Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegynky, kolegovia, vážený pán minister, predložený program stability Slovenska je programom na nasledujúce roky do roku 2025, a teda dokonca ide aj za horizont volebného obdobia tejto vlády a parlamentu v tomto zložení. Je to, samozrejme, základný dokument, od ktorého sa teda bude odvíjať alebo sa odvíjajú práce na najbližšom rozpočte verejnej správy.
Treba uviesť pár faktov. Žijeme veľmi turbulentnú a rýchlu a premenlivú dobu, preto treba povedať, že tak program, ako ho dnes máme predložený a čítame, už nevychádza z aktuálnych makroekonomických dát a údajov. Tie, ktoré sú v ňom uvedené, sú v dnešnej turbulentnej dobe staré a dnes už, samozrejme, máme k dispozícii nové údaje. To, prosím, nie je výtka, to je len teda upozornenie, aby sme to vnímali, aj keď to budete vy alebo aj občania čítať, tak, samozrejme, proste svet sa, ako som povedal, veľmi rýchlo mení. Bohužiaľ, nie úplne k dobrému v týchto časoch, ale teda treba vždy pracovať s najaktuálnejšími údajmi.
Hlavným z údajov, ktorý teda je veľmi premenlivý momentálne, je inflácia, o ktorej program pre tento rok, myslím, hovoril o 8,1 percentách. Dnes vidíme, že na 12-mesačnej báze sme už na viac ako 12 percentách a obávam sa aj pri pohľade na vývoj daňových príjmov z DPH a zo spotrebných daní, že to číslo môže byť ešte, ešte aj vyššie. Uvidíme, čím nás v podstate realita prekvapí v ďalších mesiacoch.
Len na vykreslenie uvediem, že rozpočet na rok 2022, čiže aktuálny rozpočet pracoval s údajom o inflácii pre tento rok so 4 percentami. V podstate rozdiel vidíme, že je značný a v podstate až tak veľký, že asi pred tú štvorku si musíme pridať ešte jednotku. Takto sa ten svet momentálne, momentálne hýbe a musíme, musíme na to, na to reagovať.
Čo hodnotím veľmi pozitívne aj v odborných diskusiách alebo či pred verejnosťou, čo sa týka verejného hrubého alebo čistého dlhu Slovenska a jeho vývoju pre najbližšie dva roky, resp. teda čo sa dosiahlo aj v roku 2021. Hrubý dlh bude vzhľadom na rast hrubého domáceho produktu a vysokú infláciu v pomere k hrubému domácemu produktu klesať. Vzhľadom na dostatočné a značné predzásobenie sa likviditou ku koncu roka 2021 máme, Slovensko, čistý dlh na úrovni 51,5 %, hrubý dlh je na úrovni 63,2 %, ale teda treba vnímať, že hotovosť vlastne predstavuje takmer 12 % hrubého domáceho produktu alebo nominálne približne 11 mld. eur. Toto je veľmi dobré, toto nám vie, samozrejme, v najbližšom období pomôcť a prosím takisto, treba rozlišovať, keď sa hovorí o tom, že hrubý dlh je veľmi vysoký, áno, ale teda tých, tých 12 % HDP je z toho hotovosť a vlastne čistý dlh je teda relatívne výrazne nižší.
Čistý dlh bude v najbližších dvoch-troch rokoch oscilovať mierne nad úrovňou 50 % hrubého domáceho produktu, čo si myslím, že je pre Slovensko veľmi dobrá správa. Parameter inflácie diktuje množstvo očakávaní obyvateľstva, ale aj podnikateľského sektora, s ktorými sa budeme musieť vysporiadať. A samozrejme sú nad rámec toho, čo program stability v častiach pomoci zo strany štátu predpokladá. Nejasnosti v číslach sú pochopiteľné, ale, samozrejme, našou spoločnou ambíciou musí byť alebo malo by byť mať čo najjasnejšiu predstavu o tom, komu, koľko a kedy ide štát pomáhať. To je to, čo stále hovoríme, že nemáme priestor pomáhať každému, nemáme nekonečné množstvo financií a nie sme v situácii, že by sme boli v bode nula, že by sme si vedeli požičať čokoľvek. Práve preto je kľúčové, že pomáhať treba, ale treba pomáhať cielene a adresne práve tým, ktorí sú najviac postihnutí a najviac poškodení touto infláciou, o ktorej už vzhľadom na dvojciferné číslo hovoríme, že je cválajúca.
Čo teda treba jednoznačne povedať, že štát bude musieť prísť s razantnou pomocou strádajúcim skupinám obyvateľstva v najbližších mesiacoch a, samozrejme, aj v budúcom roku, či sa nám to páči alebo nie. Inflácia veľmi silne zasahuje do života našich občanov špeciálne ohrozených, zraniteľných skupín.
Dovolil by som si v podstate ešte dve, dva také konkrétnejšie úvahy ku samotným dvom častiam programu stability, pretože vždy tu musíme vážiť dve základné veci, a to je to, že zároveň musíme veľmi zodpovedne, veľmi obozretne a efektívne sa starať o zdravie verejných financií tak, aby sme ich rozbitím alebo ich rozvratom nespôsobili škody aleže úplne všetkým, celej krajine a jej občanom. Ale zároveň, samozrejme, musíme pozerať aj na tých, ktorí tú pomoc veľmi nutne potrebujú, a musíme skutočne pomôcť všetkým. Áno, aj rodinám, áno, aj deťom, ale nielen im, aj všetkým ostatným, ktorí sú v ťažkej situácii a pomoc potrebujú.
Takže poďme ku tomu, že k stráženiu alebo k zodpovednému správaniu sa ku verejným financiám. Čo hovorí program stability?
V čase veľkej neistoty ekonomického prostredia prechádza aj slovenský rámec rozpočtových pravidiel výraznými zmenami, ktorých cieľom je zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Od roku 2023 bude numerické pravidlo v podobe viacročných výdavkových limitov ohraničovať maximálnu výšku výdavkov pod kontrolou vlády. Toto je veľmi kľúčová vec, ktorá sa nám teda spoločne podarila prijať, a je to ten, ten základný parameter, ktorý by mal strážiť verejné financie. Čo to v podstate znamená? Od budúceho roku si tak nové pravidlo vyžiada konsolidačné opatrenia približne v objeme pol miliardy eur, plus-mínus je to pol percenta hrubého domáceho produktu. To znamená aj prísnejší rámec, než aktuálne stanovujú európske fiškálne pravidlá, ktoré umožňujú pre rok 2023 približne neutrálnu fiškálnu politiku.
Zasa len na vysvetlenie. Európska komisia uvoľnila pakt stability aj pre rok 2023, nie už úplne tak ako celok, ako to bolo po minulé dva roky, ale krajinám so stredným zadlžením, to znamená tam, kam patrí aj Slovensko, nie je pre budúci rok požadovaná po nás konsolidácia. Tie pravidlá sú voľnejšie, nesmieme dekonsolidovať. Čiže preto je dôležité a som veľmi rád, že na národnej úrovni si stanovujeme vlastne pravidlá ešte prísnejšie, alebo povedzme radšej, že zodpovednejšie, ako po nás chce európska, Európska únia.
V aktuálnom programe stability sú limity výdavkov určené pre roky 2023 a 2024 zatiaľ indikatívne. Budú spresnené v júli na základe júnových prognóz a identifikovaného rizika dlhodobej udržateľnosti za minulý rok. Potom už teda jesenný návrh rozpočtu bude zostavený tak, aby plne rešpektoval záväzne vypočítaný výdavkový limit zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý schváli Národná rada Slovenskej republiky. Dovtedy má byť jasná aj podoba sankcií dlhovej brzdy z očakávanej novely zákona, ktoré musia výdavkové limity rovnako zohľadniť. Toto je ešte pred nami. Bez novelizácie dlhovej brzdy, ktorá sa očakáva v priebehu tohto roku, by musel byť na rok 2024 zostavený už nominálne vyrovnaný rozpočet, čo teda treba jasne povedať, aj rozpočtovo zodpovedná strana ako SaS hovoríme, že takto to je veľká, veľká výzva alebo bola by to veľká výzva.
Čo teda je tou hlavnou úlohou výdavkových limitov? Je navrátiť slovenské verejné financie z pásma vysokého rizika, kde sa momentálne nachádzame, k stavu dlhodobej udržateľnosti, pričom tento postoj by mal teda čo najviac zohľadniť aj ekonomický cyklus.
Nový rámec pravidiel bude alebo mal by v tomto prípade zároveň vo významnej miere internalizovať politiky vlád prejavujúce sa aj v dlhšom horizonte, teda najmä pozitívne a negatívne zmeny v dôchodkovom systéme. Toto nás tak isto ešte čaká.
Čiže tie ciele a tú zodpovednosť proste máme, máme to na papieri a dôležité je to vlastne prenášať do tej reality, do toho, aby sme teda mali nielen svetlé ciele, ale aby aj všetky naše kroky smerovali ku zodpovednému využívaniu verejných financií. A tu sa teda dostávam vlastne na tú druhú stranu trošku, že tak ako by to nemalo byť. Zasa čítam zo samotného programu stability:
"V reakcii na zvyšovanie inflácie boli ohlásené opatrenia, ktoré však program stability plne nezachytáva." To je v poriadku, ten svet sa akoby skutočne hýbe, i keď si myslím, že mohli a mali sme začať skôr, pretože zas tá inflácia bola, bola známa už od začiatku januára. Ale dobre, nevadí, veď pracujeme. "Tri koaličné strany v rámci opatrení na kompenzáciu cenovej hladiny v tomto roku ohlásili aj výrazné navyšovanie podpory rodín, najmä cez daňový bonus a prídavky na dieťa. Tieto opatrenia však nie sú zahrnuté v predloženom rozpočtovom rámci programu stability, keďže prišli tesne pred prerokovaním tohto dokumentu na vláde." Čiže máme ciele, máme všetko, ale zároveň štrukturálne výdavky vo výške 1,3 miliardy ročne nemáme zahrnuté vlastne v základnom dokumente, ktorým sa teda treba riadiť. Takže to je ten pohľad, že ciele jasné, len aj tá realizácia by mala byť, byť správna. Dobre, potom je tu teda popisované, čo by sa malo stať, že bonus na dieťa by sa mal zvýšiť. Toto všetko vieme, veď to teraz žijeme. A ešte: "Kompenzačné opatrenia k týmto návrhom budú ohlásené až po zverejnení programu stability." Čiže zasa, to, čo by malo zdrojovať tieto výdavky, už aleže vôbec nie je spomenuté. Čiže aj vláda, ktorá schvaľovala program stability a teda aj ho bez hlasov SaS schválila, vlastne schvaľovala zasa trošku akoby mačku vo vreci, pretože ako budú zdrojované, z čoho, to vlastne v tomto momente nie je jasné. Takže zasa toto všetko patrí do zodpovednej, zodpovednej rozpočtovej politiky.
Takže takto by som to uzavrel. Chcem poďakovať či už ministerstvu financií alebo samotným teda tvorcom. Áno, je to veľmi dobrý dokument zachytávajúci tú realitu, špeciálne časti, ktoré teda pozerajú dozadu, ako východisko pre budúcnosť sú veľmi pekne spracované a je to možno aj pre ostatných kolegov veľmi zaujímavé si prečítať. Zároveň však hovorím, veľký pozor na to, že máme síce program, ktorý nám hovorí až o roku 2025, ale už od rokovania na vláde prešli koľko, no hádam ani nie dva mesiace, možno mesiac a pol, tak už to, čo je tu napísané, vlastne z dôvodu meniaceho sa sveta neplatí. Takže toto aby sme mali vždy na pamäti, že treba vždy sa pozerať na najaktuálnejší vývoj, na najaktuálnejšie dáta.
A možno ešte čo je viacej, ani nepozerať teraz, čo je dnes, ale práve čo najpresnejšie pozerať vlastne, kam ten vývoj smeruje. Ja by som možno tuná povedal vlastne, že áno, rozpráva sa o tom, o nejakej forme opätovného zdanenia bánk, o nejakej forme bankového odvodu. Áno, lebo pozeráme, že teda tie zisky bánk sú v celku, vcelku robustné. Áno, ale treba tiež vnímať, že treba pozerať, kam smerujeme. Včera sme na výbore prerokovávali, prerokovali správu o finančnej stabilite ku máju 2022. To znamená veľmi aktuálne čísla, kde už Národná banka upozorňuje, že vlastne špeciálne podnikový sektor z dôvodu teda meniaceho sa sveta a zvyšujúcej sa inflácie a toho, čo spôsobuje, je už napríklad 17 % podnikových úverov hodnotených ako s relatívne vysokou mierou rizika nesplácania a z týchto 17 % je teda šesť, no proste až 6 % je takých, ktoré, kde hrozí výrazné riziko. To znamená, kde hrozí to, že úver nebude splatený a teda banky budú musieť toto zasanovať zo svojich rezerv. Takže tu aj chcem, chcem upozorniť, že vždy treba pri všetkých rozhodnutiach pozerať na to, kam ten vývoj smeruje, nielen taký ten aktuálny stav. Toľko asi v krátkosti.
Veľmi pekne ďakujem a, pán predsedajúci, skončil som.
