Ďakujem pekne za slovo.
Ja na záver vystúpenia prečítam pozmeňujúci návrh, ktorý budú predkladať spoločne teda so mnou aj pán poslanec Kremský a pán poslanec Dostál. Pôvodne mal tento pozmeňujúci návrh predkladať aj pán poslanec Oravec, len predpokladám, že sa pridá neskôr do diskusie, nie je momentálne tu. Spomínam to preto, že zo strany SaS počas prvého čítania (ruch v sále a zaznievanie gongu) padlo asi najviac nejakých pripomienok,...
Ďakujem pekne za slovo.
Ja na záver vystúpenia prečítam pozmeňujúci návrh, ktorý budú predkladať spoločne teda so mnou aj pán poslanec Kremský a pán poslanec Dostál. Pôvodne mal tento pozmeňujúci návrh predkladať aj pán poslanec Oravec, len predpokladám, že sa pridá neskôr do diskusie, nie je momentálne tu. Spomínam to preto, že zo strany SaS počas prvého čítania (ruch v sále a zaznievanie gongu) padlo asi najviac nejakých pripomienok, návrhov na vylepšenie k tomuto návrhu zákona, a preto som s nimi komunikoval, rovnako som počul výhrady aj zo strany napríklad pána poslanca Svrčeka zo strany SME RODINA. Z tých pripomienok, ktoré prišli, je asi 80 % akceptovaných, 20 % nie. Vysvetlím, prečo niektoré nie sú. Myslím, že aj podľa toho sa budú rozhodovať jednotliví poslanci pri, pri hlasovaní o tomto návrhu. Teda začnem postupne.
Bolo tu takých päť-šesť okruhov pripomienok k tomuto návrhu zákona a aj vysvetlím, akým spôsobom sú zapracované v pozmeňujúcom návrhu.
Prvá taká pripomienka bola, prečo riešime pri nadobudnutí účinnosti zákonov vo vzťahu k podnikateľom len prípady, kedy majú zákony negatívny vplyv na podnikateľov. Bol, zaznelo to tu viackrát, je pravda, že aj keď sme sa rozprávali s podnikateľmi, tak im niekedy aj pozitívne vplyvy môžu narušiť určitú stabilitu ich prostredia, pretože môže mať niečo aj pozitívny vplyv, ale to neznamená, že aj pri pozitívnych dopadoch na nich nebudú si musieť upraviť určité napríklad informačné systémy, databázy, rôzne programy, ktoré majú nakúpené na účtovníctvo a tak ďalej. Čiže akýkoľvek dopad v zásade pre nich znamená nestabilitu toho prostredia, a teda vzhľadom na túto pripomienku alebo vo vzťahu k tejto pripomienke sme vyhoveli tým spôsobom, že sme vypus... že vypúšťame slovíčko negatívny pri tých vplyvoch a to nadobudnutie účinnosti k 1. januáru alebo k 1. júlu bude teda mať povinnosť navrhovateľ dodržať vždy, keď bude predložený návrh zákona alebo schvaľovaný návrh zákona, ktorý má akýkoľvek vplyv na podnikateľskú sféru.
Druhá, druhá, druhé také veľké množstvo otázok a pripomienok sa týkalo možných výnimiek z toho základného pravidla, základného pravidla, teda že budú zákony nadobúdať účinnosť 1. januára a 1. júla príslušného roka vo vzťahu k podnikateľom.
