Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

27.5.2021 o 16:48 hod.

JUDr.

Jozef Šimko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 27.5.2021 16:48 - 17:04 hod.

Jozef Šimko Zobrazit prepis
No, skúsim trochu zmiernejšie, ak dovolíte. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, hneď v úvode by som zdôraznil, že na predloženú zmenu rozpočtu, novelu mám úplne iný názor ako pán minister Matovič. Zrejme pán Matovič si neuvedomuje, že nám dnes predkladá ďalší, áno, ďalší 3,5-miliardový deficit spolu s prijatým zákonom roka z 9. 12. 2020, to znamená spolu 11-miliardový deficit. Nie som si istý, že takto má hospodáriť dobrý hospodár a takto zaťažovať občanov Slovenska na 11-miliardový deficit za rok 2021. Takže ale poďme konkrétne.
Štátny rozpočet ako zákon roka je pre každú vládu prioritný, lebo vytvára, áno, vytvára základné finančné predpoklady na chod a rozvoj celej našej spoločnosti. Náš zákon roka sme prijali ešte 9. decembra 2020 s nebývalým vyše – áno, dobre počujete – 8-miliardovým schodkom, keď príjmy boli naplávané na 15,8 mld. eur a výdavky na 23,8 mld. eur.
Po rokoch postupnej konsolidácie verejných financií sa tohoročný 8-miliardový schodok javil ako obrovský balvan, ktorý vám v našom napredovaní bude veľmi dlho prekážať. Aj nám prekáža, lebo namiesto postupného znižovania zadlženosti štátu zo 48,5-percentného HDP sa táto zvyšuje na vyše 60-percentné HDP, podľa niektorých odhadov až na 65 % HDP. Prednedávnom ešte nepredstaviteľná skutočnosť.
Tu treba objektívne povedať, že i keď sme v decembri takýto návrh kritizovali, sčasti sme pochopili, že žijeme v zložitom pandemickom období uprostred celosvetovej krízy a že peniaze naviac budeme potrebovať na porazenie vírusu a na sanáciu a oživenie našej ekonomiky. Zároveň sme dúfali, že celých 8 mld. neminieme na pandémiu. Lenže odvtedy sa v slovenskej spoločnosti odohrali aj odohrávajú mnohé, áno, mnohé protirečivé, ťažko pochopiteľné a dostatočne nevysvetliteľné kroky a udalosti v politickej i finančnej oblasti.
Napriek tomu, že vláda mala prostredníctvom štedro navýšeného rozpočtu viac peňazí, odoprela veľkej skupine občanov aj to, čo pred voľbami súčasné koaličné strany sľubovali a za ktoré viacerí ich členovia aj hlasovali. Vieme, že to boli 13. dôchodky, minimálna mzda, príplatky za prácu v noci a cez sviatky, obedy pre žiakov zadarmo a mohol by som pokračovať ďalej. V politike začala štvorkoalícia uplatňovať metódy, aké sa predtým praktizovali len výnimočne.
V rozpore s platným zákonom o skrátenom legislatívnom konaní i v rozpore s rokovacím poriadkom koalícia začala v sérii prijímať týmto spôsobom zákony, i keď na to, dámy a páni, skutočný dôvod nebol. Opozičné návrhy neakceptovala a väčšinou hlasov všetky vlastné návrhy odsúhlasila. Niekedy aj protizákonným spôsobom, napríklad núdzový stav aj za účasti infikovaných poslancov. Pamätáme sa na tie dni.
Prečo tieto skutočnosti spomínam? Nuž preto, lebo aj dnes je v programe prijatý zákon v zrýchlenom konaní, i keď na to nie je dôvod. Ide pritom o zákon o navýšení štátneho rozpočtu, dámy a páni. To si uvedomme každý. V takomto úsilí vlády vidíme hneď dve pre mňa neprijateľné skutočnosti. Jednak nechápem, že prečo v takejto závažnej veci uplatňovať zrýchlené konanie bez širšej diskusie v prvom rade odbornej verejnosti a partnerských organizácií. A po druhé nepoznám, že na aký účel majú byť minuté peniaze vo výške, ako som už počul dnes, 3,5 mld. eur.
Ministerstvo financií zdôrazňuje, že v súčasnosti je výhodné požičiavať si, lebo peniaze na finančných trhoch sú lacné, s nízkym úrokom a keď si požičiame, budeme mať veľkú hotovosť, ktorú následne vieme využiť na riešenie akútnych problémov.
Ja sa pýtam, že na riešenie ktorých problémov, milé dámy, vážení páni. My dnes nevieme, že na čo sa majú tieto peniaze minúť. Ale nevie to ani pán minister hospodárstva, pán Sulík.
Pýtam sa ďalej, že kde je toľkokrát spomínaná transparentnosť, kde je nevyhnutný dialóg a kde sú sľubované nové politické, kde je sľubovaná nová politická kultúra. Konštatujem, že netransparentný prístup je nezodpovedný a nebezpečný.
Vláda uplatňuje kabinetnú politiku. Častokrát porušuje všeobecne platné zásady činnosti verejnej moci. Tu si dovolím zacitovať politologickú poučku, podľa ktorej transparentnosť v politike znamená, že centrálna moc odbornej širokej verejnosti zrozumiteľne poskytuje všetky informácie o svojej stratégii. Samozrejme, k transparentnosti v politike ako hlavný atribút patrí aj výmena informácií s tými, ktorých sa zmeny týkajú. Toto všetko chýba a mnohé rozhodnutia sú v rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.
Je pravda, že v súčasnosti sú peniaze na finančných trhoch pomerne lacné, ale treba si dávať pozor, aby sa štát zbytočne nezadlžoval a aby sa štátny rozpočet nestal destabilizujúcim prvkom. Ak sa budeme ďalej zadlžovať, negatívne sa to odrazí na našom ratingu. Následne sa pre nás úvery zdražia, stratíme dôveru u našich investorov, bude rásť inflácia, ktorá je dnes 4,8 %, a bude rásť, dámy a páni, aj nezamestnanosť. Inflácia a zvýšená DPH budú zvyšovať ceny a doplatia na to, bohužiaľ, tí naši najslabší občania. Sú to tvrdé, ale platné ekonomické zákonitosti, a preto nie je seriózne prostredníctvom rozdávania peňazí získavať, áno, získavať politické body práve od tých ľudí, ktorých takýmto spôsobom, áno, ktorých takýmto spôsobom my poškodzujeme.
I keď koronakríza postupne ustupuje a naše hospodárstvo začína rásť, nezamestnanosť sa neznižuje, ale, naopak, rastie a podľa predpovedí sa do konca roka bude zvyšovať zo súčasných 6,8 % na 7,6 %. Tu si dovoľujem pripomenúť, že v menej rozvinutých regiónoch sú tieto čísla, dámy a páni, oveľa horšie. Napríklad v okrese Rimavská Sobota je nezamestnanosť, áno, dámy a páni, vyššia ako 20-percentná, ale nie sme sami. To sú aj susedné okresy na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja, či to je Poltár, Revúca, Lučenec, a mohol by som ísť aj na sever, severovýchod Slovenska. Tieto čísla sú dôkazom toho, že vláda nezvládla pomoc podnikateľom a živnostníkom, ktorým nepomáhala včas a dostatočne, i keď sľubovala naliať do slovenskej ekonomiky mesačne jednu miliardu eur.
Keďže dnes máme rozhodovať o ďalšom navýšení nášho dlhu, tak si povedzme aj to, že sa z navýšených prostriedkov chystá dvojaké, dámy a páni, dvojaké populistické rozdávanie. Najprv minister financií Igor Matovič pred tromi týždňami na tlačovej konferencii o daňovo-odvodovej reforme, z ktorej sme sa okrem toho, že v rámci prorodinnej politiky má zvýšiť príspevok na každé dieťa na 200 eur mesačne, dozvedeli, teda nedozvedeli, nedozvedeli nič iné. Toto navrhované zvýšenie zaťaží náš štátny rozpočet, dámy a páni, približne o 2,4 mld. eur ročne.
Ďalšie rozdávania chystá na základe rozhodnutia vlády, že v rámci popandemickej pomoci poskytne rodinám v hmotnej núdzi 333 eur jednorazovo na každé dieťa. Jedná sa o 46-tisíc detí, ktoré majú... (Poslanec si odkašľal.) Prepáčte, ale toto rúško, to je strašné!
Jedná sa o 46-tisíc detí, ktoré majú dostať podporu, podporu do leta. Po zmene niektorých zákonov by dostali pomoc aj rodiny, ktorých príjem nedosahuje dvojnásobok životného minima. Dokopy sa jedná o podporu 400-tisíc detí sumou 2,4 mld. eur. Sú to teda strašné čísla. Ale ako týmto deťom pomôžu na dynamickejšie sa začleňovanie do väčšinovej spoločnosti? (Rečníkovi sa zle dýchalo. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Chcete krátku prestávku, pán poslanec?

