Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

19.10.2022 o 16:25 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

19.10.2022 16:25 - 16:25 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne obom kolegom za faktické. No, takto, pán kolega Vetrák, ideálne riešenie je zrušiť tento zákon, čiže zrušiť mimoriadny odvod, to by bolo najčistejšie, najlepšie riešenie a najviac by pomohlo ekonomike, ale O. K. Sme v teda nejakej mimoriadnejšej situácii, čiže znesiteľné riešenie je nepokračovať v rokovaní, to znamená nemeniť nič, nechať aktuálnu sadzbu, nechať aktuálny rozsah, nejak proste s tým firmy vedeli žiť, nezhoršiť ich situáciu v ťažkých časoch.
No a, bohužiaľ, najhoršie riešenie je to, ktoré vidím, je koalíciou preferované, a to je to, že teda rozšíriť pôsobnosť o nové oblasti ekonomiky a trikrát zvýšiť sadzbu. No, to je proste najhoršie a škodlivé riešenie.
No a ku kolegovi Peťovi Kremskému, no, tak prieme sa tu o to, či niečo meníme, alebo nemeníme. No, dobre, tak ja to teda poviem, tak nemeníme nič až na to, že výšku, sadzbu toho odvodu strojnásobujeme. Prosím pekne, z 3,6 % ročne na 12, tak nechávam na posúdenie každému kolegovi, kolegyni v tejto sále, teda či to je teda, že nemeníme nič. Ja si myslím, že meníme a meníme zásadne a pre niektoré firmy v niektorých odvetviach, no v podstate možno aj likvidačne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

19.10.2022 16:25 - 16:25 hod.

Marián Viskupič
No, tak mám papier, takže bolo tu povedané veľa a zo všetkých týchto dôvodov si dovoľujem podať procedurálny návrh, a to, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, pretože som presvedčený, že najlepšie riešenie je stiahnuť tento zákon, nerozširovať, nepokračovať v ňom, a toto je teda náš návrh.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

19.10.2022 16:10 - 16:10 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, myslím si, že rozprava bola vcelku fajn, že sme sa skutočne bavili o odborných veciach, tak ja si ešte dovolím v tomto mojom 10-minútovom vystúpení zhrnúť ešte veci.
No bolo tu, padlo tu pár mrzutých vecí, keď tuto kolega Peťo Kremský hovorí, že vlastne nič sa nemení, len teda sa z 3,6 % zvyšuje na 12, čiže, čiže chcem to upresniť. Áno, zoznam, tak ako som ho spomínal, tých 11 bodov zostáva rovnakých, pridávajú sa tam ďalšie, to znamená, rozširuje sa tento zoznam spoločností, alebo teda skupín ekonomiky, na ktoré sa tento mimoriadny odvod z regulovaných odvetví má aplikovať, ale čo je kľúčové, a som rád, že tu sedí aspoň o niečo viacej kolegov, on sa ma v podstate strojnásobiť z aktuálnej 3,6-percentnej ročnej sadzby, ktorá je rozbitá na mesiace, preto sa vám to zdá, že vlastne to je nič. Ale teda bavíme sa o ročnom výsledku hospodárenia a bavíme sa teda o ročnom odvode, o tej sume, takže aj pre tých 11 položiek, 11 odvetví, pre ktoré sa nič nemení, no nič sa nemení až na to, že ich odvodová daňová povinnosť, akokoľvek ju nazveme, sa strojnásobuje, takže to je, už len tým je asi povedané všetko. To týmto je to veľmi nebezpečné.
Bolo tu spomenuté, teda že mýto, áno, zaraďuje sa do toho aj mýto, všetci vieme, ako to bolo s mýtom, to som povedal aj ja v svojom vystúpení, aj kolega Kremský, jednoducho tade sa tuneloval roky, roky štát a namiesto toho, aby sa teda aktuálnej vláde za dva a pol roka podarilo nejak buchnúť po stole a to vyriešiť, tak zatiaľ sa to nepodarilo, bohužiaľ, sa zasa tá súťaž, jej vyhodnotenie alebo čo presne sa zasa posunulo, myslím, o rok, tak sa zavádza vlastne teda ďalšie takéto dodatočné zdanenie. No zasa tento, to je krok B, ktorý v podstate nie je správny, správny krok bol teda vyhodiť tých, ktorí tunelujú štát, a teda spravujú to mýto, ale že veľmi zle ho spravujú, to sa, myslím, zhodneme všetci.
No potom tu boli také slová, že, tiež od kolegu Kremského, že veď áno, ten mi... zavádza sa ten odvod, rozširuje sa, ale však vlastne sa to ani nemusí, že ministerstvo financií, alebo teda skôr v aktuálnej situácii minister financií sa rozhodne, či ho vo finále zavedie, alebo nezavedie. No to je presne tá neistota, o ktorej aj zamestnávatelia rozprávajú. Presne takto sa zneisťuje podnikateľské prostredie, presne takto sa vlastne pridávajú ďalšie a ďalšie prekážky. Jednoducho nerobme to, fakt, že nie. Nebavme sa o tom, sa o tom, že však schváľme zákon, ale však možno sa to nezavedie. No neschváľme zákon, keď, keď nie je dobrý. Toto je teda ďalšia vec.
A potom bolo, bolo povedané, odvod ako taký sa nastavuje, nastavuje z tých 3 mil., čiže nad 3 mil. ročného zisku, potom sa aplikuje odvod. No už toto je také to nastavenie, že áno, niektoré firmy, vlastne keď sú v nejakom tom pásme, robia všetko pre to, teda aby, aby do toho nepadli, a potom sú tu také debaty okolo toho, že patrí, nepatrí, jednoducho toto nie je dobré nastavenie, lebo keď do toho nejaká firma padne a nepadne a je to jedno, či to bude nejaký mediálny dom alebo či to bude nejaká z tých doručovateľských spoločností, alebo či to bude lízingovka, ktorá je samostatná, a bude sa to na ňu vzťahovať, alebo lízingovka, ktorá je ale banka, ale na ňu sa to nevťahuje, takže vytvára to rôzne kategórie, rôzne kategórie a to, to nie je dobré.
Chcel by som ešte vysvetliť, ďalšia vec, tiež to tu bolo tak, tak, že prečo vlastne sú tam neni banky. No a bolo tu tak povedané, že ono to má dve možnosti, zaradiť aj banky, alebo zrušiť všetko. No ja hovorím, že zrušiť komplet celý, celý odvod, to je to správne riešenie, lebo zas je to nejaké pokrivenie. Viete, z čoho to vzniklo? Vzniklo to z toho, že keď sa rušil bankový odvod, robilo sa takéto memorandum a tam sa aktuálna vláda zaviazala, že nezavedie bankám v tomto volebnom období žiadny ďalší odvod. Takto to tam bolo. No a teraz teda, tak tá spravodlivosť sa teda urobila, tak takto. Tak sa vlastne zaviedlo firmám, ktoré fungujú na základe povolenia od Národnej banky, čo sú aj banky, ale teda mimo tých, ktoré majú bankovú licenciu. Hej, no tak sa to, tak sa to takto vlastne, no riešenie správne je, aby teda sa nevytvárali nerovnováhy, jednoducho nebyť ten odvod. Toto je zrovna tá časť, ktorá sa rozširuje, že ak sa to nerozšíri, tak vlastne nebude problém.
