Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, musím sa vyjadriť k tejto téme, pretože si myslím, že od júna, od kedy sme predložili zákon, ktorý hovoril o tom, aby sa nevešali dúhové vlajky na štátne budovy, som v téme až po uši. A odznelo aj v tejto rozprave, ale aj v celej tej diskusii mnoho neprávd, mnoho poloprávd a aj pravda a medzičasom sa stala tragédia, stala sa dvojnásobná vražda, ktorá celkom určite bola spáchaná z nenávisti a bola spáchaná z nenávisti k menšinám, k systému a z nenávisti k usporiadaniu, v ktorom momentálne žijeme.
Ja by som bol veľmi rád, ak by sme si zopakovali aj fakty a skúsili trošku viesť túto debatu aj racionálne, hoci viem, že pre mnohých je to ťažké, ale fakty sú také, že ten pomätenec, ktorý vraždil, chcel zabiť premiéra tejto krajiny. To bol jeho prvý primárny cieľ a ja neviem, ak by sa mu tá vražda podarila, či by námestia boli plné ľudí, tak ako sú teraz. Tento pomätenec chcel ďalej vraždiť Židov. A keď sa mu to nepodarilo, tak obrátil svoju pozornosť na tých, ktorí boli najzraniteľnejší, ktorí sa nevedeli brániť a zabil dvoch príslušníkov LGBTI+ komunity. Toto sú fakty. Tento človek sa radikalizoval na amerických sieťach, neonacistických sieťach, v uzavretých skupinách a jeho vzormi boli masoví vrahovia zo Spojených štátov amerických a z Nového Zélandu.
A v tejto súvislosti ma napadá jedna vec, ktorá tiež neodznela v tejto debate, hovorí sa o netolerantnom Slovensku. Tak sa chcem všetkých tých, ktorí to hovoria, opýtať, či Spojené štáty americké sú netolerantnou krajinou v ich očiach, pretože pre liberálov sú Spojené štáty kolískou slobody a demokracie a všetkého dobrého, čo moderný svet ponúka, len v tomto roku sa tam stalo 25 masových vrážd. V Spojených štátoch za masovú vraždu považujú taký čin, keď zomrie viac ako štyria ľudia. Budeme hovoriť o Novom Zélande, kde prepnutý magor zabije 50 ľudí v mešite ako o netolerantnej krajine? Budeme hovoriť napríklad o Nórsku ako 40-krát netolerantnejšej krajine, ako je Slovenská republika, pretože tam jeden šialenec zabil 80 ľudí? Asi nie. My sa nemôžme považovať za netolerantnú krajinu a ja ju za takúto osobne ani nepovažujem.
To, čo o tejto dvojnásobnej vražde sa vyplavilo, neboli výzvy k láske a k tolerancii, čiže po tom, čo od nás žiadajú LGBTI aktivisti a liberálni politici a liberálne a progresívne médiá. To, čo sa spustilo, bol jeden obrovský hejt. Bola to jedna obrovská vlna nenávisti a ukazovanie prstom na všetkých, ktorí za to vraj môžu. A to boli konzervatívci, konzervatívni poslanci, konzervatívni politici, boli to farári, boli to biskupi, bola to cirkev, boli to všetci tí, ktorí sú na druhom ideologickom brehu. A toto musíme odmietnuť tiež a to dúfam, že toto odmietnu aj naši liberálni kolegovia, ktorí predkladajú tento zákon.
Ja sa neobávam použiť ani výraz, že došlo až doslova k progresívnemu extrémizmu, pretože ste počuli isto všetky tie vyjadrenia aktivistov, ktorí hovorili o tom, že si kúpia deviatku, o tom, ako je kresťanstvo založené na nenávisti a o tom, že ako sme my všetci prispeli k tejto dvojnásobnej vražde. Nie je to pravda. Za túto dvojnásobnú vraždu môže v prvom rade ten vrah a jeho rodina. A to, prečo si to nevšimli skôr, napríklad v školách kde chodil, ktoré navštevoval, alebo prečo si to nevšimli jeho rodičia a to nenahlásili. Neposlali syna k psychológovi, k psychiatrovi, to už nech je na ich duši.
Pani prezidentka sa vyjadrila na proteste, že verejný priestor je zaplavený nenávisťou. Áno, môžem potvrdiť, súhlasím na 100 %, že verejný priestor po vražde bol zaplnený nenávisťou a dovoľte, aby som vám jeden takýto príklad aj prečítal. V nedeľu mi jeden istý Martin, ktorý má 26 rokov, LGBTI aktivista z Bratislavy, napísal toto: "Odpad roka, škoda, že neodbachli tvojho syna, možno by si sa konečne zamyslel, ty maďarská spodina." A keďže to nebolo dosť, tak mi večer o piatej napísal: "Škoda, že ho niekto v škole nerozkope napríklad preto, že je maďarský potkan." Toto, toto, dámy a páni, je liberálna tolerancia, slušnosť a toto je to, čo oni prezentujú. Toto je to, čím oni bojujú proti nenávisti. Nenávisťou. A toto poďme všetci spoločne odmietnuť, pretože ak jedna strana chce niečo, čo sama nerobí, tak si myslím, že to je minimálne trošku farizejské.
Pani prezidentka veľmi citlivo vníma túto situáciu, veľmi citlivo vníma všetko, čo sa deje v krajine, najmä to, čo sa jej nepáči. A ja veľmi citlivo vnímam svojho syna, ktorý je mojím všetkým. Môj syn, môj jediný syn je mojím pokladom. Je zmyslom môjho života, je všetkým, pre čo žijem. A takýto primitívny útok na môjho syna od liberálneho človeka, ktorý požaduje od nás slušnosť, toleranciu, ktorý chce zastaviť nenávisť, je minimálne farizejské. A z tohto dôvodu teraz verejne vyhlasujem, že tento zákon nepodporím.
Ďakujem pekne.

