Príjemné popoludnie. Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som začal aktuálnou správou, ktorú priniesla Tlačová agentúra Slovenskej republiky. Na náš parlament sa obrátila prezidentka Slovenskej republiky, ktorá nám adresuje tieto slová: "Majme úctu k základnému zákonu štátu. Na práve prebiehajúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som zaznamenala pokusy...
Príjemné popoludnie. Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som začal aktuálnou správou, ktorú priniesla Tlačová agentúra Slovenskej republiky. Na náš parlament sa obrátila prezidentka Slovenskej republiky, ktorá nám adresuje tieto slová: "Majme úctu k základnému zákonu štátu. Na práve prebiehajúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som zaznamenala pokusy o zásahy do znenia ústavy, ktoré zásadným spôsobom menia charakter, činnosť a kreovanie ústavných orgánov. Takéto zmeny by sa mali prijímať po poctivej odbornej a verejnej debate. Nie tvoriť na poslednú chvíľu," uviedla prezidentka na sociálnej sieti a zdôraznila, že: "nepremyslené zásahy výrazne oslabujú právnu istotu a môžu viesť k nepredvídateľným a neželaným následkom."
Ja si myslím, že toto vyjadrenie pani prezidentky je veľmi vážnym odkazom pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za vládnu koalíciu, aby pribrzdili pri tejto rýchlej a rozsiahlej zmene ústavy. Samotná pani ministerka pri viacerých svojich vstupoch povedala, že niektoré ustanovenia, ktoré sú predložené, sa pripravovali dlhšie a chce, aby boli schválené ako napríklad zavedenie Najvyššieho správneho súdu. Povedala, že tam teda nie je potrebná nejaká dlhšia diskusia a tak ďalej. V poriadku, rešpektujem. Ale sú tu viaceré ustanovenia nášho základného zákona, ktoré boli do predloženého návrhu vložené na poslednú chvíľu a ktoré neprebehli medzirezortným pripomienkovým konaním a vzbudzujú viaceré odborné otázniky. Asi najväčšiu diskusiu vzbudzuje otázka tzv. materiálneho jadra ústavy a o tom, kam môže siahať kompetencia Ústavného súdu, teda či môže siahať aj do rušenia ústavných zákonov.
Ja skôr než teda sa dotknem podrobnejšie tejto otázky, chcem spomenúť ešte názor Benátskej komisie, ktorá hovorí, že nie je dobré v núdzovom stave prijímať ústavné zmeny. Z tohto dôvodu, keďže sme v núdzovom stave a prijímame ústavné zmeny a riskujeme, že Slovensko, Slovenská republika sa môže ďalšími takýmito krokmi dostať na zoznam štátov, kde sú otázniky o dodržiavaní právneho štátu.
Dávam procedurálny návrh, pán spravodajca, aby sa o novele ústavy hlasovalo až po skončení núdzového stavu. Takto som to naformuloval. Poraďte si s tým. Čiže dávam iný procedurálny návrh, ako dal, dali predchádzajúci poslanci. Čiže aby sa o novele ústavy hlasovalo až po skončení núdzového stavu.
Rovnako dávam procedurálny návrh, aby 48-dňová lehota, ktorú vyžaduje zákon o rokovacom poriadku pri predkladaní musí uplynúť medzi predložením pozmeňujúcich návrhov a ich schvaľovaní v parlamente, bola dodržaná. To znamená, aby sme odmietli akékoľvek návrhy na skracovanie lehoty. Pri zákonoch sa to teda bežne deje, že sa tá lehota skracuje, ale vzhľadom na to, že ide o významný zásah do Ústavy Slovenskej republiky, ja chcem požiadať, aby sme sa v tomto správali zodpovedne a aby sme neskracovali túto lehotu. Navyše viaceré tie pozmeňujúce návrhy sú predkladané v dnešný deň. Je potrebné sa s nimi oboznámiť, lebo tá zmena a tie dosahy sú veľmi alebo sú rozsiahle, aby sme neprijali niečo, čo naozaj nebude v poriadku.
Ako som teda povedal, hlavný spor sa vedie o to, či Ústavný súd môže rozhodovať o súlade ústavných zákonov s ústavou. Ja patrím, pani ministerka, skôr k tým ľuďom, ktorí si myslia, že malo by byť jasne stanovené, čo ktorý štátny orgán môže. Čiže do tejto miery v podstate súhlasím s tým návrhom, aby bolo presne určené, aká je kompetencia Ústavného súdu a či môže Ústavný súd obmedziť parlament ako ústavodarný orgán pri prijímaní ústavných zmien. Len ten problém je, samozrejme, širší, pretože je tu aj druhá stránka celého toho problému, a to je, či nemôže parlament za určitých okolností zneužiť túto svoju kompetenciu a zaútočiť nejakým spôsobom na demokratické inštitúty, na demokratický právny štát. No a tu, samozrejme, nadväzujeme na to rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý hovorí, z toho roku 2014, ktorý hovorí, že sú určité ustanovenia v našom základnom zákone, teda v ústave, ktoré sú nemeniteľné a ich zmena by nemala byť v podstate, by nemala prechádzať takým spôsobom, že sa 90 poslancov rozhodne a zmení ich.
V Českej republike je model, ktorý ja teda nejakým spôsobom zapracuvávam do svojho pozmeňujúceho návrhu, ktorý za chvíľu predložím, ale každopádne si myslím, že aj ich ustanovenie o tom, že nemožno meniť podstatné náležitosti demokratického právneho štátu je veľmi vágne ustanovenie a ja uznávam, že aj to, čo predkladám, nie je úplne najlepší spôsob, ako sa vysporiadať s touto otázkou. A naozaj by bola potrebná odborná a dlhšia diskusia, čo patrí medzi tie podstatné náležitosti demokratického právneho štátu.
Viacerí poslanci tu dali návrh, aby sme tento bod odložili, aby sme o ňom nehlasovali, aby sa vypustil. Ja sa prikláňam k tomu návrhu, ak by neprešiel tento návrh, dávam ten svoj pozmeňujúci návrh, ktorý bude znieť, že: "Ústavný súd nerozhoduje ani o súlade ústavného zákona s ústavou. To neplatí, ak ide o zmenu podstatných náležitostí demokratického právneho štátu." Chcem vytvoriť priestor na to, aby odborníci, právnici, ústavní právnici skúsili vyprecizovať, čo patrí do podstatných náležitosti demokratického právneho štátu. Ak by sme, ak sa nepokúsime túto otázku vyriešiť, tak naozaj nám hrozí, že ak prejde ten váš pôvodný návrh, ktorý, pripomínam, nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, bol tam vložený na poslednú chvíľu. Teraz sa rozhodnutím ústavnoprávneho výboru ešte zase mení zásadným spôsobom. Ak by sme nevyriešili túto otázku, tak naozaj hrozí, že ak si parlament predlží volebné obdobie o 20 rokov, tak tu nebude sila, ktorá bude môcť takýto exces parlamentu zastaviť.
Pani ministerka, ja to v dobrom hovorím. Ja nechcem povedať, že všetko s čím prichádzate, je zlé, ale nevzdychajte tak, ako keby sme hovorili nejaké veci, ktoré nemôžeme povedať. Však sú tu predsa, je tu aj jasné stanovisko prezidentky republiky, je tu jasné stanovisko predsedu Ústavného súdu, ktorý sa bude vyjadrovať k tejto téme. Ja sa snažím tiež rozumne na túto tému pozerať. Pripúšťam niektoré vaše argumenty, ale zas vy pripustite, že aj tá druhá strana má niektoré vážne výhrady.
Napokon docent ústavného práva Tomáš Ľalík hovorí: "Optimálnym riešením je taká regulácia ústavných zmien, ktorá na jednej strane umožňuje zmenu ústavy, no na druhej strane obsahuje dostatočné brzdiace mechanizmy." Teraz zacitujem pani ministerku Kolíkovú, ktorá povedala pred chvíľou: "Viem si predstaviť legitimitu diskusie o tom, čo je materiálne jadro ústavy." Potom, pani ministerka, prečo sa v tejto téme ponáhľame, keď si viete predstaviť legitímnu diskusiu o tejto otázke? Schváľme teda ostatné ustanovenia ústavy. Tento bod vypustíme a veďme legitímnu diskusiu o tom, čo je materiálne jadro ústavy.
Ja sa len chcem spýtať na takúto situáciu. Ak budete presadzovať tieto zmeny len svojou hlasovacou mašinériou bez toho, aby sa našla širšia zhoda, širší konsenzus, čo urobíte, keď Ústavný súd vyhlási túto vašu novelu, ktorú dávate do parlamentu za nesúladnú s ústavou? Vznikne nám tu, dámy a páni, ústavná kríza. Kľudne sa môže stať, že plénum Ústavného súdu na svojom zasadnutí rozhodne, že to, čo sme dnes prijali v parlamente, je v rozpore s precedensom, ktorý vytvorili, teda s materiálnym jadrom ústavy. A vznikne nám naozaj ústavná kríza a tak či tak budeme musieť túto otázku vyriešiť. Budeme sa musieť k nej vrátiť. Budeme musieť povedať, čo teda je materiálne jadro ústavy, čo sa môže meniť v ústave, čo sa nemôže meniť v ústave a budeme musieť ten konsenzus nájsť.
Nie je rovnako dobré, že takéto zmeny sa prijímajú bez rokovania alebo bez snahy o získania konsenzu aj opozičných strán. Kvalitná zmena ústavy, ktorá má byť stabilná a má mať dlhé trvanie a zodpovedný prístup, je hľadať podporu aj u strán, ktoré sú momentálne v opozícii.
Ja som bol pri dvoch novelách, ktoré sa menili. Mal som tú možnosť byť pri tých rokovaniach, bolo to zavedenie ústavného článku o jedinečnosti manželského zväzku a bolo to pri zavedení dôchodkového stropu. V oboch prípadoch sa viedli rokovania s opozičnými stranami, aby sa našiel širší konsenzus na tak zásadnej zmene, akou je zmena ústavy.
Ja vás preto chcem vyzvať, pani ministerka, aby ste sa aj vy svojou autoritou zasadili o to, že táto otázka, teda súlad ústavných zákonov s ústavou a kompetencia Ústavného súdu bude odložená, že vypočujeme aj slová pani prezidentky, aby sme pristupovali k zmenám ústavy zodpovedne a aby prebehla o tejto téme odborná diskusia a aby sme sa k tejto otázke, teda k otázke materiálneho jadra ústavy vrátili neskôr.
Ale je mi jasné podľa vašich mimiky, že s týmto nebudete súhlasiť. Napriek tomu dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh k tlači 270. Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 270.
Čl. 1 bod 3 znie:
3. V čl. 125 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: "Ústavný súd nerozhoduje ani o súlade ústavného zákona s ústavou; to neplatí, ak ide o zmenu podstatných náležitostí demokratického právneho štátu."
Viac-menej som to znenie odôvodnil. Pripomínam, že podobné znenie má česká ústava vo svojom článku 9 a ja som si dovolil prevziať túto úpravu.
Ešte by som poprosil pána spravodajcu, aby bod 2 správy ústavnoprávneho výboru bol vyňatý na osobitné hlasovanie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
