tejto veci, ktorú ja osobne považujem za veľmi vážnu, keď práve títo zamestnanci svojimi platovými tarifami boli pod úrovňou minimálnej mzdy. Osobne sa veľmi teším tomu, že konečne sa tento problém rieši.
Akurát nedá mi poznamenať jednu takú kritickú pripomienku, keďže pozorne som sledoval tento proces, je mi ľúto, že keď už máme tento zákon tu v parlamente, neriešili sme zároveň aj platové tabuľky pedagogických a odborných zamestnancov. Viem, ako je to v súčasnosti nastavené, chápem možno niektoré postoje, ktoré sú tak nastavené, ako sú, ale myslím si osobne, že pokiaľ by sme to mali urobiť tým spôsobom, že keď zákon, ktorý to, môže tento problém riešiť, prichádza do parlamentu, nemalo by sa nám stávať, aby sme na určitú skupinu týchto zamestnancov zabúdali. Viem, že sa to bude riešiť, viem, že od 1. januára má byť 10 % navýšenie aj pre nich, ale považujem za dôležité tu poznamenať, že v situácii, keď máme tu správu Education at a Glance 2018, ktorá konštatuje, že stále naši učitelia a riaditelia základných škôl sú pod úrovňou OECD, konkrétne v prepočítaní v paritnej sile. Učiteľ strednej školy po 15 rokoch praxe na Slovensku môže mať plat v prepočte na americké doláre 20 057 dolárov, tak stále je tu veľká výzva, aby sa tento problém riešil spoločne, pretože toto je dôležité.
Neriešme politické veci, riešme odborný problém. Títo ľudia si to naozaj zaslúžia.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Častokrát tu hovorí sa o majetku. Neviem, možnože mnohí z vás zachytili aj na stránkach "Veda chce žiť" analýzu, ako to vlastne s tým majetkom je, keď je majetok v rukách štátu alebo majetok v rukách vedeckej výskumnej inštitúcie. V prvom rade asi by si trebalo vysvetliť, že ktorý proces je otvorenejší a ktorý proces zaručuje väčšiu ochranu tohto majetku. V prípade majetku v rukách štátu, ak sa nachádza nejaká lukratívna budova ústavu a chce budovu túto predať, musí vyhlásiť trvalú prebytočnosť, je k tomu nevyhnutný súhlas predsedníctva akadémie vied. Najprv ponuka ide iným rozpočtovým alebo príspevkovým organizáciám, pri nezáujme ponúka ho všetkým ostatným subjektom. Pozor, upozorňujem, pri nezáujme cena podľa znaleckého posudku sa môže postupne znižovať, dôjde k uzavretiu zmluvy o predaji, zmluvu odsúhlasí ministerstvo financií a potom sa stane účinnou a predaj sa uskutoční. Pri VVI je proces, ak je nejaká lukratívna budova, ústav chce túto budovu predať, ústav vyhlási prebytočnosť a je k tomu potrebný súhlas dozornej rady, rozhodnutie, prichádza, predsedníctva o prebytočnosti akadémii vied, následne prichádza rozhodnutie ministerstva financií o predaji, následne je tu rozhodnutie vlády Slovenskej republiky o predaji, potom je až verejná obchodná súťaž a pozor, cena nesmie byť nižšia, ako znalecký posudok. Tak sa pýtam: kde je potom majetok lepšie ochránený? Ďakujem.