Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, dovoľte, aby som vystúpila v záverečnom slove. Nechcem vás oberať o čas, ale táto téma je naozaj taká dôležitá a citlivá, že teda musím sa vyjadriť v tom záverečnom slove, aby sme to trošku pochopili aj z toho pohľadu praktického, aj z toho teoretického.
Mám tri tézy. Terminológia vzdelávania, uplatnenie sa v praxi. V názve... názvoslovie, samotná terminológia, už to tu odznelo, že v podstate naozaj za tou profesiou sestra, sestra je niečo, je nejaký príbeh, odborná spôsobilosť, je to niečo, čo je roky rokúce u nás zaužívané. Aby sme povedali na úvod, zdravotná sestra v terminológii ošetrovateľstva sa nepoužíva od roku 2004. To neexistuje. Sestry sa na to možnože už aj hnevajú mnohé, pretože naozaj odbor ošetrovateľský zdravotná sestra neexistuje. To je jedna vec.
Je toľko tu zavádzajúcich informácií, že je dobré, aby sa na tejto pôde to konečne možno aj vysvetlilo.
Druhá vec. V rámci tej terminológie vás chcem poprosiť, že v podstate vnímajte to aj z tej strany, nie z tej sesterskej a pacientskej, ale všeobecne aj z tej vzdelanostnej. My ponúkame niekomu profesiu, ktorá má určité indikácie, aby teda musela splniť nejaké tie podmienky základné, tých 4 600 hodín odbornej prípravy, nie praxe. To znamená teoretickej a praktickej časti a dokopy je to 4 600 hodín.
Ja som sama absolventka strednej zdravotníckej školy, kde som v 80. rokoch nastúpila na túto školu, a bola to vysoko prestížna škola, kde sa naozaj robili prijímačky, a dostalo sa tam len pár, pár tých uchádzačiek vlastne o to štúdium, lebo bolo to naozaj so samými jednotkami. Bol väčší problém sa dostať na strednú zdravotnícku školu ako na gymnázium. A toto všetci my vieme, ale to boli roky osemdesiate. Na jednej strane nechceme, aby sme sa pozerali do minulosti, aby sme sa pozerali do budúcnosti, ale na druhej strane vám to musím všetko ozrejmiť, pretože je to tak dôležité, aby sme to jasne pochopili. Preto to možnože tá laická verejnosť nechápe, pretože sa nikdy o to nezaujímala, je to téma tej stavovskej organizácie, tej, toho sesterstva. A nie také, že v podstate nechápeme, prečo sestry s vysokou školou, bez vysokej školy, my máme v tom jasno, my neútočíme na stredného zdravotníckeho pracovníka v zmysle zdravotníckeho asistenta, pretože ho my ho potrebujeme, je to náš najbližší kolega. Len realita je taká napriek tomu, že od koľkých, od koľkátych rokov je už vlastne zdravotnícky asistent na trhu a produkuje sa ročne na štúdiách, my ich nemáme v praxi. A viete, prečo ich nemáme v praxi, no preto, že proste ten systém to neumožňuje, pretože nie sú peniaze ani na tých zdravotníckych asistentov.
My sa tu tvárime, teraz keď ich, zdravotníckych asistentov, premenujeme na praktickú sestru, že tam bude obrovský záujem. Nie, realita v praxi je, že v podstate prichádzajú do praxe a zistia, že v podstate tá ťažká pomáhajúca profesia nie je adekvátne ani spoločensky, ani ekonomicky, ani statusovo ohodnotená. Ta to už nehovoríme o tom, že v podstate oni sami vidia, že vzdelanostne sa aj boja v tej praxi byť, pretože ak majú zobrať túto obrovskú zodpovednosť za tieto kompetencie, tak, samozrejme, že chcú byť ohodnotené, ale aj adekvátne na to vzdelanostne pripravené.
Ďalšia vec. Keď si porovnáme štúdium na stredných zdravotníckych školách, prechádzam ku vzdelávaniu, štúdium súčasné na stredných zdravotníckych školách, kde vlastne vychádza vlastne z toho študijného odboru teraz už zdravotnícky asistent, predtým od roku 2018, nie od roku 2000, ale od roku 2018, vlastne tí prví absolventi tohoto odboru - aj zdravotnícky asistent, aj praktická sestra - majú najväčšie uplatnenie a najväčší záujem majú o štúdium ošetrovateľstva na fakultách ošetrovateľstva. To sú jednotlivé dáta z fakúlt ošetrovateľstva, čiže my tu nehovorme o tom, že tu nemajú tí ľudia záujem, že nechcú študovať, práveže chcú, lebo v súčasnej dobe každý mladý človek na Slovensku, si myslím, že chce študovať, a vieme o tom, že aké máme počty študentov na vysokých školách.
A nie pravda, že chrlíme obrovské množstvo, práveže máme taký slabý limit na fakultách ošetrovateľstva, a pán minister mi to potvrdí, že sú to mizivé čísla, ktoré sú obrovský problém. Keby sme navýšili štúdiá, počty na fakultách ošetrovateľstva, tak to sa premietne do praxe. Budeme úplne spokojní, pretože so stredných zdravotníckych škôl vyštuduje zdravotnícky asistent, ktorý ide do praxe, lebo ešte nevie, čo ho ešte možno čaká. A keď sa mu táto práca zapáči, je možnosť - a toto zase apelujem aj na ten vzdelanostný systém na ministerstvo školstva, že v podstate sa už pre zdravotnícke povolania znížili kvóty štúdia, dĺžky štúdia popri zamestnaní pri... práve pri fakultách ošetrovateľstva zo štyri na tri pri bakalári. Prečo nemôžeme mať v systéme nemocničnom, zdravotníckom to, že proste príde zdravotnícky asistent a my si ho už v podstate ako, ako zamestnávateľ nakontrahujeme, že mu umožníme študovať, zabezpečíme si kontinuitu, zabezpečíme si to, že do budúcna bude v tej práci, a ho udržíme v systéme. Toto je presná len tá časť, ktorú hovoríme.
My sme si tu postavili iba A - zmeníme terminológiu, nič iné sme nezmenili - a tuto je tá obava od tej sesterskej obce. Viete prečo? Pretože posledných 10 rokov vlastne sa diala v tejto oblasti iba krivda, nič iné. Len sa uberalo na normatívoch, uberalo sa na plate, uberalo sa na statuse a nič ďalej sa nedialo. Tak prečo by mali sme teraz veriť, že sa to zmení týmto? Pretože tak ako to tu odznelo, odznelo to aj od pani predsedníčky výboru, že skutočne tá sestra je veľmi lákavá pre zamestnávateľa v tom zmysle, či už praktická sestra, alebo asistent, lebo naplnia, zase obídením zákona napĺňa tie normatívy napríklad na tých ambulanciách. Ale ja som hlboko presvedčená, že toto prínos pre pacienta na ambulanciách nedonesie v tomto ponímaní.
My tu hovoríme o vysokých školách sesterských, teda vlastne fakultách ošetrovateľstva, ktoré sa nemôžu nikdy stať manažérkami, ktoré neprejdú praxou. Pri vedúcej sestre je to desaťročná prax. Čiže tu nezavádzajme verejnosť, že sestry s vysokou školou sú lenivé, nemajú záujem o povolania, chcú len riadiť personál, to nie je pravda. To je skutočne, to ako, to je zavádzanie verejnosti, pacientov aj, aj poslancov Národnej rady. Viete, ono sa to, presne sa to hovorí tak, že so všetkým súhlasím, pán minister, ale, bohužiaľ, nedá sa. Toto je to, čo je tu opäť to traumatizujúce pre ten stav, že áno, toto chlácholenie, tých posledných desať rokov my všetci súhlasíme. Keď sa schvaľovala praktická sestra v minulosti a pani predsedníčka, máme tým, toho svedkom, kde išla jasne po tom, že áno, zmeníme tú terminológiu. A ona to aj priznala teraz, že mala iný názor. Ale my sme ten názor nikdy nezmenili. A ja ho ani nikdy nezmením, pretože je to naozaj o tom, že, že stojíme si za tým svojím, pretože z minulosti už čerpáme tie poznatky, kde skutočne sa len diali krivdy a boli to sľuby.
Preto nechcem z tohoto titulu aj z tohoto miesta nikomu nič sľubovať, ale chcem vám to iba ozrejmiť, že prečo vás prosím o to, a by sme teraz zahlasovali za ten môj pozmeňujúci návrh a dali tej sesterskej obci ten čas na to, aby povedala si, áno, vy ste v programovom vyhlásení vládu, vlády sľúbili, že to zmeníte, lebo my sme to urobili. A teraz ich zase ideme klamať?! Ideme to opäť vrátiť pod rúškom toho, no nemáme sestry, no tak to zmeňme. To je zasa len to obchádzanie, nezmenili sme normatívy, lebo nemáme s kým bojovať, áno, pán minister má pravdu, že nemáme mužstvo, ale takýmto spôsobom, zalepením náplaste bez liečby to nevyriešime. Ako to je len taká paliatívna liečba, udržiavanie toho klinického ako keby som povedala, že stavu.
Pán poslanec Kočiš tu hovoril o pozdvižení, toto nie je pozdviženie, toto nie je o tom, že my ideme robiť vojnu a burcovať proste zdravotníctvo preto, lebo sa nám mení názor. Tu je vážna obava o tom, že jednoducho sa bude rátať s tými sestrami do norma... s praktickými sestrami, pardon, do normatívov a bude sa zase obchádzať vyhláška o normatívoch, bude to zase o tom, ako sa to teraz deje, pretože tie normatívy sú do dnešného dňa neni naplnené.
Porušujú sa, porušujú sa strašným spôsobom. Nikto za to neni postihnutý, nikto, lebo to nie je v zákone, je to kvázi len nariadenie alebo vyhláška, čo je tiež veľmi smutné, a vymožiteľnosť tohto práva je nemožná.
A samotné uplatňovanie v praxi je také ako taká Potemkinova dedina. My zmeníme názvoslovie, na jednej strane zvýšime záujem – iba záujem –, lebo to reálne odzrkadlenie na tých počtoch študentov nie je preukázateľné, pretože to je zase tá mylná informácia alebo taká trochu zavádzajúca, myslím si, že nie úmyselná, ale možnože taká, nechcem to povedať, že akože navádzajúca informácia, aby sme zvýšili ten počet študentov, že keď to odznie v médiách, že sa nám zvýšil záujem, že to je naozaj aj realita. No nie je to realita. My nemusíme takto hneď meniť názvoslovie, akože nevidím, prečo to potrebujeme. Kto na to tlačil? Pretože ak povedie... poviete, že slovenská, teda stredné zdravotnícke školy, asociácia 29 stredných zdravotníckych škôl, tak tomu nerozumiem, lebo parita nás nepustí. Tu máme 30-tisícovú obec sestier a tu máme 29 stredných zdravotníckych škôl. To je nepomer. Keby na to tlačila proste Komora medicínsko-technických pracovníkov, pochopím, pretože tie praktické sestry prídu do praxe, ale oni nebudú ani registrované sestry, oni sa nezaradia. Aký honor? Oni sú stále v inej komore.
To je množstvo problémov, o ktorých by sme tu mohli rozprávať do rána. Ja vás preto prosím, aby sme nepodporili názvoslovie praktická sestra – asistent, pretože to len vzbudí v tých sestrách opäť nedôveru v ministerstvo zdravotníctva, v poslancoch Národnej rady, pretože robíme jeden kotrmelec za druhým. Ak to raz zmeníme a vieme, prečo sme to zmenili, tak nemôžeme im to teraz brať. Je to nefér a je to zavádzajúce a klamlivé. A my sa máme pod to podpísať? Určite nie! Akože ak nás na jednej strane všetci chápete, tak prečo to nemôžeme urobiť? Pretože je to o tom, že v podstate k pacientovi to nič neprinesie v tom zmysle, že navýšenie, hneď neprinesie. Ale súhlasím s tým, že čo mu prinesenie, už aby sme len zastavili exodus sestier. A to urobíme naozaj skutočne len tým, že zvýšime finančné ohodnotenie oproti krajinám, ktoré s nami tesne susedia, či už je to Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko už ani nehovorím. V samotnom Rakúsku je 8-stupňové ošetrovateľstvo, tam majú jasne pomenované každý, každý post, každú profesiu a aj adekvátne uplatnenie v tom nemocničnom prostredí, v tej ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Je to tam jasne dané, nikoho neklameme, teraz klameme tých mladých ľudí, že budú praktické sestry – asistenti. Čo si majú z toho vybrať, pomlčku? Ako skutočne zavádzame, potom klameme aj samotnú sesterskú obec, lebo ich názov sestra v podstate je zneužitý.
Na čo? Na motiváciu? Nie, naopak. Ja navrhujem, naozaj aby sa nepokračovalo v tomto, v tej terminológii, aby bolo vlastne ten pozmeňujúci návrh môj prijatý, adekvátne ku tomu nech vyvinieme my tlak na to, aby sa zvýšili platy zdravotníckych pracovníkov, a keď to bude stabilizačné, potom môžeme pristúpiť k názvosloviu, ktoré, pre ktoré sa vysloví všeobecný súhlas. Naozaj, sesterský asistent, asistent alebo proste len nedávajme tam slovo sestra, lebo to zneužívame samostatnú profesiu sestra. Tak ako by sme nikdy v živote nezneužili slovo lekár, aby po strednej škole mohol byť niekto praktický, nepraktický, nechcem to tu dehonestovať, pretože to zlé ide aj z mojich úst, nechcem sa ku tomu vyjadriť.
Ale ešte raz vás prosím, v tejto ťažkej situácii, po tom všetkom, čo tie sestry za posledných desať rokov prežili, ako bojovali za svoje práva a nikto ich nepočúval, prosím vás, začnime ich počúvať. Ďakujem veľmi pekne.
Ešte vám, vás poprosím... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Hlasovanie, vás poprosím.
