Ďakujem pekne. Hneď začnem, pani kolegyňa, o tom, čo som urobil ja.
Áno, bol som štátny tajomník v rokoch ’94 až ’98. Nič sa vtedy neprivatizovalo, Všeobecná zdravotná poisťovňa bola verejnoprávna inštitúcia, ktorá mala 21 členov, ja som bol jej predseda.
Zaviedli sme privátnych lekárov, kde sme povedali, že všeobecný lekár bude mať 60 % kapitáciu, 40 % výkonovú zložku práve preto, lebo sa začali množiť prípady, kedy aj s oderkou...
Ďakujem pekne. Hneď začnem, pani kolegyňa, o tom, čo som urobil ja.
Áno, bol som štátny tajomník v rokoch ’94 až ’98. Nič sa vtedy neprivatizovalo, Všeobecná zdravotná poisťovňa bola verejnoprávna inštitúcia, ktorá mala 21 členov, ja som bol jej predseda.
Zaviedli sme privátnych lekárov, kde sme povedali, že všeobecný lekár bude mať 60 % kapitáciu, 40 % výkonovú zložku práve preto, lebo sa začali množiť prípady, kedy aj s oderkou bol poslaný na chirurgické oddelenie. Teda preto, aby ten lekár, ktorý chce robiť a je zdatný, mohol zašiť ranu. To, čo napríklad je všade vo svete, aby tzv. rodinný lekár, aby, aby teda mohol fungovať, a tí zdatní aby boli takto ekonomicky motivovaní k tomu, aby robili výkony. Bohužiaľ, prišiel po nás ďalší minister, Šagát, ktorý to zrušil a dal plnú kapitáciu. Dneska vidíte, čo sa deje v rámci ambulancií, že už sestra napíše: „Prosím o odborné vyšetrenie.“ Ani odborné vyšetrenie už nepíše: „Prosím o vyšetrenie.“ Mnohokrát to funguje ako distribučná kancelária.
Zo 17 zdravotných poisťovní, ktoré sme tu na Slovensku mali, vďaka mne, lebo sme prijali potom vládny návrh zákona, kde podmienkou bolo 300-tisíc poistencov, dokázali sme zlikvidovať, zlikvidovať, museli sa pozlučovať mnohé zdravotné poisťovne. Ukázalo sa, to, čo teda vy stále presadzujete a máte aj vo svojom programe, že treba zaviesť viacero poisťovní. Nuž Slovensko tu už malo 17 zdravotných poisťovní a skončilo to katastrofou. Môžem vám povedať, že tie malé poisťovne vyberali poistné a neplatili nikomu, pretože, poviem, ak prišiel pacient z východu a tam mal zdravotnú poisťovňu a bol napríklad ošetrený v Bratislave a mali zaplatiť 15-tisíc, tak nezaplatili. Ale keď tá Bratislava má, viete, objem financií bol okolo 50-70 mil. mesačne, tak tých 15-tisíc ani nevymáhali. A takto sa stratila miliarda. Vďaka tomu zlúčeniu máme dneska stav, kedy je, kedy sú tri zdravotné poisťovne. V roku 2004 práve za pána doktora Zajaca sa premenovala Všeobecná zdravotná poisťovňa na akciovú štátnu zdravotnú poisťovňu. A vďaka tomu, že na ňu mnohokrát tlak, chvalabohu, teraz je tam také vedenie, ktoré ten tlak nemá, lebo ho ustojí, došlo k tomu, že predtým skončila poisťovňa v deficite 180 mil. korún, pretože toľko nakontrahovala zmlúv a nemala na to peniaze. Toto by sa nikdy nebolo stalo za, za doby, keby Všeobecná zdravotná poisťovňa aj ostatné poisťovne zostali ako verejnoprávne inštitúcie. Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá mala vyčlenené 3,5 % na správny fond, s tým musela byť. A nakúpili sme budovy, nakúpili sme techniku a rozbehli sme. Teda keď sa pýtate, čo som urobil ja, ja sa k tomu hrdo hlásim.
