Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Ja na záver vystúpenia prečítam pozmeňujúci návrh, ktorý budú predkladať spoločne teda so mnou aj pán poslanec Kremský a pán poslanec Dostál. Pôvodne mal tento pozmeňujúci návrh predkladať aj pán poslanec Oravec, len predpokladám, že sa pridá neskôr do diskusie, nie je momentálne tu. Spomínam to preto, že zo strany SaS počas prvého čítania (ruch v sále a zaznievanie gongu) padlo asi najviac nejakých pripomienok, návrhov na vylepšenie k tomuto návrhu zákona, a preto som s nimi komunikoval, rovnako som počul výhrady aj zo strany napríklad pána poslanca Svrčeka zo strany SME RODINA. Z tých pripomienok, ktoré prišli, je asi 80 % akceptovaných, 20 % nie. Vysvetlím, prečo niektoré nie sú. Myslím, že aj podľa toho sa budú rozhodovať jednotliví poslanci pri, pri hlasovaní o tomto návrhu. Teda začnem postupne.
Bolo tu takých päť-šesť okruhov pripomienok k tomuto návrhu zákona a aj vysvetlím, akým spôsobom sú zapracované v pozmeňujúcom návrhu.
Prvá taká pripomienka bola, prečo riešime pri nadobudnutí účinnosti zákonov vo vzťahu k podnikateľom len prípady, kedy majú zákony negatívny vplyv na podnikateľov. Bol, zaznelo to tu viackrát, je pravda, že aj keď sme sa rozprávali s podnikateľmi, tak im niekedy aj pozitívne vplyvy môžu narušiť určitú stabilitu ich prostredia, pretože môže mať niečo aj pozitívny vplyv, ale to neznamená, že aj pri pozitívnych dopadoch na nich nebudú si musieť upraviť určité napríklad informačné systémy, databázy, rôzne programy, ktoré majú nakúpené na účtovníctvo a tak ďalej. Čiže akýkoľvek dopad v zásade pre nich znamená nestabilitu toho prostredia, a teda vzhľadom na túto pripomienku alebo vo vzťahu k tejto pripomienke sme vyhoveli tým spôsobom, že sme vypus... že vypúšťame slovíčko negatívny pri tých vplyvoch a to nadobudnutie účinnosti k 1. januáru alebo k 1. júlu bude teda mať povinnosť navrhovateľ dodržať vždy, keď bude predložený návrh zákona alebo schvaľovaný návrh zákona, ktorý má akýkoľvek vplyv na podnikateľskú sféru.
Druhá, druhá, druhé také veľké množstvo otázok a pripomienok sa týkalo možných výnimiek z toho základného pravidla, základného pravidla, teda že budú zákony nadobúdať účinnosť 1. januára a 1. júla príslušného roka vo vzťahu k podnikateľom.
Ja sa vrátim trošku v rámci tohto volebného obdobia do minulosti. Viacerí si spomínate, že my sme tu, a som rád, že aj pán poslanec Oravec sa pridá do diskusie, my sme tu v roku 2020, a zhodou okolností pán poslanec bol vtedy štátnym tajomníkom, schvaľovali ten prvý balík predpisov vo vzťahu k podnikateľom, to podnikateľské Kilečko a v rámci toho podnikateľského Kilečka bola aj novela tohto zákona, kde pribudol § 5a, ktorý je tam stále, ktorý nehovoril o tom, že zákony majú byť schvaľované tak, že majú nadobúdať účinnosť k 1. januáru, resp. k 1. júlu, ale že sa majú len, že sa tá účinnosť má len navrhovať týmto spôsobom. Ono to bol len taký prvý krok, taká polcesta, také, taký troška slabý odvar, to nazvem, toho, čo sa naozaj chcelo dosiahnuť, aj toho, čo bolo v programovom vyhlásení vlády, pretože, viete, navrhnúť to môžte na 1. január, ale kým to zbehne legislatívnym procesom, tak máte úplne iný termín, ktorý nemá žiadny súvis s prvým januárom, a stále to je nestabilné pre tých podnikateľov.
A spomínam to preto, že my sme už v tom roku 2020 sa aj dohodli, že v rámci volebného obdobia prídeme s týmto návrhom, ktorý to zavedie spôsobom, ktorý bol aj želaný. To znamená, že sa bude aj schvaľovať účinnosť návrhov zákonov vo vzťahu k podnikateľom k 1. januáru. A prečo aj 1. júl? Lebo to je trochu naozaj jedna z výnimiek z toho pravidla. Aj samotní podnikatelia spomínali, že vedia si predstaviť, že by zákony pre podnikateľov tak, aby to nebolo pre nich nestabilné, mohli nadobúdať účinnosť aj dvakrát do roka, že vedia to zvládnuť v tých polročných intervaloch.
Ďalšia taká situácia môže nastať, že prijímame zákon v decembri, prezident ho... alebo prezidentka ho vráti, a prehupneme sa do nového roka, hoci pôvodný zámer taký nebol, ten zákon mal nadobudnúť účinnosť 1. januára a takto by sme museli čakať celý rok s účinnosťou len kvôli tomu, že prezident alebo prezidentka ho, zákon vrátila z nejakého dôvodu, ktorý väčšinou býva vážny, ale každý je omylný. No tak dali sme tam ešte ten druhý termín 1. júl, aby sme vedeli nejakým spôsobom trošičku zmierňovať dopady takýchto situácií, ktoré môžu nastať, keď prezident vráti, prezidentka vráti návrh zákona.
Nie je to jediná výnimka. Tých výnimiek sa navrhovalo oveľa viac. Nie všetky sa ocitnú aj v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý budem čítať, ale ja teda spomeniem postupne všetky, pretože sú dôležité, a myslím si, že aj vzhľadom na to, že ten pozmeňujúci návrh sa finišoval skutočne na poslednú chvíľu a mnohí sa nemali možnosť s ním oboznámiť, tak si myslím, že je férové, aby som to aj takto bližšie povedal v pléne, o čom tie výnimky sú.
Čiže prvá výnimka by platila, pokiaľ by bol zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže vtedy by, aj keď to má vzťah na podnikateľov alebo dopad na podnikateľov, by sa nemusel tento termín nadobudnutia účinnosti stanovať na 1. január a 1. júl. Vo všeobecnosti, aj keď tie výnimky nastanú, tak predkladateľ sa môže rozhodnúť, že bude dodržiavať ten termín, tak je aj formulovaný ten pozmeňujúci návrh. To znamená, že to nie je automatická výnimka, že vtedy to nebude platiť. Keď navrhovateľ povie, že áno, som v skrátenom legislatívnom konaní, ale viem dať termín 1. január, tak môže dať aj 1. január, že to, to sa nevylučuje.
Druhá pripomienka sa týka transpozície a implementácie právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev, resp. Európskej únie už dnes.
Ďalšia výnimka sa týka medzinárodných zmlúv a ich implementácie, teda to sú prípady, kedy povedzme medzinárodná zmluva alebo smernica, alebo nariadenie najmä stanovujú iný termín nadobudnutia účinnosti, a keby sme si to my dávali len január a júl, tak by sme sa mohli ocitať v určitých problémoch vo vzťahu k Európskej únii k začiatkom konaní za porušenie práva, preto tá výnimka je podľa mňa namieste.
Rovnako sa to môže stať aj pri medzinárodných zmluvách, pretože nejaké ratifikujeme, s nejakými súhlasíme, k nejakému dátumu by mali nadobudnúť účinnosť a asi by nebolo správne, keby my sme si, keby sme to neuprednostnili pred naším vnútroštátnym pravidlom o prvom januári, prvom júli.
Ďalší, ďalšia výnimka by mala byť vtedy, keby to, keď to bude návrh ústavy alebo novelizácia ústavy a návrh, resp. novelizácia ústavného zákona.
Ďalšia výnimka, ktorá, aj dnes ju platný zákon pozná, o tvorbe zákonov, je návrh zákona o štátnom rozpočte. Ten má predsa len troška iný proces s výnimkami, takže tie výnimky sa aj teraz v tom platnom znení, keď tam máte, ten § 5a sa vzťahoval aj na zákon o... návrh zákona... na návrh zákona o štátnom rozpočte a táto výnimka by mala byť aj v tomto novom pravidle, ktoré zavádzame.
Ďalej by to mali byť zákony, ktoré boli vrátené prezidentom, ale iba tie, ktoré boli predtým prerokované v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme si nenegovali navzájom dve rôzne výnimky, to znamená, že aby sme zase aj neotvárali tie nožnice príliš, lebo už ten termín 1. júl, ktorý sme dali ako druhý, rieši prípady, kedy prezident vráti návrh zákona, takže preto sme to limitovali, tú výnimku, len na tie prípady, kedy najprv bolo skrátené legislatívne konanie, a potom ešte nebodaj to prezident alebo prezidentka vráti do parlamentu, tak vtedy by sa tá výnimka uplatňovala, teda vtedy by nebolo potrebné dodržiavať 1. júl, 1. január pri návrhu zákonov s dopadom na podnikateľov.
No a posledná výnimka, s ktorou počíta pozmeňujúci návrh, tak to sú právne predpisy, ktoré majú podľa doložky vybraných vplyvov pozitívne sociálne vplyvy alebo pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Niektorí by to chceli mať takto bez dôvetku, ktorý teraz prečítam, pretože by to chceli mať... alebo považujú toto za správne. Ja osobne si myslím, že by sa otvorili veľmi, veľmi tie nožnice ohľadne výnimiek, keby sme tuná to ukončili, a mohli by sme myť potenciálne viac ako 50 % každého návrhu zákona cez túto výnimku schválené, schválený v parlamente, čiže ja s... je tam, v tom pozmeňujúcom návrhu budete počuť aj dôvetok k tejto výnimke, a to v tom zmysle, že jedine v prípade, ak sa na tom dohodla v tom spoločnom stanovisku plenárneho zasadnutia tripartita.
To znamená, že mali by s tým naozaj súhlasiť aj podnikatelia, vysvetlím prečo, lebo tento zákon je stavaný v prospech podnikateľskej sféry, podnikateľov. Nie je to zákon, ktorý rieši všetkých a všetko, v zásade žiadny zákon nerieši všetko. Nie vždy je možné vyjsť v ústrety všetkým, a ak by sme tam, ak sme do tohto návrhu pripustili alebo dali veľa výnimiek, tak by vlastne sme úplne oslabili to pravidlo, ktoré vo vzťahu k podnikateľom zavádzame. Čiže pri návrhu zákonov, ktoré budú mať pozitívny sociálny vplyv alebo pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, môže platiť výnimka takisto z toho pravidla 1. január, 1. júl, ale len v prípade, ak sa na tom spoločne dohodnú na tripartite. To znamená, že v zásade aj tí podnikatelia keď povedia, že dobre, bude to istá nestabilita pre nás, ale je to taký zásadný zákon, že, že je potrebné, aby nadobudol účinnosť povedzme 1. februára, 1. marca a tak ďalej.
Ešte sa objavovala aj, objavoval sa taký podnet na výnimku, ktorý sa týkal vykonávacích právnych predpisov, my sme nad tým, my sme to zvažovali aj s parlamentnou legislatívou aj s ďalšími poslancami, že či je to nevyhnutné, nakoniec sme sa nejak vzájomne zhodli na tom, že pri vykonávacích právnych predpisoch to také nevyhnutné nie je, nakoniec my v parlamente tie vykonávacie právne predpisy ani neschvaľujeme, prichádzajú, sú nám predkladané návrhy, aj to len v prípade, že termín nadobudnutia účinnosti vykonávacieho právneho predpisu je ten istý ako termín nadobudnutia účinnosti toho predloženého zákona, čiže je tu nejaké torzo tých vykonávacích predpisov, dobre viete, že viacerí z vás, aj keď je takáto povinnosť, tak tie návrhy vyhlášok nepredkladajú, v zásade za to sankcia ani veľmi nie je, ja to neospravedlňujem, len hovorím, že aký je faktický stav, a je to skôr záležitosť vlády, úradníkov, ktorých je pomerne dosť, a myslím si, že mali by si vedieť naplánovať tú prácu tak, že budú pri vykonávacích právnych predpisoch vedieť stanoviť termín nadobudnutia účinnosti pri dopade na podnikateľov buď na 1. júl, alebo 1. január bez, bez výnimky, teda pri vykonávacích právnych predpisoch, nie pri zákonoch.
Potom ďalší okruh námietok, pripomienok sa týkal toho, že ako vlastne budeme zisťovať, že keď poslanec uvedie, že to má dopady na podnikateľské prostredie, tak to naozaj má dopady, alebo keď povie, že nemá, tak že ich nemá. Tých ciest, ako sa dopracovať k nejakej verifikácii, je viac, sú niektoré náročnejšie, niektoré sú menej náročné, zvažovala sa aj cesta alebo spôsob, že by poslanec, keď mu prejde zákon do druhého čítania, tak by príslušný rezort, ktorý robí stanovisko alebo ktorý je gestorom pre stanovisko vlády k tomu poslaneckému návrhu zákona, jeho návrh zavesil na portál na pripomienkovanie, potom by po skončení pripomienkovania vycucol tie pripomienky, teda stiahol si ich z toho portálu a poslal ich poslancovi, aby ich mohol riešiť v druhom čítaní na gestorskom výbore, aj taký spôsob bol navrhovaný, tento spôsob sa ale vzhľadom aj na určité... technické obmedzenia to nazvem, alebo nedokonalosti, aj na ďalšie veci teda ukázal ako na túto chvíľu menej vhodný, a preto tá verifikácia je alebo bude v tom pozmeňujúcom návrhu upravená spôsobom, že tak ako dnes poslanec si žiada pred podaním návrhu zákona stanovisko od ministerstva financií, že či jeho návrh zákona má dopady na verejný rozpočet alebo na rozpočet verejnej správy, tak takisto bude žiadať ministerstvo hospodárstva, že či jeho návrh zákona, a teda o stanovisko, či jeho návrh zákona má dopady na podnikateľské prostredie, bude to robiť ešte pred podaním návrhu, čiže keď prídete do podateľne, tak formálne na tom sprievodnom liste nebudete zaškrtávať len to, že či ste poslali aspoň mailom na ministerstvo financií tú vašu žiadosť o stanovisko ministerstvo financií, teda ale budete tam zaškrtávať, aj že či ste to poslali na ministerstvo hospodárstva. Potom príde to stanovisko niekedy v priebehu legislatívneho procesu, vy sa ocitnete, vy sa ocitnete pri tom lepšom prípade v druhom čítaní, ak máte kvalitný návrh zákona, a väčšina si to myslí tiež, a prídete na gestorský výbor a budete sa zaoberať tým stanoviskom, budete tam diskutovať s ostatnými a budete mať povinnosť ako navrhovateľ aj s prihliadnutím na toto stanovisko ministerstva hospodárstva a v súlade so zákonom, ktorý ak schválime, tak bude platiť aj pre vás, budete mať povinnosť upraviť účinnosť návrhu zákona tak, aby to bol buď 1. január, alebo 1. júl pokiaľ to bude mať dopad na podnikateľské prostredie.
Toto je na začiatok, povedal by som, taký dosť nevinný mechanizmus, ktorý je pomerne ľahko zvládnuteľný, nevyžaduje nejaké, by som povedal, nadštandardné skúsenosti s informačnými systémami, dokonca myslím, že ani veľmi s počítačom, každý z nás má asistentov, myslím si, že jeden mail navyše každý zvládne, a podľa mňa to aj prispeje k tomu, že to nebude len také prázdne pravidlo, lebo pokiaľ by tam nebola žiadna verifikácia, tak by sa mohlo ľahko stávať, že ten poslanec tam vždy napíše, že nemá dopady na podnikateľské prostredie, a nakoniec by sme následne zisťovali, že má, a my nechceme, aby návrhy zákonov likvidovali bežných podnikateľov, najmä tých malých a stredných, pri tých oligarchoch to je trocha inak, ale pri týchto bežných podnikateľoch, tam naozaj asi nikto z nás nechce, aby sme im nejako likvidovali ich podnikateľské prostredie. No a pokiaľ ide o ešte nejaké zlaďovanie samotných procesov, tak táto úprava prináša zjednotenie doložiek vplyvov medzi vládou a medzi parlamentom. Dnes viete, že keď sa pozriete na vládne návrhy zákonov, tak majú doložku vplyvov, ktorá je, alebo ktorá má oveľa väčšiu výpovednú hodnotu ako majú tie, ktoré sú, sú prikázané poslancom.
Vláda navyše k tomu robí, robí aj analýzu vplyvov, čo sme v tejto fáze považovali naozaj za neprimeranú záťaž pre poslancov na to, aby sme týmto návrhom zákona to od nich nejak v budúcnosti alebo od nás všetkých vyžadovali, ale tento pozmeňujúci návrh má ambíciu, aby dopady, aby doložky jednotlivé, ktoré sa týkajú vplyvov či už na podnikateľov, alebo na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informačnú spoločnosť a tie ďalšie, boli zjednotené medzi vládou a parlamentom. To znamená, že sa predpokladá, že ak by prešiel tento návrh zákona, tak na májovej schôdzi by sme aj v nejakom menšom rozsahu menili uznesenie parlamentu o legislatívnej tvorbe zákonov, a to takým spôsobom, že by sme dali nové vzory týchto doložiek vplyvov aj pre poslancov, budú to také isté vzory, aké už dnes robí vláda, len zdôrazním, že to sa týka len doložiek, čiže nie analýz, lebo tie analýzy sú skutočne obtiažne, a myslím si, že poslanci naozaj nemajú ani okolo seba taký personál, aby vedel, vedela väčšina z nich alebo takmer každý robiť aj analýzy vplyvov.
Takže takto som to zhrnul, zhrnul som to naozaj z dôvodu, že mali ste málo času na to, aby ste sa mohli oboznámiť s týmto pozmeňujúcim návrhom, nie je to výsledok práce iba tohto dňa, naozaj sa na tomto pozmeňujúcom návrhu pracovalo v zásade mesiac, uskutočnili sa viaceré rokovania aj s ministerstvami príslušnými, aj teda na vládnej úrovni, aj v parlamente a je to určitý kompromis, s ktorým, dúfam, že vie byť väčšina v tejto sále spokojná, nie všetkému, samozrejme, je koniec, ja verím, že pôjdeme ešte ďalej v rámci najbližšej schôdze do vylepšenia niektorých ustanovení, najmä rokovacieho poriadku a ja som vždy otvorený minimálne diskusii a som človek, ktorý hľadá kompromis, a verím, že sa nám to podarí dosiahnuť aj pri ďalších legislatívnych návrhoch, nielen pri tomto.
Čiže ja na záver len poviem pred tým prečítaním pozmeňujúceho návrhu, že sme tu viacerí poslanci, a verím, že je nás väčšina, ktorí chceme zastabilizovať právne prostredie a legislatívne prostredie pre podnikateľov, o čo nás žiadajú, naozaj že dlhé roky o to žiadajú. To by mohol rozprávať pán poslanec Oravec, mohli by rozprávať ďalší, na každom stretnutí, kde sme s podnikateľmi, stretávali sme sa s nimi aj počas tohto volebného obdobia, nás žiadajú, aby sme týmto spôsobom zastabilizovali právne prostredie a legislatívu, ktorú prijímame vo vzťahu k nim.
Ja myslím, že je to aj o kvalite práva, toto pomáha aj kvalite tvorby práva a je to niečo, čo, myslím, že ocenia tí podnikatelia, a nielen tí podnikatelia, takmer okamžite, ako bude návrh zákona účinný, tá účinnosť sa navrhuje od 1. mája tohto roka, takže je to v zásade za rohom. Toľko k odôvodneniu samotného pozmeňujúceho návrhu a teraz by som ho na záver aj prečítal. Je troška dlhší, tak teda prosím o pochopenie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Ondreja Dostála a Petra Kremského k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 1412.
Tento návrh skupiny poslancov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 1znie:
1. V § 1 odsek 2 znie:
„(2) Ustanovenia § 2 ods. 3, § 4 ods. 3, § 6 ods. 2 a 3, § 7 ods. 1písm. a), d), e), g), h) a i) a ods. 4 a 5, § 8 až 10 sa nevzťahujú na návrh ústavy, ústavného zákona a zákona, ktorý podáva výbor Národnej rady Slovenskej republiky alebo poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.“
2. V čl. I sa za bod 2 vkladajú nové body 3 až 8, ktoré znejú:
3. V § 7 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „a analýzu vplyvov“.
4. V § 7 ods. 1 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
„d) analýzu vplyvov,“.
Doterajšie písmená d) až g) sa označujú ako písmená e) až h).
5. V § 7 ods. 1 písm. f) sa vypúšťajú slová „a pri preberaní alebo vykonávaní právne záväzného aktu Európskej únie aj tabuľku zhody návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie“.
6. V § 7 ods. 1sa za písmeno f) vkladá nové písmeno g), ktoré znie:
„g) tabuľku zhody návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie pri preberaní alebo vykonávaní právne záväzného aktu Európskej únie,“.
Doterajšie písmená g) a h) sa označujú ako písmená h) a i).
7. V § 7 ods. 3 písmeno a) znie:
„a) vplyvy na rozpočet verejnej správy^1aa“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1aa znie:
„1aa) § 33 zákona č. 523/ 2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
8. V § 7 ods. 3 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „vrátane ich vyčíslenia“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Novelizačný bod 3 pozmeňujúceho návrhu.
3. V čl. I bode 3 v § 19 ods. 6 sa vypúšťa slovo „negatívny“.
4. V čl. I bode 3 v § 19 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Ustanovenie o dni nadobudnutia účinnosti právneho predpisu podľa prvej vety sa nemusí uplatniť, ak:
a) o návrhu zákona Národná rada Slovenskej republiky rozhodla, že ho prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní,
b) právne záväzný akt Európskej únie, ktorý si vyžaduje implementáciu^5b), nadobúda účinnosť alebo sa má uplatňovať k inému dňu, ako by mal nadobudnúť účinnosť právny predpis podľa prvej vety,
c) medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, si vyžaduje implementáciu k inému dňu, ako by mal nadobudnúť účinnosť právny predpis podľa prvej vety,
d) ide o návrh ústavy alebo návrh ústavného zákona,
e) ide o návrh zákona o štátnom rozpočte,
f) ide o návrh právneho predpisu, ktorý má pod doložky právnych vplyvov pozitívne sociálne vplyvy alebo pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a iný deň nadobudnutia účinnosti právneho predpisu ako deň nadobudnutia účinnosti podľa prvej vety, je uvedený v spoločnom stanovisku z plenárneho zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, ^5c)
g) ide o zákon vrátený prezidentom, ktorý bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní.
Poznámky pod čiarou k odkazom 5a) až 5c) znejú:
^5a) § 89 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
^5b) Čl. 7 ods. 2 tretia veta Ústavy Slovenskej republiky.
^5c) § 7 ods. 7 zákona č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov, skrátene zákon o tripartite v znení zákona č. 76/2021 Z. z.
Novelizačný bod 5 pozmeňujúceho návrhu.
5. V čl. 1 sa vypúšťa bod 5.
6. Za čl. 1 sa vkladá nový čl. 2, ktorý znie:
Čl. 2
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 77/1998 Z. z., zákona č. 86/2000 Z. z., zákona č. 138/2002 Z. z., zákona č. 103/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 360/2004 Z. z., zákona č. 253/2005 Z. z., Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 320/2005 Z. z., zákona č. 261/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 38/2010 Z. z., zákona č. 153/2011 Z. z., zákona č. 187/2011 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 191/2011 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 237/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 296/2012 Z. z., zákona č. 330/2012 Z. z., zákona č. 309/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 399/2015 Z. z., zákona č. 1/2017 Z. z., zákona č. 55/2017 Z. z., zákona č. 217/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 241/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 288/2021 Z. z., zákona č. 252/2022 a zákona č. 24/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 68 ods. 3 znie:
(3) Dôvodová správa musí obsahovať náležitosti podľa osobitného predpisu,⁵⁴⁾ doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov,^54a) ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú povinné poskytnúť poslancom a výborom súčinnosť pri vypracovaní doložky vybraných vplyvov formou zaslania potrebných podkladov.
Pri návrhu zákona podanom výborom alebo poslancom treba návrh zákona vždy vopred prerokovať s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo hospodárstva) z hľadiska jeho vplyvu na podnikateľské prostredie; súčasťou stanoviska ministerstva hospodárstva k návrhu zákona je aj vyčíslenie vplyvov na podnikateľské prostredie.
Poznámky pod čiarou k odkazom 54) a 54a) znejú:
„⁵⁴⁾§ 7 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
^54a)§ 7 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Bod 2. Teda tej novely rokovacieho poriadku.
2. § 77 ods. 3 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky vplyvu návrhu zákona na rozpočet verejnej správy a stanovisku ministerstva hospodárstva k vplyvu návrhu zákona na podnikateľské prostredie. Navrhovateľ zákona upraví účinnosť návrhu zákona s prihliadnutím na stanovisko ministerstva hospodárstva k vplyvu návrhu zákona na podnikateľské prostredie v súlade s osobitným predpisom.^54)"
Poznámka pod čiarou k odkazu 54b)znie:
"^54b) § 19 ods. 6 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení zákona č. ... /2023 Z. z."
3. V § 79 ods. 4 sa za písm. c) vkladá nové písm. d), ktoré znie:
d) informácie o stanovisku vlády podľa § 70 ods. 2.
Doterajšie písm. d) až f) sa označujú ako písm. e) až g).
No a potom je tu bod 4 tej novely rokovacieho poriadku.
4. Za § 150f sa vkladá § 150g, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 150g
Prechodné ustanovenie k úpravám účinné od 1. mája 2023
Návrhy zákonov predložené Národnej rade pred 1. májom 2023 sa prerokujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2023."
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje vložením nového článku sa primerane doplní názov návrhu zákona.
A na záver bod 7 tohto pozmeňujúceho návrhu.
7. V doterajšom čl. 2 sa slová "1. júla 2023" nahrádzajú slovami "1. mája 2023".
Na záver ešte uvediem, že ako predkladateľ... alebo jeden z predkladateľov - aj za ostatných predkladateľov tohto návrhu zákona -, keďže robíme aj súvisiacu novelu tohto zákona, toho základného zákona, teda o tvorbe zákonov, robíme súvisiacu novelu aj v podobe novely rokovacieho poriadku, a teda ide o rozširujúci návrh, rozširujúci návrh v podstate, ktorým je tento pozmeňujúci návrh, tak za predkladateľov len uvádzame takto, lebo je to moja povinnosť, že, že predkladatelia súhlasia s týmto rozširujúcim návrhom, ktorý som pred chvíľou predložil.
Ďakujem pekne.

68.

Tak ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, na úvod len krátko, ja potom ešte v rámci rozpravy prednesiem aj pozmeňujúci návrh, a teda budem vystupovať podľa toho, ako teda budú ostatní poslanci kolegovia a kolegyne reagovať.

To, čo sa snažíme zaviesť týmto návrhom zákona, je, aby sme stabilizovali právne prostredie vo vzťahu k podnikateľom, a to tak, že chceme, aby návrhy zákonov, ktoré sa schvaľujú v parlamente, ak majú dopad na podnikateľské prostredie, tak nadobúdali účinnosť k 1. januáru alebo k 1. júlu príslušného roka. Takto to bolo nadefinované aj v programovom vyhlásení vlády, tak sme to mali aj my vo volebnom programe ako jednu z priorít, a takýmto spôsobom sme to aj navrhli do prvého čítania s tým, že prebehla v prvom čítaní rozprava, boli viaceré pripomienky, ktoré smerovali k tomu, že je to príliš prísne pravidlo, ak sa tam nedajú určité výnimky. Tie výnimky aj spomeniem potom v tom pozmeňujúcom návrhu a vysvetlím.
A takisto sme ešte upravovali proces, ako sa dopracovať k tomu, že prebehne aj nejaká verifikácia toho, či povedzme poslanec keď podá zákon a uvedie, že má vplyv, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, tak ako sa verifikuje to, že je to naozaj pravdivá informácia.
Čiže toto všetko odznie v pozmeňujúcom návrhu, ktorý potom v rámci rozpravy prednesiem, s tým, že je snaha vylepšiť ten pôvodne predložený návrh zákona, no a tak teším sa na vaše pripomienky, na, na rozpravu, ktorá, ktorá príde, a zodpoviem takisto rád všetky otázky, ktoré, alebo nejasnosti, ktoré súvisia s týmto návrhom zákona.
Zatiaľ toľko na úvod.
Ďakujem pekne za slovo.

Tak, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, kolegovia, kolegyne, sú rôzne návrhy, ktoré predkladáme v Národnej rade. Väčšinou tie návrhy, ktoré predkladáme, nejak súvisia buď s naším volebným programom, alebo s programovým vyhlásením vlády.
Toto je taký troška atypický návrh zákona v tom, že ja z času na čas dostávam okrem podnetov teda priamo od ľudí aj podnety, ktoré sú adresované predsedovi parlamentu, a predseda parlamentu mi ich odstupuje na vybavenie, pretože sa týkajú zmeny alebo zlepšenia legislatívy, a toto je presne taký návrh, ktorý mi bol odstúpený ako v podobe podnetu od ľudí, ktorí upozorňovali napríklad na podvody, ktoré sa dejú medzi manželmi pri deľbe BSM-ka a na ďalšie veci. Ja som ten... s týmto podnetom oslovil odborníkov z Právnickej fakulty Univerzity Komenského aj ďalších, ktorí sa zaoberajú s tým, s tou príslušnou oblasťou práva, pretože ten konkrétny podnet sa týkal zmenkového a šekového práva, čiže priamo odborníkov na zmenkové a šekové právo, pretože ten podnet aj smeroval najprv k tomu, aby sa zmenil zákon o... teda zmenkový a šekový zákona, a tam sme narazili na problém, že on je v zásade len prekopírovaný z medzinárodného dohovoru, čiže nebolo by dobré to meniť a ten problém je širší, a keď sme to tak viacej rozoberali s tými akademikmi a s ľuďmi, ktorí sa priamo tým zaoberajú, tak sme dospeli k názoru, že by bolo lepšie otvoriť, novelizovať Občiansky zákonník, a preto som aj takúto novelu predložil do parlamentu.
Čiže jej cieľom sú dve veci, jednak zabrániť podvodom, ktoré sa dejú medzi manželmi pri rozvodoch a týkajú sa bezpodielového vlastníctva manželov, toho BSM-ka známeho. Takéto podvody sa najčastejšie vyskytujú pri ručení, pristúpení k záväzku, ale aj pri zmenkách a šekoch. Čiže áno, je to širšie nie sú to len tie zmenky a šeky, čoho sa konkrétne týkal ten podnet, a potom aj spresnenie ešte ustanovenia, ktoré sa týka ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa týka ochrany ochrany osobnosti.
Takto to poviem na úvod, pretože toto je zámer, ktorý predkladám, a, samozrejme, ak by boli nejaké konkrétne výhrady, vylepšenia, vždy je priestor medzi prvým, druhým čítaním sa o tom rozprávať. Je to naozaj návrh, ktorý nijako nesúvisí s politickou agendou hnutia OĽANO ani volebným programom, ani programovým vyhlásením vlády. Je to čisto nejaká reflexia podnetov, ktoré chodia priamo od ľudí poslancom. Tento konkrétny prišiel predsedovi parlamentu, ktorý mi ho postúpil na vybavenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja na základe dohody troch poslaneckých klubov chcem navrhnúť, aby sme niektoré tlače preložili na ďalšiu riadnu schôdzu, na májovú schôdzu, a to tlače 1186, to je môj poslanecký návrh k stavebnej legislatíve, potom dve, dva návrhy z oblasti životného prostredia, emisné kvóty a poplatky za znečisťovanie ovzdušia, to sú 1235 a 1040.
A nakoniec ešte tlač aj 1391, to sú turistické trasy.
Je to, sú to kluby: SaS, OĽANO a SME RODINA.

A ja chcem tiež pripomenúť členom ústavnoprávneho výboru, že teraz o 12.00 hod. máme schôdzu výbor v zasadačke výboru. Ďakujem pekne.

Vážené dámy, vážení páni, pán predkladateľ, pán spravodajca, vždy, keď sa rieši tepelná energetika, tak nejakým spôsobom je snaha sa dohodnúť najmä v trojici Kremský, Galek, Vetrák, to je moja skúsenosť. Ale, samozrejme, sú tu aj ďalší poslanci, ktorí sa o to zaujímajú, pán spravodajca a teda viacerí. A každý návrh je taký, že sa ešte vždy dá o niečo vylepšovať alebo dá sa tam zachytiť ešte nejaká ďalšia téma, ktorá môže byť predmetom jeho úpravy. A tak sa to stalo aj teraz. Veď nakoniec o malú chvíľu ja prečítam už v poradí piaty pozmeňujúci návrh, ak sa nemýlim, k tomuto návrhu. A to neznamená, že ten pôvodný návrh bol nejaký zlý, ale jednoducho vždy sa dá každý návrh o niečo vylepšiť, zachytiť určitú situáciu, ktorá, ktorá, alebo spresniť určitú situáciu, ktorá vyvoláva určité výkladové nejasnosti. A to je aj prípad môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý bude veľmi krátky, ale poviem, čo sa rieši.
My sme v roku 2021, teda v tomto volebnom období, v tomto parlamente schválili novelu zákona o tepelnej energetike, ktorá vtedy zohľadňovala určitú špecifickú situáciu vo vzťahu k tým menším zdrojom, o ktorých rozhoduje obec. Lebo sú väčšie zdroje, veľké zdroje teda, kde to osvedčenie na výstavbu nových tepelných zariadení vydáva ministerstvo. A sú tie menšie, nie tie úplne malé, lebo tie majú výnimku, ale sú aj tie menšie, o ktorých rozhoduje samospráva. A my sme v roku 2021 povedali, že to množstvo kritérií, ktoré posudzuje samotné ministerstvo pri tých veľkých zdrojoch, ktoré sú uvedené aktuálne v § 12 ods. 4 zákona, predtým to bolo inak usporiadané v inom paragrafe, v tom istom paragrafe v inom odseku, tak z toho množstva kritérií, ktoré posudzuje pri vydávaní osvedčenia ministerstvo, bude môcť samospráva tieto kritériá posudzovať len primerane. To sme zaviedli v roku 2021, ale minulý rok bola prijatá ďalšia novela o tepelnej energetike, ktorá iným spôsobom toto isté vyjadrila v odseku 4 § 12, ale vyjadrila to spôsobom, ktorý už nie je takto jednoznačne ako sme to spravili v roku 2021, najmä pokiaľ ide o jedno konkrétne kritérium, a to je kritérium, ktoré hovorí o hospodárnosti a efektívnosti toho doterajšie tepelného zariadenia, od ktorého sa niekto chce odpojiť, prípadne o dopadoch na tých, ktorí zostali pripojení na ten doterajší zdroj tepla.
Vychádzame pri tomto pozmeňujúcom návrhu aj z odpovede európskeho komisára, ktorý reagoval na otázky niektorých europoslancov, ktorí sa ho pýtali na túto konkrétnu záležitosť, a odpovedal im v duchu, ktorý je v súlade so znením tohto pozmeňujúceho návrhu. Výsledkom je to, že nebude možné nevydať osvedčenie výlučne len z dôvodu, že by samotné odpojenie sa od sústavy tých tepelných zariadení malo buď negatívny dopad na hospodárnosť toho doterajšieho zariadenia alebo na tých samotných, samotné osoby, ktoré sú pripojené, a to z jednoduchého dôvodu, lebo pokiaľ prevádzkovateľ toho doterajšieho zariadenia neurobí nič a bolo by možné odmietnuť osvedčenie len výlučne z tohto dôvodu, tak by sa v zásade objektívne nikdy nedalo od toho doterajšieho zariadenia odpojiť. Čiže vyvoláva to aj určitý tlak na toho doterajšieho prevádzkovateľa, aby sa zamyslel nad tým, povedzme, či tá variabilná zložka nákladov, ktorú vynakladá na teplo, je správna a či nemôže s ňou niečo robiť, keď by sa mu náhodou niekto z toho jeho zdroja odpojil. A rovnako či nemôže niečo urobiť aj s hospodárnosťou toho samotného zdroja tepla, ktorý prevádzkuje.
Na druhej strane vôbec nezasahujeme do kritérií, ktoré sa týkajú životného prostredia, nejakej technickej spôsobilosti toho zariadenia, to musí byť lepšie ako to, od ktorého sa človek chce odpojiť. A celkovo ideme v tom duchu, v akom sme prijali túto právnu úpravu v roku 2021, hoci prísnejšie. Vtedy sme ju prijali trochu benevolentnejšie, dneska je o niečo prísnejšia, ale chceme zachovať samotný zmysel toho, čo sme prijali v roku 2021, aby niekto jednoducho umelo neblokoval, umelo neblokoval tých, ktorí sa chcú odpojiť len z dôvodov, ktoré vie on sám výlučne ovplyvniť. Chceme, aby toto bolo fér a, samozrejme, aby boli splnené všetky tie kritériá, ktoré sa týkajú životného prostredia, technickej spôsobilosti a tých ďalších kritérií, ktoré sú tam uvedené, účinnosti toho zdroja a podobne.
Takže toľko na vysvetlenie, ten pozmeňujúci návrh je veľmi stručný a ja ho teraz na záver prečítam. Je to pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Tomáša Šudíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1371.
Tento návrh spomenutých poslancov sa dopĺňa takto:
V čl. I bod 1 v § 12 ods. 5 sa vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Negatívne vyhodnotenie vplyvov alebo dopadov podľa odseku 4 písm. g) nemôže byť jediným dôvodom na nevydanie osvedčenia ministerstvom alebo obcou."
A to je celý pozmeňujúci návrh. Ja by som vás rád poprosil o jeho podporu a želám ešte pekný deň.
Ďakujem.

Ja v podobnom duchu, keďže ten program už nejakým spôsobom postupuje, chcem usporiadať štyri tlače. Prvá je v programe, prvá je tlač 1387, to sú pedagogický zamestnanci. Navrhujem, aby sa prerokovala v utorok 28. 3. 2023 o štrnástej hodine po parlamentnej tlači 1385. A potom sú tri tlače. To je 1412 - tvorba zákonov, 1299 - oznamovatelia a 1186 - stavebný zákon, aby sa prerokovali po parlamentnej tlači v stredu, po parlamentnej tlači 1396 v stredu.

Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, ja som jedným z predkladateľov zákona, ktorý bol vrátený parlamentu na opätovné prerokovanie, pokiaľ ide o jeho čl. I.
Článok I je zákonom, ktorý upravuje osobitnú daň pre spoločnosť, ktorá prevádzkuje plynovod na Slovensku, niekdajší plynovod Bratstvo, ak sa nemýlim, ešte za socializmu. (Reakcia z pléna.) Nie, Družba je ropovod. Bratstvo bol plynovod.
A myslím, že to bol Bratstvo, a potom to bolo všelijako už premenované, ale dneska je to Eustream. A bol vrátený tento zákon z dvoch dôvodov. Jednak z určitých... z ekonomického hľadiska. To znamená, že, zjednoduším to, pani prezidentka tvrdí, že ak by sme tú daň schválili opätovne, tak by to bolo voči tej firme likvidačné. Budem sa tomu chvíľu venovať, aj keď skôr by som alebo radšej by som venoval pozornosť tomu druhému aspektu, ktorý je právny alebo ústavnoprávny. Keď pani prezidentka tvrdí, že tento zákon sme nemali schváliť, lebo sme porušili tú známu šesťmes... šesťmesačnú lehotu, kedy neni možné opätovne predkladať zákon v tej istej veci.
A začnem teda tým, čomu sa chcem venovať menej, a to je to, to sú tie ekonomické dopady a tá likvidácia samotnej firmy. Ja som mal možnosť sa s predstaviteľmi spoločnosti Eustream stretnúť viackrát. Bolo to jednak na výboroch, kde sa návrh zákona prerokúval, a bolo to aj, samozrejme, na ústavnoprávnom výbore, kde sme to na veľmi podrobne rozoberali. Rozoberali sme aj možnosť, lebo spoločnosť nad tým uvažovala, a predpokladám, že stále uvažuje, ak by bol ten zákon prijatý, že by napadla zákon na Ústavnom súde práve z dôvodu, že opatrenie, ktoré zavádzame, je podľa ich názoru opatrením, ktoré, ktoré sa rovná konfiškácii majetku.
Ich názor vychádza z toho, že tá daň je tak vysoká, že by im už po jej zavedení vlastne nezostával žiadny zisk, a tak by sme v podstate im, dá sa povedať, znemožňovali podnikanie, čo inak, ak by tak bolo, tak naozaj Ústavný súd v minulosti už také daňové opatrenia, ktoré sa rovnajú konfiškácii, teda po... vyhlásil za protiústavné. Čiže naozaj nie, nie popravde minimálne z tejto časti, že parlament naozaj si nemôže robiť za každých okolností čo chce, to je, to je fakt, že nemôžeme schvaľovať v parlamente také opatrenia daňového charakteru, ktorými sme niekoho úplne, že ako keby de facto pozbavili majetku a pri podnikaní toho celého zisku.
Ale v čase, keď sme schvaľovali tento zákon, tak aj čísla, ktoré nám poskytla dotknutá firma, hovorili o tom, že aj po uplatnení tejto dane by im stále zostalo približne asi 100 mil. zisku. Čiže v čase, keď sme schvaľovali tento zákon, tak nebola situácia podľa môjho názoru ani podľa názoru iných členov výboru, a to dokonca ani podľa názoru členov, členov výboru za stranu SaS, ktorá v týchto veciach býva taká na tých podnikateľov citlivejšia. Čiže ani, ani pán Baránik sa, práveže sám hovoril, že, že to nevníma ako problém. A teraz vidím pána predsedu finančného výboru (povedané so smiechom), že troška zakrútil hlavou, ale naozaj si to over. Ale však existuje aj záznam z toho výboru, že ne... z toho ústavnoprávneho hľadiska sme tie dopady na tú firmu takto nevyhodnocovali.
Čo sa stalo ale potom? Predpokladám, že firma dostala nejaké nové čísla, s ktorými bežala za pani prezidentkou. Mne, mne je naozaj ľúto, že pani prezidentka si nevypočula aj druhú stranu, to znamená názor predkladateľa, hoci viem, že keď sú predkladateľmi členovia vlády, tak to tak robí. To je niečo, čo by som rád uviedol ako výhradu, lebo si myslím, že ak sa chcem rozhodovať o vrátení zákona, tak a, a idem vypočuť hneď jednu stranu, tak by sa patrilo, aby som si vypočul aj druhú stranu, alebo potom to rozhodujem od stola a nevypočujem si ani jednu stranu, alebo teda vychádzam z nejakých písomných podkladov. Ale v poriadku, však je to pani prezidentka, má na to právo, rozhodla sa, ako sa rozhodla.
V každom prípade, keď sme schvaľovali tento zákon, tie čísla také neboli. Následne keď sme už prerokovávali vrátený zákon v... vo výbore aj ústavnoprávnom, tak nám firma priniesla iné čísla, ktoré boli naozaj už aj radikálne iné. Boli veľmi z hľadiska zisku znížené a je zrejmé, že pokiaľ by pretrvával stav, že by ten ruský... alebo ten kohútik zo strany Ruska na tom plynovode bol naozaj tak priškrtený, ako je doteraz, tak firma v tom roku 2025, kedy potrebuje splatiť tú prvú splátku svojich pohľadávok, alebo teda dlhu vo výške 500 mil. eur, že by spolu, ak by bola takáto daň zavedená, že by to pravdepodobne nevedela zvládnuť. To by znamenalo, samozrejme, že by aj boli, bol ohrozený vôbec výnos z tejto dane, ale dostala by sa do stavu, kedy by potenciálne mohlo byť to na Ústavnom súde vyhodnotené aj ako to tzv. konfiškačné opatrenie.
Aj keď teda treba povedať férovo, že keď sme to s predstaviteľmi firmy prechádzali, hoci teda oni sú viazaní aj obchodným tajomstvom, takže nemali sme od nich všetky čísla, tak keď sme to s predstaviteľmi Eustreamu prechádzali, tak bolo zrejmé, že stav, do ktorého sa dostali, nespôsobilo zavedenie dane, lebo žiadnu sme zatiaľ nezaviedli, ale spôsobilo to, že v posledných rokoch sa púšťali do veľmi riskantných finančných operá... alebo do veľmi riskantných operácii na finančnom trhu vrátane tzv. tých hedgových operácii, a že si z veľkej časti za to, do akého stavu sa dostali, môžu sami, pretože ten kohútik nebol priškrtený 10 rokov, on je priškrtený v zásade rok, alebo teda nejak niekoľko mesiacov. Ale oni v tom stave sa ocitli aj vďaka niečomu inému ako len kvôli tomu, že im hrozí vôbec nejaké zavedenie dane. Čiže aj bez toho, aby sme zaviedli nejakú daň, oni budú mať problém to splatiť v roku 2025. Čiže neplatí ten ich argument, že len zavedením dane oni budú mať problémy. Oni budú mať problémy aj bez zavedenia tej dane, takže ten argument, ktorý hovorí pani prezidentka, že my nejakou daňou ideme likvidovať tú firmu, je pravdivý len čiastočne a... alebo z veľmi malej časti, ale z veľkej časti je to vďaka hospodáreniu tej samotnej firmy. A tá firma má nejakých majiteľov a tí majitelia mali nejaké investície a tí majitelia majú viacero firiem a sú to holdingy, ktoré sú celoeurópske, celosvetové.
Čiže jednoducho je to tak, že ak si pozriete, akým spôsobom teda ten, ten jeden z kľúčových majiteľov, ktorým je finančná skupina EPH, funguje, tak je to tak, že majú jednu zložku svojej firmy, ktorá, ktorá má názov Infraštruktúra a druhú, druhú časť svojej firmy majú ako anglicky Power, teda nie je to infraštruktúra, nie je to taký ten, tie nehnuteľnosti, ale je to v podstate dodávka elektrickej energie a dodávka energie. A oni, keďže ten ruský plyn nebol zaškrtený doteraz a prinášal veľmi stabilné obrovské zisky, tak oni na tú firmu, na tú infraštruktúru si nabaľovali strašne veľa dlhov a záväzkov. Ako keby si mysleli, že je to donekonečna a doživotne. A keď, keď si pozriete na zisky tej, celkového toho finančného zoskupenia, ktorého súčasťou je aj Eustream, tak majú niekoľkomiliardový zisk napriek tomu, že je finančná kríza. Čiže naozaj môžme síce ľutovať Eustream, keď si to vytrhneme z kontextu, ale určite nemôžeme ľutovať majiteľov, ktorí napriek tomu, že je kríza, aj na tej kríze priamo, pretože obchodujú a zarábajú na energiách, tak jednoducho sú vysokoziskoví, niekoľkomiliardovo ziskoví. A to, že oni vlastne nabalili na Eustream strašne veľa pohľadávok, lebo si mysleli o tej infraštruktúre, že, že bude donekonečna zisková, a zrazu Rusi zavreli kohútik, tak to je ich chyba pri... ich chyba úva... v úvahe, ako majú podnikať a ako sa bude vyvíjať podnikanie na tom danom trhu.
Takže nemyslím si, že tento argument pani prezidentky, ktorý vychádzal pravdepodobne len z takého čiastkového a veľmi obmedzeného náhľadu na tú konkrétnu danú spoločnosť, je, že tento argument je relevantný a že by sme mali kvôli tomu teda akceptovať jej veto, pokiaľ ide o ekonomické hľadisko. Ale napriek tomu to neznamená, že by sme, že by sme to museli nevyhnutne prelamovať, to veto. Len hovorím, že ten argument sám osebe neodôvodňuje to, že by sme mali, že by sme jej mali vyhovieť.
No a pokiaľ ide o to právne hľadisko a to ústavnoprávne, tak pani prezidentka prišla s takou zaujímavou, zaujímavou teóriou výkladu tej šesťmesačnej lehoty, ktorá sa tu nikdy v parlamente takým spôsobom neuplatňovala. Nezodpovedá ani gramatickému výkladu toho ustanovenia v parlamente. A neviem presne, že ktorý úradník jej to v kancelárií písal, ale je to akože hrubý omyl v tom, ako si vykladá toto ustanovenie, alebo sa to nedá tak vyložiť ani gramaticky. Nevyplýva to ani z výkladových stanovísk ústavnoprávneho výboru, ktoré, ktorých je niekoľko, ako treba vykladať túto šesťmesačnú lehotu, a nikdy sa to v parlamente ani tak neuplatňovalo.
Prezidentka totiž hovorí, že tá... alebo takto. To pravidlo sa uplatňuje takým spôsobom, že pokiaľ podáte zákon do podateľne parlamentu skôr, ako je neschválený, tak sa o ňom môže rokovať. To sa nám tu stalo opakovane. No predsedajúci mi... (Povedané so smiechom, rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu.) Pán Blanár teraz ale kývol, pán, pán predsedajúci pán Pčolinský, tak má tu napríklad novelu ústavy, ktorú podal ešte pre... o predčasných voľbách ešte predtým tesne pred tým, ako sme schválili tú už tú novelu o predčasných voľbách, má ten istý návrh znova podaný. A budeme o a už sme o ňom rokovali a dokonca sme ho postúpili do druhého čítania. A takých prípadov sú desiatky.
Čiže jednoducho to pravidlo sa vždy konzistentne uplatňovalo spôsobom, že vy môžte aj ten ist... aj návrh tej istej veci podať, kým neni ten návrh v tej istej veci neschválený v Národnej rade alebo nie je stiahnutý. A to je také základné pravidlo, ktoré v tomto prípade aj bolo dodržané, pretože v auguste minulého roka boli podané dva nie totožné, ale obdobné návrhy, a k tomu sa ešte dostanem, a boli podané v ten istý deň. Akurát jeden z nich bol neschválený v septembri a druhý z nich bol schválený v decembri, ale boli podané súbežne, čiže tam absolútne neprichádza do úvahy argument, že by bolo, že by išlo o porušenie šesťmesačnej lehoty. To je úplne scestné skutočne. Je to, je to omyl toho, kto pripravoval ten podklad pani prezidentke, pretože nemyslím si, že si to ona sama píše, tie stanoviská. Ale jednoducho mala toho aj ona veľa ku koncu roka, boli vianočné sviatky, že dokážem to ľudsky pochopiť. Ale je to naozaj hrubý omyl.
A potom druhá vec je tá, že tie návrhy ani neboli totožné, lebo jeden návrh bol zhodou okolností návrh pána predsedu finančného výboru Viskupiča, ktorý sa týkal teda tej dane z osobitnej stavby, ale k tomu bolo zavesené... a to teraz si nepamätám, či lieh, alebo... (Reakcia z pléna.) Bola to dvojička s liehom? Alebo s niečím to bolo, proste s inou daňou. A náš návrh bol iba o dani z osobitnej stavby. Čiže oni neboli ani totožné, oni boli totožné len z polovice. Ale boli podané v ten istý deň, takže už by iba vďaka tomu, že boli podané v jeden deň, tak už by sa to šesťmesač... pravidlo o šesťmesačnej lehote neuplatňovalo. Ale oni navyše ani neboli rovnaké a k nášmu návrhu potom pristúpila, pristúpili koncesionárske poplatky a správne poplatky. Čiže aj keby sme to porovnávali v tom stave, v akom sa to schvaľovalo, tak znova nešlo o totožné návrhy, lebo k tomu ešte pristupuje aj výkladové stanovisko ústavnoprávneho výboru, že stačí, keď sú tie návrhy, o ktorých si myslíme, že sú totožné alebo v tej istej veci, že stačí ak upravujú viac ako 50, alebo 50 a viac percent majú rozdielny obsah, teda predmet úpravy, tematický okruh ktorý upravujú, a už to nie je v tej istej veci.
Inými slovami, poviem ako príklad, nedávno sme rozhodovali návrh HLAS-u, kde to bol, to bola novela zákona o sociálnom poistení, kde sa upla, kde sa upravovalo tematicky... kde sa upravovali dôchodky. A popri tom ale upravovali sa dôchodky starobné a okrem starobných sa upravovali aj vdovské dôchodky. A predtým asi mesiac nebol schválený návrh SMER-u, ktorý upravoval iba starobné dôchodky, ale takisto ako ten návrh HLAS-u. Ale vďaka tomu, že návrh HLAS-u okrem starobných dôchodkov upravoval aj vdovské dôchodky, čiže už z 50 % to bolo odlišné, tak sme to pustili ďalej a normálne sme o tom rokovali tuná v parlamente a nejako to dopadlo, asi to nebolo schválené.
A v tomto konkrétnom prípade to bol návrh, kde od začiatku to bolo z 50 % odlišné a pri schválení to bolo z viac ako z 50 % odlišné. Čiže parlament, nikdy to nebolo, zákon, ktorý by spadal pod šesťmesačné pravidlo, teda ktoré je v rokovacom poriadku upravené ako pravidlo, ktoré by zakazovalo predkladať návrhy v tej istej veci.
Pani prezidentka hovorí, že by sa to malo nie takto formalisticky vykladať, ale že by sa to malo vykladať materiálne a podľa zmyslu. No, to je možné, ale to by sme museli zmeniť rokovací poriadok, lebo ani gramaticky to tak neni napísané, ani, ani výkladovo to nikdy takto nebolo uplatňované a ani výkladové stanoviská ústavnoprávneho výboru nie sú takto koncipované.
Čiže to nie je také jednoduché, ako si pani prezidentka myslí, že my teraz máme nejako ideovo si to zmeniť a ísť v rozpore so všetkým, čo sme tu doteraz 30 rokov mali. Ale je to zaujímavý podnet do budúcna, a pokiaľ by to myslela tak, že sa máme nad tým zamyslieť do budúcna, tak áno, zamyslíme sa, ale nemôže to slúžiť ako argument na odmietnutie zákona. Čiže toľko na vysvetlenie.
A pokiaľ ide o to, že či bude poslanecký klub OĽANO prelamovať veto, alebo nebude prelamovať, my sa ešte poradíme, lebo argumenty v zmysle, teda v zmysle toho listu pani prezidentky na neprelamovanie veta, vnímame ako nerelevantné, ale je dosť možné, že vzhľadom na vývoj situácie v tej samotnej firme a ďalšie súvisiace veci, ktoré sa medzitým udiali povedzme aj v rokovaniach s inými subjektmi, kde je majiteľom tá istá firma, ktorá vlastne, Eustream, tak možnože sa rozhodneme inak a to veto nakoniec nebudeme prelamovať.
Ale ak to tak spravíme, tak to nebude z dôvodov, ktoré uvádza pani prezidentka, ale bude to čisto z nášho rozhodnutia a z iných súvisiacich vecí, ktoré sa medzitým udiali.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Tak, vážené dámy, vážení páni, k ochrane ovzdušia som ešte nevystupoval (povedané so smiechom), ale vyskytol sa nám tu taký právny problém, ktorý treba riešiť, takže nebudem sa púšťať vôbec do témy ochrany ovzdušia, hoci jej veľmi fandím, ale chcem povedať niečo k tomu právnemu problému, ktorý vznikol.
