Videokanál poslanca

Pán poslanec Gyimesi, ak sa niekto vyhrážal tebe alebo tvojmu synovi alebo vyslovoval želanie, že by sa tvojmu synovi malo niečo stať, tak je to niečo absolútne neprijateľné, odsúdeniahodné, zavrhnutiahodné a to hovorím bez akéhokoľvek ale. A myslím si, že nikto normálny nemá problém toto povedať, to nemám problém to zopakovať, prihlásiť sa a nenávisť, ale nie je konzervatívna ani liberálna, nenávisť je vlastnosťou blízkou extrémistom, keď niekto vyslovuje názor, že by sa malo niečo stať tvojmu poslancovi povedzme pre tvoje politické názory, tak to nie je liberál, to nie je ani konzervatívec, je to proste extrémista a nechutný človek.
To, čomu nerozumiem, je ako si z takejto skúsenosti dokážeš odvodiť záver, že nebudeš hlasovať za tento návrh zákona, lebo takýmto skúsenostiam čelia mnohí z nás. Aj my dostávame vyhrážky, dostávame urážky, dostávame želania smrti, rakoviny a neviem čoho všetkého, aj pre nás, aj pre našich, aj pre našich blízkych, ale čo si z toho máme odniesť pre politické názory, čiže ja absolútne nerozumiem tej súvislosti. No a keď si hovoril o tom, že tolerantná, netolerantná krajina, spomenul si Spojené štáty, Nórsko, Nový Zéland, no tak v Nórsku majú manželstvá párov rovnakého pohlavia, aj na Novom Zélande majú manželstvá párov rovnakého pohlavia a áno, aj tam sa nájdu extrémisti, aj tam sa nájdu blázni, ale povedzme aj tá verejná debata je rámcovaná trochu inak ako na Slovensku.

Pán poslanec Schlosár, priznám sa, že nie som schopný a pripravený reagovať na všetky vaše štatistiky o natieraní exkrementami. Ale k niektorým veciam by som predsa len rád vyjadril. Povedali ste, že ak by na svete žili len homosexuáli, tak ľudstvo vyhynie. No ak by na svete žili len profesionálni huslisti, ľudstvo tiež vyhynie a dokonca vyhynie podstatne rýchlejšie. Lebo tak ako boli by to krásne tie dva týždne, keď by sme počúvali tú hudbu. No ale potom by sme všetci asi zomreli od hladu, čo nie je argument proti tomu, aby existovali profesionálni huslisti a ani argument preto, že byť profesionálnym huslistom je niečo zlé, neprirodzené a nenormálne.
Povedali ste, že štatistiky hovoria o tom, že deti vychovávané pármi rovnakého pohlavia trpia častejšie depresiami. No nepochybne práve v dôsledku toho, že v spoločnosti a v ich okolí sa nachádzajú takí nenávistní ľudia ako ste vy. Označili ste LGBTI ľudí za sexuálnych deviantov. Ich vzťahy za zvrátené, perverzné, úchylné. Ale teda chcem vám povedať, keď to takto hodnotíte, tak vy nie ste žiadny konzervatívec. Vy ste obyčajný fašista. Konzervatívci predsa nešíria nenávisť, ako to dlho predvádzate vy a vaši súkmeňovci. A s jednou vecou, ktorú ste povedali, môžem súhlasiť, že ak by sme schváli tento zákon alebo návrh zákona, tak prvýkrát uznáme vzťahy párov rovnakého pohlavia za niečo normálne, prirodzené a pre spoločnosť prospešné. Áno, presne tak a myslím si, že by sme to mali urobiť, lebo je to správne.

Ďakujem za reakcie.
Pán poslanec Nemec, áno, toto je vec, ktorá podľa mňa je tiež na diskusiu v tom návrhu. Tak ako je to navrhnuté, tak je tam možnosť aj jednostranného ukončenia, ukončenia zväzku alebo teda partnerského spolužitia iba jednostranným vyhlásením a ako som aj spomenul v rozprave, pán poslanec Šeliga to tu v rozprave k návrhu pána poslanca Valáška spochybnil, že či by to malo byť tak jednoducho rozviazateľný ten vzťah, či nemal by tam byť nejaký súhlas, ale, ale teda ak by sa vyžadoval súhlas, tak potom by muselo byť riešené, akým spôsobom by sa ukončoval taký zväzok v prípade, že by, že by nebol, nebol obojstranný súhlas alebo súhlas oboch partnerov. Niekto by o tom potom musel, musel rozhodnúť. Samozrejme, že je možné riešenie nie notárskej zápisnice, ale, ale matriky. To, samozrejme, je všetko otvorené.
Viacerí diskutujúci tu spomínali salámu. Ja so salámou teda nemám, nemám nejaký žiadny problém. Saláma je v celku chutné jedlo, takže ja sa za to ani nehanbím a pánovi poslancovi Mizíkovi nie je jasné, že prečo sa zastávam menšín. No menšín sa zastávam preto, lebo menšín sa treba zastávať. Menšiny sú zväčša v postavení toho slabšieho a aj konzervatívci, ktorým ide o to, aby spoločnosť fungovala, sa majú zastávať menšín, lebo spoločnosť vtedy funguje, keď je v nej nejako integrovaná a keď sa v nej všetci cítia dobre vrátane tých menšín a nie je to také samozrejmé, tak preto sa o to treba, treba usilovať. Ja si nezastávam fanatických moslimov, ktorí zabíjajú homosexuálov, ja sa zastávam moslimov ako menšiny, ktorých niektorých chcú utláčať. Nechcú im priznávať práva.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dúfam, že príde v priebehu vystúpenia aj pán poslanec Pročko, lebo by som rád odpovedal na otázku, ktorú položil.
Ale začnem od toho, čo teraz vo faktickej poznámke povedala pani poslankyňa Halgašová, a to je síce, že tento návrh odstraňuje diskrimináciu párov, ktoré žijú nezosobášené, či už sú páry rovnakého pohlavia, alebo páry rôzneho pohlavia. Nie je to celkom tak, je to iba pokus zmierniť tú diskrimináciu a vytvoriť trochu lepšie podmienky. Odstránenie diskriminácie to určite ešte nebude, ani keby to prešlo v tejto forme, ani keby to prešlo vo forme, že sa tam v druhom čítaní doplnia ešte nejaké ďalšie veci, tak odstránenie diskriminácie to určte nebude. Ale ja som presvedčený, že okrem veľkých skokov má zmysel robiť aj drobné kroky správnym smerom.
Náš návrh vychádza z programového vyhlásenia vlády, hoci už nie sme súčasťou vládnej koalície, ale boli sme vyše dvoch rokov súčasťou vládnej koalície a v lete minulého roku, v lete v roku 2021 sme pripravili tento návrh zákona, ktorý mal naplniť zámer z programového vyhlásenia vlády, a síce zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv týkajúcich sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti a rozposlali sme ho koaličným partnerom. Nenašli sme, nenašli sme na to zhodu. Nedostali sme konkrétne výhrady, že vypustiť tento alebo onen bod alebo ho preformulovať, ale ten návrh, a tu už tiež zaznelo, nie je reakciou na tú odpornú vraždu z minulého týždňa. Je to snaha naplniť to, čo sme sa vtedy ešte spoločne zaviazali v programovom vyhlásení vlády. Ideme na to cez vytvorenie inštitútu partnerského spolužitia, čo nie sú ani manželstvá párov rovnakého pohlavia a nie sú to ani plnohodnotné životné partnerstvá alebo registrované partnerstvá. My si to uvedomujeme, že toto je minimalistický variant, ale zároveň sa domnievame, že pri takomto zložení parlamentu, aký dnes máme, by bolo úspechom, ak by sa podarilo presvedčiť väčšinu poslancov a poslankýň Národnej rady, aby odsúhlasili aspoň takéto minimalistické riešenie, lebo doteraz nemajú páry rovnakého pohlavia nijakú možnosť inštitucionálne upraviť svoje zväzky, aj tie zväzky, ktoré sú dlhotrvajúce a trvalé. Páry rôzneho pohlavia majú možnosť vstupu do manželstva alebo potom majú možnosť žiť bez toho, aby sa, aby sa zobrali. Páry rovnakého pohlavia takúto možnosť nemajú.
Dovoľte mi teda, aby som predstavil obsah návrhu zákona, ktorý má zaviesť inštitút partnerského spolužitia. Je určený párom aj rôzneho pohlavia, aj rovnakého pohlavia. Má upravovať niektoré majetkové práva a nad rámec toho, čo je povedané v programovom vyhlásení vlády aj niektoré iné životné situácie spolužijúcich partnerov. Nie je to samostatný zákon, tak ako bol návrh zákona o životných partnerstvách, o ktorom sme rokovali pred niekoľkými dňami, s ktorým prišiel pán poslanec Valášek. Je to iba novela niekoľkých zákonov, novela Občianskeho zákonníka, novela Notárskeho poriadku a novela ďalších konkrétnych zákonov, v ktorých sú vymedzené majetkové práva a životné situácie, ktoré navrhujeme upraviť. Navrhujeme, aby partnerské spolužitie vzniklo formou notárskej zápisnice, ale sme pripravení diskutovať o tej forme, samozrejme. Registrované alebo životné partnerstvá boli navrhované, aby vznikali formou uzavretia na matrike. Navrhovalo sa, aby mohli byť ukončené buď súhlasným vyhlásením na matrike, alebo rozhodnutím súdu. My v našom návrhu máme, že aj tie, aj to partnerské spolužitie môže byť ukončené formou notárskej zápisnice či už obojstrannej, alebo aj jednostranným vyhlásením. Aj toto sa stretlo s kritikou alebo otázkami v rozprave k tomu návrhu pána poslanca Valáška, myslím zo strany pána poslanca Šeligu. Tak možno sa zapojí aj do rozpravy k nášmu návrhu zákona. A čiže sú tam odlišnosti, aj čo sa týka spôsobu, akým majú vznikať, aj spôsobu akým ich možno, možno ukončiť. Ale hovorím, sme otvorení diskusii o tom, sme otvorení diskusii aj o tom, ako majú vznikať, aj ako ich je možné, možné ukončovať. Ak sa návrh dostane do druhého čítania, môžeme sa o tom pobaviť konkrétne.
A teraz už prechádzam aj k tomu, na čo sa pýtal pán poslanec Pročko, že či je tam formulácia, ktorú čítal z návrhu zákona. No áno, keď to čítal z návrhu zákona, tak je tam formulácia. My v článku I navrhujeme novelizovať Občiansky zákonník a je tam formulácia, že fyzické osoby môžu uzatvárať životné zväzky a životnými zväzkami sú po a) manželstvo a po b) partnerské spolužitie. V odseku 2 sa uvádza, že manželstvo upravuje zákon o rodine a manželstva sa tento návrh nijako inak netýka. A potom v ďalších odsekoch § 8a, novonavrhovaného § 8a Občianskeho zákonníka je vymedzené partnerské spolužitie, to ako vzniká, to ako môže byť, môže byť skončené. Je to iba legislatívna forma, ktorá nehovorí o tom, že partnerské spolužitie je to isté ako manželstvo. Hovorí o tom, že sú to životné zväzky, z ktorých jeden je upravený v zákone o rodine a druhý v tomto odseku. A, samozrejme, že sa to premieta aj do niektorých iných ustanovení zákona. Ale ak by mal byť v tomto podstatný problém, tak ja si viem pokojne predstaviť, že tie prvé dva odseky odtiaľ vypadnú. Tým zásadne na kvalite obsahu toho, čo navrhujeme, by zásadne neubudlo. Navrhujeme, aby spolužijúci partneri, ktorí uzavrú takéto partnerské spolužitie, boli zaradené, zaradení automaticky medzi blízke osoby. Dnes blízke osoby v Občianskom zákonníku v § 116 sú definované tak, že blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel. Iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Tá druhá časť vety v zásade už dnes umožňuje, aby spolužijúci partneri aj bez toho, aby na to mali papier, boli považovaní za príbuzné osoby, ale nie je to automatické. Lebo potom podľa tejto logiky v zásade by tam stačila iba tá druhá veta a nemuseli by sme tam dať príbuzných v priamom rade, súrodencov a manželov, lebo obvykle ujmu, ktorú by utrpeli napríklad naše deti alebo naši manželskí partneri, by sme pociťovali ako vlastnú ujmu. Ale má zmysel, že sú tam niektoré kategórie vymedzené explicitne a má zmysel, aby tam boli aj spolužijúci partneri.
Ďalšou zmenou, ktorú navrhujeme, je to, aby bezpodielové spoluvlastníctvo mohlo existovať aj medzi spolužijúcimi partnermi. Bezpodielové spoluvlastníctvo podľa doterajšej právnej úpravy môže existovať len medzi manželmi, len medzi manželmi. Kritici životných partnerstiev alebo akejkoľvek právnej úpravy nejakého inštitucionálneho zväzku párov rovnakého pohlavia hovoria, že však oni si to môžu upraviť aj sami. Môžu si urobiť nejaké zmluvy, môžu si urobiť nejaké splnomocnenia. Nepochybne, niektoré veci sa dajú ošetriť zmluvami a splnomocneniami a niektoré veci nie. Lebo keď máte v zákone napísané, že bezpodielové spoluvlastníctvo môžu mať iba manželia, tak bezpodielové spoluvlastníctvo môžu mať iba manželia a neexistuje spôsob, akým by bezpodielové spoluvlastníctvo mohol mať niekto iný ako manželia. Čiže my navrhujeme, aby aj spolužijúci partneri mohli mať svoj majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve. Navrhujeme, samozrejme, že aby veci, ktoré vyplývajú alebo záležitosti, ktoré vyplývajú zo zaradenia medzi blízke osoby a ktoré sa nachádzajú aj v tomto zákone, tak v Občianskom zákonníku aj v iných zákonníkoch boli, boli takýmto spôsobom premietnuté. Navrhujeme novelizovať okrem Občianskeho zákonníka aj živnostenský zákon, Zákonník práce, zákon o sociálnom poistení, zákon o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou, zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a zákon o obetiach trestných činov.
Spomeniem len niektoré z tých vecí, ktoré navrhujeme zmeniť alebo, alebo upraviť. V Zákonníku práce mzdové nároky po smrti zamestnanca, ktoré dnes prechádzajú iba na pozostalého manžela, navrhujeme, aby prechádzali aj na spolužijúceho partnera. Ale toto je výnimočná situácia, ale situácie, ktoré sú, ktoré sú pomerne časté. Napríklad dôležité osobné prekážky v práci, nárok na voľno v situácii, keď sa človek stará o blízku osobu, o svojho príbuzného, o svoje dieťa alebo manžela, prečo by, prečo by nemal mať takéto právo aj spolužijúci partner žijúci v dlhodobom zväzku. Nárok na ošetrovné, nárok na pracovné voľno v prípade smrti partnera alebo smrti, smrti jeho príbuzného. To sú veci, ktoré dnes nie sú v zákone ošetrené.
Elementárna ľudskosť by nám mohla hovoriť, že aj vo vzťahu k životným partnerom by ošetrené byť mali a že tým nijako neubudne z existujúcich, z existujúcich manželstiev, ani to neohrozí existujúce manželstvá.
Nárok na vdovský alebo vdovecký dôchodok. Ja sa môžem so svojím partnerom dohodnúť, že ho splnomocním, aby nahliadal do zdravotnej dokumentácie v situácii, keď som, je v kóme, ale nemôžem ho splnomocniť ani s ním uzavrieť zmluvu, že bude poberať po mne vdovecký dôchodok alebo vdovský dôchodok. A teda keď sme už pri tom sprístupňovaní zdravotnej dokumentácie, tak áno, sú veci, sú veci, ktoré ide ošetriť, ošetriť splnomocnením, napríklad nahliadanie do zdravotnej dokumentácie alebo sprístupňovanie zdravotnej dokumentácie. To ani dnes nie je možné. Samozrejme, že automaticky je to možné po smrti jedného z tých partnerov alebo teda manželov alebo je to možné v prípade, že sa nachádza v stave, keď nie je schopný splnomocniť inú osobu na nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie, čiže napríklad v kóme. Riešili sme tu novelu v tomto volebnom, volebnom období. Pokiaľ žijete v manželstve, tak vaša manželka má na to právo automaticky zo zákona. Pokiaľ nežijete v manželstve, či už z dôvodu, že síce môžete uzavrieť manželstvo, lebo žijete vo zväzku muža a ženy, ale z nejakého dôvodu nechcete alebo ste pár rovnakého pohlavia a nemôžete uzavrieť manželstvo, lebo slovenský právny systém to neumožňuje, tak v takom prípade musíte urobiť splnomocnenie. Musíte myslieť na to, že mne sa môže niečo stať, nejaký blázon môže do mňa vraziť, ja budem v kóme a aby môj partner mohol nahliadnuť do mojej, do mojej dokumentácie, tak ako môže nahliadnuť moja manželka, tak ja musím dať splnomocnenie. Ešte by som teda spomenul zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý umožňuje, aby aj bez toho, aby bola uzavretá pracovná zmluva v tzv. rodinných firmách pracovali, pracovali príbuzní vlastníkov tej firmy. Čiže môže to byť fyzická osoba, ktorá vykonáva nejakú prácu, ktorá je príbuzný v priamom rade súrodenec alebo manžel a nepovažuje sa to za nelegálnu prácu alebo nelegálne zamestnávanie, aj keď nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah.
No ale keď je to partner, tak nemôže, v čom je to iné? V čom by to ohrozovalo kohokoľvek? A posledná z tých konkrétnych vecí je zákon o obetiach trestných činov. Obeťou trestného činu, ktorej možno poskytnúť odškodnenie je buď samotná fyzická osoba, ktorej bolo úmyselným násilným trestným činom ublížené na zdraví alebo spôsobená nejaká ujma, alebo potom sú vymenované kategórie príbuzných, ktorí majú toto právo alebo postavenie obete a nároky uplatňovať si, uplatňovať si náhradu škody v situácii, keď došlo k smrti k dôsledku násilného trestného činu. Opäť, môže to byť príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec, manžel, osoba, ktorá žila v čase smrti v spoločnej domácnosti s osobou, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť ako aj závislá osoba a spolužijúci partner automaticky nie.
Zaregistroval som kritiku, že týmto zákonom vlastne zavádzame manželstvá alebo že je to niečo podobné ako manželstvá, tak musím povedať, že, žiaľ, nie. Ja osobne by som bol rád, ak by sme mali vôľu zaviesť manželstvá pre všetkých, ale to evidentne v tejto chvíli nie je a nie je to dokonca ani plnohodnotné životné partnerstvo alebo plnohodnotné registrované partnerstvo a nie preto, že by som si to ja neželal alebo že by si to neželali predkladatelia toho návrhu zákona, ale je to pokus urobiť aspoň malý, drobný krok smerom k zlepšeniu postavenia párov rovnakého pohlavia, aj párov odlišného pohlavia, ktoré nežijú v manželstve. Z nejakých dôvodov sa rozhodli, rozhodli nevstúpiť, ktoré, opakujem, niektoré veci môžu upraviť už dnes, ale musia na to urobiť množstvo zmlúv, množstvo splnomocnení a keď sa zákony zmenia, tak tie zmluvy, splnomocnenia možno musia meniť. Na niečo môžu zabudnúť alebo niektoré veci, ktoré som aj spomínal vo vystúpení, jednoducho nemôžu upraviť ani zmluvami, ani splnomocnením, lebo sú presne vymedzené v zákone. Nie je ich možné zmeniť ani zmluvami, ani splnomocnením. Tento návrh zákona je pokusom zlepšiť situáciu časti ľudí bez toho, aby to akokoľvek poškodilo iných ľudí. Je to pokus, akým zjednodušiť život a je to snaha ukázať im, že ich ako spoločnosť akceptujeme, čo je tiež špeciálne v tejto dobe mimoriadne dôležitá.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec Drdul. Ako si poukázal na viac vecí, mňa zaujali z toho dve veci. Jedna vec je, že tá netolerancia sa, samozrejme, netýka iba jednej skupiny ľudí, tá netolerancia a barvou sme podobní a niekedy, niekedy je to nevšímavosť, ľahostajnosť, ale niekedy má také vyhrotené podoby, ktoré sme v najextrémnejšej podobe zažili minulý týždeň a dvoch ľudí to stálo život. A bez toho, aby sme teda bagatelizovali tie iné formy, tak je asi dôležité aj rozlišovať, je dôležité rozlišovať, čo je politický súboj, politická kritika a čo už je šírenie, šírenie nenávisti, neznášanlivosti a netolerancia v takých rozmeroch, že na ňu je potrebné reagovať, je potrebné reagovať aj politicky.
Druhá vec, ktorá ma zaujala, je, že jedna vec je, že budeme vyjadrovať sústrasť, budeme deklarovať, že odsudzujeme nenávisť, budeme sa zastávať tolerancie, ale dôležité je to, aby sme vytvárali aj podmienky pre normálne fungovanie ľudí, v tomto prípade ľudí s LGBTI komunity tak, aby mali pocit, že sú akceptovaní väčšinou, že sú akceptovaní väčšinou, že sú akceptovaní spoločnosťou, že sú akceptovaní ako normálna súčasť spoločnosti, ktorú ten zvyšok spoločnosti prijíma. Možno nie všetci, lebo nejaký nenávistníci tu budú vždy, ale spoločnosť ako taká a štát ako taký.

Ďakujem. Chcem povedať, že podporujem návrh toho uznesenia, budem zaň hlasovať. Rovnako si myslím, že predložený pozmeňujúci návrh ho zlepšuje, takže podporím aj ten predložený pozmeňujúci návrh. Ale zároveň by som chcel povedať, že je to celé smutné, že je smutné, že musíme v Národnej rade prijímať uznesenie o niečom, čo by malo byť úplne samozrejmé. A osobitne smutné je to v kontexte brutálnej úkladnej vraždy alebo dá sa povedať teroristického činu, ktorý sa udial na Zámockej ulici v LGBTI podniku Tepláreň. Ale aj bez toho, aby sa stal takýto hrozný skutok, by to bolo smutné, že v Národnej rade musíme prijímať uznesenie proti prejavom neznášanlivosti voči ľuďom z LGBTI+, voči iným menšinám, že sa také prejavy dejú, že také prejavy zaznievajú aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. A rovnako je smutné, že Slovensko doteraz patrí k tým šiestim zo všetkých krajín Európskej únie, ktorá nijakým spôsobom nemá upravené zväzky párov rovnakého pohlavia. Lebo to nie je iba o tom, že niečo, niečo im zľahčíme, ale to je o tom, ako k nim pristupujeme, ako ich berieme, či ich, či ich berieme ako normálnu legitímnu súčasť spoločnosti, ktorú máme radi, ktorú si vážime, ktorú berieme normálne alebo máme od nich nejaký dištanc. A, bohužiaľ, náš štát, naša spoločnosť od nich ten dištanc stále má.

Pán poslanec Fecko, chcem sa len spýtať, či si uvedomujete, že ten váš pozmeňujúci je bohapustý prílepok, dokonca by som povedal, že dva bohapusté prílepky, lebo navrhujete k tomu návrhu zákona prilepiť dva obsahovo nesúvisiace zákony, respektíve novely zákonov.
A dovolím si upozorniť na znenie § 94 ods. 3: Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. A teda, pán predseda, pán predseda, v zmysle § 94 ods. 4 podávam námietku, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Fecka nie je v súlade s § 94 ods. 3, a teda o ňom nemožno hlasovať.
A zároveň upozorňujem aj na znenie § 94 ods. 2, ktorý hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Navrhovateľ s tým zatiaľ nevyjadril súhlas, takže mal by sa k tomu vyjadriť.
Ja teda pevne dúfam, že s tým nedá súhlas a v tom prípade dávam aj námietku, že nie je pozmeňujúci návrh v súlade s § 94 ods. 2. A dovolím si upozorniť, že ak parlamentná väčšina schváli tieto prílepky, tak je vysoko pravdepodobné, že pani prezidentka uplatní svoje právo a bude návrh, bude schválený zákon vetovať a budeme sa tým musieť opätovne zaoberať. Takže dúfam, že pán navrhovateľ si to uvedomuje a nebude s týmto pozmeňujúcim návrhom súhlasiť.
Ďakujem.

Ďakujem za reakcie a pokúsim sa na niektoré reagovať.
Pán poslanec Gyimesi tvrdil, že tento návrh zákona je na ochranu štátnosti. Rozhodne nie. Dúhové vlajky neohrozujú slovenskú štátnosť, ani LGBTI komunita neohrozuje slovenskú štátnosť. A to, že povedal, že súhlasí, že by nemala byť na štátnych budovách vlajka akejkoľvek ideológie, ktorá popiera ľudské práva, no tak je zvláštne, že tu nemáme návrh zákona, ktorý by zakazoval vyvesovanie vlajok ideológii, ktoré popierajú ľudské práva, a mám tu návrh zákona, ktorý zakazuje dúhové vlajky alebo teda vlajky ideológií, ktoré propagujú údajne nejakú sexuálnu orientáciu.
Pán poslanec Potocký, veľká skupina ľudí je taká, že sa jej nepáčia dúhové vlajky, no, to je život v demokratickej a slobodnej spoločnosti, že sa deje mnoho vecí, ktoré sa nám nemusia páčiť, ale mali by sme ich tolerovať pokiaľ nepresiahnu nejakú, nejakú mieru. Vyvesovanie dúhových vlajok určite žiadnu mieru nepresiahne.
Pán poslanec Schlosár, sa ma tu pýta, že či nie som homosexuál, no tak môžem spraviť pri tejto príležitosti ´coming out´ zoči voči fašistom, ako je pán poslanec Schlosár a jemu podobní, sa cítim byť pevnou súčasťou LGBTI komunity.
Pán poslanec Kuffa, hovoril, že ukrajinský parlament ratifikoval Istanbulský dohovor, však dobre. To treba oceniť, to súhlasím.
A pán poslanec Mičovský, ocenil pána ministra Káčera, tak ja len dopoviem, že síce som opozičný poslanec, ale považujem ho za svojho ministra ako občan tejto krajiny, a tiež som s jeho pôsobením doterajším a názormi spokojný.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, odpichnem sa od faktickej poznámky pána poslanca Mičovského, ktorý hovoril, že teraz, teda okrem iného hovoril, že teraz nie je čas na to, že sú tu dôležitejšie veci. A s tým zvyškom, čo hovoril pán poslanec Mičovský, v zásade súhlasím, toto podľa mňa, čo som citoval, nie je veľmi dobrý argument, lebo vždy sme v tej situácii, že je niečo oveľa dôležitejšie ako drvivá väčšina z toho, čo tu, čo tu riešime. Poslanci majú právo prichádzať s legislatívnou iniciatívou, a teda každý pociťujeme tú dôležitosť veci rôzne. Podľa mňa je to zlý návrh a nesprávny. A myslím si, že by som ho takto vnímal, aj keby boli vyriešené už všetky ostatné problémy, ktoré na svete sú, a toto by bol ten, ten posledný, tak aj v tej situácii by som s tým návrhom nesúhlasil, kritizoval ho a vystúpil proti nemu v rozprave.
A pán poslanec Gyimesi v úvodnom slove nabádal na to, aby tá debata bola vecná a aby sa to teda nezvrhlo na nejaké hejty voči LGBTI komunite. Len zvláštne, že to povedal len pár minút po tom, čo LGBTI komunitu prirovnal alebo vypichol k zoofilii, čo teda je snaha dehonestovať, a teda zdá sa mi to dosť, dosť nechutné, ak hodnotím LGBTI komunitu prostredníctvom toho, že existujú aj zoofili. Potom sa pani poslankyňa Vorobelová pridala s pedofilmi a nekrofilmi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, musím vás upozorniť, aby ste netelefonovali v rokovacej sále.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Pán poslanec Schlosár sa pridal s deviantmi a chorou sexuálnou menšinou, ďalší poslanci tu spomínali rôzne počty, počty pohlaví, tak áno, je to taká salámová metóda, o ktorej tu hovoril pán poslanec Goga, akurát v opačnom garde, lebo to nie je, že by sme tu jednali o nejakom návrhu zákona, ktorý má zlepšiť postavenie LGBTI. Ale je celkom logické, že keď prídete s takýmto návrhom zákona, tak to dá priechod aj takýmto homofóbnym poznámkam.
Ale teda k samotnému návrhu zákona. Navrhujete doplniť do zákona o štátnych symboloch ustanovenie, že na budovy a v budovách ustanovizní, uvedených v § 3 ods. 1, teda štátne, štátne orgány, a na budove, a v budovách, v ktorých sídli verejný ochranca práv, sa zakazuje umiestniť symboly hnutí, organizácií, komunít alebo ideológií propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie. Tak keby tam bolo, že akýkoľvek druh ideológie, tak možno by sa tomu dalo rozumieť, ale prečo akýkoľvek druh práve sexuálnej orientácie? Prečo nie napríklad zástavy alebo symboly hnutí organizácií a ideológií propagujúcich nenávisť, neznášanlivosť, extrémizmus? Keďže u nás máme dvojaký meter na posudzovanie komunistickej a fašistickej symboliky, tak aj po schválení vášho návrhu zákona teoreticky, ak si nejaký štátny orgán alebo obec vyvesí sovietsku vlajku, symbol komunizmu, tak to bude v poriadku, nebude to zakázané zákonom, ale dúhová vlajka zakázaná bude. Príde mi to zvláštne z hľadiska dôležitosti toho, čo by mal štát vôbec zakazovať. Ak by mal niečo zakazovať, tak som presvedčený, že by mal zakazovať ideológie a ich prejavy, ktoré sú extrémistické, nenávistné, totalitné.
A symbolika, a to tu už tiež zaznelo v rozprave, symbolika je dôležitá. Niekedy ju môžu prejavovať aj štátne orgány alebo verejné orgány, keď Ukrajina bola napadnutá Putinovým Ruskom, tak viaceré aj verejné inštitúcie vyvesili ukrajinské vlajky, hoci Ukrajina, nie sme súčasťou Ukrajiny, ale takouto formou podporovali Ukrajinu ako obeť agresie a dávali najavo svoju solidaritu. Keď v Bielorusku boli sfalšované prezidentské voľby, tak opäť viaceré inštitúcie vyvesili vlajky, teda tradičnú bieloruskú vlajku, nie tú oficiálnu Lukašenkovu, ale tradičnú historickú bieloruskú vlajku. Zvyknú sa vyvesovať vlajky Tibetu, onedlho budeme mať deň, Deň Taiwanu, tak na niektorých budovách alebo v niektorých budovách sa objaví, objaví taiwanská vlajka. Sú situácie, keď sa vyvesuje rómska vlajka na pripomenutie si nejakej, nejakej udalosti. Čiže symbolika má svoj význam a myslím si, že má význam aj vo vzťahu k demonštrovaniu tolerancie a nastaveniu prijímania voči LGBTI komunite.
Pán predkladateľ tu spomenul zákaz maďarských vlajok alebo teda vlajok iných štátov na zápasoch. Ja by som nemal problém, aby sme tento zákaz zrušili, lebo zdá sa mi to neprimeraný zásah do slobody prejavu. A napokon keď v roku 2019 na sklonku predchádzajúceho volebného obdobia na návrh SNS bol, bolo v podstate zakázané hrať a spievať zahraničné, ale teda najmä maďarské, maďarskú hymnu na oficiálnych podujatiach a bolo, bolo, nebolo zjavné, že a kde, tak ja som bol ten, ktorý na to upozorňoval, ktorý to kritizoval a pod vplyvom ktorého to potom bolo, bolo zmenené, alebo MOST - HÍD si to vtedy akosi, akosi nevšimol.
A v rozprave pán predkladateľ povedal, že teda nemožno porovnávať národnostné menšiny a sexuálne menšiny. Ja si myslím, že nikto netvrdí, že národnostné menšiny a sexuálne menšiny sú, sú tá istá kategória, že majú tie isté problémy alebo že by to bolo to isté. A na druhej strane si myslím, a som o tom hlboko presvedčený, že vo vzťahu k menšinám, a teraz je jedno, či sú to národnostné, náboženské, názorové, politické alebo sexuálne, je potrebné, aby väčšina sa správala tolerantne, aby ich akceptovala, aby bola voči nim ústretová, znášanlivá, a teraz nehovorím o nejakých menšinách, ktoré šíria, šíria nenávisť a neznášanlivosť, aby nedošlo k omylu, ale k menšinám, ku ktorým ľudia patria na základe toho, že sa takí narodili alebo že takí, že sa tak, že sa tak cítia. A z tohto ohľadu sú menšiny porovnateľné, aj národnostné, aj sexuálne.
A opäť, ja nehovorím, že je to to isté alebo že má byť, má byť rovnaká legislatívna úprava práv príslušníkov národnostných a sexuálnych menšín.
Pán poslanec Kuffa tu vo svojom príhovore okrem iného tvrdil, že dúhové vlajky dehonestujú štátne symboly. No tu by som rád upozornil, že vy navrhujete novelizovať zákon o štátnych symboloch, pričom to, dúhová vlajka nikto netvrdí, že je štátny symbol. Neviem si síce predstaviť, akým spôsobom vyvesenie dúhovej vlajky na budovu, v ktorej sídli štátny orgán, by mohlo dehonestovať štátnu vlajku Slovenskej republiky alebo iný, iný štátny symbol, ale rieši to niečo, niečo úplne, úplne iné.
A tá otázka, otázka, asi by som tým aj skončil, či je akt sexuálnej orientácie aj predmetom nejakej diskriminácie, tak tu by som zacitoval asi mesiac staré vyjadrenie pána ministra Káčera z doby, keď ešte nebol ministrom, ale už bolo známe, že má nastúpiť, ktorý hovorí, že: "Iná farba pleti a priznaná homosexuálna orientácia dokážu robiť peklo v živote. Vyspelosť spoločnosti sa okrem iného hodnotí aj akceptáciou a rešpektovaním inakosti. Garantovanie rovnakých občianskych práv a služieb štátu občanovi by malo byť minimum. Podpora tých, ktorých ich inakosť nejako hendikepuje, by mala byť samozrejmosť. Dôležitá je celková atmosféra v spoločnosti. Keď netoleranciu a nenávisť k inakosti živia ľudia, čo by mali byť vzorom cnosti a ťahať spoločnosť k vyšším štandardom humanity, je to odporné a nízke. Pre mňa dúhová vlajka nie je symbolom propagovania inej sexuálnej orientácie, však je to nezmysel ako hrom. Kto je hetero, bude hetero, aj keby mu obývačku oblepili dúhou. Je to pre mňa symbol tolerancie a akceptácie inakosti."
Ja som síce v tejto chvíli opozičný poslanec a návrh predkladá jeden odjakživa koaličný poslanec a jeden čerstvo de facto koaličný poslanec, čiže nie je to môj minister zahraničných vecí, ale súhlasím s ním podstatne viac ako vy a ako to, s čím vy prichádzate.

Pán poslanec Gyimesi, povedali ste to, čo hovoríme my a je to napísané aj v ústave. Otec je muž, matka je žena a deti sú deti. Žiadne iné cicavce to nerobia. To nie je inde v prírode. Robíme to len my, keď niekto tvrdí opak, je to dekadencia. Tak nerozumiem celkom, že čo si tým chcel povedať. Ale ak si chcel povedať, že inde v prírode neexistuje homosexuálne správanie zvierat, tak to nie je pravda. Aj iné zvieratá sa správajú homosexuálne. A ak si tým chcel povedať, že žiadne iné cicavce nemajú homosexuálne manželstvá, tak ani heterosexuálne manželstvá nemajú žiadne iné cicavce, tak ako nemajú žiadne iné cicavce parlament. Ale teda neviem, aký to má byť argument v rámci tejto debaty.
A môžeme mať, samozrejme, že rôzny názor, že čo je normálne, že ako sa má kto obliekať na akej akcii a pred deťmi a čo nie je normálne, čo by nemalo byť. Ale úplne normálne je, keď sa dvaja ľudia majú radi, žijú spolu, vychovávajú spolu deti, starajú sa o ne, starajú sa o seba a majú vzájomné práva a povinnosti upravené zákonom. A to bez ohľadu na to, či tí dvaja ľudia, ktorí sa majú radi a žijú spolu, sú ľudia rôzneho pohlavia alebo sú to dvaja ľudia rovnakého pohlavia. To je úplne normálne. A my ako Národná rada by sme mali pre to vytvoriť nejaké právne prostredie.