Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

3.11.2020 o 16:19 hod.

PhDr. Mgr. MBA

Ján Ferenčák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.11.2020 10:59 - 10:59 hod.

Ján Ferenčák Zobrazit prepis
Veľmi v krátkosti. Treba povedať, že toto... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Ferenčák, Ján, poslanec NR SR
84.
Môžem, len bol tu hurhaj, takže nechcel som prekrikovať ostatných.
(Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
85.
Poprosím, pokoj. (Zaznievanie gongu.) Vážené kolegyne, kolegovia, faktickú poznámku má pán poslanec Ferenčák.
Nech sa páči.


Ferenčák, Ján, poslanec NR SR
86.
Ďakujem pekne. Toto opatrenie, ktoré sa má zrušiť, je viac politické ako sociálne a pragmatické. Počúval som vyjadrenia kolegov a môžem konštatovať, že nepočúvajú tých, ktorých sa to najviac týka.
(Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Týka sa to samospráv. (Neutíchajúci ruch v sále.)
Tak po hlasovaní, pán predsedajúci, lebo je tu hluk v miestnosti.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.11.2020 10:14 - 10:16 hod.

Ján Ferenčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Oceňujem vystúpenie kolegu Tomáša. V prvom rade treba povedať, pre zdravý vývin a vývoj detí zohráva najdôležitejšiu úlohu strava. Rušíte opatrenie, ktoré nikto nechce rušiť okrem vás. Pre koho vôbec to vôbec to bude zrušené?
Treba znova sa vrátiť do histórie. Áno, bola ťažká úloha pre samosprávu zvládnuť túto úlohu, ale ju zvládla. Investovala vlastné zdroje do vybavenia kuchýň, do zamestnania ľudí a väčšinou sú to ľudia nízko kvalifikovaní. To znamená pracovníci v kuchyni, na druhej strane takisto aj sa zvýšila podpora lokálnych producentov potravín, to znamená, toto opatrenie malo niekoľko pozitívnych efektov a dopad na celé regióny, a tu hovoríme o celom Slovensku, nielen o nejakej centrále v Bratislave. Zvýšil sa počet stravníkov, môžem povedať za, u nás, konkrétne mesto Kežmarok, je to viac ako 22 %. To znamená, toto je, to je niekoľko stoviek detí. Toto sa udialo po celom Slovensku, kde v priemere hovoríme, že je to z 50, 53 % na 75 %. Tie deti pre svoj vývin a vývoj dostali jedno teplé jedlo denne, ktoré malo nejaké štandardy, aby to spĺňalo, čo je veľmi dôležité.
Čo spraví rušenie tohto opatrenia? No jednoducho zvýši sa aj nezamestnanosť. Áno, títo ľudia nízkokvalifikovaní prídu o zamestnanie, pretože ak nám klesne počet stravníkov, my musíme ich prepustiť. Načo tam budú v tých kuchyniach? Tie investície, ktoré išli do kuchýň, do vybavenia, ako bolo povedané, no načo nám budú? Jednoducho čo ich predáme späť? Alebo viete, máme opatrenie, ktoré je funkčné, a ide sa rušiť a na druhej strane treba aj ďalší dopad, áno, zníži sa aj nakupovanie potravín u lokálnych producentov. Jednoducho bude to mať dopad aj ďalší na poľnohospodárstvo ako také práve negatívny, nie pozitívny, negatívny.
A čo je najdôležitejšie, zoberie sa pre deti jedno teplé jedlo denne. A daňový bonus nie je pre samosprávy výhoda, to je skôr opak. Únia nazvala to, že toto opatrenie je nezmyselné. ZMOS nazval toto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.11.2020 17:30 - 17:32 hod.

Ján Ferenčák Zobrazit prepis
Ďakujem. Kolegyne, kolegovia, pán minister, v prvom rade by bolo dobré vysvetliť, kto bol oprávnený čerpateľ doteraz zdrojov zloženia z poplatkov za uloženie odpadu, pretože tu to nie je pomenované. Ak tým oprávneným čerpateľom mohla byť len obec, kde sa takáto skládka nachádza alebo odkalisko, tak sme v úplne inej rovine. Ako kto mohol? To tu nie je napísané, preto tá otázka je položená, lebo je tam potom vysvetlené, aby mohli byť podporené aj tie obce, ktoré majú zavedené a zabezpečené vykonávanie. Takže toto sa pridáva. Môj predpoklad z toho vyplýva, že čerpateľ mohli byť len obce, kde takáto skládka a odkalisko sa nachádza.
Z tohto pohľadu treba povedať, že ten zákon nie je dobrý alebo ten návrh, pretože on nenavyšuje zdroje, ale berie z ruky pravej do ľavej, berie potom tým obciam, kde takáto skládka je a sú znevýhodnené, pretože je tam environmentálne väčšia záťaž. Oni používali tie zdroje z týchto poplatkov na zveľadenie týchto obcí a jednoducho my ich presunieme ešte na ďalších, znevýhodňujeme potom tieto obce, kde sú také odkaliská a skládky.
A na druhej strane, prečo potom separujeme, že len tí, čo majú doteraz zriadený zber kuchynského odpadu. Kde sú obce, ktoré majú zavedené zber triedeného odpadu? To sú tí druhoradí? Pretože s triedeným odpadom máme podstatne väčšie problémy, pretože táto povinnosť, ktorú teraz vy dávate ako výhodu - kuchynský, sme my ako aj za stranu HLAS požadovali, aby sa oddialila o rok. To bol požiadavok aj ZMOS-u, aj únie miest, aj všetkých samospráv, pretože doteraz len málo obcí, len tie, ktoré majú kompostárne, ho dokážu realizovať. To znamená, len tie budú môcť čerpať a tie, ktoré tú povinnosť budú zavádzať tento rok, tak jednoducho ony nebudú oprávneným čerpateľom, lebo tam píšete, že len tie, ktoré už to majú zavedené.
Skôr by som očakával podporný mechanizmus pre tie obce, ktoré budú zavádzať a sú vo väčších finančných... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.11.2020 16:19 - 16:21 hod.

