Videokanál poslanca

... toho hrubého domáceho produktu, tej produkcie ekonomiky, ktorá sa dá potom zdaňovať a jednoducho toto čo tu sa deje dneska, že okej nevychádza to, nie je na pomoc, nie je na základné fungovanie ekonomiky, nie je na kúrenie a svietenie, že my keď ešte zvýšime ďalšie sadzby, že už bude? No bude ešte možno ešte chvíľku, ale to už dlho nepotrvá, tie firmy sa za prvé prispôsobia, za druhé proste budú ešte menej odolné a za tretie ešte skôr skrachujú. Toto, prosím, majme na pamäti. My, keď chceme pomáhať, tak to nesmieme rozdávať len o tom, že komu a koľko a kde a ako rýchlo rozdáme, my tu musíme gro času venovať tomu, aby sme rozprávali, kde zjednodušíme podmienky v ekonomike, kde zjednodušíme byrokraciu, kde odstránime prekážky na umožnenie podnikania, kde, kde nájdeme spôsob ako tie firmy budú môcť proste viacej produkovať a áno a povedzme, viacej zarábať, pretože čím budú mať väčší zisk, tým väčšia porcia z neho alebo teda absolútna suma skončí aj v štáte. To je takto. Firma, ktorá produkuje zisk, nie je žiadny nepriateľ štátu, firma, ktorá produkuje zisk, je ten sponzor štátu. To je tá firma, ktorá tomu štátu peniaze dáva.
Ja by som sa možno dostal zasa teraz ku, ku firmám a nie z energetického, ale z telekomunikačného odvetvia. Zoberte si, že oni boli prví, ktorí vlastne, či už teda bola korona, pomáhali teda či už cez sms-ky alebo akokoľvek proste pomáhali tej krajine, aby sme dokázali komunikovať, aby tie siete boli dostatočne silné, aby mohli ľudia, ja neviem, z home office teda pripojení fungovať, aby detská teda už to bolo zlé riešenie, ale budič, keď boli doma, aby mohli byť teda pripojení a tie, tie firmy nijak neprofitovali z tohto, že, že teraz je takáto situácia. Čo v tejto situácii v energetickej kríze vlastne vyrába pre, pre telekomunikačný sektor dodatočné zisky. Aj im rastú náklady. Aj im rastú ich, ich energetické náklady. Veď to všetko ide na elektriku a im rastú personálne náklady. Všetko a hlavne im rastie a to chcem povedať, im rastie svetová konkurencia. Jednoducho dnes určite poznáte Starlinky Elon Musk poskytuje internet všade po svete. Poskytuje ho aj na Slovensku. Kúpite krabičku, niečo mu zaplatíte a môžete sa usmievať na celý slovenský štátu. A vy vlastne firmám týmto našim tu, ktoré sú čiastočne slovenské, čiastočne samozrejme zahraničné, ale tie, ktoré tu poskytujú ten internet, ktoré fakt ťahajú tie káble do poslednej dediny, ktoré zabezpečujú proste vôbec tú, tú digitalizáciu Slovenska, lebo Slovensko je tak digitálne čo v tej digitalizácii spravili tieto súkromné firmy nie vláda, tak týmto ideme to ešte sťažiť. Už aj tak ich ten Elon Musk proste tie Starlinky likvidujú, tak my im ešte im pridajme ďalších dvanásť percent, aby to mali s tým, s tým Starlinkom ešte ťažšie. Čo bude výsledok? No zníži sa ich hospodársky výsledok, zníži sa ich zisk, vo finále sa zníži proste znížia platby, ktoré, ktoré budú poskytovať štátu a to čo ten bežný človek zaplatí Starlinku, k tomu sa štát stejnak k ničomu proste nedostane. To je, to je stále tá rovnaká pesnička. Nepriatelia kolegovia nie sú naši, nie sú naši nepriatelia, proste to sú, to sú tie subjekty, ktoré umožňujú, aby táto krajina fungovala. Aj keď sú firmy, ktoré dobre možno je v strate, nezaplatí, nezaplatí daň zo zisku právnickej osoby, ale zamestnáva zamestnancov a tí samozrejme platia všetky odvody aj tam aj tá firma platí. To znamená, aj tí zamestnaní ľudia sú zamestnaní z veľkej časti preto, lebo sú tu nejaké firmy, nejaké súkromné firmy, nejaká produktívna časť ekonomiky a z toho má zasa štát dane. Takže toto si, prosím, kolegovia uvedomujme, takto my sa musíme na veci pozerať. Ja by som to len uzavrel. Veľmi vás chcem kolegovia poprosiť. Toto je ale že extrémne, extrémne škodlivý návrh zákona. Ak chceme pomôcť podnikateľom, ak chceme pomôcť Slovensku, tak sa pozrime na to, či by sa nedalo ten existujúci odvod zrušiť úplne alebo aspoň to nekazme, nechajme to tak, jak to bolo, vyriešme to, čo spomínal pán kolega Vetrák, že treba vyradiť odtiaľ napríklad tie kuriérske služby, lebo to je fakt absurdné, ale ideálne riešenie by to bolo úplne zrušiť. Podotýkam, že keby sme do toho nešahali, tak už dneska žiadny odvod nie je. Prosím, nezvyšujme ho. Prosím, nezvyšujme ho trojnásobne a prosím, nerozširujme množstvo firiem, množstvo odvetví, na ktoré sa, na ktoré sa vzťahuje.
Pár slovami ešte, ešte poviem ku tým predchádzajúcim dvom zákonom. Áno, dá sa, veď uvažovať napríklad teda daň z, z liehu. Veď aj my sme mali ten návrh, kde sme teda aj my uznali, že sa ja neviem koľko jedenásť, dvanásť rokov nezvyšovala, že dáva zmysel, ani nehovorme, že zvyšovanie, to volajme valorizácia, všetko je za dvanásť rokov o niečo drahšie. Áno, ale v dnešnej situácii proste to nemôže byť ako jeden čistý zákon, z ktorého človek, ktorý si dneska večer pozrie správy, zistí, že vlastne ešte aj tu je vyššia daň hej. Proste mali sme to urobiť to, kde sme my mali tento náš návrh, ktorý bol ústretový v tom, že sme akceptovali, že zvýšme to, ale priamo sme povedali, ľudia, aha veď tuto vám to dáme, tuto niekde ušetríte. Veď lebo to je to, to je ten program dňa. Veď tu nerobíme nič iné, než ktorý minister sem príde, ten rozpráva, teda kde by bolo dobré pomôcť, kde by sa to, ale nehovorí sa o tom, že o konkrétnej pomoci, ale hlavne o tej obálke. Už máme toľko miliónov na takú pomoc, toľko na takú, ale keď sa spýtate, že a kde je tá konkrétna pomoc, no robí sa, schvaľuje sa taká schéma, hentaká schéma, ešte to nie je, bude informované. Len SaS-ka smena túto schôdzu priniesli štyri dvojičky. Štyri návrhy zákonov, ktoré keby sa boli spoločne schválili, tak sme všetci mohli rozprávať, tu sme ľuďom znížili DPH-čku na PHM-ky, na benzín, na naftu. Tu sme ľuďom zrušili koncesionárske poplatky, každá rodina ušetrila by 60 euro. Tu sme znížili gastru DPH-čku na 10 a samozrejme pomohli aj tým ľuďom, ktorí sa stravujú, že by minimálne tie ceny nerástli a možnože sa znížili. Všetko konkrétne opatrenia. Proste nie. Nebola vôľa. Prečo? Lebo SaS-ka je v opozícii, lebo nič iné sa tomu návrhu nedalo vytknúť. Ale dobre to sa už stalo. Kolegovia, mám posledných pár sekúnd. Prosím, uvedomme si, my sme v tej situácii, ktorí rozhodujeme o budúcnosti týchto našich firiem. O tom, či im bude ešte ťažšie ako doteraz alebo teda budú bojovať aspoň za rovnakých podmienok ako doteraz. Uvedomme si, toto je veľmi, veľmi škodlivý návrh zákona a prosím, nehlasujte zaňho. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

a termíny v nich uvedené. Toľko Republiková únia zamestnávateľov. Áno, ale teraz pár slov čo to vlastne je ten osobitný odvod. On už existuje, mal nejakú sadzbu a tá aktuálna sadzba teraz on ten zákon sa postupne ju znižoval a teraz je aktuálna sadzba pre tie podniky, ktorých sa týka je 0,003 236 alebo 362. Každopádne je to vlastne povedzme zjednodušene 0,3 %. Tak poviete si, že čo to je. To nič nie je. No je tam malá drobnosť, je to mesačne, tento odvod sa platí na mesačnej báze to znamená aj 0,3 % je proste ročne 3,6 %. Toto platia tie podniky, ktorých sa to týka, ja ten zoznam potom poviem teraz. No a v zákone je teda zasa čo to je, 0,0001 hej, proste 1 %. Je to trojnásobné zvýšenie ale zasa to je 1 % mesačne, 2 % ročne. To je oproti, oproti štandardnej daňovej povinnosti výrazné zvýšenie, výrazné zvýšenie. A jednoducho čo tu rozprávame potom, že chceme tým podnikom pomáhať, to nie sú dve skupiny podnikov, že títo proste sa kúpu v ziskoch a proste tým treba brať lebo teda Jánošíci a týmto treba pomáhať. Mne toto inak skôr pripadá, my tu už dnes máme kopu firiem, ktoré majú zásadné starosti a tým, ktoré teda majú to šťastie, že majú ten zisk 3 milióny euro ročne a teda sa na nich začne vzťahovať tento osobitný odvod, no tak treba ešte tým teda poškodiť, aby sme ich dostali do tej kategórie, aby ani už oni nemali zisky no a potom budeme hľadať peniaze a zadlžovať sa, aby sme teda aj potom im pomohli.
Akže, takto nie, toto je tretí zákon po sebe kde zvyšujeme daňovo-odvodové zaťaženie. V tomto momente kope firiem, pred chvíľkou sme zvyšovali teda plynárom a pred tým ešte zvyšujeme sme zvyšovali spotrebnú daň. Tie nechám teraz bokom ale len, aby sme to vnímali. To všetko sú zákony, ktoré berú hej. A keď sme tuná mali v pléne v tomto pléne zákony veľmi podobné, ktoré zároveň aj jasne deklarovali kde teda to zoberieme lebo povedzme, že má určitý zmysel zdaniť tú plynovú rúru lebo doteraz zdanená nebola vôbec a priamo sme hovorili, že, že tie peniaze niekde sa priamo dajú, aby to pomohlo konkrétne ľuďom tak to neprešlo. Ja sa teraz budem čudovať keď to prejde tá polovica, že len zobrať. To, to fakt prosím kolegovia, kolegynka to potom vysvetľujme vlastne občanom tejto krajiny, že teda návrh, ktorý niekde zobral kde to dávalo zmysel zobrať a dal tam kde to malo zmysel dať ten neprešiel a ten, ktorý len zoberie a niekde v neurčitej dobe proste to čo ja viem čo sa s tým stane, tak ten, ten vyzerá, že prejde. Ale poďme naspäť k samotnému tomu osobitnému odvodu.
Čiže ešte raz, my ideme zásadne pridať 12 % proste zo zisku týchto firiem im ide zasa štát zobrať. A to nie je teraz ako si niekto povie, že sú to teda len pár firiem z nejakých špecifických odvetví. No v prvom rade je to, je to samozrejme sa to netýka každej firmy lebo Slovensko my sme neni v situácii, že máme stovky firiem, ktoré teda majú 3 milióny a viac ročného zisku. Ale to nie je treba sa tešiť, Amerika funguje zato, že má veľa firiem, ktoré dokážu robiť zisk lebo podnikanie je ten jeden zo základných parametrov podnikanie je vytváranie zisku a týmto celé začína. Keď máte zisk môžte investovať, keď máte zisk môžte svoje podnikanie rozvíjať, keď máte zisk môžte zamestnávať ďalších ľudí. Toto je to o čom by to malo byť. Nie teraz my sa tešíme však to sa týka len pár firiem. No to, to znamená, že tie naše firmy sú už teraz v zlej situácii. A ja si teraz dovolím prečítať vlastne koho sa to týka a potom ešte to predpokladám, že pán navrhovateľ povedal ale zopakujem vlastne aj na koho sa to ešte rozširuje. Takže, to regulovanou osobou je osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá a teraz teda má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti takže energetika hej na základe povolenia vydaného úradom pre reguláciu, poisťovníctvo, zaisťovníctvo, verejné zdravotné poistenie, elektronické komunikácie na základe všeobecného povolenia alebo individuálneho práva na používanie čísiel alebo frekvencií. Farmácia, poštové služby, dopravy na dráhe na základe licencie vydanie dopravným úradom, verejné vodovody, verejné kanalizácie, letecká doprava, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a potom ešte, ešte ďalší podľa nejakých európskych pravidiel. No a teraz sa tam pridávajú teda ešte médiá ešte, ešte teda spoločnosti vykonávajúce svoju činnosť na základe povolenia vydaného alebo udeleného Národnou bankou Slovenska to znamená napríklad, napríklad lízingové spoločnosti ale aj rôzne, rôzne finančné a ešte sa tam teda pridáva aj mýto.
No a ja by som sa ku každej tejto oblasti trošku sa snažil zastaviť. Ja začnem napríklad to mýto. Všetci vieme samozrejme bol to výpalnícky systém, ktorý viacej bol ďaleko vhodnejší pre toho prevádzkovateľa ako pre štát. Ale aj teraz možno ste zachytili zasa sa to posunulo o rok, proste a zase je to klasické to štátne, tak namiesto, aby sa to dokázalo teda urobiť tak, aby to fungovalo efektívne, aby tie peniaze v prvom kroku skončili v štáte a v druhom kroku v cestách, tak namiesto toho tak to sa teda nepodarilo tak teraz je nápad, že treba ich teda zdaniť odvodom hej. No takto, takto nie. No, čo sa týka médií už , už tu bolo povedané no tak zdá sa, zdá sa niekomu, že teda médiá nemajú medzi sebou konkurenciu a potom ďalšia vec je, že a ja to ale možno nepoviem na médiách to možno sa tu vyjadrí niekto iný v pléne, ale zoberme si to čo spomínal aj predkladateľ tie poštové služby hej. No to je presne napísané teda, že poštové služby na základe všeobecného povolenia poštovej licencie vydaný úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb podľa osobitného predpisu. Každého napadne, že je to možno pošta. O.K. je tá zhodou okolností ho zrovna neplatí pretože je štátna a má samozrejme má veľké straty hej. Ale, keby ich aj nemala tak proste je to, je to štátna firma tak tie peniaze sa nejakou formou dostali by do štátu. Takže tá ale tam proste vo finále nič.
No ale paradoxne do toho padajú aj všetky kuriérske spoločnosti. To čo vidíme čo nám vozia domov balíčky a nebudem teda ich tu menovať nech nerobím reklamu, ale je ich asi 30. Hádam nikoho nenapadne, že to je vlastne odvetvie kde neexistuje konkurencia kde je nejaká schopná kde nejaká firma schopná produkovať nejaký nadzisk alebo nadmerný zisk alebo akokoľvek by sme ho už povedali, ale proste tento odvod by mali platiť. A teraz sa treba pozrieť na to, že čo z čoho najviac profituje aj krajina ale aj jej obyvatelia, no práve z tej konkurencie. Práve preto si vieme za relatívne rozumné peniaze dať poslať balík či už teda po Slovensku alebo zo zahraničia pretože je tam fakt veľká konkurencia. Spýtajte sa ktoréhokoľvek kuriéra či má pocit, že robí málo a zarába veľa alebo či jeho materská firma robí máličko zarába strašne veľa no nie. A teraz, povedzme je tam nejaká konkurencia fajn, viete čo tento odvod tu spôsobí, no, že tomu nejakým tým členom, ktorí sú teda tí väčší a silnejší a dokážu mať tie 3 milióny zisku ročne no tak im to ten zisk zdaní, ergo im to zvýši náklady a teraz čo sme spravili. No inými slovami sme vlastne poškodili tú konkurenciu, pretože niekto to teda platiť nemus, niekto to platiť musí a to asi, asi nie princípom tohoto, aby štát v plne konkurenčnom prostredí. A tam ešte v situácii keď zrovna tieto firmy veď vieme koľko stoja palivá, oni sú nákladný aj na, na, na pracovný čas to znamená na ľudí aj tam tie platy stúpajú. Tak isto aj všetky energetické náklady veď oni majú tie svoje veľké depá všetko. Proste tieto firmy, ktoré možno v nejakej kategórii budeme podporovať lebo no tak tu im zrovna ideme, ideme zvýšiť, zvýšiť takto ich náklady a ideme ich ja to normálne poviem, že ich štát ide vypaľovať takto.
To úplne, že to nemôže byť nemá byť, nemá byť cieľom. Ďalej teraz sa tam zaraďujú firmy, ktoré podnikajú na základe povolenia vydaného národnou bankou. Tak zoberme si, to je napríklad taká lízingová spoločnosť a je jedno či to pre tealizuje autá alebo, alebo nejaké veľké, veľké stavby alebo čokoľvek. No a teraz si zoberte, že zasa lízingovka, ktorá má ten zisk na 3 milióny ročne tam spadá hej, a bude mať teda výrazne vyššiu daň zo zisku kľudne ten odvod tak volajme, ale je tam taká zrada lebo keď sa rušil bankový odvod tak sa zaviazlo, že v tomto volebnom období vláda ne, nevytvorí žiadny ďalší odvod pre banky, tak sa banky vyradili. Hm, výborne, ale teraz je banka, ktorá priamo ako materská firma poskytuje aj lízing, takže na ňu sa ten mimoriadny odvod vzťahovať nebude ale teda lízingová spoločnosť, ktorá je len lízingová spoločnosť na ňu sa ten odvod spoliehať bude. Ešte raz. to nie sú nejaké dve, tri percentá, to je 12 percent ročne. To sme z trhu, ktorý si dokázal konkurovať kde bola nejaká zdravá konkurencia, sme vyrobili dva kategórie, z ktorých jeden teda to bude mať hodne ťažké a ten druhý zas bude mať výhodu, ktorú o ktorú sa v podstate nezaslúžil. Nuž čaká možno ministra financií napadne, že to je nejaký finfold výhoda tak spraví nejakú ďalšiu finfold tax. Akože proste takto nie. A toto sú presne tie veci takto sa dá rozprávať a rozprávať, rozprávať to má toľko rôznych následností, toľko rôznych oblastí kde to poškodí a ako vyrobíme si, vyrobíme si problém, ktorý sme nemuseli mať.
Takže a možno ešte, aby bolo zasa, že aká bola tá história. Ten odvod bol myslím, že tá najvyššia sadzba bola nejakých 0,008 hej, ten postupne vlastne klesal a my sme už mali byť v stave kedy ten tento mimoriadny odvod mal byť povedzme, že nie zrušený ale mal mať nulovú sadzbu. Namiesto toho ho ideme trojnásobne zvýšiť v situácii keď tie firmy tá množina proste firiem na, ktorú to chcem uvaľovať je z veľkej časti tá množina, ktoré bude štát na druhej strane zasa dotovať. Takto, takto to proste jednoducho nemôže fungovať. Ja sa
=====

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegynky, kolegynka, kolegovia, dovoľte aj mne sa vyjadriť ku tomuto návrhu zákona, ktorý sa na prvý pohľad javí ako taký v podstate, že avšak to je drobnosť, ale treba sa na to fakt pozrieť a ja začnem moje vystúpenie slovami zamestnávateľov, aby sme si tak nejak uvedomili vlastne o čom a ako veľká a škodlivá vec toto je. Bohužiaľ zasa raz to máme tak, že rozprávame o peniazoch, rozprávame či už o pomoci alebo teda som rád, že aj predkladateľ povedal, že tá pomoc od niekadiaľ musí prichádzať. To znamená niekomu to treba zobrať, takže, že to počúva fakt iba takto málo ľudí. Čiže fakt si uvedomme akúkoľvek pomoc, ktorú teda štát sa snaží poskytovať. Štát nemá vlastne peniaze. Má peniaze, ktoré vybral od občanov a firiem a ktoré si požičal. Tie od občanov a firiem a našich detí a vnukov vyberie v budúcnosti. Takže preto treba byť veľmi opatrný, špeciálne v dnešnej situácii pri akýchkoľvek nových požiadavkách, nových zákonných požiadavkách, nových poplatkoch, platbách, daniach pre aj v tomto prípade všetky firmy, pretože oni tiež čelia tejto situácii a na druhej strane veď všade a všetci rozprávame, že im treba pomáhať, že teda im treba pomôcť s energiami. No zároveň im, ale vlastne zasa ideme tu zobrať a treba vždy uvažovať skôr nad tým, či nie je lepšie nezobrať a potom nemusíme toľko poskytovať. Je to minimálne nákladovo efektívnejšie, jednoduchšie a vo finále sa aj tým ušetria peniaze. Ale teda chcel som začať tým, čo hovoria zamestnávatelia. Tak dovolím si prečítať pár viet z RUZ, ktorí teda hovoria. Novela z pohľadu zamestnávateľov patrí k návrhom zákonov s najhorším dopadom na podnikateľské prostredie, ktorý by za žiadnych okolností nemal byť navrhnutý formou poslaneckého návrhu, ale mal by byť predložený na riadny legislatívny proces umožňujúci jeho vyhodnotenie krátkodobých aj dlhodobých dopadov na ekonomiku i spoločnosť. Absenciu serióznej analýzy, či stratégie pri príprave tohto návrhu podčiarkuje dôvodová správa, ktorá zvýšenie daňového odvodového zaťaženia pre väčšinu dotknutých firiem o milióny eur ročne nepovažuje za negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Toto hovorí teda Republiková únia zamestnávateľov. Dovolím si ešte jednu vetu. Keďže dôvodová správa návrhu poukazuje na potrebu preklenutia koronakrízy, konsolidácie verejných financií a realizáciu daňovej revolúcie v úvodzovkách, chceme všetkým pripomenúť, že mnoho sektorov zasiahnutých týmto opatrením počas posledných rokov nezaznamenalo žiadny zásadný rast príjmov a samy sa pokúšajú vysporiadať s dopadmi pandémie a rastúcimi nákladmi na energie, či vstupné suroviny. Tento návrh je preto exemplárnym prípadom znižovania stability a predvídavosti investičného a podnikateľského prostredia na Slovensku a je veľmi ťažké predpokladať ako naň jednotlivé podniky zareagujú. S istotou však vieme predpokladať stále opakujem, toto sú slová Republikovej únie zamestnávateľov tých, čo plnia tie naše verejné financie svojimi daňami.
Takže čo sa teda dá predpokladať. Obmedzenie investícií týchto firiem na Slovensku a v prípade podnikov zodpovedných za kritickú infraštruktúru znížením investícií do ich budovania a modernizácie.
Po druhé. Zníženie motivácie a dlhodobo budovanej dôvery zahraničných investorov v realizáciu dlhodobých a náročných investičných projektov na Slovensku.
Po tretie. Zvyšovanie cien pre obyčajných ľudí s najväčším dopadom na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Ono to nie je tak, ako hovorí pán predkladateľ. Ono je to tak, že každá firma, akýkoľvek náklad v priebehu svojho toho reťazca vo finále sa snaží preniesť na konečného odberateľa. Tak to jednoducho je alebo spotrebiteľa. Ale vraciam sa k slovám zamestnávateľov.
Štvrtým dôvodom, ktorý môže nastať je prepúšťanie zamestnancov a znižovanie platov a piatym zásadným problémom budú neodôvodnené zásahy do platných strategických dokumentov a akčných plánov, čím ohrozujú schopnosť plniť ciele a termíny v nich uvedené. Toľko Republiková únia zamestnávateľov.
No a teraz, ale pár slov, že čo to vlastne je ten osobitný odvod. On už existuje. Mal nejakú sadzbu a tá aktuálna sadba...
=====

určeným účelom. Ak účel nie je určený, rozpočtová organizácia použije peňažné dary na ďalší rozvoj a skvalitnenie svojej činnosti. Keď vlastne takéto niečo teda za nejakých pravidiel už dnes možné je, tak otázkou zostáva, že aký účel má teda takto špecificky zadefinované prechodné ustanovenie, ktoré ale nie je prechodné, ale práve, že sa javí trvalé. Ďakujem pekne, toto moje výhrady a poprosím pána ministra financií, ak by vedel sa teda vyjadriť a povedať. Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov ku teda zákonu o Štátnej pokladnici. Čo sa týka samotného zákona, tak ako bolo povedané, jedná sa o úpravu, ktorú si vyžiadal čas, proste spresnenie, spresnenie určitých parametrov či už týkajúcich sa samotnej štátnej pokladnice alebo tiež ustanovení ARDAL, teda Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. Toto všetko áno, malo svoj riadny legislatívny proces, všetky dotknuté inštitúcie sa vyjadrili, prebehli teda všetky rokovania, ktoré mali a ten samotný zákon je v podstate v poriadku. Ja sa budem trošku venovať tým samotným pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli práve podané a čo sa týka toho prvého pozmeňujúceho návrhu, ktorý teda ďalej upresňuje, respektíve zadáva nové úlohy ARDAL-u, treba povedať, že toto je veľmi komplikovaný pozmeňujúci návrh, ktorý ale teda už neprešiel, neprešiel riadnym legislatívnym konaním, upravuje veľmi dôležité veci a neupravuje ich úplne, úplne dobre, čiže ja teda pár pripomienok poviem, ale tak ako ten samotný zákon je v poriadku a jeho prijatím vlastne veci zlepšíme, tak prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu sa vlastne veci zhoršia, nie sú odladené a fakt ten pozmeňujúci návrh takto by nemal upravovať veci.
Ale poďme, poďme konkrétne. Tak samotný pozmeňujúci návrh, ten prvý, ktorý predniesol pán predseda hospodárskeho výboru Kremský rozširuje povinnosť subjektov verejnej správy vrátane ARDAL-u poskytovať údaje z účtovných výkazov a údaje potrebné na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy ministerstvu financií namiesto alebo popri Štátnej pokladnici. V tejto súvislosti sa otvára viacero právnych ako aj prakticko-technických problémov, keďže návrh nerieši otázku ďalšieho zabezpečenia bezpečnosti a ochrany dôverných alebo inak chránených údajov, ktoré boli poskytnuté subjektmi verejnej správy na strane ministerstva. Z hľadiska povahy činnosti Štátnej pokladnice, ktorú je v širšom kontexte potrebné vnímať ako platobnú inštitúciu s adekvátnou mierou bezpečnosti svojich systémov informácii, ktoré prijíma, sa presunom tejto kompetencie na ministerstvo financií kvalitatívne mení povaha subjektu, ktorý informácie prijíma a uchováva a mení sa aj otázka bezpečnosti teda jeho systémov. A tá nie je ďalej v zákone riešená.
Čo sa týka zvedenia všeobecného monitoringu platobných operácií s informovaním o ich rizikovosti, následne špecifický monitoring vybraných platobných operácií, z predloženého pozmeňujúceho návrhu nie je zrejmé ako sa monitoring platobných operácií vzťahuje na ARDAL, keď sa z monitoringu ďalej vylučujú operácie klienta, štátny dlh, keďže spôsob monitorovania rizikovosti platobných operácií, jeho vyhodnocovania, kritériá vyhodnocovania má ešte len ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií, úprava je teda v tomto ohľade neúplná, nakoľko sa stanovuje proces, ktorého obsah ale dnes nie je známy.
Ďalšia pripomienka. Vymedzenie vybraných platobných operácií je neurčité, definícia odkazuje na § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, teda Daňový poriadok, ktorý v predmetnom ustanovení upravuje daňové preplatky a úrok, aký je kontext, respektíve čo je potom vybraná platobná operácia subjektu verejnej správy, ktorá sa má monitorovať. Ďalšou pripomienkou, či podliehajú monitoringu vybrané platobné operácie, ktoré sú zároveň vyňaté zo všeobecného monitoringu podľa § 10d, napríklad teda klient, štátny dlh a potom to samotné definovanie teda v čom je všeobecný monitoring odlišný od špecifického, čo je vlastne alebo kde je vymedzený rozdiel medzi týmito dvoma pojmami. Návrh predpokladá ďalej, že informácia, doklady, napríklad aj o obchodoch týkajúcich sa klientov alebo iných účastníkov finančného trhu sa poskytujú ministerstvu financií bez ohľadu na to, že podliehajú osobitnej ochrane, návrh potom otvára ďalšie právne ako aj prakticko-technické problémy, keďže znovu už nerieši otázku ďalšieho zabezpečenia bezpečnosti a ochrany dôverných alebo inak chránených údajov, ktoré boli takto poskytnuté ministerstvu.
No takže toľkoto k prvému pozmeňujúcemu návrhu a ešte vlastne, ešte toto dodám, čiže vo všeobecnosti keď sa teda pozrieme na niektoré ustanovenia, aj keď teda ich zámer môžeme vyhodnotiť pozitívne, z navrhovanej úpravy nie je zrejmé aký majú teda reálny dopad na subjekty verejnej správy respektíve ako sa to prejaví pri ich činnosti, tak isto chýba vyhodnotenie personálnych, finančných, technických požiadaviek návrhu na subjekty verejnej správy, pokiaľ im má v súvislosti s návrhom vznikať dodatočná agenda. Ten samotný pozmeňujúci návrh, v tom návrhu chýba taká tá základná pridaná hodnota, respektíve vysvetlenie praktickej aplikácie na subjekty verejnej správy ako aj rozdielu oproti súčasnému stavu poskytovania informácií a podkladov a samotného vykazovania na úrovni týchto subjektov. Čiže čo sa týka tohto pozmeňujúceho návrhu, áno, prináša nejaké povinnosti, bude stáť nejaké dodatočné finančné zdroje, čo v danej situácii by bolo skôr lepšie ich ušetriť a neprináša nijakú, alebo nijakú zásadnú pridanú hodnotu, čiže môj návrh je skôr tento pozmeňujúci návrh nepodporiť, nijak nepoškodí tomu samotnému návrhu zákona, ktorý prerokovávame a ktorý je v poriadku.
Tak a teraz k tomu druhému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý je len, ten je veľmi krátky, prečítam, aby sme vedeli o čom sa bavíme. Vkladá sa vlastne nové ustanovenie, ktoré sa nazýva prechodné v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny a teda bod 1 je, že na účely podpory hospodárenia Slovenskej republiky v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny môže ministerstvo financií prijať na základe zmluvy finančné prostriedky poskytnuté právnickou osobou, ktorá je podnikateľom. Ak teda, právnická osoba, no druhý bod, ak právnická osoba, ktorá je podnikateľom poskytne finančné prostriedky podľa odseku 1, tieto finančné prostriedky sú príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa, pri realizácii výdavkov zodpovedajúcich týmto príjmom, sa to uplatní rovnako.
Čiže ľudskými slovami sa týmto pozmeňujúcim návrhom dáva možnosť nejakej právnickej osobe, nejakej firme, aby darovala v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine nejaké finančné prostriedky teda štátu, presnejšie teda ministerstvu financií, ktoré ich vloží do Všeobecnej pokladničnej správy a zasa to, čo tu veľmi často hovoríme, zasa bude o tom rozhodovať priamo, v podstate výhradne minister financií. Ja by som tu povedal taký ten test Ficom. Predstavme si, že takýto návrh zákona pripraví, proste bol pripravený v minulosti a taká napríklad firma Bonul nezištne daruje štátu nejaké financie. Bodka. Viacej o tom nevieme, toto sa stalo a čo sa s nimi stalo, na čo boli použité, čo za ne chceli, toto si treba uvedomiť, že ja nejdem rozporovať že zámer, možno ten zámer bol dobrý, možno fakt je na Slovensku jedna, možno viac ako jedna firma, ktorá chce akože v súvislosti teda s ozbrojeným konfliktom darovať peniaze krajine bez toho, aby za to niečo chcela. Možno áno, hej? Ale zákony musíme predkladať aj vytvárať hlavne do zlých časov, aby jednoducho proste takéto niečo nemohlo slúžiť na, kľudne to nazvime korupciu, v zákone áno, prišli peniaze štátu, asi je to smiešne, ale nevadí veď pán minister hádam povie bližšie, prišli peniaze štátu od firmy Bonul a všetko je v poriadku. Nič za to nechcú, nič za to nerobia, proste mali ich navyše, mohli ich zdaniť ako zisk a dostali by sa štátu, nie, oni ich darovali. Hej? No dobre. To je taký ten fakt a plus teda pár pripomienok tomu, pretože je to veľmi neurčité a veľmi, no, môže sa to proste zle použiť.
Takže čo s týka z legislatívno - technického hľadiska toto navrhnuté ustanovenie postráda znaky tzv. prechodného ustanovenia, i keď je vôbec nazvané, že je prechodné, hej? Ale postráda tie znaky v zmysle čl. 6 ods. 4 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, nakoľko nerieši vplyv navrhovaného zákona na doterajšie právne vzťahy a zároveň v ňom absentuje a to je akoby jasné pochopiť presné vymedzenie časovo obmedzenej platnosti, čiže keď si pozrieme ten text, tak niekto môže za 15 rokov v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine darovať štátu nejaké peniaze. Čiže už keď, no tak by to malo vyť vymedzené aspoň nejakou, že teda je nejaká mimoriadna situácia v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine, ktorá a pevne verím, všetci, že sa top raz vyrieši a raz to skončí, hej, tak proste by aj to prechodné ustanovenie malo niekedy končiť, lebo ak poviete, že v súvislosti s ozbrojeným konfliktom, ktorý bol pred x rokmi, tak proste takto to byť nemôže. Ďalšia vec. Z návrhu nijak nevyplýva, či právnická osoba, podnikateľ, poskytne finančné prostriedky štátu odplatne alebo bezodplatne. Či teda to je peňažný dar a teda akú formu bude mať alebo má mať zmluva medzi podnikateľom a štátom a aké budú jej náležitosti. To nevie fungovať, že niekto teraz pošle štátu milión euro, to má takéto nejaké náležitosti. Čo to bude? Bude to dar? Bude to bezodplatné plnenie, bude to niekde v nejakej tajnej zmluve napísané čo za to tá firma chce. keď už sa takéto niečo robí, malo by to byť dotiahnuté do tých detailov. Áno, takáto forma, takáto zmluva a napríklad zverejnená.
Ďalšia vec. Podľa fakultatívnej formulácie, že sa teda v pozmeňujúcom návrhu hovorí môže prijať, je štát, ergo ministerstvo financií oprávnené tieto finančné prostriedky aj odmietnuť. Ako to bude robiť, čo bude pri tom zvažovať? Napríklad, že teda tá už spomínaná firma má nejakú komplikovanú minulosť, tak tú odmietne a nejakú inú firmu prijme? Na základe čoho? Kto má mať tú právomoc? To tak isto nie je nijak vysvetlené, nijak definované, hej, keď teda má to celé byť v súlade s pravidlami a v súlade s čistotou úmyslov. Uvedené finančné prostriedky budú posudzované ako tzv. účelovo určené príjmy nad rámec limitu verejných výdavkov v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa, ktorú spravuje ministerstvo financií a tak ako som povedal teda, o použití takýchto finančných prostriedkov bude rozhodovať výhradne tento rezort. Tak nechávam bez ďalšieho komentára. Rovnako aj vecné určenie dôvodu prijatia prostriedkov, ktoré v tom návrhu, podpora hospodárenia Slovenskej republiky, je svojím obsahom vágne a vzťahuje sa vlastne ale len na dôvod prijatia prostriedkov , ale už na ich ďalšie využitie alebo použitie z tej kapitoly, čiže ešte raz, takáto firma, podnikateľ, keď to spraví, tak sa jednoducho jedná o bianko šek štátu. Môže byť ten úmysel najčistejší, najlepší, nepopieram, neobviňujem, ale takto to nemôže byť. Proste vždy ten, ten test možnej korupčnosti znamená, že prečo niekto dáva štátu peniaze bez toho, aby mohol rozhodovať o ich nejakom ďalšom použití, aby mal na to nejaký vplyv. Čo za to bude chcieť? Hej? To budem rád, ak sa pán minister teda vyjadrí, budem veľmi rád. A teraz ďalšia vec je teda, hm, tak, to ustanovenie je len pre právnické osoby. No čo tak fyzická osoba, podnikateľ? Tak tá teda nemá mať možnosť takýto dobrý úmysel a darovať štátu peniaze? Takže to je tiež také, možno to má svoj dôvod, možno dostaneme odpovede.
A potom ešte je ďalšia vec, lebo takáto možnosť existuje. Ministerstvo financií ako rozpočtová organizácia je už v súčasnosti oprávnená prijímať peňažné dary na osobitný účet, ktorý sa teda volá peňažné dary a použijú sa v súlade s ich určeným účelom. Určeným účelom. Ak účel nie je určený, rozpočtová organizácia použije peňažné dary na ďalší rozvoj a skvalitnenie svojej činnosti. Tak keď vlastne takéto niečo teda za nejakých pravidiel už dnes možné je, tak otázkou zostáva, že aký účel má teda takto špecificky...
=====

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne...
=====

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ja len pár slovami k tomuto návrhu. Áno, potvrdzujem, vláda akceptovala všetky naše pripomienky. Vláda stiahla pôvodný návrh zákona z rokovania pléna ten, kde sme mali zásadné výhrady voči použitiu, voči tomu, ako by tieto peniaze boli využité. A teda doručila návrh zákona, ktorý spĺňa to čo sme hovorili a tak ako to momentálne avizoval pán minister sociálnych vecí.
Ku samotnej podstate. Od konca mája tohto roku SaS sme boli prvá a v tom čase jediná strana, ktorá jednoznačne hovorila, že áno, aj vďaka fungujúcej ekonomike, ale hlavne vďaka silnej inflácii sú a budú dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, hlavne teda z daní, z DPH-čky, z dane z príjmu právnických osôb a že je potrebné, aby v týchto ťažkých inflačných časoch sa ľudia k týmto peniazom dostali. To znamená, aby boli tieto peniaze spätne ešte v tomto roku použité na pomoc tým, ktorí to potrebujú. Takže, áno, potvrdzujem príjmová stránka je v poriadku. Tá bola koniec-koncov v poriadku už aj v tom pôvodnom návrhu. A takisto chcem jasne povedať, že či náš bývalý minister hospodárstva Richard Sulík alebo náš minister školstva Branislav Gröhling mesiace hovorili o tom, že potrebujú do svojich rezortov dodatočné peniaze, aby mohli čeliť energetickej kríze, aby vedeli zaplatiť zvyšujúce sa ceny energií, aby vedeli pomôcť firmám, ktoré čelia jasnému a silnému nárastu cien elektrickej energie.
Takže, áno, tento návrh momentálne, presne to po čom sme mesiace volali, teda konečne urobil a v tomto momente teda je to správne. Tie peniaze bude možné použiť ešte v tomto roku a chcem teda povedať, že keďže všetky tieto naše výhrady boli akceptované a ten návrh je v poriadku, strana SaS ho podporí. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegynky, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov teda k prvému čítaniu zmeny rozpočtu. V prom rade chcem poďakovať pánovi ministrovi sociálnych vecí. Včerajšia debata mala svoj význam. V podstate len akoby skúsim zrekapitulovať, áno, na príjmovej stránke sa teda zvyšujú príjmy asi o jeden a pol miliardy, čo sme aj ako strana SaS dlhodobo hovorili a teda sme radi, že sa to deje, pretože to vlastne ten rozpočet zreálňuje. Áno, vďaka relatívne fungujúcej ekonomike, ale teda hlavne vďaka inflačnému vývoju, ktorý teda prináša zvýšené príjmy, tak je realita, že tie príjmy sú o tú miliardu a pol vyššie a keďže sa zapoja do rozpočtu, tak to vlastne zreálňuje tú situáciu a je to teda správne rozhodnutie. Tá príjmová stránka pekne rozlišuje aj teda, že najväčšie dodatočné príjmy sú s DPH, všetci to vnímame, veď všetko zdražieva, samozrejme aj tá 20 percentná porcia z vyššej sumy je vyššia suma. Tak isto sa s vyššími daňami z príjmu právnických osôb, plus ešte ďalšie úpravy. Bola použitá aktuálna daňová prognóza, čiže aj toto je fajn, pretože boli fakt použité reálne, najaktuálnejšie dáta aké má tento štát k dispozícii. Čiže to je v poriadku.
Zopakujem aj tie naše výhrady, ktoré sme mali, respektíve ktoré máme a to je to že výdavková stránka už to nijak nerozpisovala, to znamená, že celá jeden a pol miliardy sa stáva príjmom Všeobecnej pokladničnej správy. Tu máme zmenu, tak ako avizoval pán minister, áno dostali sme, aj ja tú tabuľku mám pred sebou, vlastne ju nemôžem ukázať, lebo je to pomôcka. Pardon. Takže každopádne som rád, že naše slová teda padli na úrodnú pôdu, že ministerstvo financií dalo nejaký základný rozpis, viac-menej tak ako to pán minister povedal, nemusím to opakovať, takže toto, toto kvitujeme, určite je to pre nás všetkých, ktorí tu sedíme ďaleko lepšie, pretože tu nerozlíšenú jeden a pol miliardy by teda malo už neposlať do všeobecnej pokladničnej správy, ale teda poslať tak ako je rozpísané. Čiže pre verejnú správu áno, tých 200 miliónov to by teda malo ísť do Všeobecnej pokladničnej správy, ale potom 900 miliónov na ministerstvo hospodárstva a teda zvyšné v podstate na ministerstvo sociálnych vecí, práce a rodiny. Takže takéto niečo, budeme samozrejme čakať na pozmeňujúci návrh, aby sa teda tá tabuľka preniesla, preniesla do reálneho pozmeňujúceho návrhu, ktorý teda by mal byť podaný či už na výbore alebo v druhom čítaní a samozrejme ak toto uvidíme, tak samozrejme podľa toho prispôsobíme aj náš postoj ku zmene rozpočtu, pretože zopakujem, samozrejme, že to, že treba pomáhať, to, že treba kompenzovať, je myslím si, že na tom je celospoločenská zhoda a tá situácia či už inflačná alebo energetická, veď ono to výrazne spolu súvis, je kritická a či už teda zraniteľní ľudia alebo samozrejme dnes už musíme jednoznačne hovoriť aj o zraniteľných firmách, túto pomoc potrebujú a samozrejme aj my budeme radi ak sa táto pomoc presne dostane tam, kde je potrená a tak, aby čo najviac pomohla. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem kolegynka Andrejuvová, jasné v podstate toto sme si povedali obaja, dnes je to dobrovoľné ale možno, možné iné poviem, že tá paralela s tou, s tou lotériou je tá, že aj teraz sa bude diať vlastne to, že niekto kto si na to povie, že wow môžem získať peniaze a tá motivácia bude ešte väčšia než, že môžem vyhrať je to, že fakt tá pokladníčka proste všetky bloky, ktoré si zamestnanec nezoberie no ta si bude ťukať a bude to tam, bude to tam dávať. Že ono tak dobre tej to pomôže, no otázka či, že to je taká tá správna pomoc my sme, my sme Slovensko, že toto sa bude využívať, zneužívať zas je to také, že ten cieľ, že aby to pomohlo tam kde to najviac treba podľa mňa to nevie, nevie, nevie zachytiť hej. Ale, ale to takéto gro to len poviem je, že strašne veľa to bude na tej strane štátu stáť oveľa viac než to prinesie prínosu, to je asi v dnešnej dobe kľúčové Pretože, keď ordinujeme aj šetrenie občanom keď aj musíme míňať verejné zdroje od občanov to treba vždy vnímať, že každý balíček od niekoho pochádza, niekto sa ho musel vzdať tak by sme mali ordinovať aj šetrenie štátu. A keď teda nechceme akoby to škrtať, že to čo už existujúce aj to by bolo dobre samozrejme to čo nezmysluplné, ale aspoň nevyrábajme nové byrokratické systémy, aspoň to aspoň nevyrábajme pre štát nové výdavky, nemáme veľmi ani na zaplatenie tých existujúcich. Ďakujem pekne.

bod je to rovnaký či to robíte pri výnosnosti nejakej alebo pri výnosnosti podstatne menej riziko zostáva, furt je to daňový podvod a dá sa ísť do väzenia. Takže, a takýmto plošným zavedením sa, sa práve tá daňová medzera výrazne, výrazne zníži. Áno tu musím povedať, že ten prvý krok a tie prepočty hovoria o tom, že, že to bude samozrejme mať negatívny dosah na verejné financie ale samozrejme žiadna z tých analýz nedokáže predikovať to zníženie množstva daňových podvodov čo zasa vie vo finále spôsobiť to, že paradoxne, že či už ten výpadok bude nižší alebo teda možnože, možnože paradoxne aj žiadny. Takže ak, ak chceme skutočne pomáhať a toto teda asi, asi je cieľom aj tohto zákona, aby sa pomáhalo ľuďom tak robme to kolegovia tak, aby to dávalo zmysel to je prvá vec a aby to nestálo dodatočné peniaze, pretože toto celé a tým už skončím, toto celé vlastne vo finále štátu viac zoberie na celej tej administratíve personálnych nákladoch, nákladoch na aplikáciu, nákladoch na kontrolnú činnosť a aj tam budú vznikať podvody. Ako, ako štátu dá to znamená, že dokáže znížiť množstvo, množstvo čiernych alebo nevydaných blkov. Na to máme kolegovia systémy, ktoré veľmi dobre fungujú a tu treba ešte raz pochvalu šéfovi finančnej správy. Ďakujem pekne za pozornosť.