Poďme k tomu, k tomu výboru. Všetci kolegovia vedia, čo je to gestorský výbor a čo je to normálny výbor. Napriek tomu, že sme mali gestorský výbor a sme už nemali čo sa vracať k tej vecne príslušnej podstate zákona, pani kolegyňa, napriek tomu som vám dal slovo, otvoril som diskusiu a vy to považujete, že veď... Keby ste boli zorientovaná, poznáte rokovací poriadok, tak gestorský výbor hovorí iba o návrhoch, ktoré prichádzajú z iných výborov a gestorský výbor to má zhrnúť. Napriek tomu, lebo ste chceli do toho vstúpiť, tak ste diskutovali a diskutovali sme hodinu. A vy teraz, teraz hovoríte o tom, že... Ja som maximálne bol ústretový a myslím si, že výbor vôbec má byť o tom, aby si tam ľudia povedali, či to už je gestorský, alebo aký, aby sa tam prehodnotili odborné veci. A, samozrejme, že môže byť názor proti názoru. Ja to nespochybňujem. Len, len keď vy poviete, že sme proti Európskej únii alebo proti rozhodnutiu, nemáte pravdu. Praktická sestra je predsa neregulované povolanie a nepodlieha smernici. A ja vám znova prečítam smernicu, aby aj pán Marosz, možnože nás počúva, že..., teda budem hovoriť o argumentoch.
Odborná príprava sestier zodpovedá za všeobecnú starostlivosť, zodpovedných za všeobecnú starostlivosť, predstavuje najmenej tri roky štúdia alebo 4 600 hodín teoretickej a klinickej odbornej prípravy, z čoho teoretická odborná príprava predstavuje najmenej jednu tretinu a klinická odborná príprava najmenej jednu polovicu odbornej prípravy. Dokonca smernica hovorí o tom, že členské štáty môžu udeliť čiastočne výnimky osobám, ktoré získali časť odbornej prípravy v kurzoch. Písala mi jedna sestrička z Rakúska, robí vo Viedni a tá mi napísala, že keď bolo nedostatok sestier, tak skrátili tú výučbu na rok a pol.
Ale my nechceme ísť tou cestou. My hovoríme o tom, že absolventi strednej zdravotnej školy nech sa ďalej dovzdelávavajú, aby, aby dosiahli tých 4 600 hodín. Veď my máme záujem, aby tie sestry boli vzdelané. My nebojujeme proti sestrám, my sme na jednej lodi, preboha. Ja mám kopec zdravotných sestier u mňa na poliklinike a môžem vám povedať, že sú tak, majú také kompetencie, že niekedy ani k tomu preväzu nejdem. Urobia preväz a povedia mi, urobili sme, previazali sme pacienta. Ako to vyzeralo? Všetko v poriadku. Mám absolútnu dôveru majú. Takže je to iba... Ale, samozrejme, že sme si tie preväzy spolu prešli. Ja som si to odkontroloval, povedal som im, čo treba urobiť, kedy treba upozorniť, čo tam treba dať. Žiaden problém neni. Je to proste o praxi. Aj ten lekár keď skončí školu, tak to, že študuje teoreticky a musí ísť na atestáciu, ale to, čo je to najpodstatnejšie, mu starší kolegovia ukážu a zaučia ho. O tom by mala byť aj tá spolupráca tých sestier a sestier, ktoré prichádzajú, že jedna druhej pomôže, ukáže, robím to takto, urob to takto. To je tá praktická výučba.
Trhový spôsob pre zdravotníctvo, ja varujem, nie je to práve dobré, pretože práve z toho dôvodu. Pozrite sa, výchova jednej sestry trvá minimálne 5 rokov. Výchova lekára, aby bol odborník, to je minimálne 11 rokov. My keby sme chceli hovoriť o tom, že teraz nám chýbajú neurológovia, tak sa ľudia z gymnázií hláste na vysokú školu a potom choďte za neurológov, je to neskoro. My musíme plánovať v zdravotníctve. Pokiaľ to upustíme a spoľahneme sa len na trhový spôsob, teraz sme, teraz sme svedkom toho, že ak sme prestali plánovať od toho 2004. roku, teraz máme deficit lekárov v ambulanciách, máme deficit lekárov v nemocniciach, máme deficit zdravotných sestier. Bola to chyba. Nerobme tie chyby opakovane a nehovorme stále o tom, že trh to vyrieši. Zdravotníctvo je práve typický príklad toho, že my musíme dlhodobo plánovať.
Čo sa týka toho konfliktu záujmov, pani kolegyňa, nuž tak potom by som nemohol ani hlasovať za rozpočet, nemohol by som ani hlasovať za to, že peniaze, ktoré majú prísť do zdravotníctva, a všetci alebo väčšina z nás hovorí, že to zdravotníctvo je naozaj nedofinancované. To znamená, že keby som povedal, že treba ho dofinancovať, to... Alebo snáď robíme zákony, ktoré sú lexus specialis (povedané so smiechom), ktorý je práve pre poliklinické zariadenie? Však kto to má iný povedať ako ten, ktorý je, je v tej praxi? A ja som v praxi. Ja som neni uvoľnený len pre. Ja chodím, operujem aj ambulujem ešte, predstavte si. Takže ja sa stretávam s tým problémom každý deň.
A môžem vám povedať, že na našej poliklinike nemáme zamestnanú jednu praktickú sestru. Teda neni to preto, aby som ja skúsené sestry, ktoré tam mám, aby som ja púšťal preč a bral praktické sestry, že ušetrím peniaze. Veď to je naozaj podľa seba súdim teba. To môže povedať iba človek, ktorý by tak možno robil. Ja, ja toto som nikdy nemal ani v pláne, ani v úmysle.
Ale keď vidím, ako sa trápia lekári, obvodní lekári, ako sa trápia pediatri, gynekológovia, ktoré by podľa... To, že nemáme takto nastavené zákony, že lekár, detský lekár musí mať sestru s atest..., teda so špecializáciou detská sestra, a pokiaľ ju nemá, tak musí zavrieť ambulanciu, lebo nespĺňa materiálno-technické a personálne vybavenie. Nuž, ja sa pýtam, kto by mal z toho radosť? A môžme povedať, že dobre, detským sestrám zaplatíme teraz plat 5-tisíc. Ale my ich fyzicky nemáme, nemajú odkiaľ prísť. Tak, preboha, ja, ja znova poviem aj ďakujem všetkým poslancom, ktorí vtedy hlasovali za praktickú sestru, a bolo ich 103, že sme zase naštartovali stredné zdravotné školy. A to bude ten základ, ktoré sa budú ďalej dovzdelávavať.
Ale hovoriť o tom, že, že trh to vyrieši a zaplaťme ich viacej. Ja súhlasím s tým, že treba tie, tie sestry odmeniť. Len, prosím vás pekne, nevnášajme do toho zášť medzi oddeleniami, medzi pracovníkmi. Všetci sme si potrební, od toho ošetrovateľa cez upratovačku, zdravotnú sestru, lekára, je to jeden tím. Ak tam budú zlé vzťahy, prosím vás pekne, nebude čas na pacienta. A nám by malo všetkým v prvom rade záležať na tom, čo s pacientom. A keď budeme si hovoriť o tom, že prepáčte, ja som lekár, toto neni moja povinnosť. Stal sa mi aj prípad. Išiel som operovať pacienta, bolo ho treba ešte oholiť, bol tam iný kolega, hovorí, kde je ošetrovateľ? Tu. Kto ho oholí? Ja. Ty ideš holiť pacienta? Áno. A čo sa mi stane? Čiže o tomto by malo byť. Ak nám ide naozaj o pacienta, tak tu nedá sa povedať, že tu je kompetencia lekára, toto je kompetencia sestry a toto je kompetencia ošetrovateľa. Jednoducho ak je s pacientom problém, všetci musíme byť k dispozícii.
Neni tu kolega Marosz. Ja len k tým záchytným staniciam alebo k tým opitým. Toto je nedobrý apel na pani ministerku. Vieme dobre, že tu záchytné stanice boli, ktoré boli v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. A ja poviem, chvalabohu, že odtiaľ, odtiaľ vypadli, pretože čo má spoločné záchytka so zdravotníctvom? Veď dneska zo zákona si ju môžu mestá a obce zriadiť. Veď kto vyberá poplatky za alkohol? No sú to práve obce a mestá. Stejne, akonáhle ten pacient je, má väčšiu dávku požitého alkoholu, je intoxikovaný a berie sa to tak, že musí ísť do nemocnice. Akonáhle má úraz, musia ho odviezť do nemocnice. To, že u nás sme troška možno takí, poviem, neviem nájsť, neviem nájsť správny názov, ale napríklad v Spojených štátoch sa nikto s tým nebaví. No je opitý, zoberú ho policajti, bachnú ho do basy a vyriešené. U nás máme všetci strach, aby sa niečo proste neudialo. Nakoniec je to správne, prečo, veď niekto môže mať slabú chvíľu a je pod vplyvom alkoholu a nemusíme ho hneď zatracovať. Ale toto je problém, že my, my radšej, aby sme niečo nepokazili, dajme ho do nemocnice. A potom kam s ním? Zostať by v zdravotníctve nemal. Pokiaľ je intoxikovaný, musí zostať na tej, na tom, na tom oddelení, ale, prosím vás pekne, rozhodne by záchytné stanice nemali ísť pod rezort ministerstva zdravotníctva a ešte vôbec, aby sme to platili z verejného zdravotného poistenia, to už vôbec nie. Mestá a obce to môžu zriadiť a, prosím, môžu to robiť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