Ján Ferenčák Zobrazit prepis
Ďakujem, kolegyne, kolegovia, ja som prečítal obidve stanoviská stavovských organizácií aj ZMOS-u, aj predsedníctva, prezídia Únie miest Slovenska. To vystúpenie, ktoré ste spomínal, pán poslanec, ďakujem aj za tie, ja mám rad také fakty aj odborné, aby sme diskutovali, aby to malo prínos pre občanov Slovenska, konkrétne aj pre samosprávu. Tá aktivita, ktorá bola, bola to samotná aktivita pána primátora Rybníčka s pánom ministrom. Nebolo to oficiálne stanovisko Únie miest ani prezídia Únie miest. To stanovisko ste dostali do mailov, bolo to schválené prezídiom, čiže oficiálne stanovisko som vám prečítal ja, kde prezídium Únie miest takisto žiada, aby tá účinnosť bola posunutá. To znamená, nejdem sa vyjadrovať k osobným aktivitám jednotlivých primátorov. Lebo niektoré mestá historicky sú pripravené, pretože mali tieto možnosti. Niektoré mestá sú momentálne v procese, by som povedal, dokončovania a niektoré čakajú, aby mohli čím skôr spustiť tento proces.
Všeobecný úzus samospráv je žiadosť o posunutie účinnosti o jeden rok. Nie je to nič strašné. Jeden rok v živote človeka je, by som povedal, tiež nejaká etapa v živote. Samosprávy z pohľadu tých stoviek tisícov rokov je málo, ale pre nás je to veľmi významný rok, kde stihneme dobudovať tieto kapacity, budeme na nich pripravení a od budúceho, konca budúceho roka ich spustíme bez toho, že by nás niekto mohol upokojovať, že nám nedá pokutu, že jednoducho, keď prídu kontroly, tak budú sa pozerať, že akože. A to nemôže jednoducho platiť. Zákon ak je raz platný, tak jednoducho ktokoľvek príde na túto kontrolu, ktokoľvek bude vyžadovať plnenie zákona, tak musí konať podľa zákona.
Nemôžme sa na to spoliehať, že to bude postavené na slove, preto predkladáme za stranu HLAS tento návrh zákona a chcem vás požiadať o podporu samosprávy v týchto ťažkých časoch a zároveň o podporu občanov Slovenska, pretože zavedenie tohto opatrenia bude mať ekonomický dopad na každú jednu domácnosť negatívne po zvýšení poplatkov za zber a separáciu odpadov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.11.2020 16:03 - 16:15 hod.

