Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Ja keď som sa do tej rozpravy hlásil, tak som nevedel, čo všetko predo mnou zaznie, a nevedel som, koľko ľudí predo mnou vystúpi. V podstate bolo asi povedané všetko. Ja by som ešte k tomu povedal toľko, že za toho socializmu u nás bola tolerancia 0,3. Väčšina slušnej Európy toleruje 0,5, tak ako bolo povedané, Veľká Británia, Írsko 0,8. Psychológovia sa zhodujú na tom, že keď šoférujete, zastavíte sa niekde v motoreste alebo v reštaurácii a dáte si obed a dáte si za tým nejaký sladký nápoj, ako je kola, ktorý je veľmi sladený, tak budete ďaleko viacej utlmený, ako keď si dáte jeden strik alebo deci vína alebo jedno malé pivo. Zlepší vám to digesciu, dokonca to zlepší pozornosť, zlepšuje to reakčný čas. A koniec koncov, keď sa na to pozrieme, dokonca aj na tie cyklotrasy, tí ľudia sa zastavia, sú vysmädnutí a už si dajú ten strik alebo dajú si aj to pivo, znepríjemňujeme im ten život a nakoniec sa to aj toleruje. A v podstate fakt sa to deje, znepríjemňujeme tým ľuďom život a tá nulová tolerancia aj tak neexistuje. Policajti nakoniec to, aj tak nad tým privierajú oči, pretože, pretože koľkokrát ozaj v tom živote stačí, že si dáte ten kompót alebo, alebo niečo iné, a už to je. A v tých krajinách, v ktorých to majú do tých 0,5, ale dobre, prosím, môžme, v určitej etape treba robiť veľkú osvetu. Ale pozrite sa dneska na to, máme profesionálnych vodičov, vodičov autobusov a namerajú im 3 promile, 1,3 promile. Aký zákaz? Ako im to chcete zakázať? Zákaz je, netolerujú to. Ale ja si myslím, že keď sa bude robiť dobrá osveta, dobre sa to bude robiť, tak to môže byť, môže byť nápomocné tým ľuďom, a potom môžeme, povedzme, aj to upraviť. A možno by nebolo dobré začať niekde 0,5.
Ja ešte spomeniem Francúzsko, neviem, či, či ste to zaregistrovali. Vo Francúzsku je to povolené, je to 0,5. V tých krajinách je to tak, keď nič nespôsobíte, pri nejakej príležitosti vás zastavia, nafúkate do 0,5, nič sa nestane. Keď spôsobíte nehodu, je to, je to priťažujúca okolnosť. Francúzi si bežne dajú k obedu alebo k večeri, to proste by nebol Francúz, aby si nedal toho vína. Francúzi to chceli riešiť tak, že dali povinne ten alkohol-tester, Európska únia im to zrušila. Ja si osobne myslím, že je to veľmi rozumné, lebo ten tester sa dá kúpiť za 5, za 6, za 7 euro, a každý si to dokáže otestovať, či môže sadnúť alebo nemôže. (Reakcia z pléna.) Ale ja chcem len toto teda povedať, že skutočne tá celá Európa, až na dve alebo tri krajiny, má tých 0,5. Možno by sme nemuseli začínať od 0,5 ale pamätám si, že tu bolo 0,3, a neboli s tým žiadne veľké problémy. A tí, čo pijú alebo budú piť, tí, tým môžete dať nulovú toleranciu, aj tak to budú robiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Bernaťák, ja som čítal ten rozhovor pani podpredsedníčky Ďuriš Nicholsonovej a ona v tom rozhovore povedala, že poslanec, by mu stačilo tých 20 minút, ale v tej dobe ona ešte predpokladala, že sa bude dať prihlásiť do tej rozpravy aj písomne, aj ústne, a ona doslova povedala, že dvakrát 20 minút by malo stačiť. Takže to je dosť veľký rozdiel, 40 minút alebo len 20 minút. A k tomu druhému, o tom filmovaní. No, pokiaľ tu normálne funguje prenos, tak nie je dôvod, aby tu poslanci nahrádzali tento prenos a filmovali. Pokiaľ to nefunguje, tak potom sa nemôžme čudovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Poslanec Viskupič hovoril o parlamentarizme a o demokracii. Ja už som tu spomenul a som veľmi, že je tu teraz aj predseda parlamentu. Keď predseda parlamentu vo svojej úvodnej reči povedal, že demokracia je o rešpektovaní väčšiny, ja som si myslel vtedy najprv, že sa pomýlil. Ale čím ďalej tým viacej chápem, že to nebolo pomýlenie, a chápem, že je to pomýlené myslenie. Je to nepochopenie demokracie a parlamentarizmu. A v tomto zmysle koná. A upozorňujeme ho tu v týchto rozpravách, či v krátkych, či dlhých, zdá sa, že stále nechápe, a bojím sa, že nemá na to, aby to pochopil.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. K poslancovi Farkošovskému len toľko, že slovo je veľká vec, ale aj keď poviem, že sa zaväzujem do 10 minút, tak potom to treba aj dodržať. To je slovo.