Otec je muž a matka je žena a naše deti nechajte na pokoji, je veta, ktorá už pomaly presahuje rozmer strednej Európy a hovorí sa o nej už všade tam, kde skutočne táto ideológia prerastá zo sociálneho rozmeru až do politického a nie je tomu inak ani na Slovensku. Totižto veľmi veľa počúvame o tolerancii, veľa počúvame o slušnosti, veľa počúvame o agresivite a veľmi veľa počúvame o štvaní spoločnosti proti LGBTI komunite. A opak je tiež pravdou. Ono totižto radikalizácia LGBTI komunity a ľudí, ktorí s nimi sympatizujú, sa dá doslova krájať na Slovensku a budem o tom hovoriť v rozprave k zákonu, ktorý predložila strana SaS, ktorý sa týka partnerských zväzkov.
Nemyslím si, že polarizácia spoločnosti vo vzťahu LGBTI alebo naopak LGBTI vo vzťahu k heterosexuálom pomáha tej komunite a pomáha verejnej diskusii. Skôr naopak, škodí. Škodí to aj nám a škodí to aj im. A ja by som skutočne chcel všetkých podporovateľov LGBTI požiadať o toleranciu našich názorov, o toleranciu nášho videnia sveta a o to, aby ho rešpektovali. A ak to bude, tak zároveň dôjde aj k tomu, že tá druhá strana bude rešpektovať ich tým spôsobom, akým si to oni želajú.
Ďakujem pekne.

Zvolávam členov finančného výboru dnes o 13.30 h v rokovacej miestnosti výboru pre financie a rozpočet.

Ja vám ďakujem, pán minister, za túto odpoveď. Je to veľmi významný záväzok, ktorý bol aj vo vláde Igora Matoviča, zároveň aj vo vláde pána premiéra Hegera. A ja vás beriem za slovo s tým, že ministerstvo zahraničných vecí nebude to, ktoré bude brániť k prijatiu tohto zákona. Ešte raz vám ďakujem za odpoveď.

Ďakujem pekne. Snáď trošku vydržíme aj po devätnástej hodine, ale musím zareagovať jednak na kolegu Šeligu a jednak by som aj v záverečnom slove chcel povedať dve vety.
Keď som v rozprave rozprával o ľuďoch, čiže o chlapcoch a o dievčatách a o tých, ktorí nevedia, čo sú, tak v politike sú takíto ľudia pre mňa symbolom ty, pán kolega Šeliga. Ty nevieš, čo si. Ty pochádzaš z kresťanskej Oravy, sám seba vyhlasuješ za konzervatívca a v júni a teraz odchádzaš, pretože pravda sa počúva ťažko, v júni, keď sme predložili tento návrh zákona, si povedal, že tým zakážeme aj vyvesovanie krížov. Ináč nikto ich nevyvesuje, ale si povedal jednu totálnu hlúposť, aby si sa zapáčil liberálnemu mainstreamu. (Reakcia z pléna.) Ty, ty, ešte raz, ešte raz, ty, ktorý sám seba vydávaš za konzervatívca, si tvrdil celkom falošne, že vraj týmto sa zakáže vyvesovanie krížov, aby si sa zapáčil niekomu, kto do teba teraz kope. A teraz ty nevieš, že čo si. To je po prvé.
Po druhé. Aký je problém v druhom čítaní upraviť tento zákon do podoby, aby vyhovoval aj vám, ktorí ste na pomedzí, či to podporiť, alebo nie. Aký je problém? Treba to vysvetliť. Máme na to druhé čítanie. (Reakcia z pléna.) To je, to je po, to je po druhé.
A po tretie. Ak si myslíš, že týmto svojím postojom, lebo vo vnútri s ním nesúhlasíš, ak si myslíš, že týmto si nájdeš sympatie liberálnych médií, tak sa veľmi mýliš. Tí ťa už odpísali dávno.
A teraz mi dovoľte, kolegovia, najmä z hnutia OĽANO, jednu poslednú vetu, ktorú by som chcel namieriť k vám. Úspech alebo neúspech tohto zákona bude závisieť od hlasov, ktoré získa alebo nezíska tento návrh práve v našom poslaneckom klube. Poslanecký klub hnutia OĽANO alebo jeho konzervatívna časť v tomto pléne si veľa úspechov nezažila a ja by som im chcel dopriať, ja by som chcel nám dopriať aspoň jeden úspech v podobe zákona, ktorý bude vyhovovať konzervatívnym kruhom. A preto ma, mi dovoľte, aby som vás požiadal o podporu tohto zákona napriek veľmi malej, ale o to ukričanejšej menšiny v našom klube, pretože si myslím, že tento zákon, dajme tomu aj po úpravách v druhom čítaní, môže byť veľmi prospešným a veľmi účinným zákonom v slovenskom právnom poriadku.
Ďakujem pekne. Toľko je, čo som chcel povedať v záverečnom slove.

Začnem od konca, pán kolega. Som síce koaličný poslanec od začiatku, ale od začiatku nesúhlasím s nomináciou Rastislava Káčera za ministra zahraničných vecí a nepovažujem ho za svojho ministra zahraničných vecí. Aj v súvislosti s týmito vyjadreniami, aj v súvislosti s jeho atakmi a útokmi na nás Maďarov. Pokračuje len v tom, v čom skončil pán váš minister Ivan Korčok.
Inak sa ti chcem skutočne poďakovať za konštruktívny prístup k tejto debate a toto je to, čo by sme tu mali robiť v pléne. Absolútne súhlasím s názorom, že na štátnych budovách okrem tej dúhovej vlajky, nemá viať ani zástava akejkoľvek ideológie, akejkoľvek alebo ideológie, ktorá popiera ľudské práva alebo ktorá nie je súlade s našou štátnosťou, ako si správne spomenul, môžu to byť, môže to byť vlajka Sovietskeho zväzu alebo inej, napríklad aj Bieloruska alebo Ukrajiny. V tomto s tebou úplne súhlasím, preto poprosím o podporu v prvom čítaní.
A v druhom čítaní, upravme ten zákon tak, aby vyhovoval všetkým. A je veľmi správne ak, ak sa bavíme o tom, že toto nie je namierené voči príslušníkom tejto LGBTI skupiny. Toto je ochrana štátnosti.
A môže sa vám zdať pritiahnuté za pačesy alebo sa vám nepáčiť, že to robí človek, ktorý je občanom Slovenskej republiky, ale maďarskej národnosti. Ale jednoducho je to tak. Mne skutočne na Slovensku záleží aj napriek tomu, že ma obviňujú z toho, že nie.
Ďakujem pekne.