Ja sa vrátim trošku v rámci tohto volebného obdobia do minulosti. Viacerí si spomínate, že my sme tu, a som rád, že aj pán poslanec Oravec sa pridá do diskusie, my sme tu v roku 2020, a zhodou okolností pán poslanec bol vtedy štátnym tajomníkom, schvaľovali ten prvý balík predpisov vo vzťahu k podnikateľom, to podnikateľské Kilečko a v rámci toho podnikateľského Kilečka bola aj novela tohto zákona, kde pribudol § 5a, ktorý je tam stále, ktorý nehovoril o tom, že zákony majú byť schvaľované tak, že majú nadobúdať účinnosť k 1. januáru, resp. k 1. júlu, ale že sa majú len, že sa tá účinnosť má len navrhovať týmto spôsobom. Ono to bol len taký prvý krok, taká polcesta, také, taký troška slabý odvar, to nazvem, toho, čo sa naozaj chcelo dosiahnuť, aj toho, čo bolo v programovom vyhlásení vlády, pretože, viete, navrhnúť to môžte na 1. január, ale kým to zbehne legislatívnym procesom, tak máte úplne iný termín, ktorý nemá žiadny súvis s prvým januárom, a stále to je nestabilné pre tých podnikateľov.
A spomínam to preto, že my sme už v tom roku 2020 sa aj dohodli, že v rámci volebného obdobia prídeme s týmto návrhom, ktorý to zavedie spôsobom, ktorý bol aj želaný. To znamená, že sa bude aj schvaľovať účinnosť návrhov zákonov vo vzťahu k podnikateľom k 1. januáru. A prečo aj 1. júl? Lebo to je trochu naozaj jedna z výnimiek z toho pravidla. Aj samotní podnikatelia spomínali, že vedia si predstaviť, že by zákony pre podnikateľov tak, aby to nebolo pre nich nestabilné, mohli nadobúdať účinnosť aj dvakrát do roka, že vedia to zvládnuť v tých polročných intervaloch.
Ďalšia taká situácia môže nastať, že prijímame zákon v decembri, prezident ho... alebo prezidentka ho vráti, a prehupneme sa do nového roka, hoci pôvodný zámer taký nebol, ten zákon mal nadobudnúť účinnosť 1. januára a takto by sme museli čakať celý rok s účinnosťou len kvôli tomu, že prezident alebo prezidentka ho, zákon vrátila z nejakého dôvodu, ktorý väčšinou býva vážny, ale každý je omylný. No tak dali sme tam ešte ten druhý termín 1. júl, aby sme vedeli nejakým spôsobom trošičku zmierňovať dopady takýchto situácií, ktoré môžu nastať, keď prezident vráti, prezidentka vráti návrh zákona.
Nie je to jediná výnimka. Tých výnimiek sa navrhovalo oveľa viac. Nie všetky sa ocitnú aj v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý budem čítať, ale ja teda spomeniem postupne všetky, pretože sú dôležité, a myslím si, že aj vzhľadom na to, že ten pozmeňujúci návrh sa finišoval skutočne na poslednú chvíľu a mnohí sa nemali možnosť s ním oboznámiť, tak si myslím, že je férové, aby som to aj takto bližšie povedal v pléne, o čom tie výnimky sú.
Čiže prvá výnimka by platila, pokiaľ by bol zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže vtedy by, aj keď to má vzťah na podnikateľov alebo dopad na podnikateľov, by sa nemusel tento termín nadobudnutia účinnosti stanovať na 1. január a 1. júl. Vo všeobecnosti, aj keď tie výnimky nastanú, tak predkladateľ sa môže rozhodnúť, že bude dodržiavať ten termín, tak je aj formulovaný ten pozmeňujúci návrh. To znamená, že to nie je automatická výnimka, že vtedy to nebude platiť. Keď navrhovateľ povie, že áno, som v skrátenom legislatívnom konaní, ale viem dať termín 1. január, tak môže dať aj 1. január, že to, to sa nevylučuje.
Druhá pripomienka sa týka transpozície a implementácie právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev, resp. Európskej únie už dnes.
Ďalšia výnimka sa týka medzinárodných zmlúv a ich implementácie, teda to sú prípady, kedy povedzme medzinárodná zmluva alebo smernica, alebo nariadenie najmä stanovujú iný termín nadobudnutia účinnosti, a keby sme si to my dávali len január a júl, tak by sme sa mohli ocitať v určitých problémoch vo vzťahu k Európskej únii k začiatkom konaní za porušenie práva, preto tá výnimka je podľa mňa namieste.
