Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa tiež vyjadril k tomuto predloženému návrhu zákona. Rešpektujem zámer predkladateľov vyriešiť jeden z problémov, ktorý máme v samospráve, a to je večný problém nedostatočne upravených chodníkov ciest a možno aj verejných priestranstiev.
Na druhej strane treba povedať, že celý problém tohto je v niektorých oblastiach. V prvom rade sú to financie, pretože ak by samosprávy mali dostatok peňazí, tak verte, všetky chodníky, cesty sú opravené.
Po druhé. Vlastníctvo k uvedeným stavbám - a to musíme rozlíšiť, vlastníctvo k pozemkom a vlastníctvo k stavbám. Ak je daný vlastník, čo je mesto alebo obec, alebo je tam daná osoba, fyzická alebo právnická osoba, tak vy môžete investovať do toho majetku so súhlasom danej osoby. Teraz hovorím dopredu. Čiže ak niečo chcem postaviť, nejaké ihrisko, ak je to schválené v územnom pláne, tak jednoducho viem sa dohodnúť s daným vlastníkom, aby som to vybudoval, ak nie, tak viem ako samosprávou uplatniť inštitút vyvlastnenia, ak je to vo verejnom záujme. Ak vlastník je neznámy, v tom prípade nemôžte tam plánovať, pretože ten súhlas nikdy nedostanete. Viete to robiť len cez zmenu lokálneho plánu územného a jednoducho tieto pozemky možno vytesniť alebo dať na úplný okraj.
Tento zákon, návrh zákona, ktorý je predložený, hovorí o retrospektivite, to znamená, nehovorí, čo bude, lebo to je jednoduchšie, ale hovorí o tom, čo je, že jednoducho sú stavby, teraz hovoríme o cestách a chodníkoch, ktoré nemajú správcu, čiže nie je tam dané vlastníctvo alebo prípadne sú umiestnené na pozemkoch neexistujúcich vlastníkov alebo vlastníkov neznámych. Tu tiež by som rozprával, pretože všetci vlastníci sú známi, sú len tí, čo žijú a nevieme ich pobyt, a tí, čo zomreli. To, že toto nie je upravené v zákone momentálne, to je problém legislatívny, ktorý by riešil celú túto problematiku a tu možno trošku budem polemizovať a filozofovať, ak by sa vyriešilo problém s vlastníctvom, tak... s vlastníctvom pozemkov, tak tento návrh zákona je irelevantný, pretože obce a mestá by boli schopné si vysporiadať vlastnícke vzťahy, a potom by investovali len do vlastného majetku, ktorý by bol na existujúcich pozemkoch.
Ako povedal predkladateľ, hovoríme o niekoľkých tisícoch kilometrov ciest a chodníkov. O stavbách, to by som polemizoval, pretože stavba bez správcu, ktorá je vybudovaná historicky, tak už asi stavbou nie je, s tým, že ešte keď je na vlastníctve majetku neznámych vlastníkov, tak v rámci investovania do takéhoto majetku treba povedať, že aj samospráva bude mať problém a má problém, pretože samospráva musí vynaložiť finančné prostriedky účelne a vo verejnom záujme. To znamená, nemôžte investovať ani do súkromného majetku, kde sa zveľaďuje súkromný majetok, dá sa to len cez špeciálne dotácie alebo rôzne formy, ale nemôže rozhodnutím, pretože to nedovoľuje ani zákon o rozpočtových pravidlách, ani o... tu by sa narušil samotný princíp fungovania samosprávy ako takej, čiže vynaloženie prostriedkov do verejných a verejnoprospešných stavieb a služieb.
Čiže celý problém je postavený inde. Malo, mali by sme tuná riešiť, ako vyriešiť vlastníctva k pozemkom, či už v správe štátu, alebo neznámych vlastníkov, a tým by sa celý problém aj týchto stavieb aj rozvoja miest a obcí vyriešil. Riešime tu zákon, ktorý je, nazvem, pozlátkom, pretože nevyriešime vlastníctvo, ale riešime, že niekde je tá cesta, ktorá nemá ani vlastníka, nemá správcu, nie sú tam ani pozemky vysporiadané, a jednoducho táto stavba je problémom, pretože ako tu definoval predkladateľ, je rozbitá a môže spôsobiť diskomfort obyvateľov alebo môže spôsobiť škody. V tomto prípade tento zámer ja chápem a rozumiem tomu, to znamená aspoň sa vyrieši niečo, keď už sa nevyrieši podstata problému, ale ešte raz poviem, mali by sme sa vrátiť k podstate.
A teraz je tu dosť veľmi závažné, hovorím o retrospektivite, pretože retrospektivita vyvlastnenia nie je možná, to už by sme išli do ústavných zákonov, čo sa týka vlastníctva, a k tomu sa raz asi bude musieť aj tento parlament vrátiť a vyriešiť tento problém. Tu hovoríme u retrospektivite stavieb, ktoré nemajú jednoducho buď správcu, alebo nemajú vlastníka.
A teraz dovoľte mi trošku tak polemizovať a ja sa vždy sa snažím predkladať buď pozmeňujúce návrhy, alebo návrhy zákonov také, aby boli využiteľné aj v aplikačnej praxi, pretože tvoriť zákony pre zákony je strata času a strata aj celej tej energie a úsilia. V tomto prípade tento návrh zákona, ktorý bol predložený s dobrý úmyslom, z pohľadu vykonateľnosti je nevykonateľný. Aby som možno objasnil, kde nastal problém, alebo v čom je, v čom je problém. V prvom rade hovorím o zákone č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách a samotný predkladateľ v tom návrhu uvádza, že výdavky rozpočtu obce podľa § 7 ods. 1 definuje za d), za bodkočiarkou, že sa vkladajú slová: „vrátane výdavkov spojených s údržbou a zhodnocovanie verejných, miestnych a verejných účelových komunikácií, verejných chodníkov a iných verejných spevnených plôch“.
V tomto prípade chcem povedať, že predkladateľ uložil povinnosť samospráve. To znamená, ak, v tom prvotnom návrhu, teraz môžem sa vrátiť k vášmu pozmeňujúcemu, lebo som si niečo poznačil, ale ja neviem, ale v tomto prvotnom, to znamená, táto povinnosť by spadla na samosprávu a samospráva by musela vynaložiť finančné prostriedky, aby tieto stavby neznámych správcov zveľadila a investovala do nich zdroje. Na druhej strane, táto povinnosť nie je dobrá, bolo to aj odôvodnené s ministerstvom financií, kde samostatné, kde samotné ministerstvo financií hovorí, že tento návrh ukladá samosprávam novú úlohu. Návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože bude stáť dodatočné finančné prostriedky a bude to povinnosť uložená samospráve, a podľa čl. 6 ods. 2 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, ak štát ukladá samospráve nové úlohy, je štát zároveň povinný poskytnúť samospráve zodpovedajúce finančné prostriedky. To je povinnosť. Navrhovateľ má uviesť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Je to v podstate vyjadrenie ministerstva financií k predlženému návrhu. Keďže predkladateľ tam uvádzal, že nebude negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, ministerstvo financií samé to rozporovalo a zamietlo, pretože daný zákon túto povinnosť ukladal.
Na druhej strane znamenala by to rozpočet, neúmerné zaťaženie rozpočtov miest a obcí, čo v súčasnej dobe si neviem predstaviť, žeby takýto zákon keby vošiel do platnosti, by mal byť vykonateľný.
Na druhej strane, hovoríme o názvosloví. Tu si treba povedať, že zámerom novely asi malo byť to, že aby mohli obce oprávnene investovať do majetku, ktorý nie je v ich vlastníctve, čo však bolo možno vhodnejšie riešiť aj vo vzťahu k zákonu č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, a tiež mám pochybnosti o správnosti používania pojmov, nakoľko na základe zákona č. 149/20201, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, čo je cestný zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa novelizoval tento zákon, tento 135, kde sa namiesto pojmu miestna komunikácia používa pojem „miestna cesta“ a namiesto pojmu „účelová komunikácia“ sa používa pojem „účelová cesta“. Tento zákon má vstúpiť do platnosti od 1. júna, to znamená o necelé tri týždne, ktorý doslova cituje v § 24 Záverečné ustanovenie slová „miestne komunikácie“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona okrem § 24e nahrádzajú slovami „miestne cesty“ v príslušnom tvare a „účelové cesty“. To znamená, tento prvotný zákon hovoril ešte o komunikáciách, čiže od 1. júna má platiť nový zákon, ktorý hovorí už o úplne novom názvosloví. Takže v mojom návrhu, ktorý aj budem predkladať, aj toto som sa snažil upraviť, aby už reflektoval na aktuálnu legislatívu, ktorá prichádza do platnosti.