Ján Ferenčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Cieľom predloženia tohto návrhu zákona je posunúť účinnosť ustanovení zákona o odpadoch, ktoré stanovujú povinnosť zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného odpadu, komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný komunálny a kuchynský odpad.
Samotná smernica Európskeho parlamentu, Rada z 2018 851 z 30. mája 2018 stanovuje povinnosť členským štátom Európskej únie zabezpečiť, aby sa do 31. decembra 2023 biologický odpad buď triedil, alebo recykloval pri zdroji (napr. kompostovaním). Tento zákon, návrh zákona opätovne, možno nadviažem na mojich predchodcov, my sme netrvali na jeho prerokovaní práve v tejto situácii, ale ak by sme ho nepredložili, tak nebolo by ho možné prijať s účinnosťou od 1. 1. Tento zákon alebo návrh zákona sa práve týka, aby sa posunula účinnosť terajšej platnej legislatívy o jeden rok.
Samotné samosprávy na Slovensku počas tohto roka čelia niekoľkým vážnym výzvam. V prvom rade je to pandémia COVIDU a tak ako nielen sme posúvali niektoré zákony, čo sa týka delenie samotných ministerstiev, ale chcem upozorniť, že to je legislatíva, ktorá je platná a účinná a samospráva ju musí splniť k 1. 1. 2021.
Nechcem sa vyhovárať za všetky samosprávy, že to nezvládame alebo s tým nepracujeme, práveže naopak, každý v rámci svojej obce alebo v rámci svojho mesta vyvíja maximálne úsilie, aby naplnil tento návrh zákona alebo tento zákon, ktorý platí.
Mnohým obciam však vznikla aj objektívna prekážka aj zo strany štátu s prípravou samotného zabezpečenia triedeného zberu kuchynského odpadu. Ako príklad uvediem poskytnutie finančných prostriedkov formou dotácie na oblasť C: Rozvoj odpadového hospodárstva a obehového hospodárstva z pohľadu odpadov, ako aj na oblasť E: Environmentálna výchova vzdelávanie z Environmentálneho fondu. O podpore rozhodnutých žiadostí, ktoré splnili všetky zákonné povinnosti bolo rozhodnuté v marci 2020, avšak k reálnemu podpisu zmlúv ministrom životného prostredia Slovenskej republiky dodnes nedošlo, čo je viac ako päť mesiacov. Je to dosť značný odstup, ktorý jednoducho nás dostáva, samosprávy, do polohy, že očakávame tieto finančné zdroje, ktoré by nám mali prísť práve z európskych zdrojov alebo z vypísaných grantov cez ministerstvo životného prostredia, ale, žiaľ, tieto zdroje sme dodnes nedostali, nemôžme čerpať, tým pádom túto zákonnú povinnosť, ktorú máme splniť k 1. 1., nie sme schopní splniť k tomuto dátumu.
Práve predkladáme tento návrh zákona, ktorý túto povinnosť by oddialil o jeden rok. Samotnú výraznú úlohu pri realizácii tejto zákonnej povinnosti zohráva i prebiehajúca ekonomická kríza a s tým spojené zníženie finančných príjmov samospráv, ale musím podotknúť aj zníženie príjmov občanov Slovenskej republiky.
Tento návrh zákona prichádza, prináša a prichádza s posunutím účinnosti tých ustanovení zákona o odpadu, ktoré zavádzajú od 1. januára 2021 povinnosť vykonávať triedený zber komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Účinnosť predmetných ustanovení sa navrhuje posunúť o jeden rok na 1. január 2021 tak, aby mali obce a mestá dostatočne časový priestor na zavedenie a realizáciu týchto povinností. Nikto nenapadol ani nikto nechce rozporovať, že obce alebo mestá by nezaviedli túto povinnosť. Je tu žiadosť, aby sme túto povinnosť mali posunutú o jeden rok, práve z týchto nie subjektívnych, ale objektívnych dôvodov, ktoré aj argumentujeme.
Dovoľte, aby som vám predložil a prečítal aj stanoviská, resp. žiadosti stavovských organizácií ZMOS a Únie miest Slovenska. Konkrétne je to Združenie miest a obcí Slovenska - pán predseda Branislav Tréger, ktorý poslal všetkým poslancom list, aby rok 2021 bol pre mestá a obce v súvislosti s povinnosťou zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad nie zákonnou povinnosťou, ale nábehovým rokom s prechodným obdobím a zákonnou povinnosťou až od 1. 1. 2022.
Stanovisko únie miest na základe hlasovania v prezídiu, toto stanovisko takisto som vám posielal, mohli ste prečítať. Citujem: "Rozumieme tomu v akej zložitej situácii sa nachádza aj ministerstvo životného prostredia, keďže premietnúť všeobecné znenie zákona do vyhlášok je zložité. Avšak nemožno očakávať od samospráv splnenie povinností zo zákona 1. 1. 2021, keď nie je v silách ministerstva prijať potrebné predpisy a usmernenia, bez poznania, ktorých samosprávy nemôžu konať." Samosprávy musia prijať všeobecné záväzné nariadenia, ktoré upravia podmienky v oblasti odpadového hospodárstva na konkrétne podmienky v danom meste alebo obci. Zákonné lehoty na splnenie povinností pre prijatie týchto nariadení sú záväzné a keďže dnes je november, rokovania mestských zastupiteľstiev sú a navyše sú komplikované epidemiologickou situáciou, nepovažujeme za možné sa na nové povinnosti dostatočne pripraviť. Z týchto dôvodov požadujeme, aby bola prijatá taká zákonná úprava, ktorá vytvorí dostatočný časový priestor pre ministerstvo životného prostredia a následne aj pre samosprávy sa na nové povinnosti zodpovedne pripraviť.
Poviem vám aj konkrétny prípad z mesta Kežmarok, keďže som aj primátorom tohto mesta, my sme začali pripravovať kompostáreň, ktorá rieši tento problém degradácie tohto odpadu na kompost, už v roku 2016. V 2017. bola projektová dokumentácia, v 2018. sme podali žiadosť o nenávratný finančný príspevok na ministerstvo životného prostredia, konkrétne OPKŽP, čo bol operačný program. Šiesteho mesiaca 2018 boli tieto žiadosti doplnené. Aby som tu nešiel presne, chcem povedať, do dnešných dní prebieha kontrola na ministerstve životného prostredia, x-tá kontrola, už je to ex post, to znamená kontrola po kontrolách, čakáme na jej definitívne, by som povedal ten podpis a schválenie, aby sme mohli začať budovať kompostáreň v meste Kežmarok. Všetko nám prešlo, bola tu kontrola po verejnom obstarávaní, čakáme na poslednú ex post po podpise zmlúv.
Keďže dodnes nám neboli tieto zmluvy podpísané a nie sú zverejnené, nie sú účinné, my sme nemohli jednoducho začať túto kompostáreň stavať. Môžem verejnej prehlásiť, že od 1. 1. nevieme túto povinnosť splniť, ale nie z našich subjektívnych dôvodov, že nechceme. My na tom intenzívne pracujeme. Jednoducho tie zdroje, ktoré majú prísť vo výške 2,8 mil. eur do Kežmarku, aby sme vedeli túto kompostáreň postaviť, jednoducho nie sme schopní splniť. Zároveň chcem garantovať, že budúci rok, ak dôjde do konca roka k vyriešeniu týchto problémov, sme schopní túto kompostáreň postaviť a túto povinnosť vieme splniť k 1. 1. 2022. Toto je príklad nie mesta Kežmarok, toto je príklad stoviek až tisícov samospráv, ktoré momentálne čelia tomuto problému.
Dovoľte, aby som vám ešte aj pripomenul jednu vec, že po prijatí a trvaní na účinnosti od 1. 1. 2021, takisto mestá a obce musia prijať všeobecne záväzné nariadenia, kde budú navyšovať poplatky, pretože sa im zvýši obslužnosť zberu týchto odpadov a tým, že dupľom nebudú na to pripravenú budú musieť zvýšiť ich tak, aby si pokryli túto povinnosť. V čase dnešnej by to bolo veľmi nezodpovedné, pretože čelíme iným problémom - vysporiadať sa s touto epidemiologickou situáciou, ktorú máme, a týka sa to aj samospráv ale aj občanov mesta a nielen mesta ale celého Slovenska.
Po druhé, chcem povedať, nie je tá povinnosť, že to musíme splniť. Je to len vyhláška ministerstva životného prostredia, pretože európska smernica nám hovorí, že to musí byť splnené do 31. 12. 2023, aby sme nástojčivo, vlastne nenástojčivo trvali na tom, že musí to byť splnené, pretože od 1. januára každému jednému subjektu, ktorý túto povinnosť nesplní hrozí pokuta 80tisíc eur na mieste a plus na druhej strane občania budú zaťažení zvýšenými poplatkami za zber odpadu. Nechceme aby bola zrušená táto povinnosť. My žiadame o predĺženie účinnosti o jeden rok. Zároveň môžem citovať, že som dostal aj vyjadrenie pána ministra Budaja z 22. októbra 2020, ktorý konštatuje svoje dôvody alebo dôvody prečo ministerstvu to trvá. Chcem povedať, ten záväzok nie je jeho záväzkom, to je záväzkom aj predchádzajúcich vlád, ktoré boli, je to smernica Európskej únie, my ju plne rešpektujeme, ale on práve vyjadruje tam, že vo vyjadrení pre Európsku komisiu k tomuto konaniu sme uviedli, že zrušíme výnimku ustanovenú § 81 ods. 21 písm. d) s účinnosťou od 1. 1. 2021. To je jednoducho, je to výnimka vo vyhláške, to nie je smernica, ktorá nám to diktuje, že to musí byť. Po druhé, takisto vyjadruje, že chápe, že v tomto čase môžu mať obce a mestá nedostatok času na to, aby svoje systémy zberu biologicky rozložiteľných odpadov zosúladili s touto vyhláškou a z tohto dôvodu upravujeme túto vyhlášku tak, aby obce a mestá mali možnosť v prechodnom polročnom období zosúladiť svoje systémy triedeného zberu biologicky rozložiteľných odpadov, prípadne ich nastaviť v súlade s touto vyhláškou. Vyhláška nám neurčuje povinnosť a chcem povedať, že polročná lehota je krátka aj na príklade, ktorý som vám konkrétne uviedol na meste Kežmarok, my nie sme schopní túto povinnosť splniť ani po polročnom nejakom oddialení možno účinnosti.
Preto, kolegovia a kolegyne, chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona aj možno, by som to zdôraznil, týchto udalosti, ktoré sa udiali aj počas víkendu, kde keď sa malo oprieť o samosprávu, samospráva zabrala, poskytla svoje kapacity a dokázala pretestovať alebo pomohla aj vláde, aj celkovo pri tej myšlienke testovania. Bez pomoci samosprávy by jednoducho ani táto akcia neprebehla a môžem vám garantovať, že by bola veľkým fiaskom. 85 až 90 % práce odviedli starostovia a primátori v záujme pre ochranu svojich občanov.
My žiadame len jedno, aby aj parlament prihliadol, aj vládna koalícia prihliadla na tieto jednoducho na okolnosti, ktoré sú. Máme zvýšené nároky aj finančné, máme zvýšené nároky aj kapacitné, ktoré musíme do konca roka ešte spraviť. Žiadame len, aby parlament schválil túto novelu s predĺžením účinnosti o jeden rok.
To je všetko, ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

3.11.2020 15:58 - 16:00 hod.

Ján Ferenčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone čl. 1 zákon č. 460/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a mení sa a dopĺňa takto:
"Čl. 10 znie: Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem čl. I bodov 4 až 9, 11 až 13, 15 až 17, 19 až 23, 27, 31, 37, 41, 42, 47, 51, 53, 54, 57, 59 až 65, 69, 72, 84 až 86, 89, 90, 92, 93, 95, 97, 103, 104, 121, 122, 127, 129, 138, 139, 143, 145, 170 až 174, 176, čl. 2 a čl. 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2020, čl. I bodoch 26, 36, 40, 50, 52, 58, 75, 77, 82, 96, 101, 105, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021 a čl. 1 v bodoch 73, 83, 140, 147, 148 a 175, ktoré nadobúdajú účinnosť 3. júla 2021, čl. I v bodoch 99 a 106, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022 a čl. 1 v bodoch 39 a 100, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023."
Čl. II: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2020.
Pán predsedajúci, skončil som, poprosím o vystúpenie v rozprave.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

23.9.2020 16:26 - 16:27 hod.

Ján Ferenčák Zobrazit prepis
Ja len veľmi krátko. Ja chcem vyzvať kolegov, ktorí sú tu zo samosprávy a ktorí rozumejú tejto problematike, ktorí majú aj zodpovednosť na svojich pleciach, pretože sú tu aj starostovia a primátori a s mnohými z nich som sa aj rozprával a či sú z tábora z pravého, ľavého alebo stredného, všetci potvrdili, že za toto by nemali zdvihnúť ruku, žiaľ, že ich brzdí koaličná zmluva a jednoducho rôzne dohody. Ja poviem, v niektorých veciach by politické tričko nemalo byť tým základným. Mali by sme sa riadiť tak, čo potrebujú občania, mali by sme sa vrátiť k tomu, aké sú požiadavky, aby sa im lepšie žilo, a to by mala byť na priorita. Preto tento zákon hovorí o úplne základe, ktorý potrebujú samosprávy, aby mohli poskytnúť svoju služby občanom. A v tomto prípade politika by nemala zohrávať primárnu úlohu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

23.9.2020 16:24 - 16:26 hod.

Ján Ferenčák Zobrazit prepis
V poriadku. V podstate účel použitia, pán Ňarjaš, sme nedávali z jedného dôvodu, pretože viete, samospráva má aj kapitálové bežné výdavky a kapitálový je to investičný a bežný je to, čo používate. To znamená účel použitia, keďže samosprávy použili zdroje aj z bežných, aj z kapitálových na krytie výpadku, to znamená, do ďalšieho roka sme im nechali priestor, aby tie zdroje mohli si doplniť, či už je to na bežných, alebo na kapitálových výdavkoch. To znamená, ak by sme to úzko viazali na kapitálové, tak by to bolo do rozvojové peniaze. My hovoríme, že to boli zdroje, ktoré tá samospráva musela zaplatiť na bežný chod a z bežných zdrojov, čiže aj tam potrebuje si tieto zdroje doplniť a zbytok môže použiť na kapitály, kdežto ja poviem, najprv mal, mala byť, mal byť príspevok a ten úver mal byť daný na rozvoj. A nie, vy dáte, je daný úver, aby sme vôbec mohli prežiť. Veď to nemá logiku.
A čo sa týka pána Kašpera. Viete, áno, pán Heger povedal, možno to raz zmeníme. Ale kto to zmení kedy? To je také, neurčitok, a keď to nezmení, tak čo potom? Každá jedna obec sa úverovo zadlží, pretože tento úver, ktorý je poskytnutý, aj keď vy hovoríte za nula percent, my sme im jednoznačne povedali, my si vieme požičať aj za 0,18 z komerčnej banky. To nie je rozdiel, to nie je benefit, za ktorý sa idú tie samosprávy potrhať, aby si tie peniaze požičali. Jednoducho to nám nepomôže. Zoberú ju len z jedného dôvodu, a to zobereme aj my v meste, pretože mož-no, ja tam dávam, a možno vám to zmeníme.
A ešte bol dovetok, ak budete súhlasiť s reformou verejnej správy. Lenže s akou reformou, keď doteraz ju nikto nevidel? A čo keď tá reforma bude taká, s ktorou nikto nebude súhlasiť? No tak potom príde pán minister a povie, keď nebudete súhlasiť, tak my vám tento nezmeníme na nenávratný. Čiže jednoducho to je, nechcem povedať ako postavené. Toto, čo my predkladáme, je bez rozdielu, bez všetkého minimálna... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

23.9.2020 16:07 - 16:19 hod.

Ján Ferenčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Treba povedať, prečo vôbec tento návrh zákona predkladáme. Keď som si aj pozrel zloženie Národnej rady, tak v Národnej rade konkrétne mestá a obce zastupuje 15 starostov a primátorov a ak by som rátal aj poslancov mestských alebo mestských obecných zastupiteľstiev alebo vyšších územných celkov, tak môžme hovoriť, že viac ako tretina všetkých poslancov má kontakt so samosprávou a bude vedieť, o čom tento zákon je a aký by mal dopad na samosprávu.
Treba povedať, že v akej situácii sa nachádzame, nikto z nás to nezavinil, ani ja, ani vy, ani tí, ktorí možno sa do tejto úlohy dávali, ale máme tu COVID a ten jednoducho nám vplýva na chod nielen našich súkromných životov, ale chod inštitúcií. A my sme tu na to, aby sme jednoducho, ak problém je, tieto problémy riešili. V prvom rade samospráva, bol to pre nás taký prvotný kontakt s týmto ochorením a nielen vláda, ale aj samospráva musela konať a musela konať niekedy veľmi rýchle a rýchlejšie, ako prišli nariadenia, pretože sme zodpovední za nielen chod inštitúcií, ale aj za životy občanov a majetku, ktorý máme zverený počas nášho volebného obdobia.
Došlo k tomu, že museli sme čerpať zo zdrojov, a tie boli jednorazové, ktoré, to boli výdavky, s ktorými sa nepočítalo. My sme si plánovali rozpočty, ale nikto nepredpokladal, že v marci príde COVID a jednoducho budeme musieť tieto zdroje presúvať a investovať niekde inde. Konkrétne nákup dezinfekcie, ochranných rúšok, my sme to zabezpečovali nielen pre zamestnancov, ale aj pre občanov mesta nad 65 rokov alebo pre zariadenia pre seniorov, pre opatrovateľky a tak ďalej a tak ďalej, boli to hygienické rukavice. A tieto finančné prostriedky neprišli len tak do samosprávy, ale jednoducho museli sme spraviť rozpočtové zmeny a stiahnuť tieto zdroje z iných aktivít. A tieto aktivity boli hlavne investičného charakteru, ktoré boli určené na ten druhý polrok. To znamená, to čerpanie malo byť, malo byť, dá sa povedať v týchto mesiacoch, ale keďže tieto peniaze sme museli presunúť na tieto aktivity, tak, žiaľ, chýbajú.
Takisto to boli zvýšené mzdové náklady, pretože bol väčší nápor na zamestnancov, aby pracovali v tej prvej línii a niektoré samosprávy, keďže tie zdroje nemali, no tak jednoducho tí ľudia odišli aj na óčeerky alebo to boli péenky, alebo znížili osobné príplatky. Veľa miest a obcí takisto pristúpilo k tomu, že znížili stavy zamestnancov.
Boli to aj ďalšie náklady, hlavne ktoré mali dopad na sociálny systém, a to je zabezpečenie opatrovateľskej služby. Mali sme bezdomovcov, boli to bezpríkladné jednoducho veci, ktoré vyžadovali zvýšené finančné náklady, a takisto aj zariadenia pre seniorov, kde tie opatrenia boli nákladné. Toto bol všetko dopad na samosprávu, čo sa týka financií, ale čo jednoducho mal za následok celý COVID, že aj celá ekonomika sa spomalila. Aj to, ako bol prijatý 15. marca núdzový stav, sami dobre viete, že došlo k výpadku daní.
Tento výpadok zhruba odhadujeme vo výške 15 %, ale aby sme v tom zákone jednoducho dodržali nejaký status quo, sú to presné prognózy ministerstva financií, aby sme jednoducho sa mohli od niečoho odraziť. Najvyšším príjmom samosprávy, viete, to je práve daň z fyzických osôb, daň z príjmov fyzických osôb a keďže nám začali chodiť tieto podielové dane v mesiacoch následne, a to je apríl, máj, jún, zistili sme, že jednoducho tieto zdroje nemáme.
Z toho dôvodu samospráva aj povedala, že; keď sme mali spoločné stretnutia; že jednoducho pomôžeme, pretože to máme, máme v sebe a jednoducho sme volení tými občanmi, aby sme to zabezpečili, ale budeme potrebovať potom následne pomoc vlády, ktorá keď jednoducho my sa dostaneme do problémov, aby sme mali niekoho, s kým sa môžme nielen poradiť, ale aj oprieť, ktorý nám pomôže. A dávali sme jednoducho apely na ministerstvo alebo aj na predsedu vlády, že samospráva bude požadovať pomoc, a to je hlavne s výpadkom daní z fyzických osôb. Takisto to boli výpadky z iných činností, a to je miestne dane, prevádzkové služby, viete, že; takisto prenájmy. To všetko jednoducho prestalo plynúť do obecných a mestských rozpočtov, ako aj do rozpočtov vyšších územných celkov.
Takisto kultúra a šport, možno málokto z vás vie, ale kultúra a šport je, výrazným podporovateľom kultúry a športu je samospráva, pretože tým, že neprebiehali kultúrne akcie, títo kultúrnici museli jednoducho pracovať a samospráva musela vykryť túto činnosť. To isté aj u športovcov, aj keď nešportovali, ale jednoducho tie zdroje potrebujú a vidíte sami dobre, ako tá kultúra a šport teraz žiada tie zdroje od vlády a je v takom istom probléme, v akom je aj samospráva, pretože my tie zdroje nemáme a nám jednoducho chýbajú.
Na druhej strane si treba povedať, že my máme zo zákona určené, čo máme robiť ako samospráva, čiže či je to zákon 369/1990, alebo zákon 302/2001, čo sa týka vyšších územných celkov, my hospodárime alebo máme zabezpečovať viac ako štyritisíc kompetencií. A na to, samozrejme, musia byť aj finančné prostriedky, aby sme ich dokázali plniť v plnom rozsahu a tak, aby občania čo najmenej pocítili nejaké, nejaké zdržanie alebo problémy, ktoré sú.
No a čo je dôležité, v prvom rade, kde tie zdroje samosprávy škrtali, boli to investície. Áno, to sú aj tie chodníky, to je to svietenie aj kosenie, jednoducho tie služby boli obmedzené a niektorí občania sa aj sťažovali. A dokonca niektoré samosprávy dospeli až do štádia, že prestali v noci svietiť. Ako aby ušetrili finančné prostriedky, tak vypínali na noc verejné osvetlenie, čo sa nielen znížil komfort tých občanov a obyvateľov týchto obcí a miest, ale jednoducho aj bezpečnosť. No a povedzme si rovno, či toto má byť cieľom alebo takto chceme pokračovať, aby, aby sme takto fungovali v mestách a obciach alebo na vyšších územných celkoch.
No a ako samospráva sme dali tri požiadavky. V prvom rade dofinancovať výpadok dane, v druhom rade, aby štát odložil niektoré účinnosti zákonov, ktoré budú mať negatívny dopad na samosprávu, hlavne sa to týka v budúcom roku, a v treťom rade mali sme problém s mestskou hromadnou dopravou. Ani v jednom, ani v druhom, ani v treťom prípade sa nič nestalo.
Jediné, čo; a tu mám list; niekoľkokrát sme boli požiadaní, aby sme vyčíslili tie prvotné náklady, či už je to z 8. júna, pani Veronika Remišová nám posielala, potom, jednoducho teraz okresné úrady nás vždy dožadujú, aby sme vyčíslovali stále náklady tie priame, ktoré sme mali, no dnes máme, ak pozrem (rečník sa pozrel na svoje náramkové hodinky) 23. augusta (pozn. red.: správne malo byť "23. septembra") a dodnes sme nedostali ani korunu, ani jedna samospráva. To znamená, stále len pripravujeme podklady, ale jednoducho tá pomoc neprichádza.
Výsledok je aký? No jednoducho, ak tie peniaze nám neprídu, tak sú ohrozené základné fungovania samosprávy, a to už nehovorím o ďalších akciách, ktoré tá samospráva má plniť. A málokto si uvedomuje, že aj prepad hospodárstva, ktorý je, úzko súvisí aj práve s tým, v akej, v akej finančnej kondícii je samospráva, pretože veľa tých drobných akcií, tých opráv ide cez rozpočty miest a obcí a vyšších územných celkov. Tým, že tie zdroje tu nie sú, tak jednoducho my nevieme ani túto ekonomiku podporovať. No a oča... keďže sme očakávali, že vláda nám pomôže, prebehlo veľa diskusií, či už to bolo na ZMOS-e, na únii miest, pán minister tam prišiel, vždy nám hovoril, že akí sme partneri, že nás berú rovnocenne, že samospráva je rovnocenná vláde a vláda, že to nie je oddelené, jednoducho až sme sa dočkali jedného riešenia, vláda schválila úver. To znamená, ponúkla samospráve, nie, že nám pomôže v tej, by som povedal, najkritickejšej chvíli, keď sme to potrebovali, aspoň by som povedal, nejakou korunou, aby sme mohli tieto pomôcky všetky zabezpečiť, ale prišli na to, že nám stačí dať úver a pozor, nie každému.
To znamená, ako už tu bolo povedané, nesmie tá obec mať úverové zaťaženie vyššie ako 50 % a, pozor, keďže nám klesá výber daní z príjmov fyzických osôb, jednoducho veľa obcí a miest zvažuje vôbec, či zoberie tento úver, či sa zaúveruje, z jedného dôvodu, pretože sa znížia príjmy. To znamená, veľa týchto obcí sa dostane do problémov, že prekročí tento deficit alebo vôbec nesplnia toto kritérium.
A druhá vec, my spadáme pod zákon o finančnej disciplíne, ak prekročíme 60 % úverovej zaťažiteľnosti, prechádzame do nútenej správy. To znamená, tie samosprávy, nie každá si môže dovoliť zobrať tento úver, na druhej strane ďalšia reštrikcia je tam, nesmie byť splátka úveru viac ako 25 % všetkých nákladov. To znamená znova ďalšie vylúčenie samospráv. Nútená správa tých, ktorí sú vo finančných problémoch, ďalšie vylúčenie.
A teraz sa spýtam, vy máte problém, žiadate, aby vám niekto niečo pomohol, máte tie isté problémy jak aj veľké mestá, malé mestá, a jednoducho ani, ani ten úver, ktorý niekto vám dá, máte rodinu, máte problémy, tak vám zaúverujem, ale vy, žiaľbohu, nespĺňate podmienky. To znamená, ich nechali tak. Samospráva zostala plávať bez nejakej pomoci vlády, jediná pomoc je, môžte sa zaúverovať. Samozrejme, tento úver je viazaný s neskorším splácaním a tak ďalej. Ale treba si jednu vec uvedomiť, že zadlženosť samosprávy v roku 2018 bola vo výške 31 %. To znamená, tieto úvery spadajú do úverovej zaťažiteľnosti a tu sa stane to, že vzrastie nám úverová zaťažiteľnosť verejnej správy. Pôjdeme nad 40 % a dostávame sa do rizika a všetko sa to bude premietať aj do výsledkov štatistík štátu. To znamená, podstatne vzrastá úverová zaťažiteľnosť samosprávy ako takej.
Týmto návrhom vychádzame úplne k základu. A teraz poviem, ako sa správa Česká republika a Poľsko. Česká republika 13,4 mld. českých korún, 1 250 českých korún na jedného obyvateľa bez rozdielu, čiže bez toho, aby sme odlišovali, ty môžeš, ty nemôžeš, všetci dostali, to je zhruba 50 eur. Poľsko 5 mld. v poľských zlotých len obce a miliardu dali na svoje kraje, to znamená tak isto okolo 50 eur, a to bola jednorazová pomoc. Okrem toho išli ďalšie pomoci na podporu ekonomiky, to znamená škôlky, aby mali viacej, podporili. Jednoducho európske zdroje, ktoré tam majú, alebo operačné programy, aby mohli tie obce investovať do rozvoja. Jediná slovenská vláda nedala ani korunu a jediné, čo bolo riešením, bolo poskytnutie úveru, ktorý ani nemôžu všetci dostať. Tak aké to je riešenie pre samosprávu, keď jednoducho vám nikto nevie pomôcť? Veď my žiadame len úplne základ.
A teraz si povedzme, do akého obdobia ideme, na koho sa spoľahnúť teraz v tejto druhej vlne, keď budeme v problémoch. Kto bude čeliť tej prvej línii, aby zabezpečil všetky tieto činnosti, čo sa týka opatrovateliek, zariadení pre seniorov alebo jednoducho fungovania tých miest, obcí? No jednoducho znova starostovia a primátori. Tak my týmto zákonom predkladáme, aby to bolo len úplne ten základ, tu nehovoríme o 50 eurách, 100 eurách, hovoríme o 27 eurách bez rozdielu pre každého, na každého obyvateľa, pre každú jednu obec, pre každé jedno mesto a 12 eur pre vyššie územné celky.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.9.2020 16:02 - 16:04 hod.

Ján Ferenčák Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predstavil návrh zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, kde za § 25a vkladáme §25b, ktorý znie: "Je to finančná pomoc obciam a vyšším územným celkom na kompenzáciu výpadku dane z príjmov fyzických osôb v roku 2020."
Účelom je poskytnúť jednorazový nenávratný... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa...

Ferenčák, Ján, poslanec NR SR
... príspevok zo štátneho rozpočtu. Tento príspevok je presne vypočítaný, a to je vo výške 27 eur pre obce a 12 eur pre vyššie územné celky. Vychádzali sme z prognózy ministerstva financií k 30. 6. 2020 a tak isto presne je určený na počet obyvateľov podľa Štatistického úradu k 31. marcu 2020, násobený koeficientom 1,2.
Tento príspevok nemá byť účelovo viazaný a má byť použitý do konca budúceho roka, čiže do 31. decembra 2021. Po schválení má byť prevedený cez ministerstvo financií na účet obcí a vyšších územných celkov do 60 dní od účinnosti tohto zákona.
Viac o tomto zákone by som vystúpil v rozprave, do ktorej sa aj ako prvý hlásim.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis