Vážená pani podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážení páni podpredsedovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pred vyše rokom, kedy sa u nás uskutočňovalo striedanie vlády, vládnej moci, koronakríza zlovestne a životunebezpečne vtrhla aj do nášho dovtedy pomerne pohodového slovenského života. Dodnes sa pandémia ešte neskončila, ale už aj doteraz napáchala miliardové škody v hospodárstve, spôsobila zdravotné problémy státisícom ľudí a, bohužiaľ, vzala životy vyše 11-tisíc našim spoluobčanom. Podobné problémy spôsobila, stále spôsobuje v celom rozvinutom svete. A ešte netušíme, aké následky bude mať v rozvojových krajinách našej planéty.
Zároveň nastavilo zrkadlo najmä vyspelejšej časti svetovej populácii, kam patríme aj my, teda Slovenská republika. Vytvorila tým priestor zamyslieť sa nad naším konzumným spôsobom života, nad devastovaním životného prostredia, nad neudržateľnými nerovnosťami medzi regiónmi, nad pretrvávajúcim horúčkovitým zbrojením, nad tragickými a zbytočnými vojnami. Predovšetkým sa ukázala odvrátenú tvár celosvetovej globalizácie. Pandémia popri mnohých nedostatkoch a rezervách odhalila aj mimoriadnu zraniteľnosť slovenskej ekonomiky, ktorá sa extrémne orientuje na export a pomerne sa úzko špecializuje na automobilový, hutnícky, chemický, ako aj elektropriemysel. Poškodila aj ďalšie odvetvia hospodárstva, ale aj školstvo, kultúru, šport a doslova zruinovala desaťtisíce drobných podnikateľov.
Odhalila slabiny nášho zdravotníctva, ktoré spočívajú najmä vo veľkom investičnom dlhu a súčasnom finančnom poddimenzovaní. Na druhej strane ukázala aj silnú stránku tohto rezortu v podobe kvalifikovaných a obetavých lekárov a sestier i všetkých pracovníkov v zdravotníctve, ktorým patrí obdiv a veľké poďakovanie nás všetkých.
Ukázala aj na pozitívne možnosti Európskej únie, ktorá obrovskou finančnou injekciou mieni zrealizovať reštart hospodárstva európskych štátov, teda dvadsaťsedmičky. Konkrétne sa jedná o vytvorenie Fondu obnovy vo výške 750 mld. eur. Je to prelomový finančný nástroj, ktorý prvýkrát v histórii Európskej únie bude napomáhať zotaveniu sa hospodárstva, pričom ale bude predstavovať spoločný dlh členských krajín. Mnohí svetoví ekonómovia konštatujú, že je to novodobá obdoba Marshalovho plánu, ktorý pomohol v západnej Európe odstrániť vojnové škody a vybudovať výkonné hospodárstvo.
Z obrovského finančného balíka, teda 750 mld. eur, bude Slovensku pridelených celkom 6 mld. eur do zdravotníctva, školstva, digitalizácie, zelenej obnovy a inovatívnosti. Z obrovského finančného balíka 750 mld. eur, áno, bude nám pridelených pre Slovenskú republiku. Tieto oblasti preferujú Európska únia. Podľa dostupných informácií je Fondu obnovy, nebude podliehať tradičným pravidlám čerpania. Zrozumiteľnejšie povedané, papierovanie zo strany Európskej únií by malo byť jednoduchšie, čo by vytváralo priaznivejšie podmienky na čerpanie peňazí na regionálne projekty.
