Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených zastupovaním.
Neprítomní sú pán predseda vlády Eduard Heger, zastupuje minister životného prostredia Ján Budaj. Minister hospodárstva Karel Hirman, zastupuje ho minister školstva, vedy, výskumu a športu pán Horecký. Minister dopravy a výstavby Andrej Doležal, zastupuje ho minister školstva, vedy a výskumu a športu pán Horecký. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan, zastupuje ho minister školstva, vedy, výskumu a športu Ján Horecký. Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky Veronika Remišová, zastupuje ju minister školstva, vedy, výskumu a športu Ján Horecký. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky Viliam Karas, zastupuje ho minister školstva, vedy, výskumu a športu Ján Horecký. Napokon pán Horecký bude zastupovať aj neprítomného ministra vnútra Romana Mikulca.
Neprítomní sú aj ministri, ktorým neboli položené otázky, ospravedlňujem pána ministra obrany Jaroslava Naďa, ministerku kultúry Milanovú, ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislava Káčera, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka.

Ono skutočne je to len, je to len rétorický zvrat, ktorý použil pán poslanec, ja ho chápem, že sa mu hodí takýto argument, ale Demänovskú dolinu naozaj, pán kolega, povoľoval iný minister, bol to minister Žiga. A potom aj nasledujúci ministri, lebo tá stavba sa rozvíjala v troch etapách, ktorým to nevadilo, boli to ministri Ficovej a Pellegriniho vlády. My nesieme túto ťarchu, aj vaši ministri ju nesú a ťažko ju riešia a zaťažko by im padlo, keby dokonca koaličný poslanec na nich hádzal vinu za konanie predošlých ministrov, z ktorých niektorí sedia vo väzeniach a iní by tam zase patrili. Takže odtiaľ potiaľ. Výstavbu povolili politici a politická garnitúra, o ktorej sme dúfali, že sa v roku 2020 naveky a trvale Slovensko zbaví. Dnes ale, tak sa zdá, udávajú v tomto parlamente znovu tón a takéto zásadné zmeny rátajú s ich hlasmi. A to je tragédia tejto, tohoto volebného obdobia. Tí, ktorí, ktorí boli porazení, ktorých voliči poslali do zabudnutia v roku 2020, tí dnes v tejto snemovni rozhodujú o podobe Slovenska.

Iba dve, tri poznámky. Pán Svrček odchádza, ale bol by som rád, keby ešte počul, že nie je pravdou, že sa na mňa obrátil vo veci tohoto zákona, ani vo veci prekvapivého rozsiahleho pozmeňováku, ktorý predložil. Neni vôbec dôvod, pán Svrček, aby ste to tvrdili. Vy pôjdete ďalej ako valec, ale vypomáhať si pritom takýmito drobnými nepravdami zrejme vôbec nepotrebujete.
Obrátim sa na pani poslankyňu Zitu Pleštinskú, ktorá je trošku iného politického zamerania a zaujímajú ju verejné záujmy. Vážená pani poslankyňa, váš návrh naozaj chce zachrániť niektoré nedostatky. Len aby ste v mene záchrany niektorých nedostatkov nevyliala s vaničkou aj dieťa, lebo podstata tohoto zákona, takto ako bol pripravený a predložený, je rozporná a okrem niekoľko pozitívnych vecí, ktoré najmä budú chváliť investori, prináša nekonečné množstvo rizík a vy s vašou skúsenosťou to dobre viete. Práve preto, že nie sú dopadové štúdie, nie sú urobené odhady, vy chcete zachraňovať poplatky občanov. Ale čo peniaze štátu?
My všetci sme tu, a najmä teda vy ako poslanci, preto, aby ste strážili peniaze občanov, ktoré sa stretávajú v štátnom rozpočte. Ignoruje tento zákon, že zakladá obrovské výdaje na nový úrad, na informačný systém, ktorého rozsah ani, ani cena nie sú vôbec odhadnuteľné. A predkladateľ si nerobí starosť s tým, koľko to bude stáť.
Správne ste položila otázku, prečo sa má zdvojovať činnosť katastra, a tam smerovali aj výhrady zo strany ministerstva životného prostredia, a prečo nemôže tento, tieto úlohy plniť kataster. Kataster má už veľké investície do budov, veľké investície do personálnu a takisto veľké investície do IT systému. Je to napokon jeden z tých vydarenejších v množstve nevydarených pokusov Slovenska digitalizovať štátnu správu. Po tých nevydarených pokusoch každý minister vám vie povedať, aká utopická je predstava vytvoriť tu v tejto jedinej krajine niečo ako Silicon Valley, ktoré predstihne všetky bohaté krajiny sveta. Vytvoriť digitálny obraz krajiny, ktorý nikto iný nemá, nikoho to nenapadlo, predstavte si, ani najbohatší štát Európy Luxembursko, ktorý je maličký a ktorý má najvyššie príjmy na hlavu štátu aj DPH, ani ten si to nemôže dovoliť. Lebo online každodenné dopĺňanie toho systému je, je proste záležitosť, do ktorej sa nikto nepustil. A ak nebude online každodenne a každú minútu dopĺňaný, tak sa nedá podľa toho systému konať. To sú samé právne konania o majetku a o právach občanov.
Dneska ten systém na samospráve môže niekto, ako som už aj v prvej reči hovoril, napádať, že niektorí sú, zlyhávajú pod tlakom oligarchov, developerov alebo nejakých drobných zlodejov, však takí sú ľudia. Ale ja tvrdím, že väčšina samosprávy si svoju prácu aj doteraz konala poctivo, robili to za zlomok peňazí, zlomok peňazí, o ktorý pôjde teraz. V každom prípade by bolo korektné, keď sa zaujímate, pani poslankyňa, o poplatky, ktoré majú platiť občania priamo do tohoto systému, zaujímať sa o cenu celého systému, lebo ten zaplatia občania nepriamo cez štátny rozpočet. Odnikiaľ inokiaľ to nepôjde. Poplatky teraz trošku aj populisticky každý bude ľuďom sľubovať, že nebudú dokopy žiadne. Dobre, tak ani poplatky nebudú. Odkiaľ bude miliarda na tento systém? No a prečo kataster? Kataster potom zanikne? Však ide o paralelnú inštitúciu, ktorej rozsah je už teraz veľmi značný a ktorá, ako som povedal, má dobrú sieť budov, personálne odborne zaškolených ľudí a takisto teda prekvapivo fungujúcu IT schému, ktorá do istej miery má zdigitalizované prinajmenej vlastnícke vzťahy a mapy území, čo sa týka katastra.
Ostatné, čo zaznelo doteraz v rozprave, zareagujem len na jedno, ktorý sa týkal pána poslanca Krajčího. To bol naozaj cynický príspevok, nevidím ho tuná, tak rád by som mu to povedal do očí, lebo oni, ktorí idú, áno, nastal problém a ja to na ministerstve prešetrujem, aký, ako nastal problém s hotelom v Demänovskej doline, dáme, nastal problém, lebo EIA vyradil pán minister Žiga za jeho pôsobenia a EIA proste tam nerobili. Staviteľ dostal na tri fáze možno zbudovať a preventívne hneď zničil tamojší biotop, takže ťažko sa spätne, keď už sa všetko doničilo, vlastne obhajuje, že tam prišlo k zničeniu prírodných hodnôt. Napriek tomu to preskúmame, najmä dopad na jaskyne, dopad na podzemnú vodu aj povrchovú vodu a takisto z hľadiska hustoty a únosnosti územia. Keby som mal v rukách a verejnosť, keby mala v rukách zákon o krajinnom plánovaní, ale táto skupina, ktorá bráni ochrane verejných záujmov a pomáha záujmom oligarchov, takéto zákony nepustí.
Tu sa vytvorila politická dohoda o tom, že štát nebudú kontrolovať občania ani prostredníctvom samosprávy, rozvoj štátu, budovanie štátu. A toto je naozaj paradigmatická zmena, ktorej ste svedkami. Nemyslite si, že na tento zákon sa zabudne. Ja verím, že to si mnohí myslia, že to prešulichá a odhlasuje a bude pokoj a ľudia si zvyknú. Nemyslite si. Podobný zákon dával Babiš, ste sa postavili na jeho úroveň, ale česká verejnosť sa proti tomu postavila, všetci, čo za to hlasovali, si to, potom sa spovedali voličom vo voľbách a dnes tam vládnu iné sily, ktoré ten zákon reformujú. Čiže môžte si napísať do svojich politických životopisov, že ste sprznili ochranu životného prostredia a tvorbu krajiny a právo občana hájiť si svoje záujmy v území a dali ste to oligarchom, to si môžte napísať. Ale slovenská demokracia zatiaľ žije a pôjde ďalej a zmätie takéto zákony, ktoré jednostranne zvýhodňujú boháčov a oligarchov a potláčajú verejný záujem.
Takže pán poslanec Krajčí má pravdu, že hotel Demänovskej doline nepatrí, ale ministerstvo postupuje podľa súčasných zákonov, tak bude aj ďalej postupovať a keď bude zo zákona možnosť rozhodnúť inak, tak rozhodneme. Ale toto sa stalo, deväťpodlažný hotel, aj podľa súčasnej legislatívy a vy, pán Svrček, ju teraz vypínate. Vypínate aj to, čo doteraz chránilo aj Demänovskú dolinu a vypínate aj to, čo mohlo robiť ministerstvo životného prostredia a inšpekcia životného prostredia. Ja viem, vy mávate rukou, vy ste len, vy ste len postava, spoločne vy to len predkladáte, máte pravdu, zodpovední budete vy, ktorí budete hlasovať, vy, ktorí tu teraz nesedíte. Každý jeden sa podpíšete pod paradigmatickú zmenu poškodenia verejného záujmu a poškodenia ochrany životného prostredia, pokiaľ by prešli tieto veci v takej podobe, v akej sa tu náhle vynorili, a najmä ešte aj prípadne bez podpory tých čiastkových opráv, ktoré predložila pani Pleštinská. Čiastkových, ale, žiaľ, pani Pleštinská, tú podstatu toho zákona zmeniť neviete.
Príbeh Demänovskej doliny zastavanej absolútne nad únosnosť, dneska nad tou zastavanosťou bedáka aj ten developer, čo to zastaval. Tak je jasným príkladom, ako, ako sa vie rozdrapovať a bezohľadne valcovať verejný záujem, povedzme, že nekultúrny investor alebo bezohľadne nenažratý investor. Všetci to poznáme, celé Slovensko za tých tridsať rokov nesie stopy toho, že jednoducho tu vznikli silní hráči, bohatí ľudia a tí ľudia neprešli dlhodobým vývojom, ale zbohatli z noci na ráno politickým spôsobom, často na hranici mafie, a títo ľudia, aké prekvapenie, majú aj mafistické móresy a príroda alebo záujmy obyčajných bežných ľudí je to posledné, čo ich trápi. Slovensko toto slzavé údolie si prechádza už tridsať rokov a mnohá časť verejnosti to stotožňuje so zriadením demokracie, ale tieto zverstvá nemajú nič s demokraciou. Naopak, vypínanie demokratických inštitútov k týmto zverstvám na prírode, na pamiatkach vedie. Ak vypínate Aarhuský dohovor, no píšte si, že Európske únia si to všimne, Slovensko to už raz urobilo, za Roberta Fica zabránilo alebo skúšalo zabrániť občanom, aby mohli pripomienkovať tvorbu svojej krajiny, svojich obcí a miest, no trvalo to len pár mesiacov a v skrátenom konaní potom táto vláda rýchle naprávala to, čo zbabrala. Lebo jednoducho tadiaľto cesta nevedie. Vtedy Európska únia siahla lakonickému oznámeniu, že sa zastavujú eurofondy a zákon sa hneď napravoval.
Čiže ak si myslí ctená Národná rada, že naozaj platí to, čo tu nejaký politický idiot raz povedal, že keď máme väčšinu, tak máme pravdu, neplatí, páni. Demokratické prostredie a verejný záujem sú hlavnými pánmi aj v tejto sieni. A ak sa vám zdá, že nie, je to sebaklam.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ja mám za to, pani Pleštinská, že zadanie pre zmeny a doplnky v tomto návrhu záväzné už nie je. Tak ja vám držím palce. Ja bojujem s deformáciami, ktoré hrozia prijatím tejto legislatívy. Celý čas viem, že aj vy, ale aký bude výsledok? Vy ste si nasadila, pani kolegyňa, ružové okuliare, to už ja dávno v takýchto biznisových zákonov nenosím. Tie roky, keď sme verili, že developeri a oligarchovia predsa len aspoň niečo, niečo po sebe nehajú, nejaké gesto, nejakú veľkorysosť, zatiaľ vidíme, že vyžmýkajú vždy všetko, čo sa dá. Ak vy ako poslanci umožníte, tak oni využijú.

Dámy a páni, verejný záujem ma núti vyjadriť sa k tejto legislatíve. Zoznam zásadných pripomienok, ktoré Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky uplatnilo v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu poslancov Národnej rady, je pomerne rozsiahly.
Za prvé, poplatky a informačný systém. Zavádza sa sadzobník poplatkov, ktorý ustanovuje napríklad pre dopravné stavby poplatok vo výške 0,11 % z ceny stavby. Treba si uvedomiť, že to by znamenalo, že napríklad pri úseku Hubová – Ivachnová, ktorej cena je 314 mil. eur, by poplatok predstavoval iba 340-tisíc eur. Od poplatku sú oslobodené všetky štátne rozpočtové organizácie. Toto oslobodenie na nevzťahuje, sa však nevzťahuje napríklad na NDS, čo by viedlo k zvýšeniu ich finančných požiadaviek. V novele zákona č. 145/1995 o správnych poplatkoch sa stanovuje, že poplatky majú byť príjmom Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Úrad môže použiť sumu poplatkov, ktoré sú jeho príjmom podľa prvej vety, len na účely plnenia úloh orgánu riadenia vo vzťahu k informačnému systému územného plánovania a výstavby. Tento systém zvaný teda v zákone Urbion je zatiaľ veľkou neznámou. Niet na svete štátu, ktorý by ho prevádzkoval. Online systém kompletných informácií o územnom a priestorovom členení celej krajiny, opakujem, nemajú ani najbohatšie štáty, ani tie štáty, ktoré majú pár kilometrov štvorcových. Ani štáty, ktoré sú násobne bohatšie než Slovenská republika.
Napriek tomu zákon, o ktorom pojednávame, má všetky verejné prostriedky získavané zo stavebných konaní presmerovať práve na tento systém. Do dnešného dňa nie je jasné komu bude patriť, kto bude mať právo nakladať s kompletnými informáciami o Slovenskej republike, či ide o plyn, elektrina, cesty viditeľné aj neviditeľné, hmotné aj nehmotné infraštruktúry. Tento, táto čierna skrinka, o ktorej parlament má dnes rozhodnúť, ale o ktorej zákon nehovorí nič, podľa odhadu aj predkladateľa pri osobných rozhovoroch jeho IT systém sa bude pohybovať do 1 mld. eur. Kľúčové ale považujem to, že nie je jasné, kto bude mať právo nakladať s informáciami informačného systému Urbion a komu bude informačný systém patriť.
V novele zákona č. 200/2022 o územnom plánovaní sa zavádza takzvaný digitálny obraz Slovenska ako referenčná databáza údajov, ktorého vytvorenie bude stáť pravdepodobne desiatky, ak nie stovky miliónov. Nie je ale jasné, znovu, ani pri tomto digitálnom obraze Slovenska, kto bude majiteľom digitálneho obrazu. Digitálny obraz má byť povinne používaný pri územnom plánovaní a povoľovaní. Fyzické aj právnické osoby budú mať povinnosť odovzdávať doňho údaje o všetkej infraštruktúre Slovenskej republiky, aj súkromnej, aj verejnej, aj obecnej. Netreba hovoriť, že istý digitálny obraz o Slovenskej republiky už existuje a volá sa kataster. Je pomerne kvalitne spravený a na účely, na ktoré sa užíva, je úplne postačujúci. Napriek tomu sa ďalšie desiatky miliónov investujú do digitálneho obrazu Slovenska ako referenčnej databáze údajov. Vznikne tak konkurencia pre súčasný kataster, respektíve pre jeho postupné nahradenie. Opakujem ale, zatiaľ čo kataster je štátna inštitúcia, nevieme, akým spôsobom budú vlastnené a užívané informácie informačného systému, o ktorom je v tomto zákone reč.
Pokiaľ ide o presun kompetencií zamestnancov a majetku ministerstva dopravy na úrad pre územné plánovanie a výstavbu, ktorý má byť v budúcnosti aj špeciálnym stavebným úradom, k tomuto si dovolím dodať, že v prípade stavieb, ktoré podliehajú procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, tento presun neplatí. Hovorí o tom § 5 ods. 1 písm. e) zákona 201/2022 o výstavbe. V zákone č. 201/2022 Z. z. o výstavbe je stanovený v prípade stavieb podliehajúcich EIA presun kompetencií stavebného úradu na ministerstvo životného prostredia. Napriek tomu sa v tomto návrhu zákona novelizujú dopravné zákony – cestný, dráhový, letecký, a to tak, že na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky sa prenášajú kompetencie súčasných špeciálnych stavebných úradov ministerstva dopravy pre diaľnice, železnice a letiská vrátane delimitácie majetku, záväzkov či zamestnancov.
Teda hoci diaľnica má byť podľa nového zákona povoľovaná, pokiaľ ide o EIA, ministerstvom životného prostredia, úrad akoby s tým nerátal. Tento zákon akoby s tým nerátal a dostáva sa do konfliktu s už platným zákonom. Úrad si preberá všetkých zamestnancov vrátane majetku z existujúceho stavebného úradu na ministerstve dopravy pre diaľnice. Ostáva teda pre vás ako poslancov, pre verejnosť, aj pre mňa ako ministra záhadou, aký je vzťah k environmentálnemu posudzovaniu stavieb, ktoré podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 201/2022 o výstavbe má byť špeciálnym stavebným úradom práve ministerstvo životného prostredia. Jediným vysvetlením by mohlo byť, že predkladateľ ešte potajme chystá pozmeňujúci návrh, ktorým zasiahne do kompetenčného zákona a zruší de facto účinnosť ministerstva životného prostredia nad zákonmi o posudzovaní dopadov životného prostredia. Bola by to absurdná situácia, ale s ohľadom na povahu veci a predkladateľa treba sa obávať aj takejto možnosti.
Tretí bod, zrušenie zadania ako základného nástroja územného plánovania. Pani spravodajkyňa je napríklad dlhoročná odborníčka v oblasti samosprávy a veľmi dobre iste by vedela dosvedčiť, že zadanie pri príprave územného plánu je kľúčový dokument. V tom zadaní sa definujú dlhodobé záujmy obce alebo mesta. Odráža sa ním práve vôľa verejnosti, ktorá tam žije, a potom územné plánovanie sa rozvíja podľa tejto vôle. Do zákona č. 200/2022 o územnom plánovaní bola však na základe rozporových konaní vložená povinnosť, teda bola vložená povinnosť mať ako podklad pre územný plán toto zadanie. Zadanie definuje základné štruktúry územného plánu, napríklad stabilizáciu hranice lesa, zelených plôch, rozhoduje o tom, či má byť a kde má byť priemyselná zóna alebo zóna obytná. Dá sa povedať, že pri rozvoji krajiny niet významnejšieho dokumentu ako je práve zadanie. Keď vy si kupujete byt v obytnej zóne, potrebuje mať istotu, celoživotnú istotu, že ste investovali do dobrého bývania a nie že sa z obytnej zóny stane priemysel. Alebo v tesnej blízkosti obytnej zóny vyrastie hlučná alebo emisie produkujúca prevádzka. Napriek tejto pôvodnej koncepcii a dohode medzi rezortmi novela navrhuje, že zadanie už nebude záväzným podkladom pre vypracovanie zmien a doplnkom územného plánu. Čiže táto istota, ktorú občania mali, má zmiznúť. Naozaj pred tým varujem.
Uvedomme si, že už doterajšie zákony, ktoré jeden z poslancov nazval službou oligarchom, už doterajšie zákony odobrali občanom jednu veľkú vymoženosť. Slovenskí občania po novembri ´89 získali právo môcť odvolať toho človeka, ktorý im nepriaznivo zasiahol do ich životného prostredia, do ich obce, do ich obytnej zóny, ktorý im povedzme možno nemali úplnú možnosť zamedziť, aby urobil zlé rozhodnutie, ale mohli ho potrestať, že ho už nezvolia. Všetci, ktorí poznáme doteraz dlhú prax, ako sa zápasilo často aj s neblahými starostami a primátormi, ktorí ignorovali záujmy občanov, tie zápasy nakoniec mali vždy ten dôsledok, že takýto primátor musel odísť, alebo starosta. Zažívali sme to aj tu v Bratislave, zažívali to ľudia na mnohých miestach na Slovensku. Zvykli sme si na túto demokratickú vymoženosť, že územný plán, ale aj stavebné povolenia vydávali ľudia, na ktorých máme priamy volebný, volebnú moc. Náš volebný lístok je to, čo im, čo im môže byť odmenou, ak konajú poctivo a v prospech verejného záujmu, alebo trestom, ak sa tomu spreneveria.
Už na začiatku tohoto procesu ale navrhovať túto právomoc zmenil a preniesol stavebné konanie na štát, zobral túto prenesenú právomoc obciam. Je to veľmi veľký zásah do demokratickej sústavy Slovenska. V tomto prípade sa ale ešte posilňuje tým, že sa odoberá záväznosť zadaniu pri prípravy územného plánu a pri jeho zmenách a doplnkoch. Najmä o tie zmeny a doplnky ide, lebo väčšie mestá aj mnohé veľké obce už územné plány majú. Odzrkadľuje sa v nich aj ich pôvodný úmysel, kde chcú mať obytnú zónu, kde chcú mať priemyselnú, kde má byť hranica lesa a kde chcú vidieť povedzme jazero alebo vodnú plochu. Práve chúlostivým momentom je, že ako sa a z akej vôle sa budú tieto územné plány meniť. Budú naďalej rešpektovať to zadanie? To rozhodnutie, kde má byť obytná zóna, kde má byť les, kde má byť priemysel. Po prijatí tohoto zákona tomu tak nebude. Príde tiež k zrušeniu záväznosti podkladov v oblasti pamiatkovej starostlivosti a ochrany životného prostredia. Návrhom sa navrhuje zrušiť záväznosť podkladov v oblasti životného prostredia a pamiatkovej starostlivosti v procese územného plánovania.
Dámy a páni, tieto závažné zásahy do demokratického fungovania vzťahu medzi jednotlivcom – občanom Slovenskej republiky a jeho prostredím, v ktorom prežije celý život, sú doslova historické. Ministerstvo životného prostredia robilo všetko preto, nie aby konzervovalo chybné vzťahy, sú tam aj nedostatky. Áno, ten proces na samosprávach, ako som sa už zmienil, občas zlyhával a keď narazil na nepoctivého starostu alebo primátora, stávalo sa, že občania zostali nespokojní. Ale opakujem, mali v rukách volebný lístok, v prípade stavebného úradu toto demokratické právo strácajú. V prípade neplatnosti záväznosti zadaní strácajú istotu, že keď sa nasťahovali do obytnej zóny, že za tou obytnou zónou na voľnom poli nevznikne cementáreň. A s návrhom zrušiť záväznosť podkladov v oblasti životného prostredia a pamiatkovej starostlivosti sa odkazuje týmto dvom oblastiam, že už nebudú mať záväznosť nad záujmami investorov.
Ústava ale hovorí, že ochrana životného prostredia, že občan má právo na ochranu životného prostredia, svojho zdravia, takisto hovorí veľa o našej povinnosti chrániť dedovizeň z hľadiska pamiatok, chrániť naše kultúrne bohatstvo. Ak chceme testovať, že nakoľko si budú samotní investori, ktorí bezo... svoju bezohľadnosť za posledných 30 krá.. 30 rokov veľakrát preukázali. Nie všetci, isteže. Sú aj veľmi kultivovaní investori, sú aj veľmi bezohľadní. Práve preto sú potrebné jasné pravidlá. Práve preto nemožno prijímať zákony, ktoré nevyvážene a jednostranne dajú moc do rúk iba boháčom, iba investorom. Toto, táto krajina stráca prijatím týchto zákonov ochranu občanov pred bezuzdnou vôľou tých, ktorí takzvane na to majú. Ja teda nie som, ako viete, žiaden socialista. Ale som demokrat. Chcem, aby táto republika demokratickou zostala. Aby sa nestala ani oligarchickou, ani fašistickou.
Vynechanie obce z celého stavebného konania už definuje doteraz schválený zákon o výstavbe, ktorý okrem toho, že berie stavebné úrady obciam, tak im ani neumožňuje sa v stavebnom konaní vyjadriť. Už nie sú dotknutým orgánom. Ich jediným vyjadrením má byť stanovisko o súlade s územným plánom. Avšak práve obec má najlepšie vedomosti o lokálnych pomeroch a je nevyhnutné, aby napríklad pri výstavbe diaľnic mala možnosť pripomienkovať stavebný zákon. Skúsme si predstaviť všetky možné dôsledky, iste každého z vás napadá, každý niekde bývate a nikto by nechcel, aby za jeho záhradou viedla diaľnica, alebo nad jeho domom, aby bola estakáda s diaľnicou.
Šiesty bod by som nazval pohlcovanie ostatných stavieb hlavnou stavbou. Súčasný návrh schváleného zákona stanovuje toto: Ak stavebný zámer obsahuje viacero stavieb, rozhodnutie o povolení stavby vydá ten stavebný úrad, ktorý je príslušný na rozhodnu... na rozhodnutie o hlavnej stavbe. Ostatné stavebné úrady majú v tomto konaní postavenie dotknutého orgánu. Hlavnou stavbou je stavba, ktorá určuje účel stavebného zámeru. Toto je takisto veľmi nešťastné opatrenie a z hľadiska ochrany verejných záujmov by malo byť pre vás neakceptovateľné. Prípojky vody, kanalizácie, čističky odpadových vôd, pozemnej komunikácie, železničnej vlečky a iné špeciálne stavby nemôžu byť povoľované všeobecných stavebným úradom len z toho dôvodu, že sú súčasťou inej stavby, napríklad priemyselného podniku. Potom sa takéto štruktúry budú môcť vytvárať bez akejkoľvek... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Predpokladám. Ďakujem. Predpokladám, že prídem. V každom prípade, samozrejme, iniciatíve samospráve sa medze nekladú. Žiaľ, ale tá iniciatíva nemusí korelovať s tými pracovnými výsledkami, ktoré robí exekutíva. Čiže môže sa stať, že to stretnutie neprinesie pre zvolávateľa toľko zázračných nových informácií, ako by sme si všetci priali. Jednoducho ministerstvo vnútra si plní svoju úlohu, ministerstvo životného prostredia sa pripravuje prevziať celú vec. Na vláde ešte nie je vyčíslená suma, lebo nie sú známe chemické analýzy všetkých sudov, najmä z Prameňa. Čiže celý ten proces je veľmi náročný aj s ohľadom na to, že prakticky všetky krajiny okolo nás majú zákaz dovozu škodlivého odpadu, toxického odpadu, ktorým PCB látky sú, a na druhej strane u nás neexistuje spaľovňa, ktorá by PCB látky v takomto množstve dokázala spáliť. Tá jediná spaľovňa, ktorá je zhodou okolností v Prešove, by ich pálila povedzme 15 alebo 20 rokov, a to je naozaj nereálna manipulácia s takýmito látkami.
Vidíme teda, že naši predchodcovia nám tento problém nezanechali náhodou. Je to naozaj komplikovaný problém, ktorý si vyžaduje vytrvalé, trpezlivé úsilie. Pokiaľ starostovia, samozrejme, v rámci svojich záujmov chcú podnecovať čo najviac štátne orgány, aby konali, naozaj majú na to plné právo, ale uisťujem vás, že je naším úmyslom, aby sme do konca tohoto volebného obdobia mohli preukázateľne pohnúť so škodlivinami PCB látok v Chemku Strážske. A nielen, samozrejme, s nimi.
Môžem vás ale tiež uistiť, pán poslanec, že verte, že ak niekto v tom regióne vytvára poplašnú náladu alebo šíri doslova poplašné zvesti, nie je to namieste. PCB látky neohrozujú bezprostredne zdravie obyvateľov Zemplína. Sú, 35 rokov sa už nešíria vzduchom, ich šírenie vodou je limitované tým, že sú vo vode nerozpustné. Šíria sa konzumovaním zvierat, ktorých, divých zvierat, ktoré sa chodili napájať na tú lokalitu Prameň a ktoré vo svojom tuku, pretože práve tam sa PCB látky ukladajú, obsahujú PCB látky. Čiže v celom regióne to, čo môže ohrozovať PCB látkami, je predovšetkým divina, či už ide o diviačie mäso alebo ide o raticovú zver.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Celkove ste mi ich položili štyri, ktoré sa všetky dotýkajú vládou vyhlásenej mimoriadnej situácie v súvislosti s PCB látkami. Moje odpovede budú preto na seba nadväzovať a vzájomne sa dopĺňať.
Čiže začneme s tou pozíciou, kde sa pýtate, či sa budú riešiť aj ďalšie miesta. Treba zdôrazniť, že vyčlenená suma 500-tisíc eur, o ktorej v otázke hovoríte, patrí a bola pridelená vládou Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Toto ministerstvo sa svojich úloh aj výborne zhostilo a financie smerovali najmä do vytvorenia kontajnerov a uskutočnenia prác v ošipárni. Ďalšie práce prebiehajú aj na lokalite Prameň.
Peniaze pre ministerstvo životného prostredia však zatiaľ vyčlenené neboli. Jeden z dôvodov je aj to, že ministerstvo životného prostredia musí vyhlásiť verejné obstarávanie na zneškodnenie odpadu, ktoré nie je možné vyhlásiť bez definovania, o aký odpad ide, a tieto analýzy musia predchádzať verejnému obstarávaniu na zneškodnenie. Aktuálne ministerstvo životného prostredia ukončuje celý rad projektov z operačného programu Kvalita životného prostredia. Pokiaľ ide o envirozáťaže, ktoré vám pošleme, nebudem to čítať, je ich viac než desať, ktoré sa teraz dokončujú, a prejdeme na dokončenie proje... dokončenie envirozáťaže na území Chemka Strážske, až keď tam ukončí práce ministerstvo vnútra.
Za posledné týždne a mesiace sa uskutočňujú stretnutia s ministerstvom vnútra a pripravujeme sa zápisnične prevziať ten odpad, tak ako ministerstvo vnútra a špeciálne oddiely hasičského zboru uložili. Ministerstvo životného prostredia medzitým vykonáva aj naďalej monitorovaciu činnosť v areáli Chemka Strážske a pripravujeme sa na definitívnu likvidáciu odpadu, ktorý bol uložený do kontajnerov.
Zatiaľ toľko.

Dámy a páni, veľmi si vážim túto rozpravu. Naozaj všetky podnety som si zapísal, budeme diskutovať pred druhým čítaním a len na okraj, nechcem meritórne reagovať, ale, pán Karahuta, tieto radikálne liberálne názory, o ktorých ste hovorili, majú svoje hranice a tou hranicou je verejný záujem. To rešpektuje aj liberálna strana Sloboda a Solidarita a som presvedčený, že na tomto sa zhodneme aj my. Verejný záujem sa častokrát ignoroval a niektoré regióny sú jak choré územia. Zničené ekologicky, zničené nedostatkom vody, zničená pôda. Vy to dobre viete, štát preto aj práve z iniciatívy vašej strany SME RODINA priniesol zásadnú zmenu stavebnej legislatívy, ktorá odňala obciam množstvo právomocí, a ja plne súhlasím, že pri, pri krajinnom plánovaní, ak tam bude, bude možné, dokomponujme spoločnými silami účasť obcí a ich postoj, ale tento zákon je svojím spôsobom vynútenou reakciou na zákon vašej strany. Na obrovskú reformu stavebnej legislatívy, obrovskú, aká tu nebola od novembra ´89, ktorá výrazne ohrozuje verejný záujem, pokiaľ by nebola dokončená. Toto je dokončenie a je to plne dohodnuté, pán Karahuta, s predkladateľom tejto stavebnej legislatívy, vaším kolegom zo strany, pánom Holým. Ale chápem to, chápem to vaše vystúpenie naozaj v tom najlepšom slova zmysle ako snahu nájsť nedostatky v dobrom, aby sme ich odstránili, a u mňa máte vždy otvorené dvere pred druhým čítaním, veľmi rád umožním, aby sme tieto nedostatky odstránili, pokiaľ naozaj reálne napríklad v tých vyhláškach ste ich objavili.
Ešte raz vás uisťujem, že zákon o krajinnom plánovaní nie je žiadny gold-plating, nie je to kapric ministerstva životného prostredia a nie je to ani len dôsledok plánu obnovy, aj keď musím povedať, že plán, plán obnovy je naša spoločná, v istom zmysle aj opozičná výzva, ide o obrovské peniaze, a v tomto prípade vyše 800 miliónov. Áno, netreba, netreba nadužívať tento čas pred druhým čítaním, verím, že aj s pani Zemanovou, s pánom Dostálom, s pánom Karahutom nájdeme spoločnú reč a zákon dostaneme do stavu, aby boli spokojní čo najviac poslancov Národnej rady.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dámy a páni, vládny návrh zákona o krajinnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný v súlade so stratégiou environmentálnej politiky 2030 a tiež dôvodom sú potreby implementácie Dohovoru o krajine Rady Európy a tiež vzhľadom na to, že reforma krajinného plánovana, plánovania je míľnikom v Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Je to cieľ, ktorý má Slovenská republika splniť. Nie je zanedbateľné, že na splnenie tohoto míľnika je naviazané čerpanie finančných prostriedkov vo výške 814,7 milióna eur.
Cieľom návrhu je dostať do našej legislatívy ochranu krajiny. Návrh zákona obchádza intravilán, teda územia obcí a miest, ktoré majú územný plán, týmito sa zaoberajú iné zákony. Dopĺňa doteraz prijatú reformu stavebnej legislatívy a vďaka metodickým dokumentom a mapovým podkladom, ktoré ministerstvo už dlhé roky pripravovalo, naozaj viac než desaťročie, bude dôležitým odborným podkladom pre územnoplánovacie dokumentácie a iné strategické dokumenty, ktoré budú súvisieť s rozvojom krajiny podľa nových stavebných predpisov. Ide o nástroj integrovaného manažmentu krajiny, ktorý urýchli aj rozhodovanie, ale zároveň bude chrániť udržateľný rozvoj a starostlivosť o životné prostredie. Ministerstvo životného prostredia bude naďalej plniť svoje úlohy v tejto pozícii ako ústredný orgán štátnej správy pre ochranu a tvorbu životného prostredia.
Zákon o krajinnom plánovaní je, ako som už zmienil, míľnikom, ale zároveň nielen míľnikom plánu obnovy, ale aj uvažovaniam mnohých odborníkov na tvorbu krajiny, ktorí sa dlhé roky dožadovali, aby zákon o krajinnom plánovaní bol prijatý. Čiže nejde len o tlak Európskej únie a smerníc, ktoré ho požadujú, ale skutočne dokonca ministrom životného prostredia bol viackrát pán Miklós, ktorý bol tzv. krajinár, čiže odborník na krajinné plánovanie, manažment krajiny. To, že sme nemali regulovaný manažment krajiny, sa nám vypomstilo na mnohých územiach buď stratou vody, kde sa vyrúbali také časti lesa, ktoré boli, boli vodotvorné, boli podstatou vzniku prameňu, inde zase sa nám vypomstili extrémnou exploatáciou územia na výstavbu, ako často spomínaná Demänovská Dolina, kde už aj samotní developeri, ktorí to tam vystavili, konštatujú, že je výstavba prehustená a že vlastne marí ten účel, pre ktorý ľudia do Demänovskej Doline, Doliny odjakživa chodili, to znamená samotnú krásu tejto lokality.
Prosím vás preto, aby ste vyhoveli nielen plánu obnovy a našim aktuálnym potrebám plniť míľniky, ale dlhodobému úsiliu ľudí, ktorí milujú Slovensko a chcú chrániť jeho integritu tak, aby popri rozvoji boli chránené aj jeho prírodné hodnoty.

No, vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Skutočne Zemplín, čiže štyri, osem okresov – Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov, Michalovce, Sobrance, Trebišov, je územie, ktoré nás zaujíma z hľadiska prítomnosti PCB látok, ale aj iných škodlivých látok, pretože v minulosti sa tam angažovalo veľa, veľa podnikov, ktoré majú skládky, neošetrené skládky, akým je aj Bukóza Vranov alebo ďalšie.
Najvypuklejší problém s PCB je, ako je už známe, v Chemku, v médiách sa pravidelne objavujú informácie o unikaní PCB látok, ale treba povedať, že toto dnes nie je aktuálny stav. Aktuálny stav, ktorý máme na tomto území, je recyklácia tých PCB látok najmä v telách zvierat. PCB látky sa, ako ma poučili odborníci, nerozpúšťajú vo vode, sú poletujúce, čiže v dobách, keď tam výroba, z výroby unikali PCB látky, tak sa dostávali komínom do stredných vrstiev ovzdušia, padali na územie v širokom rozmedzí. Treba ale povedať, že táto výroba v tejto podobe prestala „posýpať" tieto okresy už tri roky pred revolúciou, čiže asi, asi 36 alebo ´7 rokov.
No 2. 12. ´20, čiže hneď v prvom roku tejto vlády, bolo vydané uznesenie, treba povedať, že od prvých dní sme sa s vtedajším ministrom pánom Mičovským o tento problém zaujímali, spoločne sme navštívili lokalitu a v decembri bolo vydané uznesenie 752, s ktorým bol minister vnútra splnomocnený na riadenie záchranných prác a na zabezpečenie podrobného výskumu, potrebného výskumu vypracovania odborných materiálov a analýz technologických postupov.
V rámci podniku sa jednalo najmä o pozornosť venovanú Ošipárni a lokalite Prameň. Ošipáreň bola polozbúraná budova a lokalita Prameň je potôčik, ktorý preteká údolím, ktoré bolo sčasti zasypané hlinou, ale do tej hliny, poviem to tak jemne, nezodpovední pracovníci Chemka Strážskeho si urobili vlastne skládku sudov s látkami, ktoré obsahujú práve aj PCB látky. No začiatkom novembra ´21 boli už z objektu Ošipáreň odstránené nebezpečné odpady. V tomto období medzi tým sa zabezpečilo prenajatie pozemkov, keďže tam je všetko súkromné, to nebola jednoduchá vec, ale našli sme nakoniec pozemky a zhotovili sa špeciálne kontajnery, čomu predchádzala súťaž na dodávateľa a tak ďalej.
Čiže v roku ´21 sa do tých kontajnerov už dostali, dostali materiály z objektu Ošipáreň. Tie boli naozaj už na daždi a akútne hrozilo, že budú odplavované tie látky. Súdy boli zhrdzavené a celý, celý objekt bol nechránený, čiže mohlo aj prísť k, ja neviem, nejakému nechcenému kontaminovaniu nejakých detí alebo nevítaných návštevníkov.
Záchranné práce teda spočívali najmä vo vyprataní nebezpečných odpadov a ich uložení do kovových konštrukcií kontajnerov certifikovaných na uloženie jedovatého odpadu. Následne sa naplnené kontajnery uložili na pozemok v areáli Chemka Strážske. Práce sa zabezpečovali v rámci kompetencií prezídia hasičského zboru a musím len pochváliť, že naozaj tie práce boli vykonané veľmi bezpečne a veľmi starostlivo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)