Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý dostal, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ja si prihlásim do rozpravy, hoci by som to mohol urobiť v záverečnom slove, ale predsa len si myslím, že by bolo zdvorilejšie umožniť kolegom a prípadne pánovi ministrovi sa k tomu vyjadriť, ak niektorí uznajú, že je to vhodné.
Ja, samozrejme, o tejto úprave môžem povedať asi len toľko, že súhlasíme asi všetci, že je správne humanizovať prostredie, v ktorom sa ocitnú akíkoľvek ľudia, aj tí, ktorí sú podozriví z trestnej činnosti. To je všetko v poriadku.
Avšak dávam do láskavej pozornosti skutočnosť, že k takýmto úpravám dochádza až potom, čo sa vo väzbe – a obzvlášť v kolúznej väzbe – ocitajú ľudia, ktorí boli predtým naši ľudia a o ktorých existuje ešte stále podozrenie, že sú naši ľudia. A tí naši ľudia si teraz vybavujú to, aby sa ich podmienky súčasné, alebo ktoré možno očakávajú v budúcnosti v dohľadnej, aby sa trošku poľudštili, pretože doteraz na to nezáležalo, lebo, samozrejme, vo väzbe sa ocitali len takí ľudia, ktorí nemali príslušnú moc, a teda, inými slovami, neboli naši ľudia, takže potiaľ ako-tak v poriadku.
Ovšem o čom mám veľmi veľké pochybnosti, je to, že takouto úpravou sa ukladajú ďalšie a ďalšie povinnosti orgánom činným v trestnom konaní, konkrétne v súvislosti s potrebou prítomnosti na úkonoch, ktoré chce vykonať väzobne stíhaný pred advokátom alebo notárom. A nie je vôbec z môjho pohľadu jasné, ako bude možné aj tieto úkony vykonávať tak, aby neboli zneužívané. Nie, nie je možné za... zabezpečiť za takto navrhovaných podmienok to, aby sa tie úkony neo... neopakovali, ja neviem, každý deň trikrát. To mi nie je jasné. A viete, keby sme mali slušnejšiu spoločnosť, tak by to asi nejak fungovalo, že by to neprichádzalo v úvahu. Ale my nemáme slušnú spoločnosť, a hlavne my nemáme advokátov, advokátsku komoru, ktorá by sama dohliadla na to, že advokáti nezneužívajú svoje postavenie.
My máme advokátsku komoru takú, ktorá je prístavom pre bývalých príslušníkov iných právnických povolaní, ktorí boli vyhodení z tých, z tých povolaní, najmä sudcov, a tam pristanú. Máme advokátsku komoru, v advokátskej komore pristanú. A máme advokátsku komoru, ktorá sa nevie vysporiadať v podstate s nekalou, nechcem to nazvať trestnou činnosťou, ale v podstate nekalou činnosťou svojich členov, využívajúc skutočnosť, že má monopol na to, že bez advokátskej komory si nikto nevie predstaviť tú existenciu, ani nemôže, ale to, že advokátska komora si neplní svoju povinnosť dohliadať na to, aby advokáti čestne vykonávali svoje zákonné povolanie, to je príčinou toho, že existujú obrovské obavy, že takéto, takáto úprava zákona bude advokátmi zneužívaná.
Predsa mi nikto nepovie, že, že advokáti, ktorí sa vyznamenali takými excesmi, ako je nejaký advokát Para alebo jemu viacerí podobní, že nebudú tieto, tieto ustanovenia zneužívať, čiže nebudú zaťažovať orgány činné v trestnom konaní, že si nebudú vymýšľať úkony tak, aby unavili tých, proti ktorým bojujú za svojich klientov, za obrovské peniaze, podotýkam, bojujú proti tým, ktorí majú, majú veľmi priemerné platy, a jednoducho sa ich snažia, snažia unaviť.
Čiže ešte raz, myslím si, že áno, humanizácia väzobne stíhaných, v poriadku, ale nie ich ochrana do miery, ktorá znemožňuje zabezpečeniu, zabezpečenie alebo dosiahnutie účelu trestného stíhania, a to je spravodlivý proces a odsúdenie tých, ktorí majú byť odsúdení, lebo je realitou u nás, že vďaka tomu, aký, akú to máme históriu a ako si v podstate advokáti vymohli to, že budú kontrolovať trestný proces, tak vďaka tomu my nie sme schopní dosahovať očistu spoločnosti tak, ako táto vláda, ktorá nám tu teraz vládne, to všetkým sľúbila. To je chiméra, jednoducho to nefunguje, a tí, ktorí sa ocitli vo väzení alebo sú väzobne stíhaní, alebo im to hrozí, tak tí teraz bojujú a o to, aby sa to celé zvrátilo, aby všetky sľuby boli márne.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený a odporúčali ho Národnej rady schváliť.
Časť IV spoločnej správy obsahuje jeden pozmeňujúci návrh. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Gestorský výbor zároveň odporučil Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 1035a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru 13. septembra 2022. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Ja som chcel zareagovať možnože len vo faktickej, ale nebol som si istý, že či by som to stihol, a zároveň chcem otvoriť aj novú tému, takže by sa to možno do faktickej nehodilo.
Z mojich poznatkov treba k tejto téme povedať to, že tým pravým dôvodom, prečo sa nevedia tieto strany tohto sporu dohodnúť tu na tom, že čo by bolo najlepšie mať v zákone, je to, že u nás v takto citlivých veciach, ako sú rodinné veci, ako je, ako je konanie o maloletých, sa prejavuje hlboko... alebo naj... najhlbšie je to, že my nemáme sudcov, ktorí sú schopní rozhodovať spravodlivo. O tom to celé je, o tom je to, že potrebujeme mať ľudí, ktorí majú biznisy ako kolegyňa Hatráková, že zastávajú jednu stranu, za každú cenu presadzujú ich pohľad na to, že čo je najlepšie pre dieťa rozvedených rodičov. V tomto je celý, v tomto je celý problém, že my tu nemáme v tejto krajine dlhodobo, my tu nemáme tú kotvu, ten stret, tú skalu, ktorou by mal byť sudca rozhodujúci v rodinných veciach. A tam sa to prejavuje najviac a tu je ten problém.
