Videokanál poslanca

Ja si myslím, že nie je dôvod z vecí robiť cirkus. Nie je to tak, ako hovorí kolega Šeliga, že ideme niečo také odhlasovať, ale my ideme poveriť ústavný výbor, aby podal výklad toho, že aké budú dôsledky toho, že Národná rada odhlasuje zákon, ktorý má v minulosti dátum účinnosti... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
A s plným vedomím toto robíme, tak je to hanba. (Povedané súbežne s rečníkom.)

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
... a môj názor je taký, že ak sa tak stane, tak zákon nadobudne účinnosť zverejnením.

Ja by som si... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Utíšme sa, prosím! Nebučali sme pri pánovi Ficovi, nebučte, prosím pekne, ani pri poslancovi Baránikovi.

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Ja by som si dovolil nesúhlasiť s kolegom Ficom v tom, že ak schválime takýto zákon, výsledkom bude to, že ten zákon nadobudne účinnosť zverejnením. Skôr nemôže, pretože to je realita. A takto to bude navzdory tomu, že, lebo paškvil Národná rada nemôže schváliť. Môže schváliť zákon s chybou, ale vzhľadom na výklad aj logiky toho, ako sa prijímajú zákony, určite nadobudne účinnosť zverejnením.

No, pán kolega Svrček, ja myslím, že ja sa nemôžem prirovnávať k tebe, pokiaľ ide o odbornosť na všetko. Stačí si pozrieť, že čo všetko ty komentuješ v parlamente a k čomu predkladáš pozmeňujúce návrhy. Takže tam si myslím, že je to jasné.
A pokiaľ ide o to, že aký je súvis a že, a že čo ja som urobil pre právny štát. Ja si myslím, že som urobil dosť a určite viac ako niektorí tí, ktorí tu spochybňujú slušných policajtov a slušných prokurátorov a ktorí sa tešia z toho, že nie je možné dosiahnuť tu nejaké rozhodnutie. A tých, ktorí majú vlastnú SIS-ku, ktorá pracuje nie pre nás všetkých, pre právny štát, ale pracuje nikto nevie, pre koho. (Hlasy v sále.) Takže bol by som veľmi rád, keby, samozrejme, v parlamente každý môže povedať všetko a prejde to, ale ja si vyprosím to, aby niekto zľahčoval to, že čo ja robím pre právny štát. Ak mi ukážete niekoho, kto robí viac za daných okolností, prosím. Ale ja robím maximum toho, čo môžem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja by som rád tu naniesol trochu iný názor na to, aké sú dôvody toho, že u nás sa nestavajú diaľnice. A je pre mňa pozoruhodné, že práve tí, ktorí presadzujú to, že sa má odstrániť jedna vrstva skontrolovania diaľnic, sú tí, ktorí aj v tejto oblasti, ktorú idem teraz zmieniť, sú podstatným problémom. A ten podstatný problém je, že na Slovensku nie je právny štát. Všimnite si, že ako sa stavajú diaľnice v Čechách, ako sa stavajú v Rakúsku, ako sa stavajú v Poľsku a viete prečo? Pretože tam sa právo vynucuje, u nás nie. U nás máme také prípady ako tunel Višňové, kde minister jednoducho dovolí dodávateľovi, aby sa zbavil svojej zodpovednosti za to, že postaví tunel. Kľudne, spíše s nimi nejakú dohodu a pritom ho mal zaviazaného, ale nie a nikomu sa nič nestalo. A pritom, samozrejme, tu máme predpisy trestného práva na to, ako sa má chovať verejný činiteľ v takejto situácii a mohol by byť stíhaný. Nič, nevadí.
Potom tu máme taký Váhostav. Nevyplatí svojich zamestnancov, nevyplatí živnostníkov a kto ich vyplatí miesto neho? Lebo však, samozrejme, pán Široký nemôže platiť. Vyplatíme, my ich vyplatíme všetkých, a takto to tu funguje a preto sa diaľnice nestavajú. Pretože tu nie je právny štát, nedá sa vynútiť právo a tí, ktorí trochu chcú bojovať, aby, za to, aby sa všetko nerozkradlo, tak tí považujú za nevyhnutné vytvárať vrstvy a vrstvy byrokracie na to, aby to aspoň nejako fungovalo alebo sa aby nerozkradlo úplne všetko. A toto je náš problém. A poďme si to povedať, že to tak je. Lebo načo je Útvar hodnoty za peniaze? Však to je úplná, je to hlúposť totálna. Veď keby bol, bolo ministerstvo hospo... ministerstvo dopravy zodpo... riadne zodpovedné za to, ako vykonáva svoju funkciu, tak ony by robili to, čo robí Útvar hodnoty za peniaze. A keby to nerobili, tak niekto by išiel do basy. Takto to funguje v každej normálnej krajine. Ale u nás to funguje tak, že my potrebujeme mať iný odbor, potom to kontrolovať stále, lebo a viete prečo? Lebo keby sme to nerobili, tak oni by to rozkradli celé. A toto je náš problém a poďme si to pripustiť.
