Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aj mne vyjadriť sa k tejto problematike a hneď na úvod chcem povedať takú myšlienku, že keď sa tak zamyslíme, že ak by na Slovensku alebo aj na celom svete proste neexistovali potraty a teraz nemyslím z dôvodu, že by boli zakázané, ale proste by sa nevykonávali, neboli, neboli proste matky nejak motivované chodiť na tieto potraty, tak v podstate nič zlé by sa nestalo. A práve naopak, malo by to určité pozitívne efekty pre krajiny, ktoré majú dnes demografickú krízu, krajiny, ktoré vymierajú.
Zase naopak, keď si predstavíme taký teoretický scenár, že by sme žili v krajine, alebo že by sme žili na svete, kde by každá matka chodila na potrat, tak vieme si veľmi ľahko predstaviť, čo by sa stalo. Proste celé ľudstvo by do jednej generácie úplne vymrelo.
Máme tu pred sebou dva návrhy zákona, ktoré majú za cieľ zlepšiť ochranu nenarodených detí. Toto umelé ukončenie tehotenstva, teda potraty sú, boli a budú témou v mnohých krajinách po celom svete a za celú tú dobu boja za ochranu nenarodených detí sa zhromaždilo nesmierne veľké množstvo argumentov pre a rovnako aj proti ochrane týchto nenarodených detí. Existuje naozaj množstvo štúdií. Niektoré boli v tejto rozprave citované, rôzne vedecké názory, náboženské aj sekulárne pohľady na danú tému a každý, kto je proti alebo pre, si dokáže nájsť tie svoje argumenty, ktoré potvrdia, že ten jeho názor je správny a podložený. Ktorá strana má pravdu, častokrát ukáže až čas, inokedy sa zas stopercentnej správnej odpovede nikdy nedočkáme.
Ja si dovolím celú tú problematiku prirovnať k takej veci, ktorá tu už v spoločnosti dnes neexistuje, a to je to, že dnes už asi nikto v dnešnej modernej spoločnosti nevie predstaviť alebo nebude obhajovať, prečo by bolo dobré mať v spoločnosti otroctvo alebo otrokov. Otroctvo existovalo tisíce rokov naozaj vo všetkých druhoch spoločnosti a vo všetkých častiach sveta a predstaviť si ľudský spoločenský život bez neho vyžadovalo naozaj mimoriadne úsilie. Napriek tomu sa z času na čas objavili výstrednosti, aby sa postavili proti nemu, pričom väčšina z nich argumentovala tým, že otroctvo je morálna obludnosť a preto sa ho ľudia musia zbaviť. Takíto obhajcovia vo všeobecnosti vyvolali reakcie od jedného pobavenia až po kruté pohŕdanie a dokonca aj násilné útoky. Keď sa ľudia obťažovali, aby uviedli dôvody proti navrhovanému zrušeniu otroctva, rozvinuli rôzne myšlienky a medzi hlavné patrilo týchto päť:
Po prvé, otroctvo je prirodzené a ľudia sa líšia a musíme očakávať, že tí, ktorí sú určitým spôsobom nadradení, napríklad v inteligencii, v morálke, vedomostiach, technologických schopnostiach alebo schopnosti bojovať, sa stanú pánmi tých, ktorí sú v tomto ohľade podradní.
Po druhé, otroctvo vždy existovalo. Tento dôvod je príkladom argumentovania tradíciami a zvykmi teda, aj keď nechápeme, prečo sociálna inštitúcia pretrváva. Jej pretrvávanie môže byť napriek tomu založené na logike, ktorú ešte musíme pochopiť.
Po tretie, každá spoločnosť na zemi má otroctvo. Nevyžiadaný dôsledok je, že každá spoločnosť musí mať otroctvo, alebo ako tvrdí jeden variant, každá spoločnosť má otroctvo, pretože niektoré druhy práce sú také ťažké alebo ponižujúce, že ich nemohol urobiť žiaden slobodný človek a preto ak nemáme otrokov, aby sme tieto práce vykonávali, nikto ich neurobí.
A po štvrté, otroci nie sú schopní sa postarať sami o seba. Táto myšlienka bola populárna v Spojených štátoch koncom 18. a začiatkom 19. storočia medzi ľuďmi, ako sú George Washington a Thomas Jefferson, ktorí považovali otroctvo za morálne, odsúdeniahodné, ale naďalej držali otrokov a získavali od nich osobné služby a príjmy z produktov, ktoré boli nútení produkovať. Bolo by kruté oslobodiť týchto ľudí, ktorí by v najlepšom prípade upadli do biedy a utrpenia.
Po piate, posledný argument, bez pánov otroci zomrú. Novinári, ktorí cestovali po zrušení otroctva na juh hneď po vojne, uviedli, že Černosi boli v skutočnosti v procese vyhynutia z dôvodov ich vysokej miery úmrtnosti, nízkej pôrodnosti a nešťastného ekonomického stavu. Smutné, ale pravdivé. Niektorí pozorovatelia vyhlásili, že oslobodení ľudia boli naozaj príliš nekompetentní, leniví alebo nemorálni, aby sa správali spôsobom, ktorý je v súlade s prežitím v skupine.
A pravdepodobne teraz sa pýtate, prečo pri téme ochrany nenarodených detí hovorím o argumentoch proti zrušeniu otroctva, tak je to preto, že je to rovnako absurdné. Keď si týchto päť argumentov proti zrušeniu otroctva prerobíme na argumenty proti obmedzeniu potratov, dostaneme rovnaký výsledok.
Argument č. 1 hovoril, že otroctvo je prirodzené, že je to, že je to isté, ako by sme dnes tvrdili, že potraty sú prirodzené, a že nenarodené deti sa líšia od nás narodených a preto musíme očakávať, že sme určitým spôsobom nadradení v inteligencii, morálke, vedomostiach, v technologických schopnostiach alebo v schopnosti bojovať, a teda že máme právo o ňom rozhodovať.
Argument č. 2. Otroctvo vždy existovalo, teda dnes by sme mohli tvrdiť, že potraty tu sú a boli už veľmi dlho, už sto rokov. Argumentovať tradíciami a zvykmi je aj v tomto prípade rovnako absurdné.
Argument č. 3 tvrdil, že každá spoločnosť na zemi má otroctvo, teda dnes povedané, každá spoločnosť na svete vykonáva potraty. Aj tu nevyžiadaný dôsledok takéhoto názoru je, že každá spoločnosť musí teda vykonávať potraty.
Argument č. 4, argument č. 5, otroci nie sú schopní sa postarať sami o seba, bez pánov by otroci zomreli. To sú také isté tvrdenia, akože nenarodené deti nie sú schopné postarať sa samé o seba, resp. iba z potrebných zdrojov, a starostlivosť o deti by sa rodičia nemohli, by rodičia neboli schopní o tieto deti postarať. Predpokladám, že sú matky, prípadne je spoločnosť, ktorá sa o tieto deti nevie postarať. Napríklad nedostatkom kapacity detských domovov alebo nižšieho záujmu pestúnskych rodičov. Nie argument preto, aby sme naďalej podporovali a vykonávali umelé ukončenie tehotenstva, ale práve naopak, aby sme pripravili spoločnosť prijať aj takéto deti bez potrebného zázemia.
Aký je teda rozdiel medzi predpokladom, že všetci ľudia sú síce, sa síce rodia rovní, ale otroci nie a predpokladom, že ľudský život je síce hodný ochrany už pred narodením, ale ľudský život mladší ako 12 týždňov prenatálneho veku nie? A aký je medzi predpokladom, že ochrana vlastníckeho práva otrokára má prednosť pred ochranou rovnosti ľudí v dôstojnosti a v právach a predpokladom, že ochrana súkromia tehotnej ženy má prednosť pred ochranou zatiaľ nenarodeného ľudského života? Rozdiel je jediný. Prvé z týchto predpokladov sú dnes všeobecne považované za príklad exemplárneho zlyhania súdnej ochrany ústavnosti, druhé zas, druhé zas túto ochranu potrebujú, vyžadujú.
Nepriznať 11-týždňovému životu ochranu, na ktorú má nárok život o dva týždne starší, je rovnako iracionálne, absurdné, ani svojvoľné, ako zakázať otroctvo vo vzťahu k deťom do alebo nad 15 rokov alebo ľuďom s IQ do alebo nad 80. Opakovanie tejto témy aj tu v parlamente z môjho pohľadu absolútne vôbec nie je zbytočné, pretože to otvára celospoločenskú diskusiu a ja vyzývam preto koaličných poslancov, aby prišli do Národnej rady Slovenskej republiky s akýmkoľvek návrhom, či už to bude návrh, ktorý bude zakazovať alebo obmedzovať potraty, alebo to bude návrh, ktorý bude motivovať mamičky, aby si tie deti ponechali. Akýkoľvek takýto návrh my určite podporíme a verím, že aj táto diskusia pomôže k tomu, aby takýto návrh do parlamentu prišiel a našiel podporu medzi všetkými poslaneckými klubmi.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