Keď sudca rozhoduje v obchodných veciach, tak, samozrejme, niekto príde o peniaze, keď je podplatený sudca, no tak takto to u nás chodí, mal, mal aj ten druhý si podplatiť sudcu, alebo keď rozhoduje v trestných veciach, no tak, samozrejme, všetci vieme, že, že trestné veci fungujú pre určitých ľudí nejako a pre iných inak. To je niečo, čím sa nezaoberáme preto do tej miery ako v rodinných veciach, pretože sa nejedná o deti a nie je to až tak citlivá vec. A sme sa ako spoločnosť tomu nejako prispôsobili.
Avšak v rodinných veciach, tam je to niečo, s čím sa nedá zžiť a neexistuje úprava zákona taká, ktorá by zabránila tomu, keď falošný sudca rozhoduje podľa toho, ako je tá vec niekým vybavená. A v tomto spočíva podstata toho, o čom sa tu bavíte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len vo veľkej rýchlosti odpoviem a zareagujem na tie najväčšie nepravdy, ktoré tu boli uvedené.
Ak hovoríme o sedemnástich prípadoch, ako kolega Susko tu hovorí, kedy súdy rozhodli. No, súdy rozhodli, veď o tomto to celé je, že súdy rozhodli. Tak to má byť. Čiže my teraz sme v situácii, kedy oprávnene sú ľudia stíhaní, tak ako nikdy predtým neboli stíhaní, a je samozrejmé, že pri tom sa stanú aj chyby. Predtým sme mali systém, ktorý sa vám všetkým, ktorí ste proti tomuto návrhu, páčil a to bol ten systém, že nikto nešiel pred súd. To, lebo sa to dalo vybaviť na prokuratúre alebo sa mrklo a tak ďalej. Čiže presne o tom to je.
Nebudem sa vyjadrovať k takým všelijakým nulám, ako je pán Kočiš, pokiaľ ide o právne veci. Ale pán Kočiš sa vyjadruje úplne ku všetkému, takže na osobné útoky načo?
Ale chcem povedať všetkým a ktorým to nie je celkom jasné, že neexistuje nezávislosť prokuratúry, to je výmysel, to si vymýšľate. Nikde nie je napísané, že prokuratúra je nezávislý orgán, to si vymýšľate. Čiže má byť nezávislý trestný proces, ale to je niečo úplne niečo iné.
A pokiaľ ide o to, že dôvody odvolania, že sú také, že by ich nemala posudzovať Národná rada. Veď v tom je ten vtip, že u nás nikdy žiaden generálny prokurátor ani špeciálny prokurátor nebol odvolaný, nikdy. To znamená, že kde je tá hranica? My to máme teraz nastavené tak, že nemôže byť odvolaný. Tak teraz skúšame nejakú inú hranicu a uvidíme, ako to bude fungovať, ale dosiaľ, ako to fungovalo, sa nám to osvedčilo ako extrémne zlé, pretože máme špeciálneho prokurátora v base, generálneho prokurátora trestne stíhaného, hoci veľmi liknavo, a ďalšieho generálneho prokurátora, ktorý, niektorí si myslia, že by, že smeruje k tomu, že bude stíhaný. Skrátka je to o tom, že stanovme tú hranicu nejak ináč. Jednoducho tento návrh zákona je absolútne namieste. Tí, ktorí naňho hromžia, len chcú, aby veci zostali tak, aké, aký, aké boli dosiaľ, aby sa nič nezmenilo, aby sme neboli právny štát a aby mohli tu pokračovať tie svinstvá, ktoré tu SMER a predtým HZDS, ktoré to celé vymyslelo, aby tu mohli takto fungovať donekonečna a potom, samozrejme, aby sme tu mali orbánizmus, pretože to je jediný spôsob, akým sa dá zabezpečiť to, že krajina sa bude tváriť, že je demokratická a právny štát, a bude brať európske peniaze, a pritom bude o všetkom rozhodovať jeden najvyšší človek.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som pôvodne toto myslel, že to pôjde až na záver, ale nevadí, pán podpredseda Grendel to takto nejak spracoval, že budem vystupovať teraz, v poriadku.
Ja som chcel primárne reagovať na jediného dosiaľ vystupivšieho oponenta tohto návrhu, a to za stranu SMER prihláseného pána kolegu Suska. Rozumiem tomu, že pán Susko mal svoj prejav napísaný vopred, takže potom už bolo preňho ťažšie reagovať na to, čo ja som povedal v tom mojom vystúpení. Takže on, dalo by sa povedať, že omieľal tie staré všelijaké rozprávky o tom, že ako je toto namierené proti Žilinkovi a ako tu chcem, chceme úplne bezdôvodne zaviesť štátne zastupiteľstvo a tak podobne.
Tak v prvom rade, ja som už povedal, že dôvodom tohto celého nie je nevyhnutne pán Žilinka, ale aj, ale to, aby sme mali štátne, štátny orgán, ktorý je súčasťou ústavných orgánov našej republiky. Orgán, ktorý nie je štát v štáte, orgán, ktorý ctí to, že sa musí zodpovedať za to, ako vykonáva svoju funkciu. A to generálny prokurátor v súčasnej našej zákonnej úprave jednoznačne nie je, to proste je realita. My všetci vieme, že ako si Dr. Žilinka vykonáva svoju funkciu, vieme, že robí veci, ktoré sú úplne mimo jeho pôsobnosti, vieme, že si robí politickú aktivitu v rámci svojho úradu, to znamená v chránenom postavení, a my s tým nie sme schopní nič urobiť.
