Videokanál poslanca

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda pár úvodných slov k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.
Cieľom návrhu zákona je umožniť samosprávnemu kraju, obci, mestu a v prípade Bratislavy a Košíc aj ich mestskej časti, alebo resp. mestským častiam, aby v pravidlách, na základe ktorých poskytujú dotácie, upravili spôsob a najmä lehotu ich zúčtovania s vlastným rozpočtom tak, aby tieto dotácie nemuseli byť zúčtované do konca rozpočtového roka, v ktorom boli poskytnuté. Podmienkou však je, aby samospráva nemohla teda cezročne poskytovať dotácie takým spôsobom, ktorý by zvyšoval jej celkový dlh.
V praxi sa totiž neraz vyskytujú situácie, že samospráva poskytne dotácie vo forme bežných výdavkov aj na aktivity, ktoré si vyžadujú či už ohlásenie stavebnému úradu alebo nejakú formu stavebného povolenia, čo, samozrejme, sú procesy, ktoré aj spolu so samotným transparentným prideľovaním dotácií trvajú niekoľko mesiacov a následne nie je možné objektívne poskytnuté dotácie v danom rozpočtovom roku použiť a už vôbec nie zúčtovať, vyúčtovať. Návrh zákona by tak mal napomôcť samospráve a príjemcom dotácie lepšie využiť poskytnuté dotácie, vrátane riadneho a včasného vyúčtovania.
Je to návrh zákona, ktorý reaguje na túto prax, tak ako som povedal, následne všetko to sa robilo proste v chvate, lebo tú dotáciu, nikdy ju nedostane ten subjekt v januári, pretože aj samotný proces dotácie trvá nejaký čas, následne, samozrejme, procesy, akékoľvek schvaľovacie, však nemusí to vždy byť nejaká ohláška alebo stavebné konanie, ale proste všetky procesy. Potom samotná realizácia tej dotácie, to znamená samotná, samotná aktivita a následne zúčtovanie. Toto rezultovalo častokrát v tom, že sa vo finále vracali dotácie, aj dobré projekty sa vo finále nezrealizovali preto, že hrozilo alebo sa proste jednoducho nestihli.
Takže toto je návrh zákona, relatívne veľmi jednoduchá zmena, ktorá tieto veci zjednoduší v zmysle toho, že bude dostatok času, aby sa aj samotný, samotná dotácia, resp. to dielo, dielko zrealizovalo a pekne zúčtovalo.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv ani na životné prostredie, ani na informatizáciu. Nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy.
Návrh zákona je, samozrejme, s Ústavou Slovenskej republiky, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, tak isto aj s právom Európskej únie.
Vidím tu kolegynku pani Miernu, ktorá ešte predloží jeden pozmeňujúci návrh, ktorý tiež vyplynul vôbec z debát o tomto zákone a reaguje na aktuálnu situáciu, hlavne na energetickú krízu. A teda tento pozmeňujúci návrh umožní to isté, čo sme mali aj počas covidu, že obce, mestá, VÚC-ky budú vedieť zo svojho rezervného fondu použiť prostriedky aj na sanovanie teda týchto energetických potrieb. Samozrejme, je tam obmedzené obdobie. Čiže situácia, ktorá pomohla obciam počas covidu, niečo podobné vlastne bude aj teraz a ten pozmeňujúci návrh teda by mal byť predložený.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne obom kolegom za faktické. No, takto, pán kolega Vetrák, ideálne riešenie je zrušiť tento zákon, čiže zrušiť mimoriadny odvod, to by bolo najčistejšie, najlepšie riešenie a najviac by pomohlo ekonomike, ale okej. Sme teda v nejakej mimoriadnejšej situácii, čiže znesiteľné riešenie je nepokračovať v rokovaní, to znamená nemeniť nič, nechať aktuálnu sadzbu, nechať aktuálny rozsah, nejak proste s tým firmy vedeli žiť, nezhoršiť ich situáciu v ťažkých časoch. No a, bohužiaľ, najhoršie riešenie je to, ktoré vidím, je koalíciou preferované, a to je to, že teda rozšíriť pôsobnosť o nové oblasti ekonomiky a trikrát zvýšiť sadzbu. No, to je proste najhoršie a škodlivé riešenie.
No a ku kolegovi Peťovi Kremskému, no, tak prieme sa tu o to, či niečo meníme, alebo nemeníme. No, dobre, tak ja to teda poviem, tak nemeníme nič až na to, že výšku, sadzbu toho odvodu strojnásobujeme. Prosím pekne, z 3,6 % ročne na 12, tak nechávam na posúdenie každému kolegovi, kolegyni v tejto sále, teda či to je teda, že nemeníme nič. Ja si myslím, že meníme a meníme zásadne a pre niektoré firmy v niektorých odvetviach, no v podstate možno aj likvidačne. Ďakujem pekne.

telekomunikačných operátorov, úplne súhlasím to, čo tu povedal pán kolega Kremský, nech ich je desať, samozrejme proste. Budú si viac konkurovať, budú z toho profitovať občania, ale treba hneď povedať, že dnes už vieme telefonovať cez whatsapp, kolega ho práve používa, z toho nemá Slovensko veľmi nič, teda čiže dnes je to, je tá konkurencia aj v tých telekomunikáciách takto nadnárodná. Takže aj na toto celé treba dávať pozor. Dalo by sa rozprávať veľa, ale času už nemám, ja len sekundu si vybehne ešte jeden papier zobrať.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pomaly, pomaly, pán poslanec.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
No, tak mám papier, takže bolo tu povedané veľa a zo všetkých týchto dôvodov si dovoľujem podať procedurálny návrh, a to, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, pretože som presvedčený, že najlepšie riešenie je stiahnuť tento zákon, nerozširovať, nepokračovať v ňom, a toto je teda náš návrh. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, myslím si, že rozprava bola v celku fajn, že sme sa skutočne bavili o odborných veciach, tak ja si ešte dovolím v tomto mojom 10 minútovom vystúpení zhrnúť ešte veci. No bolo tu, padlo tu pár mrzutých vecí, keď tuto kolega Peťo Kremský hovorí, že vlastne nič sa nemení. Len teda sa z 3,6 % zvyšuje na 12. Čiže chcem to upresniť. Áno, zoznam tak ako som ho spomínal, tých 11 bodov zostáva rovnakých, pridávajú sa tam ďalšie, to znamená rozširuje sa tento zoznam spoločností alebo teda skupín ekonomiky, na ktoré sa tento mimoriadny odvod z regulovaných odvetví má aplikovať, ale čo je kľúčové a som rád, že tu sedí aspoň o niečo viacej kolegov a on sa ma v podstate strojnásobiť z aktuálnej 3,6 % ročnej sadzby, ktorá je rozbitá na mesiace, preto sa vám to zdá, že vlastne to je nič. Ale teda bavíme sa o ročnom výsledku hospodárenia a bavíme sa teda o ročnom odvode, o tej sume. Takže aj pre tých 11 položiek, 11 odvetví, pre ktoré sa nič nemení, no nič sa nemení až na to, že ich odvodová daňová povinnosť akokoľvek ju nazveme, sa strojnásobuje. Takže to je, už len tým je asi povedané všetko. To týmto je to veľmi nebezpečné. Bolo tu spomenuté teda, že mýto, áno, zaraďuje sa do toho aj mýto, všetci vieme ako to bolo s mýtom, to som povedal aj ja vo svojom vystúpení, aj kolega Kremský, jednoducho tade sa tuneloval roky, roky štát a namiesto toho, aby sa teda aktuálnej vláde za dva a pol roka podarilo nejak buchnúť po stole a to vyriešiť, tak zatiaľ sa to nepodarilo, bohužiaľ sa zasa tá súťaž, jej vyhodnotenie, alebo čo, presne sa zasa posunulo myslím o rok, tak sa zavádza vlastne teda ďalšie takéto dodatočné zdanenie. No zasa tento to je krok B, ktorý v podstate nie je správny, správny krok bol teda vyhodiť tých, ktorí tunelujú štát a teda spravujú to mýto, ale že veľmi zle ho spravujú. To sa myslím zhodneme všetci.
No potom tu boli také slová, že tiež od kolegu Kremského, veď áno, zavádza sa ten odvod, rozširuje sa, ale však vlastne sa to ani nemusí, že ministerstvo financií alebo teda skôr v aktuálnej situácii minister financií sa rozhodne či ho vo finále zavedie alebo nezavedie. No to je presne tá neistota, o ktorej aj zamestnávatelia rozprávajú. Presne takto sa zneisťuje podnikateľské prostredie, presne takto sa vlastne pridávajú ďalšie a ďalšie prekážky. Jednoducho nerobme to, fakt, že nie. Nebavme sa o tom, sa o tom, že však schváľme zákon, ale však možno sa to nezavedie. No neschváľme zákon, keď nie je dobrý. Toto je teda ďalšia vec a potom bolo povedané, odvod ako taký sa nastavuje, nastavuje z tých 3 miliónov. Čiže nad 3 milióny ročného zisku, potom sa aplikuje odvod. No už toto je také to nastavenie, že áno, niektoré firmy vlastne keď sú v nejakom tom pásme, robia všetko pre to, aby teda do toho nepadli a potom sú tu také debaty okolo toho, že patrí, nepatrí, jednoducho toto nie je dobré nastavenie, lebo keď do toho nejaká firma padne a nepadne a je to jedno, či to bude nejaký mediálny dom alebo či to bude nejaká z tých doručovateľských spoločností, alebo či to bude lízingovka, ktorá je samostatná a bude sa to na ňu vzťahovať, alebo lízingovka, ktorá je ale banka, ale na ňu sa to nevťahuje, takže vytvára to rôzne kategórie, rôzne kategórie a toto nie je dobré. Chcel by som ešte vysvetliť, ďalšia vec, tiež to tu bolo tak, tak, že prečo vlastne sú tam neni banky. No a bolo tu tak povedané, že ono to má dve možnosti, zaradiť aj banky, alebo zrušiť všetko. No ja hovorím, že zrušiť komplet celý odvod, to je to správne riešenie, lebo zas je to nejaké pokrivenie. Viete z čoho to vzniklo? Vzniklo to z toho, že keď sa rušil bankový odvod, robilo sa takéto memorandum a tam sa aktuálna vláda zaviazala, že nezavedie bankám v tomto volebnom období žiadny ďalší odvod. Takto to tam bolo. No a teraz teda, tak tá spravodlivosť sa teda urobila tak takto. Tak sa vlastne zaviedlo firmám, ktoré fungujú na základe povolenia od národnej banky, čo sú aj banky, ale teda mimo tých, ktoré majú bankovú licenciu. Hej, no tak sa to, tak sa to takto vlastne, no riešenie správne je, aby teda sa nevytvárali nerovnováhy, jednoducho nebyť ten odvod. Toto je zrovna tá časť, ktorá sa rozširuje, že ak sa to nerozšíri, tak vlastne nebude problém.
Čo sa týka toho samotného zákona, áno, samozrejme, veď ten zákon je od roku 2012, to tu padlo, vytvorili ho teda predchodcovia zo strany SMER, ale treba povedať aj to, a preto sa to nedostalo do programového vyhlásenia vlády, lebo ten odvod bol nastavený, však on vznikol teda po poslednej kríze a už vtedy to nebolo dobré riešenie, ale on pekne tam mal kalendár, kde sa mal vlastne, aj sa to postupne znižovalo, veď preto je tá sadzba teraz tých 3,6 ročne, áno, bola, ona bola teda aj vyššia, ale teda celé to smerovalo k tomu, aby ten odvod sa už neaplikoval, aby vlastne platnosť toho zákona skončila , alebo teda aby bol aplikovaný nula percentný. Hej? Čiže to je to riešenie, ku ktorému aj tá strana SMER, ktorá to vtedy vyrobila, teda vyrobila zlú vec, ale nastavila to tak, aby sa to tak, aby sa to postupne zlepšilo. No a teraz je to také, že hovoríme, no tak veď to je zlý zákon strany SMER, no tak ale veď keď je zlý, no tak ho opravme. Veď to teda za prvé nerozširujme a za druhé úplne zrušme. Nie že hovoríme, že tak tá zlá strana SMER-u robila zlý zákon. Urobila, no ale my ho ideme ešte zhoršiť, alebo teda my, my nie, SaS-ka za to hlasovať nebude, ale teda vládna koalícia.
Tak som chcel ešte a no a ešte poviem k tej regulácii, ten Ilon Musk je veľmi dobrá, veľmi dobrý príklad, že no jasné, my veľa týchto nadnárodných globálnych firiem nijak nedokážeme takto zachytiť v národnej legislatíve, no ale to nie je riešenie , že tak zachyťme aspoň slovenské, no veď práve tým im znemožníme reálne konkurovať, lebo slovenským vytvoríme dodatočný náklad a tým nadnárodným nie. No tu je cesta jediná. Ak nevieme chytiť toho zajaca zahraničného, tak nesmieme chytať nejakého pomalšieho zajaca slovenského, ale treba mu, nehovorím, že pomôcť, že brutálne zvýhodniť, ale aspoň ho neznevýhodňujme. Hej? Takže toto treba mať na pamäti, že tá konkurencia dneska, áno, máme len štyroch telekomunikačných operátorov, úplne súhlasím, to, čo povedal pán kolega Kremský, nech ich je 10. Samozrejme, proste. Budú si viac konkurovať, budú z toho profitovať občania. Ale treba hneď povedať, že dne už vieme telefonovať cez WhatsApp, kolega ho práve používa. Z toho nemá Slovensko veľmi nič, teda čiže...
=====

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Kolega Tomáš Lehotský, veľmi pekne ďakujem za odborné, presné a jasné vystúpenie. Práve preto som sa ja v mojom prejave nevenoval presne tejto oblasti médií, lebo som vedel, že to veľmi jasne sa tomu povenuješ. Takže ďakujem pekne a teda verím, že tých 99 % by sa malo stať 100, ale ideálne by bolo, keby to bolo 100 % z celého zákona. To znamená najlepšie riešenie je zrušiť mimoriadny odvod. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Milan Vetrák, ja si ťa veľmi vážim, ty si proste pracovitý človek a v ústavnom práve si akože asi jeden z najlepších ústavných právnikov na Slovensku. To, to je fakt, to budem vždy uznávať.
Len dnes ťa tvoj šéf trošku využil, lebo ten návrh je normálne že z MF, jasné, že tam bol robený, vieme to, však to nie je ani nič tajné, a nechal ťa to tu predkladať ako poslanecký návrh. Jednoducho, Milan, tomuto, prepáč, proste nerozumieš. A to je to, mňa nebudeš nikdy počuť, ja ti sľubujem, že ja nebudem rozprávať o ústavnom práve, lebo sa v ňom nevyznám, a toto je ale rovnaká situácia, fakt.
A čo sa týka, že prečo nebol ten návrh, nech idem aj trošku konkrétne, v PVV-čku. No preto, pretože ten mimoriadny odvod bol nastavený tak, že mal skončiť. Normálne on postupne časom proste po každých dvoch rokoch sa to znižovalo a jednoducho keby sa na to nebolo šahalo, tak celý ten zákon vlastne zmizne a mimoriadny odvod skončí, hej? Takže načo by sa dávalo do PVV-čka niečo, čo vlastne bolo nastavené kalendárovo, že skončí, hej?
No a čo také ešte stihnem? No keď sa bavíme, keď sa bavíme o tom, že či teraz, že dobré-zlé časy, takto. Keďže sú zlé časy, tak vnímame, že vlastne ten rozpočet je napnutý, preto aj my sme robili, že dobré, rešpektujeme, že sa nejaká daň zvýši, ale teda nejakú znížme, aby to daňovo-odvodové zaťaženie aspoň nerástlo a aby sme to lepšie vyladili. Ale to, toto je na zlé časy. Ja hovorím, že keď v dobrých časoch sa robí to, že sa dane znižujú, hej, to, to si treba uvedomiť, že máme, v roku 2019 bolo 18 miliárd, stačilo tomuto štátu na všetky výdavky, pre budúci rok je to 35 miliárd. To je zdvojnásobenie výdavkov štátu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. No budem reagovať, lebo teda polopravdy, Peťo, teda žiadne si nepovedal a potom ale si povedal veci, ktoré som ja nepovedal. Tak to zas mi asi ťažko dávať do úst. Ale poďme postupne. Takže áno, hovoríš, že teda pre väčšinu nič sa nemení. No veď nič sa nemení až na to, že sa sadzba bude z 3,6 % ročne 10 %. Tak keď sa nič nemení, len teda sa sadzba sa trikrát zvyšuje, tak potom máš pravdu. Ale podľa mňa, keď sa nejaká sadzba trikrát zvyšuje, inými slovami o 300 %, tak to sa teda sakra niečo mení. To je prvá vec.
Čo sa týka médií, som rád, tam sa úplne zhodneme. Ja hovorím, že teda nemá byť ten mimoriadny odvod nikde alebo takmer nikde. OK. Pri telekomunikáciách alebo teda pri médiách sa zhodneme obaja. Hovoríš aj ty, že nemá byť. Rád počujem. Závisí, povedal si, závisí od ministerstva financií, že to je len príprava možností. No presne ja hovorím, to v mojom vystúpení, že nerobme prípravu takýchto možností, lebo tie možnosti sa potom často stávajú realitou. Že odvody zo zisku. Peťo, ja som samozrejme v celom mojom vystúpení hovoril o tom, že to sú odvody zo zisku. Samozrejme, takže tam nie je žiadna polopravda, lebo si zopakoval to, čo som hovoril ja. Veď som to aj jasne povedal. Týka sa to firiem, ktoré dosiahnu 3 mil. zisku ročne. No a teraz teda, že veľká väčšina neplatí. No otázka a spomínaš pofidérne, podiférne výdavky. No veď jasné, čím budú viacej takéto zákony, že len sa nesmiem dostať nad tie 3 mil., lebo potom budem platiť sakramentsky viac, tak budú hľadať presne tie cesty ako tam pridávať rôzne pofidérne náklady. Takéto veci nerobme. Možno, keď to zrušíme, vlastne zistíme, že si firmy povedia, ups, veď ja nemusím mať zisk 2-tis., 2 900 000, ale môžem mať kľudne tak, ako mi vychádza tri a pol a tá daň zo zisku z toho bude väčšia. Ďakujem.

... toho hrubého domáceho produktu, tej produkcie ekonomiky, ktorá sa dá potom zdaňovať a jednoducho toto čo tu sa deje dneska, že okej nevychádza to, nie je na pomoc, nie je na základné fungovanie ekonomiky, nie je na kúrenie a svietenie, že my keď ešte zvýšime ďalšie sadzby, že už bude? No bude ešte možno ešte chvíľku, ale to už dlho nepotrvá, tie firmy sa za prvé prispôsobia, za druhé proste budú ešte menej odolné a za tretie ešte skôr skrachujú. Toto, prosím, majme na pamäti. My, keď chceme pomáhať, tak to nesmieme rozdávať len o tom, že komu a koľko a kde a ako rýchlo rozdáme, my tu musíme gro času venovať tomu, aby sme rozprávali, kde zjednodušíme podmienky v ekonomike, kde zjednodušíme byrokraciu, kde odstránime prekážky na umožnenie podnikania, kde, kde nájdeme spôsob ako tie firmy budú môcť proste viacej produkovať a áno a povedzme, viacej zarábať, pretože čím budú mať väčší zisk, tým väčšia porcia z neho alebo teda absolútna suma skončí aj v štáte. To je takto. Firma, ktorá produkuje zisk, nie je žiadny nepriateľ štátu, firma, ktorá produkuje zisk, je ten sponzor štátu. To je tá firma, ktorá tomu štátu peniaze dáva.
Ja by som sa možno dostal zasa teraz ku, ku firmám a nie z energetického, ale z telekomunikačného odvetvia. Zoberte si, že oni boli prví, ktorí vlastne, či už teda bola korona, pomáhali teda či už cez sms-ky alebo akokoľvek proste pomáhali tej krajine, aby sme dokázali komunikovať, aby tie siete boli dostatočne silné, aby mohli ľudia, ja neviem, z home office teda pripojení fungovať, aby detská teda už to bolo zlé riešenie, ale budič, keď boli doma, aby mohli byť teda pripojení a tie, tie firmy nijak neprofitovali z tohto, že, že teraz je takáto situácia. Čo v tejto situácii v energetickej kríze vlastne vyrába pre, pre telekomunikačný sektor dodatočné zisky. Aj im rastú náklady. Aj im rastú ich, ich energetické náklady. Veď to všetko ide na elektriku a im rastú personálne náklady. Všetko a hlavne im rastie a to chcem povedať, im rastie svetová konkurencia. Jednoducho dnes určite poznáte Starlinky Elon Musk poskytuje internet všade po svete. Poskytuje ho aj na Slovensku. Kúpite krabičku, niečo mu zaplatíte a môžete sa usmievať na celý slovenský štátu. A vy vlastne firmám týmto našim tu, ktoré sú čiastočne slovenské, čiastočne samozrejme zahraničné, ale tie, ktoré tu poskytujú ten internet, ktoré fakt ťahajú tie káble do poslednej dediny, ktoré zabezpečujú proste vôbec tú, tú digitalizáciu Slovenska, lebo Slovensko je tak digitálne čo v tej digitalizácii spravili tieto súkromné firmy nie vláda, tak týmto ideme to ešte sťažiť. Už aj tak ich ten Elon Musk proste tie Starlinky likvidujú, tak my im ešte im pridajme ďalších dvanásť percent, aby to mali s tým, s tým Starlinkom ešte ťažšie. Čo bude výsledok? No zníži sa ich hospodársky výsledok, zníži sa ich zisk, vo finále sa zníži proste znížia platby, ktoré, ktoré budú poskytovať štátu a to čo ten bežný človek zaplatí Starlinku, k tomu sa štát stejnak k ničomu proste nedostane. To je, to je stále tá rovnaká pesnička. Nepriatelia kolegovia nie sú naši, nie sú naši nepriatelia, proste to sú, to sú tie subjekty, ktoré umožňujú, aby táto krajina fungovala. Aj keď sú firmy, ktoré dobre možno je v strate, nezaplatí, nezaplatí daň zo zisku právnickej osoby, ale zamestnáva zamestnancov a tí samozrejme platia všetky odvody aj tam aj tá firma platí. To znamená, aj tí zamestnaní ľudia sú zamestnaní z veľkej časti preto, lebo sú tu nejaké firmy, nejaké súkromné firmy, nejaká produktívna časť ekonomiky a z toho má zasa štát dane. Takže toto si, prosím, kolegovia uvedomujme, takto my sa musíme na veci pozerať. Ja by som to len uzavrel. Veľmi vás chcem kolegovia poprosiť. Toto je ale že extrémne, extrémne škodlivý návrh zákona. Ak chceme pomôcť podnikateľom, ak chceme pomôcť Slovensku, tak sa pozrime na to, či by sa nedalo ten existujúci odvod zrušiť úplne alebo aspoň to nekazme, nechajme to tak, jak to bolo, vyriešme to, čo spomínal pán kolega Vetrák, že treba vyradiť odtiaľ napríklad tie kuriérske služby, lebo to je fakt absurdné, ale ideálne riešenie by to bolo úplne zrušiť. Podotýkam, že keby sme do toho nešahali, tak už dneska žiadny odvod nie je. Prosím, nezvyšujme ho. Prosím, nezvyšujme ho trojnásobne a prosím, nerozširujme množstvo firiem, množstvo odvetví, na ktoré sa, na ktoré sa vzťahuje.
Pár slovami ešte, ešte poviem ku tým predchádzajúcim dvom zákonom. Áno, dá sa, veď uvažovať napríklad teda daň z, z liehu. Veď aj my sme mali ten návrh, kde sme teda aj my uznali, že sa ja neviem koľko jedenásť, dvanásť rokov nezvyšovala, že dáva zmysel, ani nehovorme, že zvyšovanie, to volajme valorizácia, všetko je za dvanásť rokov o niečo drahšie. Áno, ale v dnešnej situácii proste to nemôže byť ako jeden čistý zákon, z ktorého človek, ktorý si dneska večer pozrie správy, zistí, že vlastne ešte aj tu je vyššia daň hej. Proste mali sme to urobiť to, kde sme my mali tento náš návrh, ktorý bol ústretový v tom, že sme akceptovali, že zvýšme to, ale priamo sme povedali, ľudia, aha veď tuto vám to dáme, tuto niekde ušetríte. Veď lebo to je to, to je ten program dňa. Veď tu nerobíme nič iné, než ktorý minister sem príde, ten rozpráva, teda kde by bolo dobré pomôcť, kde by sa to, ale nehovorí sa o tom, že o konkrétnej pomoci, ale hlavne o tej obálke. Už máme toľko miliónov na takú pomoc, toľko na takú, ale keď sa spýtate, že a kde je tá konkrétna pomoc, no robí sa, schvaľuje sa taká schéma, hentaká schéma, ešte to nie je, bude informované. Len SaS-ka smena túto schôdzu priniesli štyri dvojičky. Štyri návrhy zákonov, ktoré keby sa boli spoločne schválili, tak sme všetci mohli rozprávať, tu sme ľuďom znížili DPH-čku na PHM-ky, na benzín, na naftu. Tu sme ľuďom zrušili koncesionárske poplatky, každá rodina ušetrila by 60 euro. Tu sme znížili gastru DPH-čku na 10 a samozrejme pomohli aj tým ľuďom, ktorí sa stravujú, že by minimálne tie ceny nerástli a možnože sa znížili. Všetko konkrétne opatrenia. Proste nie. Nebola vôľa. Prečo? Lebo SaS-ka je v opozícii, lebo nič iné sa tomu návrhu nedalo vytknúť. Ale dobre to sa už stalo. Kolegovia, mám posledných pár sekúnd. Prosím, uvedomme si, my sme v tej situácii, ktorí rozhodujeme o budúcnosti týchto našich firiem. O tom, či im bude ešte ťažšie ako doteraz alebo teda budú bojovať aspoň za rovnakých podmienok ako doteraz. Uvedomme si, toto je veľmi, veľmi škodlivý návrh zákona a prosím, nehlasujte zaňho. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

a termíny v nich uvedené. Toľko Republiková únia zamestnávateľov. Áno, ale teraz pár slov čo to vlastne je ten osobitný odvod. On už existuje, mal nejakú sadzbu a tá aktuálna sadzba teraz on ten zákon sa postupne ju znižoval a teraz je aktuálna sadzba pre tie podniky, ktorých sa týka je 0,003 236 alebo 362. Každopádne je to vlastne povedzme zjednodušene 0,3 %. Tak poviete si, že čo to je. To nič nie je. No je tam malá drobnosť, je to mesačne, tento odvod sa platí na mesačnej báze to znamená aj 0,3 % je proste ročne 3,6 %. Toto platia tie podniky, ktorých sa to týka, ja ten zoznam potom poviem teraz. No a v zákone je teda zasa čo to je, 0,0001 hej, proste 1 %. Je to trojnásobné zvýšenie ale zasa to je 1 % mesačne, 2 % ročne. To je oproti, oproti štandardnej daňovej povinnosti výrazné zvýšenie, výrazné zvýšenie. A jednoducho čo tu rozprávame potom, že chceme tým podnikom pomáhať, to nie sú dve skupiny podnikov, že títo proste sa kúpu v ziskoch a proste tým treba brať lebo teda Jánošíci a týmto treba pomáhať. Mne toto inak skôr pripadá, my tu už dnes máme kopu firiem, ktoré majú zásadné starosti a tým, ktoré teda majú to šťastie, že majú ten zisk 3 milióny euro ročne a teda sa na nich začne vzťahovať tento osobitný odvod, no tak treba ešte tým teda poškodiť, aby sme ich dostali do tej kategórie, aby ani už oni nemali zisky no a potom budeme hľadať peniaze a zadlžovať sa, aby sme teda aj potom im pomohli.
Akže, takto nie, toto je tretí zákon po sebe kde zvyšujeme daňovo-odvodové zaťaženie. V tomto momente kope firiem, pred chvíľkou sme zvyšovali teda plynárom a pred tým ešte zvyšujeme sme zvyšovali spotrebnú daň. Tie nechám teraz bokom ale len, aby sme to vnímali. To všetko sú zákony, ktoré berú hej. A keď sme tuná mali v pléne v tomto pléne zákony veľmi podobné, ktoré zároveň aj jasne deklarovali kde teda to zoberieme lebo povedzme, že má určitý zmysel zdaniť tú plynovú rúru lebo doteraz zdanená nebola vôbec a priamo sme hovorili, že, že tie peniaze niekde sa priamo dajú, aby to pomohlo konkrétne ľuďom tak to neprešlo. Ja sa teraz budem čudovať keď to prejde tá polovica, že len zobrať. To, to fakt prosím kolegovia, kolegynka to potom vysvetľujme vlastne občanom tejto krajiny, že teda návrh, ktorý niekde zobral kde to dávalo zmysel zobrať a dal tam kde to malo zmysel dať ten neprešiel a ten, ktorý len zoberie a niekde v neurčitej dobe proste to čo ja viem čo sa s tým stane, tak ten, ten vyzerá, že prejde. Ale poďme naspäť k samotnému tomu osobitnému odvodu.
Čiže ešte raz, my ideme zásadne pridať 12 % proste zo zisku týchto firiem im ide zasa štát zobrať. A to nie je teraz ako si niekto povie, že sú to teda len pár firiem z nejakých špecifických odvetví. No v prvom rade je to, je to samozrejme sa to netýka každej firmy lebo Slovensko my sme neni v situácii, že máme stovky firiem, ktoré teda majú 3 milióny a viac ročného zisku. Ale to nie je treba sa tešiť, Amerika funguje zato, že má veľa firiem, ktoré dokážu robiť zisk lebo podnikanie je ten jeden zo základných parametrov podnikanie je vytváranie zisku a týmto celé začína. Keď máte zisk môžte investovať, keď máte zisk môžte svoje podnikanie rozvíjať, keď máte zisk môžte zamestnávať ďalších ľudí. Toto je to o čom by to malo byť. Nie teraz my sa tešíme však to sa týka len pár firiem. No to, to znamená, že tie naše firmy sú už teraz v zlej situácii. A ja si teraz dovolím prečítať vlastne koho sa to týka a potom ešte to predpokladám, že pán navrhovateľ povedal ale zopakujem vlastne aj na koho sa to ešte rozširuje. Takže, to regulovanou osobou je osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá a teraz teda má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti takže energetika hej na základe povolenia vydaného úradom pre reguláciu, poisťovníctvo, zaisťovníctvo, verejné zdravotné poistenie, elektronické komunikácie na základe všeobecného povolenia alebo individuálneho práva na používanie čísiel alebo frekvencií. Farmácia, poštové služby, dopravy na dráhe na základe licencie vydanie dopravným úradom, verejné vodovody, verejné kanalizácie, letecká doprava, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a potom ešte, ešte ďalší podľa nejakých európskych pravidiel. No a teraz sa tam pridávajú teda ešte médiá ešte, ešte teda spoločnosti vykonávajúce svoju činnosť na základe povolenia vydaného alebo udeleného Národnou bankou Slovenska to znamená napríklad, napríklad lízingové spoločnosti ale aj rôzne, rôzne finančné a ešte sa tam teda pridáva aj mýto.
No a ja by som sa ku každej tejto oblasti trošku sa snažil zastaviť. Ja začnem napríklad to mýto. Všetci vieme samozrejme bol to výpalnícky systém, ktorý viacej bol ďaleko vhodnejší pre toho prevádzkovateľa ako pre štát. Ale aj teraz možno ste zachytili zasa sa to posunulo o rok, proste a zase je to klasické to štátne, tak namiesto, aby sa to dokázalo teda urobiť tak, aby to fungovalo efektívne, aby tie peniaze v prvom kroku skončili v štáte a v druhom kroku v cestách, tak namiesto toho tak to sa teda nepodarilo tak teraz je nápad, že treba ich teda zdaniť odvodom hej. No takto, takto nie. No, čo sa týka médií už , už tu bolo povedané no tak zdá sa, zdá sa niekomu, že teda médiá nemajú medzi sebou konkurenciu a potom ďalšia vec je, že a ja to ale možno nepoviem na médiách to možno sa tu vyjadrí niekto iný v pléne, ale zoberme si to čo spomínal aj predkladateľ tie poštové služby hej. No to je presne napísané teda, že poštové služby na základe všeobecného povolenia poštovej licencie vydaný úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb podľa osobitného predpisu. Každého napadne, že je to možno pošta. O.K. je tá zhodou okolností ho zrovna neplatí pretože je štátna a má samozrejme má veľké straty hej. Ale, keby ich aj nemala tak proste je to, je to štátna firma tak tie peniaze sa nejakou formou dostali by do štátu. Takže tá ale tam proste vo finále nič.
No ale paradoxne do toho padajú aj všetky kuriérske spoločnosti. To čo vidíme čo nám vozia domov balíčky a nebudem teda ich tu menovať nech nerobím reklamu, ale je ich asi 30. Hádam nikoho nenapadne, že to je vlastne odvetvie kde neexistuje konkurencia kde je nejaká schopná kde nejaká firma schopná produkovať nejaký nadzisk alebo nadmerný zisk alebo akokoľvek by sme ho už povedali, ale proste tento odvod by mali platiť. A teraz sa treba pozrieť na to, že čo z čoho najviac profituje aj krajina ale aj jej obyvatelia, no práve z tej konkurencie. Práve preto si vieme za relatívne rozumné peniaze dať poslať balík či už teda po Slovensku alebo zo zahraničia pretože je tam fakt veľká konkurencia. Spýtajte sa ktoréhokoľvek kuriéra či má pocit, že robí málo a zarába veľa alebo či jeho materská firma robí máličko zarába strašne veľa no nie. A teraz, povedzme je tam nejaká konkurencia fajn, viete čo tento odvod tu spôsobí, no, že tomu nejakým tým členom, ktorí sú teda tí väčší a silnejší a dokážu mať tie 3 milióny zisku ročne no tak im to ten zisk zdaní, ergo im to zvýši náklady a teraz čo sme spravili. No inými slovami sme vlastne poškodili tú konkurenciu, pretože niekto to teda platiť nemus, niekto to platiť musí a to asi, asi nie princípom tohoto, aby štát v plne konkurenčnom prostredí. A tam ešte v situácii keď zrovna tieto firmy veď vieme koľko stoja palivá, oni sú nákladný aj na, na, na pracovný čas to znamená na ľudí aj tam tie platy stúpajú. Tak isto aj všetky energetické náklady veď oni majú tie svoje veľké depá všetko. Proste tieto firmy, ktoré možno v nejakej kategórii budeme podporovať lebo no tak tu im zrovna ideme, ideme zvýšiť, zvýšiť takto ich náklady a ideme ich ja to normálne poviem, že ich štát ide vypaľovať takto.
To úplne, že to nemôže byť nemá byť, nemá byť cieľom. Ďalej teraz sa tam zaraďujú firmy, ktoré podnikajú na základe povolenia vydaného národnou bankou. Tak zoberme si, to je napríklad taká lízingová spoločnosť a je jedno či to pre tealizuje autá alebo, alebo nejaké veľké, veľké stavby alebo čokoľvek. No a teraz si zoberte, že zasa lízingovka, ktorá má ten zisk na 3 milióny ročne tam spadá hej, a bude mať teda výrazne vyššiu daň zo zisku kľudne ten odvod tak volajme, ale je tam taká zrada lebo keď sa rušil bankový odvod tak sa zaviazlo, že v tomto volebnom období vláda ne, nevytvorí žiadny ďalší odvod pre banky, tak sa banky vyradili. Hm, výborne, ale teraz je banka, ktorá priamo ako materská firma poskytuje aj lízing, takže na ňu sa ten mimoriadny odvod vzťahovať nebude ale teda lízingová spoločnosť, ktorá je len lízingová spoločnosť na ňu sa ten odvod spoliehať bude. Ešte raz. to nie sú nejaké dve, tri percentá, to je 12 percent ročne. To sme z trhu, ktorý si dokázal konkurovať kde bola nejaká zdravá konkurencia, sme vyrobili dva kategórie, z ktorých jeden teda to bude mať hodne ťažké a ten druhý zas bude mať výhodu, ktorú o ktorú sa v podstate nezaslúžil. Nuž čaká možno ministra financií napadne, že to je nejaký finfold výhoda tak spraví nejakú ďalšiu finfold tax. Akože proste takto nie. A toto sú presne tie veci takto sa dá rozprávať a rozprávať, rozprávať to má toľko rôznych následností, toľko rôznych oblastí kde to poškodí a ako vyrobíme si, vyrobíme si problém, ktorý sme nemuseli mať.
Takže a možno ešte, aby bolo zasa, že aká bola tá história. Ten odvod bol myslím, že tá najvyššia sadzba bola nejakých 0,008 hej, ten postupne vlastne klesal a my sme už mali byť v stave kedy ten tento mimoriadny odvod mal byť povedzme, že nie zrušený ale mal mať nulovú sadzbu. Namiesto toho ho ideme trojnásobne zvýšiť v situácii keď tie firmy tá množina proste firiem na, ktorú to chcem uvaľovať je z veľkej časti tá množina, ktoré bude štát na druhej strane zasa dotovať. Takto, takto to proste jednoducho nemôže fungovať. Ja sa
=====

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegynky, kolegynka, kolegovia, dovoľte aj mne sa vyjadriť ku tomuto návrhu zákona, ktorý sa na prvý pohľad javí ako taký v podstate, že avšak to je drobnosť, ale treba sa na to fakt pozrieť a ja začnem moje vystúpenie slovami zamestnávateľov, aby sme si tak nejak uvedomili vlastne o čom a ako veľká a škodlivá vec toto je. Bohužiaľ zasa raz to máme tak, že rozprávame o peniazoch, rozprávame či už o pomoci alebo teda som rád, že aj predkladateľ povedal, že tá pomoc od niekadiaľ musí prichádzať. To znamená niekomu to treba zobrať, takže, že to počúva fakt iba takto málo ľudí. Čiže fakt si uvedomme akúkoľvek pomoc, ktorú teda štát sa snaží poskytovať. Štát nemá vlastne peniaze. Má peniaze, ktoré vybral od občanov a firiem a ktoré si požičal. Tie od občanov a firiem a našich detí a vnukov vyberie v budúcnosti. Takže preto treba byť veľmi opatrný, špeciálne v dnešnej situácii pri akýchkoľvek nových požiadavkách, nových zákonných požiadavkách, nových poplatkoch, platbách, daniach pre aj v tomto prípade všetky firmy, pretože oni tiež čelia tejto situácii a na druhej strane veď všade a všetci rozprávame, že im treba pomáhať, že teda im treba pomôcť s energiami. No zároveň im, ale vlastne zasa ideme tu zobrať a treba vždy uvažovať skôr nad tým, či nie je lepšie nezobrať a potom nemusíme toľko poskytovať. Je to minimálne nákladovo efektívnejšie, jednoduchšie a vo finále sa aj tým ušetria peniaze. Ale teda chcel som začať tým, čo hovoria zamestnávatelia. Tak dovolím si prečítať pár viet z RUZ, ktorí teda hovoria. Novela z pohľadu zamestnávateľov patrí k návrhom zákonov s najhorším dopadom na podnikateľské prostredie, ktorý by za žiadnych okolností nemal byť navrhnutý formou poslaneckého návrhu, ale mal by byť predložený na riadny legislatívny proces umožňujúci jeho vyhodnotenie krátkodobých aj dlhodobých dopadov na ekonomiku i spoločnosť. Absenciu serióznej analýzy, či stratégie pri príprave tohto návrhu podčiarkuje dôvodová správa, ktorá zvýšenie daňového odvodového zaťaženia pre väčšinu dotknutých firiem o milióny eur ročne nepovažuje za negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Toto hovorí teda Republiková únia zamestnávateľov. Dovolím si ešte jednu vetu. Keďže dôvodová správa návrhu poukazuje na potrebu preklenutia koronakrízy, konsolidácie verejných financií a realizáciu daňovej revolúcie v úvodzovkách, chceme všetkým pripomenúť, že mnoho sektorov zasiahnutých týmto opatrením počas posledných rokov nezaznamenalo žiadny zásadný rast príjmov a samy sa pokúšajú vysporiadať s dopadmi pandémie a rastúcimi nákladmi na energie, či vstupné suroviny. Tento návrh je preto exemplárnym prípadom znižovania stability a predvídavosti investičného a podnikateľského prostredia na Slovensku a je veľmi ťažké predpokladať ako naň jednotlivé podniky zareagujú. S istotou však vieme predpokladať stále opakujem, toto sú slová Republikovej únie zamestnávateľov tých, čo plnia tie naše verejné financie svojimi daňami.
Takže čo sa teda dá predpokladať. Obmedzenie investícií týchto firiem na Slovensku a v prípade podnikov zodpovedných za kritickú infraštruktúru znížením investícií do ich budovania a modernizácie.
Po druhé. Zníženie motivácie a dlhodobo budovanej dôvery zahraničných investorov v realizáciu dlhodobých a náročných investičných projektov na Slovensku.
Po tretie. Zvyšovanie cien pre obyčajných ľudí s najväčším dopadom na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Ono to nie je tak, ako hovorí pán predkladateľ. Ono je to tak, že každá firma, akýkoľvek náklad v priebehu svojho toho reťazca vo finále sa snaží preniesť na konečného odberateľa. Tak to jednoducho je alebo spotrebiteľa. Ale vraciam sa k slovám zamestnávateľov.
Štvrtým dôvodom, ktorý môže nastať je prepúšťanie zamestnancov a znižovanie platov a piatym zásadným problémom budú neodôvodnené zásahy do platných strategických dokumentov a akčných plánov, čím ohrozujú schopnosť plniť ciele a termíny v nich uvedené. Toľko Republiková únia zamestnávateľov.
No a teraz, ale pár slov, že čo to vlastne je ten osobitný odvod. On už existuje. Mal nejakú sadzbu a tá aktuálna sadba...
=====