Toto plénum niekedy minulého roka, ak si to dobre pamätám, odsúdilo vraždu dvoch mladých ľudí v bare Tepláreň alebo v klube, v kaviarni tu neďaleko Národnej rady. Pri tom odsudzovaní uznesenia plného lží o tom, aká je slovenská spoločnosť nenávistná, ako sa radikalizuje, ako sa šíri nenávisť voči napríklad homosexuálom a podobne, čo nebolo podložené vôbec ničím, absolútne ničím, bolo to len tak vhodené do uznesenia, sa tu predbiehali mnohí...
Toto plénum niekedy minulého roka, ak si to dobre pamätám, odsúdilo vraždu dvoch mladých ľudí v bare Tepláreň alebo v klube, v kaviarni tu neďaleko Národnej rady. Pri tom odsudzovaní uznesenia plného lží o tom, aká je slovenská spoločnosť nenávistná, ako sa radikalizuje, ako sa šíri nenávisť voči napríklad homosexuálom a podobne, čo nebolo podložené vôbec ničím, absolútne ničím, bolo to len tak vhodené do uznesenia, sa tu predbiehali mnohí poslanci Národnej rady z toho tzv. liberálneho spektra v tom, ako čo najviac pošliapať hrdosť a dôstojnosť slovenského národa a vykresliť ho ako nejaký nenávistný, fanatický, obludný národ, ktorý nenávidí všetky menšiny.
Dosiahlo to dokonca tak extrémne rozmery, že takéto uznesenie prijal Európsky parlament, ktorý odsúdil v podstate generalizujúcim spôsobom slovenský národ ako bandu nenávistných, primitívnych fanatikov, ktorý vraždí homosexuálov. Do takejto roviny vaše uznesenie dokázalo dostať Slovenskú republiku. Bohužiaľ, aj s pričinením slovenských europoslancov zastupujúcich aj strany, ktoré tu dnes sedia, napríklad OĽANO či SaS. Slovenskí europoslanci hlasovali za odsúdenie vlastného národa! Do takéhoto stavu sme to dostali.
A potom sa udialo niečo, čo je pre slovenskú spoločnosť signifikantné. Odporná, krutá udalosť, ktorá každého jedného trochu normálneho emočne stabilného človeka musela vykoľajiť a poukázať na zásadný problém, ktorý sa tu desaťročia ignoruje. Došlo k vražde zdravotnej sestry v Michalovciach, ženy, ktorá zúfalo volala o pomoc a túto pomoc nedostala. Bola dobodaná, zavraždená asociálnym mladíkom priamo na ulici. Niečo, na čo sa človek nielen ťažko pozerá, o čom sa mu ťažko číta, o čom sa mu ťažko počúva, pretože keď vidí tú ženu, ako zbytočne prišla o svoj život, uvažuje nad tým, že to mohla byť žena, matka, sestra či dcéra kohokoľvek z nás, ako tu sedíme. A pýta sa sám seba, či je toto plénum schopné a ochotné urobiť čokoľvek pre to, aby sa takáto udalosť znovu neopakovala. Alebo či je toto plénum vôbec schopné odsúdiť túto odpornú vraždu úplne rovnakým spôsobom, ako odsúdilo vraždu dvoch mladých ľudí, ktorú odsudzujem aj ja a odsudzuje ju každý príčetný človek. Pretože násilie a už tobôž nie páchanie alebo bratie ľudských životov nie je riešením pre akýkoľvek spoločenský problém. Či má niekto nenávistné tendencie alebo si povedal, že ukradnem dvadsať eur, aby som ich mohol prehrať v neďalekej herni, nikdy nie je násilie, kriminalita alebo vražda riešením pre takéto primitívne popudy. Bohužiaľ, im ale ako spoločnosť musíme čeliť.
A preto sme pripravili v hnutí REPUBLIKA uznesenie, ktorým má Národná rada možnosť ukázať, že Erika z Michaloviec je pre ňu rovnako hodnotná, že jej život je pre ňu rovnako hodnotný, ako život dvoch mladých chlapcov z baru Tepláreň. O nič iné tu nejde. Rovnocennosť. Aby Národná rada ukázala, že aj život Slovenky, tvrdo pracujúcej ženy, ktorá zachraňovala ľudské životy počas celého svojho života, je pre ňu rovnako hodnotný. V tomto uznesení Národná rada odsúdi túto brutálnu vraždu a požiada vládu, aby prijala účinné opatrenia k tomu, aby predišla ďalším takýmto násilným činom. Ak má s týmto textom niekto problém, tak má problém s tým, aby odsúdil vraždu nevinnej ženy. Nič iné tam nie je.
Ak bude niekto hľadať zámienky pre to, aby sa nepostavil na stranu pravdy, spravodlivosti, na stranu princípov, ktoré sú úplne zrejmé a mali by byť vlastné každému príčetnému a spravodlivo uvažujúcemu človeku, tak tento človek postaví svoje vlastné politické preferencie, vlastnú politickú nenávisť nad život obyčajnej tvrdo pracujúcej ženy, ktorá doplatila na nefunkčnosť štátnych orgánov. Pretože, povedzme si to na rovinu, táto žena a mnoho ďalších ľudí po celom Slovensku, ktorí doplácajú na útoky, násilné konanie hoc akých asociálov, či sú bieli, čierni, oranžoví, ružoví, je mi to úplne jedno, ľudí, ktorých spoločnosť dlhodobo toleruje aj napriek tomu, že vidí, že sú u nich prejavy asociálneho správania, že vidí, že ich život nikam nesmeruje, že sa pofľakujú, že robia kriminalitu, drobnú kriminalitu, spoločnosť ich neustále toleruje, povie: Ukradol si to, v poriadku, ukradol si hento, v poriadku, počkáme, kým niekoho zabiješ! Aj napriek tomu, že spoločnosť všetky tieto veci vidí, štát nekoná. Štát nerobí nič pre to, aby predišiel preventívnou formou tomu, aby takéto konania ďalej nepokračovali, aby nenastali, aby zbytočne neprichádzalo k stratám o ľudské životy.
A presne po tomto volá toto uznesenie, aby sa Mikulec spamätal a namiesto riešenia svojich kamarátov kajúcnikov a prenasledovania opozície začal riešiť problémy tam, kde sú, napríklad v Michalovciach, napríklad na celom východnom Slovensku, napríklad na juhu stredného Slovenska, všade, kde sú lokality, kde žije väčšie množstvo jedincov, jednotlivcov s problémovým správaním.
Polícia Slovenskej republiky tieto lokality eviduje aj napriek tomu, že má zakázané štatistiky na etnickom princípe, oni presne vedia, v ktorých lokalitách sú ohniská napätia, spoločenského napätia, v ktorých lokalitách dochádza ku väčšej koncentrácii jednotlivcov s asociálnym správaním, v ktorých lokalitách dochádza ku koncentrácii jednotlivcov s väčším množstvom sklonov ku drobnej, napríklad ekonomickej kriminalite, ale aj násilnému správaniu. Všetci to dobre vedia. Mikulec veľmi dobre vie, nech príde na ktorúkoľvek okresnú kriminálnu políciu alebo za krajským riaditeľom Policajného zboru, ukážu mu presne, ktoré lokality sú problém. Polícia Slovenskej republiky to eviduje. Vie to každý jeden človek, ktorý trochu premýšľa, pretože to vychádza z práce polície. Polícia predsa musí vedieť a evidovať, v ktorých lokalitách má problémy a kde je toho násilného alebo ekonomického trestného správania viac.
A preto má štát aj možnosti a kompetencie na to, aby tieto situácie riešil, aby ich riešil tak, aby voči asociálom, ktorí sa odmietajú voči spoločenským normám a zákonom Slovenskej republiky prispôsobiť tak, ako by to malo byť zrejmé a žiadané, zakročil tvrdo.
Bez ohľadu na to, a to znovu prízvukujem pre všetkých tých klamárov, ktorí by chceli hľadať možnosti, ako ospravedlniť svoj pokrytecký postoj pri tomto hlasovaní, či sú bieli, čierni, oranžoví, ružoví, je totálne jedno! Je to úplne jedno, čo majú oblečené, akú majú váhu, akú majú farbu, mňa to vôbec netrápi. Podstatné je to, či sa správajú slušne a či nevraždia ženy na uliciach. To je to podstatné, na čo máme brať zreteľ. A keď ako spoločnosť nezačneme tieto situácie riešiť, tak sa pýtam, kto bude zodpovedný za ďalšie takéto konania. Kto bude zodpovedný za ďalšie násilné trestné činy?! Kto bude zodpovedný za ďalšie vraždy, keď táto Národná rada neodsúdi toto konanie a nebude žiadať túto odvolanú vládu, aby okamžite začala tieto veci riešiť?!
Pretože je fajn sa dnes v týchto časoch začať predbiehať, kto prinesie do parlamentu populistickejší návrh, kto navrhne 200 eur, 300 eur. Päťsto eur pre ľudí, ktorí prídu k voľbám. Ako totálni pomätenci a šialenci. Ale tento parlament by sa mal začať aj venovať problémom, ktoré trápia obyčajných ľudí na Slovensku. Ísť medzi nich a pýtať sa tých ľudí v Michalovciach, či ich trápi to spolužitie. Či je tam problém a pýtajte sa tých ľudí v Michalovciach, čo vám asi povedia. Žije sa nám fajn, nie je tu žiaden problém, neexistuje tu tendencia k napätiu, nie sú tu problémoví jednotlivci. Pýtajte sa to ľudí všade po celom východe. Pýtajte sa to ľudí na Gemeri. Pýtajte sa to ľudí na Spiši, pýtajte sa to ľudí, ktorí žijú v blízkosti osád, kde je množstvo jednotlivcov, ktorí páchajú častokrát poväčšine malú ekonomickú kriminalitu a niekedy to, bohužiaľ, prerastie aj k takýmto trestným činom. Nie sú jediní, ktorí tieto trestné činy páchajú. Páchajú aj bieli Slováci, bieli Maďari, páchajú ich hockto. Ale keď je koncentrácia problémových jednotlivcov väčšia a polícia to dobre vie, tak to polícia môže riešiť, len na to potrebuje podporu ministerstva vnútra. Lenže tu dochádza k úplne opačným tendenciám. Toto plénum sa predbieha v tom, koľko peňazí absolútne nezmyselným a totálne uleteným spôsobom do týchto komunít naleje. A prídu tu hlasy, ako tu povedal jeden poslanec, ktorého nechcem menovať, že riešením tohto problému teda má byť zvýšenie životnej úrovne v týchto komunitách. A to riešenie máme teda predpokladať úplne rovnaké, ako ho predvádzate doteraz a ako ho predvádzali všetky vlády v minulosti. Zoberieme veľký balík peňazí, vytvoríme výzvu, nalejeme ich tam, oni sa roztratia a budeme sa pozerať, ako problém narastá. Alebo predpokladáte, že keď budete kriminálnikovi platiť za to, aby sa mu žilo lepšie, tak nebude kriminálnik? To choďte do Leopoldova a rozdávajte tam peniaze. Uvidíte, akí budú tí ľudia skvelí. Čo sú toto za bláznivé nápady? Človek nemôže byť ospravedlnený vo svojom násilnom kriminálnom správaní tým, že je chudobný. Čo je to za argument? Ani drogy, ani alkohol, ani chudoba, ani nič podobné vás predsa neoprávňujú k páchaniu kriminality. Ak niekoho dobodáte na ulici pre pár eur, tak mňa nezaujíma, či žijete chudobne, či žijete v osade, alebo či bývate v hoteli Hilton. Podstatný je fakt, že ste spáchali odporný zločin a zaslúžite si ten najtvrdší možný trest, aký slovenské právo pozná.
A nemôžme preto volať po tom, aby sme naliali ešte väčšie množstvo peňazí v rámci rôznych výziev, grantov a nezmyselných projektov do osád a očakávali, že takto sa situácia zlepší. Že zvýšime dávky, zvýšime príspevky, zvýšime podporu v nezamestnanosti. Alebo ako tu bol návrh z Progresívneho Slovenska, zavediem 30 % príspevok na bývanie. Najlepšie bude, keď všetko dáme zadarmo niektorým ľuďom. Pračku, sušičku a slúžku, ktorá im bude zabezpečovať každodenné potreby. Takto možno prestanú páchať kriminalitu. Pretože tá zvrátená logika, ktorá hovorí, že človeku, ktorý nemá záujem sa prispôsobiť, nemá nejakú tendenciu, teraz znovu prízvukujem, hovorím o jednotlivcoch, ktorí takéto tendencie majú, či sú bieli, čierni, oranžoví, ružoví, nikto ma tu za slovo chytať nebude, ak dáte takémuto jednotlivcovi, problémovému jednotlivcovi všetko do rúk zadarmo, tak on si povie, no to je úplne super, už nemám dôvod byť zlý. Naopak, ak niekto vidí, že jeho asociálne formy správania sú štátom odmeňované, to znamená, nesnažíš sa, tu máš dávku. Nechceš pracovať? Tu máš dom nájomný za 30 eur mesačne. Nechceš zvyšovať svoje vzdelanie? No to nevadí. Všetko je fajn, my sa o teba postaráme, zajtra ti dovedieme do osady na nelegálny pozemok nový vodovod a zaplatia to všetci tvrdo pracujúci Slováci. Všetci tvrdo pracujúci občania Slovenskej republiky. Slováci, Maďari, akýkoľvek príslušníci menšín, lebo tí všetci platia dane tomuto štátu, z ktorých sa to financuje. A ten človek, ktorého asociálne správanie je štátom takýmto spôsobom odmenené, doslova odmenené, má pečiatku na to, robíš dobre, pokračuj v tom, my ťa za to odmeníme, tak ten sa má podľa vás prispôsobiť a začať byť slušnejší, lepší? Práve opak je pravdou. Tvrdé, jasné kritériá a pravidlá, normy, ktoré budeme vyžadovať na slušné správanie všetkých bez ohľadu na ich rozdiely, bez ohľadu na ich farbu, to jediné môže vyriešiť tento problém, nie podpora asociálneho správania. Ale naopak, vynucovanie slušného správania. Nie podpora kriminality, ale naopak, vynucovanie tvrdého postihu kriminality. To jediné môže pomôcť v takýchto kriminálnych problémových oblastiach, lokalitách, miestach, kde je väčší počet jednotlivcov s kriminálnym správaním. Preto je dnes jednoduchá a jedinečná možnosť pre každého jedného poslanca Národnej rady ukázať, že nerozlišuje ľudí podľa ich orientácie, podľa ich farby, podľa ich etnicity a že každý jeden život, aj život tvrdo pracujúcej Slovenky, ktorá zachraňovala ľudské životy počas celého svojho života, má pre ňu rovnakú hodnotu. Že Národná rada túto vraždu odsúdi a že Národná rada bude žiadať, lebo to je jej kompetencia, je to jej právo, vládu, aby urobila všetko pre to, aby sa takáto udalosť neopakovala. Aby bola šanca na opakovanie takejto udalosti minimalizovaná na čo najnižšiu možnú mieru. Aby žiadna ďalšia žena, žiadna ďalšia matka, žiadna ďalšia stará mama, žiadna ďalšia sestra či dcéra nemusela padnúť za obeť krvilačnému vrahovi, ktorý si povedal, že chce pár eur, aby si prilepšil pri svojom asociálnom správaní.
Jednoduchá možnosť pre celú Národnú radu. Nie je to možnosť, je to dokonca naša povinnosť, ak nám na životoch týchto ľudí záleží. V tomto uznesení nie je ani slovko o akýchkoľvek národnostiach, etnicitách, nie je tam nič, čo by ste mohli ospravedlniť a aby ste nemuseli za toto hlasovať. Ak za toto nezahlasujete, jednoducho pre to, že pre vás život slovenskej ženy nemá rovnakú hodnotu, ako životy tých, ktorých vraždu brutálnu a odsúdeniahodnú vraždu ste odsúdili v minulosti, pričom text tohto uznesenia dokonca ešte aj vychádza z toho pôvodného uznesenia, čiže tie formulácie, ak si ich pamätáte, vám musia byť zrejmé, lebo sú prakticky rovnaké a nejde tu teda o nič iné, len o to, aby Národná rada tento problém vyriešila. Naozaj sa už na takéto veci nemôžme ďalej ticho pozerať a musíme urobiť minimum, to minimum, čo nám kompetencie poslancov Národnej rady v tejto veci ponúkajú.
Skryt prepis