Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegynky, kolegynka, kolegovia, dovoľte aj mne sa vyjadriť ku tomuto návrhu zákona, ktorý sa na prvý pohľad javí ako taký v podstate, že avšak to je drobnosť, ale treba sa na to fakt pozrieť a ja začnem moje vystúpenie slovami zamestnávateľov, aby sme si tak nejak uvedomili, vlastne o čom a ako veľká a škodlivá vec toto je.
Bohužiaľ, zasa raz to máme tak, že rozprávame o peniazoch, rozprávame či už o pomoci, alebo teda som rád, že aj predkladateľ povedal, že tá pomoc od niekadiaľ musí prichádzať, to znamená, niekomu to treba zobrať, takže, že to počúva fakt iba takto málo ľudí. Čiže fakt si uvedomme, akúkoľvek pomoc, ktorú teda štát sa snaží poskytovať, štát nemá vlastne peniaze, má peniaze, ktoré vybral od občanov a firiem a ktoré si požičal. Tie od občanov a firiem a našich detí a vnukov vyberie v budúcnosti, takže preto treba byť veľmi opatrný, špeciálne v dnešnej situácii pri akýchkoľvek nových požiadavkách, nových zákonných požiadavkách, nových poplatkoch, platbách, daniach pre aj v tomto prípade všetky firmy, pretože oni tiež čelia tejto situácii, a na druhej strane, veď všade a všetci rozprávame, že im treba pomáhať, že teda im treba pomôcť s energiami. No zároveň im ale vlastne zasa ideme tu zobrať a treba vždy uvažovať skôr nad tým, či nie je lepšie nezobrať, a potom nemusíme toľko poskytovať. Je to minimálne nákladovo efektívnejšie, jednoduchšie a vo finále sa aj tým ušetria peniaze. Ale teda chcel som začať tým, čo hovoria zamestnávatelia. Tak dovolím si prečítať pár viet z RÚZ, ktorí teda hovoria.
Novela z pohľadu zamestnávateľov patrí k návrhom zákonov s najhorším dopadom na podnikateľské prostredie, ktorý by za žiadnych okolností nemal byť navrhnutý formou poslaneckého návrhu, ale mal by byť predložený na riadny legislatívny proces umožňujúci vyho... (rečník si odkašlal) vyhodnotenie krátkodobých aj dlhodobých dopadov na ekonomiku i spoločnosť. Absenciu serióznej analýzy či stratégie pri príprave tohto návrhu podčiarkuje dôvodová správa, ktorá zvýšenie daňového-odvodového zaťaženia pre väčšinu dotknutých firiem o milióny eur ročne nepovažuje za negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Toto hovorí teda Republiková únia zamestnávateľov.
Dovolím si ešte jednu vetu. Keďže dôvodová správa návrhu poukazuje na potrebu preklenutia koronakrízy, konsolidácie verejných financií a realizáciu daňovej revolúcie - v úvodzovkách -, chceme všetkým pripomenúť, že mnoho sektorov zasiahnutých týmto opatrením počas posledných rokov nezaznamenalo žiadny zásadný rast príjmov a samy sa pokúšajú vysporiadať s dopadmi pandémie a rastúcimi nákladmi na energie či vstupné suroviny. Tento návrh je preto exemplárnym prípadom znižovania stability a predvídavosti investičného a podnikateľského prostredia na Slovensku a je veľmi ťažké predpokladať, ako naň jednotlivé podniky zareagujú. S istotou však vieme predpokladať, stále opakujem, toto sú slová Republikovej únie zamestnávateľov, tých, čo plnia tie naše verejné financie svojimi daňami.
Takže čo sa teda dá predpokladať? Obmedzenie investícií týchto firiem na Slovensku a v prípade podnikov zodpovedných za kritickú infraštruktúru znížením investícií do ich budovania a modernizácie.
Po druhé. Zníženie motivácie a dlhodobo budovanej dôvery zahraničných investorov v realizáciu dlhodobých a náročných investičných projektov na Slovensku.
Po tretie. Zvyšovanie cien pre obyčajných ľudí s najväčším dopadom na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Ono to nie je tak, ako hovorí pán predkladateľ. Ono je to tak, že každá firma, akýkoľvek náklad v priebehu svojho toho reťazca vo finále sa snaží preniesť na konečného odberateľa, tak to jednoducho je, alebo spotrebiteľa. Ale vraciam sa k slovám zamestnávateľov.
Štvrtým dôvodom, ktorý môže nastať, je prepúšťanie zamestnancov a znižovanie platov.
A piatym zásadným, zásadným problémom budú neodôvodnené zásahy do platných strategických dokumentov a akčných plánov, čím ohrozujú schopnosť plniť ciele a termíny v nich uvedené. Toľko Republiková únia zamestnávateľov.
No a teraz ale pár slov, že čo to vlastne je ten osobitný odvod. On už existuje. Mal nejakú sadzbu a tá aktuálna sadzba, teraz on, ten zákon sa... postupne ju znižoval a teraz je aktuálna sadzba pre tie podniky, ktorých sa týka, je 0,00326 alebo ...362, každopádne je to vlastne, povedzme zjednodušene, 0,3 %. Tak poviete si, že čo to je, to nič nie je. No je tam malá drobnosť, je to mesačne, tento odvod sa platí na mesačnej báze, to znamená aj 0,3 % je proste ročne 3,6 %. Toto platia tie podniky, ktorých sa to týka, ja ten zoznam potom poviem. Teraz. No a v zákone je teda... Zasa, čo to je? 0,00... 0,01, hej, proste 1 %. Je to trojnásobné zvýšenie, ale zasa to je 1 % mesačne, 12 % ročne. To je oproti (povedané so smiechom), oproti štandardnej daňovej povinnosti výrazné zvýšenie, výrazné zvýšenie.
A jednoducho čo tu rozprávame potom, že chceme tým podnikom pomáhať, to nie sú dve skupiny podnikov, že títo proste sa kúpu v ziskoch a proste tým treba brať, lebo teda jánošíci, a týmto treba pomáhať. Mne toto inak skôr pripadá, my tu už dnes máme kopu firiem, ktoré majú zásadné starosti, a tým, ktoré teda majú to šťastie, že majú ten zisk 3... 3 mil. euro ročne, a teda sa na nich začne vzťahovať tento osobitný odvod, no tak treba ešte tým teda poškodiť, aby sme ich dostali do tej kategórie, aby ani už oni nemali zisky, no a potom budeme hľadať peniaze a zadlžovať sa, aby sme teda aj potom im pomohli.
Takže takto nie, toto je tretí zákon po sebe, kde zvyšujeme daňovo-odvodové zaťaženie. V tomto momente kope firiem, pred chvíľkou sme zvyšovali teda plynárom a predtým ešte zvyšujeme, sme zvyšovali spotrebnú daň. Tie nechám teraz bokom, ale len aby sme to vnímali. To všetko sú zákony, ktoré berú, hej. A keď sme tuná mali v pléne, v tomto pléne zákony veľmi podobné, ktoré zároveň aj jasne deklarovali, kde teda to zoberieme, lebo povedzme, že má určitý zmysel zdaniť tú plynovú rúru, lebo teda doteraz zdanená nebola vôbec, a priamo sme hovorili, že, že tie peniaze niekde sa priamo dajú, aby to pomohlo konkrétne ľuďom, tak to neprešlo. Ja sa teraz budem čudovať, keď to prejde, tá polovica, že len zobrať. To, to fakt, prosím, kolegovia, kolegynka, to potom vysvetľujme vlastne občanom tejto krajiny, že teda návrh, ktorý niekde zobral, kde to dávalo zmysel zobrať, a dal tam, kde to malo zmysel dať, ten neprešiel a ten, ktorý len zoberie a niekde v neurčitej dobe proste to, čo ja viem, čo sa s tým stane, tak ten, ten vyzerá, že prejde. Ale poďme naspäť k samotnému tomu osobitnému odvodu.
Čiže ešte raz, my ideme zásadne pridať, 12 % proste zo zisku týchto firiem im ide zasa štát zobrať. A to nie je teraz, ako si niekto povie, že sú to, teda len pár firiem z nejakých špecifických odvetví. No v prvom rade je to, je to, samozrejme, sa to netýka každej firmy, lebo Slovensko, my sme neni v situácii, že máme stovky firiem, ktoré teda majú 3 mil. a viac ročného zisku.
Ale to nie je treba sa tešiť, Amerika funguje zato, že má veľa firiem, ktoré dokážu robiť zisk, lebo podnikanie je ten jeden zo základných parametrov, podnikanie je vytváranie zisku a tým to celé začína. Keď máte zisk, môžte investovať, keď máte zisk, môžte svoje podnikanie rozvíjať, keď máte zisk, môžte zamestnávať ďalších ľudí. To... toto je to, o čom by to malo byť. Nie teraz my sa tešíme, však to sa týka len pár firiem. No to, to znamená, že tie naše firmy sú už teraz v zlej situácii.
A ja si teraz dovolím prečítať, vlastne koho sa to týka, a potom ešte, to predpokladám, že pán navrhovateľ povedal, ale zopakujem, vlastne aj na koho sa to ešte rozširuje, takže tou regulovanou osobou je: osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá... a teraz teda má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti, takže energetika, hej, na základe povolenia vydaného úradom pre reguláciu, poisťovníctvo, zaisťovníctvo, verejné zdravotné poistenie, elektronické komunikácie na základe všeobecného povolenia alebo individuálneho práva na používanie čísiel alebo frekvencií, farmácia, poštové služby, dopravy na dráhe na základe licencie vydanie Dopravným úradom, verejné vodovody, verejné kanalizácie, letecká doprava, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a potom... to sú uvedené... skoro desať... ešte, ešte ďalší podľa nejakých európskych pravidiel. No a teraz sa tam pridávajú teda ešte médiá, ešte, ešte teda spoločnosti vykonávajúce svoju činnosť na základe povolenia vydaného alebo udeleného Národnou bankou Slovenska, to znamená napríklad, napríklad lízingové spoločnosti, ale aj rôzne, rôzne finančné a ešte sa tam teda pridáva aj mýto. No a ja by som sa ku každej tejto oblasti trošku sa snažil zastaviť.
Ja začnem napríklad to mýto. Všetci vieme, samozrejme, bol to výpalnícky systém, ktorý viacej bol ďaleko vhodnejší pre toho prevádzkovateľa ako pre štát. Ale aj teraz možno ste zachytili, zasa sa to posunulo o rok, proste a zase je to klasické to štátne, tak namiesto, aby sa to dokázalo teda urobiť tak, aby to fungovalo efektívne, aby tie peniaze v prvom kroku skončili v štáte a v druhom kroku v cestách, tak namiesto toho, tak to sa teda nepodarilo, tak teraz je nápad, že treba ich teda zdaniť odvodom, hej. No tak to, tak to nie.
No, čo sa týka médií, už, už tu bolo povedané, no tak zdá sa, zdá sa niekomu, že teda médiá nemajú medzi sebou konkurenciu? A potom ďalšia vec je, že, a ja to ale možno nepoviem, na médiách, to možno sa tu vyjadrí niekto iný v pléne, ale zoberme si to, čo spomínal aj predkladateľ, tie poštové služby, hej. No to je presne napísané, teda že poštové služby na základe všeobecného povolenia poštovej licencie vydanej Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb podľa osobitného predpisu. Každého napadne, že je to možno pošta. O. K., je tá zhodou okolností ho zrovna neplatí, pretože je štátna a má, samozrejme, má veľké straty, hej. Ale keby ich aj nemala, tak proste je to, je to štátna firma, tak tie peniaze sa nejakou formou dostali by do štátu. Takže tá, ale tam proste vo finále nič.
No ale paradoxne do toho padajú aj všetky kuriérske spoločnosti. To, čo vidíme, čo nám vozia domov balíčky a nebudem teda ich tu menovať, nech nerobím reklamu, ale je ich asi 30. Hádam nikoho nenapadne, že to je vlastne odvetvie, kde neexistuje konkurencia, kde je nejaká schopná, kde nejaká firma schopná produkovať nejaký nadzisk alebo nadmerný zisk, alebo akokoľvek by sme ho už zas povedali, ale proste tento odvod by mali platiť.
A teraz sa treba pozrieť na to, že čo, z čoho najviac profituje aj krajina, ale aj jej obyvatelia. No práve z tej konkurencie. Práve preto si vieme za relatívne rozumné peniaze dať poslať balík, či už teda po Slovensku, alebo zo zahraničia, pretože je tam fakt veľká konkurencia. Spýtajte sa ktoréhokoľvek kuriéra, či má pocit, že robí málo a zarába veľa, alebo či jeho materská firma robí máličko a zarába strašne veľa. No nie. A teraz povedzme je tam nejaká konkurencia, fajn. Viete, čo tento odvod tu spôsobí? No že tomu, nejakým tým členom, ktorí sú teda tí väčší a silnejší a dokázu... dokážu mať tie 3 mil. zisku ročne, no tak im to ten zisk zdaní, ergo im to zvýši náklady. A teraz čo sme spravili? No inými slovami sme vlastne poškodili tú konkurenciu, pretože niekto to teda platiť nemusí, niekto to platiť musí a to asi, asi nie princípom tohoto, aby štát v plne konkurenčnom prostredí, a tam ešte aj v situácii, keď zrovna tieto firmy, veď vieme, koľko stoja palivá, oni sú nákladní aj na, na, na pracov... pracovný čas, to znamená na ľudí - aj tam tie platy stúpajú. Takisto aj všetky energetické náklady, veď oni majú tie svoje veľké depá, všetko. Proste tieto firmy, ktoré možno v nejakej kategórii budeme podporovať, lebo... no tak tu im zrovna ideme, ideme zvýšiť, zvýšiť takto ich náklady a ideme ich, ja to normálne poviem, že ich štát ide vypaľovať takto. To úplne, že to nemôže byť, nemá byť, nemá byť cieľom.
Ďalej teda teraz sa tam zaraďujú firmy, ktoré podnikajú na základe povolenia vydaného Národnou bankou. Tak zoberme si, to je napríklad taká lízingová spoločnosť a je jedno, či to prelízuje autá alebo, alebo nejaké veľké, veľké stavby, alebo čokoľvek. No a teraz si zoberte, že zasa lízingovka, ktorá má ten zisk na 3 mil. ročne, tam spadá, hej, a bude mať teda výrazne vyššiu daň zo zisku, kľudne ten odvod tak volajme, ale je tam taká zrada, lebo teda keď sa rušil bankový odvod, tak sa zaviazlo, že v tomto volebnom období vláda ne... nevytvorí žiadny ďalší odvod pre banky, tak sa banky vyradili.
Hm, výborne, ale teraz je banka, ktorá priamo ako materská firma poskytuje aj lízing, takže na ňu sa ten mimoriadny odvod vzťahovať nebude, ale teda lízingová spoločnosť, ktorá je len lízingová spoločnosť, na ňu sa ten odvod spoliehať bude. Ešte raz, to nie sú nejaké dve-tri percentá, to je 12 % ročne. To sme z trhu, ktorý si dokázal konkurovať, kde bola nejaká zdravá konkurencia, sme vyrobili dva kategórie, z ktorých jeden teda to bude mať hodne ťažké a ten druhý zas bude mať výhodu, ktorú, o ktorú sa v podstate nezaslúžil. Nuž čaká, možno ministra financií napadne, že to je nejaký windfall výhoda, tak spraví nejakú ďalšiu findfall tax. Akože proste takto nie. A toto sú presne tie veci, takto sa dá rozprávať a rozprávať a rozprávať, to má toľko rôznych následností, toľko rôznych oblastí, kde to poškodí. A ako vyrobíme si, vyrobíme si problém, ktorý sme nemuseli mať. (Krátka pauza, rečník listuje v podkladoch.)
Takže a možno ešte, aby bolo zasa, že aká bola tá história. Ten odvod bol, myslím, že tá najvyššia sadzba bola nejakých 0,008, hej, ten postupne vlastne klesal a my sme už mali byť v stave, kedy ten tento mimoriadny odvod mal byť povedzme že nie zrušený, ale mal mať nulovú sadzbu. Namiesto toho ho ideme trojnásobne zvýšiť v situácii, keď tie firmy, tá, tá množina proste firiem, na ktorú to chceme uvaľovať, je z veľkej časti tá množina, ktoré bude štát na druhej strane zasa dotovať. Takto, takto to proste jednoducho nemôže fungovať.
Ja sa možno pozriem teraz tak trošku vyššie, že my tu stále, všade sa rozpráva, že je treba pomáhať, je ťažká situácia. Je aj treba pomáhať - samozrejme, zmysluplne - aj firmám aj, aj občanom, ale, ale treba sa pozrieť na to, že najprv by štát nemal škodiť. Toto je vyslovene, toto je niečo škodlivé. A... a ten, to keď my škodíme takýmito, takýmito opatreniami, tak celý problém je v tom, že my dusíme tú ekonomiku, zhoršujeme jej konkurencieschopnosť, a štát týmto, práve týmto prichádza o... o tieto prostriedky, o tie dane, odvody, všetko, ktoré potom, samozrejme, treba, treba po... pomáhať, alebo teda vôbec akože aj v štandardnej situácii na všetku sociálnu, zdravotnú oblasť, no jednoducho na všetko.
Toto je to, kde tá obžaloba smeruje aj ku vládam SMER-u, ale, bohužiaľ, aj ku aktuálnej vláde, že my sme proste prestali konvergovať, slovenská ekonomika rastie pomaly, rastie výrazne nižšie ako okolité, všetky okolité ekonomiky, proste naša, naša pridaná hodnota, ktorú produkujeme, je nízka a toto je ten problém, prečo máme problém všade, prečo nevieme dať do zdravotníctva dosť peňazí, prečo nevieme dôchodky dostatočne zvýšiť, jednoducho táto krajina neprodukuje dostatočne. My sme boli povedzme tie, tá je... skupina jedenástich stredo- a východoeurópskych krajín, my sme kedysi boli na treťom mieste, pred nami bolo Česko, Slovinsko a tretie bolo Slovensko. Dnes sme predposlední a teraz neviem, či za nami Bulharsko alebo Rumunsko, jedna z týchto krajín. Mám pocit, že Bulharsko je za nami a už aj Rumuni nás predbehli. Toto je ten problém.
My sme, jednoducho keď, keď vlastne nero... nerobíme tú konvergenciu, že nedobiehame nejaký priemer Únie, my opačne, my robíme divergenciu, my sa vzďaľujeme od priemeru Únie. A toto je ten základný problém, my proste nebudeme produkovať dostatočné množstvo toj... tej, toho hrubého domáceho produktu, tej produkcie ekonomiky, ktorá sa dá potom zdaňovať, a jednoducho toto, čo tu sa deje dneska, že O. K., nevychádza to, nie je na pomoc, nie je na základné fungovanie ekonomiky, nie je na kúrenie a svietenie, že my keď ešte zvýšime ďalšie sadzby, že už bude? No bude ešte možno ešte chvíľku, ale to už dlho nepotrvá, tie firmy sa za prvé prispôsobia, za druhé proste budú ešte menej odolné a za tretie ešte skôr skrachujú. To, toto, prosím, majme na pamäti.
My keď chceme pomáhať, tak to nesmieme rozdávať len o tom, že komu a koľko a kde a ako rýchlo rozdáme, my tu musíme gro času venovať tomu, aby sme rozprávali, kde zjednodušíme podmienky v ekonomike, kde zjednodušíme byrokraciu, kde odstránime prekážky na, na umožnenie podnikania, kde, kde nájdeme spôsob, ako tie firmy budú môcť proste viacej produkovať, aj áno, a povedzme to, viacej zarábať, pretože čím budú mať väčší zisk, tým väčšia porcia z neho, alebo teda absolútna suma skončí aj v štáte. To je takto. Firma, ktorá produkuje zisk, nie je žiadny nepriateľ štátu, firma, ktorá produkuje zisk, je ten sponzor štátu. To je tá firma, ktorá tomu štátu peniaze dáva.
Ja by som sa možno dostal zasa teraz ku, ku firmám z energe... a nie z energetického, ale z telekomunikačného odvetvia. Zoberte si, že oni boli prví, ktorí vlastne, či už teda bola korona, pomáhali teda či už cez esemesky, alebo akokoľvek, proste pomáhali tej krajine, aby sme dokázali komunikovať, aby tie siete boli dostatočne silné, aby mohli ľudia, ja neviem, z home office teda pripojení fungovať, aby decká teda... už to bolo zlé riešenie, ale budiž, keď boli doma, aby mohli byť teda pripojení, a tie, tie firmy nijak neprofitovali z tohoto, že, že teraz je takáto situácia, čo v tejto situácii, v energetickej kríze vlastne vyrába pre, pre telekomunikačný sektor dodatočné zisky. Aj im rastú náklady. Aj im rastú ich, ich energetické náklady, veď to všetko ide na elektriku. A im rastú personálne náklady, všetko. A hlavne im rastie, a to chcem povedať, im rastie svetová konkurencia.
Jednoducho dnes určite poznáte starlinky, Elon Musk poskytuje internet všade po svete. Poskytuje ho aj na Slovensku. Kúpite krabičku, niečo mu zaplatíte a môžete sa usmievať na celý slovenský štát. A vy vlastne firmám týmto našim tu, ktoré sú čiastočne slovenské, čiastočne, samozrejme, zahraničné, ale tie, ktoré tu poskytujú ten internet, ktoré fakt ťahajú tie káble do poslednej dediny, ktoré zabezpečujú proste vôbec tú, tú digitalizáciu Slovenska, lebo Slovensko je tak digitálne, čo v tej digitalizácii spravili tieto súkromné firmy, nie, nie vláda, tak týmto ideme to ešte sťažiť. Už aj tak ich ten Elon Musk, proste tie starlinky likvidujú, tak my im, ešte im pridajme ďalších 12 %, aby to mali s tým, s tým Starlinkom ešte ťažšie. Čo bude výsledok? No zníži sa ich hospodársky výsledok, zníži sa ich zisk, vo finále sa zníži proste, znížia platby, ktoré, ktoré budú poskytovať štátu, a to, čo ten bežný človek zaplatí Starlinku, k tomu sa štát stejnak k ničomu proste nedostane. To je, to je stále tá rovnaká pesnička.
Nepriatelia, kolegovia, nie sú naši... podnikatelia nie sú naši nepriatelia, proste to sú, to sú tie subjekty, ktoré umožňujú, aby táto krajina fungovala. Aj keď sú firmy, ktoré, dobre, možno je v strate, nezaplatí, nezaplatí daň zo zisku právnickej osoby, ale zamestnáva zamestnancov a tí, samozrejme, platia všetky odvody aj tam... aj tá firma platí. To znamená, aj tí zamestnaní ľudia sú zamestnaní z veľkej časti preto, lebo sú tu nejaké firmy, nejaké súkromné firmy, nejaká produktívna časť ekonomiky a z toho má zasa štát dane. Takže toto si, prosím, kolegovia uvedomujme, takto my sa musíme na veci pozerať.
Ja by som to len uzavrel. Veľmi vás chcem, kolegovia, poprosiť, toto je ale že extrémne, extrémne škodlivý návrh zákona. Ak chceme pomôcť podnikateľom, ak chceme pomôcť Slovensku, tak sa pozrime na to, či by sa nedalo ten existujúci odvod zrušiť úplne, alebo aspoň to nekazme, nechajme to tak, jak to bolo, vyriešme to, čo spomínal pán kolega Vetrák, že treba vyradiť odtiaľ napríklad tie kuriérske služby, lebo to je fakt absurdné, ale ideálne riešenie by to bolo úplne zrušiť. Podotýkam, že keby sme do toho nešahali, tak už dneska žiadny odvod nie je. Prosím, nezvyšujme ho. Prosím, nezvyšujme ho trojnásobne a prosím, nerozširujme množstvo firiem, množstvo odvetví, na ktoré sa, na ktoré sa vzťahuje.
Pár slovami ešte, ešte poviem ku tým predchádzajúcim dvom zákonom. Áno, dá sa veď uvažovať napríklad teda daň z... (rečník si odkašlal) z liehu. Veď aj my sme mali ten návrh, kde sme teda aj my uznali, že sa ja neviem koľko, 11-12 rokov nezvyšovala, že dáva zmysel, ani nehovorme, že zvyšovanie, to volajme valorizácia, všetko je za dvanásť rokov o niečo drahšie. Áno, ale v dnešnej situácii proste to nemôžme... nemôže byť ako jeden čistý zákon, z ktorého človek, ktorý si dneska večer pozrie, pozrie správy, zistí, že vlastne ešte aj tu je vyššia daň, hej. Proste mali sme to urobiť to, kde sme my mali tento náš návrh, ktorý bol ústretový v tom, že sme akceptovali, že zvýšme to, ale priamo sme povedali, ľudia, aha, veď tuto vám to dáme, tuto niekde ušetríte. Veď lebo to je to, to je ten program dňa. Veď tu nerobíme nič iné, než, ktorý minister sem príde, ten rozpráva, teda kde by bolo dobré pomôcť, kde by sa to, ale nehovorí sa o tom, že o konkrétnej pomoci, ale hlavne o tej obálke. Už máme toľko miliónov na takú pomoc, toľko na takú, ale keď sa spýtate, že a kde je tá konkrétna pomoc, no robí sa, schvaľuje sa taká schéma, hentaká schéma, ešte to nie je, bude informované.
Len SaS-ka, sme na túto schôdzu priniesli štyri dvojičky. Štyri návrhy zákonov, ktoré keby sa boli spoločne schválili, tak sme všetci mohli rozprávať, tu sme ľuďom znížili dépeháčku na PHM-ky, na benzín, na naftu. Tu sme ľuďom zrušili koncesionárske poplatky, každá rodina ušetrila by 60 euro. Tu sme znížili gastru dépeháčku na desať a, samozrejme, pomohli aj tým ľuďom, ktorí sa stravujú, že by minimálne tie ceny nerástli a možnože sa znížili. Všetko konkrétne opatrenia. Proste nie. Nebola vôľa. Prečo? Lebo SaS-ka je v opozícii, lebo nič iné sa tomu návrhu nedalo vytknúť. Ale dobre, to sa už stalo.
Kolegovia, mám posledných pár sekúnd. Prosím, uvedomme si, my sme v tej situácii, ktorí rozhodujeme o budúcnosti týchto našich firiem. O tom, či im bude ešte ťažšie ako doteraz, alebo teda budú bojovať aspoň za rovnakých podmienok ako doteraz. Uvedomme si, toto je veľmi, veľmi škodlivý návrh zákona a prosím, nehlasujte zaňho.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.