Čo by som ale chcel rozporovať a možno tu je taký trošku taký rozpor aj s predkladateľom, je pojem, čo sú „iné verejné spevnené plochy“, pretože tento pojem je nepresný, neurčitý, veľmi široký a nie je nikde ukotvený, čo to znamená. Zákon nedefinuje všeobecne použiteľný pojem pre verejné priestranstvo - ani tieto spevnené plochy - a už vôbec nie pre verejné spevnené plochy. Verejné priestranstvo je legislatívne definované len pre účely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v § 38 ods. 2 tak, že verejným priestranstvom na účely tohto zákona sú verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce. V ďalších prípadoch vzniká právna polemika, to znamená, ak sa uvedie terminus technicus, ktorý nikde nie je ukotvený, je tak všeobecný, že nikto nevie, na aký účel budú, budú môcť byť použité tie prostriedky alebo na všetko. Je to nešpecifikované. Z toho pohľadu, z toho pohľadu v pozmeňujúcom návrhu, ktorý budem predkladať tento, tento terminus technicus jednoducho navrhujem vylúčiť, to znamená, aby zostalo možnosť využitia prostriedkov na cesty a účelové cesty a chodníky. To znamená, vylúčiť tam spevnené, spevnené plochy.
Na základe týchto, týchto faktov a pripomienok, ktoré, ktoré som našiel v rámci tejto predkladanej, tohto predkladaného návrhu zákona, a v snahe, aby, aby bol aplikovateľný v praxi, ako predstaviteľ samosprávy a primátor mám s tým skúsenosť a vždy sa snažím hľadať cestu, aby bola prospešná a pomohla v podstate aj samosprávam nielen niečo, niečo prijať a potom sa s tým trápiť. A sami dobre viete, že som predkladal niekoľko aj pozmeňujúcich návrhov, aj zákonov, ktoré boli pre prospech, aj keď sa prijal, som mal nejaký mišmaš, potom tak je to nevykonateľné. A dosvedčila tá prax, že sa to nevykonalo v tej praxi, a tie samosprávy to nevedia uchopiť. Z toho pohľadu dávam pozmeňujúci návrh, ktorý, ktorý v prípade, ak dostanem, by mal podporu, tak sa aj do praxe dostane a bude prospešný pre obce a mestá a bude jednoduchý a bude vykonateľný, čo je asi princíp nás, aby sme takéto zákony, prípadne ak sú pozmeňujúce návrhy, predkladali.
Takže ak dovolíte, by som prečítal pozmeňujúci návrh a následne ho predložil spravodajcovi. Takže v predmetnom, v súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predkladám tento pozmeňujúci návrh.
V predmetnom návrhu zákona navrhujem nasledovné zmeny:
V Čl. 1 bod 1 znie:
1. V § 7 ods. 2 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie:
„Z rozpočtu obce sa môžu uhrádzať výdavky spojené s údržbou a zhodnocovaním verejných miestnych a verejných účelových ciest a verejných chodníkov, ktorých správca nie je známy a zároveň sú využívané obyvateľmi obce a na verejný účel.“
Poznámka pod čiarou 13a) znie:
„13a) Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.“
Ako som prečítal v odôvodnení predmetného návrhu zákona, sa navrhuje umožniť obciam použiť svoje prostriedky aj na údržbu ciest a chodníkov, ktorých správca je neznámy, avšak sú verejne prístupné a využívané obyvateľmi obce. Pozmeňujúci návrh z dôvodu potreby precizovania novely zákona vkladá predmetné ustanovenia do § 7 ods. 2, čo nie je povinnosť, ale možnosť, tak aby bolo zrejmé, že sa jedná o možnosť nie o právnu povinnosť obcí. Pozmeňujúci návrh ďalej vypúšťa slovné spojenie „iných verejných spevnených plôch“, nakoľko takýto pojem právny poriadok Slovenskej republiky nepozná a v praxi by sa jednalo o nevykonateľnú právnu úpravu. V návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem zmeniť i pojem „verejných miestnych a verejných účelových komunikácií“ na „verejných miestnych a verejných účelových ciest“, a to v súlade so zmenou pojmu „komunikácie“ v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ktorá nadobudne účinnosť od 1. 6. 2021.
Chcem vás požiadať o podporu, lebo vyrieši sa – áno, poviem – trošku pozlátko, nejdeme k podstate problému, k tomu sa asi dostaneme časom, ale určite to bude pomocou pre samosprávy, obce, mestá, ktoré majú s tým problém, a budú vedieť využiť tieto finančné prostriedky práve na takéto komunikácie, resp. cesty, kde sú neznámi správcovia, neznámi vlastníci.
Ďakujem pekne.
