Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, kolega Ondro Dostál, za zhrnutie aj vlastne tých informácií, ktoré boli povedané v rozprave predtým, či už pána Baránika, alebo ďalších. A ten sumár, ktorý bol povedaný, verím, že aj pomôže pani prezidentke, aby sa, si to všetko vypočula a pomohlo jej to pri tom zvažovaní argumentov pri podaní návrhu na disciplinárne konanie pána generálneho prokurátora. Z toho, čo tu bolo počuť, tak si myslím, že by mohlo byť aj dôvodné.

Pán kolega Kuriak, vy ste si asi mali zobrať tú mikulášsku čiapku, pretože milión sem, milión tam, to je ako káblik tam, káblik hentam. To je to rozdávanie, ktoré absolútne nie je systémové, i keď uznávam, že samosprávy potrebujú vykompenzovať, pretože amatérsky zákon o dani z príjmov naozaj ich poškodzuje a už dnes budú mať problém nastaviť si rozpočty na ďalší, ďalší kalendárny rok, pretože už zrejme tie rozpočty by mali mať aj pomaly schválené. Len ide o prílepok, i keď súvisiaci prílepok k tomuto návrhu zákona. Treba zvážiť, možno aj pozrieť, aby sa na to právnici pozreli, že či je možné o ňom vôbec dať hlasovať.
Ale chcem povedať, že opätovne to poukazuje na amaterizmus tejto vlády. A možno aj vďaka teda poslancom, že ste vypočuli samosprávy, ale tak dostanú aspoň týchto 100 miliónov, ale prečo nie 200? Ako máte urobenú analýzu toho, že koľko ten výpadok presne bude, ako budú prerozdelené, akým systémom prerozdelené budú tieto prostriedky obciam? Čiže je to naozaj zlé, zlé riešenie, i keď zrejme v tejto chvíli potrebné, ale poukazuje to na amaterizmus vlády.

No, Maroš, ďakujem pekne za tvoj pozmeňovací návrh. Dnes je Mikuláša, možno by som pánovi ministrovi mohla požičať mikulášsku čiapku, ale chcem povedať, že aj kolegovia, ktorí sa vyjadrujú k tvojmu pozmeňovaciemu návrhu a chvália vládu, tak hovoria, vlastne riešia problém, riešia problém... (k rečníčke pristúpil minister Matovič a doniesol jej darček), nech sa páči, vymením, vezmi si (rečníčka podávala ministrovi Matovičovi červenú čiapku s bielym okrajom a bielym brmbolcom), riešia problém, ktorý sami vyvolali. Takže naozaj je to smiešne.
A ja chcem len pripomenúť, že takéto nesystémové riešenia, ktoré prináša vláda a ukracuje samosprávy, je naozaj veľmi nebezpečné, pretože narúša celý systém a stabilitu jedného veľkého segmentu štátu, ktorý drží štát mnohokrát práve na nohách. (Zaznievanie gongu.) Namiesto toho, aby prišlo s novelou nariadenia vlády, ktorá, ktoré určuje vlastne prerozdelenie výnosu dane z príjmov územnej samosprávy, je to číslo 668/2004, tak prichádza s takýmito prosíkmi, núti ponižovať sa starostov, primátorov, vôbec zástupcov samosprávy, aby chodili vyjednávať za poslancami a poukazovať... (Zaznievanie gongu.)
Berete mi čas, pán podpredseda.

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Vy kľudne hovorte.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Ehm, ďakujem, no, takže takéto gongy. No, ale tak ste s fanfárami vlastne dali oznam o tom, že naozaj riešenia, ktoré prináša vláda, sú nesystémové a nie je to správne. Nie je to správne, že príde si vyjednať ten, príde lobovať, pretože takéto lobingy – aj keď možnože z pohľadu poslancov za správnu vec – sú nesprávne, že im podliehame, a treba tlačiť práve vládu, aby prijímala systémové opatrenia, ktoré sú zákonné a ktoré sú spravodlivé.
Takže ďakujem, Marián, za tvoj pozmeňovací návrh a pevne dúfam, že nájde širokú podporu v pléne Národnej rady.

Ďakujem pekne.
Pán minister, na tú novelu zákona som čakala vyše roka a musím povedať, že nie som spokojná s tým, ako bola pripravená, navrhnutá. Viacero bodov, ktoré sú aj v programovom vyhlásení vlády v časti, ktoré som aj ja presadzovala, aby sa doňho implementovali, tak tam nie sú. Bolo spomínané, že bude informačný systém, ktorý bude prepojený ohľadom kvality podzemných vôd, takzvanej tej surovej vody, ktorá sa upravuje potom následne alebo dodáva do siete ako do, upravuje na pitnú vodu. A tieto veci tam vôbec nie sú, hoci podľa tých informácií, ktoré som mala z predchádzajúcich rokovaní, takýto informačný systém mal byť hotový a funkčný do konca júna tohto roku.
Meníte, vo vašom návrhu meníte viacero zákonov o vodách a o vodovodoch a kanalizáciách, ale taktiež aj meníte zákon o vodách, a nie som spokojná s tým, že vlastne upravujete, znižujete povinnosti pri tvorbe manažmentu rizík vody, ktorá sa, takzvanej tej surovej vody, ktorá sa má následne upravovať. Manažment rizík je kľúčom k tomu, aby sa nestávali veci, ako sa stali pred pár rokmi a, žiaľ, dejú sa aj doteraz. Ale pred pár rokmi, dvetisíc, myslím, na Vianoce 2018, myslím, to bolo, kedy ľudia na Žitnom ostrove pili vodu obsahujúcej vysoké koncentrácie atrazínu a sa to zistilo vlastne až v analýzach na kohútiku na pitnej vode. A je to jeden z dôsledkov, pre ktoré sa nedostatočne realizoval, ak vôbec, manažment, manažment rizík podzemnej vody, a to hovorím aj o podzemných vodách, ktoré, práve v lokalite Žitného ostrova sa táto udalosť udiala.
V súvislosti s obrovským množstvom environmentálnych záťaží, ktoré máme na Slovensku, dnes je to vyše 2 000 a z toho naozaj vyše, myslím, 1 600 je s vysokým rizikom, a tieto environmentálne záťaže v prvom rade, v prvom rade ohrozujú podzemné vody, ktoré sú dynamický systém, to znamená, že nestačí nejaké jednorazové merania a identifikácia, že áno, tuto je nejaká environmentálna záťaž, ktorá je izolovaná a vieme o nej, ale nie je aktívna. Gro, väčšina týchto environmentálnych záťaží je v kontakte s podzemnou vodou alebo zrážkovou vodou, prostredníctvom ktorej sa dostáva do systému podzemných štruktúr a svojím prúdením sa dostávajú aj do oblastí, ktoré môžu byť zdrojom, vodárenským zdrojom pre pitnú vodu. Takýmto spôsobom, že sa nedostatočne analyzujú, robí prevencia manažmentu rizík a nielen manažmentu, že sa, si povieme, ale aj opatrení, ktoré by mali nasledovať, keď takéto riziko je identifikované, tak nám odchádzajú jeden vodárensky zdroj za druhým. A riziko toho, čo, čo máme a čo je bohatstvom Slovenska, že máme ešte stále vysoké zásoby podzemných vôd, tak si ich takýmto spôsobom ešte nedostatočnou legislatívou výrazným spôsobom ohrozujeme ten potenciál, ktorý Slovensko má, to bohatstvo, čo sa tomu v podstate hovorí biele zlato.
Tak ste v zákone podľahli tlaku vodárenských spoločností alebo úradu verejného zdravotníctva, ktoré len z dôvodu, že nemá dostatok kapacít, možno finančných prostriedkov, tak si uľahčuje, uľahčuje život, aby sa nedozvedelo o potenciálnych hrozbách. Pretože ak by sa dozvedelo, tak by muselo konať. A tak sa tvárime, strkáme hlavu do piesku, že ten problém tuná nie je. Prehadzuje sa z jednej strany na druhých, kto je zodpovedný, či ministerstvo životného prostredia, alebo štát za to, že neidentifikuje zodpovednú osobu za environmentálnu záťaž. Tým pádom sa odďaľuje, odďaľuje jej riešenie, sanácia a zastavenie rizika znečisťovania podzemných vôd. Prevencia a princíp obozretnosti je ďaleko efektívnejší a lacnejší ako už riešenie rizika, ako zavádzanie akýchkoľvek technológii na prečisťovanie znečistenej vody, ktorá sa má používať pre ľudskú spotrebu. Tak si potom povedzme, nalejme si čistého vína a povedzme, že na čo máme takéto vodárenské zdroje? Na čo chránime podzemné priestory, keď budeme mať rôzne technológie na úpravu vody na pitné účely. Tak poďme, čerpajme rovno z tokov, čerpajme vodu na pitné účely rovno z Dunaja a upravujme ju a nehrajme sa na to, že naozaj máme úprimný záujem chrániť, ochraňovať zásoby podzemných vôd, ktoré sú vhodné na pitné účely, respektíve na konzumáciu pre účely pre ľudskú spotrebu.
Čiže vidím veľa nedostatkov. Je to pre mňa sklamanie, pretože som dávala nádej, že táto transpozícia smernice posunie veci dopredu, ale tie ďalšie súvisiace novely, ktoré ste tam zapracovali do tohto návrhu zákona, v podstate ten dobrý úmysel brzdia. Nerozumiem tomu, prečo, prečo to takýmto spôsobom je nastavené. Alebo možno práve rozumiem, že minister financií zas brzdil dostatok finančných prostriedkov na to, aby sa dali peniaze tam, kde je potrebné, aby sme nehasili, ale aby sme naše bohatstvo chránili a mali tak do budúcna dostatok pitnej vody pre naše deti a pre budúcu generáciu.
Ďakujem.

Nie sme navrhovateľmi tohto zákona, ale v prvom rade to riešenie je, že musia byť tie hodnoty exaktne namerané, čiže sa pýtam pána ministra, keď ukladajú nové povinnosti, kto to bude merať, ako to bude monitorovať a potom vlastne treba tú informáciu verejnosti dať a vlastne aby oni poskytli analýzu, koľkých bytových domov a koľkých území a lokalít a územných plánov sa to bude týkať.

Ďakujem pekne. Nebudem dlho rozprávať, avšak problematika radónu v obytných budovách a aj v územnom plánovaní sa mi nejaví ako dostatočne riešená pri existujúcej zástavbe a teda potom pri plánovaní novej. Paragrafy hovoria o projektovaní nových budov a o zabezpečení, aby sa množstvo radónu, ktoré by mohlo preniknúť do obytnej budovy, tak musí byť naprojektované také opatrenia, aby nedosahovalo nejakej úrovne. Radón je prirodzené žiarenie, ktoré sa vyskytuje v prírode najmä v lokalitách, ktoré sú potenciálne zvýšené zo seismicity. To znamená, sú to lokality tektonicky potenciálne aktívne. Tieto územné plány i keď okrajovo v súčasnosti sa dotýkajú problematiky radónu, aj teda je to ako povinná časť tých územných plánov, avšak nijakým spôsobom následne v existujúcich budovách nie je ani merané, ani vlastne obyvateľstvo nemá túto informáciu, že či domy, ktoré sú v súčasnosti postavené, skolaudované, možno že už aj historicky postavené, či sú vystavené takémuto žiareniu a že či štát nejakým spôsobom teda ukladá povinnosti alebo požiadavky, že to žiarenie nesmie byť väčšie ako tých 300 mikrónov, neviem, proste taká hodnota, myslím, nejaká je tam.
Tak vlastne vystavuje obyvateľstvo možno aj riziku, väčšinové obyvateľstvo, pretože tie nové obytné budovy, ktoré keď sa budú stavať, tak možno už budú nejak technicky zabezpečené, i keď to je tiež vlastne otázne, akým spôsobom a akým spôsobom teda možno sa naprojektovať to dá, ale čo s tými budovami, ktoré sú postavené v lokalitách so zvýšeným radónovým rizikom, a to si povedzme, že to je veľká, veľká časť lokalít, pretože tejto oblasti sa naozaj v minulosti nejako nevenovala pozornosť, a predpokladám, že keďže teraz takáto rozsiahla novela zákona je, že ste identifikovali možno nejaké zdravotné riziká.
To ma tiež zaujímalo pán minister, že aké zdravotné riziká ste identifikovali, či to máte aj nejako zmerané, že v tých lokalitách, kde obmedzujeme v podstate výstavbu v lokalitách so zvýšeným radónovým rizikom, že či naozaj to máte podložené aj exaktnými meraniami. Takže toto by bola takáto moja otázka. Nenašla som to ani v dôvodovej správe, ani v doložkách vplyvov. Doložka vplyvov sa skôr venovala dopadom na podnikateľské prostredie, avšak mňa zaujíma práve dopad na obytné budovy a najmä obytné budovy, ktoré sa vyskytujú v lokalitách so zvýšeným radónovým rizikom, aj to, že či toto bude povinná časť územných plánov, kde sa tieto radónové riziká budú musieť povinne nejak zohľadňovať, zakresľovať, aby obce, verejnosť túto informáciu mala a kto to bude merať.
Ďakujem pekne. Ak teda mi viete odpovedať, budem rada, keď nie, tak akceptujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1310. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2023 a v gestorskom výbore do 30. januára 2023.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán predseda, schválením programu schôdze sme schválili aj zmeny, ktoré sme dohodli na grémiu, to znamená upravené tie rokovacie dni aj rokovacie prestávky, aj to, že piatky okrem 2. decembra sa nehlasuje, napriek tomu spravodajca k štátnemu rozpočtu určil termín hlasovania na deň, kedy sa nehlasuje. To znamená, že tento termín nie je určený, lebo nemôže on zmeniť rozhodnutie Národnej rady, čiže toto treba zosúladiť. Buď teda zvoláme grémium, dohodneme inak, alebo sa dá, nejakým procedurálnym návrhom sa stanoví termín hlasovania na deň, kedy sa hlasuje.
A taktiež by som chcela poprosiť, že teraz nám nie je jasné, že či, o tomto prvom čítaní že kedy budeme hlasovať. (Reakcie z pléna.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Teraz hneď, áno, že teraz som to spomínal, že jak to prerokujeme, hneď to odhlasujeme.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Ale tam môže byť rozprava dlhšia v prvom čítaní.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Tak uvidíme, aká bude. Uvidíme, aká bude.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
No, bude rozprava.

Ďakujem pekne za slovo. No v úvodnom slove predkladateľ návrhu štátneho rozpočtu minister financií Igor Matovič nezostal nič dlžný svojej povinnosti. Jeho slovo namiesto racionálnych zdôvodnení jeho návrhu bolo v prvom rade útočiť na SaS, na Richarda Sulíka, stavať sa rozhodne do role martýra ako člena vlády, ktorej všetci ubližujeme, lebo oni to myslia so Slovenskom a s každým dobre.
Vláda ministra financií Igora Matoviča myslí na seba. Niektorí jej členovia omámení mocou sú a mocou a vlastnou dokonalosťou. Útočné vyjadrenia manipulujú a rozoštvávajú spoločnosť. A namiesto pokory k mandátu, k exekutíve člena vlády a úlohe, ktorú dostala vláda, sú nezodpovední. Neustále prenášajú svoje pochybenia na politických konkurentov. Je to, pán minister, nepočúva, ale ostatní áno. Pán minister, je to slabošské.
Manipulovanie mienky a predstava, že len vaše riešenia sú správne a najlepšie a jediné. Pán minister, vo svojom úvodnom vystúpení si predviedol, že nerozumieš parlamentnej demokracii. Tá nie je o poklonkovaní sa tvojim predstavám a predstavám vlády. Vláda sa zodpovedá parlamentu, a nie naopak. Pán minister, pán premiér, kolegovia, to je rovnica. Ponižovanie a urážanie politických konkurentov a hľadanie vinníkov u druhých nepomáha. Práve naopak, rozdeľuje spoločnosť. Nárast extrémizmu a radikalizácia spoločnosti je aj dielom tejto vlády, vlády Eduarda Hegera. Rozpočet je sprevádzaný hanbou, ktorá výrazne poškodzuje reputáciu Slovenska. Podvod, ktorý môže Slovensko stáť obrovské škody v podobe zabrzdenia financovania projektov v pláne a odolnosti. Výdavkové limity, ktoré sú podmienkou čerpania týchto prostriedkov, a zabrzdenie reforiem, to sú dôvody.
Reakcia štátneho tajomníka Klimeka, ktorý bol na výbore, a keď som sa ho na to pýtala, tak jeho reakcia bola, mykol plecom, že nemá on dať aké výdavkové limity do rozpravy, lebo neboli vypočítané. Ale to, že neboli vypočítané z dôvodu arogancie ministerstva financií, ktoré pre istotu o nich nerokovalo. O tom ale hovoril aj náš tímlíder SaS pre verejné financie Marián Viskupič, ale nielen on, bolo to aj v správe NKÚ k štátnemu rozpočtu.
Musím dať aj krátku poznámku k balíku peňazí na účte Všeobecná pokladničná správa, rozpočtová kapitola, v ktorej sú zahrnuté rôzne rezervy na nečakané udalosti a pre obratného ministra financií, ktorým určite Igor Matovič je, umožňuje rôzne zaujímavé hry s číslami.
Ešte mám pár minút a chcem sa venovať aj oblasti životného prostredia. Tu dochádza k rastu výdavkov v objeme 1,8 miliardy eur na celkovú úroveň výdavkov v sume dva, viac ako dve miliardy. Avšak zaostávame pri odstraňovaní environmentálnych záťaží. Je úplná absencia výdavkov na odstraňovanie havarijných stavov, vodných stavieb v majetku štátu a tým nedostatočné zabezpečenie financovania protipovodňových opatrení, ktoré by mali byť v prvom rade realizované na princípe obozretnosti a prevencie. Je nedostatočné, aby sa vláda zaoberala len s informáciou o povodňových škodách na majetku, ktoré sú často aj sprevádzané na obeťami na ľudských životoch. Opakuje sa nedostatočné programové rozpočtovanie, ktoré bolo v minulosti zavedené, a práve z dôvodu, aby sa výdavky plánovali podľa navrhovaných cieľov a aby boli odpočtovateľné. Ale to je chyba celého rozpočtu a na toto tiež poukázala správa NKÚ.
Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik je naďalej na chvoste záujmu. Napriek tomu, že ide o strategický podnik, neustále ho štát drží v strate. Funguje so strojmi, ktoré patria do múzea. Nemajú dostatočnú výbavu na rýchly zásah napríklad pri stavaní protipovodňových bariér. Údržba tokov sa vykonáva v minimálnom rozsahu. Aj vďaka tomu prestáva naše najväčšie vodné dielo plniť protipovodňovú funkciu a stáva sa z neho len vodná elektráreň, cez ktorú vedie medzinárodná plavebná cesta. Stále nie je zapracovaná mapa protipovodňového ohrozenia do územných plánov. V štátnom rozpočte sa uvádza, že od ukončenia auditu v 2017 sa v Slovenskom vodohospodárskom podniku nedarí napĺňať jeho odporúčania a plánovaná úspora vo výške 20 milión eur nebola dosiahnutá. Ale vzhľadom na výrazný nárast rozsahu spravovaných vodných tokov v roku 2020, ako aj potrebnú aktualizáciu sa pripravuje jeho aktualizácia auditu. To však nestačí, pretože tento štátny podnik je podivuhodnou organizáciou, ktorá bola preradená do sektora verejnej správy. Pán minister, toto, prosím, vysvetlite.
Ďalší štátny podnik je Vodohospodárska výstavba, z ktorej nadmerného zisku bude osobitný odvod 150 miliónov eur. V minulosti to bolo 200-tisíc. Ale opäť je tu nedoriešený diskriminačný vzťah medzi Vodohospodárskou výstavbou, štátny podnik a Slovenským vodohospodárskym podnikom.
Vrátim sa ešte k tej, práve k tým, k Slovenskému vodohospodárskemu podniku, kde, ktorý je štátny podnik, ktorý explicitne hovorí o tom, že štátny podnik, zamestnanci sa riadia, sa riadia Zákonníkom práce a že len na základe akejsi metodiky boli preradení do subjektu verejnej správy, čo sa domnievam, že to nemá oporu v zákone. Sú naplánované obrovské výdavky na projekty a budovania rekonštrukcie infraštruktúry vodného hospodárstva, avšak nie je povedané, aké priority, na základe akých, akých hodnotení a prioritizácie.
Podobne je to aj v ovzduší, v oblasti ovzdušia. V roku 2022 bola dofinancovaná prevádzka SHMÚ vo výške 3,5 milióna eur, ale už v ďalších rokoch nie. Je to nesystémové a tieto úlohy, úlohy, ktoré plní SHMÚ, sú ohrozené, čo sa týka monitorovania vôd, ovzdušia, klímy, ale aj meteorológie.
Na Slovensku evidujeme viac ako 1 800 envirozáťaží, ale len 34 je naplánovaných do roku 2030. Ich sanácia, vôbec nevieme akých, ktorých, na základe akého výberu a takýmto spôsobom rozhodne Slovensko nemôže dosiahnuť stav dobrých vôd. Nie je povedané, ani či sú zahrnuté nejaké nové metódy vedy a výskumu pre ich sanáciu. Nič. To, čo vítam, je, že sa cielene určujú výdavky z environmentálneho fondu na plnenie niektorých úloh, ktoré boli, ktoré boli prijaté v tomto a minulom roku na úseku napríklad ochrany prírody.
Čo však je nedostatočné, že nemáme vôbec žiadnu perspektívu o tom, ako sa docieli aj úloha, ktorá je v programovom vyhlásení vlády, záchrana Žitného ostrova. Akčný plán do dnešného dňa nebol predložený na rokovanie vlády, z ktorého by malí vzísť úlohy. Tieto úlohy, konkrétne záchrana Žitného ostrova ako našej najväčšej zásobárne pitnej vody v chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, nemá svoju kapitolu ani v programovom rozpočtovaní. Podobne to nemá ani svoju, svoju kapitolu tam nemajú práve ani tieto environmentálne záťaže, ktoré by mali byť jednotlivo popísané. Nie sú tam ani samostatne vedené úlohy, ktoré je potrebné napĺňať v súvislosti aj s pripravovaným zákonom, novým zákonom o ovzduší, kde nedostatočným spôsobom sa monitoruje kvalita životného, kvalita, kvalita ovzdušia. Tu sa rozhadzujú prostriedky na rôzne iné úlohy, ale na to, aby sme vlastne mali exaktné dáta o tom, v akom stave je životné prostredie, potrebujeme vedieť monitorovať kvalitu, kvalitu ovzdušia, kvalitu podzemných aj povrchových vôd, nie robiť len rôzne úvahy a predstavy na základe meraní, ktoré sa robia raz za nejaký dlhý čas.
Z tohto dôvodu, aj z tohto dôvodu štátny rozpočet podobne ako moji kolegovia nepodporím.

Ďakujem pekne.
No určite by bolo dobré urobiť analýzu tej veľkej chybovosti v rámci týchto spojených volieb. Myslím si, že boli zbytočné dve obálky, pokojne stačili byť rozličné farebné lístky a možnože tam boli chyby, ale nepoznáme to, lebo v tých zápisniciach sa nehovorí o tom, že čo spôsobili tie chybovosti. Mal by, mali, majú význam dve obálky vtedy, ak by boli, napríklad 50-percentná účasť musí byť na voľbu v prvom kole predsedu samosprávneho kraja, keďže to sa zrušilo, tak bolo zbytočné, zbytočné takéto oddelené obálkovanie. Čiže ja si myslím, že tam bolo veľa chýb, že ľudia v tom strese jednoducho pomýlili obálky a dali ich krížom-krážom a že to spôsobilo tú veľkú chybovosť.
Čo sa týka toho termínu, ma šokuje pán poslanec Goga, ktorý dal pripomienku k tvojmu, že vraj SaS tlačila, tak toto sa akože naozaj z toho smejem, hlavne od človeka, ktorý na tej koaličnej rade nebol. Áno, bola diskusia o tom, ani jeden návrh termínu nebol dobrý z tých dvoch možných, tu sa práve vyhovelo v rámci spoločného nejakého rozhovoru, že kedy by to mohlo byť tento termín, že práve cezpoľní, ktorí cestujú domov na hroby, tak že vlastne pre nich tento termín, ktorý bol navrhnutý a teda uskutočnený, je pre nich vhodnejší. Pri veľkých voľbách by to bolo asi naopak, pretože ľudia môžu volať cez, voliť cez poslanecké prieskumy. Takže naozaj sa smejem, ak teraz niekto hľadá vinníka, vždycky to je proste, buď Sulík nenakúpil testy, alebo teraz SaS tlačila na nejaký termín volieb. Takže aby to bolo ujasnené.
Ale čo sa týka tej analýzy, toto možnože naozaj je vecou, ktorá by sa mala preskúmať, popýtať sa tých okrskárov, že čo boli tie skutočné dôvody chýb.