Pán poslanec Budaj položil otázku, že prečo treba meniť rokovací poriadok v zmysle náhubkového zákona. A ja vidím jednu, jedinú odpoveď. Predseda parlamentu doktor Danko, vo svojej úvodnej reči po zvolení za predsedu povedal, citujem: "Demokracia je o rešpektovaní väčšiny." No a niekto, kto má takúto logiku, nemôže nikdy pochopiť, čo je skutočná demokracia a tak potom aj vyzerá navrhovaný zákon. Ja k tomu môžem dodať jedine to, že daj niekomu moc a zistíš, kto to je. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán premiér mal pravdu v jednom. Pravdu v tom, keď povedal, že opozícia tu kydá hnoj. Opozícia tu robí svoju robotu, a ak musí kydať hnoj, tak len preto, že niekto tu ten hnoj narobil a nanosil. (Potlesk.)
Chcel by som pána premiéra upozorniť, že porušovanie zákonov, daňových zákonov, je jeden z najťažších porušovaní zákonov a vy sa tomu vôbec nevenujete. Ani ako premiér, ani váš minister. A to je hrubá chyba, pán premiér aj pán minister.
Chcel by som ešte povedať, že kto škodí Slovensku. Nie ten, kto upozorňuje na prešľapy a porušovanie zákonov, ale ten, kto to skutočne robí.
A úplne nakoniec len takú drobnosť. Povedali ste, že pán Lipšic nebude nikdy úspešný v slovenskej politike. No na to ja vám môžem povedať len toľko. Ak mám byť tak úspešný ako vy a niektorí vaši ministri, to nechcem. Pretože moje vlastné deti by mi napľuli do tváre. (Reakcie z pléna. Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Leitmotívom pána premiéra bola nenávisť, aj na začiatku aj na konci, ale ja si myslím, že to je úplne pomýlené vo vnímaní reality. Na tejto schôdzi vôbec nejde o nenávisť, ale len o odmietanie porušovania zákonov a dobrých mravov. Je to odmietanie netransparentného správania a spravovania veci verejných. Pána premiéra chcem upozorniť, že my tu dnes nie sme preto, aby sme hodnotili ministra vnútra pohľadom požiarov, povodní a nejakých iných aktivít.
Dneska schôdza dnešná bola zvolaná pre jeden jediný dôvod, pre jeden jediný prípad, a to je práve úloha opozície, aby keď niečo nie je celkom v poriadku, tak sa to objasnilo, či je to v poriadku alebo nie. Ja si osobne myslím, že aj minister aj premiér by mali privítať, že majú možnosť ukázať, že opozícia sa mýli.
A ešte chcem povedať, že v slušných krajinách, pán premiér povedal, že neexistujú dôkazy. To je práve to, čo treba ukázať, tak existujú alebo neexistujú? V slušných krajinách keď je len podozrenie také ako na Slovensku, tak minister odstupuje a odstupuje aj preto, aby deklaroval, že nebude ovplyvňovať vyšetrovanie takéhoto prípadu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní. V súlade s § 80 ods. 1 zák. o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 84. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zák. o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Ja chcem tak isto podporiť návrh a slová pána poslanca Mihála. My sme to v zdravotníctve úžasne cítili. Keď sa zaviedla táto pracovná zdravotná služba, tak zrazu mnohé zdravotné sestričky odišli od pacientov, odišli z nemocníc, pretože ich zamestnali tieto nové firmy a proste išli tam hlavne kvôli tomu, že mali veľmi dobrú prácu, lebo si sedeli v ordinácii, nemuseli sa starať o nejakého pacienta, tam zmerali nejaký tlak a to bolo všetko, ale hlavne dostali vyššie platy ako v nemocniciach. Pretože peniaze, ktoré berú tieto zdravotné služby, sú ďaleko lepšie honorované, a teda aj platené ako samotné služby v zdravotníckych zariadeniach. Aj keď určitým spôsobom by sa dalo povedať, že je to zdravotnícke zariadenie, ale je to úplne bezúčelné. Potom zaveďme, keďže v podstate temer každý patrí do tejto pracovnej zdravotnej služby alebo pod ňu, tak zrušme obvodných lekárov. Dokonca mnoho obvodných lekárov prešlo pracovať do týchto zdravotných služieb. Nemáme dosť zdravotných sestier, nemáme dosť obvodných lekárov, ale zaviedli sme toto. Má to suplovať niečo, čo je o ničom.
A presne tak, jedno jablko urobí každému tomuto zamestnancovi lepšie ako jedna takáto zbytočná návšteva.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som chcel zareagovať na pani podpredsedníčku v tej časti, kde spomínala postihnutých a hendikepovaných ľudí.
Ja robím súdneho znalca a v poslednej dobe som robil niekoľko znaleckých posudkov na mladých ľudí, ktorí po autohavárii ostali na vozíčku. Dvaja z nich, mladí muži po maturite, po takejto autohavárii ostali na vozíku. Tá liečba trvala nejaký jeden, dva roky a oni potom chceli ďalej študovať. Na Slovensku nevedeli si nájsť školu, ktorá by im poskytla podmienky na to, aby mohli si spraviť vysokú školu. Jeden z nich, resp. obaja išli do Čiech, tam už to bolo neporovnateľne lepšie a už sa tam dalo ako-tak žiť. Jeden z nich, ale veľmi šikovný chlapec, začal pátrať, kde by sa to dalo realizovať a kde by sa mohol realizovať lepšie, a odišiel do Dánska. Nakoniec poradil potom, ja som im poradil, aj tomu druhému. Dneska sú v Dánsku, majú perfektné podmienky, samozrejme, v rámci možností. Dokonca sa dokázali ako študenti zamestnať, pretože tam zamestnávatelia to majú zvýhodnené. A on hovorí, že tu by nemohol existovať. Jediné, čo mu chýba, je rodina a má za ňou ďaleko.
Ďakujem.