Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, začnem tým, čím začala predkladateľka tohto návrhu zákona a záväzok signatárov iniciatívy Stop hazardu so zdravím. Táto iniciatíva vznikla na základe toho, že v podstate je zdravotníctvo nedofinancované, samé také, si myslím, že ušľachtilé úmysly, ako zlepšiť slovenské zdravotníctvo. Týchto signatárov je, tí signatári sú v takom zložení, že sú tam asociácie poskytovateľov, čiže zamestnávatelia súkromní, proste súkromné subjekty, sú tam aj stavovské organizácie, pacientske organizácie a rôzne iné subjekty pôsobiace v zdravotníctve. A myslím si, že všetci títo ľudia išli do toho, že proste poďme teda zlepšiť zdravotníctvo. Naozaj jedna z tých hlavných požiadaviek je zvýšiť platby za poistencov štátu na úroveň 5 % z vymeriavacieho základu. Ja osobne sama súhlasím s vymeriavacím základom, aby sa zvýšil, ale iba v tej podmienke, keď bude unitárny systém, pretože to takto majú aj v rôznych iných krajinách. Naozaj na zdravotníctvo treba dávať viac peňazí, pretože skutočne bez peňazí to zdravotníctve nepôjde, avšak táto celá iniciatíva bola podľa mojich slov zneužitá na to, aby sa stala propagandou na presadzovanie zákona 581 v podaní pani poslankyne Cigánikovej, pretože naozaj účelovo podsúva všetky tie dobré veci z iniciatívy Stop hazardu so zdravím, preto aby poisťovne mali stopercentný zisk, aby mohli mať stopercentný zisk. Myslím si, že ani jeden z tých signatárov nepodpisoval tú petíciu, aby mali zdravotné poisťovne stopercentný zisk. To čo je za scestnosť hovoriť o tom, že zastavme hazard so zdravím, lebo keď nebudú mať poisťovne stopercentný zisk, tak nebudeme mať dobré zdravotníctvo?! Veď to je, to akože dajme peniaze do zdravotníctva, aby mali zdravotné poisťovne zisk, normálnym laickým sedliackym rozumom. Všetko je to krásne napísané. Dostupnosť lekára, boj s rakovinou. Všetky tieto veci, objednávanie k lekárom. To všetko sa stane, keď bude mať poisťovňa stopercentný zisk navyše, ešte viac, ešte bude nenásytná? Koľko? Tento rok to bude 100 %, na budúci rok 200 %, 300 %? Pri krížovom vlastníctve, pri ďalšej scestnosti, čo sa tu deje na Slovensku, keď my tu máme subjekty podnikateľské, ktoré majú krížové vlastníctvo, kde sa strácajú peniaze, kde sa prelievajú ešte aj tie peniaze z toho zisku do zahraničných schránok? Ani to na tom Slovensku nezostáva, ani tie dane sa na tom Slovensku neplatia! Z čoho chceme potom platiť tých zdravotníkov?!
A ja to teraz otočím na moju kolegyňu, členku zdravotníckeho výboru, na ktorý teda vôbec nechodí, pretože má osobnú animozitu voči predsedovi zdravotníckeho výboru, čo je tiež scestné, pretože zdravotník, a myslím si, že ste aj študentkou ošetrovateľstva, čiže chcete byť zdravotníčka, chcete pôsobiť v tom zdravotníctve. Zdravotník sa musí a priori v tej svojej podstate a myslím si, že to je aj predmetom štúdia, odosobniť od toho, ako človek vyzerá, ako sa správa, lebo je napríklad, pacient hej, lebo je človek v núdzi. My sme tu v parlamente, dostali sme mandát, aby sme sa starali o to zdravotníctvo, a keď ste teda stelesnením to... aj duše, aj tela a aj proste ako fyzicky, aj psychicky nastavený človek, že chcete pomáhať, tak predsa nemôžete odoprieť tomu pacientovi to, čo najviac potrebuje, a to je zdravotnícky pracovník.
A tak ako aj môj predrečník hovoril o tom, že kto hlasoval za tento zákon v prvom čítaní, tak ja vám poviem k tomu, nehlasoval za zákon č. 578, ktorý zdravotníkom odstraňuje nespravodlivosť, krivoty. 90 % zdravotníckych pracovníkov je žien. V zákone 578, ktorý predkladá OĽANO, ja a moji kolegovia chceme odstrániť tú nespravodlivosť tým, že by sme priznali zdravotníckym pracovníčkam, ale aj niektorým pracovníkom, ktorí boli už na materskej alebo rodičovskej to, že by sme im zarátavali roky praxe. Rok praxe v zdravotníckom zariadení pre zdravotníckeho pracovníka je rátaný jedno percento. Keď si zoberieme, že z predchádzajúceho roka zo mzdy v národnom hospodárstve, priemernej hrubej mzdy, čiže je to napríklad 12 euro, 12 euro. A podotýkam, že to nepôjde z navýšeného rozpočtu, neni to žiadna atómovka, pretože keď sme tvorili zákon minulý rok o odmeňovaní zdravotníckych pracovníkov, tiež zákon 578, tak sa narozpočtovalo pri tých zdravotníckych pracovníkoch v tých rokoch praxe z predpokladu proste skladby pracovníkov, ktorí sú vo veku napríklad 50 rokov, keďže priemerný vek sestry na Slovensku je už k dnešnému dňu 54 rokov, neskúmalo sa, koľko má každý jeden zdravotnícky pracovník detí, koľko rokov bol na materskej. Predpokladalo sa, keďže je to 50-ročná žena, má 30 rokov praxe. Keďže je to sanitárka, má toľkoto rokov praxe, keďže je to lekárka... A to je diapazón naozaj od sanitára až po lekára. Od sanitárky až po lekárku. Každému a spravodlivo. Podotýkam, že sa opierame napríklad o fakty zo zákona č. 55 od štátnej služby, kde naozaj v tom štátnom sektore majú všetky ženy, teda ale aj muži, ktorí boli na materskej a rodičovskej dovolenke, ale aj po ukončení hneď svojho povolania, mali, majú započítané tieto roky praxe. Sú to vojačky, sudkyne, policajtky v podstate silové zložky.
My ich nemáme, zdravotníckych pracovníkov, pretože to povolanie je naozaj veľmi náročné a obetavé, a nielen z titulu výkonu psychickej a fyzickej záťaže, ale aj z toho, že trpí naozaj veľmi rodinný život. Zoberte si, že tí zdravotnícki pracovníci musia kontinuálne poskytovať túto zdravotnú starostlivosť. V prípade sestier a pôrodných asistentiek, ktoré nemáme, a naozaj toto povedala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že v podstate nás to dobehne a omnoho viac budeme musieť zaplatiť týmto pracovníkom, a nepoučili sme sa z tých 12 rokov vlád SMER-u, že sme ich za 12 rokov... sa o nich nestarali. A to povolanie vymiera, vymiera tá obeta. Vymiera tá náročnosť psychickej záťaže, kde v tom zdravotníckom prostredí naozaj vám tí pacienti zomierajú. A to je veľmi, veľmi zlé a dokonca ja som mala aj snahu a myslím si, že treba na tom ďalej pracovať, aby sme túto psychickú záťaž v tom zdravotníckom prostredí tým zdravotníkom aj uznali, pretože preukazovanie cez regionálne úrady verejného zdravotníctva, preukazovanie psychickej záťaže u zamestnávateľov je tak byrokratické, že v podstate sa potom tie výsledky dokážu ako účelovo zneužiť, ak sa dá teda v praxi, že psychická záťaž sa nikomu neprizná, pretože to je na subjektívnom ponímaní, ako aj zamestnávateľa, tak aj zamestnanca.+
A tuto je ten rozdiel medzi nami, že my, ktorí naozaj úprimne sa snažíme pomôcť tomu zdravotníctvu pre toho pacienta, tak tu účelovo strana SaS rieši iba tých, ktorí sú zamestnávatelia, aby oni sa mali dobre, nie pacient, nie aby sme mali zdravotníckych pracovníkov, nie aby bol dostatok peňazí na liečbu, ale aby tu boli zisky, pretože tu nám sľubujú, keď budú mať poisťovne zisky a súkromní prevádzkovatelia v zdravotníckych zariadení budú mať zisky, tak sa bude mať aj pacient dobre. Viete veľmi dobre, aký majú tieto poisťovne kmeň, viete veľmi dobre, aké zariadenia na Slovensku majú súkromní podnikatelia.
Skutočne tie najťažšie stavy končia v štátnych nemocniciach, vo fakultných, tie najťažšie, najviac potrebné peňazí, polytraumy, rôzne onkologické ochorenia. Tu si niekto vybral iba také hrozienka z koláča, jednodňová starostlivosť, krátke zákroky bez náročných starostlivostí, bez náročných finančných intervencií. Avšak potom v tom výkazníctve sa objavujú také veci, že v podstate áno, je to tak, že súkromný podnikateľ vie, ako peniaze nestratiť, a ten štátny sektor mnohokrát je stratový preto, lebo má tie najťažšie stavy, a potom už im nepreplácajú dokonca tú zdravotnú starostlivosť aj tie poisťovne súkromné, pretože nakúpia len určitú časť. A toto je zákerné. Použijem takéto škaredé slovo, zákerné v tom, že na prvom mieste je zisk a až potom pacient. Ale keď sa to správne otočí v podnikateľskom imaní... no imaní, imaním myšlienkovým, v myšlienkovom, tak my môžme vlastne povedať, že budete sa mať lepšie, lebo my budeme mať vyššie zisky. To je, to je scestné, to je scestné lebo my viacej zarobíme, ale vy sa budete mať lepšie!
A vy nezahlasujete za zdravotníckych pracovníkov, lebo ste sa tak rozhodli, lebo proste tá arogancia je takáto. Nie. Prečo by sme to mali robiť? Včera ste mi povedali, že podporte 581, a my vám podporíme zákon. Ale to nemá byť takéto vydieranie, vy doslova vydierate pacientov, lebo ste im teraz v priamom prenose povedali, áno, keď moja ješitnosť tu vyhrá a vy podporíte zisk poisťovniam, tak my vám podporíme tých zdravotníckych pracovníkov. Na toto ste išli do parlamentu na toto vydieranie? Som z toho veľmi smutná a neviem, ako sa ku tomu postavím, a myslím si, že by sa mali postaviť ku tomu slovenskí zdravotnícki pracovníci.
Slovenskí zdravotnícki pracovníci by mali začať uvažovať o tom, že veria ľuďom, ktorí prinášajú zisky, a neveria ľuďom, ktorí im naozaj už pomohli. Po 12 rokoch vlád SMER-u sa konečne udiala reforma o odmeňovaní zdravotníckych pracovníkov. Konečne! A bola to práve táto vláda, ktorá začala nový štart a je tu stále čo zlepšovať. A keď nato prichádzame, že je to tu lepšie a máme to zlepšovať tak príde opäť pani poslankyňa, ktorá sa tu učí na skúšku (rečníčka sa nahla k predkladateľke), predpokladám, stavba kostí, tak povýši, zisk je pre ňu najdôležitejšie. A ešte si to tu nahlas opakuje. To je arogancia, to je slušnosť. (Povedané so smiechom.) A ešte bude osočovať našich kolegov, že sme nenávistní. Prepáčte, za tri a pol roka tu nenávisť cítim len od vás, aroganciu, nenávisť a, bohužiaľ, aj k tým pacientom a zdravotníckym pracovníkom, pretože nikdy ste pre nich nič neurobili, aby sme to zlepšili, aby sme našli v rozpočte peniaze na to, aby sme zlepšili to zdravotníctvo, pretože ste si ješitne povedali, nepodpíšem programové vyhlásenie vlády, pretože náhodou by mohol prejsť UNITAR. S UNITAR-om súhlasí aj v tom zdravotníctve tí odborníci a dokonca mnohí tí signatári, mnohí signatári súhlasia S UNITAR-om, pretože by to naozaj zlepšilo hospodárenie v zdravotníctve s finančnými prostriedkami, ktoré by sa pretavili pre toho pacienta.
Zdravotnícki pracovníci sú tí, ktorí prinášajú tú obetu. Ale dokedy, keď ich nebudeme mať viac? Potrebujeme navýšiť pri povolaní sestra a zdravotnícky... a pôrodná asistentka prvotný koeficient pre tých mladých ľudí, pre tie nové sily. Potrebujeme odstrániť nespravodlivosť pri rodičovskom príspevku pri rodičovskej dovolenke a materskej dovolenke, pri tom, keď vykonávali prax v domovoch sociálnych služieb, ale prax zdravotníckeho pracovníka. A potrebujeme ísť ďalej, potrebujeme, aby sa nám vrátili sestry zo zahraničia - z Rakúska, z Nemecka, z iných krajín, z Čiech, aby tu bolo čo najviac tých zdravotníckych pracovníkov našich, do ktorých sme už investovali to vzdelanie. To je neefektívne hospodárenie, to je rozhadzovanie peňazí, a nie to, čo vy tu rozprávate, že Igor Matovič rozhadzuje peniaze pre... nie svoje.
Vy ich rozhadzujete, pretože ich dávate do zisku zdravotných poisťovní, a toto je nebezpečné až také rakovinové, pretože sme postavili celý stred záujmov na peniazoch. Ale pre koho? Nie pre občanov, nie pre pacientov, ale pre tých, ktorí tu vládnu a ťahajú nitky ako, ako bábkoherci, ako... proste ovládajú tých ľudí cez to, že si za peniaze môžu kúpiť politikov. Politici, ktorí si robia, čo chcú, potom. A to je, to je to najhoršie. Skutočne si neviem predstaviť, keby títo ľudia získali absolútnu moc. A to je hrozba, obrovská hrozba.
Vyzývam všetkých zdravotníckych pracovníkov, pozorne sledujte Národnú radu, aké zákony sa tu schvaľujú, ako sa nám to podsúva mediálne, ako sa tu správajú jednotliví ľudia, s akou aroganciou, povýšenectvom, že im nie je hanba, ako si užívať ten status toho, že som politička, a študujem povolanie, ktoré má mať v sebe empatiu. Nevážim si ani to, že môžem vôbec študovať v dennom štúdiu počas druhej práce, ktorá má naozaj nadštandardný príjem. Toto tie sestry nemajú, nemajú. A vy im to ani nechcete dopriať. Viete, zdravotníkom sa nestáva človek vtedy, keď vyštuduje nejakú prácu, teda povolanie, pardon, ale tým, že tú prácu kontinuálne vykonáva. A ja by som chcela vidieť vašu priamu konfrontáciu s tými sestrami, ktorým ste pred rokmi hovorili, ako vy ich budete obhajovať, a keď vtedajší predseda výboru zdravotníckeho presadzoval profesiu praktická sestra, tak vy ste stáli s plagátmi nie je sestra ako sestra. Klamstvo, pretože vy za tri roky potom zistili, že v podstate už je sestra ako setra, lebo vy ste ju išli študovať, to ošetrovateľstvo a zrazu ste zistili, že v podstate tá lacná pracovná sila bez tých odborných vedomostí je lepšia pre tých zamestnávateľov, lebo opäť bude väčší zisk.
A tu vám poviem takú vec, že v podstate viete, prečo tí súkromní podnikatelia alebo poisťovne, alebo tí, čo vlastnia krížové vlastníctvo, sa bránia akémukoľvek zákonu, ktorý by len o 12 euro napríklad tej sestre alebo tej sanitárke alebo aj tej lekárke zvýšil plat, pretože nás je na počet obyvateľov síce málo v prepočtoch na v štatistikách, ale pre nich je to strašne veľa. Čiže to sú tisíce, desaťtisíce, státisíce a milióny eur v následnosti na nejaký časový ukazovateľ deň, mesiac, rok, milióny a stámilióny. Ale tieto finančné skupiny nechcú prísť ani len o euro. A potom sa my pozeráme na to, že tu máme chorých ľudí, ktorým nevieme pomôcť, pretože neprekladajú sa do Bratislavy pacienti preto, že by lekári ich nechceli zobrať do Bratislavy, ale my tu nemáme sestry a nemáme starostlivosť pre pacienta. Ďakujem.
