V prvom rade sa chcem ospravedlniť vám, kolegovia, aj teda ľuďom, ktorí sa dívajú, za naozaj do tohto prostredia nevhodné oblečenie, nakoľko tieto hlúposti prichádzajú častejšie a rýchlejšie, ako by sme si všetci priali, stalo sa to opäť.
A napriek tomu, že pred týmto mali ísť ešte kopu iných zákonov, a očakávala by som, že predkladateľ aj zákony predtým bude rozoberať podrobnejšie a bude to dlhšie trvať, nestalo sa, je to vlastne iba nejaký reklamný ťah, takže sa to tu tak akože odmáva a ide to veľmi rýchlo.
No a vzhľadom na to, že môj deň vyzerá tak, že ráno ešte pred parlamentom ráno o pol šiestej vstávam, aby som mohla praxovať, potom cez obednú prestávku chodím praxovať a potom zase po parlamente, aby som stíhala obidve, tak tá obedná prestávka sa predĺžila a skoro som nestihla tento bod. Ale ďakujem veľmi pekne kolegom, že ma upozornili, a predsa len som stihla odbehnúť, nestihla som sa však už patrične obliecť.
Ešte raz sa týmto ospravedlňujem, ale prosím, nenechajte si... sa... si tým nejako, sa tým nejako vyrušiť, lebo tie argumenty platia možno ešte o to viac, že prichádzam práve z nemocničného prostredia, kde sa dennodenne stretávam, pri každom jednom príjme sa pýtam pacientok, že akú majú skúsenosť, neviem, či viete, ale napríklad otázka o tom, či absolvovali potrat, je úplne samozrejmá a bežná pri každom jednom príjme. Cítim sa veľmi nekomfortne, keď sa toto musím napríklad žien pýtať. Je to veľmi citlivá téma pre nás všetkých.
Rozprávala som sa so sestrami na Kramároch, nebudem konkretizovať, aby potom nemuseli čeliť nejakým útokom. Všetky do jedného sa veľmi rozčúlili, veľmi na vás nadávali, pán Čepček, nevedia, kde im hlava stojí, majú veľa roboty, majú veľa problémov a nerozumejú tomu, prečo miesto tomu, aby som tam ďalej pomáhala s transfúziou, aby som im pomáhala s pacientami, musím takéto somariny ísť obhajo... ísť obha... ísť proti nim bojovať.
Toto je pán Čepček osemnásty, osemnásty návrh v tomto volebnom období, ktorý komplikuje, komplikuje prístup k interrupciám, alebo - ako vo vašom prípade - ich v podstate priamo zakazuje.
Vy ako chlap, ako naozaj vyzeráte teda podľa toho, čo hovoríte, ako konáte, ako veľmi neskúsený chlap, čo sa týka žien a pocitov teda života a pocitov žien, hlavne žien, ktoré, v ktorých topánkach ste nekráčali, a netušíte o ich rozhodnutiach nič, tak vy tento zákon podávate v tej najtvrdšej forme, aký tu vlastne kedy bol. Vy v podstate zakazujete interrupciu ako takú a povoľujete len, ak teda inak nie je možné zachrániť život matky. Pozor, nie teda ak je ohrozený život, ale ohrozený môže i byť, ale ak je iný spôsob, tak ani vtedy nemôžeme urobiť, nemôže lekár urobiť tú interrupciu, že iba ak je, ak sa inak nedá zachrániť život matky alebo inak zabrániť trvalému poškodeniu zdravia matky, alebo ak je diagnostikované nenarodenému dieťaťu poškodenie zdravia, alebo ak je to vlastne následok spáchania, to tehotenstvo následok spáchania trestného činu, teda znásilnenia.
A tam, aby pri týchto všetkých možnostiach, ktoré sú už samé osebe veľmi kritické a malé, ideme smerom, ideme smerom do Poľska, kde zomierajú ženy na podobnú legislatívu. Tieto príbehy poznáme a pán Čepček to chce zaviesť aj tu u nás. Tak tam ešte to vyšperkuje takým spôsobom, že napríklad pri tých znásilneniach skracujete tú dobu na 12 týždňov.
Pán Čepček, ak neviete, tak žena nezistí hneď, že je tehotná, viete, že môže sa stať, a nemusí to stihnúť, však o to vám aj ide, na 12 týždňov a vyšperkováte tým, že a k tomu treba potvrdenie prokurátora. A, čerešnička, dámy a páni, prokurátor si môže vziať teda výhradu vo svedomí, však teda. A potom áno, potom musí ďalšieho a nie sú tam lehoty, je tam napísané, že čo najskôr, ale však čo najskôr môže byť aj, aj nikdy a možno, že aj o osem týždňov alebo o dvanásť, aby sa to nestihlo. Viete, že do takýchto situácií dostávať ženy, to je zvlášť kruté, ale vy ste krutý človek.
96 hodín je vlastne, ak... lebo ja už mám zmätok, vy už tristý zákon takýto zákon podávate, ja už neviem, kde je čo, ale predpokladám, že toto je tá verzia, kde vlastne ženy bez vás nevedia rozmýšľať, ony potrebujú na to zákon a Čepčeka, aby im povedal: „Tu si sadni a 96 hodín budeš rozmýšľať!“
Nie, že ona sa rozhodla a už je teda rozhodnutá, pretože to sú veľmi ťažké rozhodnutia, ktoré keď častokrát spraví sama, častokrát s partnerom, nie je to nič ľahké, ide, spraví ho, a keď sa už rozhodne a keď to trápenie nejakým spôsobom sa, sa, cez to trápenie sa už raz rozhodne, príde tam a narazí na koho, na Čepčeka, ktorý jej povie: „Nie, moja zlatá, ty si rozmýšľala bezo mňa, teraz budeš 96 hodín rozmýšľať so mnou, lebo ty sama nevieš, čo je pre teba dobré a čo nie.“ To sú, že, to sú, že hrozné veci.
Zakazujete propagáciu umelého ukončenia tehotenstva, rozumej, akejkoľvek informácie, hej, čiže tá žena sa nemôže dozvedieť, ani len kde to poskytujú, takýto zákrok, podotýkam, legálny zákrok v Slovenskej republike. Informácia napríklad o zdravotníckych zariadeniach ústavnej starostlivosti, ktoré umelé ukončenie tehotenstva potratom vykonávajú, lebo takto to v rámci tomu, jao strašne chcete pomáhať ženám, tak takto to premenovávate, poskytne ministerstvo zdravotníctva, prosím pekne, nieže všetkým, a normálne, že aby som si mohla kliknúť a pozrieť a ako ísť tam kam chcem ísť. Nie, my to tu dáme pekne na žiadosť! Pekne, na žiadosť matky, samozrejme, to, kým príde, kým sa spracuje, potom nejaký, nejaký úradník tam niekde, keď sa rozhodne, tak odpovie, ale na žiadosť matky, tomu musí predchádzať všelijaké poučenie a tak ďalej. A toto vlastne musí, musí tá žena absolvovať.
Chcem vám pripomenúť, pán Čepček, že akékoľvek reštrikcie, akokoľvek sa budete snažiť, ak by sa vám aj podarilo, čo sa nepodarí, lebo teda my sme tá moderná spoločnosť, do ktorej vy nepatríte a preto to nechápete, ale ak by sa vám aj podarilo interrupcie zakázať, ony nezmiznú, pán Čepček. Viete o tom, že kedysi ženy podstupovali interrupciu aj bez anestézy? Neviem, či si to viete predstaviť, aká je to šialená bolesť. Napriek tomu chodili a podstupovali interrupcie a poznáme tie príhody, keď napríklad žena nemala peniaze, lebo u nás je to tak, že tá interrupcia stojí niekoľko stoviek eur, a tie ženy, ktoré na to majú, ony sa viac-menej dostanú k nej, aj keď to tu zakážete, tak pôjdu do zahraničia, pretože na to majú peniaze.
Tie, ktoré na toto doplatia, sú tie najchudobnejšie ženy, ktoré si to nemôžu dovoliť, a máme príbehy aj u nás, keď tie, keď tie deti potom končili v potokoch, v latrínach, keď sa používal vešiak drôtený na to, aby sa vlastne tá žena mohla rozhodnúť podľa seba. Vám nepomô... pri ženách vám nepomôže žiadny zákaz. Takisto ako predtým, tak aj teraz, aj potom tie interrupcie budú existovať. Budú existovať. Buď sa presunú inam, alebo jednoducho príde k takýmto veciam. Všimnite si, napríklad Žilinský kraj sa veľmi chváli tým, že tam je najmenší počet interrupcií, a to preto, lebo tam majú s Prešovským krajom najmenšiu dostupnosť. Ale pozrite si vedľajšie kraje, majú tam dvojnásobný počet interrupcií. Viete prečo? Lebo tie ženy sa, samozrejme, presunú.
To, jednoducho tak to funguje a ony teda nezmiznú, akurát ich posúvate, kriminalizujete, ohrozujete a úplne zbytočne, pretože toto, a opakujem to váženým kolegom aj tuto v ľavej časti posluchárne, nie je vražda. Žena nie je vrahyňa, lekár nie je vrah. Vám by sa to páčilo, stále to opakujete, ale v našej modernej spoločnosti, v 21. storočí sme si stanovili nejaké pravidlá a tie pravidlá nikoho, nikoho nezatvárajú do väzenia. Ja viem, že vy by ste chceli. Viem, že tu už aj také návrhy podobné boli, ale nezatvárajú preto, že to nie je vražda, nie je to trestný čin a nie je to ani dieťa. V tom momente je to embryo, ale nie je to ani dieťa, tak nemáte na takéto niečo v žiadnom prípade právo.
Tento víkend som bola s manželom na Malorke, v celom Španielsku, kto... som si... Takto. Keď som tam bola, bola som tam aj v nedeľu a všimla som si, že všetci vyobliekaní do kostolov, je to veľmi pekné, celé rodiny, dobrovoľne, nikto ich nenúti, napriek tomu na Malorke, čuduj sa svete, alebo v Španielsku je toto povolené, okrem toho sú tam aj tie manželstvá osôb rovnakého pohlavia. No dá sa to asi skĺbiť, tá viera s nejakým takým, s takou nejakou toleranciou názoru iných.
Chcem vám pripomenúť, pán Čepček, to, čo hovorila moja kolegyňa Anka Zemanová, za čo jej ďakujem, lebo povedala veľkú časť toho, čo by som povedala ja, že máme najnižší počet interrupcií, že tie klesajú, klesajú spolu s tým, ako sa zvyšuje životná úroveň. Ak chcete znížiť interrupciu, zvýšte životnú úroveň žien, pomôžte im s jasľami, so škôlkami, toto robte, nezakazujte. A, mimochodom, ten váš argument o tom, že tam nie je interrupčná tabletka, ktorá, mimochodom, u nás nie je aj vďaka takým, ako ste vy, povolená, je klamlivý, pretože oni klesajú aj spontánne potraty. Nielen, teda akože nielen, nielen umelé prerušenie tehotenstva, ale potraty celkovo.
No a posledná moja veta je, že, predposledná, 7,9 %, z nášho prieskumu vyplýva, 7,9 % ľudí na Slovensku by chcelo sprísňovať interrupčnú legislatívu. Vyše 30 % by chcelo liberalizovať, napriek tomu my sem s týmto neprichádzame, tiež si vieme predstaviť liberálnejší, neprichádzame preto, lebo jednoducho to rozdeľuje spoločnosť, a teraz sú iné problémy, ktoré treba riešiť. Robte si reklamu iným spôsobom.
A posledná moja veta, pán Čepček, ja vám sľubujem, že ak toto prejde, tak ja v druhom čítaní navrhnem, aby chlap, ktorý sa nevie postarať o decko, pretože po desiatich sekundách svojej slávy musí tá žena porodiť a to decko vychovať, tak ja vám sľubujem, že takýmto chlapom ja navrhnem vazektómiu. Dobre? Že či si budeme potom jedna, jedna, či budete spokojní, lebo všetku zodpovednosť dávate na ženy, jak keby vy chlapi ste sa na tom vôbec nezúčastňovali.