A v tej súvislosti uviedol pán kolega Susko to, že je, bolo v poriadku, keď sa politik stal špeciálnym prokurátorom, tým sa myslel Daniel Lipšic, a že teda by malo byť v poriadku, keď sa generálny prokurátor stane politikom. To je predsa ale diametrálne odlišná vec, lebo je bežné v celom civilizovanom svete, že nejaký prokurátor, keď vykonáva svoju funkciu riadne, potom, potom skončí tú funkciu a potom na základe toho, ako si vykonával svoju funkciu, ide, ide do politiky, alebo naopak, čo je úplne bežné, že politici idú do právnej služby štátu. V Spolkovej republike Nemecko ústavní sudcovia sú spolovice povinne bývalí politici. Proste toto je úplne štandardná vec.
A potom, že vraj my tu chceme zavádzať, že my tu chceme zavádzať štátne zastupiteľstvo. No, áno, chceme a chceme mať to, aby orgán, ktorý jediný má právo vzniesť trestnú obžalobu, aby sa niekomu zodpovedal. A to už aj keby to bolo úplne ideálne podľa nielen tohto návrhu alebo, ale podľa volebných programov viacerých strán, ešte stále by to nebolo až také zlé z vášho pohľadu, ako je to v iných krajinách, napr. v Českej republike, to je náš, by som povedal, najlogickejší vzor, pokiaľ, pokiaľ ide o legislatívu, tak u nás by to nebolo ani vtedy až také, ako je to napr. v Českej republike, kde generálneho prokurátora odvoláva na návrh ministra spravodlivosti vláda.
Čiže tvrdiť, že štátne zastupiteľstvo je niečo zlé, to môže povedať len niekto, kto chce túto krajinu doviesť do orbánizmu, lebo tam, samozrejme, tam to tak je. A je mi to jasné, že fašistické, komunistické, mafiánske zložky v tomto parlamente to chcú, aby to bolo u nás tak, ako je to u Orbána, lebo to je jediná krajina z nejakého okruhu, ktorý je v našej sfére, kde to takto majú zariadené. A my to máme takto nie preto, že by to takto stanovovala ústava, ale preto, že to máme takto upravené v zákone. A máme to tak preto upravené v zákone, pretože sa podarilo ústavo, ústavodarcom vyboxovať aspoň to, že v ústave sa stanovilo, že všetko, čo sa týka prokuratúry, s výnimkou skutočnosti, že je vedená generálnym prokurátorom, bude upravené v zákone.
A my to teraz chceme upraviť tak, aby sme sa stali civilizovanou krajinou, právnym štátom. Lebo my síce sme asi demokracia, ale určite nie sme právnym štátom, lebo máme tu generálneho prokurátora, tým nemyslím nevyhnutne len pána Žilinku, ale v podstate všetkých jeho predchodcov, ktorý si robí, čo chce. A to, že pán Žilinka robí teraz iné veci, ako robili jeho predchodcovia, to je dané len tým, že máme špeciálneho prokurátora, ktorý si robí svoju robotu. Predtým, za predchodcov pána Žilinku, sme mali špeciálneho prokurátora, ktorý vykonával trestnú činnosť, ktorý mal, ktorý všetky korupčné veci hádzal do šuflíka a potom sa zdalo, že všetko funguje, že generálny prokurátor nemusí nič riešiť. Teraz sa zdá, že je veľa tých, tých oslobodzovaní, ako ja to volám, podľa tri šesť trojky, tak je to dané tým, že je koho. Predtým v podstate nebolo koho, lebo, lebo vládla, vládla mafia bezbreho. Teraz sú nejaké limity, a preto narážame na tento konflikt.
Veľmi veľa zaujímavých vecí povedal pán Susko takých, že človeku sa, dá sa povedať, nožík vo vrecku otváral. Napríklad aj takú vec, že ako my sme znásilnili v súvislosti s ústavnou úpravou okolo prokuratúry, alebo zákonnou úpravou okolo prokuratúry ako sme znásilnili proces a neviem čo. Samozrejme, pán kolega Susko tu nebol v minulom volebnom období, keď jeho kolega Madej, predseda ústavnoprávneho výboru, sem prišiel a v druhom čítaní dal pozmeňovák ústavy za účelom tým, aby sa Robert Fico mohol bez ingerencie prezidenta stať predsedom Ústavného súdu. To bola takáto úprava, takto bola vymyslená. Že ak bude ma deväťdesiatku v parlamente, tak ide rovno na Ústavný súd a zároveň, že Ústavný súd si bude sám voliť svojho predsedu a nebude ho vymenovávať prezident. A to bolo všetko dohodnuté a naši bývalí kolegovia zo SME RODINA za to zahlasovali. A nebyť toho, že došlo k poruche toho, ako sa hlasovalo, že sa spoliehali určití ľudia na to, že ako ja budem hlasovať alebo iní ako budú hlasovať, a potom sa to vrátilo a potom došlo k zmätkom, že sa muselo zopakovať tretie čítanie a už potom sa takého hlasovanie zo strany SME RODINA nezopakovalo, tak dnes tu máme situáciu, že nemusíme tu riešiť to, že Robert Fico tunak obieha, ale bol by predsedom Ústavného súdu. To bola taká úprava. A mne tu bude hovoriť nejaký kolega zo SMER-u, že my sme znásilňovali legislatívny proces! S týmto my si tu žijeme.
A taká, potom taká výtka tu bola od pána Suska, že neprokurátor aby bol prokurátorom. Áno, to znamená, že niekto, kto nie je členom tej sekty. To znamená, že oni si tam vyberajú, tak ako tá Ficova frajerka, tú si vyberú a tú potom si takto uhladia pekne, vytesajú ju do svojej podoby a všelijakých Palovičovcov, celé generácie prokurátorov a tých, to sú potom, to sú prokurátori, to sú naši. Takto si predstavujú život určití ľudia. Nie, my chceme prokurátorov takých, ktorí robia svoju robotu, ktorí majú previerky a ktorí nám garantujú, že nikto nebude stáť nad zákonom a že nikto nebude chránený. A každý, kto má sa postaviť pred trestný súd, tak tam bude dosadený prokurátormi.
Veľká výtka tu bola, že chceme, aby prokurátor bol, bol navrhnutý na odvolanie v prípade, že nebola schválená jeho správa každoročná. Ako keby to bolo niečo neslýchané, že toto vymyslel Baránik a teraz celý svet sa zrúti. Pozor, a to ma trochu prekvapuje ale, že toto pán kolega Susko nevie, lebo väčšinou on vie takéto veci. Toto bolo, toto bola zákonná úprava ešte do roku, myslím, ´98, takto to bolo upravené. Čiže to nie je niečo, čo ja som si vymyslel. Ja som len oprášil to, čo tu existovalo predtým.
Potom sa vyjadroval k tomu, že rozpustenie politickej strany, že to by mal robiť len generálny prokurátor. Áno, lebo všetku moc sústredíme jednej osobe, tú si potom, to je, to bol systém Dušan Kováčik. Všetku moc sústredíme jednej osobe a tú potom si akosi zariadime, že ju kontrolujeme a tým je vec vybavená. A takto je to aj tu. Však vieme, ako dopadli návrhy a údajné návrhy na rozpustenie fašistických strán. Proste je to nefunkčné. A opäť, nie je to, že keď sme navrhli, aby medzi, medzi možnými navrhovateľmi návrhu na rozpustenie politickej strany bola aj vláda, aj ombudsman. My sme si to nevymysleli. To je, v Čechách napríklad je to takto. Čiže to, čo je v krajinách, ktoré majú právny štát, normálne, vy tu vyhlasujete ako za nejaké absurdum, niečo, čo je neslýchané a treba sa nad tým, nad tým pohoršovať.
Teraz zase výtka, že oslabovanie postavenia Rady prokurátorov. Načo má Rada prokurátorov schvaľovať postúpenie alebo preloženie prokurátora na Úrad špeciálnej prokuratúry? Čo to má, čo to má za význam? No vieme, aký to má význam. Aby sa komplikovala práca, filtrovala práca Úradu špeciálnej prokuratúry, to je celé. A pritom títo ľudia musia prejsť nielen previerkou, ale aj výberovým konaním. Čiže to by samotné malo postačovať a je úplne jasné, že tento proces, ako je to teraz nastavený, ako my sa to snažíme teraz zmeniť, je tu len nato, aby generálny prokurátor mohol zasahovať do toho, ako funguje alebo má fungovať právny štát.
No a potom o úprave § 363 Trestného poriadku podľa mňa už je aj škoda hovoriť. Hovoriť tu také sprostosti, naozaj musím to takto nazvať, že generálny prokurátor je garantom zákonnosti a takéto hlúposti. A načo máme súdy potom? Veď súdy sú tie, ktoré garantujú práva ľuďom. Súd môže, keď dostane obžalobu, ktorá absolútne nesedí, tak ako to údajne posudzuje generálny prokurátor, ja si myslím, že to prebieha trochu inak, tak súd posúdi a môže z prvej, môže tú obžalobu poslať, poslať späť. Čiže sa ani neohreje na tom súde a odchádza ten prokurátor. Čiže to nie je, nie je pravda. Je to klamstvo hovoriť, že generálny prokurátor je garantom zákonnosti.
A tu už sme mali aj v OĽANO, všelijaké hlasy nám tu hovorili, všelijakí ľudia, že oni majú skúsenosti a že sa dostali. No tak poďme pracovať na súdoch. Ak sa dostal niekto na súd preto, lebo mal, nejaký prokurátor ho prenasleduje, no tak súd, ak je tá obžaloba úplne nedôvodná, tak súd ju mal zrušiť. Ale nie, my sa tu spoliehame na úplne netransparentný proces, proces, ktorému nikto nerozumie, nikto nevie, že ako to funguje, na rozdiel od súdov. Súdy majú veľmi presne stanovené, ako pracujú, sú kontrolované a majú hlavne ďalšie inštancie, ktoré to kontrolujú. Takže tvrdiť, že generálny prokurátor je garantom zákonnosti, je jednoducho orbánovský nezmysel, ktorý tu môže povedať len nejaký smerák.
No a samozrejme, všelijaké otočky okolo toho, že či využitie paragrafu 363 Trestného poriadku generálnym prokurátorom je, alebo nie je negatívny pokyn. No, alebo obchádzanie negatívneho pokynu. Veď samozrejme, že to obchádzanie negatívneho pokynu a to, že nejako to do tej definície negatívneho pokynu nesedí, to je niečo iné. My hovoríme, že je to obchádzanie, nieže to je negatívny pokyn.
Takže zase ja si myslím, že neexistuje reálny právny, štátotvorný dôvod na to, aby sme tento návrh zákona neodsúhlasili do druhého čítania. Ten, kto nebude hlasovať za tento návrh, a to, samozrejme, je SME RODINA, lebo oni majú najväčší počet kriminálnikov vo svojom prostredí zo všetkých strán, tak kto neodsúhlasí tento zákon, tak jasne dáva najavo, že spolieha na to, že si bude môcť u Žilinku vybaviť tri šesť trojku. To je celé len o tom, to je celé o tom. Aj tu nejaký poslanec z OĽANO hovorí, že nie, on za to nebude hlasovať, aspoň tak to bolo interpretované, lebo že on má nejaké skúsenosti. No nie, to je ten istý poslanec, ktorý, ktorý navrhoval za generálneho prokurátora dnešného krajského prokurátora v Bratislave, ktorý naháňa, naháňa slušných vyšetrovateľov a ktorý pracuje na tom, aby neboli zbavení obvinenia napriek tomu, že súd povedal, že sa ničoho zlého nedopustili. Čiže toto je celé o tom, že či budeme mať právny štát, alebo nebudeme mať právny štát. A my sa snažíme o to a keď navyše teraz sme oslobodení, nemusíme sa pýtať Borisa Kollára, že či môžme predkladať nejaký návrh. Tak keď to nebude odsúhlasené, tak o šesť mesiacov to tu bude zase, to vám garantujem. A so všetkými tými výtkami, ktoré som pri tejto príležitosti povedal, tak budem ich znova hovoriť a budem ich hovoriť možno ešte tvrdšie ako dnes.
Ďakujem.

Ďakujem, pán kolega. Ja sa ospravedlňujem, ja som si myslel, že som vám odpovedal. Ale zrejme som to tak nejak zahltil nejakými inými myšlienkami, že tá pointa asi nebola dosť jasná.
A tá pointa je nasledujúca. Táto úprava to nijako nerieši ten, tento problém, a ako som povedal, ja si myslím, že účelom prerušenia členstva v strane je to, aby existovala možnosť povedať, že nie som členom strany. Čiže toto som zmenil, a ak, väčšinou to tak býva, že dokiaľ nikto takýto prístup k riešeniu tohto problému nenapadne napríklad tým, že by povedal, že vy síce hovoríte, že nie ste členom strany, ale máte len prerušené členstvo, tak dovtedy sa má za to, že to tak sedí, že môže napísať, že nie je členom strany, tým je odfajknutá jedna podmienka, ktorú musí splniť na to, aby mohol niekto kandidovať alebo teda sa ujať funkcie.
Čiže odpoveď je, že ja si myslím, že nie, ale táto otázka nikdy nebola riešená na nejakej úrovni, ktorá je záväzná.
A celkom ešte na záver teda zdupľujem, že táto navrhovaná úprava sa tejto otázke nevenuje.

Ja asi nestihnem, by som to nestihol vo faktickej, tak sa prihlásim takto.
Kolega Jarjabek, tento zákon toto neupravuje. Vlastne už terajší zákon upravuje to, že žiaden prokurátor nesmie byť členom politickej strany a nesmie vykonávať politickú činnosť. A teraz, že či to znamená to, že je členom politickej strany, ak má prerušené členstvo. Asi to je účelom toho prerušenia toho členstva, aby sa mohlo povedať, že členom nejakej politickej strany niekto nie je. Predpokladám, že to je účelom toho, sám o takých prípadoch viem z menej dôležitých sfér, ako je prokuratúra, keď niekto z nejakého dôvodu chce mať možnosť povedať, že nie je členom žiadnej strany politickej, tak si preruší členstvo, lebo očakáva, že možno niekedy v budúcnosti sa potom to jeho členstvo obnoví, ak tak bude chcieť alebo ak to stanovy tej strany umožňujú. Potom sú, samozrejme, prípady, kde keď už ten člen strany je na odchode a nechce, aby to bolo také bolestivé pre všetkých ľudí, ktorých sa to dotýka, mám, mám takú jednu skúsenosť v jednom prípade, tak sa povie, že si prerušujú členstvo a potom to ide akosi do stratena. Tak závisí od toho, že ako to je upravené v stanovách tej strany, ak to prerušenie trvá dlhšie ako nejakú dobu, tak potom sa považuje, že to členstvo úplne zaniklo.
Takže aby som odpovedal na vašu otázku, nie je to predmetom tejto úpravy a je potrebné aj preto vychádzať z toho, že také členstvo sa môže obnoviť. Ale ja osobne nevidím v tom žiaden zádrhel, pretože to, že niekto vystúpi zo strany, to ešte vôbec neznamená, že nie je nejak mentálne alebo inak afilovaný s tou stranou, ak tak chce byť a že nemôže do nej vstúpiť dva týždne po tom, čo z tej strany vystúpil alebo dva roky po tom, alebo po tom, keď mu skončí funkcia.
Čiže si myslím, že je to zaujímavý bod, ktorý ste naniesli, nezhadzujem to nejako, chráňboh, ale myslím si, že riešime, by som povedal, o rad vyšší problém, hrubší problém, ako je ten váš problém, jednak by som povedal, že je relatívne taký jemný. Ale my, bohužiaľ, riešime to, že či generálny prokurátor alebo špeciálny prokurátor či vykonáva politickú činnosť a tá, to členstvo v tej strane, to je úplne elementárne, že nesmie byť členom politickej strany. A vtip je v tom, že keď by to malo sa jednať, keby sa to malo jednať o rozdiel medzi prerušením a vystúpením zo strany, tak ja si myslím, že to prakticky rozdiel nie je. Ide práve, celá táto novela a celý tento návrh smeruje k tomu, aby sme si naliali čistého vína a hovorili veci tak, ako sú, že nezáleží na tom, že či niekto je členom politickej strany alebo či má prerušené členstvo alebo vystúpil zo strany. Záleží na tom, že či naozaj je politicky činný.
