Videokanál poslanca

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pán poslanec Goga, ja som neriešil, že kto to zavinil, či je to vina Borisa Kollára, keď vyhlásil ten termín na taký dušičkový víkend, alebo koaličná rada sa dohodla, alebo ktorá strana, ja som len reagoval na to, že ak je niečo dôvodom o tej o niečo nižšej účasti v komunálnych voľbách v porovnaní so situáciou pred štyrmi rokmi, tak skôr je to nevhodne zvolený termín, ktorý ale aj z objektívnych dôvodov bol nevhodne zvolený, lebo ani ten nasledujúci termín by nebol úplne ideálny, keďže niektorí ľudia, ľudia by do miesta svojho trvalého bydliska cestovali na Dušičky, a potom by tam nešli druhýkrát. Nevieme, ako by to bolo, ja len tvrdím, že ten termín zohral v tej nižšej účasti väčšiu rolu ako samotný fakt spojenia, lebo na to, že spojením volieb došlo k zníženiu účasti, neexistuje vôbec žiadny vecný argument. To som tým chcel povedať.
A navyše, navyše, čo sa týka, čo sa týka volieb do Európskeho parlamentu, o tom hovoril pán poslanec Kočiš, veď nie je cieľom nafukovať účasť, aby sa zúčastnili tí, ktorí sa nechcú zúčastniť, ale aby tí slovenskí občania, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, mali možnosť voliť, ak im legislatíva umožňuje voliť do Európskeho parlamentu, aj bez toho, aby tu fyzicky boli v tom čase, keď sa voľby, voľby konajú.
A tá účasť v komunálnych voľbách zasa nebola tak dramaticky nižšia, tá bola nižšia o 2 %. Aj pokiaľ ide o tú chybovosť, tak tam sa spočítavala chybovosť za obidve voľby, ale súhlasím s tým, že bolo by dobré k tomu poznať aj nejaké konkrétnejšie dáta.

Ďakujem, pán podpredseda. Ja som sa pôvodne prihlásil preto, lebo na moje vystúpenie reagoval s faktickou poznámkou pán poslanec Vetrák a keď ja som reagoval naňho, tak vôbec nedával pozor, vôbec nepočúval, ani po upozornení nepočúval, tak by som mu to rád zopakoval, ale je tu plodná dis... (reakcia z pléna), on si to vypočuje určite, on je taký pozorný, a je tu plodná diskusia, ktorú inicioval pán poslanec Klus, takže chcel by som reagovať aj na niektoré veci, ktoré tu zazneli.
Pán poslanec Saloň hovoril o tom, že jak sa neosvedčilo spojenie komunálnych a župných volieb, a teda mali k sebe bližšie aj ako prezidentské voľby a eurovoľby. Tu by som trošičku vyjadril, vyjadril pochybnosť, aj čo sa týka tej účasti, aj čo sa týka chybovosti. Pokiaľ ide o tú účasť, tak tam viacej asi zohralo rolu ten nešťastný termín, keď to bolo v tom dušičkovom víkende, a teda mnohí ľudia odišli, odišli preč. A čo sa týka tej chybovosti alebo porovnateľnosti, tak v spojených komunálnych a regionálnych voľbách mali k dispozícii poslanci, kandidá... alebo voliči štyri hlasovacie lístky, v Bratislave a v Košiciach dokonca šesť, na niektorých volili, krúžkovali jedného kandidáta, na niektorých viacerých kandidátov, na niektorých mali veľké plachty a mali problém sa v tom zorientovať, čiže tá chybovosť súvisí skôr, skôr s tým.
V prípade spojenia druhého kola prezidentských volieb a volieb do Európskeho parlamentu by dostali voliči dve obálky a teda jeden hlasovací lístok, na ktorom by boli dvaja kandidáti, lebo by to boli, lebo by to bolo druhé kolo prezidentských volieb, a potom sadu hlasovacích lístkov, kde by tak ako v parlamentných voľbách volili, vybrali si jeden a volili jednu politickú stranu, na ktorej by zakrúžkovali maximálne dvoch kandidátov. Čiže ten systém by bol oveľa-oveľa jednoduchší, a teda kľudne by som sa aj stavil, že tá chybovosť by bola oveľa nižšia ako v spojených komunálnych a regionálnych voľbách.
A, ale teda mňa zaujalo, pán poslanec Saloň, že vy to tvrdíte, že sa to neosvedčilo, lebo veď kto spojil komunálne a regionálne voľby? Veď to bola vláda vedená SMER-om v predchádzajúcom volebnom období. Ja som bol vtedy k tomu skeptický a my sme to aj kritizovali, predlžovalo sa kvôli tomu volebné, volebné obdobie regionálnej samosprávy; vy ste to schválili a dnes tvrdíte, že sa to neosvedčilo, a to je veľmi zvláštne.
Pokiaľ ide o to, ak argument je, že nechceli ste spájať druhé kolo prezidentských volieb s voľbami do Európskeho parlamentu, je to, samozrejme, že legitímny pohľad, ale nemuseli ste kvôli tomu odmietnuť celú novelu ústavy, lebo tá novela ústavy riešila aj ďalšiu vec. Tá novela ústavy riešila aj to, aby bolo možné voliť poštou v prezidentských voľbách, teda aby sa predĺžili lehoty, ktoré sú ústavou stanovené. A vy tým, že ste odmietli možnosť spojenia takým spôsobom, že ste odmietli celú novelu ústavy, tak ste zároveň aj zabili možnosť voľby poštou v prezidentských voľbách. Čiže je to vaša zodpovednosť.
Ak slovenskí občania nebudú mať možnosť voliť poštou v prezidentských voľbách, tak je to zodpovednosť tých poslancov a poslankýň, ktoré odmietli novelu ústavy, ktorá nebola schválená na predchádzajúcej schôdzi.
Pán poslanec Klus vo svojom vystúpení povedal, že verí, že raz bude možné voľbu poštou využiť aj v komunálnych, aj v regionálnych voľbách. No možno raz áno, ale tu súhlasím aj s ministerstvom vnútra, napokon aj s kolegom Klusom, že určite v tejto situácii by to bolo predčasné, pretože keď si predstavím situáciu v niektorých samosprávach, kde dochádza k pokusom o manipuláciu alebo falšovanie volieb aj pri tých fyzických voľbách, tak tam to riziko by bolo príliš veľké, tak asi je v poriadku, že voľba poštou sa nerozširuje aj na komunálne a regionálne voľby, aspoň z môjho pohľadu.
Teraz sa prihováram pánovi poslancovi Vetrákovi, ktorý teda verím, že si pozrie moje vystúpenie. On namietal, že ten bod 10, ktorým sa novelizuje zákon o bankách v bode 10 spoločnej správy, nie je prílepok, ale je rozširujúci pozmeňujúci návrh. Tak ja dávam do pozornosti rokovací poriadok, ktorý určite pán poslanec Vetrák veľmi dobre pozná, konkrétne § 94, kde v ods. 2 je definovaný rozširujúci, rozširujúci pozmeňujúci návrh alebo doplňujúci návrh a v ods. 3 je definovaný prílepok. Ten prvý je možný, ak s tým vysloví súhlas navrhovateľ, ten druhý možný nie je. Čiže rozširujúci je: "Pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním." Čiže ak sa rokuje o novele zákona, možno ju rozšíriť teda o iné ustanovenia toho istého novelizovaného zákona.
§ 94 ods. 3 hovorí: "Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona." V tomto prípade sa mení a dopĺňa iný zákon, zákon o bankách, ktorý nesúvisí s tým, čo sa rieši v návrhu zákona, o ktorom rokujeme. Čiže je to zjavne prílepok. Ak by sme prijali tú interpretáciu, že možno meniť a dopĺňať akékoľvek iné zákony, ktoré súvisia nie s návrhom zákona, ale s tým zákonom, ktorý je novelizovaný, tak dôjdeme k úplne absurdným záverom, lebo áno, s voľbami súvisí volebná kampaň a s volebnou kampaňou súvisia transparentné účty a s transparentnými účtami súvisí zákon o bankách. Ale s voľbami do Národnej rady súvisí aj fungovanie Národnej rady, čiže môžeme dať k tomuto pozmeňujúci návrh, ktorým by sa menil zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, lebo to je tiež niečo, čo súvisí s voľbami, alebo zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov budeme novelizovať ďalším článkom, ktorý prilepíme k tejto novele? Lebo to tiež súvisí s voľbami, lebo tí ústavní činitelia mnohí sú volení vo voľbách, ktoré sú upravené v zákone o podmienkach výkonu volebného práva. Alebo zákon o politických stranách, predsa politické strany kandidujú v parlamentných voľbách aj v eurovoľbách, tak zmeníme niečo v zákone o politických stranách, čo absolútne nesúvisí s tým, čo je predmetom návrhu zákona len preto, lebo to súvisí s voľbami? Alebo teda keď sa tu rieši voľba poštou, tak ideme meniť niečo v zákone o poštových službách?
Čiže len opakujem, bod 10 spoločnej správy je podľa môjho názoru prílepok, a teda § 94 ods. 4 hovorí: "Ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2 alebo odseku 3," odsek 3 sú tie prílepky, "predsedajúci nedá o ňom hlasovať". Čiže upozorňujem pána spravodajcu, aby upozornil predsedajúceho v čase hlasovania, aby nedal o tom hlasovať, lebo nespĺňa podmienky podľa odseku, odseku 3.
A posledná vec, teda dúfam, že pán minister mi odpovie, či už v rozprave, alebo v dôvodovej správe, na ten argument alebo na tú otázku, že čo sa zmenilo od 28. septembra 2022, keď vláda schválila návrh zákona, ktorý predpokladal, že nadobudne účinnosť zákon od 1. marca 2023, pričom v zákone bola tá účinnosť od 1. marca 2023 a nie trebárs od 1. januára 2023 zdôvodňovaná práve tým, že treba mať potrebu obdobia na prípravu a testovanie elektronického informačného systému. A teraz sa tam navrhuje ešte prechodné obdobie, čiže nebude stačiť dva a pol mesiaca, ale budeme potrebovať dvanásť a pol mesiaca na to, aby sme to otestovali. Že čo sa zmenilo za tie dva mesiace, lebo toto schválila vláda nie niekedy na jar, ale 28. septembra 2022, čo je takmer na deň pred dvoma mesiacmi. Dva mesiace a jeden deň.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pán poslanec Klus, tak ja som v tomto skeptickejší, že sa to ešte podarí v tomto období vyriešiť. Myslím si, že ak sa o takom návrhu bude hlasovať, tak nebudem mať problém ho podporiť. Len tam vzniká problém, že šesťmesačná lehota, potom vzniká problém, že už bude krátko, krátko pred voľbami a budú sa rozbiehať tie procesy. Ak sa nájde riešenie, budem len rád.
Pán poslanec Vetrák, § 94 ods. 3 hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Návrh zákona, o ktorom rokujeme, sa týka nie volebnej kampane, nie transparentných účtov, týka sa voľby poštou, respektíve pôvodne sa týkal aj možnosti zosúladenia termínov druhého kola prezidentských volieb a eurovolieb. Čiže v tomto prípade nejde o rozširujúci návrh. O rozširujúci návrh by podľa môjho názoru išlo v prípade, že by sa menil ten istý návrh zákona, teda zákon o podmienkach výkonu volebného práva, a bola, bola tam riešená iná téma, ako je téma návrhu zákona, ale bolo by to v rámci toho istého zákona. Škoda, že pán poslanec Vetrák nepočúva.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme v druhom čítaní o návrhu novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva a táto novela mala jednoznačne pozitívne zámery a pomerne veľké ambície. Dnešné rokovanie však až také radostné nebude a bude to najmä kvôli pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe a ktoré sú teda z väčšej časti vynútené neschválením návrhu novely ústavy, ktorá s týmto návrhom zákona súvisí.
Navrhovaná novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva si dávala tri hlavné ciele. po prvé zjednodušiť voľbu poštou zo zahraničia, po druhé rozšíriť voľbu poštou aj na prezidentské voľby a po tretie vytvoriť možnosť pre spojenie druhého kola voľby prezidenta s voľbami do Európskeho parlamentu. Z týchto troch cieľov napokon dva vypadnú a jeden sa odsunie. Tie prvé dve zmeny sú vyvolané tým, že Národná rada neschválila novelu ústavy, ktorá vytvárala možnosť pre spojenie druhého kola voľby prezidenta s voľbami do Európskeho parlamentu, ale aj predlžovala lehoty vo vzťahu k voľbe prezidenta, čo by umožnilo zaviesť voľbu poštou aj pre prezidentské voľby.
Ak bolo možné tomu návrhu niečo vyčítať, tak to, že nezavádza voľbu poštou aj pre voľby do Európskeho parlamentu. Tam to bolo zo strany ministerstva vnútra vysvetľované a zdôvodňované tým, že nemáme dostatočne previazané informačné systémy a registre voličov s registrami v iných členských krajinách a že by to zvyšovalo riziko dvojakého hlasovania, teda že by niektorí voliči využili možnosť hlasovať vo viacerých členských krajinách s tým, že ambícia zaviesť voľbu poštou aj vo vzťahu k voľbám do Európskeho parlamentu je, pretrváva, ale javí sa ministerstvu vnútra ako nereálna pre to, aby sa naplnila už v roku 2024, teda v najbližších voľbách do Európskeho parlamentu.
Môžem povedať, že je to trochu zvláštne, že nedokážeme zabezpečiť výmenu informácií medzi, medzi členskými krajinami tak, aby mohli normálnym spôsobom aj prostredníctvom voľby poštou prebehnúť voľby do Európskeho parlamentu. Ale teda návrh prinášal aspoň zavedenie voľby poštou aj pre prezidentské voľby, nielen pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Ani z tohoto nebude nič, lebo nenašla podporu novela ústavy, a teda tým pádom dva z tých troch cieľov nebudú naplnené a pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, budú vypustené z návrhu novely volebného zákona tak tie ustanovenia, ktoré zavádzali možnosť voľby poštou pred prezidentskými voľbami alebo v prezidentských voľbách, ako aj možnosť zosúladenia druhého kola prezidentských volieb s voľbami do Európskeho parlamentu.
To zosúladenie termínov volieb je asi neodvratné, čo sa týka, čo sa týka tej voľby poštou, tak tam si myslím, že to by bolo ešte na diskusiu, ale, samozrejme, že sú tam aj nejaké technické možnosti, akým spôsobom a za akých okolností možno realizovať voľbu poštou. Bolo by dobré, keby tie termíny boli dlhšie, ale nevidím to ani do budúcnosti ako neprekonateľný problém, čo sa týka, čo sa týka zmeny, zmeny zákona alebo teda vyriešenia toho iba zmenou zákona a dostatočne dobrým nastavením procesov. Ale teda v tejto chvíli sme v takom stave, že nielenže nejdeme zaviesť voľbu poštou pre voľby do Európskeho parlamentu, ale ešte aj pozmeňujúcim návrhom vypustíme navrhovanú voľbu poštou pre prezidentské voľby.
To, čo v návrhu zákona chýba, a to, čo chýba aj v zákone, je nejaká úprava osobitného postupu v situácii, že by došlo k rozpusteniu Národnej rady, lebo v tej situácii by sa zrejme voľby mali konať rýchlejšie ako v tých termínoch, ktoré sú stanovené pre bežné ukončenie volebného obdobia. Dnes zákon, zákon o podmienkach výkonu volebného práva nijako špecificky neupravuje situáciu, ktorú ústava pripúšťa, že by bola Národná rada rozpustená a tým by zanikol mandát poslancov a museli by sa konať voľby, a teda na obdobie možno, možno štyroch mesiacov by sa krajina ocitla bez parlamentu.
K pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, by som chcel upriamiť pozornosť osobitne na body 9 a 10, a teda tieto dva body by som chcel navrhnúť vyňať na osobitné hlasovanie, a teda aby sa o nich hlasovalo samostatne, teda o tých prvých ôsmich spoločne a o bode 9 samostatne a bode 10 samostatne. Skúsim odôvodniť, prečo to navrhujem. Navrhujem to samozrejme preto, že v jednom prípade mám pochybnosti o tom, že ten návrh je druhý dobrý, v tom druhom prípade nemám pochybnosti o tom, že ten návrh nie je v poriadku.
Bod číslo 9 navrhuje vložiť prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2023. To prechodné ustanovenie by malo znieť: "Postup podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. marca 2023 sa prvýkrát uplatní vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a v referende, ktoré sa uskutočnia po 1. januári 2024." A to znamená, že aj ten tretí, jediný cieľ, ktorý sa návrhom zákona, ak bude splnený, podarí naplniť, lebo dva z tých troch cieľov sa vypúšťajú úplne, sa odsunie až za 1. január 2024. To znamená, že v prípade, že by sa budúci rok uskutočnili predčasné voľby, tak v predčasných voľbách by sa ten zjednodušený systém voľby poštou pre voľby do Národnej rady neuplatnil. Uplatnil by sa iba v prípade, že by sa voľby konali v riadnom termíne alebo teda že by boli predsunuté maximálne o necelé dva mesiace.
Návrh, tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy sa zdôvodňuje tým, prečítam to tu: "Vzhľadom na potrebu úprav informačných systémov a komplexné praktické zabezpečenie nového systému voľby poštou zo zahraničia možno spôsob voľby poštou podľa navrhovaného znenia zákona prakticky prvýkrát uplatniť až v riadnom termíne volieb do Národnej rady Slovenskej republiky začiatkom roka 2024. Z toho dôvodu je potrebná explicitná úprava prechodného obdobia, a to najmä pre prípady uskutočnenia predčasných volieb do Národnej rady Slovenskej republiky alebo nepredvídaného referenda ešte počas roka 2023, čo k dnešnému dňu nemožno vylúčiť." Ale predčasné voľby alebo referendum predsa nebolo možné vylúčiť ani v situácii, keď bol tento návrh zákona pripravovaný, prerokovaný vo vláde, keď bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, a v návrhu zákona, resp. v jeho dôvodovej správe vo všeobecnej časti sa účinnosť zákona od 1. marca, teda nie, ako sa bežne stáva, že dňom účinno... dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov, čo možno bude v decembri, ale až od 1. marca, zdôvodňuje práve potrebou obdobia na prípravu a otestovanie elektronického informačného systému potrebného na voľbu poštou. Tak ja sa priznám, že tomuto trochu nerozumiem, že keď sa pripravoval návrh zákona, keď ho ministerstvo pripravilo, prerokovalo v medzirezortnom pripomienkovom konaní a následne, následne ho schválila vláda, posunula ho do parlamentu, tak vtedy sa javilo, že stačí posunúť účinnosť zákona na 1. marca 2023 a dovtedy sa ten elektronický informačný systém podarí pripraviť a otestovať. Teraz po prerokovaní v Národnej rade zrazu nestačí čas do 1. marca, a teda keď bol nejaký zlý odhad, no tak to neposunieme na 1. apríla alebo 1. mája, ale posunieme to o desať mesiacov, posunieme to až za horizont roku 2023 a vylúčime tým možnosť, aby bol zákon účinný alebo teda de facto účinný od nadobudnutia účinnosti a aby zjednodušená voľba poštou platila aj pre prípadné predčasné voľby v roku 2023.
Tak by som sa chcel teda pána ministra spýtať, že čo sa zmenilo oproti, oproti tomu, keď sa návrh zákona pripravoval, v čom je tá zmena, že keď ste odhadovali, že bude vám stačiť čas do 1. marca 2023, tak teraz zrazu potrebujete čas do 1. januára 2024. Nerozumiem tomu a zaujímalo by ma to.
Rovnako mám problém, a teda ešte väčší problém s tým bodom 10, ktorý rovnako ako bod 9 navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie, a to je vloženie nového novelizačného článku, ktorým sa mení zákon o bankách. Tá úprava sa týka vedenia transparentných účtov, už to tu raz bolo predložené pánom poslancom Gyimesim ako pozmeňujúci návrh k novele zákona o DPH, správne. Tam som vtedy namietal, že je to prílepok, a rovnako tu namietam, že je to prílepok, lebo je to obsahovo nesúvisiace s obsahom tej novely. Áno, týka sa to volieb, tak ako sa zákon o podmienkach výkonu volebného práva týka volieb, ale tie ustanovenia, ktoré sú dotknuté vládnym návrhom, sa netýkajú volebnej kampane, sa netýkajú vedenia transparentných účtov, takže ide o rozširujúci návrh a ide o prílepok, a teda to namietam aj pre pána spravodajcu, aj pre predsedu Národnej rady alebo, alebo predsedajúceho, že tento bod spoločnej správy nie je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a nemožno o ňom hlasovať, a teda žiadam pána, pána spravodajcu, aby o ňom nedal hlasovať, lebo ide zjavne o prílepok.
To, čo je riešené v bode 10, nie je riešené, nie je riešené v návrhu zákona a ak teda nebude akceptovať pán spravodajca moje odporúčanie nedať o tom hlasovať, tak potom žiadam vyňatie o, vyňatie na samostatné hlasovanie a upozorňujem predsedajúceho a upozorňujem aj pána predsedu Národnej rady, že v spoločnej správe je opäť obsiahnutý prílepok, ktorý je v rozpore so zákonom rokovacieho poriadku.
A k obsahu toho prílepku by som povedal len toľko, že asi s ním, asi s ním nebude, nebude mať vecne nikto problém, ak by bol predložený normálnym legislatívnym postupom ako samostatný návrh zákona, myslím si, že, ani si takmer neviem predstaviť, že kto by, kto by proti takému, takému návrhu zákona hlasoval, lebo to, že povinnosť viesť transparentné účty budú mať iba banky, ktoré, alebo nebudú mať tie banky, ktoré nevedú platobné účty sporiteľom, na tom sa asi všetci zhodneme, len nemali by sme obchádzať legislatívne pravidlá, legislatívny proces, pred pár hodinami nás k tomu od tohto pultu vyzývala pani prezidentka, tak nezamurujme ten návrh prílepkom. A keby sme boli v situácii, že sa nejaké voľby majú konať o mesiac, dva, tri, dobre, tak riešme, riešme urgentne, ak vnímame ako problém, že zákon o bankách dáva povinnosť viesť transparentné účty aj tým bankám, ktorým by ju podľa nášho názoru nemal dávať. Ale najbližší termín volieb je plánovaný až na február 2024, takže sa to všetko dá stihnúť riadnym legislatívnym procesom, tým, že sa predloží návrh zákona, či už to bude vládny návrh zákona, toto môže byť pokojne poslanecká novela, lebo to nie je nijako, nijako zložité, a bude prerokovaný, schválený, som presvedčený, že veľmi veľkou, veľmi veľkou väčšinou a nebude tam žiadny problém, lebo tak ako to predložené je, je to prílepok, možno to menej bije do očí, ako bilo do očí, keď to mal byť prílepok k zákonu o DPH, kde tá súvislosť nebola žiadna, ale je to prílepok v zmysle zákona o rokovacom poriadku a nič nebráni tomu, aby to bolo schválené normálnym, riadnym legislatívnym procesom. Dokonca aj keby boli predčasné voľby v roku 2023, tak aj v tom prípade je možné toto schváliť tak, aby sa ich to, aby sa ich to nedotklo a aby tá úprava bola účinná v čase, keď sa budú konať, ak sa teda budú konať.
Takže opakujem, upozorňujem na to, že bod číslo 10 je prílepok, je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku a pán predsedajúci by o ňom nemal dať hlasovať, lebo o návrhu, ktorý je v pozmeňujúcom návrhu, ktorý je prílepkom, nemožno dať hlasovať. A navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie body 9 a 10 spoločnej správy.
Ďakujem.

Pozmeňujúci návrh. (Reakcie z pléna.) No, k návrhu programu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
K doplneniu programu, tak?

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Áno.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Áno. Najprv sa, ale hlasuje o programe. Či? (Reakcia predsedu parlamentu.) Nie? Okej. Tak nech sa páči, pán poslanec, poprosím o nastavenie času. Nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
A poprosil by som plný čas. A navrhujem vypustiť z návrhu programu schôdze bod 83, návrh poslancov Filipa Kuffu, Štefana Kuffu a Tomáša Tarabu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 o obecnom zriadení.
A odôvodnenie: Predmetný návrh zákona je podľa môjho názoru podaný v rozpore s § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, a to z dôvodu, že ide o návrh zákona v tej istej veci, ako bol neschválený návrh poslanca Martina Fecka, o ktorom Národná rada rozhodla 22. júna 2022 v treťom čítaní, keď neschválila tento návrh zákona ako celok a neuplynulo odvtedy šesť mesiacov.
Obsahom oboch návrhov zákona je návrh zmeniť, je návrh zmeniť podmienky, za ktorých sa môže obec rozčleniť, a navrhujem, aby sa k tomu vyjadril ústavnoprávny výbor.

Pán poslanec Susko, už tretíkrát ste dnes mali možnosť sa vyjadriť k tomu môjmu argumentu, že sa zvyknú predkladať pozmeňujúce návrhy v tej istej veci, ako bol neschválený návrh zákona s poukázaním na zrušenie daňových licencií. Trikrát ste sa vyjadrovali k tej téme a trikrát ste sa k nej nevyjadrili, tak teraz ešte budete mať štvrtú možnosť pri reakcii na faktické poznámky a vy ste sa teda opreli iba do toho argumentu, že nie vždy treba na pozmeňujúci návrh podpisy 15 poslancov, to je pravda. Pokiaľ sa vo výbore navrhne pozmeňujúci návrh, tak stačí, aby to navrhol jeden poslanec, samozrejme, ale aby sa tým zaoberalo plénum, tak to musí odsúhlasiť výbor. Čiže buď sa nájde 15 poslancov zo 150, ktorí sa pod taký pozmeňujúci návrh podpíšu, alebo to schváli výbor, a teda že aby nejaký pozmeňujúci návrh schválil výbor, ktorého zloženie je proporčne približne rovnaké ako zloženie, zloženie parlamentu, to uznáte, je oveľa komplikovanejšie, ako len predložiť, predložiť nejaký návrh. Teda dostať pozmeňujúci návrh do pléna, je oveľa zložitejšie a komplikovanejšie, ako dostať návrh zákona do pléna, ak odmyslíme ten, ten, tú šesťmesačnú, šesťmesačnú lehotu.
Ale ešte raz. V tom nie je podstata. Aj návrh zákona môže, môže predkladať 15 alebo 30 poslancov, to nie je ten zásadný rozdiel. Zásadný rozdiel je v tom, že zákon o rokovacom poriadku úplne jasne stanovuje nejaké pravidlá pre návrhy zákonov a stanovuje nejaké pravidlá pre pozmeňujúce návrhy a tieto dve veci jednoducho nemožno zamieňať. Ak sa to robí, tak je to čisto účelové.

Pán poslanec Susko, tvrdíte, že my sme niečo pri súdnej mape obišli účelovým výkladom zákona o rokovacom poriadku. No je zvláštne, že napriek tomu, že sa k tomu vraciame opakovane, ste sa nevyjadrili k tomu konkrétnemu príkladu, keď vaša koalícia rovnakým spôsobom zrušila daňové licencie. Ani raz ste k tomu nepovedali ani slovo. Je zaujímavé, že doteraz to nikto nevykladal tak, ako to vy vykladáte. S tým výkladom ste prišli až pri zmene súdnej mapy. Nikto nikdy takýmto spôsobom zákon o rokovacom poriadku nevykladal, ten náš výklad nie je účelový, vyplýva logicky zo zákona, ktorý rozlišuje medzi pozmeňujúcimi návrhmi a návrhmi, návrhmi zákonov.
Vy si myslíte, že účel je to, aby sa nerokovalo opäť o tom istom návrhu na zmenu právnej úpravy, no ja si myslím, že účel je v tom, aby sa nerokovalo o samostatnom návrhu zákona, lebo to je spojené aj s nejakou administratívnou, je to zaradené ako samostatný bod do programu schôdze, je tam určený spravodajca, môže k tomu neobmedzene vystúpiť počet poslancov taká silná administrácia nie je spojená s pozmeňujúcimi návrhmi, tak sa to predloží a potom sa o tom, o tom, o tom hlasuje, ale v poriadku, ak chcete, aby to tak bolo, ako hovoríte vy, no tak treba navrhnúť zmenu rokovacieho poriadku a dať tam aj zákaz predkladania pozmeňujúcich návrhov v tej iste veci.
Pán poslanec Pročko, som teda, zasa ten Ondrík tam bol, ale dobre. No som rád, že sa, že sa zhodujeme napriek tomu, že na ix veciach sa nezhodujeme a ako zabezpečiť, aby, aby sudcovia rozhodovali čestne. No tak napríklad tým, že sa zachovajú previerky, oceňujem, že ako sa ti podarilo získať súhlas pána ministra tým, že ti na to prikývol, ale napríklad aj reformou súdnej mapy tým, že sa zväčšia súdne obvody, že sa zabezpečí náhodný výber, že sa zabezpečí náhodný výber, že sa zabezpečí špecializácia sudcov, to sú všetko aj protikorupčné opatrenia.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ako zvykne hovoriť Fedor Gál, povedal by som iba tri veci a chcel by som ich adresovať trom ľuďom, ktorí sa zapojili do diskusie o tomto návrhu zákona. Jeden z nich je tu, jeden z nich tu nie je a tretí tu ešte pred chvíľou bol a už tu tiež nie je. Tak začnem tým, ktorý tu je prítomný, teda pán minister.
My sme mali včera takú drobnú slovnú výmenu, keď som v diskusii o skrátenom legislatívnom konaní vyslovil pochybnosti či existujú zákonné dôvody pre skrátené legislatívne konanie, a teda oprel som sa o to, že či problémy s naplnenosťou správnych súdov sú dôvodom pre odsun celej reformy súdnej mapy. A pán minister na to zareagoval, že ho prekvapuje môj vstup a aj vzhľadom na to, že som bol vo vedení ministerstva. Povedali ste, šokujete ma, idete argumentovať absenciou dôvodu na odklad komplexného zákona vo všetkých smeroch. Šokuje ma to, ak navrhujete, aby sa parciálne odkladali reformu zriadenia správnych súdov a povedali ste, že hovoríte, že je tu dôvod, ak tak len riešme správne súdy nie vo zvyšku, povedali ste, ak tak odsunúť len správne súdy. No ja by som rád zacitoval, lebo už je aj prepis na webe Národnej rady a tá moja pochybnosť a teraz citujem "sa zakladá jednak na tom, či tie avizované problémy napríklad s naplnenosťou správnych, novovytváraných správnych súdov a je nevyhnutné riešiť tým, že sa odsunie účinnosť celej reformy súdnej mapy alebo to bolo možné zmeniť alebo vyriešiť tie problémy menej invazívnym zásahom napríklad nejakými opatreniami, ktoré by nevyžadovali zmenu zákona." Čiže ja som nehovoril o tom, že sa má odsunúť iba zriadenie správnych súdov. Ja som hovoril o tom, že existovali aj opatrenia, prostredníctvom ktorých by aj podľa môjho názoru mohla sa spustiť reforma súdnej mapy od 1. januára a nemusela sa odkladať, odkladať celá. Vôbec som nehovoril o tom, že sa má zmeniť zákon tak, že sa odsunie iba zriadenie správnych súdov, ako ste to vy pochopili. Ja som na to reagoval už včera a bol som taký veľmi umiernený a zmierlivý, lebo teda niekedy človek povie niečo, inak ako myslí, to sa stane, ale tak v tomto prípade to nebolo tak, bolo to tak, že vy ste inak pochopili to, čo som ja povedal. To sa tiež občas stáva.
A druhým človekom, ktorému by som chcel adresoval druhú poznámku a ktorý teraz práve prišiel, ale nebol tu, je pán poslanec Susko, ktorý sa opakovane vracia k tomu údajnému porušovaniu rokovacieho poriadku pri schvaľovaní súdnej mapy tým, že sa mestské súdy doplnili do toho zákona o sídlach obvodných, obvodných súdov, čo má byť v rozpore s tým ustanovením zákona o rokovacom poriadku, ktoré hovorí o tom, že ak nebol schválený návrh zákona, návrh zákona v tej istej veci je možné predložiť najskôr šesť mesiacov od neschválenia toho predchádzajúceho návrhu zákona, ktorý bol v tej istej veci. A potom mi tu citoval z rozhodnutia ústavnoprávneho výboru, ktorý veľmi teda dosť široko vykladá termín v tej istej veci, že ide o úpravu tých istých právnych vzťahov, čo je ale mimo diskusie. To nikto nespochybňuje, že takýmto spôsobom sa interpretuje termín v tej istej veci. To, v čom je problém v tom výklade pána poslanca Suska, je, že sa to vzťahuje na návrh zákona, nie na pozmeňujúci návrh. Pretože zákon o rokovacom poriadku dosť jasne rozlišuje medzi návrhom zákona a pozmeňujúcim návrhom. Vo vzťahu k pozmeňujúcim návrhom žiadne takéto obmedzenie neexistuje. Môžte dať pozmeňujúci návrh neschvália vám ho, o mesiac môžte dať pozmeňujúci návrh v tej istej veci nie je to v rozpore so zákonom, o ďalší mesiac alebo na druhý deň po neschválení môžete dať znova pozmeňujúci návrh v tej istej veci ak to máte vložiť do ktorého zákona, nie je to v rozpore so zákonom o rokovacom o rokovacom poriadku. A rovnako, rovnako napríklad platí, že ak sa schvaľujú pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní tak ak je schválený nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý vylučuje schválenie ďalšieho tak o tom ďalšom sa už nehlasuje. To platí pre pozmeňujúce návrhy. Ale keď sú predložené návrhy zákonov a je schválený nejaký jeden, to neznamená, že nemožno hlasovať o inom, ktorú tú istú vec upravuje iným spôsobom, ak teda tam bol predložený spôsobom, ktorý nie je porušením toho pravidla o 6 mesiacoch. Čiže ja sa čudujem, že pán poslanec Susko dookola toto opakuje, lebo je teda zjavné, že spôsob, akým bola schválená súdna mapa, nie je v tejto veci porušením zákona o rokovacom poriadku, lebo nie je to predloženie návrhu zákona v tej istej veci. Je to predloženie pozmeňujúceho návrhu v tej istej veci, čo nie je zákonom o rokovacom poriadku zakázané a čo sa tu na pôde Národnej rady aj opakovane stáva. Ja som citoval alebo teda spomenul príklad zrušenia daňových licencií, keď presne to isté urobila predchádzajúca vládna koalícia vedená SMER-om na popud Slovenskej národnej strany. Nepodarilo sa im to samostatným návrhom zákona, tak to urobili pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol pred uplynutím šesťmesačnej lehoty. My sme boli opozícia a ja som teda veľmi striehol na to, že či sa neporušuje zákon o rokovacom poriadku, ale toto som nevyčítal, že by to bolo porušenie zákona o rokovacom poriadku.
Posledná tretia poznámka je adresovaná pánovi poslancovi Pročkovi, ktorý tu pred chvíľkou bol, ale už tu nie je a tak ale možno, možno si to potom vypočuje zo záznamu alebo to počúva niekde na chodbe alebo v kancelárii. A pán poslanec Pročko hovoril o sudcoch, ktorí sú nehodní o sudcoch, ktorí sa, ktorí sa nechajú, nechajú korumpovať a že to je problém, že s tým treba niečo robiť a že jemu je jedno, že či je to či bude súd tam alebo tam a koľko bude súdov. Tak chcem povedať, že jedna z vecí, na ktorej sa aj s pánom poslancom Pročkom aj s kolegami a kolegyňami z OĽANO, s ktorými sme boli donedávna koaličnými partnermi napriek všetkým nezhodám zhodneme, je, že vidíme korupciu ako problém vrátane korupcie, ktorá existuje na súdoch a myslíme si, že, že s tým treba niečo robiť, že proti tomu treba bojovať. Problém ale je, že nikto korupčný ani korupčný sudca, ktorých nie je asi iba toľko ako na prstoch jednej ruky, nikto to nemá napísané na čele. My nevieme, že, že ten, ktorý sudca sa správa korupčne, to sa obvykle dozvieme, až keď zasiahnu orgány činné v trestnom konaní a keď sa také korupčné správanie podarí preukázať. Ale to je nedostatočné.
Môžme zefektívniť činnosť orgánov činných v trestnom konaní, ale určite sa nepodarí odhaliť, postihnúť a usvedčiť všetkých korupčníkov a teraz nehovorím, nehovorím iba o sudcoch, hovorím korupčníkoch v akýchkoľvek mocenských pozíciách, lebo je to tak. Nikdy sa nepodarí odhaliť všetku trestnú činnosť. Ale to, čo môžme okrem toho, že budeme odhaľovať a postihovať korupciu robiť, je, že budeme vytvárať podmienky na to, aby sa tá korupcia páchala ťažšie. Aby tí, ktorí sú nehodní, ktorých život, správanie vyvoláva pochybnosti, áno, áno ja som tušil, že si vedľa, ktorých život a správanie vyvoláva pochybnosti, aby boli, aby to mali ťažšie. A jedným z tých nástrojov, z dôležitých nástrojov, ktorí môže prispieť k očiste súdnictva, je aj preverovanie sudcovskej spôsobilosti špeciálne pri zriaďovaní nových správnych súdov ako novej inštitúcie, a preto sa tu o tom toľko diskutuje, lebo tento nástroj, ktorý je dôležitý práve preto, aby sa realizoval ten cieľ, ktorý s pánom poslancom Pročkom máme spoločný napriek tomu, že na ix iných veciach sme sa schopní pohádať, tak ten nástroj je, je preverovanie sudcovskej spôsobilosti, a tým odradzovanie sudcov, ktorí majú čo skrývať, majú problém s tým, aby niekto preveroval, či ich život, ich príjmy, ich fungovanie, je úplne v poriadku.
A práve preto je podľa môjho názoru dôležité podporiť pozmeňujúce návrhy, ktoré smerujú k zachovaniu toho, aby sa sudcovská spôsobilosť pri sudcoch novozriaďovaných správnych súdoch aj preverovala.
Ďakujem.

Chcel by som podporiť ten pozmeňujúci návrh, s ktorým prišla, vystúpila a predložila ho pani poslankyňa Kolíková. A myslím si, že preverovanie sudcovskej spôsobilosti je dôležitá vec a nemali by sme ustupovať od tej právnej úpravy, ktorú dnes máme a ktorá vytvára predpoklady na to, aby sudcovia rozhodovali nielen rýchlo a kvalitne, ale aj spravodlivo, lebo aj na tom nám musí záležať. Ja pripájam sa k jej kritike skráteného legislatívneho konania, lebo jasné, v normálnom legislatívnom konaní ten účel návrhu zákona by nemohol byť dosiahnutý, ale aj skrátené legislatívne konania môžu byť rôzne uchopené a môžu byť uchopené tak, že existuje priestor medzi povedzme prvým čítaním a druhým čítaním v pléne na to, aby, aby prebehla nejaká dostatočná rozprava alebo to môže byť tak, že šup-šup zo dňa na deň a v tom prípade naozaj, že na poslednú chvíľu sa dolaďujú, dopisujú nejaké pozmeňujúce návrhy, čo nie je dobré. Rovnako ako nie je dobré, ak poslanci, ktorí majú na túto tému vyhranený názor, neprídu na zasadnutie ústavnoprávneho výboru, kde je priestor aj na vecnejšiu a pokojnejšiu diskusiu ako priamo v pléne alebo potom, keď k tomu vystúpia v pléne, tak vystúpia k tomu s nejakým, s nejakým svojím postojom a potom odídu, nepočkajú, akým spôsobom sa k tomu postavia ostatní, nereagujú na nich. O tomto by sme mali rozprávať, to by nemalo byť len tak, však niekto si povie svoje a potom, potom odíde a nezaujíma ho, čo hovoria ostatní.

Pán poslanec Susko, využívate alebo zneužívate návrh, ktorý je odôvodnený tým, že ideme posunúť účinnosť z reformy súdnej mapy na to, aby ste začali s demontážou súdnej mapy, ale úplnou a nejak ma to prekvapovalo, však vy ste sa od začiatku k reforme súdnej mapy stavali negatívne, odmietali ste ju, takže je logické, že využívate aj túto príležitosť na to, aby ste išli teda výrazne nad rámec toho, čo prináša vládny návrh zákona.
Povedali ste, že mestské súdy boli zriadené za cenu porušenia zákona o rokovacom poriadku. Nie je to pravda. Zákon o rokovacom poriadku hovorí iba to, že ak nebol schválený návrh zákona, nový návrh zákona v tej istej veci nie je možné podať skôr ako o šesť mesiacov. Zákon o rokovacom poriadku nehovorí nič o tom, že by nebolo možné podávať pozmeňujúce návrhy v tej istej veci, ako bol nejaký návrh zákona. A ak ste už na to zabudli, tak v tom predchádzajúcom volebnom období na jeho začiatku boli zrušené daňové licencie a udialo sa to tak, že najprv to navrhli poslanci z klubu SaS, samozrejme, ešte vtedajšia vládna koalícia to odmietla, potom to navrhli poslanci z klubu SNS a neuplynulo šesť mesiacov, upozornil som na to, stiahli to a na ďalšej schôdzi to dali ako pozmeňovák. Úplne ten istý zákon dali ako pozmeňovák a bol schválený aj hlasmi poslancov SMER-u - sociálnej demokracie.