Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Treba povedať, prečo vôbec tento návrh zákona predkladáme. Keď som si aj pozrel zloženie Národnej rady, tak v Národnej rade konkrétne mestá a obce zastupuje 15 starostov a primátorov a ak by som rátal aj poslancov mestských alebo mestských obecných zastupiteľstiev alebo vyšších územných celkov, tak môžme hovoriť, že viac ako tretina všetkých poslancov má kontakt so samosprávou a bude vedieť, o čom tento zákon je a aký by mal dopad na samosprávu.
Treba povedať, že v akej situácii sa nachádzame, nikto z nás to nezavinil, ani ja, ani vy, ani tí, ktorí možno sa do tejto úlohy dávali, ale máme tu COVID a ten jednoducho nám vplýva na chod nielen našich súkromných životov, ale chod inštitúcií. A my sme tu na to, aby sme jednoducho, ak problém je, tieto problémy riešili. V prvom rade samospráva, bol to pre nás taký prvotný kontakt s týmto ochorením a nielen vláda, ale aj samospráva musela konať a musela konať niekedy veľmi rýchle a rýchlejšie, ako prišli nariadenia, pretože sme zodpovední za nielen chod inštitúcií, ale aj za životy občanov a majetku, ktorý máme zverený počas nášho volebného obdobia.
Došlo k tomu, že museli sme čerpať zo zdrojov, a tie boli jednorazové, ktoré, to boli výdavky, s ktorými sa nepočítalo. My sme si plánovali rozpočty, ale nikto nepredpokladal, že v marci príde COVID a jednoducho budeme musieť tieto zdroje presúvať a investovať niekde inde. Konkrétne nákup dezinfekcie, ochranných rúšok, my sme to zabezpečovali nielen pre zamestnancov, ale aj pre občanov mesta nad 65 rokov alebo pre zariadenia pre seniorov, pre opatrovateľky a tak ďalej a tak ďalej, boli to hygienické rukavice. A tieto finančné prostriedky neprišli len tak do samosprávy, ale jednoducho museli sme spraviť rozpočtové zmeny a stiahnuť tieto zdroje z iných aktivít. A tieto aktivity boli hlavne investičného charakteru, ktoré boli určené na ten druhý polrok. To znamená, to čerpanie malo byť, malo byť, dá sa povedať v týchto mesiacoch, ale keďže tieto peniaze sme museli presunúť na tieto aktivity, tak, žiaľ, chýbajú.
Takisto to boli zvýšené mzdové náklady, pretože bol väčší nápor na zamestnancov, aby pracovali v tej prvej línii a niektoré samosprávy, keďže tie zdroje nemali, no tak jednoducho tí ľudia odišli aj na óčeerky alebo to boli péenky, alebo znížili osobné príplatky. Veľa miest a obcí takisto pristúpilo k tomu, že znížili stavy zamestnancov.
Boli to aj ďalšie náklady, hlavne ktoré mali dopad na sociálny systém, a to je zabezpečenie opatrovateľskej služby. Mali sme bezdomovcov, boli to bezpríkladné jednoducho veci, ktoré vyžadovali zvýšené finančné náklady, a takisto aj zariadenia pre seniorov, kde tie opatrenia boli nákladné. Toto bol všetko dopad na samosprávu, čo sa týka financií, ale čo jednoducho mal za následok celý COVID, že aj celá ekonomika sa spomalila. Aj to, ako bol prijatý 15. marca núdzový stav, sami dobre viete, že došlo k výpadku daní.
Tento výpadok zhruba odhadujeme vo výške 15 %, ale aby sme v tom zákone jednoducho dodržali nejaký status quo, sú to presné prognózy ministerstva financií, aby sme jednoducho sa mohli od niečoho odraziť. Najvyšším príjmom samosprávy, viete, to je práve daň z fyzických osôb, daň z príjmov fyzických osôb a keďže nám začali chodiť tieto podielové dane v mesiacoch následne, a to je apríl, máj, jún, zistili sme, že jednoducho tieto zdroje nemáme.
Z toho dôvodu samospráva aj povedala, že; keď sme mali spoločné stretnutia; že jednoducho pomôžeme, pretože to máme, máme v sebe a jednoducho sme volení tými občanmi, aby sme to zabezpečili, ale budeme potrebovať potom následne pomoc vlády, ktorá keď jednoducho my sa dostaneme do problémov, aby sme mali niekoho, s kým sa môžme nielen poradiť, ale aj oprieť, ktorý nám pomôže. A dávali sme jednoducho apely na ministerstvo alebo aj na predsedu vlády, že samospráva bude požadovať pomoc, a to je hlavne s výpadkom daní z fyzických osôb. Takisto to boli výpadky z iných činností, a to je miestne dane, prevádzkové služby, viete, že; takisto prenájmy. To všetko jednoducho prestalo plynúť do obecných a mestských rozpočtov, ako aj do rozpočtov vyšších územných celkov.
Takisto kultúra a šport, možno málokto z vás vie, ale kultúra a šport je, výrazným podporovateľom kultúry a športu je samospráva, pretože tým, že neprebiehali kultúrne akcie, títo kultúrnici museli jednoducho pracovať a samospráva musela vykryť túto činnosť. To isté aj u športovcov, aj keď nešportovali, ale jednoducho tie zdroje potrebujú a vidíte sami dobre, ako tá kultúra a šport teraz žiada tie zdroje od vlády a je v takom istom probléme, v akom je aj samospráva, pretože my tie zdroje nemáme a nám jednoducho chýbajú.
Na druhej strane si treba povedať, že my máme zo zákona určené, čo máme robiť ako samospráva, čiže či je to zákon 369/1990, alebo zákon 302/2001, čo sa týka vyšších územných celkov, my hospodárime alebo máme zabezpečovať viac ako štyritisíc kompetencií. A na to, samozrejme, musia byť aj finančné prostriedky, aby sme ich dokázali plniť v plnom rozsahu a tak, aby občania čo najmenej pocítili nejaké, nejaké zdržanie alebo problémy, ktoré sú.
No a čo je dôležité, v prvom rade, kde tie zdroje samosprávy škrtali, boli to investície. Áno, to sú aj tie chodníky, to je to svietenie aj kosenie, jednoducho tie služby boli obmedzené a niektorí občania sa aj sťažovali. A dokonca niektoré samosprávy dospeli až do štádia, že prestali v noci svietiť. Ako aby ušetrili finančné prostriedky, tak vypínali na noc verejné osvetlenie, čo sa nielen znížil komfort tých občanov a obyvateľov týchto obcí a miest, ale jednoducho aj bezpečnosť. No a povedzme si rovno, či toto má byť cieľom alebo takto chceme pokračovať, aby, aby sme takto fungovali v mestách a obciach alebo na vyšších územných celkoch.
No a ako samospráva sme dali tri požiadavky. V prvom rade dofinancovať výpadok dane, v druhom rade, aby štát odložil niektoré účinnosti zákonov, ktoré budú mať negatívny dopad na samosprávu, hlavne sa to týka v budúcom roku, a v treťom rade mali sme problém s mestskou hromadnou dopravou. Ani v jednom, ani v druhom, ani v treťom prípade sa nič nestalo.
Jediné, čo; a tu mám list; niekoľkokrát sme boli požiadaní, aby sme vyčíslili tie prvotné náklady, či už je to z 8. júna, pani Veronika Remišová nám posielala, potom, jednoducho teraz okresné úrady nás vždy dožadujú, aby sme vyčíslovali stále náklady tie priame, ktoré sme mali, no dnes máme, ak pozrem (rečník sa pozrel na svoje náramkové hodinky) 23. augusta (pozn. red.: správne malo byť "23. septembra") a dodnes sme nedostali ani korunu, ani jedna samospráva. To znamená, stále len pripravujeme podklady, ale jednoducho tá pomoc neprichádza.
Výsledok je aký? No jednoducho, ak tie peniaze nám neprídu, tak sú ohrozené základné fungovania samosprávy, a to už nehovorím o ďalších akciách, ktoré tá samospráva má plniť. A málokto si uvedomuje, že aj prepad hospodárstva, ktorý je, úzko súvisí aj práve s tým, v akej, v akej finančnej kondícii je samospráva, pretože veľa tých drobných akcií, tých opráv ide cez rozpočty miest a obcí a vyšších územných celkov. Tým, že tie zdroje tu nie sú, tak jednoducho my nevieme ani túto ekonomiku podporovať. No a oča... keďže sme očakávali, že vláda nám pomôže, prebehlo veľa diskusií, či už to bolo na ZMOS-e, na únii miest, pán minister tam prišiel, vždy nám hovoril, že akí sme partneri, že nás berú rovnocenne, že samospráva je rovnocenná vláde a vláda, že to nie je oddelené, jednoducho až sme sa dočkali jedného riešenia, vláda schválila úver. To znamená, ponúkla samospráve, nie, že nám pomôže v tej, by som povedal, najkritickejšej chvíli, keď sme to potrebovali, aspoň by som povedal, nejakou korunou, aby sme mohli tieto pomôcky všetky zabezpečiť, ale prišli na to, že nám stačí dať úver a pozor, nie každému.
To znamená, ako už tu bolo povedané, nesmie tá obec mať úverové zaťaženie vyššie ako 50 % a, pozor, keďže nám klesá výber daní z príjmov fyzických osôb, jednoducho veľa obcí a miest zvažuje vôbec, či zoberie tento úver, či sa zaúveruje, z jedného dôvodu, pretože sa znížia príjmy. To znamená, veľa týchto obcí sa dostane do problémov, že prekročí tento deficit alebo vôbec nesplnia toto kritérium.
A druhá vec, my spadáme pod zákon o finančnej disciplíne, ak prekročíme 60 % úverovej zaťažiteľnosti, prechádzame do nútenej správy. To znamená, tie samosprávy, nie každá si môže dovoliť zobrať tento úver, na druhej strane ďalšia reštrikcia je tam, nesmie byť splátka úveru viac ako 25 % všetkých nákladov. To znamená znova ďalšie vylúčenie samospráv. Nútená správa tých, ktorí sú vo finančných problémoch, ďalšie vylúčenie.
A teraz sa spýtam, vy máte problém, žiadate, aby vám niekto niečo pomohol, máte tie isté problémy jak aj veľké mestá, malé mestá, a jednoducho ani, ani ten úver, ktorý niekto vám dá, máte rodinu, máte problémy, tak vám zaúverujem, ale vy, žiaľbohu, nespĺňate podmienky. To znamená, ich nechali tak. Samospráva zostala plávať bez nejakej pomoci vlády, jediná pomoc je, môžte sa zaúverovať. Samozrejme, tento úver je viazaný s neskorším splácaním a tak ďalej. Ale treba si jednu vec uvedomiť, že zadlženosť samosprávy v roku 2018 bola vo výške 31 %. To znamená, tieto úvery spadajú do úverovej zaťažiteľnosti a tu sa stane to, že vzrastie nám úverová zaťažiteľnosť verejnej správy. Pôjdeme nad 40 % a dostávame sa do rizika a všetko sa to bude premietať aj do výsledkov štatistík štátu. To znamená, podstatne vzrastá úverová zaťažiteľnosť samosprávy ako takej.
Týmto návrhom vychádzame úplne k základu. A teraz poviem, ako sa správa Česká republika a Poľsko. Česká republika 13,4 mld. českých korún, 1 250 českých korún na jedného obyvateľa bez rozdielu, čiže bez toho, aby sme odlišovali, ty môžeš, ty nemôžeš, všetci dostali, to je zhruba 50 eur. Poľsko 5 mld. v poľských zlotých len obce a miliardu dali na svoje kraje, to znamená tak isto okolo 50 eur, a to bola jednorazová pomoc. Okrem toho išli ďalšie pomoci na podporu ekonomiky, to znamená škôlky, aby mali viacej, podporili. Jednoducho európske zdroje, ktoré tam majú, alebo operačné programy, aby mohli tie obce investovať do rozvoja. Jediná slovenská vláda nedala ani korunu a jediné, čo bolo riešením, bolo poskytnutie úveru, ktorý ani nemôžu všetci dostať. Tak aké to je riešenie pre samosprávu, keď jednoducho vám nikto nevie pomôcť? Veď my žiadame len úplne základ.
A teraz si povedzme, do akého obdobia ideme, na koho sa spoľahnúť teraz v tejto druhej vlne, keď budeme v problémoch. Kto bude čeliť tej prvej línii, aby zabezpečil všetky tieto činnosti, čo sa týka opatrovateliek, zariadení pre seniorov alebo jednoducho fungovania tých miest, obcí? No jednoducho znova starostovia a primátori. Tak my týmto zákonom predkladáme, aby to bolo len úplne ten základ, tu nehovoríme o 50 eurách, 100 eurách, hovoríme o 27 eurách bez rozdielu pre každého, na každého obyvateľa, pre každú jednu obec, pre každé jedno mesto a 12 eur pre vyššie územné celky.
Ďakujem pekne.