A konkrétne keď zoberieme vášho generálneho prokurátora, teda, bohužiaľ, aj môjho, všetkých náš, nás, tak to nie je nič iné ako politik. To je čistá politická činnosť. A dokonca si myslím, že, samozrejme, je, voľba generálneho prokurátora je politická voľba a je to tak v poriadku, súhlasím s tým, má to tak byť, avšak myslím si, že v danom prípade, keď už teda ste do toho zabŕdli, tak v danom prípade zvolenie generálneho prokurátora, o ktorom teraz všetci hovoríme, sa odohralo spôsobom, ktorý koreluje s tým, aká je u nás politika. Čiže my sme si nevolili generálneho prokurátora takého, ktorý povedzme jedni si myslia, že by mal mať názory na potraty také alebo iní si myslia, že by mal mať onaké, alebo že by mal byť za prísne tresty, alebo že by mal byť za voľnejšie tresty (zaznel gong), lebo to sú, to sú legitímne dôvody pre preferenciu generálneho prokurátora v civilizovaných krajinách. Ale my v súlade s tým, že v akom štádiovom vývoji je naša spoločnosť, my sme si tam dosadili prokurátora na základe organizovanej akcie zločineckých skupín, ktoré si ho tam dosadili spôsobom takým, že oklamali všetkých nevedkov a tí, ktorí vedeli, o čo sa jedná, tak na seba mrkali a povedali áno, toto je on. Čiže však toto, čo teraz hovorím, to bolo stokrát potvrdené, môžete si to vo verejne dostupných informáciách potvrdiť.
Čiže je táto úprava, navrhovaná, o tom, aby sme si naliali čistého vína, že keď raz už tam je, žiadna politika a hlavne tá úprava je o tom, že žiadne také, že bude teraz tu sedem rokov robiť svinstvá a potom pôjde do politiky, aby sa zase ochránil. To musí skončiť. To znamená, že aj, ak aj si robil tie svinstvá, nie, nebude to tak, že pôjdeš za prezidenta a budeš zase chránený. To sú tie najhoršie veci, ktoré, ktoré vidíme nielen u nás, ale aj v iných krajinách, že ľudia idú z funkcie do funkcie, len aby sa ochránili pred trestným stíhaním. Čiže toto, tomuto musíme zabrániť a toto je cieľom tejto úpravy.
Ďakujem pani kolegyni Kolíkovej, pani bývalej ministerke, za podporu tohto zákona. Samozrejme, chcem aj oceniť účinnú pomoc, ktorú som dostal z jej ministerstva, hlavne v niektorých otázkach vycizelovania tých dôvodov, ktoré možno, predpokladám, kolega Susko bude teraz napádať, lebo si bude myslieť, že som ich, tie dôvody, napríklad o odvolaní atď., že som to vymyslel ja niekde v kuchyni medzi, medzi tým, čo som si robil omeletu. Ale nebolo to tak. Tieto veci boli vymyslené ľuďmi, ktorí sú oveľa lepší právnici, ako som ja.

Ďakujem pekne. Tak sa znovu už v rámci rozpravy ujímam slova tak, aby ste prípadne mohli na moje vystúpenie reagovať. A teda pokračujem v téme. Považujeme my za neprijateľný taký záver, že prokuratúra je inštitucionálne uzavretá. Tento záver je založený tiež na okolnosti, že úprava prokuratúry má v ústave tzv. samostatnú hlavu. Tento záver však odporuje skutočnosti, že novelizáciou ústavy bolo do samostatnej, tzv. samostatnej hlavy, bola včlenená aj úprava verejného ochrancu práv. A teda už sa, už nie je táto, táto hlava samostatná pre prokuratúru, ale je akosi zbernou hlavou pre iné orgány, ktoré, samozrejme, podliehajú tomu, že ako všetky orgány ústavné sú povinné spolupracovať s inými ústavnými orgánmi. Ústava taktiež pri generálnom prokurátorovi na rozdiel od verejného ochrancu práv neupravuje ústavné dôvody, pre ktoré môže Národná rada generálneho prokurátora odvolať. Je treba zdôrazniť, že názor o inštitucionálnej nezávislosti prokuratúry neobstojí ani za terajšieho ústavného stavu, pretože po včlenení do ústavy úpravy Najvyššieho správneho súdu má tento výlučnú disciplinárnu jurisdikciu nad všetkými prokurátormi, teda aj nad generálnym prokurátorom. V dôsledku uvedeného tvrdenia o výlučnej zodpovednosti generálneho prokurátora za fungovanie prokuratúry a tým nemožnosť ingerencie iných orgánov do činnosti prokuratúry je neudržateľná a nezodpovedá aktuálnemu ústavnému stavu.
Navrhovaná zákonná úprava teda mieri k vytvoreniu zákonných podmienok predpokladaných ústavou.
Základným nástrojom vyvodzovania dôsledkov nefungovania nejakého orgánu alebo povinnosti skladať účty pri akejkoľvek činnosti založenej na zodpovednosti voči ústavnému orgánu je možnosť odvolávania z funkcie. Vo svetle uvedeného sa návrh zákona snaží odstrániť pretrvávajúce vážne pochybnosti o riadnom fungovaní prokuratúry spriechodnením disciplinárnych konaní a spresnením disciplinárnych previnení, a to konkretizáciou skutkových podstát v prípade generálneho prokurátora a aj špeciálneho prokurátora a rozšírením návrhového oprávnenia ministra spravodlivosti voči prokurátorom. Ďalej návrh zákona upravuje zjednodušenie mechanizmu odvolania generálneho prokurátora bez návrhu Národnej rady v presne vymedzených prípadoch.
Návrh zákona tiež reflektuje skutočnosť, že privilegované a prakticky nekontrolované postavenie generálneho prokurátora a prokurátorov vôbec viedlo a vedie k zakrývaniu zlyhaní či osobnostnej nevhodnosti na funkciu a verejnú politickú činnosť. V tejto súvislosti sa tiež upravujú fakultatívne dôvody odvolania generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora, ako aj ukončenie výkonu funkcie prokurátora, ale aj generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora v prípade ich kandidatúry do volených funkcií. Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet atď.
Pokiaľ ide o generálneho prokurátora, tak návrh zákona upravuje, že tento nesmie byť členom politickej strany, alebo teda už súčasný stav síce upravuje, že tento nesmie byť členom politickej strany ani politického hnutia a nesmie vykonávať akúkoľvek politickú činnosť, avšak zákon nezakazuje kandidovať na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia a ani ako nezávislý kandidát vo voľbách do iných funkcií, čo v konečnom dôsledku možno taktiež považovať za výkon politickej činnosti. Je preto nevyhnutné, aby generálny prokurátor vykonával svoju funkciu riadne a aby nedochádzalo k pochybnostiam o motívoch jeho aktivít. Z toho dôvodu sa navrhuje, aby v prípade, že generálny prokurátor vyjadrí súhlas so svojou kandidatúrou vo voľbách do Národnej rady alebo Európskeho parlamentu, alebo do iných volebných funkcií, aby bol tento súhlas považovaný za vzdanie sa funkcie generálneho prokurátora. Toto ustanovenie, ako si niektorí z vás možno spomínajú, je obdobné tomu, ktoré sa týka sudcov a ktoré sa podarilo za, alebo v minulom období volebnom prijať.
Súčasná zákonná úprava ukončenia funkcie generálneho prokurátora je viazaná na v podstate veľmi formalistické a dokonca dá sa povedať, že nesplniteľné podmienky, ktoré nemajú nič spoločné s tým, aby sa ich prostredníctvom zabezpečoval riadny výkon funkcie generálneho prokurátora. To sa táto navrhovaná úprava snaží odstrániť tak, aby, ako bolo vyššie povedané, sa funkcia alebo sa podmienky funkcie generálneho prokurátora kontrolovali priebežne aj počas nielen pred tým, ako je generálny prokurátor vymenovaný do funkcie, ale aj počas výkonu jeho funkcie. Ak by sa tak nestalo, štát by rezignoval na svoju povinnosť zabezpečovať riadny chod právneho štátu, a to formou bŕzd a protiváh, tak ako je to imanentné právnemu štátu kdekoľvek.
Pokiaľ ide o navrhované podmienky, za ktorých generálny prokurátor bude môcť byť odvolaný, a mimochodom všetko, čo hovorím o generálnom prokurátorovi sa týka aj špeciálneho prokurátora, tak tieto podmienky návrh stanovuje jednak ako nedostatky týkajúce sa porušovania zákona pri činnosti prokuratúry, ktoré neboli napravené, alebo aj podstatné okolnosti týkajúce sa osoby generálneho prokurátora znižujúce vážnosť jeho funkcie alebo tiež iné vážne pochybnosti o jeho nezaujatosti a odbornej spôsobilosti. Na druhej strane sa dopĺňa skupina dôvodov na odvolanie generálneho prokurátora, ako napríklad nerešpektovanie rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, selektívne uplatňovanie svojej právomoci, stretávanie sa so závadovými osobami a podobne.
Tu by som sa pristavil v tom zmysle, že nezabúdajme, že akokoľvek sa môžu takto stanovené podmienky javiť, akože sú, niekto by povedal, že gumované, že sú nastavené voľnej úvahe. Samozrejme, posudzovanie splnenia alebo naplnenia tých podmienok, ktoré môžu viesť k návrhu na odvolanie generálneho prokurátora, je na Národnej rade. Národná rada svojimi procesmi vlastne vykonáva, dá sa povedať, nejaký disciplinárny proces svojho druhu, niektorí by povedali, že sui generis, a v rámci toho sa akosi vyfarbí, že či k naplneniu tých podmienok na návrh na odvolanie generálneho prokurátora boli alebo neboli, či k naplneniu týchto podmienok došlo alebo nedošlo. Preto očakávajúc výhrady v tom zmysle, že takto nastavené podmienky sú akosi gumové a že, že môže dôjsť k ich zneužitiu, musím uviesť, že je bez akéhokoľvek precedentu na Slovensku, že by došlo k odvolaniu generálneho prokurátora. To by som veľmi rád pripomenul a že ani v prípade napríklad špeciálneho prokurátora, o ktorom sa vedelo, že aký je a čo je, a teraz už bručí natvrdo na osem rokov zatiaľ, ale môže sa to zmeniť ešte, tak ani vtedy nebolo možné ho odvolať.
A podobne to bolo s inými, samozrejme. Sme tu mali Trnku a iných. Podmienky boli vždy nastavené tak, že neexistovalo zverstvo, ktorého by sa generálny prokurátor dopúšťal a ktoré by mohlo viesť k jeho odvolaniu. Čiže takto to máme teraz nastavené. A ja, a nielen ja si myslím, že viacerí si myslíme, že toto jednoducho odporuje základom právneho štátu. Pretože každý musí byť zodpovedný za to, ako vykonáva svoju verejnú funkciu, a je na nás, aby sme tie podmienky teda prenastavili spôsobom, ktorý zodpovedá, tak už teraz nemôžem povedať, že programovému vyhláseniu vlády, lebo už sa ma to akože netýka, ale napríklad sľubom, ktoré najväčšia, najväčšia politická strana alebo hnutie v tomto parlamente sľubovalo svojim voličom, a teda že bude bojovať za právny štát. Takže aby sme takýto sľub naplnili, tak je potrebné zabezpečiť to, že generálny prokurátor bude fakticky reálne odvolateľný a že nebudeme tu mať situáciu, že nech robí generálny prokurátor čokoľvek a s kýmkoľvek, akokoľvek, že nie je možné ho odvolať a on pokračuje vo svojej činnosti, ktorá odporuje podľa názoru, názoru veľkej časti spoločnosti tomu, ako funguje právny štát.