Čo sa týka toho samotného zákona, áno, samozrejme, veď ten zákon je od roku 2012, to tu padlo, vytvorili ho teda predchodcovia zo strany SMER, ale treba povedať aj to, a preto sa to nedostalo do programového vyhlásenia vlády, lebo ten odvod bol nastavený, však on vznikol teda po poslednej kríze a už vtedy to nebolo dobré riešenie, ale on pekne tam mal kalendár, kde sa mal vlastne, aj sa to postupne znižovalo, veď preto je tá sadzba teraz tých 3,6 ročne a ona bola, ona bola teda aj vyššia, ale teda celé to smerovalo k tomu, aby ten odvod sa už neaplikoval, aby vlastne platnosť toho zákona skončila, alebo teda aby bol aplikovaný nulapercentný, hej.
Čiže to je to riešenie, ku ktorému aj tá strana SMER, ktorá to vtedy vyrobila, teda vyrobila zlú vec, ale nastavila to tak, aby sa to tak, aby sa to postupne zlepšilo. No a teraz je to také, že hovoríme, no tak veď to je zlý, zlý zákon strany SMER. No tak ale veď keď je zlý, no tak ho opravme. Veď to teda za prvé nerozširujme a za druhé úplne zrušme. Nie že hovoríme, že tak tá zlá strana SMER-u robila zlý zákon. Urobila, no ale my ho ideme ešte zhoršiť, alebo teda my, my nie, SaS-ka za to hlasovať nebude, ale teda vládna koalícia. Tak to som chcel ešte.
No a ešte poviem k tej, k tej regulácii, ten Elon Musk je veľmi dobrá, veľmi dobrý príklad, že no jasné, my veľa týchto nadnárodných globálnych firiem nijak nedokážeme takto zachytiť v národnej legislatíve, no ale to nie je riešenie, že tak zachyťme aspoň slovenské, no veď práve tým im znemožníme reálne konkurovať, lebo slovenským vytvoríme dodatočný náklad a tým nadnárodným nie. No tu je cesta jediná. Ak nevieme chytiť toho zajaca zahraničného, tak nesmieme chytať nejakého pomalšieho zajaca slovenského, ale treba mu, nehovorím, že pomôcť, že ho, že brutálne zvýhodniť, ale aspoň ho neznevýhodňujme. Hej? Takže toto treba mať na pamäti, že tá konkurencia dneska, áno, máme len štyroch telekomunikačných operátorov, úplne súhlasím, to, čo povedal pán kolega Kremský, nech ich je desať. Samozrejme, proste budú si viac konkurovať, budú z toho profitovať občania. Ale treba hneď povedať, že dnes už vieme telefonovať cez WhatsApp, kolega ho práve používa. Z toho nemá Slovensko veľmi nič, teda čiže dnes, dnes je to, je, je tá konkurencia aj v tých telekomunikáciách takto nadnárodná, takže aj na toto celé treba dávať pozor.
Dalo by sa rozprávať veľa, ale času už nemám, ja len sekundu si vybehnem ešte jeden papier zobrať. (Rečník odišiel od rečníckeho pultu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pomaly, pomaly, pán poslanec. (Rečník sa vrátil k rečníckeho pultu.)
Skryt prepis
 

19.10.2022 16:10 - 16:10 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolega Tomáš Lehotský, veľmi pekne ďakujem za odborné, presné a jasné vystúpenie. Práve preto som sa ja v mojom prejave nevenoval presne tejto oblasti médií, lebo som vedel, že to veľmi jasne sa tomu povenuješ. Takže ďakujem pekne, a teda verím, že z tých 99 % by sa malo stať 100, ale ideálne by bolo, keby to bolo 100 % z celého zákona. To znamená najlepšie riešenie je zrušiť mimoriadny odvod.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2022 15:25 - 15:25 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega Milan Vetrák, ja si ťa veľmi vážim, ty si proste pracovitý človek a v ústavnom práve si akože asi jeden z najlepších ústavných právnikov na Slovensku. To, to je fakt, to budem vždy uznávať.
Len dnes ťa tvoj šéf trošku využil, lebo ten návrh je normálne že z MF, jasné, že tam bol robený, vieme to, však to nie je ani nič tajné, a nechal ťa to tu predkladať ako poslanecký návrh. Jednoducho, Milan, tomuto, prepáč, proste nerozumieš. A to je to, mňa nebudeš nikdy počuť, ja ti sľubujem, že ja nebudem rozprávať o ústavnom práve, lebo sa v ňom nevyznám, a toto je ale rovnaká situácia, fakt.
A čo sa týka, že prečo nebol ten návrh, nech idem aj trošku konkrétne, v PVV-čku. No preto, pretože ten mimoriadny odvod bol nastavený tak, že mal skončiť. Normálne on postupne časom proste po každých dvoch rokoch sa to znižovalo, a jednoducho keby sa na to nebolo šahalo, tak celý ten zákon vlastne zmizne a mimoriadny odvod skončí, hej? Takže načo by sa dávalo do PVV-čka niečo, čo vlastne bolo nastavené kalendárovo, že skončí, hej?
No a čo také ešte stihnem? No keď sa bavíme, keď sa bavíme o tom, že či teraz, že dobré, zlé časy, takto. Keďže sú zlé časy, tak vnímame, že vlastne ten rozpočet je napnutý, preto aj my sme robili, že dobre, rešpektujeme, že sa nejaká daň zvýši, ale teda nejakú znížme, aby to daňovo-odvodové zaťaženie aspoň nerástlo a aby sme to lepšie vyladili. Ale to, toto je na zlé časy. Ja hovorím, že keď v dobrých časoch sa robí to, že sa dane znižujú, hej, to, to si treba uvedomiť, že máme, v roku 2019 bolo 18 mld., stačilo tomuto štátu na všetky výdavky, pre budúci rok je to 35 mld. To je zdvojnásobenie výdavkov štátu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2022 15:10 - 15:10 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. No budem reagovať, lebo teda polopravdy, Peťo, teda žiadne si nepovedal a potom ale si povedal veci, ktoré som ja nepovedal. Tak to zas mi asi ťažko dávať do úst. Ale poďme postupne.
Takže áno, hovoríš, že teda pre väčšinu nič sa nemení. No veď nič sa nemení až na to, že sa sadzba bude z 3,6 % ročne 10. Tak keď sa nič nemení, len teda sa sadzba sa trikrát zvyšuje, tak potom máš pravdu. Ale podľa mňa, keď sa nejaká sadzba trikrát zvyšuje, inými slovami, o 300 %, tak to sa teda sakra niečo mení. To je prvá vec.
Čo sa týka médií, som rád, tam sa úplne zhodneme. Ja hovorím, že teda nemá byť ten mimoriadny odvod nikde alebo takmer nikde. O. K. Pri telekomunikáciách, alebo teda pri médiách sa zhodneme obaja. Hovoríš aj ty, že nemá byť, rád počujem. Závisí, povedal si, závisí od ministerstva financií, že to je len príprava možností. No tak presne ja hovorím to v mojom vystúpení, že nerobme prípravu takýchto možností, lebo tie možnosti sa potom často stávajú realitou. No, že odvody zo zisku. Peťo, ja som, samozrejme, v celom mojom vystúpení hovoril o tom, že to sú odvody zo zisku. Samozrejme, takže tam nie je žiadna polopravda, lebo si zopakoval to, čo som hovoril ja. Veď som to aj jasne povedal, týka sa to firiem, ktoré dosiahnu 3 mil. zisku ročne, hej.
No a teraz teda že veľká väčšina neplatí. No otázka a spomínaš pofidérne, podiférne výdavky, hej. No veď jasné, čím budú viacej takéto zákony, že len sa nesmiem dostať nad tie 3 mil., lebo potom budem platiť sakramentsky viac, tak budú hľadať presne tie cesty, ako tam pridávať rôzne pofidérne náklady, hej. Takéto veci nerobme! Možno keď to zrušíme, vlastne zistíme, že si firmy povedia, že ups, veď ja nemusím mať zisk 2-tisíc... 2 900 000, ale môžem mať kľudne tak, jak mi vychádza, tri a pol, a tá daň zo zisku z toho bude väčšia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2022 14:25 - 14:25 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegynky, kolegynka, kolegovia, dovoľte aj mne sa vyjadriť ku tomuto návrhu zákona, ktorý sa na prvý pohľad javí ako taký v podstate, že avšak to je drobnosť, ale treba sa na to fakt pozrieť a ja začnem moje vystúpenie slovami zamestnávateľov, aby sme si tak nejak uvedomili, vlastne o čom a ako veľká a škodlivá vec toto je.
Bohužiaľ, zasa raz to máme tak, že rozprávame o peniazoch, rozprávame či už o pomoci, alebo teda som rád, že aj predkladateľ povedal, že tá pomoc od niekadiaľ musí prichádzať, to znamená, niekomu to treba zobrať, takže, že to počúva fakt iba takto málo ľudí. Čiže fakt si uvedomme, akúkoľvek pomoc, ktorú teda štát sa snaží poskytovať, štát nemá vlastne peniaze, má peniaze, ktoré vybral od občanov a firiem a ktoré si požičal. Tie od občanov a firiem a našich detí a vnukov vyberie v budúcnosti, takže preto treba byť veľmi opatrný, špeciálne v dnešnej situácii pri akýchkoľvek nových požiadavkách, nových zákonných požiadavkách, nových poplatkoch, platbách, daniach pre aj v tomto prípade všetky firmy, pretože oni tiež čelia tejto situácii, a na druhej strane, veď všade a všetci rozprávame, že im treba pomáhať, že teda im treba pomôcť s energiami. No zároveň im ale vlastne zasa ideme tu zobrať a treba vždy uvažovať skôr nad tým, či nie je lepšie nezobrať, a potom nemusíme toľko poskytovať. Je to minimálne nákladovo efektívnejšie, jednoduchšie a vo finále sa aj tým ušetria peniaze. Ale teda chcel som začať tým, čo hovoria zamestnávatelia. Tak dovolím si prečítať pár viet z RÚZ, ktorí teda hovoria.
Novela z pohľadu zamestnávateľov patrí k návrhom zákonov s najhorším dopadom na podnikateľské prostredie, ktorý by za žiadnych okolností nemal byť navrhnutý formou poslaneckého návrhu, ale mal by byť predložený na riadny legislatívny proces umožňujúci vyho... (rečník si odkašlal) vyhodnotenie krátkodobých aj dlhodobých dopadov na ekonomiku i spoločnosť. Absenciu serióznej analýzy či stratégie pri príprave tohto návrhu podčiarkuje dôvodová správa, ktorá zvýšenie daňového-odvodového zaťaženia pre väčšinu dotknutých firiem o milióny eur ročne nepovažuje za negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Toto hovorí teda Republiková únia zamestnávateľov.
Dovolím si ešte jednu vetu. Keďže dôvodová správa návrhu poukazuje na potrebu preklenutia koronakrízy, konsolidácie verejných financií a realizáciu daňovej revolúcie - v úvodzovkách -, chceme všetkým pripomenúť, že mnoho sektorov zasiahnutých týmto opatrením počas posledných rokov nezaznamenalo žiadny zásadný rast príjmov a samy sa pokúšajú vysporiadať s dopadmi pandémie a rastúcimi nákladmi na energie či vstupné suroviny. Tento návrh je preto exemplárnym prípadom znižovania stability a predvídavosti investičného a podnikateľského prostredia na Slovensku a je veľmi ťažké predpokladať, ako naň jednotlivé podniky zareagujú. S istotou však vieme predpokladať, stále opakujem, toto sú slová Republikovej únie zamestnávateľov, tých, čo plnia tie naše verejné financie svojimi daňami.
Takže čo sa teda dá predpokladať? Obmedzenie investícií týchto firiem na Slovensku a v prípade podnikov zodpovedných za kritickú infraštruktúru znížením investícií do ich budovania a modernizácie.
Po druhé. Zníženie motivácie a dlhodobo budovanej dôvery zahraničných investorov v realizáciu dlhodobých a náročných investičných projektov na Slovensku.
Po tretie. Zvyšovanie cien pre obyčajných ľudí s najväčším dopadom na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Ono to nie je tak, ako hovorí pán predkladateľ. Ono je to tak, že každá firma, akýkoľvek náklad v priebehu svojho toho reťazca vo finále sa snaží preniesť na konečného odberateľa, tak to jednoducho je, alebo spotrebiteľa. Ale vraciam sa k slovám zamestnávateľov.
Štvrtým dôvodom, ktorý môže nastať, je prepúšťanie zamestnancov a znižovanie platov.
A piatym zásadným, zásadným problémom budú neodôvodnené zásahy do platných strategických dokumentov a akčných plánov, čím ohrozujú schopnosť plniť ciele a termíny v nich uvedené. Toľko Republiková únia zamestnávateľov.
No a teraz ale pár slov, že čo to vlastne je ten osobitný odvod. On už existuje. Mal nejakú sadzbu a tá aktuálna sadzba, teraz on, ten zákon sa... postupne ju znižoval a teraz je aktuálna sadzba pre tie podniky, ktorých sa týka, je 0,00326 alebo ...362, každopádne je to vlastne, povedzme zjednodušene, 0,3 %. Tak poviete si, že čo to je, to nič nie je. No je tam malá drobnosť, je to mesačne, tento odvod sa platí na mesačnej báze, to znamená aj 0,3 % je proste ročne 3,6 %. Toto platia tie podniky, ktorých sa to týka, ja ten zoznam potom poviem. Teraz. No a v zákone je teda... Zasa, čo to je? 0,00... 0,01, hej, proste 1 %. Je to trojnásobné zvýšenie, ale zasa to je 1 % mesačne, 12 % ročne. To je oproti (povedané so smiechom), oproti štandardnej daňovej povinnosti výrazné zvýšenie, výrazné zvýšenie.
A jednoducho čo tu rozprávame potom, že chceme tým podnikom pomáhať, to nie sú dve skupiny podnikov, že títo proste sa kúpu v ziskoch a proste tým treba brať, lebo teda jánošíci, a týmto treba pomáhať. Mne toto inak skôr pripadá, my tu už dnes máme kopu firiem, ktoré majú zásadné starosti, a tým, ktoré teda majú to šťastie, že majú ten zisk 3... 3 mil. euro ročne, a teda sa na nich začne vzťahovať tento osobitný odvod, no tak treba ešte tým teda poškodiť, aby sme ich dostali do tej kategórie, aby ani už oni nemali zisky, no a potom budeme hľadať peniaze a zadlžovať sa, aby sme teda aj potom im pomohli.
Takže takto nie, toto je tretí zákon po sebe, kde zvyšujeme daňovo-odvodové zaťaženie. V tomto momente kope firiem, pred chvíľkou sme zvyšovali teda plynárom a predtým ešte zvyšujeme, sme zvyšovali spotrebnú daň. Tie nechám teraz bokom, ale len aby sme to vnímali. To všetko sú zákony, ktoré berú, hej. A keď sme tuná mali v pléne, v tomto pléne zákony veľmi podobné, ktoré zároveň aj jasne deklarovali, kde teda to zoberieme, lebo povedzme, že má určitý zmysel zdaniť tú plynovú rúru, lebo teda doteraz zdanená nebola vôbec, a priamo sme hovorili, že, že tie peniaze niekde sa priamo dajú, aby to pomohlo konkrétne ľuďom, tak to neprešlo. Ja sa teraz budem čudovať, keď to prejde, tá polovica, že len zobrať. To, to fakt, prosím, kolegovia, kolegynka, to potom vysvetľujme vlastne občanom tejto krajiny, že teda návrh, ktorý niekde zobral, kde to dávalo zmysel zobrať, a dal tam, kde to malo zmysel dať, ten neprešiel a ten, ktorý len zoberie a niekde v neurčitej dobe proste to, čo ja viem, čo sa s tým stane, tak ten, ten vyzerá, že prejde. Ale poďme naspäť k samotnému tomu osobitnému odvodu.
Čiže ešte raz, my ideme zásadne pridať, 12 % proste zo zisku týchto firiem im ide zasa štát zobrať. A to nie je teraz, ako si niekto povie, že sú to, teda len pár firiem z nejakých špecifických odvetví. No v prvom rade je to, je to, samozrejme, sa to netýka každej firmy, lebo Slovensko, my sme neni v situácii, že máme stovky firiem, ktoré teda majú 3 mil. a viac ročného zisku.
Ale to nie je treba sa tešiť, Amerika funguje zato, že má veľa firiem, ktoré dokážu robiť zisk, lebo podnikanie je ten jeden zo základných parametrov, podnikanie je vytváranie zisku a tým to celé začína. Keď máte zisk, môžte investovať, keď máte zisk, môžte svoje podnikanie rozvíjať, keď máte zisk, môžte zamestnávať ďalších ľudí. To... toto je to, o čom by to malo byť. Nie teraz my sa tešíme, však to sa týka len pár firiem. No to, to znamená, že tie naše firmy sú už teraz v zlej situácii.
A ja si teraz dovolím prečítať, vlastne koho sa to týka, a potom ešte, to predpokladám, že pán navrhovateľ povedal, ale zopakujem, vlastne aj na koho sa to ešte rozširuje, takže tou regulovanou osobou je: osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá... a teraz teda má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti, takže energetika, hej, na základe povolenia vydaného úradom pre reguláciu, poisťovníctvo, zaisťovníctvo, verejné zdravotné poistenie, elektronické komunikácie na základe všeobecného povolenia alebo individuálneho práva na používanie čísiel alebo frekvencií, farmácia, poštové služby, dopravy na dráhe na základe licencie vydanie Dopravným úradom, verejné vodovody, verejné kanalizácie, letecká doprava, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a potom... to sú uvedené... skoro desať... ešte, ešte ďalší podľa nejakých európskych pravidiel. No a teraz sa tam pridávajú teda ešte médiá, ešte, ešte teda spoločnosti vykonávajúce svoju činnosť na základe povolenia vydaného alebo udeleného Národnou bankou Slovenska, to znamená napríklad, napríklad lízingové spoločnosti, ale aj rôzne, rôzne finančné a ešte sa tam teda pridáva aj mýto. No a ja by som sa ku každej tejto oblasti trošku sa snažil zastaviť.
Ja začnem napríklad to mýto. Všetci vieme, samozrejme, bol to výpalnícky systém, ktorý viacej bol ďaleko vhodnejší pre toho prevádzkovateľa ako pre štát. Ale aj teraz možno ste zachytili, zasa sa to posunulo o rok, proste a zase je to klasické to štátne, tak namiesto, aby sa to dokázalo teda urobiť tak, aby to fungovalo efektívne, aby tie peniaze v prvom kroku skončili v štáte a v druhom kroku v cestách, tak namiesto toho, tak to sa teda nepodarilo, tak teraz je nápad, že treba ich teda zdaniť odvodom, hej. No tak to, tak to nie.
No, čo sa týka médií, už, už tu bolo povedané, no tak zdá sa, zdá sa niekomu, že teda médiá nemajú medzi sebou konkurenciu? A potom ďalšia vec je, že, a ja to ale možno nepoviem, na médiách, to možno sa tu vyjadrí niekto iný v pléne, ale zoberme si to, čo spomínal aj predkladateľ, tie poštové služby, hej. No to je presne napísané, teda že poštové služby na základe všeobecného povolenia poštovej licencie vydanej Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb podľa osobitného predpisu. Každého napadne, že je to možno pošta. O. K., je tá zhodou okolností ho zrovna neplatí, pretože je štátna a má, samozrejme, má veľké straty, hej. Ale keby ich aj nemala, tak proste je to, je to štátna firma, tak tie peniaze sa nejakou formou dostali by do štátu. Takže tá, ale tam proste vo finále nič.
No ale paradoxne do toho padajú aj všetky kuriérske spoločnosti. To, čo vidíme, čo nám vozia domov balíčky a nebudem teda ich tu menovať, nech nerobím reklamu, ale je ich asi 30. Hádam nikoho nenapadne, že to je vlastne odvetvie, kde neexistuje konkurencia, kde je nejaká schopná, kde nejaká firma schopná produkovať nejaký nadzisk alebo nadmerný zisk, alebo akokoľvek by sme ho už zas povedali, ale proste tento odvod by mali platiť.
A teraz sa treba pozrieť na to, že čo, z čoho najviac profituje aj krajina, ale aj jej obyvatelia. No práve z tej konkurencie. Práve preto si vieme za relatívne rozumné peniaze dať poslať balík, či už teda po Slovensku, alebo zo zahraničia, pretože je tam fakt veľká konkurencia. Spýtajte sa ktoréhokoľvek kuriéra, či má pocit, že robí málo a zarába veľa, alebo či jeho materská firma robí máličko a zarába strašne veľa. No nie. A teraz povedzme je tam nejaká konkurencia, fajn. Viete, čo tento odvod tu spôsobí? No že tomu, nejakým tým členom, ktorí sú teda tí väčší a silnejší a dokázu... dokážu mať tie 3 mil. zisku ročne, no tak im to ten zisk zdaní, ergo im to zvýši náklady. A teraz čo sme spravili? No inými slovami sme vlastne poškodili tú konkurenciu, pretože niekto to teda platiť nemusí, niekto to platiť musí a to asi, asi nie princípom tohoto, aby štát v plne konkurenčnom prostredí, a tam ešte aj v situácii, keď zrovna tieto firmy, veď vieme, koľko stoja palivá, oni sú nákladní aj na, na, na pracov... pracovný čas, to znamená na ľudí - aj tam tie platy stúpajú. Takisto aj všetky energetické náklady, veď oni majú tie svoje veľké depá, všetko. Proste tieto firmy, ktoré možno v nejakej kategórii budeme podporovať, lebo... no tak tu im zrovna ideme, ideme zvýšiť, zvýšiť takto ich náklady a ideme ich, ja to normálne poviem, že ich štát ide vypaľovať takto. To úplne, že to nemôže byť, nemá byť, nemá byť cieľom.
Ďalej teda teraz sa tam zaraďujú firmy, ktoré podnikajú na základe povolenia vydaného Národnou bankou. Tak zoberme si, to je napríklad taká lízingová spoločnosť a je jedno, či to prelízuje autá alebo, alebo nejaké veľké, veľké stavby, alebo čokoľvek. No a teraz si zoberte, že zasa lízingovka, ktorá má ten zisk na 3 mil. ročne, tam spadá, hej, a bude mať teda výrazne vyššiu daň zo zisku, kľudne ten odvod tak volajme, ale je tam taká zrada, lebo teda keď sa rušil bankový odvod, tak sa zaviazlo, že v tomto volebnom období vláda ne... nevytvorí žiadny ďalší odvod pre banky, tak sa banky vyradili.
Hm, výborne, ale teraz je banka, ktorá priamo ako materská firma poskytuje aj lízing, takže na ňu sa ten mimoriadny odvod vzťahovať nebude, ale teda lízingová spoločnosť, ktorá je len lízingová spoločnosť, na ňu sa ten odvod spoliehať bude. Ešte raz, to nie sú nejaké dve-tri percentá, to je 12 % ročne. To sme z trhu, ktorý si dokázal konkurovať, kde bola nejaká zdravá konkurencia, sme vyrobili dva kategórie, z ktorých jeden teda to bude mať hodne ťažké a ten druhý zas bude mať výhodu, ktorú, o ktorú sa v podstate nezaslúžil. Nuž čaká, možno ministra financií napadne, že to je nejaký windfall výhoda, tak spraví nejakú ďalšiu findfall tax. Akože proste takto nie. A toto sú presne tie veci, takto sa dá rozprávať a rozprávať a rozprávať, to má toľko rôznych následností, toľko rôznych oblastí, kde to poškodí. A ako vyrobíme si, vyrobíme si problém, ktorý sme nemuseli mať. (Krátka pauza, rečník listuje v podkladoch.)
Takže a možno ešte, aby bolo zasa, že aká bola tá história. Ten odvod bol, myslím, že tá najvyššia sadzba bola nejakých 0,008, hej, ten postupne vlastne klesal a my sme už mali byť v stave, kedy ten tento mimoriadny odvod mal byť povedzme že nie zrušený, ale mal mať nulovú sadzbu. Namiesto toho ho ideme trojnásobne zvýšiť v situácii, keď tie firmy, tá, tá množina proste firiem, na ktorú to chceme uvaľovať, je z veľkej časti tá množina, ktoré bude štát na druhej strane zasa dotovať. Takto, takto to proste jednoducho nemôže fungovať.
Ja sa možno pozriem teraz tak trošku vyššie, že my tu stále, všade sa rozpráva, že je treba pomáhať, je ťažká situácia. Je aj treba pomáhať - samozrejme, zmysluplne - aj firmám aj, aj občanom, ale, ale treba sa pozrieť na to, že najprv by štát nemal škodiť. Toto je vyslovene, toto je niečo škodlivé. A... a ten, to keď my škodíme takýmito, takýmito opatreniami, tak celý problém je v tom, že my dusíme tú ekonomiku, zhoršujeme jej konkurencieschopnosť, a štát týmto, práve týmto prichádza o... o tieto prostriedky, o tie dane, odvody, všetko, ktoré potom, samozrejme, treba, treba po... pomáhať, alebo teda vôbec akože aj v štandardnej situácii na všetku sociálnu, zdravotnú oblasť, no jednoducho na všetko.
Toto je to, kde tá obžaloba smeruje aj ku vládam SMER-u, ale, bohužiaľ, aj ku aktuálnej vláde, že my sme proste prestali konvergovať, slovenská ekonomika rastie pomaly, rastie výrazne nižšie ako okolité, všetky okolité ekonomiky, proste naša, naša pridaná hodnota, ktorú produkujeme, je nízka a toto je ten problém, prečo máme problém všade, prečo nevieme dať do zdravotníctva dosť peňazí, prečo nevieme dôchodky dostatočne zvýšiť, jednoducho táto krajina neprodukuje dostatočne. My sme boli povedzme tie, tá je... skupina jedenástich stredo- a východoeurópskych krajín, my sme kedysi boli na treťom mieste, pred nami bolo Česko, Slovinsko a tretie bolo Slovensko. Dnes sme predposlední a teraz neviem, či za nami Bulharsko alebo Rumunsko, jedna z týchto krajín. Mám pocit, že Bulharsko je za nami a už aj Rumuni nás predbehli. Toto je ten problém.
My sme, jednoducho keď, keď vlastne nero... nerobíme tú konvergenciu, že nedobiehame nejaký priemer Únie, my opačne, my robíme divergenciu, my sa vzďaľujeme od priemeru Únie. A toto je ten základný problém, my proste nebudeme produkovať dostatočné množstvo toj... tej, toho hrubého domáceho produktu, tej produkcie ekonomiky, ktorá sa dá potom zdaňovať, a jednoducho toto, čo tu sa deje dneska, že O. K., nevychádza to, nie je na pomoc, nie je na základné fungovanie ekonomiky, nie je na kúrenie a svietenie, že my keď ešte zvýšime ďalšie sadzby, že už bude? No bude ešte možno ešte chvíľku, ale to už dlho nepotrvá, tie firmy sa za prvé prispôsobia, za druhé proste budú ešte menej odolné a za tretie ešte skôr skrachujú. To, toto, prosím, majme na pamäti.
My keď chceme pomáhať, tak to nesmieme rozdávať len o tom, že komu a koľko a kde a ako rýchlo rozdáme, my tu musíme gro času venovať tomu, aby sme rozprávali, kde zjednodušíme podmienky v ekonomike, kde zjednodušíme byrokraciu, kde odstránime prekážky na, na umožnenie podnikania, kde, kde nájdeme spôsob, ako tie firmy budú môcť proste viacej produkovať, aj áno, a povedzme to, viacej zarábať, pretože čím budú mať väčší zisk, tým väčšia porcia z neho, alebo teda absolútna suma skončí aj v štáte. To je takto. Firma, ktorá produkuje zisk, nie je žiadny nepriateľ štátu, firma, ktorá produkuje zisk, je ten sponzor štátu. To je tá firma, ktorá tomu štátu peniaze dáva.
Ja by som sa možno dostal zasa teraz ku, ku firmám z energe... a nie z energetického, ale z telekomunikačného odvetvia. Zoberte si, že oni boli prví, ktorí vlastne, či už teda bola korona, pomáhali teda či už cez esemesky, alebo akokoľvek, proste pomáhali tej krajine, aby sme dokázali komunikovať, aby tie siete boli dostatočne silné, aby mohli ľudia, ja neviem, z home office teda pripojení fungovať, aby decká teda... už to bolo zlé riešenie, ale budiž, keď boli doma, aby mohli byť teda pripojení, a tie, tie firmy nijak neprofitovali z tohoto, že, že teraz je takáto situácia, čo v tejto situácii, v energetickej kríze vlastne vyrába pre, pre telekomunikačný sektor dodatočné zisky. Aj im rastú náklady. Aj im rastú ich, ich energetické náklady, veď to všetko ide na elektriku. A im rastú personálne náklady, všetko. A hlavne im rastie, a to chcem povedať, im rastie svetová konkurencia.
Jednoducho dnes určite poznáte starlinky, Elon Musk poskytuje internet všade po svete. Poskytuje ho aj na Slovensku. Kúpite krabičku, niečo mu zaplatíte a môžete sa usmievať na celý slovenský štát. A vy vlastne firmám týmto našim tu, ktoré sú čiastočne slovenské, čiastočne, samozrejme, zahraničné, ale tie, ktoré tu poskytujú ten internet, ktoré fakt ťahajú tie káble do poslednej dediny, ktoré zabezpečujú proste vôbec tú, tú digitalizáciu Slovenska, lebo Slovensko je tak digitálne, čo v tej digitalizácii spravili tieto súkromné firmy, nie, nie vláda, tak týmto ideme to ešte sťažiť. Už aj tak ich ten Elon Musk, proste tie starlinky likvidujú, tak my im, ešte im pridajme ďalších 12 %, aby to mali s tým, s tým Starlinkom ešte ťažšie. Čo bude výsledok? No zníži sa ich hospodársky výsledok, zníži sa ich zisk, vo finále sa zníži proste, znížia platby, ktoré, ktoré budú poskytovať štátu, a to, čo ten bežný človek zaplatí Starlinku, k tomu sa štát stejnak k ničomu proste nedostane. To je, to je stále tá rovnaká pesnička.
Nepriatelia, kolegovia, nie sú naši... podnikatelia nie sú naši nepriatelia, proste to sú, to sú tie subjekty, ktoré umožňujú, aby táto krajina fungovala. Aj keď sú firmy, ktoré, dobre, možno je v strate, nezaplatí, nezaplatí daň zo zisku právnickej osoby, ale zamestnáva zamestnancov a tí, samozrejme, platia všetky odvody aj tam... aj tá firma platí. To znamená, aj tí zamestnaní ľudia sú zamestnaní z veľkej časti preto, lebo sú tu nejaké firmy, nejaké súkromné firmy, nejaká produktívna časť ekonomiky a z toho má zasa štát dane. Takže toto si, prosím, kolegovia uvedomujme, takto my sa musíme na veci pozerať.
Ja by som to len uzavrel. Veľmi vás chcem, kolegovia, poprosiť, toto je ale že extrémne, extrémne škodlivý návrh zákona. Ak chceme pomôcť podnikateľom, ak chceme pomôcť Slovensku, tak sa pozrime na to, či by sa nedalo ten existujúci odvod zrušiť úplne, alebo aspoň to nekazme, nechajme to tak, jak to bolo, vyriešme to, čo spomínal pán kolega Vetrák, že treba vyradiť odtiaľ napríklad tie kuriérske služby, lebo to je fakt absurdné, ale ideálne riešenie by to bolo úplne zrušiť. Podotýkam, že keby sme do toho nešahali, tak už dneska žiadny odvod nie je. Prosím, nezvyšujme ho. Prosím, nezvyšujme ho trojnásobne a prosím, nerozširujme množstvo firiem, množstvo odvetví, na ktoré sa, na ktoré sa vzťahuje.
Pár slovami ešte, ešte poviem ku tým predchádzajúcim dvom zákonom. Áno, dá sa veď uvažovať napríklad teda daň z... (rečník si odkašlal) z liehu. Veď aj my sme mali ten návrh, kde sme teda aj my uznali, že sa ja neviem koľko, 11-12 rokov nezvyšovala, že dáva zmysel, ani nehovorme, že zvyšovanie, to volajme valorizácia, všetko je za dvanásť rokov o niečo drahšie. Áno, ale v dnešnej situácii proste to nemôžme... nemôže byť ako jeden čistý zákon, z ktorého človek, ktorý si dneska večer pozrie, pozrie správy, zistí, že vlastne ešte aj tu je vyššia daň, hej. Proste mali sme to urobiť to, kde sme my mali tento náš návrh, ktorý bol ústretový v tom, že sme akceptovali, že zvýšme to, ale priamo sme povedali, ľudia, aha, veď tuto vám to dáme, tuto niekde ušetríte. Veď lebo to je to, to je ten program dňa. Veď tu nerobíme nič iné, než, ktorý minister sem príde, ten rozpráva, teda kde by bolo dobré pomôcť, kde by sa to, ale nehovorí sa o tom, že o konkrétnej pomoci, ale hlavne o tej obálke. Už máme toľko miliónov na takú pomoc, toľko na takú, ale keď sa spýtate, že a kde je tá konkrétna pomoc, no robí sa, schvaľuje sa taká schéma, hentaká schéma, ešte to nie je, bude informované.
Len SaS-ka, sme na túto schôdzu priniesli štyri dvojičky. Štyri návrhy zákonov, ktoré keby sa boli spoločne schválili, tak sme všetci mohli rozprávať, tu sme ľuďom znížili dépeháčku na PHM-ky, na benzín, na naftu. Tu sme ľuďom zrušili koncesionárske poplatky, každá rodina ušetrila by 60 euro. Tu sme znížili gastru dépeháčku na desať a, samozrejme, pomohli aj tým ľuďom, ktorí sa stravujú, že by minimálne tie ceny nerástli a možnože sa znížili. Všetko konkrétne opatrenia. Proste nie. Nebola vôľa. Prečo? Lebo SaS-ka je v opozícii, lebo nič iné sa tomu návrhu nedalo vytknúť. Ale dobre, to sa už stalo.
Kolegovia, mám posledných pár sekúnd. Prosím, uvedomme si, my sme v tej situácii, ktorí rozhodujeme o budúcnosti týchto našich firiem. O tom, či im bude ešte ťažšie ako doteraz, alebo teda budú bojovať aspoň za rovnakých podmienok ako doteraz. Uvedomme si, toto je veľmi, veľmi škodlivý návrh zákona a prosím, nehlasujte zaňho.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

19.10.2022 11:25 - 11:25 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov ku teda zákonu o Štátnej pokladnici.
Čo sa týka samotného zákona, tak ako bolo povedané, jedná sa o úpravu, ktorú si vyžiadal čas, proste spresnenie, spresnenie určitých parametrov či už týkajúcich sa samotnej štátnej pokladnice, alebo tiež ustanovení ARDAL, teda Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. Toto všetko, áno, malo svoj riadny legislatívny proces, všetky dotknuté inštitúcie sa vyjadrili, prebehli teda všetky rokovania, ktoré mali, a ten samotný zákon je v podstate v poriadku.
Ja sa budem trošku venovať tým samotným pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli práve podané, a čo sa týka toho prvého pozmeňujúceho návrhu, ktorý teda ďalej upresňuje, resp. zadáva nové úlohy ARDAL-u, treba povedať, že toto je veľmi komplikovaný pozmeňujúci návrh, ktorý ale teda už neprešiel, neprešiel riadnym legislatívnym konaním, upravuje veľmi dôležité veci a neupravuje ich úplne, úplne dobre, čiže ja teda pár pripomienok poviem, ale tak, ako ten samotný zákon je v poriadku a jeho prijatím vlastne veci zlepšíme, tak prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu sa vlastne veci zhoršia, nie sú odladené a fakt ten pozmeňujúci návrh takto by nemal upravovať veci.
Ale poďme, poďme konkrétne. Tak samotný pozmeňujúci návrh, ten prvý, ktorý predniesol pán predseda hospodárskeho výboru Kremský, rozširuje povinnosť subjektov verejnej správy vrátane ARDAL-u poskytovať údaje z účtovných výkazov a údaje potrebné na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy ministerstvu financií namiesto alebo popri Štátnej pokladnici. V tejto súvislosti sa otvára viacero právnych, ako aj prakticko-technických problémov, keďže návrh nerieši otázku ďalšieho zabezpečenia bezpečnosti a ochrany dôverných alebo inak chránených údajov, ktoré boli poskytnuté subjektmi verejnej správy na strane ministerstva. Z hľadiska povahy činnosti Štátnej pokladnice, ktorú je v širšom kontexte potrebné vnímať ako platobnú inštitúciu s adekvátnou mierou bezpečnosti svojich systémov informácií, ktoré prijíma, sa presunom tejto kompetencie na ministerstvo financií kvalitatívne mení povaha subjektu, ktorý informácie prijíma a uchováva, a mení sa aj otázka bezpečnosti teda jeho systémov. A tá nie je ďalej v zákone riešená.
Čo sa týka zvedenia všeobecného monitoringu platobných operácií s informovaním o ich rizikovosti, a následne špecifický monitoring vybraných platobných operácií, z predloženého pozmeňujúceho návrhu nie je zrejmé, ako sa monitoring platobných operácií vzťahuje na ARDAL, keď sa z monitoringu ďalej vylučujú operácie klienta, štátny dlh, keďže spôsob monitorovania rizikovosti platobných operácií, jeho vyhodnocovania, kritériá vyhodnocovania má ešte len ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií, úprava je teda v tomto ohľade neúplná, nakoľko sa stanovuje proces, ktorého obsah ale dnes nie je známy.
Ďalšia pripomienka. Vymedzenie vybraných platobných operácií je neurčité, definícia odkazuje na § 79 zákona č. tristošesť... pardon, 563/2009 Z. z. o správe daní, teda Daňový poriadok, ktorý v predmetnom ustanovení upravuje daňové preplatky a úrok, aký je kontext, resp. čo je potom vybraná platobná operácia subjektu verejnej správy, ktorá sa má monitorovať. Ďalšou pripomienkou, či podliehajú monitoringu vybrané platobné operácie, ktoré sú zároveň vyňaté zo všeobecného monitoringu podľa § 10d, napríklad teda klient, štátny dlh a potom už tak samotné definovanie, teda v čom je všeobecný monitoring odlišný od špecifického, čo je vlastne alebo kde je vymedzený rozdiel medzi týmito dvoma pojmami. Návrh predpokladá ďalej, že informácia, doklady, napríklad aj o obchodoch týkajúcich sa klientov alebo iných účastníkov finančného trhu sa poskytujú ministerstvu financií bez ohľadu na to, že podliehajú osobitnej ochrane, návrh potom otvára ďalšie právne, ako aj prakticko-technické problémy, keďže znovu už nerieši otázku ďalšieho zabezpečenia bezpečnosti a ochrany dôverných alebo inak chránených údajov, ktoré boli takto poskytnuté ministerstvu.
No takže toľkoto k prvému pozmeňujúcemu návrhu a ešte vlastne, ešte toto dodám, čiže vo všeobecnosti, keď sa teda pozrieme na niektoré ustanovenia, aj keď teda ich zámer môžme vyhodnotiť pozitívne, z navrhovanej úpravy nie je zrejmé, aký majú teda reálny dopad na subjekty verejnej správy, resp. ako sa to prejaví pri ich činnosti, takisto chýba vyhodnotenie personálnych, finančných, technických požiadaviek návrhu na subjekty verejnej správy, pokiaľ im má v súvislosti s návrhom vznikať dodatočná agenda. Ten samotný pozmeňujúci návrh, v tom návrhu chýba taká tá základná pridaná hodnota, resp. vysvetlenie praktickej aplikácie na subjekty verejnej správy, ako aj rozdielu oproti súčasnému stavu poskytovania informácií a podkladov a samotného vykazovania na úrovni týchto subjektov. Čiže čo sa týka tohto pozmeňujúceho návrhu, áno, prináša nejaké povinnosti, bude stáť nejaké dodatočné finančné zdroje, čo v danej situácii by bolo skôr lepšie ich ušetriť, a neprináša nijakú alebo nejakú zásadnú pridanú hodnotu, čiže môj návrh je skôr tento pozmeňujúci návrh nepodporiť, nijak nepoškodí tomu samotnému návrhu zákona, ktorý prerokovávame a ktorý je v poriadku.
Tak a teraz k tomu druhému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý je len, ten je veľmi krátky, prečítam, aby sme vedeli, o čom sa bavíme. Vkladá sa vlastne nové ustanovenie, ktoré sa nazýva prechodné, v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, a teda bod 1 je, že na účely podpory hospodárenia Slovenskej republiky v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny môže ministerstvo financií prijať na základe zmluvy finančné prostriedky poskytnuté právnickou osobou, ktorá je podnikateľom. Ak teda právnická osoba, ktorá je po... no, no, druhý bod, ak právnická osoba, ktorá je podnikateľom poskytne finančné prostriedky podľa odseku 1, tieto finančné prostriedky sú príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa, pri realizácii výdavkov... pri realizácii výdavkov zodpovedajúcich týmto príjmom sa to uplatní rovnako. Čiže ľudskými slovami, sa týmto pozmeňujúcim návrhom dáva možnosť nejakej právnickej osobe, nejakej firme, aby darovala v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine nejaké finančné prostriedky teda štátu, presnejšie teda ministerstvu financií, ktoré ich vloží do Všeobecnej pokladničnej správy, a zasa to, čo tu veľmi často hovoríme, zasa bude o tom rozhodovať priamo, v podstate výhradne minister financií.
Ja by som tu povedal taký ten test Ficom. Predstavme si, že takýto návrh zákona pripraví, proste bol pripravený v minulosti a taká napríklad firma Bonul nezištne daruje štátu nejaké financie. Bodka. Viacej o tom nevieme, toto sa stalo, a čo sa s nimi stalo, na čo boli použité, čo za ne chceli, toto si treba uvedomiť, že ja nejdem rozporovať že zámer, možno ten zámer bol dobrý, možno fakt je na Slovensku jedna, možno viac ako jedna firma, ktorá chce akože v súvislosti teda s ozbrojeným konfliktom darovať peniaze krajine bez toho, aby za to niečo chcela. Možno áno, hej?
Ale zákony musíme predkladať aj vytvárať hlavne do zlých časov, aby, aby jednoducho proste takéto niečo nemohlo slúžiť na, kľudne to nazvime korupciu, v zákone áno, prišli peniaze štátu, asi je to smiešne, ale nevadí veď pán minister hádam povie bližšie, prišli peniaze štátu od firmy Bonul a všetko je v poriadku. Nič za to nechcú, nič za to nerobia, proste mali ich navyše, mohli ich zdaniť ako zisk a dostali by sa štátu, nie, oni ich darovali. Hej? No dobre. To je taký ten fakt a plus teda pár pripomienok tomu, pretože je to veľmi neurčité a veľmi, no, môže sa to proste zle použiť.
Takže čo sa týka z legislatívnotechnického hľadiska, toto navrhnuté ustanovenie postráda znaky tzv. prechodného ustanovenia, i keď je vôbec nazvané, že je prechodné, hej, ale postráda tie znaky v zmysle čl. 6 ods. 4 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, nakoľko nerieši vplyv navrhovaného zákona na doterajšie právne vzťahy a zároveň v ňom absentuje, a to je akoby jasné pochopiť, presné vymedzenie časovo obmedzenej platnosti, čiže keď si pozrieme ten text, tak niekto môže za 15 rokov v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine darovať štátu nejaké peniaze. Čiže už keď, no tak by to malo vyť vymedzené aspoň nejakou, že teda je nejaká mimoriadna situácia v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine, ktorá, a pevne verím, všetci, že sa to raz vyrieši a raz to skončí, hej, tak proste by aj to prechodné ustanovenie malo niekedy končiť, lebo ak poviete, že v súvislosti s ozbrojeným konfliktom, ktorý bol pred ix rokmi, tak proste takto to byť nemôže.
Ďalšia vec. Z návrhu nijak nevyplýva, či právnická osoba, podnikateľ, poskytne finančné prostriedky štátu odplatne alebo bezodplatne, teda to je peňažný dar, a teda akú formu bude mať alebo má mať zmluva medzi podnikateľom a štátom a aké budú jej náležitosti. To nevie fungovať, že niekto teraz pošle štátu milión euro, to má takéto nejaké náležitosti. Čo to bude? Bude to dar, bude to bezodplatné plnenie, bude to niekde v nejakej tajnej zmluve napísané, čo za to tá firma chce? Keď už sa takéto niečo robí, malo by to byť dotiahnuté do tých detailov. Áno, takáto forma, takáto zmluva a napríklad zverejnená.
Ďalšia vec. Podľa fakultatívnej formulácie, že sa teda v pozmeňujúcom návrhu hovorí „môže prijať“, je štát, ergo ministerstvo financií oprávnené tieto finančné prostriedky aj odmietnuť. Ako to bude robiť, čo bude pri tom zvažovať? Napríklad že teda tá už spomínaná firma má nejakú komplikovanú minulosť, tak tú odmietne a nejakú inú firmu prijme? Na základe čoho? A kto má mať tú právomoc? To takisto nie je nijak vysvetlené, nijak definované, hej, keď teda má to celé byť v súlade s pravidlami a v súlade s čistotou úmyslov.
Uvedené finančné prostriedky budú posudzované ako tzv. účelovo určené príjmy nad rámec limitu verejných výdavkov v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa, ktorú spravuje ministerstvo financií, a tak ako som povedal teda, o použití týchto, takýchto finančných prostriedkov bude rozhodovať výhradne tento rezort. Tak nechávam bez ďalšieho komentára.
Rovnako aj vecné určenie dôvodu prijatia prostriedkov, ktoré v tom návrhu, podpora hospodárenia Slovenskej republiky, je svojím obsahom vágne a vzťahuje sa vlastne ale len na dôvod prijatia prostriedkov, ale už na ich ďalšie využitie alebo použitie z tej kapitoly, čiže ešte raz, takáto firma, podnikateľ, keď to spraví, tak sa jednoducho jedná o bianko šek štátu. Môže byť ten úmysel najčistejší, najlepší, nepopieram, neobviňujem, ale takto to nemôže byť. Proste vždy ten, ten, ten test možnej korupčnosti znamená, že prečo niekto dáva štátu peniaze bez toho, aby mohol rozhodovať o ich nejakom ďalšom použití, aby mal na to nejaký vplyv. Čo za to bude chcieť? Hej? To budem rád, ak sa pán minister teda vyjadrí, budem veľmi rád.
A teraz ďalšia vec je teda, hm, tak, to ustanovenie je len pre právnické osoby. No čo tak fyzická osoba podnikateľ, tak tá teda nemá mať možnosť takýto dobrý úmysel a darovať štátu peniaze? Takže to je tiež také, možno to má svoj dôvod, možno dostaneme odpovede.
A potom ešte je ďalšia vec, lebo takáto možnosť existuje. Ministerstvo financií ako rozpočtová organizácia je už v súčasnosti oprávená... oprávnená prijímať peňažné dary na osobitný účet, ktorý sa teda volá peňažné dary, a použijú sa v súlade s ich určeným účelom. Určeným účelom. Ak účel nie je určený, rozpočtová organizácia použije peňažné dary na ďalší rozvoj a skvalitnenie svojej činnosti. Tak keď vlastne takéto niečo teda za nejakých pravidiel už dnes možné je, tak otázkou zostáva, že aký účel má teda takto špecificky zadefinované prechodné ustanovenie, ktoré ale nie je prechodné, ale práveže sa javí trvalé. Ďakujem pekne, tot... toto moje výhrady a poprosím pána ministra financií, ak by vedel sa teda vyjadriť a povedať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2022 11:25 - 11:25 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ja len pár slovami k tomuto návrhu. Áno, potvrdzujem, vláda akceptovala všetky naše pripomienky. Vláda stiahla pôvodný návrh zákona z rokovania pléna. Ten, kde sme mali zásadné výhrady voči použitiu, voči tomu, ako by tieto peniaze boli využité. A teda doručila návrh zákona, ktorý spĺňa to, čo sme hovorili, tak ako to momentálne avizoval pán minister sociálnych vecí.
Ku samotnej podstate. Od konca mája tohto roku SaS sme boli prvá a v tom čase jediná strana, ktorá jednoznačne hovorila, že áno, aj vďaka fungujúcej ekonomike, ale hlavne vďaka silnej inflácii sú a budú dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, hlavne teda z daní, z dépeháčky, z dane z príjmu právnických osôb a že je potrebné, aby v týchto ťažkých inflačných časoch sa ľudia k týmto peniazom dostali. To znamená, aby boli tieto peniaze spätne ešte v tomto roku použité na pomoc tým, ktorí to potrebujú. Takže, áno, potvrdzujem, príjmová stránka je v poriadku. Tá bola koniec-koncov v poriadku už aj v tom pôvodnom návrhu. A takisto chcem jasne povedať, že či náš bývalý minister hospodárstva Richard Sulík alebo náš minister školstva Branislav Gröhling mesiace hovorili o tom, že potrebujú do svojich rezortov dodatočné peniaze, aby mohli čeliť energetickej kríze, aby vedeli zaplatiť zvyšujúce sa ceny energií, aby vedeli pomôcť firmám, ktoré čelia jasnému a silnému nárastu cien elektrickej energie.
Takže áno, tento návrh momentálne, presne to, po čom sme mesiace volali, teda konečne urobil a v tomto momente teda je to správne. Tie peniaze bude možné použiť ešte v tomto roku a chcem teda povedať, že keďže všetky tieto naše výhrady boli akceptované a ten návrh je v poriadku, strana SaS ho podporí.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

6.10.2022 11:39 - 11:39 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegynky, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov teda k prvému čítaniu zmeny rozpočtu. V prom rade chcem poďakovať pánovi ministrovi sociálnych vecí. Včerajšia debata mala svoj význam. V podstate len akoby skúsim zrekapitulovať, áno, na príjmovej stránke sa teda zvyšujú príjmy asi o jeden a pol miliardy, čo sme aj my ako strana SaS dlhodobo hovorili, a teda sme radi, že sa to deje, pretože to vlastne ten rozpočet zreálňuje. Áno, vďaka relatívne fungujúcej ekonomike, ale teda hlavne vďaka inflačnému vývoju, ktorý teda prináša zvýšené príjmy, tak je realita, že tie príjmy sú o tú miliardu a pol vyššie a keďže sa zapoja do rozpočtu, tak to vlastne zreálňuje tú situáciu a je to teda správne rozhodnutie. Tá príjmová stránka pekne rozlišuje aj teda, že najväčšie dodatočné príjmy sú s DPH, všetci to vnímame, veď všetko zdražieva, samozrejme, aj tá 20-percentná porcia z vyššej sumy je vyššia suma. Takisto sa s vyššími daňami z príjmu právnických osôb, plus ešte ďalšie úpravy. Bola použitá aktuálna daňová prognóza, čiže aj toto je fajn, pretože boli fakt použité reálne, najaktuálnejšie dáta, aké má tento štát k dispozícii. Čiže to je v poriadku.
Zopakujem aj tie naše výhrady, ktoré sme mali, resp. ktoré máme a to je to, že výdavková stránka už to nijak nerozpisovala, to znamená, že celá jeden a pol miliardy sa stáva príjmom Všeobecnej pokladničnej správy. Tu máme zmenu, tak ako avizoval pán minister, áno, dostali sme, aj ja tú tabuľku mám pred sebou, vlastne ju nemôžem ukázať, lebo je to pomôcka. Pardon. Takže každopádne som rád, že naše slová teda padli na úrodnú pôdu, že ministerstvo financií dalo nejaký základný rozpis, viac-menej tak ako to pán minister povedal, nemusím to opakovať, takže toto, toto kvitujeme, určite je to pre nás všetkých, ktorí tu sedíme, ďaleko lepšie, pretože tu nerozlíšenú jeden a pol miliardy by teda malo už neposlať do Všeobecnej pokladničnej správy, ale teda poslať, tak ako je rozpísané. Čiže pre verejnú správu, áno, tých 200 mil. to by teda malo ísť do Všeobecnej pokladničnej správy, ale potom 900 mil. na ministerstvo hospodárstva, a teda zvyšné v podstate na ministerstvo sociálnych vecí, práce a rodiny.
Takže takéto niečo, budeme, samozrejme, čakať na pozmeňujúci návrh, aby sa teda tá tabuľka preniesla, preniesla do reálneho pozmeňujúceho návrhu, ktorý teda by mal byť podaný či už na výbore alebo v druhom čítaní a, samozrejme, ak toto uvidíme, tak, samozrejme, podľa toho prispôsobíme aj náš postoj ku zmene rozpočtu, pretože zopakujem, samozrejme, že to, že treba pomáhať, to, že treba kompenzovať, je, myslím si, že na tom je celospoločenská zhoda a tá situácia či už inflačná alebo energetická, veď ono to výrazne spolu súvisí, je kritická a či už teda zraniteľní ľudia alebo, samozrejme, dnes už musíme jednoznačne hovoriť aj o zraniteľných firmách, túto pomoc potrebujú a, samozrejme, aj my budeme radi, ak sa táto pomoc presne dostane tam, kde je potrebná a tak, aby čo najviac pomohla.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis