Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. No aj vzhľadom na to, že už máme v zásade len posledné dve schôdze, tak sa veľa vecí dorába priamo v parlamente. Ja myslím, že pani Zemanová tomu rozumie. Ja by som o väčšie pochopenie niektorých ostatných vašich kolegov požiadal, lebo častokrát sa práve u nich stretávam s tým, že nie-nie, už to nepostúpime do druhého čítania, lebo potom náhodou tam budeme musieť niečo upravovať, že, teraz nehovorím ako osobne voči vám, ale máte aj kolegov vo vašom klube, ktorí sú oveľa prísnejší. A keby sme my boli takí prísni, tak toto naozaj že by bolo šťastnejšie robiť mimo teda rokovacích miestností a mimo parlamentu. Ale keď už sme tu a máme už len posledné dva termíny, tak v poriadku, nie je to jediný zákon, ktorý nejakým spôsobom vylepšujeme.
Ja som zaregistroval u pani predkladateľky, že niektoré otázky považuje za oprávnené, takže predpokladám, že sa nad nimi ešte zamyslí a nechcem ísť tak do hĺbky ani, ani môj pozmeňujúci návrh, ktorý za chvíľu prednesiem v ústnej rozprave, teda ak vyjde čas, tak bude sa týkať len jednej špecifickej veci. Ale k jednému, čo povedala už pani predkladateľka, na to som chcel zareagovať, že z toho, z tých všetkých pripomienok, ktoré pán predseda Karahuta hovoril, by som naozaj tiež nevidel problém v tej veci zriaďovacej listiny, pretože často sa nám stáva, že prijímame zákon a následne treba ešte modifikovať niektoré zriaďovacie listiny určitých subjektov, to, to naozaj sa dá zvládnuť. Akurát si treba podľa môjho názoru pozrieť nadobudnutie účinnosti, aby bol dostatok času pre tú, pre ten subjekt, aby si tú zriaďovaciu listinu vedel, vedel upraviť, že to je jediné, na čo treba pozrieť, že nedávať nejakú skorú účinnosť, aby oni mali šancu si tú kompetenciu ešte v zriaďovacej listine upraviť.

Už som. Čiže tie dve tlače myslíte? 1407, to je pána poslanca Baránika, súkromnoprávna žaloba v trestnom konaní, a druhá 1676, to je môj návrh, novela zákona o zahraničnej službe.

Ďakujem za slovo. Ja v tom svojom procedurálnom návrhu mám vlastne dva návrhy, aj by som poprosil, aby sa hlasovalo o nich samostatne. Prvý z nich je, že by sme presunuli na ďalšiu schôdzu dve tlače. Jedna tlač je vlastne novela zákona o zahraničnej službe. To je 1676, to je môj legislatívny návrh. A druhá tlač je tlač 1407. To je tá súkromnoprávna žaloba v trestnom konaní. Je to aj po dohode s pánom poslancom Baránikom, že by sa to presunulo až na ďalšiu schôdzu. Čiže toto by bol prvý procedurálny návrh, možnože aj všeobecným súhlasom sa podarí, uvidíme.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Je prosím, všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno, ďakujem pekne, schválili sme.

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
A to druhé je, že ja viem, že mnohí sme tu ešte, ktorí nemáme prerokované návrhy, legislatívne, a preto s cieľom naozaj čisto prakticky urýchliť schôdzu navrhujem, aby sme najbližšie hlasovanie mali až vo štvrtok o jedenástej. A už ako dopadne hlasovanie, nechám na vás, samozrejme.

Ďakujem pekne. Sľubujem, že nebudem osobný, lebo už na mňa nemôžete reagovať, nebolo by to fér. Ale budem reagovať na niektoré veci, ktoré zazneli, a tak súhrnne.
No jeden veľký problém, na ktorý poukazuje najmä tuto pán poslanec Baránik, je ten, že nefungujú niektoré inštitúty, procesy a hlavne asi ľudia, ktorí sú zodpovední za trestné konanie. Teda tak som ťa pochopil. Viem, že ty to, túto tézu, alebo teda to poznanie, asi poznanie skôr, hovoríš dlhodobo. Len teraz naozaj že úprimne si to toto môžme celé obrátiť aj na tú súkromnoprávnu žalobu v trestnom konaní. Lebo aj tam keby tie trestné, orgány činné v trestnom konaní robili to ideálne, ako ty to očakávaš pri hmotnej zodpovednosti, tak by sme nepotrebovali takú súkromnoprávnu žalobu. A navyše, však ty dobre vieš, že máš ešte tam na konci toho návrhu ustanovenie, ktoré umožňuje nahradiť Generálnu prokuratúru ministerstvom spravodlivosti, čo už úplne že dokazuje, že to hlavne robíš preto, že niečo nefunguje v tom trestnom konaní. Ale ja zase viem, že ty nemáš až taký problém s hmotnou zodpovednosťou, teda už som nechcel byť osobný, ale toto jediné asi, čo budem osobný. Ale si v nejakom klube a musíš presvedčiť väčšinu. Ja tomu rozumiem, ale asi by malo byť fér aj toto povedať, hej, že aby sme sa nenavážali do niekoho, kto v zásade až nie je taký bojovník proti tej hmotnej zodpovednosti, no. Ale buďme potom fér voči všetkému. Tak nemôžeme presadzovať súkromnoprávnu žalobu, lebo niečo nefunguje a potom kritizovať hmotnú zodpovednosť, lebo to isté nefunguje, no podľa mňa neni úplne že ten argument, ktorý by tu mal zaznieť.
Druhá vec je, ja som mal pocit aj snažil som sa, pani poslankyňa Vorobelová, že ja som išiel do pomerne dosť veľkých detailov, že ja si nemyslím, že tento zákona už potrebuje nejaké veľké dorábky. Tento zákon, tu sa môžme baviť o tom, či ešte chceme viacej výnimiek ako je tam teraz, napríklad ako SaS-ka hovorila vždy o tej vláde, že mal by byť zodpovedný len ten jeden člen vlády, nie všetci, lebo však aj tak tam tí ostatní nečítajú tie materiály toho jedného, tak som to pochopil na vláde. A môžeme sa baviť aj o ďalších výnimkách. Môžme sa baviť aj o tom, ako je tu, ako je tu nadefinovaná hrubá nedbanlivosť. A hovorím to aj preto, že vy ste spomínali, že však sa to bude prešetrovať a nakoniec všetko bude podľa papierov. No tak to dopadne dnes. Ale keby bol tento zákon, tak tá Generálna prokuratúra alebo prokuratúra, ktorá to prešetruje, to musí už, musí už brať ohľad aj na tú hrubú nedbanlivosť. Hrubá nedbanlivosť dneska u úradníkov neexistuje. A keby, a tá hrubá nedbanlivosť znamená, že si nemôže vymyslieť akýkoľvek podklad a označiť ho za odborný. Jednoducho to niekto bude skúmať, či naozaj musí ísť na zahraničnú pracovnú cestu namiesto troch ľudí desať, že tam musela byť aj tá recepcia. A pokiaľ jednoducho tá hrubá nedbanlivosť nie je úmysel. Dneska častokrát skončia tie veci preto aj u tých úradníkov, lebo oni sú zodpovední len za úmysel. Ale my tu zavádzame hrubú nedbanlivosť a nie sme prví, veď minister Karas tu došiel s Trestným zákonom, kde má tiež hrubú nedbanlivosť, lebo na to tlačia smernice Európskej únie z oblasti životného prostredia. Čiže my sa dostávame do nejakej novej etapy aj v trestnom práve, to je celkom za málo vec, že to ide ako keby súbežne, kde už bude treba a kde sa ľahšie budú trestať ľudia za to, nieže sa im bude musieť dokázať úmysel, ale bude sa im musieť dokázať hrubá nedbanlivosť.
Čo by sa tu dalo ešte vylepšiť je to, že, a myslím že to pán Baránik hovoril, tá odborná nedbanlivosť, na ktorú ste sa aj vy pýtali, že áno, možnože by bolo šťastnejšie, keby sme ju priamo z toho Obchodného zákonníka preniesli aj do tohto zákona, nech je zadefinovaná priamo. Aby potom neboli spory, že, že ten minister nemá vlastne zmluvu podľa Obchodného zákonníka, a teda nemôže konať s odbornou starostlivosť. Ak ste na toto narážali, tak áno, to by mohlo byť to vylepšenie. Lebo napríklad sú verejní funkcionári, veď viete, v mestských podnikoch, štátnych podnikoch, ktorí majú manažérske zmluvy a tie idú podľa Obchodného zákonníka. Čiže na ne platí odborná zodpovednosť aj keby sme ju tu nedefinovali. Ale potom sú tu tí rôzni, naozaj tí verejní funkcionári toho, tí politicky volení a podobne, ktorí, ktorí nemajú zmluvy podľa Obchodného zákonníka. Čiže asi by bolo šťastnejšie v druhom čítaní tu dodefinovať to.
Určite aj pán poslanec Kučera, len ono by to asi nešlo priamo do tohto zákona. Bolo by sa treba zamyslieť, či by to bol nejaký nový druh trestu v trestnom konaní alebo v nejakom inom konaní. Ale západoeurópske štáty, niektoré, poznajú zákaz vykonávania verejnej funkcie. Tam možno troška budeme narážať na to, že bolo by treba sa troška zaoberať aj tým, že ako je to pri tých volených funkciách, ale pri tých bežných verejných funkciách to určite je. A mne sa zdá, že aj pri tých volených v niektorých štátoch, ale to tiež nie je až taký problém, lebo nebudeme prví, ktorí to budem zavádzať. Iste aj o toto sa dá ten návrh zákona vylepšiť.
Potom ďalšie veci, ktoré tu zaznievali, a tie mali najmä páni Kuffa aj mladší, aj starší. Myslím si, že, takto, nevyriešime vždy jedným zákonom úplne všetku nespravodlivosť na svete. To poviem ako iný príklad, že vždy keď ideme so zákonom na ochranu verejného záujmu, tak sa dostaneme k diskusii, že prečo nefunguje zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Lebo bežní ľudia, bežní ľudia to tak spájajú, ale to sú dva odlišné zákony. A tuná sa dostaneme k tomu istému, že dnes sú zákony, aj sú mechanizmy, ako by sa to dalo riešiť, len podľa mňa ľudia na Slovensku častokrát nie sú, a teraz a to neni ani kritika na nich, ale celkove že právne povedomie na Slovensku, nemyslím si že je nejaké také, že to je úplne bežná záležitosť. Je to podľa mňa troška pozostatok aj so socializmu ešte, že štát sa teda mal tendenciu o všetko starať, o všetkých starať a nie sme tu veľmi tak naučení povedzme ako v Amerike, v Kanade, že niekde sa šmyknem, zlomím si nohu, hneď dám žalobu a vysúdim si peniaze, hej, že som to veľmi zjednodušil, že mali sme tu troška iný prístup vôbec ku všetkému.
Ale keď hovoríte, že poďme riešiť teda aj tú škodu, ktorá vznikne občanom. No veď dneska je zákon, ten takzvaný Lubyho zákon, zákon o zodpovednosti štátu za, za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tak to zjednoduším, ktorý znamená, že keď sa vám stane škoda a keď mu spôsobí štátny úrad, tak vy dostanete odškodné, o tom je ten zákon. Ten zákon existuje. Ak je v niečom nedokonalý, poďme sa o ňom baviť. Len neviem, či by to nebol prílepok k tomuto zákonu. Ale jasne, dá sa aj ten zákon vylepšovať.
Pokiaľ sú tam také situácie, ktoré hovoríte, že nejaký orgán nekoná dlho. Tak teraz by sme museli asi rozmýšľať, že či hovoríme o pandémii, kedy sme tu prijali množstvo zákon, ktoré, okej, nehovoríme o pandémii, lebo počas pandémie sme tu prijali zákony, kde sa všetky lehoty akože nulovali, čiže tí úradníci nemali počas pandémie žiadne lehoty. A mám tu inak v prvom čítaní zákon, kde konečne už tieto výnimky im rušíme, čiže to potom sa o tom budeme baviť. Lebo naozaj počas pandémie neboli lehoty. Mnohé úrady nemali žiadne lehoty. Tie, podľa správneho predpisu sa nepostupovalo. A vy myslíte asi mimo pandémie teda, tak som pochopil, no tak, viete, tak máte tam vždy inštitút, že viete dať podnet na prokuratúru, ktorá má preskúmať, že či sa postupuje zákonne. To môže dať každý. Ak toto nefunguje, dneska je inštitút žaloby pre nečinnosť, tak dá sa dať žaloba pre nečinnosť toho úradu. To existuje, to funguje. Áno, tak áno, ale keď ukazujete na peniaze, tak potom sa zase musíme zamyslieť, že či tie, či to je človek, ktorý je nemajetný a vie využiť zákon o právnej pomoci. A tam napríklad by som s vami súhlasil, ale neviem, či si to tiež myslíte, ale bolo v programovom vyhlásení vlády, škoda, že žiaden z ministrov spravodlivosti sa toho nechytil, že asi by bolo dobré uľahčiť prístup väčšiemu množstvu ľudí podľa toho zákona o právnej pomoci. Lebo ja si myslím že nie je dneska dobre nastavený. A pokiaľ nejde o nemajetného človeka, no tak asi neni správne, aby sme majetným ľuďom pomáhali s právnou pomocou, ak nejde o trestné právo. No a tam si to teda naozaj musí zaplatiť. Ale tie inštitúty tu sú.
A zase aby sme tu neboli nejaký extrém voči iným krajinám. Podľa mňa v iných krajinách nie sú nejaké špeciálne inštitúty okrem tých, ktoré som spomínal, že dokonca v mnohých krajinách prokuratúra vôbec do civilného procesu ani nezasahuje. Ale je tam minimálne tá žaloba na nečinnosť, a tá funguje aj tu. Čiže my tu máme všetky tie prostriedky, ktoré, ktorými sa to dá dosiahnuť. Len súhlasím s vami, že jednak právne povedomie je nízke, jednak tá vymáhateľnosť práva je tu nízka a aj tie orgány činné v trestnom konaní a aj všetko, čo s tým súvisí, nekonajú tak, ako by mali. Čiže, ale kľudne bavme, pokojne sa bavme aj o týchto veciach. Len nedá sa všetko liečiť v tomto jednom zákone, lebo to sú samostatné iné zákony a obávam sa, že ak by sme to išli otvárať a novelizovať a dávali to sem, tak by nám to pani prezidentka vrátila ako prílepok. Ale inak s vami súhlasím, že ak tam niečo nefunguje, poďme sa o tom baviť, poďme to vylepšovať. Ja si myslím, že tieto veci mali hlavne ministri spravodlivosti vylepšovať, už ktokoľvek to bol, ktorí, ktorí to majú v agende. A až toľko sa tomu, podľa môjho názoru, nevenoval žiadny z nich, ktorí tu doteraz boli.
No a na záver ešte poviem, že ja som sa snažil naozaj že nebyť osobný, ani nejako nikoho tuná nekritizovať za to, že uvažuje nad tým, že, že by to nepodporil, ale po tom všetkom, čo sme si tu absolvovali a mali sme tu pomerne dlhú diskusiu, ja som nevedel, že budeme toľko diskutovať, dokonca som ani nestihol ísť do TA3, som mal ísť vystúpiť, tak tuším pán Viskupič bol namiesto mňa, ako som počul. Ale považoval som túto tému za veľmi dôležitú, aby sme si to vysvetlili. Pretože som sa vás snažil presvedčiť, že urobili sme maximum a že je to hodné, aby ste to postúpili aspoň do druhého čítania. Keď v druhom čítaní tam stále zostanú veci, ktoré sa vám nepozdávajú, lebo počul som aj, že prečo tam musí byť popri hmotnej zodpovednosti antikorupčná žaloba. Však rozprávame sa o tom. Ak, ak môže tam zostať iba hmotná zodpovednosť. Akože aj to je riešenie, ak, ak, ak to je iba priechodné cez hmotnú zodpovednosť, tak budeme riešiť a dolaďovať len hmotnú zodpovednosť, tak porozmýšľajte nad tým aj v tomto smere, že to druhé čítanie nám predsa len istý priestor vytvára. A ja si myslím, že tak v duchu sa každý z vás zamyslí nad tou hmotnou zodpovednosťou, že by to bolo asi dobré. Len uvažujeme, že či je toto to najlepšie, alebo ešte troška to inak spraviť.
A že keď uvažujete nad tým a viete o tom, že hmotná zodpovednosť, jej zavedenie, by bolo dobré, a tento návrh už netreba naozaj nejak veľmi dolaďovať z hľadiska hmotnej zodpovednosti, tak dáte tomu šancu a potom, keď v druhom čítaní tam stále budú veci, ktoré nám vadia, tak to už oveľa aj my ľahšie pochopíme ako by sme, ako teraz to oprávnene kritizujeme, že nechcete ani ten zámer niektorí z vás pustiť do druhého čítania.
Čiže toľko za mňa, ja vám všetkým veľmi pekne ďakujem, bola tu konštruktívna diskusia, si myslím, že v drvivej, prevažnej miere určite a vidím, že viacerí sa o to zaujímate a nad tým rozmýšľate a to, že už máme málo času, už to je vlastne posledná šanca, ako to tu tuším Jožo Pročko, aby sme tú hmotnú zodpovednosť zaviedli, tak aj nad tým sa treba zamyslieť, že my už nebudeme mať ďalšiu schôdzu a ďalšiu schôdzu. My už máme v tomto volebnom období len túto schôdzu a v inom volebnom období sa v tomto zložení už takto nestretneme, určite nie stopäťdesiati tí istí poslanci a nevieme, kto sem príde, a možno tí ďalší ľudia už nebudú mať taký vzťah k zavedeniu hmotnej zodpovednosti. Čiže netreba niečo odkladať, treba už naozaj sa k tomu postaviť čelom a, samozrejme, každý podľa vedomia a svedomia aj v tom duchu, ako sme sa o tom dneska rozprávali.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

V rámci rozpravy, lebo padli tu aj niektoré otázky a ak ich nezodpoviem a možno sa ešte niekto bude chcieť spýtať, tak zodpoviem potom už v rámci záverečného slova.
Ja som naozaj zámerne sa chcel venovať len odbornej stránke veci, lebo ak sa pustíme do uvádzania rôznych príkladov, kto, kde, kedy, ako, tak sa tá debata úplne že odkloní od, od podstaty veci a vlastne sa nedozvieme ani odpovede na tie otázky.
Takže začnem tuná pánom Filipom Kuffom. Filip, prosím vás, takto, že § 2 písm. c): verejným činiteľom je fyzická osoba, to sú tie pojmy, kde sú definované podľa osobitného predpisu, odkaz, poznámka pod čiarou 2, čl. II ods. 1 ústavného zákona. Čiže keď pôjdete do ústavného zákona, tam je ten dlhý zoznam, to keby sme si tu čítali, zabijeme (reakcia z pléna), áno, áno. Čiže máme to tam takto podchytené, ale vždy je to na diskusiu. Keď si povieme, že no títo, už tam nejaký šéf nejakého zdravotného strediska v Hornej Dolnej, ten by tam nemal byť, tak dá sa to zužovať. Môžme napísať čl. II ods. 1, to sa dá upravovať, hej. Že toto neni ako teraz alfa omega toho návrhu, ale my sme si, my sme nastavili na začiatku že celý ten zoznam. Ale môže byť aj menší.
No teraz teda k tomu, čo sa vlastne pani poslankyňa pýtala, Vorobelová, ale aj Marián Viskupič hovoril, že nech to tak poviem polopatisticky. Tak teraz naozaj že nevyberám to zámerne, ale už keď tu Igor Matovič spomenul ten prípad toho Dubaja, Expo Dubaj a teda pána Sulíka, tak môžme si to na pánovi Sulíkovi rozobrať polopatisticky, že ako to, ako by to fungovalo podľa tohto zákona. Ale to je naozaj len zhoda okolností, lebo je to čerstvá vec. Čiže aj s tým, ako to je tu zadefinované.
Tak niekto musel vymýšľať tú cestu do Dubaja, hej, že niekto musel chystať odborné podklady o tom, že kto tam má ísť, kto má byť súčasť delegácie, koľko sa má minúť na stravu, jednoducho ako majú byť drahé letenky, niekto to musel dávať dokopy, to bol nejaký odborný zamestnanec, a možno to nebol iba ten vedúci oddelenia, možno to bol aj riaditeľ odboru nad ním, ktorý to ešte parafoval, možno tam niečo spripomienkoval, potom generálny riaditeľ sekcie, potom možno štátny tajomník bol do toho zapojený a nakoniec to bol pán Sulík, ktorý to musel akceptovať, aby tam odleteli a celé to zorganizovali. No tak teraz by sme sa museli pozrieť najprv na tie odborné podklady, či napríklad ten zamestnanec ministerstva odporúčal, aby tam išla jeho dcéra. Ja neviem. Ak to odporúčal ten zamestnanec a pán Sulík sa toho držal, tak by bol zodpovedný ten zamestnanec, lebo tak asi by to bolo vyhodnotené ako hrubá nedbanlivosť. Lebo možno že tá jeho dcéra je taká špičková expertka, že tam musela ísť. Viete, to niekto musí posudzovať, čiže ja by som sa nebránil tomu, aby aj ten odborný zamestnanec bol zodpovedný za takúto vec, ale pokiaľ to bolo tak, že odborný zamestnanec povedal, že pôjdete tam traja a nebudete tam mať žiadne recepcie a zrazu pán Sulík sa rozhodol, že bude tam recepcia za státisíce a pôjde tam aj moja dcéra, no tak podľa tohto zákona by on zodpovedal v plnej miere za tú škodu, ktorá bola spôsobená, a takto by sme si mohli rozoberať aj iných funkcionárov.
Ja som to naozaj zobral iba ako čerstvú vec, že nerobím to zámerne, ale keď pán Viskupič chcel vedieť, že ako by to fungovalo na pánovi Sulíkovi, tak takto by to fungovalo na pánovi Sulíkovi, keby ten zákon platil, ale keďže ten zákon bude platiť dopredu, tak sa nebude vzťahovať na nikoho dozadu, čiže ani na pána Sulíka, keďže to už sa stalo v minulosti, lebo retroaktívna zodpovednosť, či už je to administratívne trestanie alebo trestná zodpovednosť, to by bolo protiústavné. A takto by sme mohli rozoberať aj iných, ale aby sme pochopili, že ako by to fungovalo na Expo v Dubaji.
No a dneska, ako to bude fungovať bez hmotnej zodpovednosti, bude, že sa to bude riešiť ako trestný čin a pokiaľ sa nepreukáže úmysel a bude to, niekde to bude padať niekde dole, dole, dole, tak sa to rozplynie a nič z toho nebude. A keď to nebodaj takto napísal ten zamestnanec z toho ministerstva, no tak dostane ten regres v podobe niekoľkomesačného platu, ale aj tam by ste museli dokázať úmysel, čo mu asi nedokážete, takže z toho nakoniec možno nič nebude. Ale uvidíme, musíme sa nechať prekvapiť, lebo orgány činné v trestnom konaní majú už rozviazané ruky a budú to šetriť. Ja si myslím, že to, čo bolo publikované, že na prvý pohľad sa nezdá, že by to mohol nejaký odborný zamestnanec poradiť, čiže to pravdepodobne boli asi nejaké rozhodnutia, ktoré vychádzali z vyššej úrovne, ale nechcem prejudikovať.
No a takto by sme, samozrejme, mohli rozoberať aj ďalšie prípady a boli tu už spomenuté, no nechcem byť osobný, však už viacerí to hovorili aj o pánovi poslancovi Sujovi, a ten prípad úplne podrobne nepoznám, takže nechcem to rozoberať do detailov, ale ak bude niekto reagovať fakticky a pozná ten prípad konkrétnejšie, tak, samozrejme, dá sa to v duchu toho zákona vyložiť, ale nechcem byť osobný, lebo chcem, aby sme sa o tom bavili odborne.
Ja na čo chcem ešte poukázať, že nás naozaj pani bývalá ministerka Kolíková dva roky držala v šachu s tým, že ona nesúhlasí, aby bola forma hmotnej zodpovednosti zavedená spôsobom, akým to naposledy navrhoval pán poslanec Pročko. To znamená tá veľmi zjednodušená hmotná zodpovednosť výlučne na verejných funkcionárov. To bolo len na verejných funkcionárov bez tých úradníkov. A keď som sa jej pýtal, že ako by to mohlo byť spravené, tak ma odkázala na tento zákon, len staršiu tlač tohto zákona, teda nielen hmotnú zodpovednosť, ale aj tú antikorupčnú žalobu, lebo tu sú dve témy v jednom návrhu. Aj hmotná zodpovednosť, aj antikorupčná žaloba. No a ja som vlastne spravil to, že som zobral tú tlač, chcel som jej vyjsť v ústrety, lebo aj týmto spôsobom sa to dá riešiť, zobral som tú tlač, doplnil som ešte výhrady, ktoré k tomu som počul od pána poslanca Dostála, ktorý dotazoval pána poslanca Baránika, zapracoval som to v maximálnej možnej miere, a ja nebudem nadávať teraz kolegom, ani to nerobím, ja na nich len apelujem a v dobrom to myslím, že ja už som viac spraviť nevedel, aby som im vyšiel v ústrety. Už musia teraz oni takou troškou v druhom čítaní prispieť, aby sme to doladili do tej stopercentnej formy.
A zase ja poviem, a nebudem menovať, ja viem, že aj medzi nimi sú ľudia, ktorí by nemali problém s tou hmotnou zodpovednosťou, ale poznáte to, že máte aj hlasovania na klube, väčšina toho klubu sa rozhodne inak, sú tam individuálni aj jednotlivci aj v SaS-ke, ktorí by to podporili a možno to podporia, keď sa spoľahnú na svoje vedomie a svedomie a budú hlasovať inak, ako im povie klub. A ja nebudem hovoriť mená, lebo by to bolo nefér. Sú tam aj takí, o ktorých viem, že by to podporili. No ale viete, no oni sa budú musieť rozhodnúť a ja nich môžem len apelovať, že už to, čo by tu bolo treba doladiť, tak to je naozaj niečo, čo sa bežne robí v druhom čítaní a, Alino, ty sám dobre vieš, že sú aj návrhy, ktoré dolaďujeme v druhom čítaní proste, že a sú s oveľa väčšími, by som povedal, otáznikmi, keď to takto diplomaticky poviem, ako je tento návrh. Tento návrh už je skutočne až na pár detailov aj vykonateľný, lebo pani poslankyni na tom hlavne záležalo.
No a keď sa pani poslankyňa pýtala, že ako by to fungovalo, no tak ja neviem, či to stačilo na tom príklade pána Sulíka. No tak pozrite sa ten ods. 1, ods. 4 v § 3. Pýtali ste sa na odbornú starostlivosť. Odborná starostlivosť je niečo, čo je definované v Obchodnom zákonníku, je to pojem, ktorý sa používa pri manažéroch, a väčšinou minister, starosta, primátor je svojím spôsobom aj manažér a mal by pristupovať k veciam s odbornou starostlivosťou. Ten pojem je definovaný v Obchodnom zákonníku. Čo to znamená? Čiže on je definovaný v právnom poriadku, netreba ho definovať znova tu. No a bude to jednoducho tak, ako som vysvetľoval aj na tom príklade pána Sulíka, že budete mať nejaké odborné podklady. Tak pokiaľ sa bude ten funkcionár držať tých odborných podkladov, no tak nebude hmotne zodpovedný. Pokiaľ mu niekto napíše tri alternatívy, on sa bude držať troch alternatív a tých odborných podkladov, tak nebude podľa tohto zákona hmotne zodpovedný, bude zodpovedný niekto z tých, ktorí mu pripravovali odborné podklady. Pokiaľ sa ale odchýli od tých podkladov, pôjde si vlastnou cestou, lebo musíme si aj povedať, že čo vlastne chceme a čo očakávame od hmotnej zodpovednosti, lebo áno, môžme to celé hodiť na toho verejného funkcionára. Už sme to tu skúšali. Boli výhrady, že nie, to nikto nebude chcieť ísť do funkcie. To nie je dobré riešenie. Už sme to tu skúšali. Väčšina ľudí to tu nechce v tomto parlamente, že iba hodiť na verejných funkcionárov.
Hovorili, že no ale mali by byť zodpovední aj tí, ktorí chystajú tie podklady, lebo ako môže verejný funkcionár si čítať tisíce podpisov a tisíce podkladov denne, alebo desiatky, stovky. Čiže ak sa neodchýli od tých podkladov, tak nebude zodpovedný, lebo ja si myslím, že ani by nemal byť zodpovedný, lebo objektívne to nevie verejný funkcionár objektívne spraviť. A pokiaľ my hovoríme o takých prípadoch, že sa bude dohadovať s nejakým zamestnancom a bude mu to hádzať na krk, tak ja sa pýtam, že a dneska to nie je možné? Veď aj dneska je to možné. Že to nebude ten problém tohto zákona. A dneska keď chce byť niekto nečestný a nepoctivý, tak aby sa vyhol na vyššej úrovni trestnému oznámeniu, tak to hodí na krk tomu zamestnancovi aj dnes a ten, lebo vie, že ten zamestnanec má len ten regres povedzme troch platov. No tak áno, toto nevyrieši tento zákon, lebo to jednoducho ani je cieľom tohto zákona. Cieľom tohto zákona je len rozlíšiť, že každý v tom procese musí mať nejakú zodpovednosť. A myslím si, že aj ten úradník musí vedieť, že nebude tam vymýšľať si niečo v odborných podkladoch, keď sú to navyše odborné podklady, a že bude dávať tomu verejnému funkcionárovi, ktorý je vo funkcii, že ho nebude zavádzať, že ho nebude klamať, že bude pre neho robiť férové podklady a bude mu odporúčať z hľadiska svojej odbornosti, ktorú má, to najlepšie. A keď ten verejný funkcionár si potom povie, že aha, že máme ísť do Dubaja, majú ísť do Dubaja len traja, máme tam ísť na dva dni a vrátiť sa naspäť vyrokovať a on si povie, že no to nie, my tam pôjdeme na päť dní, budeme tam mať recepcie, zoberieme tam ešte ďalších desiatich ľudí, tak potom nech nesie tú zodpovednosť. To je jeho rozhodnutie, odchýlka od tých odborných podkladov.
Veď to chceme snáď, však kde sa najviac, kde sa najviac vlastne robia tieto, tie podvody a to nabaľovanie sa, tá vata a podobne, však môžte sa spýtať Igora Matoviča, keď bol ministrom financií, za dva roky na tom ministerstve len na tom, že sa nedávala na finančnej správe a iných podriadených organizáciách tá tzv. vata k tým rôznym tendrom, zákazkám na informačné systémy, sa ušetrila miliarda eur. Miliarda eur sa ušetrila, keď to robili poctivo, tak áno, dá sa to robiť aj bez zákona poctivo, len vidíme, že na Slovensku to moc za posledných 30 rokov takto nefungovalo. A ak to, ak máme pomôcť tomu, že sa nebude robiť tá vata, nebude sa tam rozkrádať, nebudú sa nabaľovať, lebo inak bude hroziť niekomu hmotná zodpovednosť, tak to skúsme.
Ale nehádžme všetko na krk toho verejného funkcionára, dajme aj v tej rade pod tým nejakú zodpovednosť tým úradníkom a, samozrejme, tým úradníkom dajme možnosť sa aj poistiť, pretože predsa len ak ste robili úradníkov, ja som to robil 13 rokov, tak tiež je to fuška, tiež máte toho veľa, tiež niekedy nemáte čas, tiež sa môžte pomýliť. Len ak sa pomýlite až hrubou nedbanlivosťou, tak nech sa poistí ten zamestnanec. Inak to dneska nie je žiadna novinka, keď robíte, ak ste boli niekedy členmi dozornej rady v nejakom podniku, či už na komunálnej úrovni alebo v štátnom podniku, tak dneska sa viete poistiť za zodpovednosť, ktorú spôsobíte pri výkone funkcie. Taký poistný produkt dnes funguje a nemusíte mať na to ani zákon. Takže aj to funguje.
No a potom posedná vec, myslím, že Alino Baránik to spomínal, že sa ti nepáči, že sa ti nepáčia dve veci. Prvá vec je tá, že môže verejný funkcionár akože úplne ujsť z tohto systému hmotnej zodpovednosti, keď prepíše majetok na niekoho iného, máš pravdu a mám pocit, že sme sa o tom aj spolu rozprávali a môžme sa o tom, samozrejme, rozprávať aj takto verejne. Áno, súhlasím, že treba potom vymyslieť nejaký spôsob, a niektoré štáty to poznajú, že zakážu výkon verejnej funkcie funkcionárom, ktorí sa dopustia niečoho, čo by bolo potrestané cez zákon o hmotnej zodpovednosti. Že nemôžete ich, áno, tak môžme si to teraz na Igorovi vysvetliť, že Igor prepíše majetok na manželku a teraz si všetci už myslia, že bude všetko akože si môcť dovoliť, čo chce, lebo naňho nikto nemá, no tak dajme do zákona, že taký funkcionár, ak nebude postihnuteľný cez hmotnú zodpovednosť, tak bude mať zákaz výkonu verejnej funkcie na 4 alebo 8 rokov, veď to štáty iné poznajú, aj v západnej Európe to tak majú niektoré štáty. Urobme to tak. Tak to vieme postihnúť. To neni neriešiteľná vec, že, a nepoukazujme na to, že to je nejaký problém. To nie je problém. Dajme zákaz verejnej funkcie, ak nie je postihnuteľný verejný funkcionár cez hmotnú zodpovednosť.
A pokiaľ ide o generálneho prokurátora. My tu práve že až tak neposilňujeme, pán poslanec, toho generálneho prokurátora, lebo pretože my práveže pri tej antikorupčnej žalobe, lebo tam sa vyskytuje ten generálny prokurátor, my práveže hovoríme, že keď Generálna prokuratúra chce zametať kauzy pod koberec, tak môže prísť bežný človek s tými dôkazmi a dať antikorupčnú žalobu namiesto tej Generálnej prokuratúry. Čiže my ho neposilňujeme, ale pýtam, že kto primárne má ochraňovať zákonnosť v tomto štáte? Veď máme zákon o prokuratúre, ktorý hovorí, že prokuratúra je dokonca v ústave, že to je ten orgán, ktorý chráni zákonnosť v štáte. Čiže ja primárne musím predpokladať o prokuratúre, že je to orgán, ktorý bude chrániť zákonnosť. A keď oni, keď je jasné, že ho nechráni, že sa vyhovárajú, že zametajú kauzy pod koberec, no tak potom dáme možnosť tomu občanovi, aby tie isté dôkazy, ktoré by mal generálny prokurátor na súde preukázať, aby vymáhal majetok, tak dáme do rúk občanovi, presne tak to robia v Spojených štátoch amerických a funguje to tam, dáme do rúk tento nástroj cez civilné konanie občanovi a ten občan podá žalobu a keď bude, na svoje náklady to bude robiť, a keď bude úspešný, tak hovoríme, že mu dáme nejaké percento ako podiel z toho majetku, ktorý sa navráti štátu, ktorý zachráni štátu. Podľa mňa to je fér. A to, že to bude 10 percent, 20, 30 alebo, myslím, že tuná je 30, ale kľudne môže byť aj menej, je to fér, lebo mal nejaké náklady s tým konaním, mal odvahu, išiel do toho, tak zachránil štátu 100 miliónov, tak dajme mu nejaké percento a nemusia to byť milióny. To je tuná nejaký nástrel, to je vždy predmetom dohody.
Čiže všetky tie veci, o ktorých hovoríme, sú riešiteľné a keď sa chceme k tomu postaviť rovno, priamo, čelom, ako sa hovorí, sme v prvom čítaní. Hovoríme o zámere a pritom už rozoberáme naozaj veľké detaily. Ak súhlasíte so zámerom, aby také niečo na Slovensku fungovalo, tak jednoducho nemáte prečo to nepustiť do druhého čítania. A druhom čítaní keď tam budete vidieť stále nejaké nedostatky a nebudeme sa vám venovať, nebudeme s vami rozprávať, tak potom pochopím, že to nepodporíte. Ale pustite to do druhého čítania. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ono tie vysvetlenia, ktoré požaduje pani poslankyňa Vorobelová aj teda ďalší, sa nedajú obsiahnuť vo faktickej poznámke, čiže ja potom ešte raz vystúpim. Ja, no je to dôležitý zákon a treba to poriadne vysvetliť, lebo potom sa tu len možno hráme na nejaké otázky alebo ich myslíme vážne. Ja som aj povedal na začiatku, že mohol som tú rozpravu viesť politicky, ale viedol som ju odborne a teda je jasné, že keď vedieme odborne na právne témy otázky, že bude istý okruh ľudí, ktorí, ktorým to možno nebude úplne zrozumiteľné, to je pochopiteľné, to je tak, to je odpoveď pre Mariána Viskupiča, že áno, ja som sa rozhodol viesť tú debatu odborne, lebo verím, že to pozerajú aj odborníci. Aj keď chodím do médií, tak sa to odborne rozoberá potom k tejto téme, aj keď to právnici sledujú, tak chcú vedieť, akým spôsobom je to navrhnuté, lebo je to pomerne komplikovaná téma. Ale ja v tom svojom druhom vstupe teda naozaj tak po lopate vysvetlím, že ako je to zavedené.
No a pokiaľ ide o to, že či to chceme zaviesť iba voči verejným funkcionárom alebo chceme do toho zatiahnuť aj úradníkov, ktorí, ktorí chystajú odborné podklady, no tak veď mali sme tu aj návrh, práve ktorý predkladal Jozef Pročko, kde to bolo postavené výlučne na úradníkoch, a vtedy nám tu bolo hovorené, že aké je to neodborné a zlé a to musíme a nikto nebude chcieť robiť takto, tak to ešte rozšírte a tamto dajte tú výnimku a hentam to spravte, no tak teraz je to tu. No tak tí, ktorí to chceli podporovať iba na, na verejných funkcionárov, tak mohli zahlasovať už za návrh Joža Pročka, a tí, ktorí to chcú teda urobiť trocha inak, no tak budú môcť zahlasovať za tento návrh. Čiže my vieme veľmi presne, kto ako hlasoval a kto chce podporiť hmotnú zodpovednosť a kto nechce. Čiže aj to je odpoveď na to. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Je to návrh, alebo návrh o zavedení hmotnej zodpovednosti je jeden z takých kľúčových návrhov, ktoré by hnutie OĽANO chcelo presadiť. Ideálne ešte v tomto volebnom období. Ale v každom prípade sa budeme o to snažiť aj v ďalších volebných obdobiach, keď budeme mať zastúpenie v parlamente. Nakoniec, ak by sa to podarilo, tak nebudeme prví, lebo všetci tí, ktorí svojho času hlasovali za novelu zákona o verejnom obstarávaní, mám pocit, že to bolo rok dozadu, ktorá bola v gescii podpredsedu vlády pre legislatívu Štefana Holého, tak si pamätáte, že tam sme už istú formu hmotnej zodpovednosti zaviedli. Tam vo verejnom obstarávaní sú, zákon priniesol teda inštitút takých expertov, ktorých štátne úrady si musia najímať na verejné obstarávanie, ja to budem zjednodušovať. A títo experti, pokiaľ spravia chybu a sú zamestnaní na základe alebo ako externá spolupráca, externisti, ak ju spravia opakovane, tak aj hmotne zodpovedajú za svoje pochybenia. Čiže my už istú formu hmotnej zodpovednosti v slovenskom právnom poriadku zavedenú máte. Tak ak by teda niekto začal tvrdiť, že, že to je úplná hlúposť a to nikde neexistuje, tak áno, už to existuje. Dokonca v slovenskom právnom poriadku to existuje. A existuje to aj v iných právnych poriadkoch. Takže neboli by sme, nebol by to prvý prípad, keby sa nám to podarilo, ale toto by bol prvý prípad, kedy by sa to podarilo zaviesť všeobecne a v takom rozsahu, v akom to navrhujeme.
My sme už toto volebné obdobie sa pokúšali zaviesť hmotnú zodpovednosť v takej forme zjednodušeného návrhu, ktorý predložil naposledy pán poslanec Pročko. A som rád, že sa prihlásil do diskusie, pretože naozaj sa tejto téme venoval počas celého volebného obdobia, robil všetko preto, najmä na úrovni tých rokovaní, lebo my sme tak troška naivne verili, že keď budeme rokovať, rokovať a ešte raz rokovať a potom zase rokovať a dolaďovať to a snažiť sa dohodnúť, tak nakoniec nám to tí poslanci aj podporia. Ale uvidíme, či to bude aj pravda, či nám podporia ten návrh, hoci sme ho upravili spôsobom, ktorý, ktorý zohľadňuje aj ich pripomienky. No a preto to tak aj dlho trvalo, že je to až ku koncu volebného obdobia, bolo to aj pred šiestimi mesiacmi. Teda aký bol rozdiel medzi tým, čo priniesol pán poslanec Pročko pred šiestimi mesiacmi, a medzi týmto návrhom.
Ten návrh, ktorý predložil pán poslanec Pročko, bol návrh, ktorý svojho času predkladalo či už OĽANO alebo aj, myslím, že vtedy to bolo strana SIEŤ a Rado Procházka, čiže nie celkom som rozumel tomu, by som povedal, takému znevažovaniu toho návrhu, ktorý predkladal Jožo Pročko, lebo to bol návrh, ktorý v zásade bol vypracovaný ústavnými právnikmi. To bol návrh, ktorý by obstál aj vo svojej podobe s nejakými vylepšeniami a mohol byť podporený už aj ten. Čiže to nebol návrh, ktorý si Jozef napísal niekde na kolene. To bol návrh, ktorý tuná bol opakovane v parlamente predkladaný. Bol, samozrejme, aktualizovaný, a ktorý teda upravoval výlučne len hmotnú zodpovednosť. Lebo to, čo my dnes upravujeme, je nielen hmotná zodpovednosť, ale je aj to, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády, že zavedieme žalobu vo verejnom záujme po vzore, po vzore, ktorý existuje už dnes v Spojených štátoch amerických. Je to tá tzv. antikorupčná žaloba actio popularis alebo qui tam. Je to podrobnejšie uvedené v dôvodovej správe.
Čiže tento návrh rieši dve veci. Jednak hmotnú zodpovednosť a jednak antikorupčnú žalobu, ktorú môže podať človek, pokiaľ orgány činné v trestnom konaní nie sú aktívne alebo vyhodnotí napríklad prokuratúra, že určitý prípad s nejakým množstvom dôkazov jej nestojí za to, aby išla vymáhať škodu, ktorá bola spôsobená štátu. A keď si človek povie, že ale ja si myslím, že ten prípad môže byť úspešný, tak budem môcť na základe tohto návrhu podať žalobu v civilnom konaní s tým, že ak vymôže pre štát nejaké peniaze a bude úspešný, tak dostane aj podielovú odmenu z tých peňazí, ktoré sa navrátia štátu. To nie je výmysel, ktorý neexistuje nikde na Slovensku. Je to urobené podľa vzoru, ktorý funguje dlhé roky v Spojených štátoch a na základe ktoré sa do rozpočtu Spojených štátov amerických každoročne prinášajú milióny eur na základe toho, že títo ľudia sú úspešní pri žalobách, hoci si na to netrúfla ani teda americká prokuratúra alebo teda obdobný orgán, ktorý zodpovedá prokuratúre na Slovensku.
Pokiaľ ide o tie výhrady, ktoré boli doteraz vznesené voči návrhom týkajúcim sa hmotnej zodpovednosti, tak by som rád teraz ešte prezentoval spôsob, akým sme sa s nimi vysporiadali. Pamätám si, že napríklad pán poslanec Baránik hovoril, že pokiaľ pôjde o úmyselné trestné činy, tak veľakrát tie konania budú aj tak predmetom trestného konania, pretože pôjde o trestné činy. A s tým sa skutočne dá súhlasiť, preto aj v § 14 ods. 4 tohto zákona hovoríme, že ustanovenia tohto zákona o hmotnej zodpovednosti sa nepoužijú, ak je voči verejnému činiteľovi vedené v súvislosti so škodou spôsobenou štátu konanie podľa Trestného poriadku. Iným spôsobom sme akceptovali aj tú pripomienku pána poslanca Baránika, že dobre, keď je vedené trestné konanie, tak bude vedené trestné konanie, ale keď nie je, tak sa bude postupovať podľa tohto zákona. Lebo už v tom trestnom konaní sa bude riešiť aj tá zodpovednosť toho verejného funkcionára. Bude mu môcť byť uložená pokuta prepadnutia veci, prepadnutia majetku, aj nejaké finančná pokuta a tak ďalej. Čiže toto je prvá z pripomienok, ktorú sme akceptovali.
Potom by sa mohol niekto spýtať, no dobre, ale však keď vylúčite úmysel a pôjde všetko cez trestné konanie, tak čo vlastne chce riešiť týmto zákonom. No bude sa riešiť primárne hrubá nedbanlivosť. Lebo tento zákon bude, za porušenie bude verejný funkcionár zodpovedný nielen vtedy, ak úmyselne niečo spraví, ale ak niečo spraví aj teda spôsobom, ktorý je možné označiť za hrubú nedbanlivosť. A my tu aj definujeme presne, čo sa pod hrubou nedbanlivosťou myslí. To je rozdiel oproti tomu, čo bolo v návrhu pána poslanca Pročka. Tam sme to týmto spôsobom nedefinovali. A pokiaľ by tento zákon prešiel do druhého čítania, tak by sme sa ešte viacej, ako sa povie, hrali s tou definíciou pojmu hrubej nedbanlivosti, pretože medzitým s hrubou nedbanlivosť prišiel aj minister spravodlivosti Karas v novele Trestného zákona. Pretože minister spravodlivosti s tým musel prísť, keďže na európskej úrovni, znova to ide cez oblasť životného prostredia, sa zavádza zodpovednosť za hrubú nedbanlivosť. Je to svojím spôsobom novinka. Ale keby sme aj nezavádzali zákon alebo nechceli presadiť zákon o hmotnej zodpovednosti, tak aj tak už hrubú nedbanlivosť musíme vniesť do právneho poriadku najmä kvôli európskej legislatíve. A preto sme otvorení v druhom čítaní, samozrejme, doriešiť ešte definíciu hrubej nedbanlivosti tak, že nejakým spôsobom sa budeme snažiť ju upraviť buď rovnako alebo veľmi podobne ako je v návrhu Trestného zákona alebo v novele Trestného zákona, ktorý, ktorý predložil pán minister Karas. Pretože bolo by, samozrejme, lepšie, keby sme tú hrubú nedbanlivosť mali v celkom právnom poriadku zadefinovanú rovnakým spôsobom, aby ten pojem sa aj zaviedol dobre do praxe, aby, aby aj mohli orgány, ktoré aplikujú právo, tieto veci uplatňovať jednotne a neboli medzi nimi nejaké zásadné rozdiely. Čiže to je druhá vec, ktorá bola vytýkaná a odstránili sme ju. Je tu definovaná hrubá nedbanlivosť.
Ďalšia vec, ktorá nám bola vytýkaná, veď dajte nejaké výnimky. Nikto nebude chcieť robiť verejného funkcionára proste, keď to takto zavediete, ako to sme zavádzali naozaj tou zjednodušenou formou ešte v tom návrhu, ktorý gestoroval Jožo Pročko. A keď sme sa pýtali, tak a ktoré to majú byť výnimky, tak tí ľudia, ktorí hovorili, že dajte výnimky, tak nám nevedeli povedať poriadne, že ktoré výnimky. Tak my sme tu zatiaľ dali dve výnimky, ale nebránime sa tomu, aby sa ten počet výnimiek rozšíril, pokiaľ by to, by tento návrh prešiel do druhého čítania.
Čiže prvá výnimka je, že ak verejný činiteľ sa, teda verejný činiteľ sa môže zbaviť zodpovednosti, ak preukáže, tej hmotnej zodpovednosti, ak preukáže, že bol pri nakladaní s verejnými, verejným majetkom a prostriedkami verejnými, v súvislosti s ktorým vznikla škoda štátu, všeobecne záväzným predpisom alebo rozhodnutím vydaným na jeho základe viazaný konať spôsobom, ktorý viedol k vzniku škody spôsobenej štátu a tak ďalej. To znamená, že jednoducho ak naozaj on postupuje v zmysle zákona a napriek tomu dôjde ku škode na strane štátu, lebo to sa môže takisto stať, a niektorí ste to možno už zažili v praxi, hlavne tí, čo ste robili v exekutíve. A tam je to a tam je to to najťažšie, lebo my poslanci v zásade, nám sa tu ľahko rozpráva, lebo my svojím podpisom jednoducho za nič neručíme, čiže nás ohľadne hmotnej zodpovednosti možno len ťažko naháňať. Možno, neviem, možno predsedu parlamentu maximálne. Ale mám pocit, že asi všetko kancelár podpisuje. Takže tiež to nebude až také, by som povedal, rizikové povolanie. Ale je to výnimka, ktorú treba zohľadniť, lebo sa to môže stať, že konáte v súlade so zákonom, aj tak vznikne škoda štátu. Tak to by bolo naozaj nefér, že voči verejnému funkcionárovi takýmto spôsobom aj za takéto prípady vyvodzovať hmotnú zodpovednosť.
No a potom tu máme druhú výnimku, že verejný činiteľ sa zodpovednosti zbaví tiež vtedy, ak preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou alebo v dobrej viere podľa poskytnutého odborného podkladu. A to je to, čo sme dlhšie hovorili, že pokiaľ máte nejaký reťazec, napríklad ste na čele ministerstva, na čele štátneho úradu a máte nejaký reťazec pod sebou nejakých úradníkov, ktorý jeden dá poklad, podpis, druhý dá poklad, podpis, tretí dá poklad, podpis, neviem, vedúci oddelenia, riaditeľ odboru, šéf sekcie a potom to príde k vám na podpis. A pokiaľ vy sa neodchýlite od toho, čo vám v tých odborných podkladoch radia tí ľudia, tak tiež nebudete zodpovedný, lebo by sa nám to nezdalo fér. Lebo jednoducho objektívne, človek, ktorý, ktorý je na čele nejakého veľkého rezortu alebo na čele teda nejakého štátneho úradu, tak nemáte šancu pri stovkách, tisícoch zamestnancov všetko podrobne čítať. To by sa bál každý niečo podpísať. To je podľa mňa tiež rozumná výnimka. A nebránime sa ďalším. Lebo niekto hovoril, teda myslím, že to bol tiež poslanec Baránik alebo pán poslanec Dostál, že mali by byť potom aj také špeciálne výnimky, že, povedzme, keď zasadá vláda, tak by členovia vlády nemali byť zodpovední, okrem toho jedného, za to, že čo tá vláda prijme ako kolektívny orgán. Však áno, rozprávame sa o tom. Vieme si aj takéto výnimky predstaviť. Len čakali sme teda, že tí, ktorí budú hovoriť výnimky, nám ich nejakým spôsobom pomôžu dodefinovať alebo nám poskytnú teda tie výnimky a my ich zapracujeme, ale neposkytli. Ale v druhom čítaní je určite na toto priestor.
Ja ešte uvediem k tomuto jednu vec. Len my to neupravujeme v tomto návrhu zákona, a to je, že teda keď niekto iný má poskytovať odborný podklad, teda ak ten úradník má poskytovať odborný podklad verejnému funkcionárovi, tak prečo tu nemáme novelu zákona o štátnej službe, novelu zákona o výkone prác vo verejnom záujme. Jednoducho preto, že som sledoval legislatívny proces a vedel som, že na túto schôdzu parlamentu má prísť do prvého čítania aj novela zákona o štátnej službe. A nemalo zmysel robiť tuná novelu zákona o štátnej službe, keď ju viem spraviť v druhom čítaní pozmeňovákom potom k tej novele zákona o štátnej službe, ktorá prišla z úrovne vlády. Čiže v prípade, že by tento zákon prešiel do druhého čítania, tak určite by sme tú zodpovednosť štátnych funkcionárov riešili aj v novele zákona o štátnej službe. A poviem aj spôsob, lebo to nebudeme vymýšľať za pochodu. My sme mali o tom dlhé diskusie. Jednoducho už dnes máme u úradníkov zodpovednosť za úmysel a máme tam nejaké regresné náhrady. A jednoducho by sme zaviedli aj do týchto statusových zákonov, či už pri štátnych zamestnancoch alebo zamestnancoch, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme, by sme zaviedli aj niekoľko, aj pokutu vo výške niekoľkonásobku ich mesačného zárobku v prípade, že by sa dopustili hrubej nedbanlivosti. Dneska oni majú už pokutu vo výške niekoľkomesačného zárobku, ak úmyselne sa dopustia určitého konania a potom sa to od nich regresne vymáha. Čiže nič iné by sa v zásade do týchto statusových zamestnaneckých zákonov nezaviedlo iba to, že by sa o niečo navýšila tá pokuta pri úmysle. A niekde pod ten úmysel by sa dala hrubá nedbanlivosť a bola by to tiež nejaká, nejaký násobok výšky toho platu.
No a potom, samozrejme, by ste sa mohli pýtať, no však dobre a teraz to bude asi tak, keď to takto zavedieme, že ten verejný funkcionár donúti toho úradníka, aby, aby proste to zobral na seba, lebo on nebude musieť platiť teda celú hmotnú zodpovednosť a ten úradník bude platiť ten niekoľkonásobný mesačný plat. No tak áno, tomuto už úplne nevieme zabrániť, lebo ten systém štátnej správy je postavený na nejakej podriadenosti, nadriadenosti. Čiže áno, toto sa potenciálne môže stať. Ale pokiaľ je štátna služba budovaná na základe nezávislosti, odbornosti, lojality a tak ďalej, tak jednoducho by sa to stávať nemalo a ten úradník by mal odmietnuť upravovať svoje podklady pre, pre teda toho verejného funkcionára spôsobom, akým, aby to, aby to nebolo odborné, hej, že jednoducho to ten úradník musí zvládnuť, lebo potom asi nemá robiť úradníka, keď nevie povedať nie a na všetko hovorí áno. A to vždy závisí čiastočne od samotných ľudí, ako vykonávajú svoju funkciu, či sú to úradníci alebo verejní funkcionári.
Čiže áno, v tomto systéme nezabránime tomu, aby boli vyvíjané nejaké tlaky, ak by sa to tak presadilo na tých úradníkov, ale zase si myslíme, že nie je možné preniesť celú zodpovednosť na verejného funkcionára, pretože on nemá objektívne možnosť kontrolovať všetko, čo podpisuje. To sa jednoducho nedá a potom by sme jednoducho nevedeli dostať aj do verejných funkcií kvalitných ľudí, lebo by sa báli ísť do verejných funkcií, lebo by museli niesť hmotnú zodpovednosť.
Ja ešte k takým určitým špecifikám, aha, a ešte k tým úradníkom dopoviem, že pokiaľ by sme išli touto cestou, pokiaľ by sme išli touto cestou, tak by sme museli naozaj zrušiť to, čo sme tu zaviedli asi dva roky dozadu, že sme, že sa umožnilo, že sa umožnilo odvolávanie tých úradníkov bez udania dôvodu. To ak budem, ak by sme sa dostali do druhého čítania s týmto návrhom a zaviedli aj pre úradníkov hmotnú zodpovednosť, tak musíme zrušiť ich odvolávanie bez udania dôvodu, lebo to jednoducho by nefungovalo dokopy. Čiže k tomu by sme sa museli vrátiť a tam potom, samozrejme, je otvorená dohoda, že po akú úroveň to budú úradníci, môžu byť odvolávaní, či generálni riaditelia sekcií budú tí, ktorí ešte môžu byť napríklad na ministerstvách, alebo nikto. Čiže k tomuto by sme sa museli takisto vrátiť a museli sme to nejakým spôsobom v tej novele zákona o štátnej službe upraviť.
Navyše, keď som si zisťoval na rade pre štátu službu, aké majú štatistiky ohľadne uplatňovania tohto zákona, ktorý bol teda mohutne kritizovaný, keď sme ho zavádzali pred dvomi rokmi, že odvolanie bez udania dôvodu, tak prvý rok, keď to platilo, tak tam bolo, tuším, nejakých päť prípadov v celej štátnej správe, kde sú desiatky tisíc zamestnancov a mám pocit, že za posledný rok to bolo v nejakých päťdesiatich prípadoch, že je to strašné minimum, čiže v zásade ten zákon, ako sme ho zaviedli, aj tak neplní svoj účel, pretože nedochádza k nejakým čistkám ani k nejakému mohutnému vyhadzovu, že máme v štátnej správe nejakých 45-tisíc zamestnancov a pokiaľ zo 45-tisíc zamestnancov je nejakých päť odvolaných kvôli neodbornosti, nekompetentnosti, lebo takto sú také väčšinou prípady a povedzme sa to ustálilo na nejakých 50, tak to aj tak nedáva veľmi zmysel, čiže treba, bolo by to treba preskúmať aj bez toho, aby sme, aby sme zavádzali hmotnú zodpovednosť, či to, či teda sa v praxi ukázalo, že tá zmena bola alebo je využiteľná, lebo síce boli požiadavky zo strany úradov na takúto zmenu zákona o štátnej službe, ktorú sme spravili, ale v praxi sa ukazuje, že tie očakávania alebo tie požiadavky boli podľa všetkého nereálne.
A ešte k jednej veci, ktorá je tu upravená, lebo takisto k nej bola výhrada, že prečo zapracúvame do tohto návrhu zákona aj nejaký systém teda poistenia sa toho verejného funkcionára. Ak by, teda aby sa poistil predtým, že ak by bol hmotne zodpovedný, teda aby to vedela, ako sa povie, zatiahnuť poisťovňa. No zavádzame to preto, že ten model sa javí ako vhodný pre prípady najmä tej hrubej nedbanlivosti, lebo podľa všetkého nevedeli by sme asi, a rokovali sme o tom aj s kanceláriou poisťovateľov, nevedeli by sme asi zaviesť produkt, ktorý by, ktorý by, teda taký poistný produkt, ktorý pokrýval aj úmyselné konanie, pretože tuná ide o, mnohokrát o veľmi vysoké sumy, za ktoré by bol ten verejný funkcionár zodpovedný, ale táto otázka je otvorená pri hrubej nedbanlivosti.
Čiže vo vzťahu k tomu ustanoveniu o poistení, ak by sa tento zákon dostal do druhého čítania, tak ešte sa jedenkrát stretneme s kanceláriou poisťovateľov a rozprávali sme sa v zásade, alebo dohodli by sme sa podľa toho, ako by sme sa dohodli. Pokiaľ by vedeli oni vymyslieť na to poistný produkt, tak by toto ustanovenie zostalo v zákone. Pokiaľ nebudú vedieť vymyslieť poistný produkt, tak to nemá zmysel, lebo to zostane takým prázdnym ustanovením.
Ja len poviem jeden príklad takisto z minulosti a týka sa to toho verejného obstarávania. Keď sa zavádzalo verejné, keď sme presadili alebo keď sa schválila novela verejného obstarávania a bola tam tá hmotná zodpovednosť pri tých externých expertoch na verejné obstarávanie, tak nám kancelária poisťovateľov hovorila, že vtedy s nimi o tom nikto nerokoval. Napriek tomu sa to do zákona dalo, ale ony nemajú na to produkt. Čiže jednoducho nemá zmysel presadzovať také zákony, ktoré v praxi potom nenájdu uplatnenie, lebo jednoducho keď tie poisťovne nebudú vedieť si ufinancovať ten poistný produkt, tak ony ho nebudú ponúkať. Čiže preto nemá zmysel, aby sme aj my potom nechali toto ustanovenie v tomto zákone, hoci je podľa môjho názoru vhodné, ale asi ho potom v druhom čítaní vypustíme a podľa toho, ako sa dohodneme s kanceláriou poisťovateľov, lebo u tých verejných funkcionárov to bude veľmi problematické, lebo tam pôjde o astronomické sumy, častokrát miliardové, napríklad pri diaľniciach, ale myslím si, že pri tých štátnych úradníkoch, kde pôjde len o niekoľkonásobok mesačného platu, povedzme trojnásobok, tak tam si myslím, že sa vie spraviť poistný produkt, aby vedeli byť títo štátni zamestnanci krytí, ak by, ak by teda niekedy sa v budúcnosti dopustili chyby hrubej nedbanlivosti, za ktorú by mali niesť hmotnú zodpovednosť, pretože verejný funkcionár, ak postupoval v zmysle ich podkladu, odborného, a ten odborný podklad sa ukáže, že bol spracovaný spôsobom, ktorý je možné označiť za hrubú nedbanlivosť. Čiže v takom prípade by ten verejný funkcionár zodpovedný nebol, to je tá výnimka, čo sme hovorili, ale bol by zodpovedný ten úradník v podobe niekoľkomesačného platu, a to si myslím, že je poistiteľné, to by sa dalo poistiť, ale, samozrejme, by si to jednoducho museli tí zamestnanci platiť sami, lebo to už by nedávalo žiadny zmysel, aby úrad za nich platil poistné.
Čiže tieto veci, ktoré, a tak to zhrniem, že všetky výhrady, ktoré sme tu počuli za posledné roky a mesiace najmä zo strany koaličných partnerov, sme zapracovali do tohto návrhu zákona. Navyše sme pridali aj tú actio popularis, tú antikorupčnú žalobu po vzore ako funguje v Spojených štátoch amerických, ale, samozrejme, prispôsobenú na slovenské právo. A je to, samotný návrh zákona považujeme za dosť významný príspevok aj k boju proti korupcii, minimálne pokiaľ ide o tú antikorupčnú žalobu, ale určite aj pokiaľ ide o hmotnú zodpovednosť.
A teda už si vás len na záver tohto môjho vstupu dovoľujem požiadať, aby ste sa zamysleli nad tým všetkým, čo som povedal, osobitne stranu SaS, pretože jej pripomienky sme takmer v plnej miere akceptovali a dajú sa prípadne ešte doladiť v druhom čítaní, a uvediem ako príklad, že my dolaďujeme zákony v druhom čítaní. Zoberme si súkromnoprávnu žalobu pána poslanca Baránika, ktorú takisto dolaďujeme v druhom čítaní. Čiže to nie je niečo, že musíme mať perfektný zákon hneď v prvom čítaní. Takže by som apeloval na mená kolegov zo strany SaS, ale aj na všetkých ostatných, že snažili sme sa urobiť maximum aj v duchu vašich pripomienok a teda ukáže sa aj pri hlasovaní v prvom čítaní o tomto návrhu zákona, kto to myslí s hmotnou zodpovednosťou a jej zavedením na Slovensku vážne. To bude naozaj hlasovanie o tom, kto chce zaviesť na Slovensku hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov, poťažmo aj tých úradníkov, a kto o tom len rozpráva a naozaj to nechce.
Takže o tom bude hlasovanie, o tomto návrhu zákona v prvom čítaní, a preto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona aj týmto spôsobom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pozerám, že spravodajca je tu, našťastie, som zvyknutý, že sedáva tam dole, ale vidím, že sa už premiestnil, tak pozdravujem.
No téma hmotnej zodpovednosti, nie sme, OĽANO, hnutie OĽANO nie je jediné, ktoré sa snaží presadiť hmotnú zodpovednosť. Zase korektne si povedzme, že boli tu aj návrhy z iných politických strán, ale je rozhodne prvé, ale je prvé, ktoré o tejto téme začalo hovoriť. Bol to práve Igor Matovič, ktorý prišiel s tým, že by politici mali byť aj hmotne zodpovední za to, ako nakladajú s verejnými prostriedkami a s majetkom štátu, a dal si svojho času, ak si tí pamätníci, si určite budú pamätať, dal si svojho času vypracovať v tomto smere aj analýzu Radovi Procházkovi, teda ako ústavnému právnikovi, a následne potom OĽANO v opozícii aj predkladalo opakovane rôznym, v rôznych podobách návrh na zavedenie hmotnej zodpovednosti. Akurát strany, ktoré v minulosti boli pri moci, tento návrh nikdy nepodporili, môžme sa teraz dohadovať prečo. A ja som aj rozmýšľal, že či budem viesť túto diskusiu tým, že budem poukazovať na rôzne kauzy a prípady a tak ďalej, a nechcem to robiť. Ja chcem naozaj teraz vecne predstaviť tento návrh, ale, samozrejme, nemám problém ísť ani do takej diskusie, že budeme si tu teraz vyhadzovať čo, kto, kde, kedy, ale podľa mňa to nemá zmysel, lebo však môžme to spraviť a keď niekto bude chcieť ísť týmto štýlom, tak môžem ísť aj ja, ale chcem naozaj predstaviť vecne tento návrh ako je, ako je koncipovaný. Lebo totiž nie je koncipovaný spôsobom, akým, akým bolo posledne, alebo akým bol koncipovaný návrh, ktorý sme posledne predkladali, a vtedy bol gestorom tohto návrhu zákona môj kolega poslanec Pročko.
Začnem teda tým, že je to, je to návrh, ktorý by mohol vyriešiť aj to, že nastane v štátnom rozpočte pomerne veľká úspora peňazí, pokiaľ by sa uplatňoval dôsledne, a výsledný, teda ja som si neuvedomil, že to je len úvodné slovo, ja to potom vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, spôsob, akým sa to dá spraviť. Porovnám aj tie dva návrhy, ktoré sme predkladali pred pol rokom a teraz a aj poukážem na to, akým spôsobom sme zapracovali výhrady rôznych poslancov, ktoré k tomuto návrhu boli v minulosti.
Takže toľko na úvod a teda potom v rozprave, keď mi dá slovo pán predsedajúci ako prvému, tak poviem viac.

Tak ďakujem pekne. Ešte v záverečnom slove ja sa chcem vrátiť, lebo ide naozaj o dôležitú vec. Novela ústavy by sa nemala robiť každú chvíľu a keď sa robí, tak by sa mala robiť zodpovedne a mali by sa riešiť iba zásadné veci a financovanie RTVS je určite zásadnou vecou, ktorú treba riešiť v ústave, len asi treba pripomínať najmä verejnosti aj tým, ktorí sledujú teda tuná v pléne túto diskusiu, že čo bolo, v akom stave sme boli v decembri. V decembri sme boli v stave, kedy sme nemali schválený rozpočet a hnutiu OĽANO išlo primárne o to, aby mohol byť schválený rozpočet pomoci pre ľudí. To bola naša najvyššia méta, pomoc v energetickej kríze, pomoc v ekonomickej kríze, jednoducho pomoc rodinám s deťmi, pomoc tým, ktorí sú najviac postihnutí krízou.
A pokiaľ sme mali akceptovať, aby takáto pomoc bola schválená v parlamente, požiadavku strany SaS o zrušení koncesionárskych poplatkov, čo strana SaS má dlhodobo v programe, to nebola nejaká náhla požiadavka, my všetci vieme, že SaS dlhodobo chce zrušiť koncesionárske poplatky a platenie koncesionárskych poplatkov, tak nám to stálo za to. Pretože my sme za túto úpravu vedeli pomôcť ľuďom a pomáhame im dodnes a pomáhame im v niektorých parametroch úplne najlepšie v Európe, napríklad pri pomoci s energiami.
Čiže vôbec nesúhlasím s názormi, že by sme, po prvé, nejakým spôsobom spravili chybu. Nie. My sme rázne trvali na tom aj v decembri, že bude ústavná úprava zakotvenia financovania RTVS. Akurát keby sme ju mali narýchlo formulovať, mohli by sme sa jednak dopustiť určitých nepresností pri formuláciách či už ústavy, ústavného zákona alebo zákona a jednak by sme išli do rozpočtového provizória, tak sme sa už vtedy dohodli, že v tomto roku pred 1. júnom, tak aby tá účinnosť bola ešte pred zrušením koncesionárskych poplatkov, predložíme novelu ústavy a schválime novelu ústavy minimálne na pôdoryse bývalej štvorkoalície. A pokiaľ toto niekto z partnerov nedodrží, tak bude niesť zodpovednosť aj za to, že televízia bude, samozrejme, podliehať viac nejakým politickým vplyvom, ale nemyslím si, že pokiaľ bude ústavne zagarantované takéto financovanie televízie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Páni poslanci, choďte sa hádať dozadu.

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
... že je to, že je to horšie riešenie ako, ako keď sme mali doterajší model. Lebo povedzme si, o čom bol doterajší model. Doterajší model bol o tom, že tu boli nejaké koncesionárske poplatky, tie financovali televíziu niekde okolo 90 miliónov, ale televízia na plnenie toho svojho verejnoprávneho poslania potrebovala nejakých 110-120 miliónov a tie čísla sa každým rokom len o niečo navyšovali. Čiže každý, každý rok, každý rok muselo vedenie verejnoprávnej televízie ísť rokovať s aktuálnou vládou a doprosovať sa jej, aby vláda dofinancovala nad rámec tých koncesionárskych poplatkov to verejnoprávne poslanie televízie, a to bol, to bol úplne najhorší model, pretože to nebolo nikde garantované. To, že či si niekto vyloboval u vlády desať miliónov, dvadsať alebo tridsať, záviselo od šikovnosti riaditeľa verejnoprávnej televízie a tam bolo práve to nebezpečenstvo, a ja som nepočul, pán poslanec Valášek, ani nikoho z Progresívneho Slovenska, že by tento model kritizovali. Ja som to doteraz vôbec nepočul. Vy ste s tým boli spokojní. Vy ste boli spokojní s tým, že chodil riaditeľ RTVS lobovať u aktuálnej vlády a doprosovať sa peňazí. Tak ak toto bol podľa vás lepší model, tak dobre, to už nech potom zváži verejnosť, ktorý je lepší model. My hovoríme, že boli dve cesty. Bolo navýšenie koncesionárskych poplatkov, s tým by rázne nesúhlasila SaS, ktorá chcela ich zrušenie, a keďže SaS chcela ich zrušenie, tak my sme jednoducho vyhoveli tejto požiadavke s ústavnou garanciou financovania RTVS a presadili sme pomoc ľuďom, a tá sa doteraz uplatňuje a z tohto pohľadu je to podľa mňa správny kompromis.
No a pokiaľ ide o tie politické vplyvy, ja si myslím, že práve tým, že bude ústavne garantované financovanie RTVS a vieme, ako veľmi ťažko sa dosahuje aj v tomto pléne a v každom inom pléne, v každom inom volebnom období ústavná zmena, že práve to bude zárukou, že RTVS bude mať nárok na, minimálne na to financovanie, ktoré bude v ústave zakotvené. To je tých pätnásť, 0,15 % z HDP pri tom prepočte, ktorý je tam stanovený. A potom, samozrejme, v ďalších volebných obdobiach, keď prídu k moci strany, ktoré nebudú chcieť financovať týmto spôsobom RTVS a povedia, že ľuďom budú chcieť dvojnásobne, trojnásobne zvýšiť koncesionárske poplatky, tak to budú si musieť ony nájsť na takéto riešenie ústavnú zhodu. A ja súhlasím s tým, čo povedal pán predseda finančného výboru Viskupič, že to je aj administratívne náročný proces posielať tie sumy štyri, päť, šesť eur miliónom ľudí a administrovať celý ten proces vyberania koncesionárskych poplatkov. Lebo pán Valášek má pravdu, že aj tak to pôjde z, zo štátneho rozpočtu. Áno, pôjde, ale pôjde to za, ale pôjde to za, pôjde to oveľa menej agresívnym spôsobom voči ľuďom, pokiaľ sa tá istá suma dá zo štátneho rozpočtu, ako keď budeme zberať po tých štyroch, šiestich eurách a otravovať ľudí, a otravovať ľudí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec.

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
... tými šekovými poukážkami a neviem čím ďalším. Čiže my sme odstránili akurát tú administratívnu záťaž, tú byrokraciu, to šikanovanie ľudí tými, tými poukážkami a dáme to isté zo štátneho rozpočtu a zafixujeme to v ústave ako nárok tej televízie. Ale ten doterajší model, ten bol politickým ovplyvňovaním RTVS. Tam bol ten lobing, tam bolo to doprosovanie sa. A vy ste nikdy nič iné nenavrhli a teraz len kritizujete spôsob, že akým my chceme odstrániť tú politickú nezávislosť, lebo to bezpochyby je odstránenie politickej nezávislosti, keď ústavou garantujem nejaké financovanie a bolo by to, samozrejme, aj navýšenie koncesionárskych poplatkov, ale s tým ste vy nikdy za štyri roky alebo za tri aj niečo v tomto parlamente neprišli. Tak podľa mňa to nie je úprimné od poslancov, ktorí teraz idú kritizovať jeden z možných variantov a nič neurobili preto, aby, aby skúsili presadiť ten iný možný variant. To je podľa mňa neúprimné a to treba naozaj tiež povedať, že Progresívne Slovensko neurobilo nič pre nezávislosť RTVS a ak by to chcelo riešiť v budúcnosti, tak to bude riešiť znásobením poplatkov pre ľudí, šikanovaním ľudí cez poštové poukážky.
Ďakujem pekne.

Tak ja budem reagovať teda na pána poslanca Valáška, lebo to bolo k predmetu úpravy tohto návrhu ústavného zákona. Nesúhlasím s vami, že by sme si priznávali chybu. Bolo to práve hnutie OĽANO, ktoré pri rokovaniach, keď SaS prišla s požiadavkou, aby sa zrušili koncesionárske poplatky, sme si dali podmienku, aby potom financovanie RTVS bolo garantované ústavným zákonom. To bolo od začiatku tak dohodnuté s tým, že som, samozrejme, rokoval potom ešte s ministerstvom kultúry, tak aby sme to načasovali súbežne, aby išla nielen novela ústavného zákona, ale aby išla aj novela toho bežného zákona. Čiže chyba, chyba to podľa môjho názoru nie je, je to len iná, iný spôsob financovania verejnoprávnej televízie a rozhlasu.
Pokiaľ ide o to, že či tie koncesionárske poplatky plnili svoj účel, už nadviažem aj čiastočne na pána predsedu finančného výboru Viskupiča. Ony v tej výške, v akej fungovali, neplnili účel, pretože ešte okrem koncesionárskych poplatkov musel štát každý rok s verejnoprávnou televíziou uzatvárať zmluvu, tá zmluva bola, to bol práve, to bolo to nešťastie, že vlastne vôbec to nestačilo a záviselo potom od toho, čo si vylobuje RTVS-ka u tej-ktorej vlády na základe tej zmluvy, pretože ona bola podfinancovaná. Čiže to bol veľmi nešťastný model, ktorý bol doteraz. No a keď hovoríme, že teda ako inak, no tak jedine tak, povedzme, ako to je v Českej republike, že budeme zdvíhať poplatky, koncesionárske, že mohli sme ich zdvojnásobiť, no ale potom treba naozaj povedať aj teda za vás a za Progresívne Slovensko, že ak sa vy dostanete do vlády, tak chcete ľuďom zvyšovať koncesionárske poplatky na dvojnásobok, trojnásobok, aby proste sme vyložili karty na stôl a toto sme hovorili úplne otvorene.