Na druhej strane čerpanie týchto peňazí je podmienené návrhmi účinných štrukturálnych reforiem, čiže peniaze sú na prekonanie krízy a na obnovu a modernizáciu hospodárstva. Aby sme mohli začať čerpať náš podiel, sme museli do konca mesiaca apríl odovzdať Bruselu Plán obnovy a odolnosti. Tento plán bol a je hlavnou témou súčasnosti a jeho spracovanie do konečnej podoby skrývala v sebe veľa nejasností, ako aj protirečení. Podľa dostupných informácií je návod, ako vypracovať spomínaný plán, Európska komisia poslala členským štátom až v druhej polovici septembra 2020. Brusel teda meškal. Ale naša vláda meškala ešte viac. Bola totiž zamestnaná sama so sebou, riešila trápnu vládnu krízu, aby sa po teatrálnej demisií znovu zrodila v takmer v rovnakom zložení. Dovtedy aj potom neúspešne riešila koronakrízu a takmer tajne, takpovediac za dverami spracovala Plán obnovy a odolnosti. I keď sa plán týka celej spoločnosti, neuskutočnila sa k nemu celospoločenská diskusia. Postup pri spracovávaní kritizovali odborári, zamestnávatelia, živnostníci, akademická obec, samospráva a dokonca aj mimovládky, teda takmer všetci, všetci zainteresovaní. Vláda nepotrebovala vypočuť si názory odborníkov a verejnosti? Veď splácať bude po dobu 30 rokov celá slovenská spoločnosť.
Predkladaný dokument vyzerá na prvý pohľad hodnoverne, keď ho však študujeme podrobnejšie, vynára sa veľa otázok a ešte viac nezodpovedných odpovedí. Podľa môjho názoru nie sú doladené niektoré sporné otázky, nie sú jasne formulované prostriedky na vyrovnávanie v prvom rade regionálnych rozdielov, preto sa v časti môjho vystúpenia chcem dotknúť tém, ktoré absentujú v pláne, ale aj v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, ktoré pre život ľudí v menej vyspelých regiónoch sú skutočne nevyhnutné.
V pláne sa skloňujú dôležité odvetvia významnej ekonomickej kategórie, ale aj všeobecné frázy. Nejasne načrtnuté priority a sumy pre jednotlivé oblasti, ale o vyrovnávaní, áno, o vyrovnávaní regionálnych rozdielov sa z plánu nedozvieme nič konkrétneho, pritom v každej odbornej analýze, napr. z Eurostatu, sa konštatuje, že pandémia zväčšila nerovnosti v životnej úrovni v regiónoch a je namieste tieto nezrovnalosti v prvom rade zmierniť. Treba v každom prípade začať s obnovou práve na úrovni regiónov. V opačnom prípade sa rozdiely budú prehlbovať, lebo peniaze sa minú, bohatšie regióny si polepšia a chudobnejšie dosnívajú svoj nádejný sen. Bohužiaľ, tak to chodí na Slovensku už desiatky rokov. Je najvyšší čas zmeniť tento skutočný zlý stav.
V súčasnosti na základe vládnych uznesení je na Slovensku celkom 20 tzv. menej rozvinutých okresov, čo znamená, že až štvrtina z celkového počtu okresov na juhu, juhovýchode a severovýchode je, áno, skutočne je marginalizovaná. Nachádzajú sa v historických regiónoch od Hontu cez Novohrad, Gemer, Abov, Zemplín, Šariš, Spiš až po Zamagurie. Všetky predtým prosperovali ekonomicky, rástli početne, ako aj vzdelanostne, ale aj na úseku kultúry. Vinou nepriaznivo nastavenej ekonomickej transformácie dnes nesú ťažké bremeno zaostalosti, nezamestnanosti a vysťahovalectva na svojich pleciach. Týmto regiónom osobitne poškodila transformácia poľnohospodárstva a spracovateľského priemyslu, pretože značná časť obyvateľstva nachádzala svoje uplatnenie v tzv. produkčných poľnohospodárskych okresoch v práve spomínaných odvetviach. Družstvá, štátne majetky sa zrušili a rodinné farmy sa neujali tak, ako to vysnívané nasľubovali politici v 90. rokoch. Áno, v mnohej forme farmy spustnú, neplnia očakávania aj dotačná politika je nastavená výhodne najmä pre veľkých hráčov v poľnohospodárstve. Ani zrušené potravinárske závody nenahradili modernejšie s novými technológiami.
Tak napr. v meste Rimavská Sobota bola zrušená alebo obmedzená výroba celkom v desiatich závodoch. Spomeniem len pár, napr. pivovar, cukrovar, RISO, ZŤS, to sú Závody ťažkého strojárenstva, kde pracovalo až 800 ľudí, STS-ka, OPP, tabaková továreň so 600 zamestnancami a 1 000 zamestnancami v JRD a v štátnych majetkoch, ktoré pestovali tabak. V celom okrese to bolo obdobné. V Hnúšti pozastavili svoju výrobu Slovenské lučobné závody. V Tisovci pred troma rokmi, áno, dámy a páni, dobre počujete, pred troma rokmi kvôli nezamest... nezmyselnému embargu voči Ruskej federácii, v CSM Tisovec, ktoré vyrábali tie naše slávne ÚDS-ky, prišlo o prácu takmer, áno, dobre počujete, takmer 500 zamestnancov, prevažne občanov žijúcich jednak v meste Tisovec či v okrese Rimavská Sobota. No, bohužiaľ.
Vzdelaní a schopní mladí ľudia odišli do vyspelejších regiónov alebo do zahraničia. Obdobná je situácia vo všetkých spomínaných menej rozvinutých regiónoch i okolitých okresov Veľký Krtíš, Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, ktoré koronakríza veľmi tvrdo zasiahla. Vízia nádejnejšej budúcnosti je zahatená väčšinou len planými sľubmi, áno, planými sľubmi politikov.
Prečo spomínam tieto už notoricky známe, ale takisto notoricky neriešené príbehy? Predovšetkým preto, lebo do Plánu obnovy a odolnosti sa nedostal rozvojový potenciál poľnohospodárstva a potravinárstva. Som zvedavý, že ako reálne bude toto odvetvie podporené v strategickom pláne na nové sedemročné obdobie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aj menej rozvinuté okresy, ktoré sú bytostne zviazané s poľnohospodárstvom, lebo sa tam nachádza neobnoviteľná poľnohospodárstva pôda, sa musia v každom prípade, sa musia rozvíjať. Áno, je tam pôda, je tam tradícia, sú tam ešte ľudia, ktorí majú k pôde vzťah, tak to treba jednoznačne podporiť. Na mnohých mojich stretnutiach s občanmi sme tieto problémy rozoberali v mnohých aspektoch. Prišli sme k záveru, že kým sa nezmení oficiálna štátna poľnohospodárska politika, dovtedy sa nezačne, nezačnú vyrovnávať regionálne rozdiely a tiež nebude sebestačný potravinami, lebo len montážne a logické centrá nevyriešia ani jedno, ale ani druhé. Ľudia v týchto regiónoch sú skeptickí, neveria pekným rečiam politikov, lebo neplnia svoje predvolebné sľuby a ani úlohy zakotvené v programovom vyhlásení vlády. Boli už mnohokrát oklamaní. Povedzme si to úprimne, naše ponovembrové vlády nemali radi regionálny prístup. Mali síce snahu pomôcť prostredníctvom výjazdových zasadnutí vlády, ale, bohužiaľ, neúspešne. Kladné výsledky mohli vykázať len nepravdivé štatistické údaje, ktorým ale nikto neveril, pretože sa situácia v týchto regiónoch nezlepšovala a dodnes sa nezlepšila.
Tak napríklad v okrese Rimavská Sobota sa uskutočnilo celkom päť výjazdových zasadnutí vlády Slovenskej republiky. Podobali sa ako vajce vajcu. Skonštatovalo sa na nich priaznivá situácia, prerokoval sa akčný plán rozvoja okresu a pridelila sa nejaká suma, väčšinou 1 mil. eur. Nespravodlivosť týchto zasadnutí sa prejavovala aj tým, že tá okrúhla suma bola väčšinou rovnaká pre všetky okresy. Aj pre okres náš napr. so 107 obcami, ako aj ten náš, ako som hovoril, aj pre okres so 17 obcami, ako je náš susedný okres, ktorý sa volá Poltár. Na troch posledných zasadnutiach v našom okrese v roku 2016 v Rimavskej Sobote a v roku 2018 v Hnúšti a v roku 2019 v Jesensku sa hodnotilo plnenie vládneho uznesenia č. 254 k Akčnému plánu rozvoja okresu Rimavská Sobota. Sľubovalo sa vytvorenie 2 200, dobre počujete, dámy a páni, 2 200 pracovných príležitostí. A teraz je tu otázka. A výsledok? Možno sa vytvorilo 50, a tým to, bohužiaľ, skončilo. Pre okres sme dostali za obdobie piatich rokov ročne po 1,2 mil. eur. V prepočte na jedného obyvateľa to činí, dámy a páni, dobre počujete, 75 eur. Ak si niekto myslí, že 75 eur na obyvateľa v zmysle akčného plánu rozvoja okresu, na päť rokov to postačuje, je mi tohoto človeka ľúto.
Bohužiaľ, musím konštatovať, že sa zlé ukazovatele nezlepšili, zamestnanosť je stále nad 20 %. Demografický vývoj je nepriaznivý. Mladí ľudia z okresu naďalej, naďalej odchádzajú. Podobné vyhlásenia odzneli po všetkých výjazdových zasadnutiach, ale situácia je naďalej nezmenená a povedzme si to otvorene, že je zlá. Túto neúspešnú metodiku treba zmeniť. Menej cestovať, menej sľubovať a viac konkrétne pomáhať podobne ako na západnom Slovensku a na Považí.
Regiónom Gemer, Gemer - Malohont a im podobným pomôže už len mimoriadna pomoc vlády Slovenskej republiky. Vláda si musí uvedomiť, že len napr. v okrese Rimavská Sobota máme skutočne obce s 90 až 95-percentnou mierou nezamestnanosti, kde - v úvodzovkách - pracuje len starosta a jeho sekretárka. Ak dovolíte, spomeniem zopár, napr. obec Sútor, Barca, Cakov, Radnovce. A mohol by som menovať aj ďalšie obce v rámci okresu Rimavská Sobota. No obdobná situácia je aj v iných, aj v tých v ďalších okresoch menej rozvinutých.
Doporučujem pánovi premiérovi preveriť, aká výška finančných prostriedkov v podobe sociálnych dávok podpory nezamestnanosti, materský príspevok a pod. putuje do menej rozvinutých okresov, do tých 20 okresov. Uvedomuje si to vláda, že do týchto menej rozvinutých okresov tečú milióny zo štátnej pokladnice, a pre spoločné sa nič, ale nič v týchto okresoch neprodukuje? Nebolo by rozumnejšie tieto finančné prostriedky využiť na vytvorenie pracovných príležitostí a práceschopných občanov, zamestnať napr. v poľnohospodárstve? Napríklad aby sme denne nemuseli dovážať 900 až 1 000 kamiónov potravín na územie Slovenskej republiky. Áno, dámy a páni, dobre počujete, dovážame denne 900 až 1 000 kamiónov potravín do nášho štátu.
A teraz mi dovoľte poukázať na slová pána kolegu Borguľu, on je za hnutie SME RODINA. Pred chvíľou som tu videl pána ministra, pána Krajniaka, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Pán Borguľa poukázal práve na to, že niektoré ústavy, teda domovy dôchodcov, domovy sociálnych služieb sú platovo poddimenzované. Ja si dovolím otvorene povedať, pretože mám prehľad o týchto domovoch, napr. vo Veľkom Blhu v okrese Rimavská Sobota, tí ľudia tam pracujú za sumu niečo nad minimálnu mzdu. Treba to, pán minister Krajniak, v každom prípade riešiť, pretože treba si uvedomiť, že títo ľudia, čo tam pracujú deň čo deň s tými ľuďmi, to je katastrofa. Poznám to veľmi dobre a pracovať za minimálnu mzdu, tak to teda nie je po kostolnom poriadku.
Dámy a páni, som síce v parlamente niečo viac ako rok, ale musím jednoznačne konštatovať, že súčasná vládna garnitúra vedie aj napriek prítomnosti COVID-u, bohužiaľ, zlú ekonomickú politiku. Igor Matovič má plány napr. zvýšiť DPH na 25 %, ako aj násobne zvýšiť daň z nehnuteľností. Treba si uvedomiť, treba si uvedomiť i to, že Slovenská republika má vyššiu daň na potraviny ako najbohatšie krajiny v Európskej únii. A spomeniem niektoré, napr. Veľká Británia má 5 %, my máme, samozrejme, 20, Francúzsko 6 %, Nemecko má 7 %, Rakúsko 10 %, susedné Maďarsko má 18 %, no ako som v úvode povedal, my Slovenská republika máme 20 % a pán expremiér a minister financií uvažuje nad navýšením na 25 %.
Ak návrh súčasného ministra financií a bývalého premiéra Igora Matoviča o navýšení hornej sadzby DPH na 25 % uskutoční, sa stane to, že naše tetušky, dedkovia, teda naši rodičia pomaly nebudú mať z čoho žiť. Zrejme si to pán Matovič neuvedomuje, keď vôbec uvažuje o takomto, o takomto návrhu. Slovensko by tak spolu so Švédskom a Chorvátskom malo druhú najvyššiu DPH v Európskej únii.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, i keď všetko so všetkým súvisí, vrátim sa k súvislostiam Plánu obnovy a odolnosti. Plne súhlasím s pripomienkami a návrhmi Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré tiež navrhuje podporu poľnohospodárstva a potravinárstva. Žiadajú viac peňazí na obnovu historických budov a na obnovu kultúrnych pamiatok, na opravu ciest, áno, ciest II. a III. triedy a žiada viac peňazí na dobudovanie verejnej kanalizácie a vodovodov.
V Pláne obnovy a odolnosti v časti Efektívna a verejná správa je zakotvená aj reforma justície a sú aj vyčlenené finančné prostriedky vo výške až 240 mil. eur. V tejto veci som vykonal menší prieskum u zainteresovaných, pretože v našom kraji sa na základe súdnej mapy majú zrušiť okresné súdy vo Veľkom Krtíši, v Brezne, ako aj v Revúcej. Zainteresovaní funkcionári kritizujú, že tvorca novej súdnej mapy v danom prípade nevysvetlil, že z akého dôvodu ruší práve ten-ktorý okresný súd. Návrh sa nezaoberá otázkou, ako sa bude realizovať prestup sudcov, administratívnych pracovníkov na súdy nové zo zrušených súdov. Je obava, že administratívni pracovníci nebudú schopní mobility, pričom súdy zápasia s ich nedostatkom. Sudcovia vidia v tejto reforme aj politiku, lebo na všetkých súdoch sa v jednom čase vymenia predsedovia súdov, ktorých vyberá v danom prípade pani ministerka. Toto je učebnicový príklad centralizácie súdnej moci, čiže je v rozpore s predvolebnými sľubmi vládnej koalície.
Vážení prítomní, i keď som bol vo svojom výstupe nekritický, mal som na to právo, lebo tlmočím názor našich občanov, ktorí sú nahnevaní, lebo majú pocity, že sa neriešia ich problémy. Napriek všetkej oprávnenej kritike sa touto cestou opakovane chcem poďakovať pánovi predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánovi Kollárovi, ale aj ministrovi hospodárstva pánovi Richardovi Sulíkovi i celej vláde Slovenskej republiky, pretože odsúhlasili vybudovanie Štátneho priemyselného parku v Rimavskej Sobote a na túto stavbu vyčlenili 9,8 mil. eur. Verím, že bude vybudovaný a vyslovujem svoje i želanie tisícov Soboťanov, že bude investormi obsadený.
Nakoľko končí môj čas, ďakujem vám všetkým za pozornosť. Ďakujem pekne.