Rovnako sa to môže stať aj pri medzinárodných zmluvách, pretože nejaké ratifikujeme, s nejakými súhlasíme, k nejakému dátumu by mali nadobudnúť účinnosť a asi by nebolo správne, keby my sme si, keby sme to neuprednostnili pred naším vnútroštátnym pravidlom o prvom januári, prvom júli.
Ďalší, ďalšia výnimka by mala byť vtedy, keby to, keď to bude návrh ústavy alebo novelizácia ústavy a návrh, resp. novelizácia ústavného zákona.
Ďalšia výnimka, ktorá, aj dnes ju platný zákon pozná, o tvorbe zákonov, je návrh zákona o štátnom rozpočte. Ten má predsa len troška iný proces s výnimkami, takže tie výnimky sa aj teraz v tom platnom znení, keď tam máte, ten § 5a sa vzťahoval aj na zákon o... návrh zákona... na návrh zákona o štátnom rozpočte a táto výnimka by mala byť aj v tomto novom pravidle, ktoré zavádzame.
Ďalej by to mali byť zákony, ktoré boli vrátené prezidentom, ale iba tie, ktoré boli predtým prerokované v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme si nenegovali navzájom dve rôzne výnimky, to znamená, že aby sme zase aj neotvárali tie nožnice príliš, lebo už ten termín 1. júl, ktorý sme dali ako druhý, rieši prípady, kedy prezident vráti návrh zákona, takže preto sme to limitovali, tú výnimku, len na tie prípady, kedy najprv bolo skrátené legislatívne konanie, a potom ešte nebodaj to prezident alebo prezidentka vráti do parlamentu, tak vtedy by sa tá výnimka uplatňovala, teda vtedy by nebolo potrebné dodržiavať 1. júl, 1. január pri návrhu zákonov s dopadom na podnikateľov.
No a posledná výnimka, s ktorou počíta pozmeňujúci návrh, tak to sú právne predpisy, ktoré majú podľa doložky vybraných vplyvov pozitívne sociálne vplyvy alebo pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Niektorí by to chceli mať takto bez dôvetku, ktorý teraz prečítam, pretože by to chceli mať... alebo považujú toto za správne. Ja osobne si myslím, že by sa otvorili veľmi, veľmi tie nožnice ohľadne výnimiek, keby sme tuná to ukončili, a mohli by sme myť potenciálne viac ako 50 % každého návrhu zákona cez túto výnimku schválené, schválený v parlamente, čiže ja s... je tam, v tom pozmeňujúcom návrhu budete počuť aj dôvetok k tejto výnimke, a to v tom zmysle, že jedine v prípade, ak sa na tom dohodla v tom spoločnom stanovisku plenárneho zasadnutia tripartita.
To znamená, že mali by s tým naozaj súhlasiť aj podnikatelia, vysvetlím prečo, lebo tento zákon je stavaný v prospech podnikateľskej sféry, podnikateľov. Nie je to zákon, ktorý rieši všetkých a všetko, v zásade žiadny zákon nerieši všetko. Nie vždy je možné vyjsť v ústrety všetkým, a ak by sme tam, ak sme do tohto návrhu pripustili alebo dali veľa výnimiek, tak by vlastne sme úplne oslabili to pravidlo, ktoré vo vzťahu k podnikateľom zavádzame. Čiže pri návrhu zákonov, ktoré budú mať pozitívny sociálny vplyv alebo pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, môže platiť výnimka takisto z toho pravidla 1. január, 1. júl, ale len v prípade, ak sa na tom spoločne dohodnú na tripartite. To znamená, že v zásade aj tí podnikatelia keď povedia, že dobre, bude to istá nestabilita pre nás, ale je to taký zásadný zákon, že, že je potrebné, aby nadobudol účinnosť povedzme 1. februára, 1. marca a tak ďalej.
Ešte sa objavovala aj, objavoval sa taký podnet na výnimku, ktorý sa týkal vykonávacích právnych predpisov, my sme nad tým, my sme to zvažovali aj s parlamentnou legislatívou aj s ďalšími poslancami, že či je to nevyhnutné, nakoniec sme sa nejak vzájomne zhodli na tom, že pri vykonávacích právnych predpisoch to také nevyhnutné nie je, nakoniec my v parlamente tie vykonávacie právne predpisy ani neschvaľujeme, prichádzajú, sú nám predkladané návrhy, aj to len v prípade, že termín nadobudnutia účinnosti vykonávacieho právneho predpisu je ten istý ako termín nadobudnutia účinnosti toho predloženého zákona, čiže je tu nejaké torzo tých vykonávacích predpisov, dobre viete, že viacerí z vás, aj keď je takáto povinnosť, tak tie návrhy vyhlášok nepredkladajú, v zásade za to sankcia ani veľmi nie je, ja to neospravedlňujem, len hovorím, že aký je faktický stav, a je to skôr záležitosť vlády, úradníkov, ktorých je pomerne dosť, a myslím si, že mali by si vedieť naplánovať tú prácu tak, že budú pri vykonávacích právnych predpisoch vedieť stanoviť termín nadobudnutia účinnosti pri dopade na podnikateľov buď na 1. júl, alebo 1. január bez, bez výnimky, teda pri vykonávacích právnych predpisoch, nie pri zákonoch.
Potom ďalší okruh námietok, pripomienok sa týkal toho, že ako vlastne budeme zisťovať, že keď poslanec uvedie, že to má dopady na podnikateľské prostredie, tak to naozaj má dopady, alebo keď povie, že nemá, tak že ich nemá. Tých ciest, ako sa dopracovať k nejakej verifikácii, je viac, sú niektoré náročnejšie, niektoré sú menej náročné, zvažovala sa aj cesta alebo spôsob, že by poslanec, keď mu prejde zákon do druhého čítania, tak by príslušný rezort, ktorý robí stanovisko alebo ktorý je gestorom pre stanovisko vlády k tomu poslaneckému návrhu zákona, jeho návrh zavesil na portál na pripomienkovanie, potom by po skončení pripomienkovania vycucol tie pripomienky, teda stiahol si ich z toho portálu a poslal ich poslancovi, aby ich mohol riešiť v druhom čítaní na gestorskom výbore, aj taký spôsob bol navrhovaný, tento spôsob sa ale vzhľadom aj na určité... technické obmedzenia to nazvem, alebo nedokonalosti, aj na ďalšie veci teda ukázal ako na túto chvíľu menej vhodný, a preto tá verifikácia je alebo bude v tom pozmeňujúcom návrhu upravená spôsobom, že tak ako dnes poslanec si žiada pred podaním návrhu zákona stanovisko od ministerstva financií, že či jeho návrh zákona má dopady na verejný rozpočet alebo na rozpočet verejnej správy, tak takisto bude žiadať ministerstvo hospodárstva, že či jeho návrh zákona, a teda o stanovisko, či jeho návrh zákona má dopady na podnikateľské prostredie, bude to robiť ešte pred podaním návrhu, čiže keď prídete do podateľne, tak formálne na tom sprievodnom liste nebudete zaškrtávať len to, že či ste poslali aspoň mailom na ministerstvo financií tú vašu žiadosť o stanovisko ministerstvo financií, teda ale budete tam zaškrtávať, aj že či ste to poslali na ministerstvo hospodárstva. Potom príde to stanovisko niekedy v priebehu legislatívneho procesu, vy sa ocitnete, vy sa ocitnete pri tom lepšom prípade v druhom čítaní, ak máte kvalitný návrh zákona, a väčšina si to myslí tiež, a prídete na gestorský výbor a budete sa zaoberať tým stanoviskom, budete tam diskutovať s ostatnými a budete mať povinnosť ako navrhovateľ aj s prihliadnutím na toto stanovisko ministerstva hospodárstva a v súlade so zákonom, ktorý ak schválime, tak bude platiť aj pre vás, budete mať povinnosť upraviť účinnosť návrhu zákona tak, aby to bol buď 1. január, alebo 1. júl pokiaľ to bude mať dopad na podnikateľské prostredie.
Toto je na začiatok, povedal by som, taký dosť nevinný mechanizmus, ktorý je pomerne ľahko zvládnuteľný, nevyžaduje nejaké, by som povedal, nadštandardné skúsenosti s informačnými systémami, dokonca myslím, že ani veľmi s počítačom, každý z nás má asistentov, myslím si, že jeden mail navyše každý zvládne, a podľa mňa to aj prispeje k tomu, že to nebude len také prázdne pravidlo, lebo pokiaľ by tam nebola žiadna verifikácia, tak by sa mohlo ľahko stávať, že ten poslanec tam vždy napíše, že nemá dopady na podnikateľské prostredie, a nakoniec by sme následne zisťovali, že má, a my nechceme, aby návrhy zákonov likvidovali bežných podnikateľov, najmä tých malých a stredných, pri tých oligarchoch to je trocha inak, ale pri týchto bežných podnikateľoch, tam naozaj asi nikto z nás nechce, aby sme im nejako likvidovali ich podnikateľské prostredie. No a pokiaľ ide o ešte nejaké zlaďovanie samotných procesov, tak táto úprava prináša zjednotenie doložiek vplyvov medzi vládou a medzi parlamentom. Dnes viete, že keď sa pozriete na vládne návrhy zákonov, tak majú doložku vplyvov, ktorá je, alebo ktorá má oveľa väčšiu výpovednú hodnotu ako majú tie, ktoré sú, sú prikázané poslancom.
Vláda navyše k tomu robí, robí aj analýzu vplyvov, čo sme v tejto fáze považovali naozaj za neprimeranú záťaž pre poslancov na to, aby sme týmto návrhom zákona to od nich nejak v budúcnosti alebo od nás všetkých vyžadovali, ale tento pozmeňujúci návrh má ambíciu, aby dopady, aby doložky jednotlivé, ktoré sa týkajú vplyvov či už na podnikateľov, alebo na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informačnú spoločnosť a tie ďalšie, boli zjednotené medzi vládou a parlamentom. To znamená, že sa predpokladá, že ak by prešiel tento návrh zákona, tak na májovej schôdzi by sme aj v nejakom menšom rozsahu menili uznesenie parlamentu o legislatívnej tvorbe zákonov, a to takým spôsobom, že by sme dali nové vzory týchto doložiek vplyvov aj pre poslancov, budú to také isté vzory, aké už dnes robí vláda, len zdôrazním, že to sa týka len doložiek, čiže nie analýz, lebo tie analýzy sú skutočne obtiažne, a myslím si, že poslanci naozaj nemajú ani okolo seba taký personál, aby vedel, vedela väčšina z nich alebo takmer každý robiť aj analýzy vplyvov.
Takže takto som to zhrnul, zhrnul som to naozaj z dôvodu, že mali ste málo času na to, aby ste sa mohli oboznámiť s týmto pozmeňujúcim návrhom, nie je to výsledok práce iba tohto dňa, naozaj sa na tomto pozmeňujúcom návrhu pracovalo v zásade mesiac, uskutočnili sa viaceré rokovania aj s ministerstvami príslušnými, aj teda na vládnej úrovni, aj v parlamente a je to určitý kompromis, s ktorým, dúfam, že vie byť väčšina v tejto sále spokojná, nie všetkému, samozrejme, je koniec, ja verím, že pôjdeme ešte ďalej v rámci najbližšej schôdze do vylepšenia niektorých ustanovení, najmä rokovacieho poriadku a ja som vždy otvorený minimálne diskusii a som človek, ktorý hľadá kompromis, a verím, že sa nám to podarí dosiahnuť aj pri ďalších legislatívnych návrhoch, nielen pri tomto.
Čiže ja na záver len poviem pred tým prečítaním pozmeňujúceho návrhu, že sme tu viacerí poslanci, a verím, že je nás väčšina, ktorí chceme zastabilizovať právne prostredie a legislatívne prostredie pre podnikateľov, o čo nás žiadajú, naozaj že dlhé roky o to žiadajú. To by mohol rozprávať pán poslanec Oravec, mohli by rozprávať ďalší, na každom stretnutí, kde sme s podnikateľmi, stretávali sme sa s nimi aj počas tohto volebného obdobia, nás žiadajú, aby sme týmto spôsobom zastabilizovali právne prostredie a legislatívu, ktorú prijímame vo vzťahu k nim.
Ja myslím, že je to aj o kvalite práva, toto pomáha aj kvalite tvorby práva a je to niečo, čo, myslím, že ocenia tí podnikatelia, a nielen tí podnikatelia, takmer okamžite, ako bude návrh zákona účinný, tá účinnosť sa navrhuje od 1. mája tohto roka, takže je to v zásade za rohom. Toľko k odôvodneniu samotného pozmeňujúceho návrhu a teraz by som ho na záver aj prečítal. Je troška dlhší, tak teda prosím o pochopenie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Ondreja Dostála a Petra Kremského k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 1412.
Tento návrh skupiny poslancov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 1znie:
1. V § 1 odsek 2 znie:
„(2) Ustanovenia § 2 ods. 3, § 4 ods. 3, § 6 ods. 2 a 3, § 7 ods. 1písm. a), d), e), g), h) a i) a ods. 4 a 5, § 8 až 10 sa nevzťahujú na návrh ústavy, ústavného zákona a zákona, ktorý podáva výbor Národnej rady Slovenskej republiky alebo poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.“
2. V čl. I sa za bod 2 vkladajú nové body 3 až 8, ktoré znejú:
3. V § 7 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „a analýzu vplyvov“.
4. V § 7 ods. 1 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
„d) analýzu vplyvov,“.
Doterajšie písmená d) až g) sa označujú ako písmená e) až h).
5. V § 7 ods. 1 písm. f) sa vypúšťajú slová „a pri preberaní alebo vykonávaní právne záväzného aktu Európskej únie aj tabuľku zhody návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie“.
6. V § 7 ods. 1sa za písmeno f) vkladá nové písmeno g), ktoré znie:
„g) tabuľku zhody návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie pri preberaní alebo vykonávaní právne záväzného aktu Európskej únie,“.
Doterajšie písmená g) a h) sa označujú ako písmená h) a i).
7. V § 7 ods. 3 písmeno a) znie:
„a) vplyvy na rozpočet verejnej správy1aa“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1aa znie:
„1aa) § 33 zákona č. 523/ 2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
8. V § 7 ods. 3 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „vrátane ich vyčíslenia“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Novelizačný bod 3 pozmeňujúceho návrhu.
3. V čl. I bode 3 v § 19 ods. 6 sa vypúšťa slovo „negatívny“.
4. V čl. I bode 3 v § 19 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Ustanovenie o dni nadobudnutia účinnosti právneho predpisu podľa prvej vety sa nemusí uplatniť, ak:
a) o návrhu zákona Národná rada Slovenskej republiky rozhodla, že ho prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní,
b) právne záväzný akt Európskej únie, ktorý si vyžaduje implementáciu5b), nadobúda účinnosť alebo sa má uplatňovať k inému dňu, ako by mal nadobudnúť účinnosť právny predpis podľa prvej vety,
c) medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, si vyžaduje implementáciu k inému dňu, ako by mal nadobudnúť účinnosť právny predpis podľa prvej vety,
d) ide o návrh ústavy alebo návrh ústavného zákona,
e) ide o návrh zákona o štátnom rozpočte,
f) ide o návrh právneho predpisu, ktorý má pod doložky právnych vplyvov pozitívne sociálne vplyvy alebo pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a iný deň nadobudnutia účinnosti právneho predpisu ako deň nadobudnutia účinnosti podľa prvej vety, je uvedený v spoločnom stanovisku z plenárneho zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, 5c)
g) ide o zákon vrátený prezidentom, ktorý bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní.
Poznámky pod čiarou k odkazom 5a) až 5c) znejú:
5a) § 89 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
5b) Čl. 7 ods. 2 tretia veta Ústavy Slovenskej republiky.
5c) § 7 ods. 7 zákona č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov, skrátene zákon o tripartite v znení zákona č. 76/2021 Z. z.
Novelizačný bod 5 pozmeňujúceho návrhu.
5. V čl. 1 sa vypúšťa bod 5.
6. Za čl. 1 sa vkladá nový čl. 2, ktorý znie:
Čl. 2
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 77/1998 Z. z., zákona č. 86/2000 Z. z., zákona č. 138/2002 Z. z., zákona č. 103/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 360/2004 Z. z., zákona č. 253/2005 Z. z., Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 320/2005 Z. z., zákona č. 261/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 38/2010 Z. z., zákona č. 153/2011 Z. z., zákona č. 187/2011 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 191/2011 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 237/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 296/2012 Z. z., zákona č. 330/2012 Z. z., zákona č. 309/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 399/2015 Z. z., zákona č. 1/2017 Z. z., zákona č. 55/2017 Z. z., zákona č. 217/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 241/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 288/2021 Z. z., zákona č. 252/2022 a zákona č. 24/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 68 ods. 3 znie:
(3) Dôvodová správa musí obsahovať náležitosti podľa osobitného predpisu,54) doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov,54a) ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú povinné poskytnúť poslancom a výborom súčinnosť pri vypracovaní doložky vybraných vplyvov formou zaslania potrebných podkladov.
Pri návrhu zákona podanom výborom alebo poslancom treba návrh zákona vždy vopred prerokovať s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo hospodárstva) z hľadiska jeho vplyvu na podnikateľské prostredie; súčasťou stanoviska ministerstva hospodárstva k návrhu zákona je aj vyčíslenie vplyvov na podnikateľské prostredie.
Poznámky pod čiarou k odkazom 54) a 54a) znejú:
„54)§ 7 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
54a)§ 7 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Bod 2. Teda tej novely rokovacieho poriadku.
2. § 77 ods. 3 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky vplyvu návrhu zákona na rozpočet verejnej správy a stanovisku ministerstva hospodárstva k vplyvu návrhu zákona na podnikateľské prostredie. Navrhovateľ zákona upraví účinnosť návrhu zákona s prihliadnutím na stanovisko ministerstva hospodárstva k vplyvu návrhu zákona na podnikateľské prostredie v súlade s osobitným predpisom.54)"
Poznámka pod čiarou k odkazu 54b)znie:
"54b) § 19 ods. 6 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení zákona č. ... /2023 Z. z."
3. V § 79 ods. 4 sa za písm. c) vkladá nové písm. d), ktoré znie:
d) informácie o stanovisku vlády podľa § 70 ods. 2.
Doterajšie písm. d) až f) sa označujú ako písm. e) až g).
No a potom je tu bod 4 tej novely rokovacieho poriadku.
4. Za § 150f sa vkladá § 150g, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 150g
Prechodné ustanovenie k úpravám účinné od 1. mája 2023
Návrhy zákonov predložené Národnej rade pred 1. májom 2023 sa prerokujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2023."
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje vložením nového článku sa primerane doplní názov návrhu zákona.
A na záver bod 7 tohto pozmeňujúceho návrhu.
7. V doterajšom čl. 2 sa slová "1. júla 2023" nahrádzajú slovami "1. mája 2023".
Na záver ešte uvediem, že ako predkladateľ... alebo jeden z predkladateľov - aj za ostatných predkladateľov tohto návrhu zákona -, keďže robíme aj súvisiacu novelu tohto zákona, toho základného zákona, teda o tvorbe zákonov, robíme súvisiacu novelu aj v podobe novely rokovacieho poriadku, a teda ide o rozširujúci návrh, rozširujúci návrh v podstate, ktorým je tento pozmeňujúci návrh, tak za predkladateľov len uvádzame takto, lebo je to moja povinnosť, že, že predkladatelia súhlasia s týmto rozširujúcim návrhom, ktorý som pred chvíľou predložil.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis