Videokanál poslanca

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja som chcel stručne zareagovať na pána poslanca Faiča, ten už odišiel, takže to vynechám. Chcel som potom zareagovať na pána podpredsedu Blanára, ten tiež medzitým odišiel z rozpravy, napriek tomu, že podával pozmeňujúci návrh, ak to správne rozumiem. Takže dva body už mi odpadli, takže teraz budem, budem kratší.
Ale teda k pánovi podpredsedovi Blanárovi sa predsa len ešte vyjadrím, pretože on tým pozmeňujúcim návrhom, kde vyzývame Európsku úniu, aby bola, aby proste sa zasadzovala za mier, namietal to, že ja čítam niečo medzi riadkami. No, nečítam medzi riadkami, všetci počúvame, sledujeme, čo sa deje v politike, čo produkuje strana SMER – sociálna demokracia, kde nie je už teraz ani jednej tlačovky, nie je ani jedného vystúpenia na námestí, kde by, kde by neotáčali a neprevracali skutočnosti o agresii Putina na Ukrajine. Hovorí o tom Robert Fico, keď hovorí o tom, že raz sa všetci dozvedia pravdu o tom, čo robia fašisti na Ukrajine. Samozrejme, nezmysel, absolútna konštrukcia. A hovoria o tom stále na tlačovkách, pretože oni stále hovoria o tom, že nemáme zbrojiť, nemáme pomáhať Ukrajine vyzbrojovať sa, pretože to sa nás vôbec nijakým spôsobom nedotýka, čím, samozrejme, naznačujú, že ideálny mier, ktorý by sa mal dosiahnuť, je ten, že Rusko bude anektovať celé, okupovať celú Ukrajinu a to bude ten mier, ktorý oni požadujú a ktorý oni očakávajú. Nuž, takto sa správajú priaznivci totalitných režimov a vlastne to od poslancov za SMER – SD nie je ani nič nové.
Ale nechcem byť teraz taký negatívny, rád by som priniesol aj nejaké dobré správy v ťažkej dobe a chcem sa podeliť so zážitkami zo včerajška. A ja som sa zúčastnil dvoch bodov programu, ktorý zorganizovala iniciatíva Mier Ukrajine, ktoré, by som chcel týmto pánom aj veľmi poďakovať, tak ako aj ďalším, ďalším občianskym aktivistom, ďalším občanom, ktorí sa, ktorí pomáhajú Ukrajine konkrétnymi aktivitami. Iniciatíva Mier Ukrajine včera zorganizovala zbierku na pomoc Ukrajine, potravinovú vo forme konzerv, to bola jedna z tých aktivít. Zúčastnil som sa ráno čítania, prijal som ponuku od nich čítať mená obetí agresie Putina na Ukrajine od roku 2014.
A k tomu ešte jedna poznámka. Tam bolo to interpretované zo strany rôznych opozičných strán, že to im ide o nejaké zneuctenie pamiatky vojakov, ktorí padli v druhej svetovej vojne na území Slovenska. No, o žiadne takéto zneuctenie neišlo. Sviatok, resp. 8. mája si pripomíname koniec vojny, pretože vtedy bola podpísaná kapitulácia Nemecka. 8. mája bolo veľa predstaviteľov súčasnej vlády na Slavíne pokloniť sa obetiam vojny, obetiam, ktorí, vojakov, ktorí padli, ktorí padli na, s cieľom vytlačiť fašistov, poraziť, poraziť fašizmus. Takisto ja som bol minulý rok, tento rok mi to nevyšlo, ale minulý rok som bol takisto 8. mája na Slavíne. To, že sa to odohrávalo 9. mája, bolo prirodzené právo organizátora, ktorý si ohlásil tam zhromaždenie a míting a išlo o pokojné čítanie obetí ďalšej agresie. Sú to obete agresie Putinovho režimu na Ukrajine. Sú to, boli tam čítané stovky a stovky obetí zo strany civilistov, predovšetkým zo strany civilistov, ale predpokladám, že asi aj vojakov, ktorí od roku 2014 v tomto vojenskom konflikte zahynuli.
Druhý moment, ktorý si, som si zapamätal zo včerajška, bol veľmi významný, lebo priamo na námestí popoludní počas programu, vystupovalo tam viacero hostí a jeden z tých hostí, ktorí tam vystúpili, bol jeden práve z tých organizátorov toho dopoludňajšieho čítania, maratónu čítania ukrajinských obetí a bolo to veľmi, bolo to veľmi pekné. On sa tam ospravedlnil, on sa tam ospravedlnil za jeden konflikt, ktorý nastal práve pri tomto čítaní, kde, ktorý teda v čase, kedy som to ja tam bol, bol úplne kľudný, hoci sa tam niektorí občania snažili nejakým spôsobom vyrušovať, ale bol v podstate veľmi kľudný a bol dobre zvládnutý, ale neskôr tam nastal nejaký konflikt s nejakou, myslím, že rodinu spomínal, myslím, že dokonca ruskú, ktorá sa tam chcela nejakým spôsobom ísť pokloniť, a nastal tam nejaký konflikt, kde nebolo celkom, celkom slušným spôsobom s nimi nakladané. A tento predstaviteľ sa ospravedlnil. Ospravedlnil sa za to a vyzval aj účastníkov tohto mítingu včerajšieho, že aby sme naozaj boli slušní, aby sme sa vedeli ospravedlniť, keď nastane niekedy nejaká, v napätej situácii nejaká konfliktná situácia. To je, myslím si, že aj rozdiel medzi nami a tými, ktorí oponujú práve, práve tejto, povedzme tomuto bodu programu, ktorí tvrdia, že vlastne Ukrajina si sama spôsobila konflikt a tak ďalej. Pretože my keď nastane niečo, takáto situácia, tak sa treba ospravedlniť. Smeráci, ktorí vystupovali na námestí, či už tu pred parlamentom, alebo v Nitre, vykrikovali agresívne, odporné urážky na pani prezidentku, správali sa veľmi, veľmi, veľmi hanebne, veľmi neslušne, nikomu sa neospravedlnili napriek tomu, že vyzývali, doslova vyzývali ľudí, aby častovali pani prezidentku odpornými, hanlivými označeniami. Nikto z nich sa neospravedlnil, okrem, myslím, že pani Beňovej, ktorá to, sa tvárila, že to, že to nepočula.
No a tie posledné dva body ešte, ktoré som si zapamätal, ten posledný z toho námestia bolo, bolo naozaj veľmi, veľmi dobré vystúpenie pána predsedu vlády Hegera, ktorý má k tejto téme tradične veľmi dobré vystúpenia, ale to včerajšie bolo naozaj vynikajúce, bolo hutné, bolo silné, bolo presvedčivé a touto cestou mu chcem takisto poďakovať.
Ten posledný bod sme zažili dnes a to bol naozaj vynikajúci, vynikajúci moment z toho hľadiska, že sme tu videli dlhotrvajúci a veľmi silný potlesk pánovi prezidentovi Ukrajiny Volodymyrovi Zelenskému. Preto si myslím, že napriek tomu, že žijeme ťažkú dobu, a napriek tomu, že aj v súčasnej koalícii zadávame dosť veľa dôvodov verejnosti, aby nebola celkom spokojná, alebo dokonca aby bola aj veľmi často nespokojná s prácou koalície, tak toto bol jeden z tých vynikajúcich momentov, keby, kedy naozaj môže byť slovenská verejnosť spokojná, či možno priamo až hrdá, že má v súčasnosti toto zastúpenie v parlamente, ktoré vo veľkej väčšine má úplne jasno v hlavách o tom, kto je agresor, kto je obeť a komu treba pomáhať.
Ďakujem.

Pán podpredseda Blanár, vy na tlačových konferenciách, na námestiach stále voláte po dosiahnutí mieru a nás z koalície nazývate vojnovými štváčmi. No viete, ono to znie tak veľmi zvláštne od vás, keď voláte po mieri a stojíte na námestí a váš predseda hovorí o tom, že raz sa objaví, raz sa všetci dozvedia pravdu o fašizme na Ukrajine. Ja mám naozaj veľmi vážne obavy, že čo vy vlastne chcete dosiahnuť, aký mier chcete dosiahnuť. To, čo vy tam dávate, mi znie, že vy chcete dosiahnuť, aby Putinov režim okamžite porazil Ukrajinu. A áno, vtedy bude mier, ale Ukrajina sa stane totalitnou krajinou a Putin bude naďalej ohrozovať Európu vrátane nás.
Mier v súčasnosti sa dá dosiahnuť jediným a jediným spôsobom, a to je porážkou Putinovho režimu. Či to bude už zvnútra toho politického systému v Rusku, alebo to bude porážka slobodného Západu voči, teda porážka Putina zo strany slobodného Západu, všetci si to uvedomujeme, bude to veľmi dlhá a veľmi ťažká úloha a dúfajme teda, že nebude veľmi dlhá, ale ťažká to bude. A ja verím, že sa Putinov režim podarí poraziť, pretože pokiaľ sa ten režim nepodarí poraziť, tak on bude naďalej ohrozovať mier aj na Slovensku, aj v celej Európe. Iná cesta nie je, iba tá ako, iba tá, že porazíme Putinov režim.

Ďakujem, ja budem tiež krátko.
Pán poslanec, ja ti ďakujem za tvoj príspevok, lebo v podstate s dôvodmi, ktoré si uviedol, absolútne sa stotožňujem, boli veľmi dobre zdôvodnené. To, s čím mám trochu problém, je to, že my sme v súčasnosti konfrontovaní s tým, že kto z opozičných politikov zo strany SMER by mohol byť lepším a teda minimálne aspoň seriózne argumentujúcim predsedom zahraničného výboru. Celá strana SMER – SD sa po, síce už aj predtým, ale po tejto, po Putinovej agresii stala hlásateľom putinovskej propagandy, stala sa, stojí na námestí, kde ich predseda hovorí o tom, že raz sa ľudia dozvedia o fašizme na Ukrajine, a toto sú politici, ktorí naprosto v jednotnej línii s predsedom strany, takisto aj s podpredsedom Blahom hlásajú takéto nezmysly, takéto kraviny. Takže v tomto momente naozaj je parlament konfrontovaný s tým, že či ponechať extrémistov, extrémistov na poste zahraničného výboru, alebo teda urobiť nejaké zásadné opatrenie proti tomu, čo by však bolo teda zase v rozpore s tým, že ten post patrí v zmysle koaličných pravidiel, teda parlamentných pravidiel opozícii.

Pán poslanec, tie dopady zvýšenia cien, ktoré ste pomenovali, tie, asi nebude nikto odporovať, to je, tie sú naprosto jasné. Ale ja chcem poukázať na jednu vec a to, že v podstate každé takéto univerzálne znižovanie cien alebo nejaká univerzálna dotácia, či už teda hovoríme o nejakej forme nejakej celoplošnej dotácie alebo dotácie pre všetkých občanov v rámci nejakej skupiny, povedzme dôchodcov, alebo napríklad znižovanie daní, je znižovaním cien alebo dotáciou aj pre tých, ktorí to až tak nepotrebujú. Čiže ak urobíme nejaký nástroj znižovania povedzme daní, opäť z toho profitujú vlastne aj ľudia, ktorí až tak netrpia, ktorí až tak netrpia tým zvyšovaním cien. To znamená, že je to úplne neefektívne akési uvoľňovanie opatrení, resp. nejaké, nejaké podporné opatrenie pre ľudí, ktorí to vôbec vlastne nepotrebujú.
Vy si určite pamätáte, aspoň predpokladám, že si pamätáte, že v revolúcii v roku, po revolúcii roku 1989, váš pán kolega Fico si ju nevšimol, ale ja predpokladám, že vy hej, tak po tom roku ´89 došlo vlastne k zrušeniu cenovej regulácie v takmer všetkých komoditách, tovaroch a službách, samozrejme s výnimkou napríklad monopolných odvetví. No ale odvtedy vlastne platí, že štát nereguluje ceny. A ja si teda myslím a domnievam sa, že štát by nemal to robiť, takúto reguláciu cien, ani formou znižovania daní nejakého náhleho, odôvodneného týmto a nemal by to robiť ani cenou, ani teda formou doplácania nejakej, nejakého zvyšovania cien, ktoré vzniklo, ktoré vzniklo naozaj z dlhodobého zlého konania vlád nielen na Slovensku, ale aj na svete. Takže tento vývoj je úplne jasný a ja si myslím, že vláda by do toho nemala až takto zasahovať.

Ďakujem. Ja som bol najprv trochu zmätený, lebo trošku tá formulácia toho 92-násobku, 93 skoro je tam trochu zmätočná, ale teda a vychádzalo mi to, že 200-tisíc. Ľudia, ktorí zarábajú až cez 200-tisíc ročne, ale teda je to vysvetlené v dôvodovej správe. Myslím, že to bude asi v poriadku aj to znenie.
No, ja som chcel len krátko zareagovať, že teda rozumiem tomu návrhu, že teda ideme do 1 000 myslím, že 686,33, len opäť teda by som chcel poukázať na to, že naozaj je veľký rozdiel, keď niekto má minimálnu mzdu a keď má 92,8-, myslím, násobok tej minimálnej mzdy. Z toho koláča výdavkového domácnosti alebo ľudí ide nejaká veľmi veľká časť, samozrejme, na tie základné veci, čiže potraviny a energie. Ale tí, ktorí zarábajú už 92,8-násobne viac, tak, samozrejme, nespotrebovávajú toľko násobne viac potravín ani nevykurujú natoľko, aby takmer 93-násobne viac. To znamená, že opäť tam vidím istý prvok neefektívneho, neefektívnej takejto pomoci.

Ďakujem.
No pokúsim sa možno asi zlúčiť pána poslanca Tomáša, Blcháča, aj Richtera, lebo vlastne ja, ja nepopieram, vidíte, takisto aj po vzore vlády a takisto aj vláda schválila povedzme, že sociálnu dávku, to vôbec nepopieram. Ja som len chcel poukázať na to, že aby sme zase netvrdili, že ekonomickí pravičiari sú nejakí sociálni odľudovia. Ja považujem teda SaS za jedinú pravicovo-ekonomickú stranu v súčasnom parlamente, a preto si, preto som chcel na toto poukázať. A, samozrejme, je možné, že urobíme opäť v rámci koalície nejaké kompromisné riešenie, ktoré je logické, že musí nastať a ktoré robievame, pokiaľ chceme, aby vláda fungovala. Takže možno aj takéto opatrenie bude nejaké schválené. Len som chcel poukázať na to, že ja ako ekonomický pravičiar s tým nie veľmi súhlasím a budem sa to snažiť nejakým spôsobom korigovať.
A čo sa, takisto, pán poslanec Richter hovoril o vyrovnanom rozpočte, absolútne súhlasím. Teraz boli veľmi veľké výdavky, a to vnímam aj v tom aspekte, že tie výdavky boli naozaj nepredvídateľné a sú opäť nepredvídateľné, pandémia a agresia Putina.
Pán poslanec Kotleba, vy hovoríte, že naši ľudia potrebujú jesť a že naša vláda, ja neviem, že nič nerobí. No, samozrejmé, že naši ľudia potrebujú aj jesť, ale na rozdiel od vás ja sa domnievam, že naši ľudia potrebujú aj od vlády aj to, aby sme im zabránili, aby sme zabránili Putinovi, aby pokračoval v agresii voči Ukrajine, pretože to bude mať ďalšie dôsledky v ďalších agresiách, vyhráža sa ďalším krajinám a je úplne dôležité, maximálne dôležité, aby sme aj tieto výdavky dávali, pretože sú extrémne dôležité popri tom, aby ľudia mali čo jesť.

Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, trošku sa to tu preriedlo po interpeláciách. Vidím, že aj z navrhovateľov, ale máme tu našťastie aj navrhovateľa. Mám tu niekoľko poznámok k tomuto návrhu a pokúsim sa ich tak veľmi v rýchlosti, v rýchlosti preletieť k tomu návrhu na 14., 14.dôchodok.
Tá prvá vec je, čo mám trošku s týmto problém, a teda mám, mám s tým problém, samozrejme, nielen vo vzťahu k tomuto návrhu, ale ku každému návrhu, aj keď ide zo strany, povedzme, koalície, je adresnosť tohto príspevku. Iste uznáte všetci, že dôchodky tým, že sú odlišné, tak to neznamená, že keď sú tie sadzby napríklad, že niekto má veľmi nízky dôchodok, ak niekto má veľmi vysoký dôchodok, tak to neznamená, že úmerne tomu má aj vyššiu spotrebu potravín alebo vyššie náklady na energie. Samozrejme, že bohatší dôchodcovia, predpokladáme, že majú aj vyššiu spotrebu potravín aj vyššiu spotrebu energie, ale nie je to priama úmera.
To znamená, že pokiaľ by sa taká, takýto 14. dôchodok vyplatil všetkým dôchodcom, tak istá miera neefektivity, resp. istá miera nie až takej dôležitosti tam je, pretože dostanú to aj dôchodcovia, ktorí majú možno dôchodok až, ja neviem, koľko veľa, veľa stoviek, až možno tisícok eur. A tí, si myslím, že tým nie, tí až tak netrpia práve zvýšeným nákladom na ceny potravín a ceny energií.
No druhá, to druhá moja poznámka bude trošku taká skôr, skôr ideologická, skôr teoretická. Vy tvrdíte teda v dôvodovej správe, že nedošlo k adekvátnej kompenzácií zvýšených nákladov spôsobených bezprecedentným rastom spotrebiteľských cien, no a teraz moja otázka taká, ktorú, si myslím, že je dôležité položiť, je, že a tá znie, že: Nikto, samozrejme, nepopiera benefity tzv. kompenzácií, ale teda na rozdiel, ja som, ja som ekonomicky pravičiar, na rozdiel od sociálnych demokratov, ekonomických ľavičiarov. Ekonomickí pravičiari si dobre uvedomujú a snažia sa aj vysvetľovať, že rozdávanie peňazí vytvára pre tých, ktorí majú z čoho šetriť. Opäť opakujem, nehovorím o tých, ktorým by adresne mala byť cielená pomoc, tak pre tých, ktorí majú z čoho šetriť, vytvára istú, nazvime to, nezdravú závislosť od štátu alebo nazvem to nezodpovedný prístup k šetreniu.
Takže opäť hovorím, pokiaľ to dostávajú aj vysokopríjmoví dôchodcovia, tak tým, že vytvoríme takýto nástroj dôchodkový univerzálny, veľký, resp. kompenzačný vo forme dôchodku, tak vytvárame, samozrejme, aj túto, túto nezdravú závislosť. Je mi jasné, že sociálni demokrati veľmi často hovoria o tom, že, že my sme sociálni netvori a nechceme dať nejaké dôchodky alebo sociálni odľudovia, no nie je to pravda. Samozrejme, aj pravičiari, aj ľavičiari majú porovnateľné sociálne cítenie. V tom sa vôbec nejako nelíšia, porovnateľne chcú pomáhať tým, ktorí sú najchudobnejší, akurát že my sa snažíme správať zodpovednejšie, bez urážky. Zodpovednejšie a vysvetľovať, vysvetľovať aj tento aspekt, ktorý prináša práve takéto udeľovanie peňazí, nejakých dávok alebo nejakých kompenzácií zo štátneho rozpočtu univerzálne. Opakujem a ešte raz by som chcel zdôrazniť, nehovorím o ľudí, o ľuďoch, ktorí nemajú, z čoho šetriť. Tam o tomto, táto, táto debata nie je.
No a ďalšia, ďalšia moja poznámka je, a tá je, že tento návrh vy tam teda uvádzate, že to bude mať dopad na rozpočet verejnej správy, ale nemáte tam nejaké, nejakú kalkuláciu, že aký dopad tom bude mať. A 300, 308 miliónov, a teda chýba mi tam trochu aj teda to zdôvodnenie, že teda možno, že odkiaľ vyčer, odkiaľ čerpať tých 308 miliónov. Samozrejme, nebude, viem asi alebo predpokladám, že v rozprave, resp. v reakcii zaznie, že nejaká kritika tejto vlády, že kde oni pomíňali, kde táto vláda podľa vás pomíňala nejaké peniaze, ktoré nemala pomíňať, alebo kde chce minúť nejaké peniaze a nemala by a nemala by. Tomuto, samozrejme, celkom rozumiem, len mi tam proste chýba také to, také to jasné zdôvodnenie, že v čom by ste ušetrili, kde by ste tieto peniaze zobrali. A vieme, že aká je situácia. Vieme, že tie, rast cien energií rastie, ale chcem ukázať, poukázať ešte aj na jeden fakt, a to je tiež jeden negatívny dopad práve uvoľňovania nejakých peňazí na trh, ak sú povedzme nie celkom zdôvodnené, nie celkom kryté, nie je celkom dobre vysvetlené, že či tieto peniaze budú získané nejakou novou daňou, alebo budú získané nejakou novou pôžičkou a tak ďalej.
Čiže pokiaľ sú takéto peniaze nejakým spôsobom nekryté, tak vlastne uvoľňujeme peniaze na trh, ktoré dostanú povedzme, v tomto prípade napríklad dôchodcovia, ale tým len podporujeme ďalší rast cien. Pretože v momente, ako dostaneme takéto peniaze na trh, tak, samozrejme, dopytová krivka a ponuková nepustí a vlastne iba znovu podporujeme istým spôsobom zvyšovanie, zvyšovanie inflácie.
Takže toto sú ako moje základné problémy, ktoré s tým mám. Ja nespochybňujem to, že je potrebné, aby sme, aby sme, alebo resp. nespochybňujem to, že keď si vláda dá za úlohu, že kompenzovať najchudobnejších, tak je to v poriadku. To vôbec nespochybňujem. Toto vláda môže robiť, ale poukazujem na to, že mali by sme zodpovedne pristupovať ku každým výdavkom a vysvetľovať, v akej situácii teraz spoločnosť je, že rast cien energií do veľkej miery a rast cien potravín do veľkej miery nespôsobila vláda, s výnimkou teda prípadov, ktoré sa ťahajú už, samozrejme, dlhodobými konaniami vlád jednak v Spojených štátoch, jednak v Európe, a to je práve tým umiestňovaním tzv. nekrytých peňazí, znovu emitovaním na trh. Čiže rast cien, rast cien potravín a rast celkovo cien nastal už pred vojnovým konfliktom, už pred agresiou Putinovho režimu. Nastal už aj v Spojených štátoch amerických, takisto politikou, politikou tamojšej vlády a takisto nastal aj v Európskej únii. Čiže toto áno, v tomto prípade uznávam, že áno, ten rast cien do istej miery ovplyvnila aj, ovplyvnilo aj konanie vlád ako takých.
Ale, samozrejme, treba vysvetľovať aj to, že keď nastane takáto zlá situácia rastu, tak treba vysvetliť aj to, že je ovplyvnený aj práve agresiou Putina na Ukrajine a, samozrejme, že tam môžeme teoretizovať, či sme vedeli tomu zabrániť skôr a bezpochyby, bezpochyby sme asi mali robiť nejaké opatrenia, ale tam naozaj vplyv tejto vlády ani predchádzajúcej vlády nie je nejaký významný. A treba toto ľuďom vysvetľovať, že sú niektoré opatrenia, ktoré treba robiť prednostnejšie a tak, aby vnímali celý, celý, celú problematiku rozpočtu verejnej správy.
Takže ja tento návrh nepodporím. Ja by som čakal, a to by som bol veľmi rád, keby sme raz v parlamente vedeli dospieť k tomu, že budeme povedzme, že bude aj, že budú aj predkladatelia z opozície komunikovať napríklad s ministerstvom financií, že máme takýto návrh, môžu urobiť kľudne tlačovú konferenciu, že predložili sme takýto návrh, konzultujeme, že či, či koalícia ho prijme, alebo ho neprijme. Samozrejme, koalícia by opäť urobila tlačovú konferenciu a mohli by odpovedať na otázky. Lebo v tomto prípade, keď naozaj nemáme ten výpočet, tak mi to príde, príde tak trochu populistické, pretože populisti veľmi radi hovoria, keď vláda niečo dá, tak oni povedia nie, to je málo, mali by sme dať oveľa viac.
Ďakujem.

Pán poslanec Pellegrini, ja som tu celkom zreteľne zachytil, v akom kontexte ste hovorili vy o tom, že táto vláda ide zastaviť dodávky energií. Tak ja neviem, predpokladám, že asi čítate správy. Takže zrejme asi potom musíte vedieť, že sa to nezakladá na pravde, že vlastne v tomto prípade asi klamete, pretože nejdú sa zastaviť dodávky energií. Veľmi dlho sa rokuje o tom, akým spôsobom zastaviť agresiu ruského, teda Putinovho režimu a jedným z tých dôvodov je práve, teda jedným z tých opatrení je práve znižovanie závislosti energetickej, ale nejde sa zastavovať okamžite. Takéto vyjadrenie žiadne nebolo od žiadneho predstaviteľa vlády, ani od premiéra, ani od pani prezidentky. Hovorí sa o tom, že sa má znižovať postupne, zastaviť dodávka, dodávky plynu a takisto aj dodávka ropy, to asi ste zachytili tú včerajšiu, včerajšiu tlačovú konferenciu. Takže v tomto smere nerozumiem celkom, celkom tomu kontextu, prečo to hovoríte. Ja takisto zastávam ten istý názor, že treba veľmi rýchlo sa odpútať od energetickej závislosti od Ruska. Mne sa toto vaše vyjadrenie zdalo, že to je také ctrl c, ctrl v od vašich bývalých kolegov zo SMER-u – SD a to ma teda ako naozaj veľmi, veľmi sa nad tým podivujem. Ja viem, že pre vás bezpečnosť občanov nie je taká dôležitá ako iné priority.
Pre nás je veľmi dôležité, aby občania neboli ohrození nejakým vojenským konfliktom.

4.
Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 975. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 10. júna 2022 a v gestorskom výbore do 13. júna 2022.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

(Reakcia spravodajcu na rečníka.) Asi hej, koľko je? 10.41, stíhame, určite áno, hej. Dobre, to stíham.
Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predmetný návrh rieši predovšetkým, predovšetkým, a je vedený tým zvýšiť, zvýšiť mieru zhodnocovania stavebného odpadu, považujem to za ako principiálne veľmi, veľmi správne smerovanie zo strany ministerstva životného prostredia.
Stavebný odpad je v podstate asi myslím, že najväčším, najväčším odpadom, čo sa týka hmotnosti, ktoré produkuje sa na Slovensku. Myslím, že v roku 2020 bolo na skládke odpadov uložených asi 620-tisíc ton stavebných odpadov. A ten cieľ je naprosto jasný. Je, je snaha teda odkláňať stavebný odpad od skládkovania. Napriek tomu chcel by som sa vyjadriť ešte aj k pripravovanému nariadeniu, ktoré má vlastne vytvoriť akúsi takú dosť zásadnú páku na presadenie práve tohto odklonenia stavebného odpadu od skládok. V ňom teda ministerstvo životného prostredia navrhuje, také by som povedal, veľmi zásadné až skokový, veľmi zásadný až skokový nárast poplatkov za vlastne skládkovanie takéhoto odpadu. Domnievam sa, že tam sa mi zdá, že teda nie je to celkom, celkom dobre zdôvodnené, že prečo dochádza až k takému skokovému nárastu. Samozrejme, že tento skokový nárast sa prejaví potom aj v cenách tovarov a služieb, ktoré súvisia napríklad teraz so stavebnými prácami, a to sa domnievam, že treba v súčasnosti vnímať veľmi citlivo. Vieme, že sme teraz v ekonomickej kríze, vieme, že máme, sme v situácii geopolitickej, v ktorej máme obrovský zvýšený výdavok, zvýšené výdavky na, na situáciu s, teda s vojenským konfliktom v Ukrajine a takisto teraz vysokým nárastom cien energií. Tie predpokladané dopady sú, myslím, že niekoľko miliónov eur, neviem, či ešte desať alebo štrnásť miliónov eur ročne, ktoré budú musieť niesť potom tieto podnikateľské subjekty.
Čo sa týka k tomu samotnému návrhu zákona, tak tam, tam bolo pripomienkované aj to, a to vnímam teda akože dosť zásadnú vec, že tie opatrenia, ktoré navrhuje zákon o odpadoch, sa nestihnú v tom termíne, ktorý je tam stanovený, a teda tie podnikateľské subjekty nebudú spôsobilé týmto spôsobom sa nejako, nejako pripraviť na to, pretože predpokladá sa, samozrejme, aj zvýšená miera recyklácie. To znamená, že viac týchto stavebných odpadov a kameniva a tak ďalej bude končiť teda v nejakých spracovateľských linkách, tak aby to mohla byť z toho nejaká predpríprava stavebného odpadu na ďalšie zhodnocovanie.
Takže principiálne si myslím, že tento návrh je, ide správnym smerom, len si myslím, že mali by sme ešte do druhého čítania doladiť niektoré, práve tieto výhrady zo strany podnikateľského sektora. A takisto veľmi dôsledne zvážiť následne tú vec v nariadení, ktorá síce nebude predmetom rokovania parlamentu, ale bude v nariadení o sadzbách poplatkov tak, aby sme nespôsobovali nejaké veľmi zásadné, veľmi zásadné zvýšenie nákladov pre podnikateľský sektor. Pretože keď hovoríme o zvýšení nákladov pre podnikateľský sektor, tak, samozrejme, hovoríme aj o, o nákladoch pre spotrebiteľa. V tomto čase naozaj by sme nemali byť, nazval by som to že pápežskejší ako pápež, ako sa hovorí. Nemali by sme ísť nad rámec toho, čo si môžme dovoliť, keď to poviem veľmi zjednodušene. Takže toto sú také dve moje také základné výhrady.
To, ten termín je tam dosť napätý, a myslím si, že by sme ešte mohli do druhého čítania urobiť nejaké, nejaké úpravy v tomto znení, ale inak, inak, samozrejme, súhlasím s tým, že ten stavebný odpad je, je hmota, ktorá môže mať svoje lepšie využitie v nejakej forme recyklácie. Pripomínam však, samozrejme, že stavebný odpad nie je nebezpečný odpad. Je to v podstate, je to v podstate veľmi veľmi neškodný odpad, ale je to klasifikované ako odpad a tým pádom mali by sme sa snažiť nejako zvyšovať mieru tejto recyklácie.
Ďakujem.