A teraz, samozrejme, SME RODINA presadzuje to, že aby sme nemali tieto kontroly, ale oni sú tí, ktorí tu podporujú to, aby sme nemali právny štát. Oni tu majú svojho Žilinku, oni tu vyprávajú o čurillovcoch a takéto, takéto veci, to sú tí istí ľudia. Nechcú, aby sme mali tu funkčný právny štát, ako je tam vo všetkých tých krajinách, kde sa diaľnice stavajú rýchlo. Lebo nemyslite si, v takom Poľsku by toto nebolo možné, čo je u nás možné. Tam sa právo dodržuje, ale u nás proste, keď má zhotoviteľ diaľnice problém, tak jednoducho neplní, a čo sa môže stať? Nič.
A ešte dokonca pán kolega Svrček má toľko odvahy, že tu začne vyprávať o žltom FIDIC-u, to znamená o zmluve, kde zhotoviteľ sa na niečo zaviaže a potom to musí splniť. No ako ho donútite u nás, aby niečo splnil? Akože dáte ho na súd? Kde bude to trvať 15 rokov a potom sa to nejako vyparí? Alebo tu začne vyprávať nejaký kolega Muňko, že to sa nedalo, lebo je úplne iná situácia. Však keď dával svojou vlastnou rukou podpis na tú zmluvu, tak to on nevedel, že môže nastať iná situácia? To je jeho problém. O tom je, o tom sú tie záväzky, však si to mal zakalkulovať. Existujú spôsoby na to, mohol to hedžovať, mohol ísť do banky a zobrať si podľa toho financovanie, to všetko je možné. Ale na Slovensku to nie je potrebné, pretože tam ten problém je takýto a vždy to bol problém, keď sa diaľnica nedostavala alebo to skrachovalo, že ten dodávateľ, ten musí najprv vyplatiť všetky úplatky a keď ich vyplatí, potom zistí, že nemá dosť peňazí. O tom to je celé, takto sa tu stavia všetko, veľké projekty.
A teraz tí istí ľudia, ktorí majú za sebou takýchto operátorov, takýchto „podnikateľov", tak tí teraz presadzujú to, že ten, ten ďalší bod tých kontrol že už nepotrebujeme, no dá sa s tým súhlasiť, že nepotrebujeme. Dodajte nám právny štát, milá SME RODINA, podporte to, aby sme tunák mali funkčnú prokuratúru a funkčnú políciu, aby sa tu nemohlo vyprávať v parlamente o čurillovcoch, aby sa tu nemohlo vyprávať o tom, že sa, sa falšujú trestné stíhania a, a aby sa mohol aj Fico zodpovedať za to, čo robí. Nieže tunák dve poslankyne z OĽANO zahlasujú proti vydaniu Fica súdu a, samozrejme, celá SME RODINA. O tom, aj o tom sú diaľnice, že sa nestavajú. Tu je to prepojenie. Rozumiete tomu? Preto nemáme diaľnice, pretože nemáme právny štát.

No je to. Ďakujem pekne. Je toho opäť viacej, tak musím takto reagovať.
Kolega Čepček, nie je tu, ale v krátkosti poviem, že sa zamýšľal nad tým, že čo je to, čo je to pravda a týka sa to aj viacerých, ktorí reagovali. Je treba si uvedomiť, že komentár nie je fakt, a preto keď niekto negatívne komentuje mňa, ako sa to stáva v parlamente, to je bežné. Alebo komentuje kolegu Čepčeka novinár, tak sú to komentáre. To, že keď si, keď niekto povie, že Baránik je debil alebo Čepček je debil, no je jasné, že obidvaja sme vyštudovali, takže nemôžeme byť debili, akože sme koherentní, máme nejaký, nejakú základnú schopnosť interagovať, tak predpokladám, že nespadáme do kategórie nejakých mentálne postihnutých ľudí, že to je proste len nadávka, je to negatívny komentár. Takže je zjavné, že sa tu nejedná o uvedenie faktu.
A to podobne treba povedať aj o tom, čo zmieňoval kolega Suja, ktorý ešte stále napriek všetkému, čo už bolo povedané, trvá na tom, že zmiešava, zmiešava fakty a komentáre. Totižto ono my si toto takto neuvedomujeme, ale je to vlastne celý jeden vedný odbor, že rozlíšiť, čo je fakt a čo je komentár, súdy sa tým zaoberajú, nie je to vždy čiernobiele a je to predmetom veľkých sporov, ktoré, ktoré sa posudzujú na mnohých súdnych inštanciách až niekde v Štrasburgu častokrát, kde máme rozhodnutia, ktoré nám vysvetľujú, že ako treba rozlišovať medzi uvedením faktu a uvedením komentára. Je to, sú to zaujímavé, zaujímavé, zaujímavé veci.
Ešte by som sa vrátil možno k tomu, čo uvádzal kolega Čepček. V tom zmysle, že on si rád nechá poradiť. No viete, tam tiež závisí, že od koho si necháte poradiť. Ľudská nátura je taká, že stále má tendenciu to, čo som robil včera a čo som robil predvčera, to stále opakujem alebo sa bojím ísť do tých nových teritórií. Takže predstava, že vy kolega Čepček, že by ste si nechali poradiť povedzme odo mňa, hoci, hoci ste, predpokladám, že v bufete, ma počujete, že by si nechal poradiť odo mňa, v tom je práve ten problém, že keď si nechávate stále radiť od tých istých ľudí, tak ako je to v informačných technológiách, že keď ide hlúposť do systému, tak hlúposť aj vychádza zo systému, takže tam riešenie nie je.
Podobne k tomuto sa vyjadroval aj pán kolega Kočiš, ktorý zase dostal svojej, svojej tradícii a schopnosti, že je, že sa vyzná vo všetkom, tak ale to som uňho nebol zvyknutý, ale prejavilo sa to čiastočne, keď hovorí, že vyjadril sa hanlivo o niekom, kto píše, to nie je vhodné o novinároch sa vyjadrovať tak, že je trtko alebo niečo také. Naozaj to by sa nemalo robiť, lebo vtip je v tom, a to platí aj na viacerých, aj týka sa to aj, aj kolegu Suju. Viete, ono to s tými novinármi je do veľkej miery tak, že Slovensko je mladá krajina a malé tradície a bolo by, bolo by s podivom, keby novinárstvo bola výnimka vo všetkom ostatnom, kde jednoducho nie sme v tom dosť dobrí. Lebo viete, my sme vynikajúci, vynikajúco vieme vyrábať autá napríklad Slováci, špičková krajina na výrobu áut, ale to je preto, lebo tá, tá technológia a tie postupy a to všetko bolo prinesené zase od niekoho, kto má tú tradíciu najväčšiu na svete. Čiže my máme slabé tradície, učíme sa stále, niekedy si myslíme, že od Pána Boha máme nejaký dar, kvôli ktorému my sa nepotrebujeme učiť od ľudí, ktorí niečo robia už 100 rokov alebo 200 rokov, že my to, my to vieme automaticky. Tak preto novinárstvo nie je žiadna výnimka ako v rôznych iných odvetviach sa len učíme a keď budeme mať noviny tak staré, ako je The Times alebo Le Monde, tak potom tiež to bude mať inú kvalitu, ako to má teraz. Takže to je, to je prirodzené.
Podobne o tej pravde hovorila kolegyňa Vorobelová, iste čo je, čo je pravda. Nechceme si pripustiť častokrát, že pravdou je to, čo sa nás negatívne dotýka, to je, to je ľudská povaha. A treba povedať, a to súvisí aj s tým, čo sa dotkol predtým kolega Kuriak, do politiky idú ľudia, ktorí majú nejaké ego a ktorí si myslia, že vďaka tomu egu, že budú v politike úspešní, častokrát to tak aj je, a tí neradi počujú pravdu o svojich nedostatkoch a o tom, že majú vlastnosti, ktoré pre spoločnosť nie sú dobré a tieto vlastnosti potom aplikujú v tom svojom úrade, a preto na Slovensku treba povedať, že sme za 30 rokov svojej existencie urobila, urobili oveľa menší pokrok ako iné krajiny, ktoré mali horšiu štartovaciu čiaru ako my a sú oveľa ďalej. A to už nehovorím o krajinách, ktorí mali rovnakú štartovaciu čiaru ako napríklad Česká republiky a tí, tých už nezaujímame.
Akože, samozrejme, sú k nám slušní, lebo si to môžu dovoliť, ale tí sú už úplne inde a my sa tunák medzitým dohadujeme o tom, že aký je rozdiel medzi pravdou alebo teda faktom a, a komentárom, elementárne veci.
Kolega Krajčír, no ja v prvom rade neviem o tom, že by sme sa my tu dohodli, že prerokujeme čo najviacej bodov, že ja by som súhlasil s tým, že ja moje ústavou dané právo mám nejako obmedzené len preto, že vy niečo chcete. Ste, ja som, ja si to všímam, už sa to stalo aj predtým, ste mimoriadne agresívny vo svojom vyjadrovaní. Neviem, na čom toto zakladáte. Predpokladám, že to nie je nič, čo by sa dalo nejako prezentovať verejne ako cnosť. Myslím si skôr, že je to prejavom nedostatkov nejakých, nie, nie je to nič dobré. Dajte si pokoj s takýmito, s takýmito vyjadreniami, ak vám môžem poradiť. Ale to práve je problém, že od koho si človek má nechať poradiť, že?
Podobne, podobne som chcel reagovať aj na kolegu Galisa, lebo presne takto to je, že v novinárstve, aj v tom športovom, jednoducho nie sme až takí dobrí, ako sme možno bývali, ale svet je sústredený, svet je sústredený len na tých najlepších. Bohužiaľ, tým, že máme internet a že máme obrovské množstvo informácií, ktorú z tých informácií si vyberieme. Len tú, ktorá je výnimočná, a to, bohužiaľ, sa viaže aj, aj k výkonom športovcov, ale aj umelcov, a s tou Vlhovou, to bolo akože kladivo na hlavičku, presne, lebo, lebo si myslím, že je to baba, ktorá je úplne výnimočná, a to, že akurát, akurát súťaží v čase, kedy je ešte jedna výnimočnejšia lyžiarka na tomto svete, tak to je len jej smola. Nebyť toho, tak je jednička a všetci ju vzývajú. No. To je proste život, život je pes, no. A ešte šťastie, že to obidve aj, aj jej americká kolegyňa, aj Petra Vlhová berú športovo, takpovediac.
To, to isté platí k tomu, čo povedal pán kolega Vašečka. A nemôžem viacej súhlasiť s tým, čo povedal, že úcta k človeku. Lenže tam je problém nasledujúci. Zaslúži si každý človek rovnakú mieru úcty? Zaslúži si Hitler úctu? Viete, svet je komplikovaný a sú ľudia na tomto svete, ako povedzme pán Krajčír, tiež je taký typ, že si myslí, že za to, že ja sa chovám k nemu úctivo, tak si myslí o mne, že som chmulo a že on sa môže ku mne chovať drzo, lebo však on je niekto, nie? Takže to je, to je ten problém, že to, že sa niekto chová slušne, to v určitých ľuďoch vyvoláva pocit, že oni sa môžu chovať neslušne. To je proste, to je nátura niektorých ľudí a častokrát sa stáva, že takí ľudia práve idú do politiky.
Monika Kozelová, jasné, toto som, toho Daňa a Vaskyho, toho som mal na mysli, že to, ako to rozlíšime, že proste aj oni by mal byť chránení, keď všetci vieme, že robia strašné veci, kvôli ktorým museli, aspoň teda jeden z nich dostať ochranné opatrenie, aby, aby bol s ním pokoj. No sú to veľmi-veľmi ťažké témy.
No a na záver kolega Krúpa uviedol okrem teda jeho oranžových ponožiek aj zaujímavú informáciu, s ktorou by som tiež polemizoval, ale že máme jednu z najslobodnejších žurnalistík vôbec. Ja o tom pochybujem pravdupovediac. Máme, máme, ale vidíme, že aké sú, ako sú rozdelené médiá po vlastníckej stránke a vidíme aj to, že, a pred voľbami to uvidíme ešte oveľa viac, že to vlastníctvo tých médií teraz sa prejaví a budeme vidieť, že nie nadarmo ľudia ako Haščák a im podobní, si kupovali médiá, takzvaní, že majú tie tzv. atómové kufríky, že vytiahnu na rôznych politikov rôzne veci pred voľbami, aby zvrátili to, čo si myslia, že by ich prípadne mohlo ohrozovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No rozhodol som sa takto reagovať, lebo je toho dosť, tak musím, považujem si za povinnosť a slušnosť na to reagovať.
Pán kolega Čepček, už to zmieňoval aj Ondrej Dostál. Pravda. Čo to je? Vy sa dožadujete toho, aby aj o vás novinári písali pravdu. Len ja si myslím, že je veľmi málo ľudí na svete, ktorí sú natoľko odlúčení od svojho ega, že dokážu aj informácie v súvislosti so sebou samým posudzovať s nejakou primeranou dávkou objektivity. Takých ľudí je veľmi málo. Za normálnych okolností je lepšie sa vyhnúť komentárom alebo komentovaní na komentáre o sebe samom. Uznávam, že k tomuto poznaniu ja som tiež dospel až neskôr vo svojom živote. Že, že to nie je niečo, čo prichádza prirodzene. A vy ste relatívne mladý človek ešte, hoci niekto si myslí, že nie, ale ja si myslím, že ste ešte vcelku mladý človek, ešte sa len učíte. A ja si myslím, že za takých 10-15 rokov poznáte, že hodnotiť seba je najťažšia vec, ktorú človek musí vo svojom živote dokázať, ak chce sa zmieriť s pravdou a žiť v pravde. To vám dávam do pozornosť toto. Naozaj pamätajte na moje slová. Možnože všetko bude ináč raz za 15-20 rokov, keď si na toto spomeniete.
Veľmi zaujímavý príspevok po viacerých stránkach mal kolega Suja... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Galis, prosím vás, nevyrušujte.

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
Veľmi ma potešil, lebo nahodil tému, ktorá je superzaujímavá a v ktorej sa trošku vyznám aj. A to je, tá téma je, pán kolega Suja, rozdiel medzi faktom a komentárom. A teraz, keď píšu novinári komentáre, čo vy ste povedali, že komentátor a to aj váš kolega Kočiš povedal, že novinári majú písať len pravdu. Ale na to nie sú potrební novinári, lebo tým pádom by ste si mohli len dať do Googlu, že čo povedal ten, čo povedal onen, napríklad tu v parlamente a vám to vysype správu o tom, čo bolo povedané. A to je absolútna pravda. Čiže to je problém, že my vlastne si kupujeme noviny, tí, ktorí si kupujete noviny, a aj si kupujem noviny, tak si vlastne kupujeme kvôli tým komentárom. To je možno pre niekoho prekvapivé, ale len kvôli tým komentárom si kupujem. Pretože fakty tie, na tie nepotrebujeme noviny, ani novinárov, pretože tie sú dostupné. Dnes viac ako kedykoľvek predtým. Takže chránené sú len fakty.
Komentáre, každý si môže písať komentáre, aké chce, lebo keď poviem, že ja si myslím, je to môj názor, že ľudia napríklad, že by nemali chodiť v oranžových ponožkách do parlamentu. Tak je to, samozrejme, názor a niekto môže mať iný názor. Niekto si myslí, že čím farebnejšie ponožky v parlamente, tým lepšie. To je názor. Ale povedať, že kolega Krúpa prišiel v bielych ponožkách do parlamentu. To by bolo popretie faktov. Bola by to ohovárka, lebo každý vie, že v bielych ponožkách do obleku sa nesmie chodiť. Určite, že sú deviácie rôzne. Ale, pán kolega, akože humorista, ťažko, ťažko pri ňom udržať vážnu tvár. Takže ja sa ospravedlňujem, to by bolo tzv. miss reprezentácia, nesprávne uvedenie faktu, keby sme hovorili o nesprávnej farbe ponožiek poslanca. Je to čiastočne osobná vec. To je zase ďalšia oblasť, do ktorej novinár nemá zasahovať. To je osobný život novinára. Čiže tam vám dávam do pozornosti, aj kolegovi Sujovi, aj kolegovi Kočišovi, že nie je to tak, že novinár má písať len pravdu. To je nonsens. A tam to vaše polyhistorstvo pán Kočiš vyžaduje určitú korektúru. Som si istý, že keď prídete domov, že si to doštudujete, že aký je rozdiel medzi, medzi, medzi faktom a komentárom. A že akú každý z týchto subjektov, každý z týchto predmetov vyžaduje ochranu, pretože fakt sa má uvádzať ako fakt, pravda, hovoríte. A komentár je komentár.
Je prirodzené, že keď niekto číta hlavné správy, tak sa dočíta, a to vás, to iste budete súhlasiť, že v hlavných správach sa dočítate iné komentáre, ako sa dočítate v novinách SME alebo v New York Times napríklad, ak máte také, takú inklináciu. Preto ľudia napríklad v Amerike si kupujú, niektorí si kupujú Wall Street Journal, lebo to je, sú pravicové noviny viacej. Ak sa stotožňujú s tými komentármi, ktoré sú tam. Niektorí si kupujú New York Times, lebo sa stotožňujú viacej s demokratickými a ľavicovými názormi. Ale obidva takéto subjekty musia písať fakty správne a potom ich komentujú rôzne.
Takže ešte ku kolegovi Sujovi. Oprávnená kritika. No viete, pán kolega Suja, čo je to oprávnená kritika. Nikto nevie. Zase je to vec názoru, že ja napríklad kritizujem ľudí, ktorí chodia v oranžových ponožkách do parlamentu. Ja si myslím, že to nemá miesto tu v parlamente. A napríklad je to môj kolega, priateľ Juraj, tak nemôžem ho donútiť, aby si išiel dať iné ponožky teraz. Ale, ale proste je to tak, že oprávnenosť kritiky je zase vec nejakej osobnej úvahy, že kde tá oprávnenosť je a kde nie je.
Veľmi zaujímavá, veľmi zaujímavá téma je 15 frajeriek. Tam, partneriek, už, samozrejme, to je len sémantika, ale je veľmi zaujímavé, že keď mal niekto 15 partneriek, tak je to úplne v poriadku. Ako vy ste povedali, na to nič nie je, dokonca tu pán podpredseda povedal, že nemali by ste byť závistlivý. Taký muž nabúchaný, určite by ste to zvládli. Je zaujímavosť taká, že zobrať si za manželku 15 partneriek je nemožné, to je protizákonné u nás. Aj v moslimskom svete maximálne štyri sa tolerujú. Ale to znamená, že keď sa, keď ten muž preukáže nejaký, nejaký záväzok k tým ženám, taký trvalý, že to je aj, aj dokumentované aj nejakým zápisom, štátny orgán to potvrdí, že má k nim záväzok, že deti budú spoločné a tak ďalej. Tak to je zakázané u nás. Ale keď je to len tak, že budeme, raz budeme, raz nebudeme a je to taký háremovský štýl. To to je dovolené. To je zaujímavá, zaujímavá moralita takéhoto prístupu. Predpokladám, že súhlasíte. Takže v tomto, táto, táto diskusia bola veľmi zaujímavá.
Ešte by som sa vrátil ku kolegovi Kočišovi v tom, že uviedol, že 95 % sa tých, čo píšu, sa len hrajú na novinárov. No zase. Kde je ta deliaca čiara? Ja myslím, že napríklad pri posudzovaní, že či sa takýto návrh, aký je tu teraz predložený, že či by sa uplatniť v trestnom konaní, tak to by bolo zase na nejakom objektívnejšom posúdení toho, že či je tak, ako to vy hovoríte, že sa niekto len hrá na novinára. Lebo však viete, ľudia teraz píšu, sú grafomani. Niektorí ľudia majú na to väčší talent ako iní, ale píšu od rána do večera. A častokrát z môjho pohľadu sú to somariny, ako sa povie. Ale sú ľudia, ktorí to berú vážne, tak je to, je to o tom, že ako by sa z hľadiska povedzme súdu, ktorý by hodnotili, že aká, aký je celospoločenský význam takéhoto písania, že ako by sa to posudzovalo. A to si myslím, že mám pán kolega Kollár na mysli, keď hovorí o potrebe zvýšenej ochrany novinárov, že myslí tým novinárov, ktorí sa dostali do alebo sa stali obeťami trestaného činu preto, že práve robia tú robotu, ktorú politici, ústavní činitelia alebo ktokoľvek nemá rád, mu to vadí, a preto nabáda iných, aby toho novinára nejakým spôsobom, povedzme, inzultovali alebo mu nejak inak škodili.
No, samozrejme, na kolegu Dostála okrem poďakovania nebudem reagovať, lebo v podstate so mnou súhlasil.
Veľmi zaujímavo z môjho pohľadu sa tiež vyjadril kolega Kuriak. Lebo povedal, že, že progresívno-liberálne médiá, nepamätám si to konkrétne slovo, ale použijem možno nesprávny výraz, že kydajú na Matoviča a že ho to mrzí. A že Sulík môže urobiť čokoľvek. Ja neviem, neviem o tom, že by sa Richard Sulík vyjadroval o iných ľuďoch tak, ako sa vyjadruje kolega Matovič. Absolútne neviem. Ale ja som pritom človek, ktorý aj verejne, aj v televízii O päť minút 12 som sa zastal svojho času Igora Matoviča za jeho proaktívny prístup napríklad k niektorým proti... protipandemickým opatreniam a tak. Takže ja s tým nemám problém. Aj, samozrejme, Igorovi Matovičovi patrí, patrí vďaka za to, čo dokázal. Avšak, bohužiaľ, v jeho následnej pozícii potom, čo tu niečo dokázal, už to nebolo až také dobré. A ja si myslím, že keď si porovnáme, keď si porovnáme výroky, hlavne výroky Igora Matoviča a výroky Richarda Sulík, tak tam je diametrálny rozdiel. Pretože viem s úplnou istotou, že Richard Sulík nikoho neuráža, o nikom nehovorí napríklad, že je debil, napríklad ako Igor Matovič povedal o svojom vlastnom kolegovi, že je, že je, vlastnému kolegovi, ktorý, člen jeho klubu, povedal, že je debil. A pritom starší človek. To neexistuje, že by to z úst Richarda Sulík niečo takéto vypadlo. Takže alebo na svojho koaličného partnera označil, že je idiot. Vylúčené, že by Richard Sulík niečo takéto povedal. A toto sú práve tie veci, ktoré rozkladajú spoločnosť a veci, ktoré oprávnene novinári kritizujú. A potom, keď ich kritizujú, tak a to je najväčšia perverzia, naozaj to je odporné, potom ľudia ako kolega Kuriak tie médiá označujú, že sú progresívno-liberálne. To znamená, že, že to, čo je komentovaním z úplne elementárnej neslušnosti, tak to oni posunú do nejakej ideologickej roviny a povedia, že za to, že, že ľudia, ktorí píšu do Denníka N alebo do SME RODINA, pardon, do časopisu SME, vidíte, pardon, do časopisu SME, že za to, že takíto ľudia, že nechodia do kostola, tak potom, potom píšu liberálno-progresívne komentáre. A toto, toto, toto rozkladá našu spoločnosť. Ako keby záležalo na tom, že či niekto chodí do kostola v tom zmysle, že či je to slušný alebo neslušný človek. To je, to sú, to sú tie veci. V živote neviem o žiadnom prípade, že by takýmto spôsobom Richard Sulík argumentoval. Ale kolega, kolega Kuriak povie, že liberálno-progresívne médiá preferujú Sulíka. Neviem teda, že kde sú tie percentá, keď teda, keď toho Sulíka toľko preferujú, tak, lebo že môže povedať čokoľvek. V živote som Sulíka nepočul povedať čokoľvek, v živote, ani raz. Lebo, lebo Sulík môže, môže urvať si sprostosť, že mu ujde, ujde jazyk, pomýli sa niekde, aleže povedať čokoľvek v tom zmysle, že by to, že by ho novinári mali napádať za to, to neviem.
Takže, kolegovia, asi, asi toľko. Ak bude treba, tak budem ešte reagovať.
Ďakujem.

V pohode. Takže ak aj niekto píše o športe napríklad, tiež je novinár, sa hovorí športový novinár. A teraz je otázka, že či by sa trestný čin, ktorý na ňom bol spáchaný, že či by sa posudzoval v zmysle takéhoto ustanovenia alebo nie. No, samozrejme, tu prichádza potom v úvahu práve tá motivácia, motivácia jednak, jednak toho páchateľa a jednak toho novinára. Lebo predpokladám, že keď niekto píše o spôsobe ako upiecť koláč, tak ak sa nejedná o Richarda Sulíka, ktorý raz za štyri roky píše takéto veci vždycky pred voľbami, tak potom je, je jasné, že asi by tá motivácia tam absentovala. Ale keď píše niekto o tom, že, že napríklad tú naši kolegovia, že sú v podstate neonacisti a, že ich cieľom je dosiahnuť to, aby tu bol taký režim, ako bol v Nemecku v ´30 rokoch, tak to, samozrejme, by bolo niečo úplne iné. A to verím, že jednak vo verejnom záujme, je to legitímne o tom, o tom písať a že to môže vyvolať tresnú činnosť na tom novinárovi. Že ten novinár by sa mohol stať obeťou trestnej činnosti. Čiže treba hovoriť o týchto veciach, treba hľadať spôsoby, ako lepšie chrániť novinárov a treba bojovať o lepšiu spoločnosť, pretože ak to neurobíme, tak všetci tí ľudia, ktorí si myslia, že do politiky sa chodí len preto, aby aj oni mohli participovať na tom, čo tu fungovalo od vzniku tejto republiky, to znamená, že ako to povedal istý novinár, bolo to citované bývalým prezidentom Kováčom v denníku SME, že táto republika bola založená pre potreby desiatich rodín a do toho by sa nikto nemal starať. Tak, že tí, ktorí vstupujú do politiky, že tam idú preto, aby oni boli tá jedenásta rodina v tom, že to treba odhaľovať, o tom treba písať a je samozrejmé, že potom tých ľudí, ktorých sa to dotýka, hlavne, keď majú násilnícku povahu, tak môžu ľahko sa rozhodnúť, že to vyriešia trestnou činnosťou, veď sme toho boli svedkami a realita je taká, že teraz tí, ktorí boli za tým, čo sa tu stalo tým novinárom, tak tí teraz bojujú o to, aby sa to ešte viacej zvrátilo, aby sme sa tu dostali do situácie, kedy nemôžme v podstate nič, že tu budeme len taká bábková, bábková republika, kde demokracia je len na oko, že prípadne si tu v parlamente môže každý povedať, čo chce, ale tým to končí, a tak si myslím, že by bolo lepšie, keby sme mali novinárov čím viacej takých, ktorí sa nemusia báť o to, že dôsledkom ich činnosti budú nejaké útoky nielen verbálne, ale povedzme aj fyzické na nich, na ich blízkych a tak podobne.
Čiže k samotnému návrhu uvádzam, že ja vítam tú tému, myslím si, že je spracovaná spôsobom, ktorý vyvoláva určité, určité pochybnosti vzhľadom na to, že už teraz máme v trestnom zákone úpravu o tom, že, že je prísnejšie stíhaná trestná činnosť s osobitným motívom, čo už tu, samozrejme, je v tom akosi zahrnuté, lebo novinár, ako som zmienil, sám osebe zo spoločenského hľadiska nie je potrebné, aby bol chránený, ak je to napríklad novinár, ktorý píše, ako som zmienil, povedzme o tom, ako najlepšie upiecť koláč alebo že kto bol najlepší útočník vo včerajšom zápase futbalovom. Čiže ten samotný status podľa mňa nie je až tak dôležitý, čo je dôležité, ale je tá motivácia, ktorá sa viaže k novinárovi a tou motiváciou, samozrejme, je dotknutie sa nejakého okruhu záujmov osôb, ktoré majú moc a ktoré motivujú možnože páchateľov trestnej činnosti k tomu, aby, aby útočili na novinára.
Tak si to ja predstavujem, i keď pripúšťam, samozrejme, že je možné, aby bez takejto motivácie len preto, že niekto je novinár, bol niekto stredobodom útoku. Ťažko povedať. Je to téma, ktorú treba hlbšie rozobrať, neviem, či máme na to tu dosť času, ale jednoznačne, máme. Výborne. Takže čas je nekonečný a to ma, to ma teší, lebo vieme, že kolega Kočiš je polyhistor, pretože sa vyjadruje úplne ku všetkému a je to obdivuhodné pochopiteľné. Ja sám by som si netrúfol, ale to je možno tým, že nieže možno určite tým, že nemám taký talent, ako má kolega Kočiš. Tak ja myslím, že zatiaľ toľkoto a potom prípadne ešte budem reagovať na vaše komentáre.
Ďakujem. (Potlesk.)

No ja by som tu chcel rozvinúť trošku tie témy, ktoré aj niektorí z kolegov tu spomínali, pôvodne som chcel reagovať faktickou, ale zabudol som si kartu na mieste, tak sa mi to nepodarilo, tak to musím urobiť takto. No, bolo by dobré si uvedomiť okrem toho, čo už tu bolo zmienené teda, že tzv. politici alebo ústavní činitelia už sú trestným zákonom chránení ako osoby, ktoré zasluhujú vyššiu mieru ochrany, tak je tu aj tá skutočnosť, že aké postavenie majú novinári v našej spoločnosti. A to je, myslím, dosiaľ nevyjadrená základné téza tohto návrhu, ktorú sa mi zdá, že niektorí kolegovia tu v parlamente akosi popierajú alebo ju vysvetľujú si nejakým takým spôsobom, ktorý rozrieďuje tú základnú myšlienku. A tou základnou myšlienkou je, že úloha novinára je práve kritizovať politikov, kritizovať to, ako sa politika robí, pretože v našom systéme parlamentnom v podstate nie je inej nápravy ako to, že sa spôsob, ktorým politici vykonávajú svoju úlohu, keď sú vo funkcii, ako to napraviť. Čiže napraviť to, keď niekto sa chová neprimerane alebo keď kradne alebo keď klame alebo keď robí iné zlé veci, ktoré skoro všetky sú aj v zmysle ideokresťanských zásad hriechy, tak jednoducho, ak ich novinár nekritizuje, tak potom títo ľudia aj tak zostávajú vo funkciách v podstate donekonečna.
Aj tak väčšina týchto zlých politikov má nástroje už vypracované na to, aby sa v tých funkciách držali donekonečna. A, bohužiaľ, jediný spôsob, ktorým je možné to nejak obmedziť, je práve tá ich kritika. A to, že kritizujú, tak to, samozrejme, vyvoláva u rôznych ľudí rôzne reakcie a u tých ľudí, ktorí sa neštítia ísť až tak ďaleko, že sú schopní aj nechať zabiť novinára, tak potom toto hrá o to väčšiu rolu. Ale tento návrh zákona, predpokladám, sa viaže k menej závažnej trestnej činnosti a tou sú všetky také útoky, ktoré sú do veľkej miery iniciované aj politickými protihráčmi tých novinárov. A videli sme tu príklady toho aj pri tejto rozprave a pri rozprave včera večer. Jednoducho sú politici, ktorí nemajú žiadnu praktickú agendu, ktorých cieľom nie je zlepšiť život svojich voličov, ale ktorých jediným cieľom je v podstate dostať sa do funkcie a tam šafáriť, kradnúť, voziť sa na mercedesoch, mať 15 frajeriek, to sú všetko veci, ktoré chcú mať určití politici a potom im vadí, keď ich novinári za to kritizujú. A cieľom takých politikov potom a bolo to tu zmieňované aj v tejto súvislosti, je urobiť všetko možné preto, aby sa takáto aktivita tých novinárov zamrazovala, tzv. aby sa, aby sa oni neodvážili robiť tú svoju robotu poriadne, dôkladne a adresne.
A teda preto je potrebná takáto nejaká úprava, preto je potrebné nahliadať na novinára ako na človeka, ktorý zasluhuje osobitnú ochranu, pretože vieme aj z našej histórie, že novinári sa nechajú zastrašovať, že prakticky tu máme cenzúru a keď tá cenzúra, konkrétne myslíme autocenzúru samozrejme, keď tá cenzúra prestane fungovať, tak potom sú ľudia, ktorí ten rozpor medzi tým, čo oni chcú dosiahnuť a aký chcú mať život a keď sú vo funkcii, kde kontrolujú niečo, teda sú politici, sú verejní činitelia, tak potom im vadí, že niekto ich kritizuje a že ich ohrozuje. Tak potom oni hľadajú riešenie takéhoto nepríjemného stavu častokrát aj tak, že istigujú, že ponúkajú iných ľudí na to, aby, aby páchali trestnú činnosť na novinároch. Takže si myslím, že otvorenie tejto otázky je na mieste a naša spoločnosť, bohužiaľ, nie je dostatočne vyzretá a nemá dostatočné tradície na to, aby sme vedeli rozoznať, že takéto veci sa novinárom jednoducho nerobia, a že, že je to neprípustné. Lebo však tu máme všelijakých násilníkov, ja tiež som bol napadnutý aj fyzicky tu teraz takými, takým poslancom, teraz sa hrá na pekného. Proste tí násilníci sú všade a tým, ako tá ten, ten rozpor ten spor medzi pravdou a lžou ako eskaluje, tak, samozrejme, že môže to viesť aj k násiliu fyzickému a aj trestnej činnosti tým pádom.
Tak si myslím, že je správne túto tému takto otvoriť, je správne hovoriť o tom, že novinárov treba chrániť a to, že môže existovať nejaká pochybnosť, pochybnosť o tom, že či niekto, kto píše alebo robí činnosť, ktorá by sa dala definovať ako novinárska činnosť, že či spadá do tejto skupiny, ktorá sa tejto zvýšenej ochrane má tešiť. To sú otázky, ktoré nejakým spôsobom si musia vyriešiť no hlavne súdy predovšetkým. Bolo by to určite nóvum u nás a je otázkou, že ako iné ustanovenia Trestného zákona, ktoré hovoria o zvláštnom postavení a zvláštnom prístupe za určitých okolností, to znamená priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti a tak ďalej, že akoby tie korelovali s takou tou úpravou.
Ja si myslím, že čím viac ochrany pre novinárov tým lepšie, ale zároveň si myslím, že je dobré nájsť spôsob, akým rozlíšime, že či sa jedná o niekoho, kto len tak píše, napríklad to môže byť aj nejaký ašpirujúci politik, to je typické, že veď tam tá ten prechod od novinára do politiky nie je nič výnimočného, tak ja neviem, už tu raz, tu vlastne nejak akosi mimovoľne už druhýkrát spomínam tú istú osobu v tejto súvislosti bez toho, že by som ju menoval, tak, tak je potom treba hľadať riešenie, že akoby sa to rozlíšilo. No ja si myslím, že novinárom je človek, ktorý píše v záujme verejného blaha. To znamená, niekto kto sa nielen dlhodobo ale aj akým si, s akým si vyšším zámerom venuje určitým témam a, samozrejme, trestná činnosť prichádza v úvahu páve pri témach, ktoré môžu vyvolať takýto spor. To znamená, že tým sa vlastne potvrdzuje, že sa jedná o novinára. Keď predpokladám, že keď niekto dlhodobo a to tiež je novinár, píše o športe povedzme, lebo to sú tiež novinári, čo píšu o futbale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhovaným gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Pán poslanec Mazurek, samozrejme, na, tento návrh zákona je možné mať rôzne názory a myslím, že je aj veľmi kultivovaným a fundovaným spôsobom to už bolo vyjadrené. Avšak vy vo vašom vystúpení ste ukázali, čo je dôvodom toho, že vás novinári nie sú ochotní rešpektovať.
Čiže nie je to len to, že ste sa do parlamentu dostali na neofašistickej kandidátke a teraz sa hráte akože na stredovú stranu a oblbujete ľudí ešte viac ako predtým v podstate. Vy sa chováte ako neonacista. Ste útočný, hovoríte urážlivé veci na ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nemusia prácu vykonávať ideálne, o tom sa dá hovoriť veľa, ale vy sa chováte ako neonacista. Predstavte si, že keby ste sa dostali k moci, že čo by sa tu stalo. (Reakcia z pléna.) No to sa stane, presne tak. Čiže podobne ako váš vzor alebo rôzne vzory, ktorý, ktorý, ktoré máte, sa usilujú o to, aby urobili, ako vy to nazývate, poriadok, to ste nám tu teraz predviedli, tak to je ten dôvod prečo vás médiá, po ktorých tak veľmi túžite, aby vás rešpektovali, práve preto vás ignorujú, lebo tým, že ich budete volať, že sú šašovia a že sú neviem čo, tak tým tú nejakú ich náklonnosť nezískate.
A vy to ani neviete, ani to nechcete, pretože si myslíte, že urobíte podobný poriadok v tejto krajine, ako to urobili vaše vzory, ktoré zodpovedajú tomu, že ste neonacisti.