Ďalej v tomto návrhu upravujeme niektoré ďalšie špecifiká, ktoré sa týkajú toho, ako funguje prokuratúra, tiež ako funguje prokuratúra vo vzťahu k Úradu špeciálnej prokuratúry. Myslíme si, že Úrad špeciálnej prokuratúry je natoľko nezávislý, čo je okrem iných vecí vyjadrené aj tým, že, že špeciálny prokurátor predkladá samostatnú správu parlamentu, čo má ústavnoprávny alebo ústavný rozmer ten, že keď zodpovedá za fungovanie prokuratúry generálny prokurátor, tak hovorí za prokuratúru ako celok, s výnimkou však Úradu špeciálnej prokuratúry, za ktorý podáva správu Národnej rade špeciálny prokurátor. Čiže už tam existuje istý náznak toho, že, asi je to aj viac ako náznak, dôkaz toho, že Úrad špeciálnej prokuratúry si zaslúži, aby jeho samostatnosť a dá sa povedať nezávislosť do istej miery od generálneho prokurátora bola potvrdená. V tomto zmysle teda máme v tomto našom návrhu niekoľko bodov, ktoré túto nezávislosť Úradu špeciálnej prokuratúry potvrdzujú.
Jedným z neuralgických bodov fungovania generálneho prokurátora okrem toho, k čomu sa ešte dostanem, je aj fungovanie prvého námestníka generálneho prokurátora. Ten síce sa za istých okolností môže tešiť v podstate rovnakému postaveniu ako generálny prokurátor, ale, a k tomu už aj bolo v minulosti, ale tento nepodlieha žiadnemu, žiadnej kontrole predchádzajúcej a v podstate ani následnej pri výkone jeho funkcie alebo pred začatím jeho funkcie, keďže je výlučne vecou generálneho prokurátora, koho si na túto funkciu svojho prvého námestníka dosadí. A teda v čase, keď generálny prokurátor svoju funkciu nevykonáva alebo dokonca keď skončí jeho funkcia, tak vykonáva túto funkciu zaňho prvý námestník, a to bez toho, zatiaľ, aby podliehal akejkoľvek predchádzajúcej alebo následnej kontrole Národnej rady, tak ako to predpokladá ústava. Toto sa snažíme tiež v tomto návrhu nejakým spôsobom riešiť prostredníctvom ingerencie ústavnoprávneho výboru.
Ešte by som sa vrátil k tomu, že keď hovoríme o zákaze politickej činnosti, tá terajšia úprava vlastne síce politickú činnosť zakazuje, ale, za prvé, vlastne ju predpokladá, pretože zákonná úprava teraz predpokladá, že môže dôjsť k tomu, že sa generálny prokurátor ujme politickej funkcie a teda potom jeho mandát mu nejako, nejako spočíva, táto jeho funkcia, čo je vlastne v konflikte s tým, že má zakázanú politickú činnosť, pretože do, do volenej funkcie, predpokladám, nie je možné sa dostať inak, ako výsledkom politickej činnosti. Takže tento vnútorný rozpor sa snažíme odstrániť, odstrániť a potom sa snažíme aj lepšie stanoviť to všetko, čo v dnešných podmienkach vidíme ako politickú činnosť. Myslíme si, že keď niekto naháňa svojich podporovateľov na Facebooku tým, že dáva fotky o tom, že aké je zdravé bicyklovať a jesť čerstvé ovocie, to nemá nič spoločné s výkonom funkcie generálneho prokurátora, ale je to politická činnosť. Jednoznačne. Čiže si myslíme, že zákon by mal definovať, že generálny prokurátor sa má vyjadrovať len k tomu, ako funguje jeho, alebo ako funguje úrad, ktorému šéfuje, a zároveň aby takú informáciu poskytoval spôsobom, ktorý je možné považovať za pravdivý.
Tak v podstate toto asi na úvod je všetko. Rád budem potom zodpovedať na vaše otázky, ak nejaké budú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Spolu s mojimi kolegami predkladáme návrh zákona, ktorého len jednou malou súčasťou je úprava, ktorá sa týka Trestného poriadku a jeho paragrafu 363, ktorá už vyvoláva po nejaký čas istú celospoločenskú debatu. Cieľom tohto návrhu zákona je v súlade s článkom 151 ústavy upraviť niektoré podrobnosti pri vymenúvaní a odvolávaní prokurátorov, ako aj práva a povinnosti prokurátorov ohľadne a tiež ohľadne organizácie prokuratúry, a to s cieľom zvýšiť zodpovednosť za riadne fungovanie prokuratúry ako imanentnej súčasti právneho štátu.
Účelom zákona je modifikovať zažitú predstavu, že prokuratúra je verejnosti uzavretý orgán, ktorý je v dôsledku ústavnej úpravy prokuratúry rezistentný akémukoľvek vplyvu iných orgánov štátu alebo kontroly v zmysle zákonov a Ústavy Slovenskej republiky, čím máme na mysli najmä čl. 86 písm. a), ktorý stanovuje, že Národná rada kontroluje dodržiavanie všetkých zákonov. Tieto predstavy sú často založené na zdôrazňovaní niektorých rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré boli už prekonané neskoršími úpravami ústavy alebo aj rozhodnutiami Ústavného súdu. Takéto ponímanie však vyúsťuje do absurdných situácií, ktoré sú v demokratickej spoločnosti neprijateľné, návrh si preto dáva za cieľ okrem iného odstrániť pochybnosti o tom, že aj prokuratúra a jej predstavitelia sa musia riadne zodpovedať za výkon svojej funkcie.
Na úvod toľko, viac potom v rozprave.