Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

30.11.2021 o 14:52 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 3.12.2021 12:14 - 12:29 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľujem si vystúpiť v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona. Ja sa pokúsim byť slušný, konštruktívny a rozprávať k veci, teda k obsahu samotného zákona, nejaké naše výhrady.
Prvá vec, ktorú chcem hneď na začiatku povedať, je, že keby rokujeme o zákone, ktorý by sa týkal pomoci podnikom, teda nejaká schéma pomoci, ako sme to mali v minulosti, tak za mňa aj za náš poslanecký klub môžem povedať, že určite by sme boli za, nie sme proti tomu, aby štát v takýchto časoch dával jednorazové opatrenia, alebo keby to bol zákon, ktorý by mal pomôcť dôchodcom, všetkým, samozrejme, bez ohľadu na to, či sú zaočkovaní, alebo nie, takisto nemáme absolútne žiadny problém rokovať o takomto návrhu a byť za. A v prípade, že by z nejakého dôvodu nakoniec tento návrh neprešiel, tak myslím si, že by bolo dobré, keby vláda alebo pán minister financií s takýmto návrhom prišli, lebo myslím, že to je všeobecná politická zhoda na tom, aby taký zákon prešiel a či už v skrátenom, alebo riadnom konaní. No ale tento zákon, keďže je hlavne teda o zvýšení motivácie k tomu, aby sa hlavne dôchodci išli zaočkovať, tak nie, nemôžete počítať s našou podporou, proste máme k očkovaniu svoj postoj, my rešpektujeme váš postoj a chceme, aby ste vy rešpektovali ten náš, takže ak to chcete dosiahnuť takýmto spôsobom, samozrejme, je to na vás.
A to, čo treba povedať, je, už dneska sa to tu v rozprave k tomu skrátenému konaniu opakovalo, to podľa mňa nie je to, že by teraz vláda išla dávať 500 eur dôchodcom, ja by som to nevolal, že je 500 eur, ale v podstate vláda chce dať dôchodcom nejaké vstupenky na, alebo na nejaké služby nejaké poukážky, čiže nie je to priamo tá hotovosť. A pri tých reštauráciách, áno, tam sa dá teda kúpiť jedlo, ale ja si myslím, že dôchodci by hlavne potrebovali peniaze na potraviny a do lekárne, teda najmä, a, samozrejme, zaplatiť si tie energie, čiže to je taká pomoc, ktorú si my vieme predstaviť dôchodcom, ale dávať im teraz poukážky na to, aby išli do kina, do galérie alebo ja neviem, do kaviarne, tak to podľa nás nie je úplne dobre nastavená pomoc. Ale chápem, že ministerstvo financií sa snaží sekundárne pomôcť aj týmto sektorom postihnutým týmito opatreniami, ale podľa mňa to treba určite oddeliť.
Chcem povedať na začiatok aj niečo pozitívne, nechcem teda len kritizovať, pretože viacero politikov – aj pani prezidentka Čaputová, aj už minister zdravotníctva Lengvarský, aj iní, teda aj bývalí, aj súčasní politici – už začali rozprávať, vyjadrovať sa o nutnosti zavedenia povinného očkovania. Neviem teda, aká je vôľa tu v parlamente, pretože niektoré aj koaličné strany sa vyjadrujú, že by to nepodporili, ale som rád, že tu rokujeme nie o zákone o zavedení povinného očkovania, ale že rozprávame sa o zákone, ktorý má motivovať, aby sa určitá skupina obyvateľov dala zaočkovať, čiže to chcem povedať, že áno, že som rád teda, že nemáme tu povinné očkovanie, máme tu zatiaľ stále dobrovoľné očkovanie, takže, ale aj k tomu by sme boli radi, keby si vypočujete náš postoj.
No a k samotnému návrhu máme niekoľko obsahových aj formálnych pripomienok. Vy ste si stanovili zákonom dva základné ciele. Jednak je to podpora zvýšenia zaočkovanosti populácie Slovenskej republiky a zabezpečenie kolektívnej imunity proti ochrane COVID-19 a podpora postihnutých sektorov ekonomiky. A ja by som tam doplnil teda ešte ten doplnkový cieľ, ktorý tam však nie je formulovaný, ale bol tu spomínaný, a to je podpora dôchodcov.
Čo sa týka podpory ekonomiky a pomoc postihnutým sektorom, ako som už povedal na začiatku, nemáme s tým vôbec zásadný žiadny problém, aby sa urobili nejaké jednorazové opatrenia, ja som to ani nikdy nekritizoval, keďže tie, tá jednorazová pomoc neovplyvňuje ten trvalý štrukturálny deficit ani výrazne nezhoršuje dlhodobú udržateľnosť financií, avšak ja by som považoval za veľké zlyhanie, keby sa tieto očkovacie poukazy považovali za pomoc pre tieto postihnuté sektory a nebola by pre nich pripravená iná pomoc, iná forma alebo nejaká iná štruktúra, tak ako to bolo napríklad v minulosti, pretože to si musí každý uvedomiť, že takto nastavená pomoc, keby to bolo reálne schválené, tak ono by to možno pomohlo niektorým podnikateľom, ale nie všetkým a vo veľa prípadoch by to bolo aj tak v nedostatočnej miere a zároveň by to bolo aj neskoro, pretože reálne k vyplateniu, ako už bolo spomínané, by došlo až niekedy v lete, možno neskôr.
A preto dúfam, pán minister, že môžeme očakávať teda aj iné jednorazové opatrenia na zachovanie aj pracovných miest, aj zabezpečenie príjmu pre zamestnancov alebo pre rodiny a vôbec všeobecne.
Pre mňa ako člena výboru pre financie a rozpočet veľmi zaujímalo, že ako ste prišli na tú sumu 500 eur, pretože tam neboli žiadne nejaké analytické podklady, ktoré by odôvodňovali výšku tejto navrhnutej odmeny, ale už z tej rozpravy aj z tých vyjadrení do médií teda už viem, že pôvodne bola nejaká, bol nejaký návrh 300 eur, potom v rámci koalície ste sa dohodli na stopäťdesiatich a ja som si myslel, že ste to nejako najprv vypočítali, že máte nejaké dostupné zdroje a podľa toho ste to nejako vydelili, alebo že chcete urobiť nejakú pomoc podnikom v nejakej výške, tak ste to potom prepočítali na tých dôchodcov, ale vidím, že tá suma bola len nejak vystrelená z brucha, tak by ma možno zaujímalo, že či to viete nejako zdôvodniť, prečo zrovna 500 eur, prečo nie 150 eur, keď v rámci koalície by ste na to mali tú podporu, a či to teda viete nejakým spôsobom odôvodniť.
Tieto očkovacie poukazy sa budú môcť teda vybrať, využiť v tých vybraných podnikoch, napríklad hotely, penzióny, reštaurácie, kaviarne, kultúrne podujatia, v divadlách, galériách, kinách, alebo sú to služby ako kaderníctvo, kozmetické, masérske salóny, posilňovne a športové kluby a týmto spôsobom vy teda tvrdíte, že zároveň poskytne pomoc uvedeným prevádzkam, ktoré by utrpeli škody počas pandémie ochorenia COVID-19. Toto je napísané teda v tom odôvodnení. Ale naozaj, pri všetkej úcte, nechápem, na čo by dôchodcom mal byť nejaký poukaz, ktorý budú môcť použiť v kaderníctve alebo v nejakom salóne, v galérii, pretože dôchodcovia na Slovensku, vieme veľmi dobre, že majú úplne iné problémy, inflácia zvyšuje ceny potravín, energií a to dostane dôchodcov do obrovských finančných a ekonomických problémov. A naozaj si neviem predstaviť, ako teraz dôchodcovia budú s týmito očkovacími poukazmi obchodovať alebo ich predávať, ako to tu už niekto navrhoval, vlastne kto ich bude kupovať a akú vlastne bude mať ten kupujúci motiváciu, keď tie služby si môže sám predsa zakúpiť za hotovosť, jedine teda, že by to kúpil so ziskom, teda že by reálne tomu dôchodcovi vyplatil menej, ale to podľa mňa nie je vôbec správna cesta, nemôžme sa tu baviť o nejakom hospodárnom nakladaní s verejnými financiami. A práve pri tomto type výdavkov by štát mal brať do úvahy aj určité behaviorálne aspekty, aby sa štát uistil, že tie požadované ciele dosiahnu nákladovo efektívnym spôsobom a že jeho implementácia bude aj dostatočne včasná.
No a ďalej sa v zákone píše, v odseku 4 aj v odseku 7, že postup pri poskytovaní poukazu vrátane náležitostí poukazu stanoví vláda nariadením a taktiež vláda nariadením ustanoví rozsah služieb, obdobie, spôsob použitia a tak ďalej. A tu chcem dať do pozornosti § 68 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí v ods. 4, že ak sa má podľa zákona vydať vykonávací predpis, predseda Národnej rady môže vyžiadať od navrhovateľa zákona jeho návrh a návrh vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ zákona vždy, ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný.
Neviem teda, ako má byť účinnosť vykonávacieho predpisu, ale myslím si, že by bolo dobré, keby sa tu v parlamente môžeme rozprávať aj o samotnom nariadení, čiže nejaký nástrel alebo návrh, pán minister, si myslím, že by tu mohol byť dodaný, pretože aj mňa zaujíma napríklad tá forma, akým spôsobom by to malo fungovať, niekto tu hovoril o nabíjacích kartách, ale vy ste, neviem, či v záverečnom slove hovorili o poukážkach. A to zase neviem, ako to má fungovať, pretože 500 eur nestoja tie služby, ktoré sú tam spomenuté, ku kaderníkovi, keď idete, nezaplatíte mu 500 eur, či vlastne bude potom môcť vydávať z tých peňazí alebo vôbec, nie je mi úplne jasné, ako je zabezpečený obeh tých poukážok, preto ma zaujíma, ako je nastavený ten vykonávací predpis, to nariadenie. Myslím si, že to zaujíma aj poslancov, ktorí hlasovali za to, aby sme tento návrh prerokovali v skrátenom konaní, takže, pán minister, myslím, že bude ešte čas do budúceho týždňa, aby takéto nariadenie, a teraz to myslím naozaj úprimne, dobre, ak to má fungovať, tak aby to naozaj bolo zabezpečené dobre.
Čo sa týka toho termínu vyplatenia, tam sa len píše, že za účelom prijímania peňažnej náhrady za poukazy za poskytnuté služby sa osoba, ktorá poskytla službu, zaregistruje na websídle ministerstva financií, pri tejto registrácii uvedie svoje základné údaje. Osoba, ktorá poskytla službu uhradenú poukazom, má nárok na peňažnú náhradu vo výške úhrady vykonanej poukazom, vláda nariadením ustanoví spôsoby a podmienky úhrady, spôsob a termín registrácie. Tu sa hovorilo, že by to malo byť niekedy v lete, ja tam, z tohto pohľadu naozaj je pre mňa otázne, či môžme hovoriť o pomoci týmto sektorom, sektorom zasiahnutým pandémiou a týmto podnikom, pretože keď ešte okrem toho, že majú teraz problémy s poskytovaním svojich služieb, tak ešte navrhnete vlastne to, aby vlastne v podstate bezplatne ponúkli ďalšie služby a čakali až do leta, kým to bude refundované, si myslím, že to môže spôsobiť tým podnikom ďalšie finančné problémy, takže budú musieť vlastne úverovať tieto služby z vlastných zdrojov a ak to má teda fungovať, tak určite nie je podľa mňa dobré čakať niekedy do leta.
Práve z tohto pohľadu si myslím, že aj čo navrhujú kolegovia aj z koalície, by bolo oveľa lepšie, keby to boli skôr kešové peniaze a nie nejaké poukážky, ktoré budú reálne vyplatené až o niekoľko mesiacov neskôr.
No a v dôvodovej správe píšete zase o tej kolektívnej imunite, že nebude potrebné prijímať takmer žiadne opatrenia, pri vyššej miere zaočkovanosti bude potrebné prijímať menej obmedzujúce opatrenia. Pán minister, ale vy sám tvrdíte, že účinnosť vakcín časom rapídne klesá, čiže podľa mňa nie je úplne správne tam dávať tieto argumenty. A aj pri tej očkovacej lotérii, ktorá už vieme teda, že nefungovala, sa vyhodilo, neviem, 24 alebo 25 miliónov eur a keď sme tu o tom rokovali, tak ja som tiež k tomu vystúpil a tiež som vás požiadal, pán minister, aby ste mi povedali, kto bude vlastne zodpovedný za minutie tých peňazí v prípade, že sa nezabezpečí dostatočná, ako to vy nazývate, kolektívna imunita a pandémia udrie v ďalšej vlne, zas to bude mať ďalšie úmrtia, v podstate tie peniaze, ktoré sme minuli, boli úplne zbytočné, chcem vedieť, kto bude za to hmotne zodpovedný. To som sa pýtal vtedy, nedostal som na to odpoveď. Vieme dneska, že to nefungovalo. A tiež mám takú istú otázku pri tomto návrhu, keď ideme dať 500 miliónov eur na tieto očkovacie poukazy, zase ak to nezlomí tú krivku, nezačne to fungovať, nezačne sa zvýšiť zaočkovanie, tak ma zaujíma, kto bude za to zodpovedný, za minutie týchto finančných prostriedkov.
Ako som povedal na začiatku, súhlasíme s tým, aby sa dôchodcom prispelo na zvýšenie cien energií, a takýto návrh v konečnom dôsledku tu aj bol, ale koalícia ho nepodporila a, ale v samotnom návrhu zákona to teraz nie je, čiže je ťažko hovoriť o tom, že jak to nepodporíme, tak vlastne nechceme dôchodcom všetkým dať peniaze na vykrytie zvýšených cien energií, a preto si myslím, že v rámci toho, aby to prešlo s čo najväčšou podporou, ak vám naozaj ide o dobrú vec, tak to predložíte ako samostatný návrh zákona a môžem vám povedať za celú opozíciu, že to všetci podporia.
V záverečnom slove k tomu skrátenému konaniu, pán minister, ste hovorili o tom, že dôchodcovia žiadajú o pomoc, že je to hlas volajúceho na púšti, že nemáte, nemáme hodiť, teda my ako opozícia nemáme hodiť dôchodcov cez palubu, že 90 % tých úmrtí že sú dôchodci 60+ a tak ďalej. Ja rozumiem tým argumentom, pán minister, ale v tomto zákone, vy to tak staviate, ale v tomto zákone sa nerozhoduje o tom, či sa môžu, alebo nemôžu ľudia nad 60 rokov zaočkovať. To neni zákon o tom, že my to ideme teraz povoliť, lebo to majú teraz zakázané, veď tí ľudia na Slovensku vrátane dôchodcov, oni nečakajú na očkovací poukaz, kedy, na to, aby sa išli dať zaočkovať, to nie je dôvod pre ich rozhodnutie, ale oni sa nedali zaočkovať preto, lebo tomu očkovaniu jednoducho neveria, pán minister. Čiže ak chcete, aby ľudia sa dávali zaočkovať, tak ich jednoducho musíte presvedčiť. Máte na to možnosti, máte k tomu k dispozícii finančné zdroje, takže myslím si, že ak tomu naozaj veríte, tak určite lepšia cesta presviedčania ako kupovania alebo nejaké iné spôsoby.
No a, pán minister, a to zase, vy ste veľa rozprávali aj v tom skrátenom konaní, ale ja mám pocit, že vy čím viacej odôvodňujete tento návrh, tak viacej poslancov skôr demotivujete k tomu, aby vôbec uvažovali nad tým, aby to nepodporili, a naozaj v rámci nejakej, nejakých slušných vzťahov a nejakého, zachovania nejakej odbornej diskusie si myslím, že by tie invektívy tu nemuseli byť, keď chcete našu podporu.
Takže budem rád, ak si tieto pripomienky vypočujete, niektoré možno zvážite a aj keď ja teda nie som za motiváciu očkovania, ale ak chcete tie peniaze dávať, ja, samozrejme, nebudem tomu zásadne svojím dielom brániť, ale aj tá pomoc by mala fungovať správne a hlavne by sme mali myslieť na tých podnikateľov a tú pomoc nastaviť naozaj včasne, aby to fungovalo.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 2.12.2021 15:13 - 15:19 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Ja mám tri interpelácie. Dovoľujem si ich predniesť. Boli, samozrejme, odovzdané aj písomne do podateľne.
Prvá interpelácia je určená pánovi ministrovi dopravy a výstavby Slovenskej republiky Andrejovi Doležalovi.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu. Obyvateľov mesta Žarnovica dlhodobo trápi problém so zvýšeným hlukom z rýchlostnej cesty R1, ktorá prechádza intravilánom mesta Žarnovice v časti ulice Sandrická, Fraňa Kráľa a Lukavica.
Tento hluk prekračuje prípustné hodnoty hluku z dopravy, tak ako ich upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, a tým spôsobuje veľmi negatívne následky pre život a zdravie obyvateľov tohto mesta.
Mesto Žarnovica už niekoľko rokov žiada Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Národnú diaľničnú spoločnosť vybudovať protihlukovú bariéru, ktorá by zabránila negatívnym dôsledkom hlukovej záťaže pre obyvateľov tohto mesta, keďže táto nebola zhotovená v čase budovania rýchlostnej komunikácie R1. Viaceré stanovené termíny na vybudovanie tejto bariéry už uplynuli, naposledy bolo dňa 4. februára 2021 mestu Žarnovica doručené oznámenie, kde Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky vydalo rozhodnutie, ktorým bolo Národnej diaľničnej spoločnosti a. s. ako správcovi rýchlostnej cesty R1 nariadené v termíne do 31. 12. 2031 zabezpečiť výstavbu protihlukových opatrení.
V reakcii na tento veľmi neskorý termín v septembri 2021 občania mesta Žarnovica zorganizovali petíciu občanov mesta Žarnovica za urýchlenú výstavbu protihlukových opatrení, ktorú podpísalo viac ako 2-tisíc občanov Slovenskej republiky, ktorá bola odovzdaná Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky a ďalším siedmim inštitúciám. V tejto petícii občania požiadali Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, aby nariadilo Národnej diaľničnej spoločnosti a. s. povinnosť vybudovať predmetné protihlukové opatrenie už v termíne do 31. 12. 2022.
V nadväznosti na uvedené si vám preto dovoľujem položiť tieto dve otázky:
1. Prečo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky stanovilo posledný termín na vybudovanie protihlukových opatrení pri rýchlostnej ceste R1 pri meste Žarnovica až na 31. december 2031 a prečo nepodniklo všetky potrebné kroky na to, aby sa tieto opatrenia mohli zrealizovať už v skoršom termíne, t. j. v termíne do 31. decembra 2022 tak, ako to požadujú vo vyššie uvedenej petícii občania Slovenskej republiky?
2. Ak je dôvodom na vytýčenie tohto neskorého termínu nedostatok financií, prečo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky nenavrhlo vláde Slovenskej republiky navýšenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na realizáciu tohto projektu?
Druhá interpelácia je určená pánovi ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pánovi Branislavovi Gröhlingovi.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
V južných okresoch Slovenska je množstvo lokalít, kde majú slovenskí rodičia problém umiestniť svoje dieťa do slovenskej školy v prijateľnej vzdialenosti od miesta trvalého bydliska. Najvypuklejšia situácia je v obciach v okolí Šamorína, ale lokalít s týmto problémom je množstvo. V nadväznosti na uvedené informácie si vás dovoľujem požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledovných otázok:
1. Čo ste od začiatku volebného obdobia spravili pre odstránenie diskriminácie slovenských detí na národnostne zmiešaných územiach, kde sa kvôli nedostatku základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským nemôžu vzdelávať vo svojom materinskom jazyku?
2. Aké konkrétne systémové riešenia plánujete do budúcnosti realizovať v tejto veci, a to aj v prípade ak miestna územná samospráva zložená zväčša z poslancov maďarskej národnosti sabotuje požiadavku na vznik slovenskej školy?
A posledná tretia interpelácia sa týka ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána doktora Vladimíra Lengvarského.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Liek Ivermectin, ktorý pomáha pri liečbe ochorenia COVID-19 a pri liečbe príznakov koronavírusovej infekcie, sa využíval v zahraničí už dlhšiu dobu, no na Slovensku nebol dostupný. Aj z tohto dôvodu si ho lekári, farmaceuti, bežní ľudia začali sami objednávať zo zahraničia. Avšak ešte začiatkom roka boli tieto zásielky liekov po dovezení na Slovensko zadržiavané colníkmi. Ako dôvod sa najskôr uvádzalo to, že liek nie je na Slovensku registrovaný, neskôr po registrácii lieku sa ako dôvod zadržania zásielok Ivermectinu uvádzalo, že liek je iba na lekársky predpis. Takto boli podľa medializovaných informácií zásielky Ivermectin zadržiavané napríklad v colnom sklade v Žiline. V nadväznosti na uvedené informácie si vás dovoľujem požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok:
1. Čo sa stalo s týmto zadržaným liekom a kde sa momentálne nachádza?
2. Čo sa stalo konkrétne so zásielkou, ktorá bola zadržaná v Žiline?
3. Aké kroky robí ministerstvo zdravotníctva ohľadne liečenia pacientov s COVID-19?
Ďakujem veľmi pekne.
A ešte na záver, pán podpredseda, vám chcem pripomenúť § 130 ods. 7, ktorý hovorí o počte členov vlády, ktorí by mali byť prítomní na tomto bode. Ja som túto požiadavku kvôli zdržovaniu nechcel tu otvárať, ale bol by som rád, keby sa do budúcnosti toto zabezpečili.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 2.12.2021 11:21 - 11:21 hod.

Martin Beluský
Ďakujem za potlesk a dovoľujem si pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, dnes o 12.15 v našej štandardnej miestnosti budeme mať výbor. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.12.2021 18:04 - 18:06 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Tu treba naozaj zdôrazniť, že tá situácia na tých hraniciach je naozaj veľmi zlá a napätá, a to, čo robí Bielorusko a bieloruská vláda, nie je dobré. Ale treba povedať naozaj aj to druhé, to bé, že každá tá akcia bola teda, je vlastne vyvolaná, každá akcia vyvolá nejakú reakciu a ani Európska únia alebo iné štáty sa nesprávajú voči Bielorusku úplne správne a tiež vlastne vyprovokovali takéto konanie.
Treba to naozaj povedať, pretože napríklad 24. júna 2021 Európska únia uložila sankcie voči bieloruskému hospodárstvu, medzi ktoré patrilo napríklad zákaz priamo alebo nepriamo predávať, dodávať, prevážať alebo vyvážať rôzne zariadenia, technológie, ropné výrobky, tabakové výrobky, obmedzili prístup na kapitálové trhy Európskej únie, zakázali poskytovanie poistenia zaistenia a napríklad Európska investičná banka zastaví všetky úhrady alebo platby v rámci všetkých existujúcich dohôd týkajúcich sa projektu vo verejnom sektore a pozastaví všetky existujúce zmluvy o službách technickej pomoci, takže nemôžme očakávať, že keď takýmto spôsobom sa budeme my správať voči Bielorusku, že oni na to nebudú reagovať.
To nehovorím teda, že to, čo robí Bielorusko, je správne, ja to tiež odsudzujem, ale treba vždycky povedať aj to bé, nielen to á.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2021 15:02 - 15:02 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem za faktické poznámky.
Priznám sa, pán poslanec Kerekréti, ja som vás tiež pozorne počúval, ale nerozumiem, čo ste chceli tou faktickou poznámkou povedať, lebo ste to asi, ste to ani nestihli dopovedať, ale budem rád, keď mi to prídete dopovedať. My sme neboli súčasťou Sovietskeho zväzu, ale chápem, ako ste to mysleli, ale nechápem, čo ste tým chceli povedať, že keď sme boli v Rakúsko-Uhorsku a boli sme v Československu, že teraz preto môžeme byť v Európskej únii alebo? Nechápem tú súvislosť s týmto predloženým návrhom zákona, ale ak mi to vysvetlite, tak budem veľmi rád. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2021 14:52 - 14:58 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja takisto ako moji kolegovia patrím k tým, ktorí nechcú, aby Slovenská republika bola členom Európskej únie, máme k tomu svoje dôvody, svoje argumenty a v prípade, že by sa konalo referendum, v ktorom by bola otázka nastavená tak, aby sme sa vyjadrili, či teda súhlasíme s tým, aby Slovenská republika vystúpila z Európskej únie, tak by som, samozrejme, išiel do takéhoto referenda, hlasoval by som za.
Avšak chápem, že každý má svoje argumenty, sú zástancovia členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, tí zase majú na to svoje argumenty, no a diskusie o tom, či to členstvo je správne, nie je správne, by naozaj bola veľmi dlhá a asi aj pri tomto bode zbytočná, pretože to, čo sa snažíme dosiahnuť návrhom tohto ústavného zákona, v podstate to ani nie je návrh, ktorý by bol o tom, že teraz ideme vyjadriť to, že vystupujeme z Európskej únie alebo ideme teda vyjadriť, že Slovenská republika je proti členstvu v Európskej únii, že sme tam proti svojej vôli alebo niečo podobné. Práve naopak je, ja si myslím, že tento ústavný zákon by mohol kľudne podporiť aj každý poslanec, ktorý je za to, aby Slovenská republika naďalej bola členom Európskej únie, pretože ako tu aj spomenuli moji kolegovia, iné, mnohé iné členské štáty Európskej únie nemajú v ústave zakotvenú tú nadradenosť, to znamená, nadradenosť práva Európskej únie nad zákonmi Slovenskej republiky. Je to tam zbytočné, nemusí to tam byť.
Ale čo je podľa môjho názoru ešte dôležitejšie, je taký teoretický alternatívny scenár, ktorý by mohol nastať v budúcnosti, a to nejaká prípadná snaha občanov Slovenskej republiky vystúpiť z Európskej únie pomocou referenda, tak ako sa to stalo napríklad vo Veľkej Británii.
Pretože predstavme si takú alternatívu, že vyzbiera sa 350 000 podpisov, to znamená, bude vyhlásené referendum, ľudia sa toho referenda zúčastnia, bude ich tam dostatočný počet, viac ako 50 % oprávnených voličov, bude referendum platné a občania sa rozhodnú vystúpiť z Európskej únie. No to by de facto znamenalo to, že na jednej strane by sme tu mali výsledok referenda, ktorý hovorí o tom, že Slovenská republika má vystúpiť z Európskej únie, musel by byť aktivovaný ten článok, tak ako to bolo pri, pri Veľkej Británii, a v podstate by sme museli prejsť nejakým podobným procesom vystúpenia, avšak stále by sme mali článok v našej ústave, ktorý by hovoril o tom, že máme tu stále práva Európskej únie nadradené nad našimi zákonmi a na to, aby sme mohli novelizovať Ústavu Slovenskej republiky, tak potrebujeme viac ako 90 poslancov v parlamente a to rozpoloženie politické, ktoré by aktuálne mohlo byť, by napríklad nemuselo takúto zmenu prijať.
To znamená, že dostali by sme sa do takého vlastného zvláštneho paradoxu, ktorý by reálne mohol nastať. To znamená, na jednej strane by občania v referende požiadali o vystúpenie z Európskej únie, aj by sa tie procesy rozbehli a dajme tomu, že by tie procesy boli aj dokončené, to znamená, že by reálne Slovenská republika vystúpila z Európskej únie podobne ako Veľká Británia, ale momentálne politické nastavenie parlamentu by nenašlo vôľu na to, aby článok, ktorý hovorí o nadradenosti práv Európskej únie nad zákonmi Slovenskej republiky, odstránili, to znamená, že by sme stále museli byť v zmysle našej ústavy, tak ako to tam je aj teraz napísané, museli byť tomuto právu podriadení, čo je podľa nášho názoru absolútny nezmysel a preto navrhujeme, aby sa tento článok alebo toto ustanovenie, ktoré o tomto hovorí, aby sa dalo odtiaľ preč, pretože je to tam nadbytočné, je to tam zbytočné, nie je to tam potrebné mať, nikto to od nás nevyžaduje a naozaj to bola len nejaká nadpráca politických predstaviteľov, ktorí v tom čase boli vo vláde, keď Slovenská republika vstupovala do Európskej únie.
Voľakedy ten článok VII odsek 2 znel: "Slovenská republika môže medzinárodnú zmluvu alebo na jej základe preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu, ktorej je členom, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, aj takáto medzinárodná organizácia vydáva právne záväzné akty, sú tieto právne záväzné a majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.".
S tým niekto môže, niekto nemusí súhlasiť, ale takéto ustanovenie, tak ako to tam bolo voľakedy naformulované, to dávalo zmysel, pretože, pretože nebolo, nebola tam spomenutá žiadna konkrétna organizácia ako dnes Európska únia. Bolo tam napísané, že ak sme členom nejakej organizácie, ktorá má nejaké právne záväzné akty, tak dobre, tie sú nadradené. Ale teraz, keď tu máme priamo spomenuté právo Európskej únie, tak podľa mňa je to úplne v rozpore aj so zvrchovanosťou Slovenskej republiky, ale aj podľa mňa s úplnou takou právnou logikou.
My teda navrhujeme, aby sa tá veta o podradenosti voči Európskej únie z našej ústavy odstránila a tým sa navrátila aspoň taká vážnosť Slovenskej republiky. A ešte raz zopakujem, nemá to nič spoločné s tým, že teraz chceme alebo nechceme vystúpiť z Európskej únie. Čiže tí poslanci, ktorí sú za zachovanie členstva, môžu kľudne zahlasovať za tento návrh, ako som vysvetlil. Z môjho pohľadu prečo by to tam nemalo byť a dúfam, že, dúfam, že sa nájde porozumenie a že predložíme tento návrh zákona aj v druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2021 14:38 - 14:40 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Schlosár spomínal v rozprave Lisabonskú zmluvu, ktorou sa naozaj veľmi výrazným spôsobom zmenilo to rozhodovanie a tam treba to naozaj zdôrazniť a chcem to doplniť, že Slovenská republika, keď vstupovala do Európskej únie, tak bolo referendum. Teraz môže polemizovať o tom, či to bolo alebo nebolo legitímne, ale bolo proste referendum a ľudia teda schválili, že áno, že teda súhlasia s tým, aby Slovenská republika bola členom tejto Európskej únie za nastavených určitých pravidiel, avšak to, čo je oveľa horšie, a to treba naozaj pri tej Lisabonskej zmluve pripomínať, je, že bola, alebo teda bola najprv tá snaha o prijatie tej ústavy, to neprešlo, tak potom spravili túto Lisabonskú zmluvu, tak úplne zmenili to nastavenie a na Slovensku sme tiež, tak ako aj v iných štátoch, mali mať referendum o tom, aby sme, aby sa ľudia vyjadrili, že áno, súhlasia s tým, že teraz budeme ako keby členmi ako keby iného v podstate iného zväzku s inými pravidlami, pretože sa to naozaj veľmi výrazne zmenilo. A našiel som správu, ktorá bola vydaná pred desiatimi rokmi v roku, v decembri 2011, kde tiež sa rokovalo o tom, že by tie zmeny v Lisabonskej zmluve, ktoré mali oslabiť kompetencie členských štátov, mali byť predmetom rokovania referenda, ale s návrhom, prišla s tým návrhom SaS-ka, to je zaujímavé, aby o týchto otázkach rozhodli občania, ale súhlasila s tým iba SNS-ka a nezaradený poslanec Igor Matovič.
Tak ja teda dúfam, že SaS-ka aj poslanci okolo Igora Matoviča budú súhlasiť s naším návrhom zákona, aby sme túto nadradenosť, tak ako je napísané v ústave, odstránili, aby sme navrátili naspäť aspoň niektoré kompetencie.
Ďakujem pekne.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Magdaléna Sulanová.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 30.11.2021 14:11 - 14:19 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som trošku obšírnejšie odôvodnil predložený návrh zákona, ktorým chceme zabezpečiť ochranu obyvateľov miest a obcí pred zvýšeným hlukom z diaľnic a rýchlostných ciest.
Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je to, že súčasný stav v niektorých mestách nie je v súlade s požiadavkami a pretrváva tam stále prostredie, ktoré je zdravie a život ohrozujúce. A keďže orgány, ktoré sú kompetentné alebo povinné tieto veci riešiť, nekonajú, rozhodli sme sa tento návrh zákona predložiť, aby sme urýchlili ten proces odstraňovania tohto zdraviu škodlivého prostredia. A súčasne v platnej legislatíve sa pri povoľovacom konaní stavieb diaľnic a ďalších ciest vyžadujú záväzné stanoviská dotknutých orgánov, medzi ktoré patria aj orgány verejného zdravotníctva, a tie podľa § 13 ods. 5 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia posudzujú hlukovú záťaž, ak ide o stavbu diaľnice a cesty I. triedy, takisto stavbu dráhy, stavbu vodnej cesty a stavbu letiska s prevádzkou motorových lietadiel. Prípustné hodnoty hluku z dopravy upravuje potom vyhláška ministerstva zdravotníctva č. 549/2007, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.
V súčasnosti sú prípustné hodnoty stanovené nasledovne: je to kategória 3, to ochranné prostredie je popísané ako priestor pred oknami obytných miestností bytových a rodinných domov, priestor pred oknami chránených miestností školských budov, zdravotníckych zariadení a iných chránených objektov, vonkajší priestor v obytnom a rekreačnom území, v okolí diaľnic, ciest I. a II. triedy, miestnych komunikácií s hromadnou dopravou a železničných dráh a letísk, mestské centrá a referenčné hodnoty. Teda prípustné hodnoty hluku z dopravy v decibeloch sú cez deň a večer 60 decibelov a v noci 50 decibelov.
Samozrejme vieme, že keď sa ešte len nejak projektuje nejaká diaľnica alebo cesta, tak nie je možné odmerať hluk z neexistujúcej dopravy, preto sa tieto stanovujú nejakým meraním alebo nejakou simuláciou a mnohokrát tieto údaje nie sú presné a potom skutočné hodnoty sú oveľa vyššie, ako sú prípustné, stanovené touto vyhláškou, a preto vlastne nie je, nie sú splnené tie podmienky pri výstavbe týchto ciest a diaľnic, ktoré by spĺňali to, že by chránili ľudí pred zvýšeným hlukom.
Problematika hluku je celosvetovo rozšírená. Hluk patrí naozaj medzi závažný faktor aj preto, že jeho hladiny sa stále zvyšujú a poškodenie zdravia ľudí prebieha dlhodobo a skryto. So zvukom a napokon aj samotným hlukom sa človek stretáva denne. Oproti iným faktorom aj tento, je tento faktor o to závažnejší, že pôsobí neustále, a to aj v čase určenom na oddych a relaxáciu a tiež v noci v čase určenom na spánok. Čiže naozaj ak človek býva pri napríklad železnici, tak železničná doprava nie je taká frekventovaná, tie vlaky nechodia neustále, ale naozaj bývať kúsok od diaľnice alebo rýchlostnej cesty, kde tá doprava je stále kontinuálna a prebieha aj počas nočných hodín, naozaj je to veľmi, veľmi nebezpečné pre poškodenie zdravia.
Z fyziologického hľadiska sa zvuk definuje ako mechanické vlnenie vo frekvenčnom rozsahu, ktorý počuje ľudské ucho medzi 16 až 20-tisíc hertzov. Hluk je akýkoľvek nežiaduci zvuk, ktorý pôsobí na človeka rušivo, nepríjemne a v niektorých prípadoch dokonca poškodzuje jeho zdravie. Hluk sa čoraz častejšie stáva stresujúcim faktorom v mnohých situáciách, pritom stres je rizikový faktor až u 90 % ochorení.
Na základe epidemiologických štúdií bolo zistené u obyvateľov zvýšenie celkovej chorobnosti ako dôsledok pôsobenia chronického stresu. Zaznamenané boli poruchy krvného tlaku, ischemická choroba srdca, gastro, gastrointestinálne poruchy, zápalové ochorenia, nižšia odolnosť voči infekciám. Zistilo sa, že k ochoreniam dochádzalo až po dlhšej dobe strávenej v hlučnom prostredí. Pri cievnych ochoreniach po piatich až desiatich rokoch a pri nervových ochoreniach po ôsmich až desiatich rokoch expozície hlukom. Je to práve hluk z cestnej premávky, ktorý pôsobí na ľudský organizmus nepretržite, dlhodobo a vo vyšších hodnotách, ako sú prípustné, a práve preto by mu mala legislatíva venovať väčšiu pozornosť.
Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest cez intravilány obcí je na Slovensku v oblasti ochrany pred hlukom značne podcenená. Viacero prípadov sťažností obyvateľov a nezávislých meraní preukazujú, že mnohé úseky prechádzajúce popri obydlí občanov nespĺňajú zákonom stanovené parametre. Napríklad hluk z rýchlostnej cesty R1 je v úseku medzi mestskými časťami Krškany - Janíkovce úplne nepochopiteľne bez protihlukových clôn odkrytá mestu a úroveň doliehajúceho hluku miestami dosahuje až 90 decibelov, čo je o 30 decibelov viac, ako je prípustné, teda o 50 % viacej.
Nedávno boli, nedávno bol medializovaný aj prípad mesta Žarnovica, ktorý už niekoľko rokov žiada Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Národnú diaľničnú spoločnosť vybudovať protihlukovú bariéru na rýchlostnej ceste R1, ktorá prechádza intravilánom mesta Žarnovica, konkrétne je to ulica Sandrická, Fraňa Kráľa a Lukavica, keďže táto nebola zhotovená v čase budovania rýchlostnej komunikácie. Termínov na vybudovanie protihlukovej bariéry bolo od kompetentných už niekoľko, ktoré uplynuli. Naposledy mestu dňa 4. februára 2021 bolo doručené oznámenie, kde Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky (Ministerstvo dopravy a výstavby SR, pozn. red.) vydalo rozhodnutie, ktorým bolo Národnej diaľničnej spoločnosti ako správcovi rýchlostnej cesty nariadené v termíne do 31. 12. 2031 zabezpečiť výstavbu protihlukových opatrení.
Tu naozaj nemožno hovoriť o nejakom rýchlom, nejakom rýchlom riešení a preto aj sme sa rozhodli prísť do parlamentu s týmto návrhom zákona. Z týchto dôvodov predkladatelia navrhujú novelizovať zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, v rámci ktorého sa zavedie explicitná podmienka, podľa ktorej úsek diaľnice a rýchlostnej cesty, ktorých os vozovky je vo vzdialenosti kratšia ako 150 metrov od hranice zastavaného územia obce alebo ktoré prechádza cez zastavané územie obce, musia byť vybavené protihlukovým opatrením, ktorého realizovaním sa dosiahne zníženie hlukovej záťaže spôsobenej cestnou dopravou na úroveň prípustnej hodnoty. Takisto sa zavádza povinnosť splnenia podmienky zníženia pre už postavené úseky diaľnic a rýchlostných ciest, a to do dvoch rokov účinnosti tohto zákona.
Viacero štúdií a meraní ukazujú, že vo vzdialenosti od 100 do 150 metrov od diaľnice sa hluk znižuje na prípustnú úroveň okolo 60 decibelov. Ako príklad uvádzame dve merania. Ak bude záujem, tak môžeme, samozrejme, k tomu dať aj nejaké konkrétne zdroje na tieto štúdie. Sú tam grafy, v ktorých môžete vidieť, ako sa mení závislosť tohto hluku od vzdialenosti. Preto sme nastavili tú hranicu 150 metrov, pretože v tejto vzdialenosti podľa týchto štúdií už dochádza k zníženiu hluku na úroveň od 60 decibelov, teda pod úroveň, ktorá je ešte považovaná za zdravú.
Hluk narastá predovšetkým v okolí dopravných ťahov z automobilov a železničnou dopravou. Tieto škodlivé akustické vplyvy, ktoré pôsobia na človeka, možno redukovať správnym nastavením alebo navrhnutím protihlukových opatrení v podobe protihlukových clôn. Rozsah a parametre týchto clôn vyplývajú z výpočtov hlukovej štúdie. Z hľadiska hluku sa v praxi používajú dva typy protihlukových stien, sú buď odrazivé a pohltivé. V mestách a obciach v priamom styku s obyvateľstvom, kde sa protihluková clona stáva súčasťou mestského prostredia, dotvára ho, sa pri návrhu protihlukovej clony kladie dôraz na kritériá hlukovej ochrany. V intraviláne sa preto tvorba protihlukovej clony orientuje na pohltivé materiály. Tieto materiály musia spĺňať hodnoty vzduchovej neprievzdušnosti a zvukovej pohltivosti, pričom hluková štúdia presne udáva výšky v jednotlivých úsekoch clony.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že pre vás všetkých je problematika ochrany zdravia našich občanov aj pred hlukom veľmi dôležitá a že sa rozhodnete prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní, aby sme sa mohli baviť potom o tých technických a procesných nastaveniach lehôt, aby sme naozaj docielili čo najlepší výsledok.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 30.11.2021 14:06 - 14:07 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teda pani poslankyňa, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, za politickú stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko.
Cieľom tohto predloženého legislatívneho návrhu je ochrana obyvateľov miest a obcí pred zvýšeným hlukom z diaľnic a rýchlostných ciest a tým zníženie negatívnych dôsledkov dlhodobého pôsobenia hluku cestnej premávky na ľudský organizmus.
Tento návrh zákona je v súlade s ústavou, je v súlade s dohovormi aj s inými zákonmi. Má negatívny dopad na štátny rozpočet a viacej uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2021 10:28 - 10:29 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za faktickú poznámku, ktorá bola skôr smerovaná pánovi guvernérovi, ale tiež sa k nej skúsim vyjadriť, lebo dnes už banky, no musia pri výpočte toho ukazovateľa Debt Service-To-Income počítať aj s tzv. stresovým testovaním. Teda oni musia predpokladať, že tá úroková sadzba sa zvýši o dve percentá, čiže oni musia do toho to započítať, aby v prípade, že sa tá úroková sadzba naozaj zvýši a bude musieť ten, ten, ktorý je dlžník, potom splácať vyššiu tú splátku, aby bol schopný zo svojho súčasného príjmu. Ale je to, samozrejme, legitímna otázka, či by nebolo potrebné tento ukazovateľ možno sprísniť, pretože k nárastu tých úrokových sadzieb raz určite dôjde, otázka je, kedy. A, samozrejme, aj príjem môže poklesnúť, takže tým pádom naozaj je to veľmi legitímne. Ďakujem.
Skryt prepis