Videokanál poslanca

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme v druhom čítaní o návrhu novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva a táto novela mala jednoznačne pozitívne zámery a pomerne veľké ambície. Dnešné rokovanie však až také radostné nebude a bude to najmä kvôli pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe a ktoré sú teda z väčšej časti vynútené neschválením návrhu novely ústavy, ktorá s týmto návrhom zákona súvisí.
Navrhovaná novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva si dávala tri hlavné ciele. po prvé zjednodušiť voľbu poštou zo zahraničia, po druhé rozšíriť voľbu poštou aj na prezidentské voľby a po tretie vytvoriť možnosť pre spojenie druhého kola voľby prezidenta s voľbami do Európskeho parlamentu. Z týchto troch cieľov napokon dva vypadnú a jeden sa odsunie. Tie prvé dve zmeny sú vyvolané tým, že Národná rada neschválila novelu ústavy, ktorá vytvárala možnosť pre spojenie druhého kola voľby prezidenta s voľbami do Európskeho parlamentu, ale aj predlžovala lehoty vo vzťahu k voľbe prezidenta, čo by umožnilo zaviesť voľbu poštou aj pre prezidentské voľby.
Ak bolo možné tomu návrhu niečo vyčítať, tak to, že nezavádza voľbu poštou aj pre voľby do Európskeho parlamentu. Tam to bolo zo strany ministerstva vnútra vysvetľované a zdôvodňované tým, že nemáme dostatočne previazané informačné systémy a registre voličov s registrami v iných členských krajinách a že by to zvyšovalo riziko dvojakého hlasovania, teda že by niektorí voliči využili možnosť hlasovať vo viacerých členských krajinách s tým, že ambícia zaviesť voľbu poštou aj vo vzťahu k voľbám do Európskeho parlamentu je, pretrváva, ale javí sa ministerstvu vnútra ako nereálna pre to, aby sa naplnila už v roku 2024, teda v najbližších voľbách do Európskeho parlamentu.
Môžem povedať, že je to trochu zvláštne, že nedokážeme zabezpečiť výmenu informácií medzi, medzi členskými krajinami tak, aby mohli normálnym spôsobom aj prostredníctvom voľby poštou prebehnúť voľby do Európskeho parlamentu. Ale teda návrh prinášal aspoň zavedenie voľby poštou aj pre prezidentské voľby, nielen pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Ani z tohoto nebude nič, lebo nenašla podporu novela ústavy, a teda tým pádom dva z tých troch cieľov nebudú naplnené a pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, budú vypustené z návrhu novely volebného zákona tak tie ustanovenia, ktoré zavádzali možnosť voľby poštou pred prezidentskými voľbami alebo v prezidentských voľbách, ako aj možnosť zosúladenia druhého kola prezidentských volieb s voľbami do Európskeho parlamentu.
To zosúladenie termínov volieb je asi neodvratné, čo sa týka, čo sa týka tej voľby poštou, tak tam si myslím, že to by bolo ešte na diskusiu, ale, samozrejme, že sú tam aj nejaké technické možnosti, akým spôsobom a za akých okolností možno realizovať voľbu poštou. Bolo by dobré, keby tie termíny boli dlhšie, ale nevidím to ani do budúcnosti ako neprekonateľný problém, čo sa týka, čo sa týka zmeny, zmeny zákona alebo teda vyriešenia toho iba zmenou zákona a dostatočne dobrým nastavením procesov. Ale teda v tejto chvíli sme v takom stave, že nielenže nejdeme zaviesť voľbu poštou pre voľby do Európskeho parlamentu, ale ešte aj pozmeňujúcim návrhom vypustíme navrhovanú voľbu poštou pre prezidentské voľby.
To, čo v návrhu zákona chýba, a to, čo chýba aj v zákone, je nejaká úprava osobitného postupu v situácii, že by došlo k rozpusteniu Národnej rady, lebo v tej situácii by sa zrejme voľby mali konať rýchlejšie ako v tých termínoch, ktoré sú stanovené pre bežné ukončenie volebného obdobia. Dnes zákon, zákon o podmienkach výkonu volebného práva nijako špecificky neupravuje situáciu, ktorú ústava pripúšťa, že by bola Národná rada rozpustená a tým by zanikol mandát poslancov a museli by sa konať voľby, a teda na obdobie možno, možno štyroch mesiacov by sa krajina ocitla bez parlamentu.
K pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, by som chcel upriamiť pozornosť osobitne na body 9 a 10, a teda tieto dva body by som chcel navrhnúť vyňať na osobitné hlasovanie, a teda aby sa o nich hlasovalo samostatne, teda o tých prvých ôsmich spoločne a o bode 9 samostatne a bode 10 samostatne. Skúsim odôvodniť, prečo to navrhujem. Navrhujem to samozrejme preto, že v jednom prípade mám pochybnosti o tom, že ten návrh je druhý dobrý, v tom druhom prípade nemám pochybnosti o tom, že ten návrh nie je v poriadku.
Bod číslo 9 navrhuje vložiť prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2023. To prechodné ustanovenie by malo znieť: "Postup podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. marca 2023 sa prvýkrát uplatní vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a v referende, ktoré sa uskutočnia po 1. januári 2024." A to znamená, že aj ten tretí, jediný cieľ, ktorý sa návrhom zákona, ak bude splnený, podarí naplniť, lebo dva z tých troch cieľov sa vypúšťajú úplne, sa odsunie až za 1. január 2024. To znamená, že v prípade, že by sa budúci rok uskutočnili predčasné voľby, tak v predčasných voľbách by sa ten zjednodušený systém voľby poštou pre voľby do Národnej rady neuplatnil. Uplatnil by sa iba v prípade, že by sa voľby konali v riadnom termíne alebo teda že by boli predsunuté maximálne o necelé dva mesiace.
Návrh, tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy sa zdôvodňuje tým, prečítam to tu: "Vzhľadom na potrebu úprav informačných systémov a komplexné praktické zabezpečenie nového systému voľby poštou zo zahraničia možno spôsob voľby poštou podľa navrhovaného znenia zákona prakticky prvýkrát uplatniť až v riadnom termíne volieb do Národnej rady Slovenskej republiky začiatkom roka 2024. Z toho dôvodu je potrebná explicitná úprava prechodného obdobia, a to najmä pre prípady uskutočnenia predčasných volieb do Národnej rady Slovenskej republiky alebo nepredvídaného referenda ešte počas roka 2023, čo k dnešnému dňu nemožno vylúčiť." Ale predčasné voľby alebo referendum predsa nebolo možné vylúčiť ani v situácii, keď bol tento návrh zákona pripravovaný, prerokovaný vo vláde, keď bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, a v návrhu zákona, resp. v jeho dôvodovej správe vo všeobecnej časti sa účinnosť zákona od 1. marca, teda nie, ako sa bežne stáva, že dňom účinno... dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov, čo možno bude v decembri, ale až od 1. marca, zdôvodňuje práve potrebou obdobia na prípravu a otestovanie elektronického informačného systému potrebného na voľbu poštou. Tak ja sa priznám, že tomuto trochu nerozumiem, že keď sa pripravoval návrh zákona, keď ho ministerstvo pripravilo, prerokovalo v medzirezortnom pripomienkovom konaní a následne, následne ho schválila vláda, posunula ho do parlamentu, tak vtedy sa javilo, že stačí posunúť účinnosť zákona na 1. marca 2023 a dovtedy sa ten elektronický informačný systém podarí pripraviť a otestovať. Teraz po prerokovaní v Národnej rade zrazu nestačí čas do 1. marca, a teda keď bol nejaký zlý odhad, no tak to neposunieme na 1. apríla alebo 1. mája, ale posunieme to o desať mesiacov, posunieme to až za horizont roku 2023 a vylúčime tým možnosť, aby bol zákon účinný alebo teda de facto účinný od nadobudnutia účinnosti a aby zjednodušená voľba poštou platila aj pre prípadné predčasné voľby v roku 2023.
Tak by som sa chcel teda pána ministra spýtať, že čo sa zmenilo oproti, oproti tomu, keď sa návrh zákona pripravoval, v čom je tá zmena, že keď ste odhadovali, že bude vám stačiť čas do 1. marca 2023, tak teraz zrazu potrebujete čas do 1. januára 2024. Nerozumiem tomu a zaujímalo by ma to.
Rovnako mám problém, a teda ešte väčší problém s tým bodom 10, ktorý rovnako ako bod 9 navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie, a to je vloženie nového novelizačného článku, ktorým sa mení zákon o bankách. Tá úprava sa týka vedenia transparentných účtov, už to tu raz bolo predložené pánom poslancom Gyimesim ako pozmeňujúci návrh k novele zákona o DPH, správne. Tam som vtedy namietal, že je to prílepok, a rovnako tu namietam, že je to prílepok, lebo je to obsahovo nesúvisiace s obsahom tej novely. Áno, týka sa to volieb, tak ako sa zákon o podmienkach výkonu volebného práva týka volieb, ale tie ustanovenia, ktoré sú dotknuté vládnym návrhom, sa netýkajú volebnej kampane, sa netýkajú vedenia transparentných účtov, takže ide o rozširujúci návrh a ide o prílepok, a teda to namietam aj pre pána spravodajcu, aj pre predsedu Národnej rady alebo, alebo predsedajúceho, že tento bod spoločnej správy nie je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a nemožno o ňom hlasovať, a teda žiadam pána, pána spravodajcu, aby o ňom nedal hlasovať, lebo ide zjavne o prílepok.
To, čo je riešené v bode 10, nie je riešené, nie je riešené v návrhu zákona a ak teda nebude akceptovať pán spravodajca moje odporúčanie nedať o tom hlasovať, tak potom žiadam vyňatie o, vyňatie na samostatné hlasovanie a upozorňujem predsedajúceho a upozorňujem aj pána predsedu Národnej rady, že v spoločnej správe je opäť obsiahnutý prílepok, ktorý je v rozpore so zákonom rokovacieho poriadku.
A k obsahu toho prílepku by som povedal len toľko, že asi s ním, asi s ním nebude, nebude mať vecne nikto problém, ak by bol predložený normálnym legislatívnym postupom ako samostatný návrh zákona, myslím si, že, ani si takmer neviem predstaviť, že kto by, kto by proti takému, takému návrhu zákona hlasoval, lebo to, že povinnosť viesť transparentné účty budú mať iba banky, ktoré, alebo nebudú mať tie banky, ktoré nevedú platobné účty sporiteľom, na tom sa asi všetci zhodneme, len nemali by sme obchádzať legislatívne pravidlá, legislatívny proces, pred pár hodinami nás k tomu od tohto pultu vyzývala pani prezidentka, tak nezamurujme ten návrh prílepkom. A keby sme boli v situácii, že sa nejaké voľby majú konať o mesiac, dva, tri, dobre, tak riešme, riešme urgentne, ak vnímame ako problém, že zákon o bankách dáva povinnosť viesť transparentné účty aj tým bankám, ktorým by ju podľa nášho názoru nemal dávať. Ale najbližší termín volieb je plánovaný až na február 2024, takže sa to všetko dá stihnúť riadnym legislatívnym procesom, tým, že sa predloží návrh zákona, či už to bude vládny návrh zákona, toto môže byť pokojne poslanecká novela, lebo to nie je nijako, nijako zložité, a bude prerokovaný, schválený, som presvedčený, že veľmi veľkou, veľmi veľkou väčšinou a nebude tam žiadny problém, lebo tak ako to predložené je, je to prílepok, možno to menej bije do očí, ako bilo do očí, keď to mal byť prílepok k zákonu o DPH, kde tá súvislosť nebola žiadna, ale je to prílepok v zmysle zákona o rokovacom poriadku a nič nebráni tomu, aby to bolo schválené normálnym, riadnym legislatívnym procesom. Dokonca aj keby boli predčasné voľby v roku 2023, tak aj v tom prípade je možné toto schváliť tak, aby sa ich to, aby sa ich to nedotklo a aby tá úprava bola účinná v čase, keď sa budú konať, ak sa teda budú konať.
Takže opakujem, upozorňujem na to, že bod číslo 10 je prílepok, je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku a pán predsedajúci by o ňom nemal dať hlasovať, lebo o návrhu, ktorý je v pozmeňujúcom návrhu, ktorý je prílepkom, nemožno dať hlasovať. A navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie body 9 a 10 spoločnej správy.
Ďakujem.