Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Rado Kazda, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Veľmi sa teším, že Kilečko 2 je už vo finále a že prinesie ďalších 198 úľav pre našu ťažko skúšanú a preregulovanú ekonomiku. Áno, možno každé jedno zlepšenie je malé, ale práve toto veľké množstvo možno na pohľad drobných regulácií spôsobuje to, že naši podnikatelia strávia nad rôznymi administratívnymi úkonmi oveľa viac času ako podnikatelia v iných krajinách. A popritom je dobré aj to, že akoby trošku tieto naše kilečká otáčajú ten bežný stav, kde sa každú chvíľku každým zákonom pridáva nejaká nová regulácia, nová povinnosť, nová, nová vec. Takže toto možno je ešte aj to kľúčové, že vidíme, že toto je cesta: znižovať množstvo regulácií, znižovať ich komplikovanosť a takto, takto uľahčovať, uľahčovať podnikateľom a, ale aj ľuďom. Nie všetko je o tom, že niekomu dáme nejaký balíček, ktorý mu nejaké peniaze pridá. Proste dá sa to robiť aj takto. Neberme ľuďom peniaze, neberme ľuďom čas. To sa dá presne takto, že znižujeme náročnosť a rušíme regulácie. Takže ešte raz ďakujem pekne a, kolegynky, kolegovia, tiež vás chcem poprosiť o podporu prijatia Kilečka 2.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. Skúsim teda rýchlo naspäť zareagovať ja.
Ku kolegovi Tomášovi Lehotskému, jasné, veď toto je skutočne debata, ktorá prebieha, kde sú v podstate tie názory oboch strán, majú svoje opodstatnenie a teda dlho o tom debatujeme. No môj pohľad je ten, že možno nežijeme štandardnú dobu, ale myslím si, že práve teraz je ten správny čas prestať s reštrikciami a sústrediť sa na slobodu a na to vzdelávanie. Nikdy nie je neskoro začať. Áno, meškáme minimálne desaťročie, súhlasím, ale nikdy nie je neskoro začať a možno práve teraz treba.
Kolega Rado Kazda, no poviem len toľko. Možno to nie je úplne ideálny príklad, ale - to, čo som chcel povedať - treba sa pozrieť na to, že kto riadi krajinu. Teraz predstavme si situáciu, že by teda dnes bol premiér napríklad ten Robert Fico, že čo by tu bolo a aké informácie by boli šírené a či by ich potom zrovna takýto zákon nechránil a neblokoval nejaké iné a už by sme boli v tej situácii á la Rusko.
K Jurajovi, jasné, trh nevyrieši všetko. To som povedal aj v mojej rozprave. A preto som, tá, hneď tá ďalšia veta bola, že regulácií má byť len minimálne potrebné množstvo. Áno, nejaké regulácie treba. A to, čo som chcel povedať, je, že som presvedčený, že v tejto oblasti tých regulácií máme dostatok a môžeme sa baviť, ako veľmi funkčných, ale som presvedčený, že aj funkčných, a hlavne teda, že nepotrebujeme ďalšie.
K Dominikovi, no ten zákon o šírení nepravdivých informácií, a kto je to ministerstvo pravdy? Kto má tú schopnosť povedať, čo je pravda a čo je nepravda? Toto je to najnebezpečnejšie. A to si zase len pozrime tú históriu, hej, koľko razy boli tí, čo, až história ukázala, že tú pravdu mali, čo sa im dialo v tej dobe, v ktorej bolo nejaké ministerstvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, často tu rozprávam o slobodnejšej ekonomike, o potrebe rušenia regulácií v ekonomike a o tom, že trhové sily väčšinou vyriešia problémy lepšie ako regulácie. Regulácií má byť čo najmenej a skutočne len takých, ktoré sú nevyhnutne potrebné. Často spomínam štíhly, efektívnejšie fungujúci štát a slobodnejších občanov. Sloboda občana popri kope iných vecí znamená aj možnosť urobiť hlúpe rozhodnutie. Sloboda je aj možnosť prečítať si hlúpe alebo rovno zavádzajúce správy. A úlohou štátu totiž nie je kontrolovať, čo si človek môže prečítať alebo, alebo vypočuť. Úlohou štátu, a už to tu bolo spomínané, je poskytnúť občanom možnosť kvalitného vzdelania, dať ľuďom možnosť naučiť sa vnímať hodnoty, naučiť sa rozlišovať pravdu a fakty od balastu a dezinformácií.
Štát však nemôže robiť za človeka rozhodnutia. Štát nemôže určovať, čo je pravda. A história nás učí, že to vždy viedlo k problémom. Práve slobodné spoločnosti sa vždy rozvíjajú lepšie a sú úspešnejšie a som presvedčený, že toto platí nielen pre ekonomiku, ale platí to všeobecne. Prosím, buďme veľmi, veľmi opatrní pri obmedzovaní slobody slova. Ja si myslím, že odstrašujúcim príkladom nám môže byť práve Ruská federácia. Rusom sa roky servírujú len tie "správne" oficiálne informácie. A myslím si, že všetci a naprosto jasne vidíme, kam to viedlo. A nakoniec sa podľa všetkého stal obeťou selekcií informácií aj sám prezident Putin. Ani jemu neboli dávané všetky informácie, aby sa vedel správne rozhodovať. A podľa mňa toto je úplné, úplné memento.
Totižto aj tie najhlúpejšie a najzavadzajúcejšie informácie majú svoj význam, pretože v ľuďoch udržujú schopnosť rozmýšľať, posudzovať, porovnávať, kriticky hodnotiť a hľadať si ďalšie zdroje, aby teda všetky tieto procesy mohli, mohli urobiť.
Ja si myslím, že neexistuje dobrý autokrat. Ak sa akýkoľvek politik dokáže zbaviť opozície, skôr či neskôr sa mu stane to, čo každému autokratovi, stratí súdnosť a vo finále spôsobí utrpenie vlastného národa. A ak takýto autokrat šéfuje dostatočne veľkej krajine, tak spôsobí aj utrpenie iných, iných ľudí v iných krajinách. Plus ďalší faktor, prosím, nezabúdajme na to, že pri zákonoch obmedzujúcich slobodu slova by sa mohol stať premiérom napríklad aj nejaký existujúci alebo nejaký nový pán Fico a aby sme sa potom nečudovali. Myslím si, že pre podnecovanie násilia, hanobenie rasy alebo podpora autoritárskych režimov máme platné paragrafy a treba ich len využívať. Vidíme, že napríklad Mariana Kotlebu dostihla spravodlivosť. Takisto aj teraz aktuálne pán Blaha prišiel o svoj facebookový účet. Aj tieto prípady ukazujú, že existuje dostatok funkčných a platných mechanizmov na riešenie škodlivých prejavov a nie je potrebné pridávať ďalšie.
Za seba hovorím, že predložený návrh zákona nepodporím. Som presvedčený, že obmedzenie slobody prejavu a šírenia informácií, ktoré nám prinesie tento zákon, spôsobí viac škôd, ako je schopný priniesť akýkoľvek dezinformačný web.
Na záver už len jedna veta. Som presvedčený, že šíreniu informácií sa aj tak nedá zabrániť a v podstate ani nemá význam sa o to pokúšať. Vzdelávanie a vzdelanie, to je cesta. Tam musíme menovať našu energiu a teda nielen energiu, ale aj peniaze, aby sme sa postupom času stali stále odolnejším voči akýmkoľvek dezinformáciám a takýmto rôznym prejavom.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Hlasovať budeme dnes o 17.00 h. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak ešte raz.
Vážený pán minister, vážený pán predseda NKÚ, kolegynky, kolegovia, dovoľte mi pár slovami okomentovať teda záverečný účet Slovenskej republiky.
Možno si už nepamätáme, ale niečo vyše pred rokom, takto v roku 2021 v máji sme tu mali súboj s pánom ministrom financií pri úprave vlaňajšieho štátneho rozpočtu, resp. rozpočtu verejnej správy, ktorý teraz vlastne hodnotíme, a myslím si, že práve tento záverečný účet a priamo úvodné slovo pána ministra, ktorý spomenul teda všetky tie základné parametre, prinieslo také to rozsúdenie toho, toho vtedajšieho súboja. S radosťou konštatujem, že sa moje vtedajšie slová potvrdili a vtedajšie stanoviská ministerstva financií a teda pána ministra sa nepotvrdili. Poviem našťastie, pretože by to znamenalo, že ten vývoj, finančný, by bol horší.
A už som to dnes spomínal, zmena rozpočtu bola vtedy robená na základe prognóz, či už daňovej alebo ďalších prognóz, z marca 2021, čo takisto už vlastne v tej dobe po, po necelých dvoch mesiacoch bola vlastne prognóza, ktorá už bola absolútne zastaralá, ktorá veľmi reflektovala vplyv koronakrízových lockdownov, ale, samozrejme, to už bolo za nami a ten vývoj ekonomiky bol úplne iný a už bolo teda vidno aj na daňových príjmoch, že sa výrazne zvyšovali. Napriek tomu vlastne sme tu, tu v máji prijali zmenu rozpočtu, ja poviem len pár čísiel. Ten pôvodný rozpočet mal deficit verejnej správy na úrovni 7,44 % hrubého domáceho produktu a teda na základe tej reality, ako sa ukazovala v marci, a čo sme tu, teda čo som tu aj ja osobne, aj moji kolegovia z SaS, sme hovorili, že ten vývoj je už iný, že to pôjde inak, tak sa teda napriek tomu a teda bez hlasov SaS prijala novela rozpočtu, ktorá vlastne urobila ten deficit až 10,2 %. Čiže sa to vlastne o vyše, vyše 3 % HDP zvyšovalo, pričom my sme už vtedy hovorili, že áno, treba urobiť novelu rozpočtu, bolo treba, pretože ten, ten vývoj bol dynamický a bolo treba akoby upratať, ale bolo treba reflektovať tú situáciu, to znamená zapojiť tie príjmy, ktoré sa ukazovali. A ja už teraz poviem, pán minister to hovoril, tie príjmy skutočne boli o 1,7 miliardy vyššie, ako boli rozpočtované, čo je teda vtedy akoby chyba, ale teda, samozrejme, veľká pochvala, že to tak bolo, hlavne teda ekonomike a daňovým poplatníkom, ktorí to platili. A tiež som vtedy hovoril, že treba to takto upratať, ale nezvyšujme deficit, nezvyšujme schodok, pretože ten schodok sa ukazoval, že ani nebude ani taký, ako bol, ako bol teda v základnej verzii rozpočtu, to znamená tých 7,44, a zasa použijem slová pána ministra financií, ktorý teda potvrdil, realita vlaňajšia je 6,2 % hrubého domáceho produktu ako deficit verejnej správy za rok 2021.
Takže a teda ďalšia vec bolo, že takisto sme hovorili, že nepridávajme tam tie ďalšie výdavky, nebude ich treba, nebudú v takom rozsahu, ten vývoj či už covidu alebo aj ďalších je ďaleko lepší, takže tak isto bolo potvrdené, výdavky boli o 3,3 miliardy menej ako teda v tom zmenenom rozpočte. Takže aj preto som tu vlastne pri programe stability hovoril, že pozerajme na aktuálne dáta a pozerajme na vývoj, kam smerujeme. To sú dve kľúčové veci, minulosť, nič nie je staršie ako minulosť, špeciálne v dnešnej inflačnej dobe, alebo aj teda s ďalšími problémami, či už ako je vojna alebo, alebo ešte, ešte aj teda dozvuky covidu.
Čiže máme za sebou rok ´21, ja si myslím, že niečo sme sa naučili, našťastie, ešte raz to poviem, výsledný deficit, výsledné hospodárenie Slovenskej republiky bolo teda vo finále ešte lepšie, ako bolo, ako bolo rozpočtované, pričom, samozrejme, treba mať ale na pamäti, že hovoríme o tom, že dobre-lepšie. Stále sme v stave, kedy našej krajine chýbalo vlani 6 miliárd eur. Minuli sme približne o 6 miliárd eur viac, ako sme dokázali vybrať na daniach, resp. na iných príjmoch. Takže toto, prosím, majme na pamäti a aj pre toto a aj pre tento rok máme deficit plánovaný na úrovni takmer 5 %, bude nám chýbať ďalších asi 5 miliárd, preto, prosím, buďme veľmi zodpovední pri prijímaní ďalších výdavkov, ešte špeciálne pri prijímaní štrukturálnych výdavkov.
A už to len dokončím, že áno, potrebujeme pomôcť našim obyvateľom, čo sa týka inflačnej doby, inflačnej krízy, ale potrebujeme pomôcť adresne a zmysluplne a presne tým, ktorí to potrebujú, pretože verejných financií je konečné množstvo a preto toto konečné množstvo musíme rozdeliť presne tam, kde to, kde to najviac pomôže.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Takisto vás ešte, pardon, kolegynky, kolegovia, poprosím, o podporu štátneho záverečného účtu za minulý rok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2021.
Návrh štátneho záverečného účtu za rok 2021 pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1071 z 27. mája 2022 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a kapitoly štátneho záverečného účtu pridelil na prerokovanie príslušným výborom. Gestorskému výboru výbory predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady. Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2021 v súlade s rozhodnutím predsedu uvedený návrh určené výbory prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky po
A. návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok, pardon,
Po A.) schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2021, podľa ktorého, po
A. hospodárenie verejnej správy za rok 2021 (rečník si odkašľal), prepáčte, v jednotnej metodike ESA 2010 platnej pre Európsku úniu dosiahlo
a) schodok vo výške 6 miliárd eur, čo predstavuje 6,2 % hrubého domáceho produktu vyjadreného v bežných cenách a po
b) konsolidovaný dlh k 31. decembru 2021 sumu 61,3 miliardy eur, čo predstavuje 63,1 % hrubého domáceho produktu vyjadreného v bežných cenách.
B. hospodárenie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hodnotovom princípe dosiahlo príjmy 17,2 miliardy eur, výdavky 24,2 miliardy eur a schodok 7 miliárd eur.
Po B.) vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2021 vo výške 7 miliárd eur bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 6,6 miliardy eur a prijatými zahraničnými bankovými úvermi v hodnote 0,4 miliardy eur.
Návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2021 v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrhy záverečných kapitol prerokovali a vzali na vedomie všetky výbory bez pripomienok s výnimkou zahraničného výboru a výboru pre kultúru a médiá, ktoré neboli uznášaniaschopné.
Gestorský výbor uznesením č. 354 zo dňa 14. júna 2022
1. schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky
2. navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Ľubomír Andrassy uviedol stanovisko NKÚ k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2021 a
3. ma určil za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Hlasovať budeme dnes o 17.00. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegynky, kolegovia, vážený pán minister, predložený program stability Slovenska je programom na nasledujúce roky do roku 2025, a teda dokonca ide aj za horizont volebného obdobia tejto vlády a parlamentu v tomto zložení. Je to, samozrejme, základný dokument, od ktorého sa teda bude odvíjať alebo sa odvíjajú práce na najbližšom rozpočte verejnej správy.
Treba uviesť pár faktov. Žijeme veľmi turbulentnú a rýchlu a premenlivú dobu, preto treba povedať, že tak program, ako ho dnes máme predložený a čítame, už nevychádza z aktuálnych makroekonomických dát a údajov. Tie, ktoré sú v ňom uvedené, sú v dnešnej turbulentnej dobe staré a dnes už, samozrejme, máme k dispozícii nové údaje. To, prosím, nie je výtka, to je len teda upozornenie, aby sme to vnímali, aj keď to budete vy alebo aj občania čítať, tak, samozrejme, proste svet sa, ako som povedal, veľmi rýchlo mení. Bohužiaľ, nie úplne k dobrému v týchto časoch, ale teda treba vždy pracovať s najaktuálnejšími údajmi.
Hlavným z údajov, ktorý teda je veľmi premenlivý momentálne, je inflácia, o ktorej program pre tento rok, myslím, hovoril o 8,1 percentách. Dnes vidíme, že na 12-mesačnej báze sme už na viac ako 12 percentách a obávam sa aj pri pohľade na vývoj daňových príjmov z DPH a zo spotrebných daní, že to číslo môže byť ešte, ešte aj vyššie. Uvidíme, čím nás v podstate realita prekvapí v ďalších mesiacoch.
Len na vykreslenie uvediem, že rozpočet na rok 2022, čiže aktuálny rozpočet pracoval s údajom o inflácii pre tento rok so 4 percentami. V podstate rozdiel vidíme, že je značný a v podstate až tak veľký, že asi pred tú štvorku si musíme pridať ešte jednotku. Takto sa ten svet momentálne, momentálne hýbe a musíme, musíme na to, na to reagovať.
Čo hodnotím veľmi pozitívne aj v odborných diskusiách alebo či pred verejnosťou, čo sa týka verejného hrubého alebo čistého dlhu Slovenska a jeho vývoju pre najbližšie dva roky, resp. teda čo sa dosiahlo aj v roku 2021. Hrubý dlh bude vzhľadom na rast hrubého domáceho produktu a vysokú infláciu v pomere k hrubému domácemu produktu klesať. Vzhľadom na dostatočné a značné predzásobenie sa likviditou ku koncu roka 2021 máme, Slovensko, čistý dlh na úrovni 51,5 %, hrubý dlh je na úrovni 63,2 %, ale teda treba vnímať, že hotovosť vlastne predstavuje takmer 12 % hrubého domáceho produktu alebo nominálne približne 11 mld. eur. Toto je veľmi dobré, toto nám vie, samozrejme, v najbližšom období pomôcť a prosím takisto, treba rozlišovať, keď sa hovorí o tom, že hrubý dlh je veľmi vysoký, áno, ale teda tých, tých 12 % HDP je z toho hotovosť a vlastne čistý dlh je teda relatívne výrazne nižší.
Čistý dlh bude v najbližších dvoch-troch rokoch oscilovať mierne nad úrovňou 50 % hrubého domáceho produktu, čo si myslím, že je pre Slovensko veľmi dobrá správa. Parameter inflácie diktuje množstvo očakávaní obyvateľstva, ale aj podnikateľského sektora, s ktorými sa budeme musieť vysporiadať. A samozrejme sú nad rámec toho, čo program stability v častiach pomoci zo strany štátu predpokladá. Nejasnosti v číslach sú pochopiteľné, ale, samozrejme, našou spoločnou ambíciou musí byť alebo malo by byť mať čo najjasnejšiu predstavu o tom, komu, koľko a kedy ide štát pomáhať. To je to, čo stále hovoríme, že nemáme priestor pomáhať každému, nemáme nekonečné množstvo financií a nie sme v situácii, že by sme boli v bode nula, že by sme si vedeli požičať čokoľvek. Práve preto je kľúčové, že pomáhať treba, ale treba pomáhať cielene a adresne práve tým, ktorí sú najviac postihnutí a najviac poškodení touto infláciou, o ktorej už vzhľadom na dvojciferné číslo hovoríme, že je cválajúca.
Čo teda treba jednoznačne povedať, že štát bude musieť prísť s razantnou pomocou strádajúcim skupinám obyvateľstva v najbližších mesiacoch a, samozrejme, aj v budúcom roku, či sa nám to páči alebo nie. Inflácia veľmi silne zasahuje do života našich občanov špeciálne ohrozených, zraniteľných skupín.
Dovolil by som si v podstate ešte dve, dva také konkrétnejšie úvahy ku samotným dvom častiam programu stability, pretože vždy tu musíme vážiť dve základné veci, a to je to, že zároveň musíme veľmi zodpovedne, veľmi obozretne a efektívne sa starať o zdravie verejných financií tak, aby sme ich rozbitím alebo ich rozvratom nespôsobili škody aleže úplne všetkým, celej krajine a jej občanom. Ale zároveň, samozrejme, musíme pozerať aj na tých, ktorí tú pomoc veľmi nutne potrebujú, a musíme skutočne pomôcť všetkým. Áno, aj rodinám, áno, aj deťom, ale nielen im, aj všetkým ostatným, ktorí sú v ťažkej situácii a pomoc potrebujú.
Takže poďme ku tomu, že k stráženiu alebo k zodpovednému správaniu sa ku verejným financiám. Čo hovorí program stability?
V čase veľkej neistoty ekonomického prostredia prechádza aj slovenský rámec rozpočtových pravidiel výraznými zmenami, ktorých cieľom je zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Od roku 2023 bude numerické pravidlo v podobe viacročných výdavkových limitov ohraničovať maximálnu výšku výdavkov pod kontrolou vlády. Toto je veľmi kľúčová vec, ktorá sa nám teda spoločne podarila prijať, a je to ten, ten základný parameter, ktorý by mal strážiť verejné financie. Čo to v podstate znamená? Od budúceho roku si tak nové pravidlo vyžiada konsolidačné opatrenia približne v objeme pol miliardy eur, plus-mínus je to pol percenta hrubého domáceho produktu. To znamená aj prísnejší rámec, než aktuálne stanovujú európske fiškálne pravidlá, ktoré umožňujú pre rok 2023 približne neutrálnu fiškálnu politiku.
Zasa len na vysvetlenie. Európska komisia uvoľnila pakt stability aj pre rok 2023, nie už úplne tak ako celok, ako to bolo po minulé dva roky, ale krajinám so stredným zadlžením, to znamená tam, kam patrí aj Slovensko, nie je pre budúci rok požadovaná po nás konsolidácia. Tie pravidlá sú voľnejšie, nesmieme dekonsolidovať. Čiže preto je dôležité a som veľmi rád, že na národnej úrovni si stanovujeme vlastne pravidlá ešte prísnejšie, alebo povedzme radšej, že zodpovednejšie, ako po nás chce európska, Európska únia.
V aktuálnom programe stability sú limity výdavkov určené pre roky 2023 a 2024 zatiaľ indikatívne. Budú spresnené v júli na základe júnových prognóz a identifikovaného rizika dlhodobej udržateľnosti za minulý rok. Potom už teda jesenný návrh rozpočtu bude zostavený tak, aby plne rešpektoval záväzne vypočítaný výdavkový limit zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý schváli Národná rada Slovenskej republiky. Dovtedy má byť jasná aj podoba sankcií dlhovej brzdy z očakávanej novely zákona, ktoré musia výdavkové limity rovnako zohľadniť. Toto je ešte pred nami. Bez novelizácie dlhovej brzdy, ktorá sa očakáva v priebehu tohto roku, by musel byť na rok 2024 zostavený už nominálne vyrovnaný rozpočet, čo teda treba jasne povedať, aj rozpočtovo zodpovedná strana ako SaS hovoríme, že takto to je veľká, veľká výzva alebo bola by to veľká výzva.
Čo teda je tou hlavnou úlohou výdavkových limitov? Je navrátiť slovenské verejné financie z pásma vysokého rizika, kde sa momentálne nachádzame, k stavu dlhodobej udržateľnosti, pričom tento postoj by mal teda čo najviac zohľadniť aj ekonomický cyklus.
Nový rámec pravidiel bude alebo mal by v tomto prípade zároveň vo významnej miere internalizovať politiky vlád prejavujúce sa aj v dlhšom horizonte, teda najmä pozitívne a negatívne zmeny v dôchodkovom systéme. Toto nás tak isto ešte čaká.
Čiže tie ciele a tú zodpovednosť proste máme, máme to na papieri a dôležité je to vlastne prenášať do tej reality, do toho, aby sme teda mali nielen svetlé ciele, ale aby aj všetky naše kroky smerovali ku zodpovednému využívaniu verejných financií. A tu sa teda dostávam vlastne na tú druhú stranu trošku, že tak ako by to nemalo byť. Zasa čítam zo samotného programu stability:
"V reakcii na zvyšovanie inflácie boli ohlásené opatrenia, ktoré však program stability plne nezachytáva." To je v poriadku, ten svet sa akoby skutočne hýbe, i keď si myslím, že mohli a mali sme začať skôr, pretože zas tá inflácia bola, bola známa už od začiatku januára. Ale dobre, nevadí, veď pracujeme. "Tri koaličné strany v rámci opatrení na kompenzáciu cenovej hladiny v tomto roku ohlásili aj výrazné navyšovanie podpory rodín, najmä cez daňový bonus a prídavky na dieťa. Tieto opatrenia však nie sú zahrnuté v predloženom rozpočtovom rámci programu stability, keďže prišli tesne pred prerokovaním tohto dokumentu na vláde." Čiže máme ciele, máme všetko, ale zároveň štrukturálne výdavky vo výške 1,3 miliardy ročne nemáme zahrnuté vlastne v základnom dokumente, ktorým sa teda treba riadiť. Takže to je ten pohľad, že ciele jasné, len aj tá realizácia by mala byť, byť správna. Dobre, potom je tu teda popisované, čo by sa malo stať, že bonus na dieťa by sa mal zvýšiť. Toto všetko vieme, veď to teraz žijeme. A ešte: "Kompenzačné opatrenia k týmto návrhom budú ohlásené až po zverejnení programu stability." Čiže zasa, to, čo by malo zdrojovať tieto výdavky, už aleže vôbec nie je spomenuté. Čiže aj vláda, ktorá schvaľovala program stability a teda aj ho bez hlasov SaS schválila, vlastne schvaľovala zasa trošku akoby mačku vo vreci, pretože ako budú zdrojované, z čoho, to vlastne v tomto momente nie je jasné. Takže zasa toto všetko patrí do zodpovednej, zodpovednej rozpočtovej politiky.
Takže takto by som to uzavrel. Chcem poďakovať či už ministerstvu financií alebo samotným teda tvorcom. Áno, je to veľmi dobrý dokument zachytávajúci tú realitu, špeciálne časti, ktoré teda pozerajú dozadu, ako východisko pre budúcnosť sú veľmi pekne spracované a je to možno aj pre ostatných kolegov veľmi zaujímavé si prečítať. Zároveň však hovorím, veľký pozor na to, že máme síce program, ktorý nám hovorí až o roku 2025, ale už od rokovania na vláde prešli koľko, no hádam ani nie dva mesiace, možno mesiac a pol, tak už to, čo je tu napísané, vlastne z dôvodu meniaceho sa sveta neplatí. Takže toto aby sme mali vždy na pamäti, že treba vždy sa pozerať na najaktuálnejší vývoj, na najaktuálnejšie dáta.
A možno ešte čo je viacej, ani nepozerať teraz, čo je dnes, ale práve čo najpresnejšie pozerať vlastne, kam ten vývoj smeruje. Ja by som možno tuná povedal vlastne, že áno, rozpráva sa o tom, o nejakej forme opätovného zdanenia bánk, o nejakej forme bankového odvodu. Áno, lebo pozeráme, že teda tie zisky bánk sú v celku, vcelku robustné. Áno, ale treba tiež vnímať, že treba pozerať, kam smerujeme. Včera sme na výbore prerokovávali, prerokovali správu o finančnej stabilite ku máju 2022. To znamená veľmi aktuálne čísla, kde už Národná banka upozorňuje, že vlastne špeciálne podnikový sektor z dôvodu teda meniaceho sa sveta a zvyšujúcej sa inflácie a toho, čo spôsobuje, je už napríklad 17 % podnikových úverov hodnotených ako s relatívne vysokou mierou rizika nesplácania a z týchto 17 % je teda šesť, no proste až 6 % je takých, ktoré, kde hrozí výrazné riziko. To znamená, kde hrozí to, že úver nebude splatený a teda banky budú musieť toto zasanovať zo svojich rezerv. Takže tu aj chcem, chcem upozorniť, že vždy treba pri všetkých rozhodnutiach pozerať na to, kam ten vývoj smeruje, nielen taký ten aktuálny stav. Toľko asi v krátkosti.
Veľmi pekne ďakujem a, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania Programu stability Slovenskej republiky na roky 2022 až 2025, tlač 1013.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedenej problematiky. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1061 zo dňa 10. mája 2022 pridelil program stability na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a výboru pre európske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania Programu stability Slovenskej republiky iné stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému programu zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu program zobrať na vedomie. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k programu stability Slovenskej republiky vyjadrených pod bodom III tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade program stability zobrať na vedomie. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 352 zo dňa 14. júna 2022. Výbor ma zároveň určil za spravodajcu výboru a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, skončil som. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na odvolanie predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo dňa 25. mája 2022.
Na tajné hlasovanie o návrhu na odvolanie predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 129 hlasovacích lístkov, teda na odvolaní bolo prítomných 129 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 129 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný.
Zo 128 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na odvolanie Mariána Kéryho z funkcie predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky hlasovalo za 19 poslancov, proti 54 poslancov, zdržalo sa 55 poslancov.
Na odvolanie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol Marián Kéry odvolaný z funkcie predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.