Šimko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Alebo aspoň približne zmapovať, približne zmapovať, že koľko z týchto peňazí končí v rámci nákupu cigariet, alkoholu alebo v rukách úžerníkov. To sú tie peniaze, o ktorých som hovoril, tých 333 eur. Nech zodpovední zistia skutočne racionálne potreby na výchovu a na prilepšenie životnej úrovne, nech tieto údaje poskytnú vláde, ktorej nech navrhnú aj opatrenia. Trebárs nech prídu do okresu Rimavská Sobota, či už na Dúžavskú cestu, ľudovo povedané do Čierneho mesta, kde žije podľa evidencie obyvateľstva 1 156 Rómov, do Radnoviec alebo Hodejova a tak ďalej a nech zmapujú úroveň a spôsob života týchto ľudí. Na základe takej a podobnej činnosti treba rozhodovať o peniazoch; dvojnásobne to platí, keď hovoríme o úverových zdrojoch. Tak by to malo byť.
Spoločné peniaze sa majú dávať adresne a transparentne, aby boli prostriedkom posunu týchto detí na vyššiu úroveň. Som si skutočne vedomý, že je to zložitá, ťažká práca. Ale zisťovať veci len anketovou formou a mudrovať z klimatizovaných bratislavských kancelárií, to nie je, nie je to pravé. (Jeden z poslancov priniesol rečníkovi fľašku s vodou.) Ďakujem pekne. Treba prísť v každom prípade do terénu, dlhodobo skúmať a zisťovať podmienky a možnosti na takéto, pomáhať kontrolovať a zisťovať účinnosť. Takýto postup by mal pomôcť. Populizmus a helicopter money, ako dnes nazývame takéto dotácie, sa väčšinou minú, minú účinku.
Podobne ako mnohí ďalší kolegovia, ani ja nechápem, že predseda vlády ako predchádzajúci minister financií nezasiahne a nezastaví navyšovanie rozpočtu, teda ďalšie nezmyselné zadlžovanie. Musí totiž vedieť, že neohraničené navyšovanie výdavkov a branie ďalších úverov je vlastne rozvrat verejných financií, je to skutočne grécka cesta do ťažko riešených konsolidácií a v konečnom dôsledku je to cesta znižovania životnej úrovne značnej časti obyvateľstva v Slovenskej republike. (Jeden z poslancov nalial rečníkovi vodu z fľašky do pohára.)
Prežívame ťažké časy, preto musíme byť obozretní, musíme hospodáriť zodpovedne. To si musí uvedomiť každý poslanec Národnej rady. Zásah do štátneho rozpočtu musíme stokrát premyslieť, až po zrelých úvahách a nepriestrelných argumentoch v každom prípade rozhodnúť. Ak teda rozpočet považujeme za najdôležitejší zákon roka, tak jeho zmene má predchádzať diskusia. Musí sa zrodiť konsenzus, lebo akékoľvek, áno, dámy a páni, akékoľvek ďalšie zadlžovanie je veľmi nezodpovedné. Zadlžíme štát na tri generácie. Štát nemôže svojvoľne rozdávať, lebo hospodári len s tými prostriedkami, ktoré vyberie na daniach a poplatkoch a ktoré si požičia.
Bohužiaľ, nastali tu akési populistické preteky, že kto dá viac určitým skupinám obyvateľstva. Nie je to dobrá cesta, dámy a páni, lebo dlh raz bude musieť niekto splatiť, ale aj s úrokami. V kríze treba šetriť a treba vytvárať pracovné miesta aj pre menej alebo nekvalifikovaných ľudí. Ďalšie zadlžovanie je nezodpovedné. Je to cesta, je to cesta zarúbaná, po ktorej sa dlhé roky nedostaneme do cieľa.
V minulosti sa veľa diskutovalo o rozpočtovej zodpovednosti a 50-percentný dlh sa v každom prípade považoval za pomyselnú červenú čiaru. Dnes už predpokladáme, že dlh sa vyšplhá nad 60 %, a hovorí sa o 65 %. Máme stále platný zákon o dlhovej brzde, dámy a páni, ktorý je v súčasnosti kvôli COVID-u, áno, bohužiaľ, neúčinný. Koalícia hovorí o novom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Ja mám taký názor, a tento názor zdieľajú aj mnohí kolegovia poslanci, že súčasný zákon o dlhovej brzde je prísnejší od chystaného, len treba ho dôsledne, treba ho dôsledne dodržiavať. Populizmom, braním nových úverov a rozdávaním sa to skutočne nedá. Chystané navýšenie deficitu štátneho rozpočtu nie je podľa môjho názoru dostatočne vyargumentované. Peniaze na pomoc chudobným rodinám sa mali skôr hľadať cez úspory vo verejnej správe, vážené dámy, vážení páni. Mohli a mali sme ušetriť na nezmyselných plošných testovaniach, napríklad na MOM-kách. Však vieme veľmi dobre, o tom sa dneska hovorilo, istý štátny tajomník má pod kontrolou dvadsať MOM-iek. Mesačne zarába, dámy a páni, 600-tisíc eur. Je to strašné! Ďalej na navyšovaní výdavkov na zbrojenie. Na odpustení poplatkov pre banky, už som o tom dneska hovoril, teoreticky na, bankám sme odpustili vlaňajšieho roka 1 mld. eur. Potom ďalej sme na podporu bieloruskej opozície a mohol by som takto menovať i ďalej, ale toto sú témy na ďalšiu diskusiu.
Vraciam sa k aktuálnej téme. Konštatujem, že dobrý rozpočet je kľúčový pre vládu a nádej a šanca pre obyvateľov našej krajiny. Náš navýšený rozpočet nebude dobrý, lebo ním zadlžujeme aj budúce naše generácie. Rozpočet treba správne zužitkovať a nepremárniť na dostatočne nepremyslené a nevysvetlené a populistické rozdávanie. Rozpočet má byť aktívnym finančným nástrojom na plnenie tých úloh, ktoré spoločnosť posúvajú k vyšším cieľom. Tieto predpoklady pozmeňovací návrh nemá. Dámy a páni, to si môžme otvorene povedať, že nemá. Preto uznávajúc výrok svetového dramatika Arthura Millera, že výnimka potvrdzuje pravidlo a bankrot rozpočet, predkladaný návrh ja v žiadnom prípade nepodporím.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.5.2021 15:40 - 15:42 hod.

Jozef Šimko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, nó, bolo to velice zaujímavé vystúpenie od pána ministra financií.
Pán minister, pán Matovič, vy ste vykreslili stranu SaS, možno priamo pána Sulíka, ako nezodpovednú stranu a nezodpovedného politika. A snáď keď aj poviem naostro, že vy ste vykreslili svojím vystúpením politickú stranu SaS ako zločineckú politickú stranu. Vy ste ich nazvali, vážený pán Matovič, za explicitný prípad vydierania, za antisociálneho partnera. A ja sa vás teda skutočne pýtam, ako môžete s takýmto partnerom vládnuť? Ako môžete s takýmito ministrami za SaS sedieť za jedným stolom vo vláde? Tomu skutočne nerozumiem, pretože toto vaše vystúpenie, to ak si pán Sulík, keby bol tu, vypočul, tak určite že tu by bola taká malá vojna. Veľmi rád by som si vypočul pána Sulíka na toto vaše vystúpenie, pretože to bolo tak ostré vystúpenie a fakt nechápem, ako môžte s takýmto partnerom, s takouto politickou stranou sedeť vo vláde.
Pán Matovič, keď to skutočne takto funguje vo vláde Slovenskej republiky, tak sa skutočne nečudujem, že 600-tisíc ľudí podpísali, podpísalo normálne papier o referende. Ani sa nečudujem, že už čím skôr tí občania chcú, aby táto vláda odišla preč z politickej scény, pretože toto je katastrofa, čo je v tomto štáte! Vôbec si to uvedomujete, vážený pán minister? Však to je strašné, ako ste vy v podstate vykreslili túto politickú stranu. Ak to takto má, takto funguje vo vláde, tak zbohom, naše Slovensko!
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.5.2021 14:35 - 14:37 hod.

Jozef Šimko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, v podstate ja by som zareagoval na slová pána ministra Krajniaka. Vôbec nepochybujem o tom, že politická strana SME RODINA je zodpovednou stranou. Áno, s tým ja osobne súhlasím, ale zároveň aj pána ministra Krajniaka považujem za jedného z najlepších ministrov za posledné roky v rámci Slovenskej republiky. Ale prekvapila ma odpoveď pána ministra, keď odpovedal, že momentálne peniaze v rozpočte nájdeme len tak, že navýšime deficit.
Dámy a páni, však my skutočne dneska navyšujeme ten deficit o 3,8 mld. eur. Celkove to bude viac ako 11 mld. eur. Však my zaťažíme naše deti, našu budúcu generáciu. Ale, dámy a páni, s tým súhlasím, že dneska tie peniaze nevieme nájsť, ale prosím vás pekne, ako sme uvažovali pred rokom? Vy sa pamätáte... alebo pred rokmi, by som takto povedal. Pamätáte sa na to, keď sme napríklad odpustili našim bankám jednu miliardu poplatkov? Mohli sme mať o to menej. My sme kúpili za posledné tri roky alebo dali sme 2,4 mld. na americké lietadlá, to už je 3,4 miliardy. Dali sme, pokiaľ dobre mám informáciu, 80 mil. pre bieloruskú opozíciu. Vážení priatelia, vážený pán minister financií, pokiaľ by sme toto neboli urobili, jasné, to je 2,4 mld., dala aj politická strana SMER... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, na pána ministra Krajniaka!

Šimko, Jozef, poslanec NR SR
Samozrejme. Však to súvisí s tým, pán predsedajúci.
Takže teraz by sme nemuseli o tom rokovať, že áno, potrebujem navýšiť deficit o 3,8 mld. eur. A toto sú tie problémy, že sme komplexne neuvažovali od nástupu tejto vlády, od marca minulého roku, a tu je v tom problém.
No škoda, že neni tu pán minister Krajniak, by som ešte k tomu povedal niečo, ale už mi čas uniká, takže ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.5.2021 11:31 - 11:33 hod.

Jozef Šimko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, no odzneli tu ostré pripomienky na adresu pána Viskupiča. Ja zase opäť hovorím, že pán Viskupič má 100-percentnú pravdu.
Vážené kolegyne, kolegovia, dnes my tu rozhodujeme o ďalšom navýšení nášho dlhu. Ale je tu namieste mi povedať aj to, že sa z navýšených prostriedkov chystá dvojité populistické rozdávanie finančných prostriedkov. Musíme si uvedomiť, že neohraničené navyšovanie výdavkov a branie ďalších úverov je vlastne rozvrat verejných financií. Je to, bohužiaľ, musím to aj ja povedať, ako to povedal pán Kamenický, je to grécka cesta. A v konečnom dôsledku je to cesta znižovanie životnej úrovne značnej časti obyvateľov Slovenskej republiky. Ďalšie zadlžovanie je nezodpovedné. Je to cesta zarúbaná, po ktorej sa dlhé roky nedostaneme do cieľa.
My by sme mali skôr ušetriť na nezmyselných plošných testovaniach. Dámy a páni, však vieme všetci veľmi dobre, len štátny tajomník, istý štátny tajomník má 20 MOM-iek. Ten dostáva mesačne 600-tisíc eur. Toto by sme mali prehodnotiť. A, samozrejme, mali by sme sa zamyslieť aj nad výdavkami na zbrojenie, na odpustenie poplatkov pre banky. Viete veľmi dobre, koľko miliónov sme odpustili a na podporu aj bieloruskej opozície. A mohol by som menovať aj ďalej.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, bohužiaľ, my musíme ináč uvažovať, nie zadlžovať štát. My si musíme všetci uvedomiť, že tu sa predložil zákon, ktorý máme schváliť, zase navýšenie o 3,5 mld. eur. Však, preboha, deficit Slovenskej republiky bude viac ako 11 mld. eur a to niekto musí v budúcnosti zaplatiť. A to sú naše deti.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2021 10:43 - 10:45 hod.

Jozef Šimko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja si myslím, že je už načase povedať, že v rámci Slovenskej republiky sa porušujú ľudské práva. Dovolím si povedať, ako som to pred chvíľou povedal, že sú viac chránené zvieratá, ako chránime našich občanov.
Dámy a páni, z čoho vlastne vychádzam? Nože sa vráťme dva roky dozadu, keď napríklad v okrese Rimavská Sobota boli ráno o šiestej zobratí ako zvieratá deviati starostovia zo svojich bydlísk. Prišla NAKA ráno o šiestej, zabúchali, vylomili dvere v niektorých prípadoch a deviatich starostov zobrali ako zločincov, ako vrahov. Ale najsmutnejšie na tom je to, že poobede z tých deväť ôsmich poslali, ale iba jedného nechali na jednu noc. Tak toto je riešenie?
A keď hovoríme o tej kolúznej väzbe, vážení páni, áno, vieme veľmi dobre, pán Kičura, pán Pčolinský, pani Jankovská sú v tejto kolúznej väzbe a ešte tí ďalší. Ale, dámy a páni, sledovali sme televíziu, keď sme videli pani Jankovskú, však my sme z tej ženy urobili do slova, do písmena trosku.
Však opäť pripomeniem. Tých dvoch ministrov za Slovenskú národnú stranu, boli vyšetrovaní na slobode a dostali spravodlivý trest 11 až 12 rokov. Prečo nemôžme tých ľudí takto vyšetrovať? Ale my potrebujeme, aby sme mali 50 mesiacov, to znamená, 5 rokov, no 60 mesiacov, to znamená, že 5 rokov kolúznej väzby. Však to nemáte nikde na svete, len v rámci Slovenskej republiky.
A preto tento zákon, novelu zákona v každom prípade podporujem, pretože to už nie je mysliteľné, že takouto formou ďalej postupovať.
A súhlasím s predsedom Národnej rady aj s pani Hajšelovou, že tento návrh, táto novela nie je pripravená na konkrétnu osobu. Áno, dobre povedal pán Susko, keď sme prijímali zákon, keď sme v podstate zmenili zákon práve kvôli jednej osobe, aby sme ho mohli voliť za generálneho, teda za špeciálneho prokurátora.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2021 10:28 - 10:30 hod.

Jozef Šimko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, plne sa stotožňujem s názorom, čo tu povedal pán predseda Národnej rady, pán Kollár. Trafil klinec po hlave. Povedal otvorene, aká je situácia práve v našej justícii.
Pani ministerka zrejme si neuvedomuje, že existuje tzv. prezumpcia neviny, že tí ľudia, ktorí sú vo vyšetrovacej väzbe, ešte momentálne nie sú odsúdení. (Zaznenie gongu.) My sa na nich musíme pozerať ako na neodsúdeného človeka.
Vážené kolegyne, kolegovia, ako pani Hajšelová tu naznačila, máme 1 800 ľudí vo vyšetrovacej väzbe a, myslím, v kolúznej väzbe, pani ministerka naznačila, máme 7 ľudí. Aké to máme zákony? Však v rámci Slovenskej republiky môžu byť v kolúznej väzbe ľudia až päť rokov, kým v susedných štátoch, ako to pán Kollár naznačil, jedna až tri mesiace. Však to je strašné.
Prečo my nevieme vyšetrovať na slobode, ako sme vyšetrovali pred rokmi napríklad tých dvoch ministrov za Slovenskú národnú stranu? A záver bol taký, alebo je taký, že dostali po jedenásť, dvanásť rokov. Ale my netýrame tých ľudí, netýrajme tých ľudí priamo vo vyšetrovacej väzbe práve s tou tzv. kolárnou, á, kolúznou väzbou.
Ja si dovolím otvorene povedať, pán Kollár to už naznačil, že skutočne v rámci Slovenskej republiky majú väčšie práva, v našej republike, zvieratá, ako osoby. Ja som bývalý náčelník oddelenia vyšetrovania, dlhé roky som to vykonával, dámy a páni, a tento stav sme pred rokmi, ešte v čase socializmu, toto sme nemali. Neboli porušované tak ľudské práva, ako sa porušujú práve teraz.
A, pani ministerka, pri všetkej úcte, pán Kollár to naznačil, samozrejme, niektorým našim kolegom sa to nepáči, vy ste bola dlhé roky štátnou tajomníčkou. Prečo to neriešite a prečo to neriešite... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nemôžte na pani ministerku.