My sme schválili zákon dosť neskoro, už v podstate polovici decembra a pani prezidentka nám ho vrátila 30. decembra s tým, že niektoré ustanovenia tohto zákona nadobudli účinnosť už 1. januára 2023, a teda logicky nebol vôbec čas ten zákon opätovne prerokovať a schváliť, a tak vznikol jednak taký štandardný problém, ktorý sa dá riešiť v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady, a to úplne jednoducho takým gramatickým výkladom ustanovenia príslušného paragrafu, ktorý hovorí, že pokiaľ by mal, pokiaľ sú ustanovenia v zákone, ktorý vráti prezident na rokovanie parlamentu, pokiaľ sú, pokiaľ by mali nadobudnúť účinnosť skôr, ako budú vyhlásené v Zbierke zákonov, čo je tento prípad, tak my potom môžeme pri prerokovaní zákona, vráteného prezidentom, upraviť ustanovenie o účinnosti. Ale ustanovenie o účinnosti v zákone býva v zásade to posledné ustanovenie, ktoré je označené novelizačným článkom, v tomto prípade, ak sa nemýlim, tak to bol novelizačný článok 10, a teda väčšinou sa púšťame do toho posledného novelizačného článku, v tomto prípade by sme mali upraviť len článok 10, aby sme, aby sme posunuli účinnosť, a tak to urobíme aj v tomto prípade, že to, čo tam bolo 1. januára, tak sa posunie na 1. júla, že to je taký štandard, ktorý robíme vždy.
No len tuná sa vyskytla situácia, že nielen v čl. 10 sme mali ustanovenie o účinnosti, ale mali sme to aj v čl. 9, ktorého jediným účelom bolo posunúť účinnosť v úplne inom zákone, ako je zákon o ochrane ovzdušia, konkrétne to bol zákon z oblasti odpadového hospodárstva, a dokonca to bolo jediné ustanovenie toho novelizačného bodu, no a vyvstáva otázka, či sa má vykladať rokovací poriadok takým spôsobom, že pôjdeme čisto prísne gramatickým výkladom, alebo či pôjdeme podľa zmyslu. A zmyslom toho bolo, aby sme neschvaľovali opätovne zákon v Národnej rade, ktorý by nadobudol účinnosť skôr, ako je vyhlásený v Zbierke zákonov.
A keď to posudzujeme podľa zmyslu a účelu, tak musíme pripustiť, že je možné vstupovať aj do takéhoto ustanovenia, ktoré síce nie je ustanovenie o účinnosti, ale je ustanovením, ktoré upravuje účinnosť, a v prípade, že je to jediným cieľom toho ustanovenia, toho novelizačného bodu, tak by sme mali mať právo ako poslanci v krajnom prípade taký bod aj vypustiť z návrhu zákona, aby sme dostáli zmyslu a účelu toho, čo hovorí rokovací poriadok parlamentu.
A keďže to je taká záležitosť, ktorú nemôže rozhodnúť jeden poslanec, ale bolo na to treba výkladové stanovisko ústavnoprávneho výboru, tak som aj zvolal tento týždeň ústavnoprávny výbor, aby sme túto otázku vyriešili, a podarilo sa nám to, podarilo sa nám zhodnúť na tom, čo som teraz aj opísal, že poslanci by mali mať v budúcnosti výnimočne, ak nastane takáto situácia, právo upraviť aj ustanovenie, ktoré síce nie je ustanovením o účinnosti, teda ten posledný novelizačný bod, ale aj iné ustanovenie, pretože chceme naplniť zmysel rokovacieho poriadku, zákona o rokovacom poriadku, a to, aby sme neschválili v parlamente zákon, ktorý by nadobudol účinnosť skôr, ako bude vyhlásený v Zbierke zákonov.
No a výlučne na tieto účely si dovoľujem aj predložiť pozmeňujúci návrh k predmetnému zákonu, vráteného pani prezidentkou, s cieľom upraviť tieto dve ustanovenia, teda jednak že vypustíme čl. 9, pretože už nedáva zmysel, mal nadobudnúť účinnosť 1. 1. 2023, to už uplynulo, a po konzultácii s ministerstvom životného prostredia už prijali také opatrenia, aby, hoci to pôvodne chceli, ten informačný systém, ktorého sa to týkalo, v odpadovom hospodárstve spúšťať až od roku 2024, tak už nejakým spôsobom to ako-tak zvládnu aj od... od... odteraz.
A tá druhá vec je, že naozaj potom v tom ustanovení o účinnosti v tom čl. 10 teda vypustíme alebo reagujeme na to vypustenie čl. 9, ale aj to, čo bolo 1. januára ako účinnosť, tak posunieme na 1. júl 2023.
No a v tomto duchu teraz by som aj prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zákona z 20. decembra 2022 o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, je to tlač 1348.
Teda zákon z 20. decembra 2022 o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, sa mení takto:
1. Článok IX sa vypúšťa.
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Vypustenie článku IX sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
2. Článok X znie:
„Čl. X
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2023 okrem čl. I § 34 ods. 1 písm. i), ktorý nadobúda účinnosť 1. októbra 2023, čl. 1 § 11 ods. 9, § 32 písm. b), § 37 ods. 3, a čl. III, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024, čl. I § 46 ods. 2 písm. d), ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čl. VI, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2027, a čl. I § 34 ods. 3 písm. g), ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2030.“
To je celé znenie pozmeňujúceho návrhu.
Ja ďakujem pekne za pozornosť a chcem vás všetkých požiadať, ak chceme, aby tento zákon nebol zmätočný, po tom, ako ho schválime, aby ste schválili aj tento pozmeňujúci návrh.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Tak na pána poslanca Viskupiča, či je 3 mil. správna suma, bola v zákone od začiatku. Bola tam aj vtedy, keď sme prišli my do vlády, a tak ako kedysi bola predmetom diskusie, tak aj teraz môže byť predmetom diskusie, že či to je 3 mil., 5 mil., koľko. Je to svojím spôsobom aj politické rozhodnutie, keď sa prijíma zákon, že ako sa tá suma stanoví. Ja som ju nejako nikdy nekomentoval. My sme do toho zákona v zásade chceli zasahovať len minimálne a myslím si, že sa nám to vo veľkej miere aj podarilo.
Pokiaľ hovoríme o 500 eurách za voľby, ja rozumiem, že vy si potrebujete vždy do niečoho udrieť alebo do niekoho udrieť, ale to je návrh, ktorý ešte nebol prerokovaný ani v prvom čítaní. Čiže nevnášajte to opakovane do tejto diskusie, lebo my sme žiadne výdavky ešte zatiaľ nespôsobili. Ale vy ste k tomu mali oveľa bližšie, keď ste na finančnom výbore navrhli pozmeňujúci návrh už v druhom čítaní, ktorým ste mali nekryté stovky mil. eur, keď ste môjmu zákonu bez... ako prílepok dokonca, tak to bola totálna už katastrofa, tak ste priniesli pozmeňovák, ktorým, ktorý ste nemali ničím krytý. Nemali ste ho vôbec prerokovaný s ministerstvom financií. Čiže vy ste boli oveľa bližšie k takým nezodpovedným návrhom ako k 500 eurám.
A pokiaľ ide o pána poslanca Oravca, no v tomto si naozaj nerozumieme. Máme rozdielne volebné programy. Ja len keď veľmi často sa vaša strana odvoláva na dohody, tak ja som spomenul tiež jednu dohodu, že sme sa chceli dohodnúť na tomto konkrétnom opatrení, a keď sa prinášali koncesionárske poplatky preto, že tam bol zákon o zdanení EUSTREAM-u, tak už aj po tých posledných informáciách treba tieto veci prehodnotiť, pretože to zdanenie rúry už momentálne neprichádza do úvahy.
Čiže to znamená, že keď ste to len kvôli tomu prinášali, že už dneska... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)