Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vystupujem na podporu tohto zákona a začnem takýmto tým slávnostným tónom tých sviatkov.
Dneska je Medzinárodný deň sestier. Áno, 12. mája, je to na počesť zakladateľky ošetrovateľstva Florence Nightingalovej, ženy, ktorá sa zasadila o to, aby ošetrovateľstvo bolo povýšené na vedu, a zistila, že práve tým ošetrujúcim vojakom v tej Krymskej vojne, tou pomocou sa dá zachrániť veľa ľudí, veľa ľudských životov, ale takisto zmierniť utrpenie a prinavrátiť ako keby dôstojnú smrť, lebo aj to je veľmi dôležité.
Tento víkend si pripomíname druhý, druhú nedeľu v mesiaci máj, a to je Deň matiek, a medzitým ešte aj moja mamina má zajtra narodeniny, takže to je také krásne trojdnie pre mňa.
A začnem tým, že čo sa stalo v minulosti. Boli obdobia, kedy som napríklad ja osobne pracovala v nepretržitej prevádzke, mali sme už druhé dieťa, hypotéku na rodinný dom, chceli sme ho postaviť, chceli sme sa osamostatniť, ako rodina sme chceli žiť v nejakých takých slušných podmienkach a keďže môj manžel je obyčajný robotník a poctivo pracuje, ja zdravotná sestra v nepretržitej prevádzke, financií bolo málo a podpora od štátu žiadna. Od každého dieťaťa som išla od roka pomaly už do práce, pretože rodičovský bol tak strašne nízky, že nám to by nevyšlo ani na splátky. A čo sa stalo? V deväťdesiatom deviatom roku pri dvoch deťoch, keď som aj od syna odišla skôr na, do práce, prekročili sme príjem o tri alebo štyri koruny. A zobrali nám rodičovský príspevok. Rodičovský ako nie príspevok, ale proste prídavky na deti. Strašná skrivodlivosť. Veľmi som bola nahnevaná na tento štát a cítila som to ako veľkú nespravodlivosť.
Napriek tomu som nikdy neverila, že budem v slovenskom parlamente a budem mať tú moc prispieť ku tomu, aby sme pomáhali rodinám, aby sme odstraňovali nespravodlivosť, aby sme dokázali zlepšiť život, a stalo sa. A ďakujem veľmi pekne. A ďakujem všetkým poslancom, ktorí toto robia, ktorí napĺňajú mandát, ktorý sľúbili. A naopak, poukazujem na tých poslancov, ktorí populisticky tu niekoľko iks rokov sedia, neurobili pre slovenské rodiny, slovenských občanov, pre rodiny s deťmi nič, iba sľubovali. Neurobili pre matky, staré matky, starých rodičov, mladé matky, rodiny s deťmi, mladých ľudí, občanov nič. Naopak, ich roky držali v demagógii, v strachu a ešte si dovolia aj poukazovať na tých ľudí, ktorí odvážne, úprimne a pre ľudí dodržali slogan a vyrobia z ne... chcú vyrobiť z neho blázna s jeho atómovkami, s jeho nedôstojným správaním, s jeho amaterizmom.
Nezdá sa vám to trošku také zvláštne, že práve títo ľudia ako keby robili to, že podľa seba súdim teba? Práve oni sa báli toho, že pomôžeme ľuďom. Práve oni sa toho boja, že sa ľuďom na Slovensku zlepší život. Videli ste dnes tlačovú správu štátneho tajomníka Marcela Klimeka? Jedna báseň. Ako Slovensko hospodárilo za tie tri roky, aké dosiahlo úspechy. Viete, čo ma najviac zamrzelo? Že ani jeden novinár sa nič neopýtal. Nič. Žiadna otázka. Ako to je možné? To, čo my máme odprezentovať, my na Slovensku v porovnaní so štátmi v Európskej únii, v porovnaní s Európskou úniou, aký sme dosiahli úspech, dokonca sme pod hranicou zadlženosti v pomere s Európskou úniou. Ako sme krásne videli dnes na tlačovej besede, že v podstate koľko peňazí pritieklo do štátneho rozpočtu. To, že z memoranda z bánk prišla miliarda. Tu nemôže si predsa nikto dovoliť povedať, že toto sú atómovky Igora Matoviča, že to je populizmus. Ak je pomoc ľuďom populizmus, tak to sme sa kde dopracovali? Prečo sa populisticky nesprávali predchádzajúce vlády? Prečo brali rodinné prídavky ľuďom, ktorí presiahli nejaký príjem, pretože museli, boli nútení ísť do práce od malých detí?
Viete, ako mi to je teraz ľúto, že kvôli financiám som nebola pri výchove mojich detí, lebo som nemala na výber? Ja sa teším z toho, že to teraz je iné. Moje okolie mi povie, že: Monika, Monika, čo vy to tam dávate s tým Igorom? Však na nás to už ani na jedného neplatí. Už máme deti veľké, naše deti majú už viac ako 25 rokov, nemáme deti do 15 rokov. Áno, na nás sa to nevzťahuje. Ale my sme tí úprimní a pre tých ľudí. My sa nepozeráme na to, či my budeme mať z toho prospech, ale občania, ktorí mali tú nádej, že sa tu niečo zmení. A za tie tri roky sme tú obrovskú zmenu dokázali. A ja z tohoto miesta ďakujem hlavne Igorovi, že neuhol a že je čestný politik, ktorý naozaj napísal na tie predvolebné bilbordy úprimne a odvážne pre ľudí, lebo sa to naozaj udialo. Lebo tá jeho úprimnosť tam bola, je a ja mu verím, že aj bude. Nevymenil to svoje pohodlie človeka, ktorý je v politike, je finančne zabezpečený a prestal bojovať. Nie. Bojuje. Bojuje stále za ľudí, pretože chcel ukázať tomuto Slovensku, že sa to dá. Bol ministrom financií a prišiel na to, že v podstate sme tu boli roky klamaní.
Tých financií máme dostatok. Dokonca týmito opatreniami vieme tie financie pre ľudí, pre občanov, ktorí to opäť len minú v tej našej ekonomike, zabezpečíme ten tok tých financií. A tieto strašenia, ako samosprávy prídu o peniaze, ako pôjdu do nútených správ, prosím vás pekne, to ešte dneska niekto tomuto verí? Týmto klamstvám a týmto zavádzaniam? Nehanbia sa tí ľudia, že toto rozprávajú? Ktorá samospráva skrachovala? Ani jedna. Teraz sa tu hovorí o tom, že no ale toto bude stáť 450 miliónov eur. Ale nikto nespomenie, že sme miliardu získali z memoranda z bánk. Veď to sú financie. Nech tá ekonomika je živá, nech sa podporuje. Znižujeme dane, motivujeme mladých ľudí, aby ostali na Slovensku. Už tu bolo spomenuté toľkoto benefitov. A my musíme o tom rozprávať.
Viete, mňa učili, že nechváľ sa sama, lebo samochvála smrdí. Ale ja to pociťujem ako veľkú nespravodlivosť, že my by sme o tom nemali rozprávať. My by sme sa mali chváliť tým. A chváliť tých ľudí, každého jedného poslanca treba chváliť, ktorý zahlasoval za prorodinné opatrenia napriek tomu, že sme boli vystavení obrovskému tlaku, útokom. Boli sme prirovnávaní k bláznom. Toto by sa diať nemalo. Máme to uznať ako holý fakt, že to pomáha, že je to dôstojné, že sa naozaj stávame riadnym demokratickým štátom, kde sa staráme o občanov, ktorí sa obetujú a privádzajú na svet ďalších občanov, že prorodinná politika je tá najdôležitejšia. Už za socializmu nás učili: rodina je základ štátu, rodina je základ spoločnosti. Keď nebudeme mať spoločnosť, sme zbytoční aj my. Nebude život na zemi.
Takže nechcem to len tak emotívne. Chcem poprosiť všetkých, aby sa nebáli a podporili tento návrh, pretože ak to myslia úprimne a chcú napĺňať mandát poslanca Národnej rady, tak je správne podporovať občanov, zvýhodňovať tých, aby sme získali mladých ľudí na Slovensku, aby nám ostali pracovať, rodiny, matky s deťmi, ktoré majú do 15 rokov, aby boli motivované ísť pracovať, aby sme ich zrovnoprávnili, aby sme boli moderná spoločnosť.
Ďakujem za vašu podporu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Milí kolegovia, začnem takou povestnou rétorikou jednej vašej kolegyne. Kolegovia, neblbnime, neblbnime, to fakt nechcete podporiť zákon, ktorý by bol bič na politikov? Veď to vyzerá, že si idete obhajovať svojho šéfa. Neblbnime, prosím vás! Fakt neblbnime! To by sme mali my všetci, ktorí sme išli do politiky ako protikorupční, a hlavne vy, aj keď síce meníte hru, ja neviem, či to je názov tej zmeny alebo tej hry, alebo čoho, ale, prosím vás, neblbnime!
A teraz vecne. Tak ako povedal pán kolega Vetrák, skutočne sú tam aj tí prípravcovia tých jedných, jednotlivých procesov toho správneho konania, rôznych iných vecí, napríklad pri stavebných úkonoch, kde máme pracovníčky, ktoré vedome za možno aj nejakú protihodnotu urobia to, že vám dajú aj tomu verejnému činiteľovi napríklad podpísať úplnú nejakú nezmyselnosť alebo protizákonnosť. A tam by to malo byť aj taká výstraha pre tých jednotlivých pracovníkov, či už je to na ministerstvách, na obecných úradoch, na okresných úradoch, že v podstate tým svojím konaním za nejakú úplatu, za korupciu a v prospech pre toho, pre svoj prospech a zároveň protizákonný ako keby čin teda pre občana, aby umožnila, uľahčila alebo proste za podvodom spôsobila prospech, tak aby boli aj títo pracovníci trestaní. Malo by to byť spravodlivé aj pre verejného činiteľa, ale aj pre tých jednotlivých pracovníkov a zároveň to bude možno aj také memento, že aby sme my urobili tú dôveru v ten štát a tých pracovníkov.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Prirodzene nadviažem s ďalšou faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka pána poslanca Pročka, ktorý to politicky zhodnotil, a ja takisto politicky dám tú faktickú otázku, nie poznámku, kolegom zo strany SaS, ktorí jednoznačne vystupovali proti mne osobne, útočili na poslankyňu Kaveckú, ktorá si chce vyrobiť zákon pri verejnom obstarávaní, aby obhájila svoje prešľapy. Nikdy som ten zákon nepodporila, napriek tomu idem podporovať zákon o hmotnej zodpovednosti, pretože ja vo svoju nevinu verím a preukážem ju legálnou cestou a nie takýmto zákerným spôsobom, ako to robíte vy, kolegovia v SaS-ke, že útočíte na druhých a keď príde na priamu zodpovednosť za zákon o hmotnej zodpovednosti, tak sa vyhovárate na paragrafové znenie. Nie je to trošku také zvláštne?
Prepáčte, ale vy ste tí, ktorí si idete teraz obhajovať svoje nekalé veci tým, že nechcete podporiť zákon o hmotnej zodpovednosti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán kolega Milan Vetrák, aj všetci predkladatelia, ja úplne súhlasím s tým, že, ako si povedal v úvode, je to prvé čítanie, poďme doprecizovať a vyšpecifikovať takisto tie priame dopady aj všetky tie priame súvislosti v druhom čítaní.
Ja poviem z vlastnej skúsenosti, že skutočne je ľahko niekoho obviniť, pretože má politické záujmy, potom aj kolegovia si na tom prihrejú polievočku, lebo zákerným spôsobom môžu povedať o ľuďoch, že proste konali tak napriek tomu, že nezaznel ešte verdikt, a to ma veľmi mrzí. Ale toto, táto úprava tohto zákona je o tom, že v podstate aby sa nediali tie nekalosti, aby tí ľudia, ktorí idú do verejných funkcií, vedeli, že budú priamo hmotne zodpovední. A myslím si, že celé toto plénum je za to, aby boli verejní funkcionári nejakým spôsobom zodpovední. Môžeme sa na tom podieľať spoločne a doprecizovať tento zákon, ale nemôžeme sa vyhovárať, že nepodporím ho, pretože mne sa nepáči paragrafové znenie. Tak buď to chcem, aby boli verejní funkcionári hmotne zodpovední, alebo nechcem. Akože v tomto určite by sme si mali ujasniť veci a nevyhovárať sa, pretože ja mám naozaj veľmi negatívnu skúsenosť z toho, ako ľahko sa dá človek obviniť práve preto, že je poslanec Národnej rady a politicky zneužiť takéto, takéto proste nakladanie pri hmotnej zodpovednosti a napriek tomu, že žiadna škoda nevznikla. Ale tu keď naozaj vzniká škoda, tak má byť za to niekto zodpovedný.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku predkladám informáciu o výsledku prerokovania návrhu na zvolenie predsedu a člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (tlač 1581) vo výbore.
Vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh na zvolenie predsedu a člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil predložený návrh výboru pre zdravotníctvo s tým, že podá správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor pre zdravotníctvo prerokoval návrh dňa 2. mája 2023. Výbor k predloženému návrhu neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia súhlasiť s návrhom vlády Slovenskej republiky na zvolenie predsedu a člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Predseda výboru ma poveril predniesť na schôdzi Národnej rady informáciu o výsledku prerokovania návrhu na zvolenie predsedu a člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo výbore. V zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku budem predkladať návrh na ďalší postup.
Skončila som, pán predsedajúci, môžete, prosím, otvoriť rozpravu.

Krátko. Ďakujem veľmi pekne za faktickú poznámku, ktorá bola úplne nemiestna, pretože pani kolegyňa ani nevie proste pomenovať faktor, ako je psychická záťaž, a vymenovala všetky ostatné faktory. Presne sa ukázalo to isté smerovanie, ako pri zákone 362, čiže jej výklad, bohužiaľ, nie je to pravda.
Ďakujem za podporu a ďakujem aj za ústretovosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie kolegyne poslankyne, vážení páni kolegovia poslanci, dovoľte, aby som vystúpila v rozprave k návrhu zákona č. 355. Prečítam pozmeňujúci návrh, ale najskôr ho odôvodním.
Práca v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti a zvýšená psychická záťaž vplýva na zdravotný stav zdravotníckych pracovníkov. Doposiaľ sa zdravotníci slovne stretávajú s uznaním náročnosti ich práce, avšak reálne nemajú priznávané toto odmenenie, že pracujú v tretej kategórii rizika minimálne z dôvodu psychickej záťaže, ktorej čelia najmä v zdravotníckych zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti v kombinácii s nepretržitou prevádzkou, nočnou prácou a náročnými zdravotnými stavmi, s ktorými sa potýkajú pri svojej práci. Návrh reaguje na túto situáciu a zároveň má potenciál ušetriť náklady na zbytočnú administratívu pri osobitnom posudzovaní.
Prečítam doplňujúci a pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Kaveckej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, číslo parlamentnej tlače 1465. Čítam text:
V čl. I sa za bod 81 vkladá nový bod 82, ktorý znie:
„82. V § 31 ods. 4 dopĺňa sa písmenom d), ktoré znie:
„d) riziko vyplýva z práce zdravotníckeho pracovníka u poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti televízneho vysielania, ktoré sa konalo 30. marca 2023, bola to opakovaná voľba.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti televízneho vysielania bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 126 hlasovacích lístkov, teda na opakovanej voľbe bolo prítomných 126 poslancov.
Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti televízneho vysielania všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 126 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 4 neplatných a 122 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
- za meno Milan Antol hlasovalo za 78, hlasovalo proti 4, zdržalo sa hlasovania 40,
- za meno Agáta Staneková hlasovalo za 18, hlasovalo proti 11, zdržalo sa hlasovania 93.
Na voľbu člena Rady rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bol za člena Rady rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti televízneho vysielania zvolený Milan Antol.
Overovatelia poverujú svojho člena Moniku Kaveckú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi všetkým kolegom, ktorí sa teda do faktickej poznámky prihlásili, a ďakujem im hlavne za to, že sú tu a že diskutujú na túto tému a našej slovenskej verejnosti ozrejmujú teda tú skutočnosť, ktorá sa na Ukrajine deje.
A tebe, Tomáš, iba v tom prípade toho Leningradu a Piskarevského cintorína, bola som tam v roku 2018, bol to pre mňa silný zážitok z toho titulu, že tí ľudia obetovali milión, milión obyvateľov obetovalo svoj život za leningradskú blokádu a v podstate ten nepriateľ, agresor, ktorý ich chcel doslova vyhladovať a zrovnať so zemou, požil akýkoľvek spôsob, a preto je pre mňa nepochopiteľné ako Rusi, ktorí už prežili takúto tragédiu, to dokážu urobiť svojmu bratovi a prečo sa tá bratovražda deje. Je to opäť a znova zasa len to diktátorské, to choré, aj vtedy v podstate sa viedli vojny a diktátori viedli svoje vojny, pretože to bolo asi o ich egu alebo o tom zlom a proste v tom nevídanom, nepochopiteľnom, nemôžem povedať marazme, ale neviem na to nájsť ešte stále taký adekvátny výraz, že prečo sa toto deje.
Sme nepoučiteľní a naozaj národ, ktorý si neváži históriu a nepamätá si ju, si skutočne asi nezaslúži budúcnosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, táto téma, ktorá tu teraz je, je, samozrejme, pre mnohých jednak výsostne politická, pre druhých výsostne emotívna, pre niektorých úplne laxná, nezaujímavá. A ja by som sa nechcela venovať tej politickej rovine, aj keď je to súčasťou, ale skôr takej tej ľudskej, tej môjmu srdcu blízkej, zdravotníckej, a tej trpiacej rovine. To, že treba ďakovať ľuďom, ktorí pomáhajú, je všeobecne známe, ale, bohužiaľ, sa to nedeje, nedeje sa to.
Sme v 21. storočí a ľudia ako keby zabudli, čo sa udialo v 20. storočí. My sme zabudli, že sme tu mali 2. svetovú vojnu. Mnohí naši rodičia sú pamätníci 2. svetovej vojny, sú pamätníci povojnového obdobia, pretože ak si niekto myslí, že Ukrajina trpí len teraz, tak ona bude omnoho viac trpieť po tom povojnovom období, ak teda pánboh dá a Ukrajina vôbec bude Ukrajinou. Preto je to také veľmi vážne a dôležité, preto je to také dôležité, aby sa našli aj odvážni ľudia, novinári, všetci tí, ktorí chcú prinášať toto svedectvo. Pretože dialo sa to aj počas 2. svetovej vojny, to svedectvo bolo prinášané. Mnohí ľudia to priamo zažili na, ako sa hovorí, na svojej koži. A stále sme sa neponaučili. Národ, ktorý si neváži históriu, si nezaslúži budúcnosť, ktorý sa nepoučil z minulosti, si nezaslúži budúcnosť. Myslím si, že ani občania Ruska sú tiež mnohí nevinní v tom, že majú na čele diktátora. Mnohým sa to nepáči, avšak tieto svedectvá sú nie prinášané do nášho života, do nášho mierového života.
Ja vám chcem priniesť svedectvo obyčajného človeka, ktorý napríklad bol v čase mieru v Leningrade, v Petrohrade, kde ak ste mali možnosť navštíviť Piskarevský cintorín a videli ste mnohé filmy o leningradskej blokáde a všetky tieto, tieto svedectvá, ktoré boli nám už prinesené z minulosti, čo sa tam dialo počas 2. svetovej vojny, tak je až nepochopiteľné, že v 21. storočí, po tomto všetkom, čo tento národ prežil, dokáže brat brata napadnúť a nechať ho zažívať to isté, čo zažívali oni. Je to, ja si myslím, že ľudskému zmýšľaniu, mozgu, samotnej podstate ľudskosti nemysliteľné, je to až také choré, až proste neuveriteľné. Na tom Piskarevskom cintoríne, keď stojíte a uvedomujete si, že pod touto zemou sa nachádza milión, milión obetí, tak tam neostane ani jedno oko suché. Deti, mladí ľudia, rodiny, starí ľudia, dôchodcovia, proste milión ľudí. A my napriek tomu nepoučiteľní.
Tá spupnosť človeka, diktátora, ktorý si myslí, že je bohurovný, aby mohol toto opäť urobiť napriek tomu, že ten národ už raz zažil, napriek tomu, že sa poučil, asi nie dostatočne, to niekto dokáže urobiť svojmu bratovi, Slovan Slovanovi. To nie je že smutné a trestuhodné a odsúdeniahodné, ale to je až nepochopiteľné, že my v 21. storočí musíme toto prežívať opäť a nie my v čase mieru na Slovensku, ale tí ľudia, ktorí sú bratia. A preto nechápem aj politikov, ktorí to jednak zľahčujú, bagatelizujú, vysmievajú sa. To je takisto trestuhodné a odsúdeniahodné a pre mňa opäť nepochopiteľné. A viete čo je najsmutnejšie na tom? Že my musíme ich presviedčať, presviedčať, že vojna je niečo, čo je odporné, zvrátené, niečo neľudské a nenašla som na to ani výraz.
Viete, Leningrad sa poučil z 2. svetovej vojny a tam, keď prechádzate tými ulicami, je tam nádherne čistučko a títo ľudia si uvedomujú, že táto zem, v ktorej oni žijú, je zmáčaná krvou tých ľudí, ktorí bránili svojimi životmi toto mesto. A oni sa tak ku tomu mestu správajú. Nedovolia si na túto zem odhodiť žiaden odpad. Pre nich je to trestný čin nielen charakteru trestného, ale aj morálneho a etického. A práve preto mi je nepochopiteľné, prečo sa toto deje v 21. storočí, aby brat brata napadol.
A čo je ešte horšie, že v tomto parlamente sa nachádzajú poslanci, ktorí majú mandát od občanov, od ľudí, ktorí sa vysmievajú z vojny, z vojny, čo je najhoršia vec na svete. Z úmrtia, z vrážd, znásilnení, z týrania ľudských bytostí a ostáva to v nich chladné, dokonca to bagatelizujú a šíria do našej spoločnosti. Ja ich aj možno z tohto miesta prosím, aby to nerobili. A prosím takisto všetkých ľudí, aby sme Ukrajine pomohli, či už na Slovensku občanom Ukrajiny alebo priamo republike Ukrajiny akýmkoľvek spôsobom, akýmkoľvek spôsobom, aby táto pomoc pomohla ukončiť vojnu. Pretože asi ťažko dokážeme pomôcť Ukrajincom, ktorí budú tú traumu niesť v sebe ešte niekoľko desaťročí.
A ja na záver opäť chcem poďakovať všetkým vám, milé kolegyne, že ste tam boli, že ste priniesli to svedectvo, že ste nás informovali o tom, aké to naozaj je, takým tým priamym, exaktných spôsobom, že ste dokázali ešte aj tie emócie potlačiť, pretože ja ich teda nedokážem potlačiť. Mne je to veľmi ľúto a bodaj by sme boli všetci stopäťdesiati v tomto takí istí ako ste vy. Nemôžu byť všetky ženy, samozrejme, lebo ženy sú levice, ktoré bojujú o svoje deti, o svoju rodinu, ale keby sme toto dokázali, že budeme takto bojovať o mier, tak by to bolo povzbudivé.
Preto vás, milí kolegovia, ktorí tu nie ste, prosím, podporte túto deklaráciu a vyšlime jasný signál do celého sveta, že Slovensko, slovenský parlament nechce vojnu nikde na svete. Ďakujem. (Potlesk.)