Šimko, Jozef, poslanec NR SR
Samozrejme, súhlasím.
Takže treba to riešiť, pani ministerka, okamžite tento problém. Pretože tí ľudia sú vo väzbe a tí ľudia v rámci kolúznej väzby trpia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2021 14:17 - 14:18 hod.

Jozef Šimko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, už to ide.
Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, pani ministerka, ja som si podrobne vypočul vaše vysvetlenia ohľadne tejto kauzy, ale na druhej strane som si podrobne vypočul aj pána Kamenického. No ja si dovolím otvorene povedať, že pokiaľ slová Kamenického sú na 20 % pravdivé, tak, prosím vás, neurazte sa, mám, môj pocit je taký, že skutočne nemáte právo sedieť na stoličke ministerky spravodlivosti.
Ja viem veľmi dobre, že teraz, dneska sa odvolávať nebude, ak ste si všetci podrobne vypočuli stanovisko a názor pána Šipoša z včerajšieho dňa, ktorý otvorene povedal, že odvolávať sa nebude, pretože nechcú porušiť v podstate koaličnú zmluvu. To znamená, dnes, pani ministerka, ostávate ďalej ministerkou, ale mám taký pocit, že asi tu sa niekto veľmi bojí, veľmi bojí toho Fica či Pellegriniho. Prosím vás pekne, nebojte sa týchto ľudí, nie sú to zlodeji, ako to niektorí tu predkladajú, pretože fakt sa tento štát roky budoval, dneska je situácia úplne iná.
Takže, vážená pani ministerka, zvážte zotrvanie vo funkcii, pretože ak teraz neodstúpite sama, tak zrejme v budúcnosti behom pár mesiacov sa to stane.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.5.2021 20:48 - 20:50 hod.

Jozef Šimko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za tieto príspevky. V podstate ani jeden ste ma kriticky neoznačili. Ale dovoľte hádam ešte dve vety k tejto situácii povedať. Ja som sa poďakoval jednak pánovi Kollárovi, pánovi Sulíkovi za to, že, aj, samozrejme, aj vláde Slovenskej republiky za to, že ten štátny priemyselný park bude vybudovaný práve v Rimavskej Sobote. Ale na druhej strane nesmieme zabudnúť na jednu vec, aby sme skutočne v Rimavskej Sobote nezabudli, nedopadli tak ako ostatné regióny, že majú priemyselné parky, ale tieto parky zívajú prázdnotou. Ja len poukážem na tieto: v Trebišove, Vranou nad Topľou, Levoča, samozrejme, aj v Lučenci, kde od roku 2008, odkedy priemyselný park tam existuje, nezakotvil tam ani jediný investor. A kde je tam chyba? Práve chyba je v tom, že napríklad vláda zabúda alebo zabudla na dobudovanie rýchlostnej cesty R2 Zvolen - Košice, ktorá cesta už mala byť vybudovaná do roku 2012. A tu je ten najväčší problém. A ja si dovolím otvorene povedať, že kým nebude vybudované infraštruktúra, tak skutočne ten investor do týchto regiónov nepríde.
Na druhej strane treba povedať aj to, aby vláda nezabudla na jednu vec, že v každom prípade bude musieť uvažovať nad tým, že tých investorov, ako napríklad Land Rover do Nitry, ťahala to týchto menej rozvinutých regiónov ako je Rimavská Sobota, Rožňava, Lučenec, Poltár a tak ďalej a tak ďalej, alebo teda severovýchod Slovenska, kde máme pracovné sily. A my napríklad do Nitry musíme dovážať pracovné sily priamo zo zahraničia. Ja neviem, z Ukrajiny, zo Srbska, z Rumunska, Bulharska, ale pritom tých 600 mil. ktoré sa tam vrazilo, bolo to z daní občanov Slovenskej republiky.
Takže ďakujem vám všetkým veľmi pekne a verím tomu, že moje slová, nad mojimi slovami sa zamyslí každý člen vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.5.2021 20:18 - 20:38 hod.

Jozef Šimko Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážení páni podpredsedovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pred vyše rokom, kedy sa u nás uskutočňovalo striedanie vlády, vládnej moci, koronakríza zlovestne a životunebezpečne vtrhla aj do nášho dovtedy pomerne pohodového slovenského života. Dodnes sa pandémia ešte neskončila, ale už aj do teraz napáchala miliardové škody v hospodárstve, spôsobila zdravotné problémy státisícom ľudí a, bohužiaľ, vzala životy vyše 11-tisíc našim spoluobčanom. Podobné problémy spôsobila, stále spôsobuje v celom rozvinutom svete. A ešte netušíme, aké následky bude mať v rozvojových krajinách našej planéty. Zároveň nastavilo zrkadlo najmä vyspelejšej časti svetovej populácii, kam patríme aj my, teda Slovenská republika. Vytvorila tým priestor zamyslieť sa nad naším konzumným spôsobom života, nad devastovaním životného prostredia, nad neudržateľnými nerovnosťami medzi regiónmi, nad pretrvávajúcim horúčkovitým zbrojením, nad tragickými a zbytočnými vojnami. Predovšetkým sa ukázala odvrátenú tvár celosvetovej globalizácie. Pandémia popri mnohých nedostatkoch a rezervách odhalila aj mimoriadnu zraniteľnosť slovenskej ekonomiky, ktorá sa extrémne orientuje na export a pomerne sa úzko špecializuje na automobilový, hutnícky, chemický, ako aj elektropriemysel. Poškodila aj ďalšie odvetvia hospodárstva, ale aj školstvo, kultúru, šport a doslova zruinovala desaťtisíce drobných podnikateľov.
Odhalila slabiny nášho zdravotníctva, ktoré spočívajú najmä vo veľkom investičnom dlhu a súčasnom finančnom poddimenzovaní. Na druhej strane ukázala aj silnú stránku tohto rezortu v podobe kvalifikovaných a obetavých lekárov a sestier i všetkých pracovníkov v zdravotníctve, ktorým patrí obdiv a veľké poďakovanie nás všetkých.
Ukázala aj na pozitívne možnosti Európskej únie, ktorá obrovskou finančnou injekciou mieni zrealizovať reštart hospodárstva európskych štátov, teda dvadsaťsedmičky. Konkrétne sa jedná o vytvorenie Fondu obnovy vo výške 750 mld. eur. Je to prelomový finančný nástroj, ktorý prvýkrát v histórii Európskej únie bude napomáhať zotaveniu sa hospodárstva, pričom ale bude predstavovať spoločný dlh členských krajín. Mnohí svetoví ekonómovia konštatujú, že je to novodobá obdoba Marshalovho plánu, ktorý pomohol v západnej Európe odstrániť vojnové škody a vybudovať výkonné hospodárstvo.
Z obrovského finančného balíka, teda 750 mld. eur, bude Slovensku pridelených celkom 6 mld. eur do zdravotníctva, školstva, digitalizácie, zelenej obnovy a inovatívnosti. Z obrovského finančného balíka 750 mld. eur, áno, bude nám pridelených pre Slovenskú republiku. Tieto oblasti preferujú Európska únia. Podľa dostupných informácií je Fondu obnovy, nebude podliehať tradičným pravidlám čerpania. Zrozumiteľnejšie povedané, papierovanie zo strany Európskej únií by malo byť jednoduchšie, čo by vytváralo priaznivejšie podmienky na čerpanie peňazí na regionálne projekty.
Na druhej strane čerpanie týchto peňazí je podmienené návrhmi účinných štrukturálnych reforiem, čiže peniaze sú na prekonanie krízy a na obnovu a modernizáciu hospodárstva. Aby sme mohli začať čerpať náš podiel, sme museli do konca mesiaca apríl odovzdať Bruselu Plán obnovy a odolnosti. Tento plán bol a je hlavnou témou súčasnosti a jeho spracovanie do konečnej podoby skrývala v sebe veľa nejasností, ako aj protirečení. Podľa dostupných informácií je návod, ako vypracovať spomínaný plán, Európska komisia poslala členským štátom až v druhej polovici septembra 2020. Brusel teda meškal. Ale naša vláda meškala ešte viac. Bola totiž zamestnaná sama so sebou, riešila trápnu vládnu krízu, aby sa po teatrálnej demisií znovu zrodila v takmer v rovnakom zložení. Dovtedy aj potom neúspešne riešila koronakrízu a takmer tajne, takpovediac za dverami spracovala Plán obnovy a odolnosti. I keď sa plán týka celej spoločnosti, neuskutočnila sa k nemu celospoločenská diskusia. Postup pri spracovávaní kritizovali odborári, zamestnávatelia, živnostníci, akademická obec, samospráva a dokonca aj mimovládky, teda takmer všetci, všetci zainteresovaní. Vláda nepotrebovala vypočuť si názory odborníkov a verejnosti? Veď splácať bude po dobu 30 rokov celá slovenská spoločnosť.
Predkladaný dokument vyzerá na prvý pohľad hodnoverne, keď ho však študujeme podrobnejšie, vynára sa veľa otázok a ešte viac nezodpovedných odpovedí. Podľa môjho názoru nie sú doladené niektoré sporné otázky, nie sú jasne formulované prostriedky na vyrovnávanie v prvom rade regionálnych rozdielov, preto sa v časti môjho vystúpenia chcem dotknúť tém, ktoré absentujú v pláne, ale aj v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, ktoré pre život ľudí v menej vyspelých regiónoch sú skutočne nevyhnutné.
V pláne sa skloňujú dôležité odvetvia významnej ekonomickej kategórie, ale aj všeobecné frázy. Nejasne načrtnuté priority a sumy pre jednotlivé oblasti, ale o vyrovnávaní, áno, o vyrovnávaní regionálnych rozdielov sa z plánu nedozvieme nič konkrétneho, pritom v každej odbornej analýze, napr. z Eurostatu, sa konštatuje, že pandémia zväčšila nerovnosti v životnej úrovni v regiónoch a je namieste tieto nezrovnalosti v prvom rade zmierniť. Treba v každom prípade začať s obnovou práve na úrovni regiónov. V opačnom prípade sa rozdiely budú prehlbovať, lebo peniaze sa minú, bohatšie regióny si polepšia a chudobnejšie dosnívajú svoj nádejný sen. Bohužiaľ, tak to chodí na Slovensku už desiatky rokov.
Je najvyšší čas zmeniť tento skutočný zlý stav. V súčasnosti na základe vládnych uznesení je na Slovensku celkom 20 tzv. menej rozvinutých okresov, čo znamená, že až štvrtina z celkového počtu okresov na juhu, juhovýchode a severovýchode je, áno, skutočne je marginalizovaná. Nachádzajú sa v historických regiónoch od Hontu cez Novohrad, Gemer, Abov, Zemplín, Šariš, Spiš až po Zamagurie. Všetky predtým prosperovali ekonomicky, rástli početne, ako aj vzdelanostne, ale aj na úseku kultúry. Vinou nepriaznivo nastavenej ekonomickej transformácie dnes nesú ťažké bremeno zaostalosti, nezamestnanosti a vysťahovalectva na svojich pleciach. Týmto regiónom osobitne poškodila transformácia poľnohospodárstva a spracovateľského priemyslu, pretože značná časť obyvateľstva nachádzala svoje uplatnenie v tzv. produkčných poľnohospodárskych okresoch v práve spomínaných odvetviach. Družstvá, štátne majetky sa zrušili a rodinné farmy sa neujali tak, ako to vysnívané nasľubovali politici v 90. rokoch. Áno, v mnohej forme farmy spustnú, neplnia očakávania aj dotačná politika je nastavená výhodne najmä pre veľkých hráčov v poľnohospodárstve. Ani zrušené potravinárske závody nenahradili modernejšie s novými technológiami. Tak napr. v meste Rimavská Sobota bola zrušená alebo obmedzená výroba celkom v desiatich závodoch. Spomeniem len pár, napr. pivovar, cukrovar, RISO, ZŤS, to sú Závody ťažkého strojárenstva, kde pracovalo až 800 ľudí, STS-ka, OPP, tabaková továreň so 600 zamestnancami a 1 000 zamestnancami v JRD a v štátnych majetkoch, ktoré pestovali tabak. V celom okrese to bolo obdobné. V Hnúšti pozastavili svoju výrobu Slovenské lučobné závody. V Tisovci pred troma rokmi, áno, dámy a páni, dobre počujete, pred troma rokmi kvôli nezamest..., nezmyselnému embargu voči Ruskej federácii, v CSM Tisovec, ktoré vyrábali tie naše slávne ÚDS-ky, prišlo o prácu takmer, áno, dobre počujete, takmer 500 zamestnancov, prevažne občanov žijúcich jednak v meste Tisovec či v okrese Rimavská Sobota. No, bohužiaľ.
Vzdelaní a schopní mladí ľudia odišli do vyspelejších regiónov alebo do zahraničia. Obdobná je situácia vo všetkých spomínaných menej rozvinutých regiónoch i okolitých okresov Veľký Krtíš, Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, ktoré koronakríza veľmi tvrdo zasiahla. Vízia nádejnejšej budúcnosti je zahatená väčšinou len planými sľubmi, áno, planými sľubmi politikov.
Prečo spomínam tieto už notoricky známe, ale takisto notoricky neriešené príbehy? Predovšetkým preto, lebo do Plánu obnovy a odolnosti sa nedostal rozvojový potenciál poľnohospodárstva a potravinárstva. Som zvedavý, že ako reálne bude toto odvetvie podporené v strategickom pláne na nové sedemročné obdobie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aj menej rozvinuté okresy, ktoré sú bytostne zviazané s poľnohospodárstvom, lebo sa tam nachádza neobnoviteľná poľnohospodárstva pôda, sa musia v každom prípade, sa musia rozvíjať. Áno, je tam pôda, je tam tradícia, sú tam ešte ľudia, ktorí majú k pôde vzťah, tak to treba jednoznačne podporiť. Na mnohých mojich stretnutiach s občanmi sme tieto problémy rozoberali v mnohých aspektoch. Prišli sme k záveru, že kým sa nezmení oficiálna štátna poľnohospodárska politika, dovtedy sa nezačne, nezačnú vyrovnávať regionálne rozdiely a tiež nebude sebestačný potravinami, lebo len montážne a logické centrá nevyriešia ani jedno, ale ani druhé. Ľudia v týchto regiónoch sú skeptickí, neveria pekným rečiam politikov, lebo neplnia svoje predvolebné sľuby a ani úlohy zakotvené v programovom vyhlásení vlády. Boli už mnohokrát oklamaní. Povedzme si to úprimne, naše ponovembrové vlády nemali radi regionálny prístup. Mali síce snahu pomôcť prostredníctvom výjazdových zasadnutí vlády, ale, bohužiaľ, neúspešne. Kladné výsledky mohli vykázať len nepravdivé štatistické údaje, ktorým ale nikto neveril, pretože sa situácia v týchto regiónoch nezlepšovala a dodnes sa nezlepšila.
Tak napríklad v okrese Rimavská Sobota sa uskutočnilo celkom päť výjazdových zasadnutí vlády Slovenskej republiky. Podobali sa ako vajce vajcu. Skonštatovalo sa na nich priaznivá situácia, prerokoval sa akčný plán rozvoja okresu a pridelila sa nejaká suma, väčšinou 1 mil. eur. Nespravodlivosť týchto zasadnutí sa prejavovala aj tým, že tá okrúhla suma bola väčšinou rovnaká pre všetky okresy. Aj pre okres náš napr. so 107 obcami, ako aj ten náš, ako som hovoril, aj pre okres so 17 obcami, ako je náš susedný okres, ktorý sa volá Poltár. Na troch posledných zasadnutiach v našom okrese v roku 2016 v Rimavskej Sobote a v roku 2018 v Hnúšti a v roku 2019 v Jesensku sa hodnotilo plnenie vládneho uznesenia č. 254 k Akčnému plánu rozvoja okresu Rimavská Sobota. Sľubovalo sa vytvorenie 2 200, dobre počujete, dámy a páni, 2 200 pracovných príležitostí a teraz je tu otázka: a výsledok? Možno sa vytvorilo 50, a tým to, bohužiaľ, skončilo. Pre okres sme dostali za obdobie piatich rokov ročne po 1,2 mil. eur. V prepočte na jedného obyvateľa to činí, dámy a páni, dobre počujete, 75 eur. Ak si niekto myslí, že 75 eur na obyvateľa v zmysle akčného plánu rozvoja okresu, na päť rokov to postačuje, je mi tohoto človeka ľúto.
Bohužiaľ, musím konštatovať, že sa zlé ukazovatele nezlepšili, zamestnanosť je stále nad 20 %. Demografický vývoj je nepriaznivý. Mladí ľudia z okresu naďalej, naďalej odchádzajú. Podobné vyhlásenia odzneli po všetkých výjazdových zasadnutiach, ale situácia je naďalej nezmenená a povedzme si to otvorene, že je zlá. Túto neúspešnú metodiku treba zmeniť. Menej cestovať, menej sľubovať a viac konkrétne pomáhať podobne ako na západnom Slovensku a na Považí.
Regiónom Gemer, Gemer - Malohont a im podobným pomôže už len mimoriadna pomoc vlády Slovenskej republiky. Vláda si musí uvedomiť, že len napr. v okrese Rimavská Sobota máme skutočne obce s 90 až 95-percentnou mierou nezamestnanosti, kde - v úvodzovkách - pracuje len starosta a jeho sekretárka. Ak dovolíte spomeniem zopár, napr. obec Sútor, Barca, Cakov, Radnovce a mohol by som menovať aj ďalšie obce v rámci okresu Rimavská Sobota. No obdobná situácia je aj v iných, aj v tých v ďalších okresoch menej rozvinutých.
Doporučujem pánovi premiérovi preveriť, aká výška finančných prostriedkov v podobe sociálnych dávok podpory nezamestnanosti, materský príspevok a pod. putuje do menej rozvinutých okresov, do tých 20 okresov. Uvedomuje si to vláda, že do týchto menej rozvinutých okresov tečú milióny zo štátnej pokladnice, a pre spoločne sa nič, ale nič v týchto okresoch neprodukuje. Nebolo by rozumnejšie tieto finančné prostriedky využiť na vytvorenie pracovných príležitostí a práceschopných občanov, zamestnať napr. v poľnohospodárstve? Napríklad aby sme denne nemuseli dovážať 900 až 1 000 kamiónov potravín na územie Slovenskej republiky. Áno, dámy a páni, dobre počujete, dovážame denne 900 až 1000 kamiónov potravín do nášho štátu.
A teraz mi dovoľte poukázať na slová pána kolegu Borguľu, on je za hnutie SME RODINA. Pred chvíľou som tu videl pána ministra, pána Krajniaka, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Pán Borguľa poukázal práve na to, že niektoré ústavy, teda domovy dôchodcov, domovy sociálnych služieb sú platovo poddimenzované. Ja si dovolím otvorene povedať, pretože mám prehľad o týchto domovoch, napr. vo Veľkom Blhu v okrese Rimavská Sobota, tí ľudia tam pracujú za sumu niečo nad minimálnu mzdu. Treba to, pán minister Krajniak, v každom prípade riešiť, pretože treba si uvedomiť, že títo ľudia, čo tam pracujú deň čo deň s tými ľuďmi, to je katastrofa. Poznám to veľmi dobre a pracovať za minimálnu mzdu, tak to teda nie je po kostolnom poriadku.
Dámy a páni, som síce v parlamente niečo viac ako rok, ale musím jednoznačne konštatovať, že súčasná vládna garnitúra vedie aj napriek prítomnosti COVID-u, bohužiaľ, zlú ekonomickú politiku. Igor Matovič má plány napr. zvýšiť DPH na 25 %, ako aj násobne zvýšiť daň z nehnuteľnosti. Treba si uvedomiť, treba si uvedomiť i to, že Slovenská republika má vyššiu daň na potraviny ako najbohatšie krajiny v Európskej únii. A spomeniem niektoré, napr. Veľká Británia má 5 %, my máme, samozrejme, 20, Francúzsko 6 %, Nemecko má 7 %, Rakúsko 10 %, susedné Maďarsko má 18 %, no ako som v úvode povedal, my Slovenská republika máme 20 % a pán expremiér a minister financií uvažuje nad navýšením na 25 %.
Ak návrh súčasného ministra financií a bývalého premiéra Igora Matoviča o navýšení hornej sadzby DPH na 25 % uskutoční, sa stane to, že naše tetušky, dedkovia, teda naši rodičia pomaly nebudú mať z čoho žiť. Zrejme si to pán Matovič neuvedomuje, keď vôbec uvažuje o takomto, o takomto návrhu. Slovensko by tak spolu so Švédskom a Chorvátskom malo druhú najvyššiu DPH v Európskej únii.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, i keď všetko so všetkým súvisí, vrátim sa k súvislostiam Plánu obnovy a odolnosti. Plne súhlasím s pripomienkami a návrhmi Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré tiež navrhuje podporu poľnohospodárstva a potravinárstva. Žiadajú viac peňazí na obnovu historických budov a na obnovu kultúrnych pamiatok, na opravu ciest, áno, ciest II. a III. triedy a žiada viac peňazí na dobudovanie verejnej kanalizácie a vodovodov. V Pláne obnovy a odolnosti v časti Efektívna a verejná správa je zakotvená aj reforma justície a sú aj vyčlenené finančné prostriedky vo výške až 240 mil. eur. V tejto veci som vykonal menší prieskum u zainteresovaných, pretože v našom kraji sa na základe súdnej mapy majú zrušiť okresné súdy vo Veľkom Krtíši, v Brezne, ako aj v Revúcej. Zainteresovaní funkcionári kritizujú, že tvorca novej súdnej mapy v danom prípade nevysvetlil, že z akého dôvodu ruší práve ten-ktorý okresný súd. Návrh sa nezaoberá otázkou, ako sa bude realizovať prestup sudcov, administratívnych pracovníkov na súdy nové zo zrušených súdov. Je obava, že administratívni pracovníci nebudú schopní mobility, pričom súdy zápasia s ich nedostatkom. Sudcovia vidia v tejto reforme aj politiku, lebo na všetkých súdoch sa v jednom čase vymenia predsedovia súdov, ktorých vyberá v danom prípade pani ministerka. Toto je učebnicový príklad centralizácie súdnej moci, čiže je v rozpore s predvolebnými sľubmi vládnej koalície.
Vážení prítomní, i keď som bol vo svojom výstupe nekritický, mal som na to právo, lebo tlmočím názor našich občanov, ktorí sú nahnevaní, lebo majú pocity, že sa neriešia ich problémy. Napriek všetkej oprávnenej kritike sa touto cestou opakovane chcem poďakovať pánovi predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánovi Kollárovi, ale aj ministrovi hospodárstva pánovi Richardovi Sulíkovi i celej vláde Slovenskej republiky, pretože odsúhlasili vybudovanie Štátneho priemyselného parku v Rimavskej Sobote a na túto stavbu vyčlenili 9,8 mil. eur. Verím, že bude vybudovaný a vyslovujem svoje i želanie tisícov Soboťanov, že bude investormi obsadený. Nakoľko končí môj čas, ďakujem vám všetkým za pozornosť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.5.2021 17:57 - 17:59 hod.

Jozef Šimko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán, pán predsedajúci. Vážený pán Borguľa, ja som si vás pozorne vypočul a musím vám zablahoželať k tomuto vášmu vystúpeniu. Vaše vystúpenie bolo skutočne konkrétne a vecné a skutočne sa dotklo občanov, ktorí to skutočne deň čo deň potrebujú. Pán Borguľa, vy ste hovorili práve o domovoch dôchodcov a domovoch sociálnych služieb, že aké sú platy zamestnancov v týchto ústavoch. No ja mám skúsenosti a poznám veľa ľudí z týchto domovov a dovolím si otvorene povedať, že tí ľudia robia za drobné, a preto si vás vážim, že vôbec na to poukazujete. Len poprosil by som vás, aby ste pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny v podstate povedali to, čo ste tu povedali aj nám poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán Borguľa, vy ste naznačili navýšenie DPH z 20 na 25 %. Skutočne s vami súhlasím. Ale kto to vlastne navrhuje? Navrhuje to súčasný minister financií a bývalý predseda vlády Slovenskej republiky pán Matovič. A pán Matovič má plány napríklad zvýšiť DPH na 25 %, ako aj niekoľkonásobne zvýšiť daň z nehnuteľností. Treba si uvedomiť i to, Slovenská republika má vyššiu daň na potraviny ako najbohatšie krajiny Európskej únie. Napríklad ja som to už dneska hovoril, Veľká Británia 5 %, Francúzsko 6 %, Nemecko 7, Rakúsko 10, Maďarsko má 18 % a my Slováci, Slovensko máme 20 %.
A preto si vás vážim, že na to ste poukázali a konkrétne ste povedali, že za žiadnych okolností toto nepodporíte. Takže dolu klobúk, pán Borguľa.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis