Videokanál poslanca

Pán poslanec Čepček, ďakujem za, za tento, za opravu toho breptu, samozrejme, myslel som bezdetných, že nie bezdetného rodiča, ale bezdetných manželov. Hovoríte o tom, že v programe SaS máme voľnočasové aktivity, to som tam aj spomenul, samozrejme, máme ich tam. Ja som poukazoval iba na to, že treba to prebrať dôslednejšie. Treba zvažovať aj to, že sme v súčasnosti v nekonsolidovaných verejných financiách a sme v súčasnosti ešte aj v, dá sa povedať, v takmer mimoriadnej situácii, kedy čelíme zvýšeným výdavkom, napríklad na obranu alebo na pomoc Ukrajine.
Pán poslanec Taraba, k Slovnaftu sa budem aj ja vyjadrovať, teda ak to bude k tomu ďalšiemu zákonu.
Pán poslanec Šefčík, vy hovoríte, že my máme aj rodinný mód, veď ale všetci máme aj rodinný mód, preboha! Hádam tu nie je jediná strana, ktorá nemá rodinný mód a ktorá nemá nejakú rodinnú politiku. To snáď hádam nemyslíte vážne, že niekto tu nemá. A, ale jedna vec ma zaujala. Vy ste povedali, že myslím si, že rodina tú pomoc potrebuje. A to bola, to bola tá podstata toho môjho príspevku, keď som hovoril v tej časti o tej, o tej pomoci, že vy si to myslíte. A naozaj, že však mali by sme si vytvoriť aj nejaký čas na to, aby sme, aby sme sa naozaj akože zistili, že kto naozaj to potrebuje, kto naozaj tam, tam proste patrí do tej skupiny, ktorá to, ktorá to akútne potrebuje, tú pomoc. Ale nemôžeme vychádzať z toho, že myslím si.
Pán poslanec Kuriak, nemáš pravdu. Mne prekážalo aj pri iných zákonoch, že je skrátené konanie. Ja som niekoľkokrát aj vystupoval a dokonca Ondrej Dostál, myslím si, že dokonca pri každom skrátenom sa vyjadroval, a my sme hlasovali veľmi podobne, že keď bolo skrátené konanie, tak buď sme, a vadili nám dôvody, keď sme neuznávali tie dôvody, tak sme buď sa zdržali, alebo, alebo sme vytiahli karty.
Pán poslanec Kremský, áno, keď s tými konzervatívcami ste, a to bola podstata môjho, môjho príspevku, že keď deti vychovávate aj bez toho bonusu, tak prečo to potom vnucovať ďalším, keď sme konzerva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, neviem, či sa v sále nachádza, nachádza aj pán navrhovateľ. No nebudem už asi nosiť drevo do lesa... (Prerušenie predsedajúcim: "Nachádza sa v sále, pán poslanec.") Je, je, vidím. Nebudem nosiť, a v tradičnej polohe, samozrejme, chrbtom ku prednášajúcemu alebo chrbtom ku poslancom v hlúčiku rozprávajúci sa. Nebudem už ďalej voziť, nechcem voziť zase ďalšie drevo do lesa, lebo tu už bolo viac-menej všetko povedané k tomu, tie naše výhrady aj zo strany SaS.
Hlavný problém, ide to bez medzirezortného pripomienkového konania, ide to balíček troch opatrení, ktorý prišiel naraz v jednom, v jednom zákone, ide o strašne veľa peňazí, ide o obrovitánsku sumu, ktorá sa ide nejakým spôsobom prerozdeľovať, a príde to proste bez možnosti nejakým, bez možnosti, aby do toho mohli vstúpiť nejaké subjekty, ktoré, ktorých sa to aj potenciálne dotýka. Neadresne, je to naprosto neadresný návrh, nejde to na cieľové skupiny najzraniteľnejších obyvateľov, práve naopak, sa tam, rozdeľuje sa tam veľmi veľa peňazí prakticky pre všetkých, ktorí sú rodičmi, a zároveň, samozrejme, nepomáhame nijakým spôsobom v tomto návrhu tým, ktorí sú povedzme bezdetnými rodičmi alebo sú nie rodičmi, čiže žijú v domácnostiach napríklad osamote. To znamená, že má to riešiť nejaký problém podľa navrhovateľov, má to riešiť nejaký problém tej krízy, ktorá tu vznikla, ale v podstate to rieši len selektívne nejakou dotáciou.
A takisto tam je ďalší problém, že to zdôvodnenie toho návrhu bolo, bolo absolútne nepresvedčivé, dôvodí sa tam tým, že, že tu hrozí nejaké riziko poklesu dopytu po tovaroch a službách. Práve naopak, to isté ministerstvo tvrdí, predpokladá 9 % rast spotreby domácností na budúci rok, takéto informácie mám, nech ma pán minister kľudne opraví. Takže vysvetľujeme dôvody, prečo máme, prečo má, navrhovateľ vysvetľuje dôvody, prečo chce takýmto spôsobom, takýmto spôsobom dotovať rodiny napriek tomu, že si protirečí v samotnom, v samotnom zdôvodnení.
To, čo mám ešte väčší problém s tým, je, že my keď sme vstupovali do vlády pred dvoma rokmi, tak výsledok volieb bol výsledkom túžby ľudí po slušnom Slovensku. Myslím si, že na tomto sa asi zhodneme, po slušnejšom Slovensku. Bola tu naozaj konečne, po dlhých rokoch tu bolo naladenie ľudí ísť po zmene, prestať korumpovať, prestať ovplyvňovať orgány činné v trestnom konaní a naozaj ísť, previesť Slovensko do slušnejšej spoločnosti. Toto sa čiastočne podarilo, chvalabohu, máme vládu, ktorá má jasnú zahraničnú politickú orientáciu, máme vládu, ktorá uvoľnila ruky polícii a orgánom činným v trestnom konaní, ktorá uvoľnila, ktorá urobila ďalšie niektoré systémové reformy. Ale teda čo sa jej absolútne nepodarilo, to je presne tento prípad návrhu pána ministra financií a spôsob, akým ho, akým ho prezentuje.
To naozaj slušné Slovensko nechcelo, aby, aby minister financií rozoštvával práve tých ľudí, ktorí chceli slušné Slovensko, a to sa mu teda absolútne darí. A to, čo Slovensko, slušné Slovensko nechcelo, je, aby sa predhadzovali takéto obrovské, šialene obrovské sumy bez akéhokoľvek medzirezortného pripomienkového konania, dokonca bez nejakej prvej vstupnej konzultácie s koaličnými partnermi, ktorá sa deje úplne bežne pri každom ďalšom návrhu koaličnom, že, že rokujeme o tom návrhu niekedy pol roka, niekedy rok a nakoniec dospejeme k nejakému, k nejakému konsenzu. Toto sa tu, žiaľ, nedeje, lebo, áno, súčasťou vlády je jeden človek, ktorý, ktorý przní, przní komplet tú snahu vlády o slušnejšie Slovensko.
Chcem sa vyjadriť ešte k jednej veci, a to je k pomoci. Nedávno som, práve mi pripomenul kolega svojím statusom jeden známy výrok Ronalda Reagana. Ronald Reagan, ako viete, je jeden z najvýznamnejších, bol jeden z najvýznamnejších amerických prezidentov, bol to konzervatívny politik, porazil komunizmus, teda výrazne sa zasadil o porážku komunizmu, a tento konzervatívec a zároveň, možno nazvem to, ten človek, ktorý sa vyzná, vyzná trochu v tom, ako funguje vláda. Ten povedal kedysi, myslím, že to bolo v auguste 1986, na jednej tlačovej konferencii povedal, že deväť najhroznejších slov v anglickom jazyku znie: "I´m from the government and I´m here to help." Preložím: Som z vlády a som tu nato, aby som pomohol. Ronald Reagan mal veľmi dobré skúsenosti s tým, ako funguje vládny mechanizmus, a bol naozaj veľmi skeptický voči tomu, keď prichádzala vláda a začala niečo požadovať, alebo prichádzal nejaký návrh nejakých lobistov, ale predovšetkým teda v prípade vlády, a chceli niečo presadiť a povedali, že pozor, my sme vláda a my sme vám prišli pomôcť.
A ja sa chcem zamyslieť ešte nad tým, že čo je vlastne teda tá pomoc, lebo tu sa stále hovorí niečo o, o tom, že ideme pomáhať rodinám, no a ja si viem predstaviť, čo je pomoc rodinám alebo čo je celkovo pomoc, hej, že mám nejaké peniaze, alebo chcem svojimi vlastnými peniazmi alebo svojou vlastnou aktivitou chcem niekomu pomôcť a viem, že ten človek tú pomoc chce a že ju ocení.
Ako to súvisí s týmto vládnym návrhom? Toto za prvé nie sú peniaze vlády, to sú peniaze všetkých nás, ktorí prispievame do štátneho rozpočtu, to znamená, že to nedávame my, my sme, len prerozdeľujeme a zároveň ani nevieme, že či ten občan to vlastne chce každý, že či o túto pomoc stojí. Ak by som mal povedať jeden príklad, že či o to občan stojí, no tak napríklad ja o toto zvýšenie vôbec nestojím, ja ho nepotrebujem, ja platím veľmi veľa daní, myslím si, že nadpriemerne nad, nad slovenský priemer a dokonca až viac nadpriemerne, a ja naozaj nechcem, ja ich platím preto, aby vláda bola štíhla, aby sa starala o to, že pomôže chudobným, postará sa o, zabezpečí právny štát, polícia, súdy, prokuratúra, zabezpečí ochranu obyvateľov, bezpečnosť obyvateľov, obranu obyvateľov, bude investovať do základného školstva aj niekedy stredného a možno niekedy aj vysokého školstva, keď bude dobrá tá vláda. Očakávajú, keď bude už blahobytná spoločnosť, tak keď tá vláda bude na to mať, tak aj vysoké školstvo, a očakávam, aby plnila nejaké ďalšie služby povedzme napríklad v kultúre a ďalšie a ďalšie služby, a jednou z tých služieb je, aby pomáhala najzraniteľnejším chudobným obyvateľom. Toto očakávam od tej vlády.
A zrazu mi sem príde nejaký návrh, ktorý chce, keďže spadám ešte aj ja, respektíve my spadáme s manželkou do tejto skupiny, ktorým chce navýšiť nejaké peniaze v čase, kedy čelíme nejakej úplne novej situácii, ktorá nastala s agresiou Putina na Ukrajine, a čelíme ešte v čase, kedy máme naozaj že veľmi obrovské problémy s konsolidáciou verejných financií a máme tu obrovský rast cien. A v tom momente vláda hovorí, že ona mi ide pomáhať, ako rodine mi ide pomáhať.
Ja ale o to nestojím. Ja som preto povedal aj pánovi ministrovi vtedy, že teda nech vytvorí aspoň nejaký nástroj, že ja to zväčšenie, to zvýšenie si nechcem uplatniť, keď už chceme niečo také... (Reakcia z pléna: „Veď nemusíte. Daňový bonus si nemusíte uplatniť.") Nie to zvýšenie, to zvýšenie, alebo zníženie v prípade daňového bonusu hej, že zníženie, teda zvýšenie mojich príjmov. Nehovorím samotný inštitút, ktorý existuje. Hovorím to, tento návrh čo rieši.
No a teda naozaj veľmi ma vyrušuje, veľmi ma vyrušuje, že stále tu zaznieva, že pomoc rodinám, prorodinná politika a pomoc a pomoc a stále, stále, neustále sa to tu opakuje a každý populistický politik tu opakuje pomoc rodinám, ale nepomenuje to presne, nepomenuje to presne, že tu ide o prerozdelenie istej sumy peňazí alebo vytvorenie nejakých daňových úľav pre určitú skupinu obyvateľstva s takýmto a s takýmto cieľom. Ale, žiaľ, máme zloženie parlamentu, v ktorom je, vidím, že viac socialistov, že tých pravých konzervatívcov tu asi až tak veľa nie je, a títo socialisti budú stále hovoriť to, na čo sú zvyknutí spolu s populistami, že ideme robiť pomoc rodinám. A najdôležitejšie, čo chceme urobiť, je, a čo by sa malo urobiť, je podporiť zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejných financií cieľové skupiny zraniteľných obyvateľov. Ale, prosím, nenazývajme to tým názvom pomoc rodinám.
A teda ešte jedna taká možno, možno hlbšia úvaha na záver, alebo zložitejšia skôr. V čase, kedy už čelíme týmto problémom, tu je predložený zákon o financovaní voľného času dieťaťa. Ja nehovorím, že to nie je dôležité, ja hovorím to, čo som povedal aj pred, myslím, že včera ešte, že financovanie voľného času detí síce treba podporiť, ale treba si stanoviť jasné priority, že čo potrebujeme z rozpočtu najprv podporiť, čo potrebujeme, do čoho investovať a na čo dať prostriedky z rozpočtu. A teda musím povedať, že 400 miliónov na financovanie, 400 miliónov ročne na financovanie voľného času dieťaťa, tak ako ja si musím položiť takú otázku, že, že naozaj, že kde sú tí, tí konzervatívci, ktorí, ktorí predsa uznávajú inštitút rodiny, ktorí si zakladajú deti nie preto, aby im štát vytváral nejaké voľnočasové poukazy, ktorí títo konzervatívci, kde sú, ktorí, ktorí si zakladajú rodiny nie preto, aby dostávali poukazy, ale zakladajú si preto, lebo proste chcú mať, chcú mať deti. Je to obrovská radosť, je to obrovská zodpovednosť, je to obrovský, stojí to veľmi veľa peňazí a je to obrovský kus radosti. Ale nečakajú, nečakajú od vlády, že im bude dávať nejaké ďalšie peniaze. Preto sa pýtam, a toto je naozaj skôr taká etická, etická otázka, že, že prečo, prečo to takto vidíte. Ja nepopieram, že je veľmi dobré, keď je blahobytná spoločnosť, že je dobré, je dobré investovať aj do voľnočasových aktivít, pretože koniec koncov to tým deťom, tým deťom to ešte prospieva k rastu, o tom naprosto nepochybujem, a je to aj návrh SaS jednoznačne, len v tomto čase, za týchto okolností 400 miliónov eur ročne na poukazy sa mi zdá byť naozaj veľmi, veľmi nešťastná a veľmi uletená suma.
Budeme ešte o tomto návrhu, predpokladám, rokovať aj v druhom čítaní, takže potom sa skúsim ešte vyjadriť k tým ekonomickým argumentom ešte raz. Je mi veľmi ľúto, je mi veľmi ľúto, že namiesto vecnej rozpravy k tomuto návrhu zákona a namiesto toho, aby pán minister ako navrhovateľ sedel tu a aspoň keď už nám to nedal prečítať skôr a keď to nedal celej verejnosti, celej slovenskej verejnosti prečítať skôr, že by tu aspoň sedel a skúsil verejne, skúsil sústredene, sústredene počúvať a počúvať tie argumenty. Namiesto toho minister financií tu celý čas pobehuje, je otočený zadkom k poslancom, rozpráva sa v hlúčiku a vôbec nepočúva a namiesto toho stále hovorí, že SaS-ka mu ubližuje. No, bohužiaľ, sme v tej situácii, v akej sme, a s týmto asi už veľa neurobíme.
Ďakujem za pozornosť.

Pán minister financií, nie som zvyknutý na takýto štýl komunikácie, keď niekto má nejakú výhradu alebo keď niekto povie nejaké číslo, ktoré sa nezakladá na pravde, tak to neznamená, ako teda to bolo v prípade, v prípade toho, tej sumy 9 miliónov, tak to neznamená, že ten človek si to číslo vymyslel, neznamená to, že ho zámerne vymyslel, znamená to iba toľko, že sa ho treba spýtať, odkiaľ ten údaj získal, a nie vykrikovať po sále, že ten človek si to vymyslel a zámerne ho takýmto spôsobom zavádza. Ja neviem, akým spôsobom ste vy naučený komunikovať, vy ste tiež boli určite, pokiaľ viem, ste tiež podnikali, určite ste sa stretávali aj s partnermi. Predpokladal som, že vy asi viete, ako sa komunikuje s partnermi, že keď dôjde k nejakému, že keď partner povie nejaké zlé číslo, tak sa ho najprv spýtam, že odkiaľ to má, alebo ho opravím, že nie, nebude to 9 miliónov, bude to len 0,95, alebo koľko tam je, tam v dôvodovej správe, ale tento spôsob komunikácie, tak fakt si neviem predstaviť. Vy ste asi nemohli normálnym spôsobom zarobiť ani korunu, pokiaľ ste takýmto spôsobom pristupovali ku svojim partnerom. A namiesto toho, aby ste vecne argumentovali, tak vykrikujete po nich, že, že oni sú vlastne zlý partner, sú to síce náš partner, ale vlastne oni sú kompletne zlí a zámerne a zákerne si niečo vymýšľajú.

Ďakujem.
Pán poslanec Taraba, vy ste položili filozofickú otázku, ako je možné, že niekto príde k zisku, že to nie je nič pravicové. No pravicové, to som sa snažil vysvetľovať, je pravicové nezvyšovať dane. Je to relevantné, jednoznačne pravicové riešenie je nezvyšovať dane.
Pán poslanec, Čepček, že ste mi vytkli, že nehľadám cestu, akoby sa to mohlo dať, ale nepovedali ste, že čo je to ´to´. Takže ja sa pýtam, že čo sa má dať? No pokiaľ hovoríte, že či sa má dať teraz momentálne 400 miliónov na voľnočasové aktivity detí, tak ja tvrdím, že nie. To sa nemá dať a budem hovoriť stále, že by sa to nemalo dávať. Ale pokiaľ hovoríte, že by sme mali dať pomoc najzraniteľnejším skupinám a chudobným, tak neustále a nepretržite opakujeme, že to jednoznačne podporujeme. Poďme tam nájsť balík aj za cenu toho, že odčerpáme nejaké iné peniaze z nejakých iných zdrojov, ale poďme to riešiť konečne, dajme tú adresnú pomoc tým najzraniteľnejším skupinám.
Pán poslanec Kuffa, vy ste hovorili, že kedy boli dôležitejšie dôvody na skrátené legislatívne konanie? No možno sa budeme asi líšiť v tom názore, ale ja si myslím, že jednoznačne dôležitejšie boli, keď boli naozaj akútne veci, ktoré nastali. To bola napríklad pandémia. Pokiaľ si dobre spomínate, začalo prudko rásť, prudko rásť úmrtia, začali prudko rásť úmrtia v dôsledku ochorenia. Bolo treba robiť okamžité opatrenia, bolo treba nakupovať prístroje, nakupovať testy, nakupovať ďalšie a ďalšie veci a to je naozaj dôvod na skrátené konanie, lebo tam rastie pandemická vlna. No a tak isto je pri akútnom riešení vojnového konfliktu, agresie Putiny, Putina, pardon, voči Ukrajine, kedy nastal veľký húfny odchod obyvateľov Ukrajiny a bolo im treba pomôcť. Toto sú podľa mňa absolútne relevantné dôvody na skrátené a nie tento, ktorý si môžeme vyriešiť v pokoji ešte o jeden mesiac minimálne.

Ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto je vlastne druhé, druhý návrh skráteného legislatívneho konania a domnievam sa, že tie dôvody, ktoré sú tam uvedené, ony sa do veľkej miery kryjú aj s tými dôvodmi, ktoré sme riešili pri predchádzajúcom skrátenom legislatívnom konaní. Tie dôvody sú podľa mňa nedostačujúce. Sú tam uvedené dôvody, že ten rast, teda tá, to, že ruská ropa je nižšia ako, nižšia cena ruskej ropy je nižšia ako, ako Brentu, tak že to vlastne spôsobuje, že to má nejaký negatívny dopad, tak. Keďže tento problém z dôvodu, že ide o globálny jav znásobený mnohými negatívnymi faktormi, je potrebné hľadať opatrenia na riešenie uvedených negatívnych dopadov. Nie je mi celkom jasné, že čo je aký negatívny dopad, keď niekto kupuje lacnú ropu. Tomu celkom nerozumiem. To je len taká poznámka na margo. Naozaj som neporozumel.
To, čo je vážnejšie, je, že tam sa teda opäť uvádza: "Cieľom navrhovaného opatrenia je eliminácia hroziacej hospodárskej krízy na účely pokrytia zvýšených verejných výdavkov spojených s pokrytím aktuálnych a nevyhnutných spoločenských potrieb." Ako vieme, jedno z tých opatrení, ktorým sa budú práve pokrývať tieto verejné výdavky, sú práve tie poukazy na voľnočasové aktivity detí. Naozaj si kladiem otázku, hoci je to veľmi dobré, zaujímavé, zaujímavý nápad, poukazy, resp. nájsť nejaký finančný nástroj, ktorým by sa podporili nejaké voľnočasové aktivity detí. Nemám s tým nejaký veľký problém, ale do takejto obrovskej miery, že to má robiť štyristo miliónov z celého toho, toho balíka a toto považujeme za nevyhnutnú spoločenskú potrebu?
Ja keď si to, snažím sa to nejako predstaviť si to v hlave, že kde, na akej, pri normálnej, pri klasickej štandardnej vláde, hocijakej na svete, že kde, na akom rebríčku výdavkov krajiny by mali byť práve poukazy, voľnočasové aktivity. No teraz súčasne v tejto kríze je to ďaleko ďalej, než bez krízy a než vojnového stavu. Ja si myslím, že aj v prípade, že by sme to boli, že by bola bežná situácia, že nie sme zaťažení práve vojnovým konfliktom na Ukrajine, agresiou Putina na Ukrajine a rastom cien, infláciou, tak aj v tomto bežnom, bežnom režime by to bolo niekde možno, poviem, tipnem, že možno v ôsmej desiatke problémov, ktoré má štíhla vláda riešiť. A tomuto problému v tejto ôsmej desiatke by mala prideľovať takýto objem finančných prostriedkov.
V prípade, že ako sme teraz, že tu máme tieto obrovské problémy a čelíme týmto obrovským zvýšeným výdavkom, že musíme dokonca riešiť aj agresiu Putina na Ukrajine, tak si myslím, že celkom prirodzene tento problém voľnočasových aktivít padá oveľa ďalej a možnože už je aj mimo stovky a možnože už je aj niekde na konci, na konci tisícky, čím vôbec nehovorím, že to nemáme riešiť, ale máme to riešiť adekvátne k tým problémom, ktoré v súčasnosti máme. A keď si teraz predstavím, že máme riešiť nejaký takýto problém v tejto situácii a my ideme urobiť zákon o voľnočasových aktivitách, o financovaní voľného času detí, tak naozaj, naozaj to mi nie je jasné a nevidím dôvod, prečo by sme mali teraz toto posunúť do skráteného konania, keď o tom treba naozaj, naozaj veľmi intenzívne rozprávať.
Čo sa týka, čo sa týka tých cien ropy, nebol som na finančnom výbore, ale teda dostal som informáciu, že tam bola, zaznel tam aj výpočet Inštitútu finančnej politiky, ktorý hovoril o tom, že by mal byť, mala byť vybratá tá daň z ropy, myslím, že 50 miliónov eur v roku, teraz, ale že v tých ďalších rokoch to bude klesať, pretože aj ten rozdiel medzi tou ruskou ropou a tou, tým Brentom bude postupne sa znižovať tým, ako sa ten trh, samozrejme, flexibilne prispôsobí tej konkrétnej situácii. Takže aj to očakávanie, že budeme vyberať nejaké stámilióny eur, očakávanie navrhovateľa, že bude vyberať nejaké veľmi ťažké stámilióny eur, je podľa mňa, stojí proste na hlinených nohách, na piesku. A hovorím to s tým, že teda rešpektujem, že takýto návrh navrhovateľ, takúto predstavu navrhovateľ má.
Ďalšia vec je, áno, že ako zareaguje potom nejaká spoločnosť, keď sa rozhodne, keď sa rozhodne vláda, že nejakú veľkú spoločnosť znovu, že dodaní, keďže má dojem, že má teda nadmerné zisky. Ja sa domnievam, že klasické manažérske rozhodnutie veľkej globálnej firmy, ktorá očakáva nejakú ziskovosť, očakáva nejaké príjmy z tej firmy, aby mohli naďalej investovať, tak to tá očakávaná manažérska reakcia bude, že jednoducho tá firma začne škrtať a začne (zaznel gong) nejakým iným spôsobom presúvať tie aktíva, ktoré má, do nejakých iných činností, možno preinvestuje, možno urobí nejaké iné opatrenia. To znamená, že tým chcem naznačiť, že opäť to očakávanie, aký výber bude z takejto spoločnosti, stojí úplne, úplne na vode, na piesku.
No a posledná vec, ktorú chcem povedať, je, že veľmi ma vyrušuje ten, ten naratív, ktorý tu pán minister financií veľmi často spomína, že, že my nechceme zdaňovať bohatých, že my chceme, nechceme dať chudobným a naopak, chceme dávať bohatým, že strana SaS alebo klub SaS chce dávať bohatým. Toto ma ale tak neuveriteľne vyrušuje, lebo je to naprosto obrovská neskutočná hlúposť.
Každá firma, ktorá je zdanená nejakým percentom, každý občan, ktorý je zdanený nejakým percentom, platí inú výšku, inú výšku tých daní. Keď má niekto zisk sto euro, zaplatí do štátneho rozpočtu dvadsať euro, keď má niekto sto miliónov, zaplatí dvadsať miliónov eur. Keby sme mali daň na hlavu rovnakú paušálnu, alebo daň na firmu rovnakú paušálnu, to by sme sa potom pozerali, ako by to vyzeralo. Ale v skutočnosti tí bohatí platia oveľa-oveľa viac do štátneho rozpočtu, než platia chudobní. A ja nevidím dôvod, prečo by sme mali robiť takéto selektívne rozhodnutia dodaňovania niekoho v tejto situácii, teda v akejkoľvek situácii.
A osobitne mi to tam prekáža aj z toho dôvodu, že som domnieval sa, že aj v klube OĽANO je viacej pravičiarov, je viacej konzervatívcov, klasických republikánov, konzervatívcov, ekonomických pravičiarov a že tomuto jasnému, tomuto jasnému problému absolútne jasne rozumejú, že takéto dodaňovanie nejakých firiem aj napriek tomu, že to nastalo zo situácie, ktorú vieme, že to bolo proste, tá firma k tomu príde nejaká, príde k tomu v podstate náhodou, tak som sa domnieval, že v klube OĽANO, možno aj v klube SME RODINA, je viacej ľudí, ktorí jasne chápu, že toto je naozaj veľmi závažný aj etický problém, či dodaňovať nejaké veľké firmy napriek tomu, že ony platia naozaj už veľké dane a sú riadnym daňovým subjektom, ktorý si, ktorý dodržiava zákony. Toto považujem naprosto za, pre mňa osobne veľké sklamanie, že takto to vníma veľmi veľká časť aj koaličných poslancov, že tieto, nazvem to ´socialistické nápady´ už tak, tak prenikli aj medzi konzervatívcov, že majú pocit, že to je geniálne riešenie zháňania peňazí, že daňové subjekty, ktoré majú viac, ktoré majú vyšší zisk, a to je jedno, či ho, majú vyšší zisk z náhleho popudu alebo tým, že ho získali nejakou poctivou, poctivou svojou, svojimi aktivitami, svojimi podnikateľskými aktivitami, takže sa veľká väčšina práve takýchto konzervatívcov prikláňa k takýmto socialistickým nápadom, že poďme rýchlo zohnať peniaze niekde, tak ideme opäť zase niekoho dodaniť napriek tomu, že to daňovo-odvodové zaťaženie máme obrovské, napriek tomu, že už naozaj vyberáme veľmi veľa prostriedkov, tak ideme narýchlo zháňať nejaké peniaze na voľnočasové aktivity detí. Preto si myslím, že toto je, toto je návrh, ktorý by sme rozhodne nemali poslať do skráteného legislatívneho konania, pretože nijakým spôsobom to nevyrieši hospodárske problémy, nijakým spôsobom to nezabráni nejakým hospodárskym škodám a mali by sme o tomto návrhu rozprávať oveľa dlhšie a hľadať nejaké kompromisné riešenie v rámci koalície a nieže sa budeme dozvedať všetky detaily a dokonca ani nie detaily, ale aspoň nejaké rámcové predstavy, že sa budeme dozvedať na posledný moment alebo dokonca, dokonca z médií. Preto tento návrh, ako aj klub SaS už prezentoval, my návrh na skrátené legislatívne konanie nepodporíme.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Taraba, zrejme sme sedeli v inom parlamente. Vy tvrdíte, že sme sa nikdy nepostavili proti skrátenému legislatívnemu konaniu. Ja si pamätám, že kolega Dostál, ktorého ste citovali, dokonca veľmi často a veľmi pravidelne a možnože dokonca ku každému skrátenému legislatívnemu konaniu vystupoval a tie, ktoré považoval za nesprávne, tak aj kriticky jednoznačne identifikoval a mnohé z nich boli, samozrejme, aj správne.
Hovoríte o tom, že my tu vyskakujeme, keď oligarchovia zo Slovnaftu majú nejaké zisky. No viete, mám dojem, že ste nabehli zase na tú, na ten slovník toho, že zdaňovanie pracháčov ešte nad rámec toho zdaňovania, že to je vlastne to správne, orechové. No, žiaľ, ja sa nedomnievam, že to je to správne, orechové, ani v prípade nejakých spoločností, ako je napríklad Slovnaft, si nemyslím, že to je to pravé orechové, pretože koniec-koncov sa to vždy zohľadní a ukáže na nejakých spotrebiteľských cenách a ako sme videli, zatiaľ tu vôbec žiadne garancie na pokles cien alebo na udržanie tých cien vôbec nie je. To, že sa nejaká firma zdaňuje, je pre mňa absolútne jedno, či ide o nejakú veľkú firmu alebo malú firmu, ak je zdaňovaná rovnakým spôsobom, transparentne a jednoznačne a plní si svoje daňové povinnosti.
Pán poslanec Krajčír, že aby som daroval financie. No ja som hovoril o niečom inom. Ja som hovoril o tom, že solidarita je, keď sa vzdáme navýšených prostriedkov na, keď sa viacero ľudí a predpokladám, že viacero ľudí je takých, ktorí sa chcú vzdať práve tejto navýšenej sumy týchto prostriedkov a tak som sa spýtal pána ministra, že či vie vytvoriť nejaký nástroj, pretože ja by som sa veľmi rád vzdal tejto navýšenej sumy v prospech toho, aby som nepoškodzoval rozpočet a aby tie peniaze išli chudobným ľuďom.

Ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už som sa viackrát zmienil vo faktických poznámkach k tomuto návrhu. Ja to skúsim iba tak nejakým spôsobom skrátiť.
To základné, s čím mám výhradu, je práve to odôvodnenie, že prečo dochádza ku značným hospodárskym škodám. V návrhu zákona sa uvádza, že naliehavosť prijatia návrhu zákona vyplýva z potreby hľadania určených prostriedkov zameraných na elimináciu značných hospodárskych škôd, ktoré môžu nastať z dôvodu zníženého dopytu zo strany obyvateľstva. A v ďalšom odseku ďalej sa uvádza: "cieľom navrhovaných opatrení je eliminácia hospodárskej krízy, stimuláciou na strane dopytu, rastu chudoby a poskytnutie pomoci pre najviac postihnuté zložky spoločnosti".
No mám k tomu štyri krátke poznámky. My v skutočnosti momentálne netušíme, či tie peniaze, ktoré majú byť použité na tento účel, a to má byť na ďalší rok až 1,2 miliardy eur, či tie peniaze naozaj reálne existujú, alebo či sa ich nejakým spôsobom podarí vybrať v dostatočnom objeme. V tomto momente vlastne nemáme vôbec žiadnu garanciu nejakého rozpočtového krytia, či tieto prostriedky budeme mať. A máme prichádzať vlastne teraz k tomu skrátenému konaniu, aby sme eliminovali hospodárske škody. Ja sa domnievam, že hospodárske škody spôsobíme práve vtedy, a oveľa významnejšie, keď nebudeme mať kryté peniaze rozpočtovo z príjmov do rozpočtu verejných financií.
Ak ale náhodou aj tie peniaze existujú alebo sa aj nám ich podarí vybrať, čo tu v súčasnosti vôbec netušíme, tak ich plošným uvoľnením opäť len podporíme falošnú informáciu o dopyte. Dôvodová správa sa odkazuje na to, že vlastne máme nejakým spôsobom zvýšiť dopyt a tým zažehnáme hospodársku krízu. Týmto opatrením však prispejeme len k ďalšiemu rastu cien. Čiastočne to jednoznačne podporíme, ďalší rast cien. Čiže ideme liečiť chorobu ďalšou chorobou, len podporovaním tej choroby.
Ak tie peniaze nemáme a nevyberieme, tak vypustíme na trh už úplne niekedy tie peniaze. De facto to bude nejaké zadlženie, bude to nejaké, nekryté peniaze a v tom prípade tú infláciu roztočíme že úplne parádne a budeme musieť o ďalšieho, o ďalších pár mesiacov riešiť nejaký ďalší balíček opatrení tu v pléne s nejakou ďalšou miliardovou možno sekerou na ďalší rok a ďalšie roky.
To, čo som tu už povedal, je, že aj keby sme prijali túto, domnievam sa, naprosto falošnú ekonomickú predstavu o tom, že týmto eliminujeme značné hospodárske škody, tak ich neeliminujeme za mesiac a nie ktorý ušetríme skráteným konaním, ani za tie tri mesiace, aj keby sa to posúvalo o nejakých ďalších, ďalších pár mesiacov. Toto vôbec nie je opatrenie, ktorým sa zažehnáva nejaký obrovský akútny problém. Toto je hlboký problém, ktorý tu nastal už dokonca pred agresiou Putina na Ukrajinu. Bol to problém rastu cien, ktorý, ktorý vznikol už predtým. Bol v Amerike, takisto v Európskej únii a táto Putinova agresia ešte významnejšie ho, významnejšie ho zhoršila. To znamená, že nečelíme nejakej veľmi akútnej záležitosti, aká bola pred dvomi rokmi v prípade pandémie, ktorá prišla naprosto náhle, a bolo treba robiť nejaké náhle výdavky. Teraz takáto situácia nie je. Teraz máme čas na to, aby sme pripravili konzistentný návrh, ktorý bude mať jednoznačnú adresnú podporu, a budeme vedieť prekonzultovať ho v medzirezortnom pripomienkovom konaní. To znamená, že toto riešenie naozaj neeliminuje hospodársku krízu, ako tvrdí predkladateľ, ale tú hrozbu, domnieva sa, naopak ešte viac zosilní.
Ja by som chcel požiadať plénum, aby sme naozaj neznásilňovali legislatívny proces. Ja si pamätám ešte zo svojej kariéry predchádzajúceho pôsobenia ako novinár, sledoval som to, čo sa dialo v parlamente, keď vládla súčasná opozícia, strana SMER, takisto sa dopúšťali podobných, podobných, nazvem to lapsusov, kedy celkom neodôvodnene posunuli niečo do skráteného legislatívneho konania. Vždy ma to veľmi hnevalo a hnevá ma to aj v tomto prípade, že posúvame do skráteného konania niečo, čo naozaj nie je dobre odôvodnené v dôvodovej správe a čo zo samotnej zjavnej podstaty naprosto nemá žiadny dôvod na skrátené konanie.
Hovorilo sa tu dosť o solidarite, že strana SaS alebo klub SaS že nie je solidárny. No ja si myslím, že tá závažná škoda, tá nesolidárna škoda vznikne práve emitovaním takýchto nekrytých peňazí, o tom som naprosto presvedčený. Vznikne tým, že opäť sa nejakým spôsobom zadlžíme alebo budeme opäť zvyšovať nejaké dane, čo je predmetom práve toho ďalšieho návrhu.
Ja mám dve dospelé deti, ale naďalej sú vyživované ešte deti, a oni v podstate spadajú asi pod dva tieto návrhy, pod prídavky na deti a daňový bonus. A keby, keď chcem hovoriť o nejakej solidarite, tak ja naozaj chcem byť solidárny a ja sa tohto zvýšeného daňového bonusu chcem vzdať. Chcem sa vzdať aj tých vyšších prídavkov na deti a rád by som sa ich vzdal aj s manželkou. Tak sa chcem spýtať pána ministra, že či vie vytvoriť nejaký finančný nástroj, ktorým sa toho vzdám, a či vie (reakcia z pléna), a či, dobre, aha, máte pravdu, daňový áno, ale prídavky na deti. Tak. (Reakcia z pléna.) No. Čiže darovať na účet mesta, áno. Daňový bonus si môžeme neuplatniť, ale prídavky na deti, by som sa rád tohto zvýšeného prídavku, ak budeme doňho spadať, rád by som sa ho vzdal, takže kľudne vytvorte takýto nástroj. To považujem za solidárne, pretože solidárne je byť solidárny s tými chudobnými a tento návrh, tento návrh okrem toho, že eskaluje, podľa mňa, domnievam sa, som o tom presvedčený, že eskaluje ešte hospodárske problémy, tak tento návrh navyše nie je solidárny voči chudobným, pretože dostávajú, mali by dostať finančné prostriedky aj ľudia, ktorí majú šesťnásobok minimálnej mzdy, a ľudia, ktorí naozaj nie sú v takej finančnej, akútnej finančnej núdzi.
Žiaľ, toto chcú teraz v súčasnosti navrhovatelia robiť, v čase, kedy, kedy čelíme naozaj veľkej, veľkému rastu cien, veľkej aj hospodárskej kríze, ktorá sa bude ešte stále zhoršovať, to už máme veľmi veľké signály, že bude sa zhoršovať, a chceme to ošetrovať nástrojmi ďalšieho nejakého zdanenia, v súčasnosti kedy daňové, celkové bremeno ľudí administratívne vynútenými platbami je už takmer 63 % k mzdovým nákladom. Odkazujem teraz na jednu analýzu, na ktorej spolupracoval Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika, ktorý každoročne vyhodnocuje takúto, takúto, takéto zaťaženie.
To znamená, domnievam sa, že naozaj nie je dôvod pre to, aby sme toto podporili v skrátenom legislatívnom konaní. Nechajme tomu priestor do medzirezortného pripomienkového konania. Nechajme si mesiac a skúsme hľadať nejaké riešenie, ktoré bude adresné pre najchudobnejších ľudí.
Ďakujem.

Pán poslanec Gyimesi, ja som trochu skritizoval môjho kolegu Viskupiča, že išiel nad rámec návrhu. Venoval sa teda aj návrhu na skrátené legislatívne konanie. No vy ste išli teda úplne mimo toho návrhu. Teraz debatujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Krátka, krátka jednoduchá otázka. Naozaj si myslíte, je to priama otázka na vás, naozaj si myslíte, že budeme eliminovať značné hospodárske škody tým, že vytvoríme dotáciu na financovanie voľnočasových aktivít detí? Naozaj si myslíte, že zabránime, eliminujeme hospodárske škody, ak budeme, vytvoríme ten nástroj, tie ďalšie tri nástroje? To znamená, že daňový bonus a prídavky na dieťa? A ak si to naozaj myslíte, tak skúste mi, prosím vás, odpovedať, že prečo si to myslíte. Lebo naozaj emitovanie peňazí, púšťanie peňazí na trh, či už ich máme alebo ich nemáme, stále len vedie k tomu, že len zhoršíme tú hospodársku situáciu.

Pán poslanecký kolega, venoval si sa, budem trošku kritickejší, venoval si sa aj nad rámec toho návrhu, ktorému tu, ku ktorému sa asi budeme vyjadrovať potom v prvom čítaní, ale to je len taká malá kritická poznámka. Dôležité je to, čo tam zaznelo.
Vystihol si veľmi správne to, že tento návrh nijako neeliminuje značné hospodárske škody. To je naprosto jasný fakt. Aj keby sme prijali, domnievam sa, naprosto falošnú ekonomickú predstavu o tom, že týmto eliminujeme značné hospodárske škody, tak jednoznačne a rozhodne ich neeliminujeme za mesiac, ktorý ušetríme skráteným konaním a nebolo by to ani za tri mesiace, keby sa to konanie nejakým spôsobom predlžovalo v riadnom konaní a cez MPK. Toto jednoznačne môžeme povedať už teraz a ja predpokladám, že to vedia aj kolegovia z koalície.
A rozhodne, rozhodne neeliminujeme ekonomické, hospodárske škody tým, že spustíme dotačný program na financovanie voľného času detí. Mne tieto dve veci absolútne nejdú dohromady. Neviem, ako kolegom z koalície, ale že by v nejakej krajine niekto eliminoval hospodárske škody tým, že vytvorí 400-miliónový, ročne 400-miliónový balík na financovanie voľného času detí, tak ja myslím, že toto je naozaj, to by bolo ťažké sústo stráviteľné pre kohokoľvek z iných krajín, kto by, kto by sa stretol s takýmto návrhom.
A tak isto, tak isto to nie je pomoc rodinám, to by som chcel zdôrazniť. Pomoc dáva ten, kto má vlastné peniaze a dá vlastnú, vlastnú iniciatívu. Nie vláda, ktorá má peniaze od daňových poplatníkov. To nie sú jej peniaze, ona je len správnom tých peňazí a ona prerozdeľuje, ona rodinám nepomáha, ona sa môže rozhodnúť prerozdeliť.

Pán poslanec Taraba, naozaj jak je to, pokiaľ je toto najväčšia výhrada voči môjmu príspevku, tak asi, dovoľte mi sa pousmiať. O prítomnosti pána štátneho tajomníka som sa dozvedel čírou náhodou, lebo je to môj priateľ, asi päť minút pred mojím vystúpením. Takže áno, pokiaľ je toto jediná výhrada. Ďakovať mu nebudem, v každom prípade ho môžem aspoň pozdraviť, nevedel som vôbec, že je vzadu.
Pán poslanec Benčík, ďakujem za reakciu doplňujúcu. No, propaganda, no, je to tak, je to asi predvoj všetkých týchto konfliktov, ktoré vznikajú, a musíme s tým bojovať.
Pán poslanec Krúpa, áno, vládnuť v tejto koalícii, ktorá je, ktorá je z hľadiska nejakých rozmiestnení názorových od ekonomicky viac ľavicovej až do ekonomicky viac pravicovej, v spoločenských otázkach od konzervatívnej po liberálnu, je naozaj veľmi ťažké, ale dôležité je, že teda máme tento tretí rozmer, tretí rozmer názorov na zahraničnú politiku a na obranu a na to, že čo je dôležité pre Slovensko. A v tomto sme, chvalabohu, naozaj že jednotní a to je naozaj skvelá správa, správa pre Slovensko.
Samozrejme, tým, že sme aj rôzne názorovo spektroví, spektrálni, takisto nemusíme mať všetci úplne rovnaký názor na pána prezidenta Zelenského. Ja som sledoval dianie aj volebné, teda volieb na Ukrajine a tiež som preferoval iného kandidáta, skôr pána Porošenka. Ale to je v tomto prípade absolútne jedno. Ide o to, že je to kandidát, je to prezident, ktorý zastáva Ukrajincov, zastáva pevným a rozhodným postojom proti agresii Putina, a my ho v tom musíme podporiť.