Ďakujem pekne za slovo.
Čiže začnem najprv tým, čo som už uvádzal, keď som prezentoval novelu ústavného zákona o spolupráci medzi vládou a parlamentom v záležitostiach Európskej únie. Vtedy som vám avizoval, že pôjdeme troška aj do nejakých štatistických údajov, si ich priblížime. Každoročne Európska komisia vydáva správu, kde informuje o tom, akým spôsobom boli parlamenty členských štítov Európskej aktívne pri dozorovaní dodržiavania...
Ďakujem pekne za slovo.
Čiže začnem najprv tým, čo som už uvádzal, keď som prezentoval novelu ústavného zákona o spolupráci medzi vládou a parlamentom v záležitostiach Európskej únie. Vtedy som vám avizoval, že pôjdeme troška aj do nejakých štatistických údajov, si ich priblížime. Každoročne Európska komisia vydáva správu, kde informuje o tom, akým spôsobom boli parlamenty členských štítov Európskej aktívne pri dozorovaní dodržiavania princípov subsidiarity a proporcionality, teda zjednodušene, aby teda aj ľudia, ktorí nás majú možnosť sledovať, čiže dohliadne nad tým, či Európska únia neprekračuje svoje právomoci a nezasahuje do právomoci členských štátov, teda keď hovorím o subsidiarite, tak myslíme presne na toto.
Za rok 2021, to je tá posledná správa, ja, ja v dôvodovej správe uvádzam príklad rok 2017, ale ono sa to veľmi nemení z pohľadu toho, ako je aktívna Slovenská republika, ale včera som sa pozeral aj na tú najnovšiu správu z roku 2021, to je tá posledná, ktorá zatiaľ vyšla, a bolo, parlamenty členských štátov Európskej únie vydali spolu 360 stanovísk voči či už návrhom právnych predpisov Európskej únie, alebo aj iným iniciatívam - biele knihy, zelené knihy, rôzne iné iniciatívy. Tých odôvodnených stanovísk je o niečo menej, je ich asi, ak sa dobre pamätám, okolo 65 z toho počtu 360, no a tak tipnite si, že koľko asi tak Slovenská republika, ako je aktívna, že koľko z tých 360 stanovísk Slovenská republika na obranu svojich záujmov vo vzťahu k Európskej únii a parlament poslal do Bruselu a koľko bolo z toho odôvodnených stanovísk.
No tak ak ste nemali možnosť sa oboznámiť s touto správou, tak z tých 360 stanovísk európsk... vo vzťahu k Bruselu pri, pri rôznych predpisoch, návrhoch právnych aktov Slovenská republika z tých 360 stanovísk za rok 2021 sa ozvala 3-krát. Tri stanoviská. A pri odôvodnených stanoviskách, ktorých je 65 sa ozvala jedenkrát.
Na porovnanie, najaktívnejší, španielsky parlament alebo jedna z ich komôr vydali 57 stanovísk a pri tých odôvodnených stanoviskách to dosahuje takmer dvadsiatku, čiže sú 20-krát aktívnejší pri obrane svojich národných záujmov, ako je slovenský parlament, a Česká republika je na špici takisto a to je v zásade už s nami porovnateľná krajina, Česká republika vydala viac ako 40 tých stanovísk na obranu svojich národných záujmov a tiež viac ako desať odôvodnených stanovísk. Čiže aby sme vedeli, kde sa nachádzame, že v zásade my sme na úrovni skôr takého frflania, a teraz to myslím v dobrom, ako, ako naozaj, že aktívneho presadzovania našich vnútroštátnych, národných záujmov na úrovni Európskej únie. A práve aj táto novela rokovacieho poriadku vo svojej časti zavádza systém, ako by sme to mali vylepšiť, lebo ak sa pozriete, asi vám niečo hovorí systém žltých, oranžových a červených kárt, lebo čím viac sa parlamentov ozve, tak tým, pani poslankyňa Záborská presne vie, o čom hovorím, ale, ale teda naozaj že ak chceme s týmto niečo robiť, tak musíme si zaviesť aj systém, ktorý nám umožní to robiť. O tom, o tom je táto novela zákona, lebo pokiaľ zostaneme len v tej úrovni, že budeme na to nadávať, tak veľmi si nepomôžeme, lebo preto sme v tej Európskej únii, aby sme s tým aktívne niečo robili.
Čiže my hovoríme, že, a vieme, že existujú žlté, oranžové, červené karty. Červená karta je už tá žaloba, ktorá sa dáva vo vzťahu k právnemu predpisu na úrovni Európskej únie. Koľko tých žalôb tento parlament prejednával za toto volebné obdobie? Ani jednu, ani jednu sme tu neprejednávali, hoci máme takú možnosť a máme v rokovacom poriadku celý jeden paragraf o tom, ako má ten proces vyzerať. Dokonca parlament má zástupcu, ktorý funguje v Bruseli, neviem, či o tom viete, a ja momentálne, priznám sa, nepoznám ani jeho meno. Ešte v minulosti to bola Miriam Lexmann, dneska už pani manželka šéfa KDH, tá bola dlhoročnou zástupkyňou parlamentu v Bruseli v tejto veci. Ja dneska ani neviem, kto je ten zástupca, ale máme tam niekoho, ale (povedané so smiechom) vlastne nemá čo robiť, lebo parlament ani raz neprotestoval vo forme žaloby proti návrhu právneho predpisu, hoci nadávame na mnohé.
Ale proces napríklad vydávania žltých, oranžových kárt, teda toho vydávania odôvodneného stanoviska voči právnym predpisom Európskej únie, nie je v rokovacom poriadku vôbec upravený. My nemáme vôbec stanovený proces, ako to máme urobiť. Máme len povedané, že to môže výbor robiť. To je celé, čo tam jedno, jedno písmenko, že môže vydávať aj tie žlté, oranžové karty, a nemáme žiadnych, hoci k žalobe to máme, čiže k červenej karte máme daný celý paragraf a k žltým, oranžovým kartám nemáme povedané nič okrem jedného písmenka s odkazom na príslušný protokol v zakladajúcich zmluvách, takže to už je dosť, pre niektorých to môže byť dosť vysoká ako matematika, ako sa povie, aby sa dopátrali vlastne, ako sa to má robiť.
Preto aj v tomto, v tejto novele rokovacieho poriadku zavádzam, navrhujem zaviesť nový paragraf, ktorý by upravil proces vydávania tých žltých, oranžových kárt buď výborom pre európske záležitosti, alebo parlamentom, pričom priznávam aj určitú rolu tretine členov toho výboru pre európske záležitosti, ak sa im nezdá niečo v poriadku so subsidiaritou, teda ak sa im zdá, že Európska únia prekračuje svoje právomoci, aby sa tomu dalo voči tomu brániť.
Takže znova len apelujem na tých, ktorí majú naozaj vzťah k tomu, aby sme si vedeli aj efektívne brániť svoje národné záujmy vo vzťahu k Európskej únii, aby sa zamysleli nad podporou tohto, jednak tej novely ústavného zákona, ale aj novely tohto rokovacieho poriadku. K tým ostatným veciam, ktoré tam riešim, o všetkom sa dá diskutovať, pretože vždy existuje viac ako jedno riešenie. Vôbec netrvám na tom, aby to riešenie bolo presne také, ako som navrhol. Ja, ja tam upravujem iba pár vecí, môžme diskutovať ešte o mnohých ďalších a poviem, teda čo tam je, možno si na všetky nespomeniem, lebo som teraz, priznám sa, v rýchlosti nevedel nájsť tú tlač, ale na väčšinu si pamätám, keďže ten návrh som robil len nedávno.
V prvom rade snažím sa teda aj legitimizovať to, čo tuná funguje už celé volebné obdobie. Je to taký detail, ale pre mnohých určite dôležitý, že na začiatku rokovania schôdze zaznie štátna hymna. To by malo byť podľa mňa v rokovacom poriadku a to tam, to tam uvádzam, že by to tak malo byť.
Ďalšia vec, mali sme tu prijatú v minulom volebnom období tú tzv. náhubkovú novelu rokovacieho poriadku, ktorá ale nedosahovala ústavnú intenzitu, čiže aj poslanci, ktorí ju namietali na Ústavnom súde, neuspeli, pretože pri rokovacom poriadku, rokovací poriadok sa v zásade z pohľadu Ústavného súdu vníma ako nejaká interná záležitosť v parlamente, čiže na čom sa väčšina dohodne, pokiaľ to nie je naozaj nejaká divočina, tak, tak Ústavný súd do toho nezasahuje, čiže ani tí poslanci, ktorí to žalovali, nemali veľmi šancu uspieť, ale teda poukázali na to a z tých vecí, ktoré mne sa tam zdali, mne sa zdajú nie úplne najsprávnejšie, je, že tu máme zakázané používanie tých zvukových obrazov, zvukových a obrazových záznamov, a preto to vraciam, ako sa povie, späť do hry. Navyše ideme tu budovať, prebudovať celé toto zariadenie na moderné technológie, tak ja si myslím, ž k moderným technológiám patrí aj to, že môže poslanec použiť zvukové, obrazové a zvukovoobrazové záznamy.
Samozrejme, otvorená je otázka, to som nejakým spôsobom zatiaľ ako keby nevracal do hry, ale je to, je to na diskusiu, či teda by sme mali povoliť aj nejaké transparenty, že tu bude držať človek nejaké transparenty a podobne, akože dá sa aj o tom uvažovať, ale zatiaľ v tejto novele rokovacieho poriadku to nenavrhujem, ak by väčšina bola za to, tak mne osobne to nevadí, ale myslím si, že tie zvukové, obrazovo-zvukové a obrazové záznamy už pri tej novej technike, ktorá sa tu zavedie, by nemal byť problém.
Podobne, ak teda ideme využívať aj takéto vymoženosti, tak si myslím, že ten čas, ktorý sme si dali, tých 10, 20 minút, a teda pre klub a pre... do písomnej rozpravy a do ústnej rozpravy, nie vždy postačujú, takže môj návrh je, aby sa predĺžili na dvojnásobok, ale znova na tom netrvám, proste dá sa to rôznym spôsobom skombinovať, dá sa, dá sa predĺžiť ústna, nezasahovať do písomnej. Všetko je naozaj na diskusiu medzi prvým, druhým čítaním v tejto veci, teda o týchto veciach už v tej novely rokovacieho poriadku mimo tých EÚ záležitostí, lebo to je len, to je vykonávanie toho ústavného zákona a poďme sa o tom seriózne baviť, lebo, lebo evidujem, že nie všetci sú spokojní s tým, ako je nastavená tá minutáž. Niektorí spokojní sú, áno. Viem aj tom, že sú niektorí spokojní, ale nie všetci sú spokojní s tou minutážou.
Ďalšia vec je, mnohí, mnohí ste aj pri tvorbe volebných programov mali možnosť sa stretnúť s mimovládnymi organizáciami a reflektovať na niektorej ich požiadavke ohľadne, ohľadne petičného práva. Jedna z ich požiadaviek bola, aby sa znížil počet podpisov na petíciu, ktorá by sa následne prerokovala v parlamente, znova, môžeme mať na to rôzny názor, môžme sa dopracovať k rôznemu číslu. Aj OĽANO bolo, patrilo medzi tie politické strany, ktoré na túto požiadavku nejakým spôsobom reflektovali a zohľadnili vo svojich volebných programoch. My sme mali alebo máme vo volebnom programe, že by stačilo namiesto 100-tisíc podpisov, 50-tisíc podpisov, aby sa mohla petícia prerokovať v parlamente. Znova, netrvám na tých 50-tisíc podpisoch, máme to my vo volebnom programe, preto to nadnášam ako tému. Viem, že viacerí ste takýmto spôsobom vychádzali v ústrety tomu mimovládnemu sektoru. Môže to byť 75-tisíc, jednoducho išlo o zníženie toho počtu podpisov, aby sa nám častejšie dostávali na prerokovanie parlamentu témy, ktoré sú predmetom verejného záujmu. Sami dobre viete, že zase toľko tých petícií pri 100-tisíc neni, a keď to o niečo znížime, tak nemyslím si, že tu vznikne nejaká, nejaký, nejaký veľký pretlak prerokovania petícií v parlamente, čiže to je ďalšia vec, ktorú tam riešim.
A pokiaľ ide o stíšenie legislatívneho procesu, to sa dá dosahovať rôznym spôsobom. Ja som sa už nechcel opakovať aj po strane SaS, ktorá prišla s novelou rokovacieho poriadku o dva mesiace skorej, len si ju posunula na májovú schôdzu a nezasahoval som im do tých vecí, ktoré oni tam upravujú, ale o mnohých sa dá diskutovať aj s nimi súhlasiť.
Ja od začiatku, ako som sa stal poslancom, presadzujem jednu vec pri stíšení legislatívneho procesu, a to teraz vysvetlím a je aj v tejto novele rokovacieho poriadku. Mnohí máme problém s tým, aby, že sa nám tu na poslednú chvíľu v pléne objavujú niekoľko desiatok strán dlhé pozmeňujúce návrhy. Proste nemáme to objektívne čas si ani prečítať, a toto sa dá riešiť rôznym spôsobom. SaS to navrhuje vo svojej novele rokovacieho poriadku riešiť tak, že sa nebude môcť, nebude môcť skracovať tá 48-hodinová lehota, ale povedzme si úprimne, že ak dostanete, ak tu má... ak máte na schôdzi 150 bodov, lebo teraz máme trošičku extrém, ale bežne máme od 100 do 150 bodov alebo od 80 do 120 bodov pri takom, pri takej klasickej prevádzke parlamentu a beží vám schôdza, tak vám naozaj ani tých 48 hodín nestačí na to, ak zrazu do pléna príde k desiatim zákonom pozmeňujúci návrh, ktorý má desiatky strán, to do 48 hodín si aj tak nestihnete poriadne naštudovať, čiže ak chceme ešte aj umožniť, aby sa k tomu mohli vyjadriť tí, ktorí sú dotknutí tým pozmeňujúcim návrhom, aby to mohlo mať aj nejakú prípadne verejnú diskusiu, pretože častokrát vidíme a sme tu svedkami, že niekto príde s jednostranovým paragrafovým znením a pozmeňujúci návrh má 50 strán, čiže vlastne príde úplne s novým návrhom do druhého čítania, dá to do pléna a hneď sa o tom hlasuje. Viacerým sa nám to nepáči, a to riešenie z môjho pohľadu je pomerne jednoduché, že ak to nebude len tá povestná časť C stanoviska parlamentnej legislatívy a poznáte tie stanoviská, teda ak to nebudú len legislatívnotechnické pripomienky, ktoré chce dotiahnuť ešte predkladateľ v pléne, a budú to tie pripomienky z časti A a B, teda charakter tých pripomienok, aké má časť A a B stanoviská, to znamená vecné pripomienky z hľadiska vnútroštátneho práva a vecné pripomienky z hľadiska medzinárodného a európskeho práva, tak pokiaľ to budú tieto dva typy pripomienok, tak hlasovanie o tom pozmeňujúcom návrhu by sa malo uskutočniť až na najbližšej schôdzi parlamentu.
Jednoducho ten približne mesiac pri tých niekoľkodesiatokstranových návrhoch a pri mnohých zákonoch, kde idú takéto pozmeňujúce návrhy, by vytvoril priestor na to, aby sa spravila nejaká verejná diskusia, aby sa to prerokovalo s tými, ktorí sú dotknutí, aby sme tu niečo nerobili poza bučky, a evidentne by to viedlo a preukázateľne by to viedlo k stíšeniu legislatívneho procesu, a toto navrhujem, to navrh... to, to malo to byť už, samozrejme, prijaté dávno, tiež sme pri tej novele rokováku riešili urgentnejšie veci, ako bola táto, online rokovania počas pandémie a podobne, ale je to vec, na ktorej by sme sa mali dohodnúť už tak či onak. V každom prípade to stíšenie legislatívneho procesu je tu požiadavka, ktorú nemá iba hnutie OĽANO, majú ju aj iné parlamentné strany, ktoré sú aj v súčasnosti v parlamente.
No a posledná vec, ktorú tam riešim, a nemusí byť riešená tak, ako som to tam navrhol, je že poďme sa teda dohodnúť, ako chceme posudzovať, ak je zákon podaný v tej istej veci, lebo je to tu dlhodobý problém, troška si to každý vykladá aj po svojom, a nie je to, nie je to v poriadku. Ja tam navrhujem model, ktorý funguje v komunálnej politike, aspoň na úrovni Bratislavy, ale môže to byť nastavené aj oveľa, môže to byť nastavené aj úplne opačne a prísnejšie, len poďme sa dohodnúť, a potom to už dodržujme, lebo dneska je nejaká dohoda, sú nejaké výklady ústavnoprávneho výboru, častokrát sa podľa toho nepostupuje, ešte navyše každý má na to iný názor a veľmi často sa obchádza tá šesťmesačná lehota podania v tej istej veci cez pozmeňujúce návrhy, tým pádom sa to celé neguje. Tak proste, buď si z toho chceme robiť, ako sa povie, že srandu, alebo (povedané so smiechom) poďme to naozaj upraviť.
Tak ak to chceme prísne, tak potom povedzme, že akákoľvek časť toho návrhu, ktorá sa bude týkať niečoho, čo už bolo v tých šiestich mesiacoch upravované, tak nemôže byť súčasťou toho návrhu, a povedzme, že ani pozmeňujúci návrh taký nemôže byť. To je inak niečo, čo nakoniec pred nedávnom, v decembri, keď vetovala prezidentka Zákonník, tak to naznačovala, že mali by sme teda vnímať to pravidlo šiestich mesiacov materiálne, a nie formálne. My ho dneska vnímame formálne a navyše cez pozmeňováky obchádzame. No tak v poriadku, ja som za. Vôbec to nemusí byť teda tak, ako som to tam navrhol, ako to platí v bratislavskom komunále, že môžte dvakrát po sebe predložiť tú istú vec, a potom máte šesťmesačnú pauzu, tak to platí napr. v bratislavskom komunále, že dvakrát po sebe na dvoch najbližších zastupiteľstvách si prinesiete aj tú istú vec, a keď vám dvakrát po sebe to neprejde, tak vtedy už sa uplatňuje šesťmesačná lehota, to som tam navrhol, ale vôbec na tom netrvám. Poďme na to... poďme, poďme, zvoliť aj ten úplne najprísnejší prístup, ja som za, len poďme to urobiť tak, aby to malo teda nejaký systém, aby to dávalo zmysel, aby sme sa dohodli na niečom, a potom to aj dodržiavali, lebo urobiť takého mačkopsa, že tvárim sa, že tuná vyraďujem legislatívne návrhy, a potom všetci začnú robiť to, že dobre, ja tam dám niečo ako do prvého čítania, a potom pozmeňovákom si to vrátim do hry a poruším tým šesťmesačnú lehotu, to naozaj nedáva týmto spôsobom zmysel. Proste že buď sme v týchto veciach úprimní, alebo to proste tak všelijako... alebo sme majstri v obchádzaní (povedané so smiechom), v obchádzaní rokovacieho poriadku.
No, tak nechcem naťahovať dlhšie diskusiu, dalo by sa, samozrejme, hovoriť o mnohých ďalších veciach, ktoré by viedli k stíšeniu legislatívneho procesu a k tomu, aby sme férovo pristupovali k veciam a nesnažili sa ich obchádzať. A ja som tomu otvorený, akože v zásade je to posledná šanca nejakým spôsobom vylepšiť rokovací poriadok. Obávam sa, že návrh, ktorý predložila SaS, nestihneme prerokovať. Ja som sa pozeral a poviem za seba teraz, ja som... a vidím tu viacerých kolegov zo strany SaS, ja som sa pozeral na návrh novely strany SaS a nemám problém v zásade so žiadnym bodom, pokiaľ ide o mňa, teda budem hovoriť za seba, až na to, že teda máme iný, iný spôsob riešenia toho stíšenia legislatívneho procesu pri pozmeňujúcich návrhoch, že vy navrhujete, že zrušme, teda to, aby sa mohla uplatňovať 48-hodinová výnimka, ja hovorím, že posuňme to na ďalšiu schôdzu. To je jediný rozdiel, kde si kolidujeme v tých našich novelách rokovacieho poriadku, inak v tých ostatných veciach, si myslím, že ako sa už poznáme, a mali sme sa o tom možnosť rozprávať počas celého volebného obdobia, aby sme sa vedeli pomerne dobre dohodnúť aj na tom, že ak sa vaša novela nestihne prerokovať, že by mohla byť v druhom čítaní z veľkej časti súčasťou tejto novely rokovacieho poriadku.
Toľko za mňa aj na vysvetlenie a, samozrejme, ak sa k tomu a vidím, že sú a budú otázky a reakcie, tak, tak ešte potom zareagujem aj ja formou faktickej poznámky.
Ďakujem.
Skryt prepis
