Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.1.2021 o 18:59 hod.

Ing.

Radovan Kazda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.1.2021 18:59 - 19:01 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem. Pokúsim sa v krátkosti. Pán poslanec Mazurek, ja som nepostrehol, že by seriózne médiá mienkotvorné na Slovensku šírili nejakú štátom organizovanú dezinformačnú kampaň, že by nejaké západné mocnosti sa tu pokúšali platiť prostredníctvom nejakým webov nejakých trollov, ktorí budú obhajovať nejakú politiku, ktorí by zakladali nejaké weby, ktoré by tu následne šírila nejaká scéna, ktoré by oslavovali nejakým spôsobom Ameriku. Pravdepodobne žijete v úplne inej krajine.
Pán poslanec Urban, väčšina Američanov má, na rozdiel od toho čo si myslíte vy, vplyv na politické dianie v slobodných voľbách. Slobodné voľby sú v Amerike, sú v západných krajinách, preto sme so západnými krajinami, preto je to naše spoločenstvo, lebo je tam slobodný svet, kde sa ľudia môžu vyjadrovať a nielen v slobodných voľbách, ale v akýchkoľvek iných nástrojoch prostredníctvom akýchkoľvek iných nástrojov.
Pán poslanec Suja, reálny príklad agresie so strany Ruska, no ja neviem, však ja som tu práve podpisoval konkrétne štúdie, ktoré hovorili konkrétne argumentovali spôsobmi akými, akými agresia prebieha. Vraj čítam bludy z konšpiračných webov, no tak to naozaj tiež neviem kde kto vzniesol pochybnosť o weboch, ktoré reálne kde niekto vzniesol, reálna kapacita a vyvráti vám to nejakými faktami, že by som citoval, že tieto weby, ktoré citujem, že sú nejaké konšpiračné. Vraj som povedal Slovenské bratstvo, tak sa ospravedlňujem, samozrejme myslel som Slovanské bratstvo. Určite ani vy ste nemysleli že som Gazda, ako ste povedali na začiatku alebo Kazda. Takže, áno, občas sa stáva takýto preklep.
Pán poslanec Kočiš, ďakujem za váš názor, že sa mi triasol hlas. Ja som sa cítil tentoraz naprosto úplne v poriadku.
Pán poslanec Ďurica, zaútočil som vraj na legitimitu poslancov, tomu naozaj nerozumiem. Ja som vôbec neúto... (Prerušenie vystúpenia časomerom. )
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.1.2021 18:33 - 18:47 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, chcel by som sa venovať jednej časti bezpečnostnej stratégie, ktorá sa zaoberá dôležitou problematikou dezinformácií, obzvlášť dezinformačným pôsobením zo strany východnej Európy, konkrétne Ruska.
Navrhovaná stratégia poukazuje aj na to, že strategickým záujmom štátu je pripravovanosť, pripravenosť štátu a spoločnosti efektívne a koordinovane reagovať na hybridné hrozby vrátane dezinformácií. Správa, teda stratégia konštatuje aj to, že región východnej Európy je zdrojom mnohých potenciálnych hrozieb aj pre Slovenskú republiku vrátane možnosti ozbrojeného útoku, ale aj hybridných kybernetických a spravodajských operácií vrátane dezinformačných kampaní. Najvýraznejšie sa hybridné pôsobenie prejavuje cieleným šírením propagandy a dezinformácií proti demokratickému zriadeniu a ukotveniu Slovenskej republiky.
Dovoľte mi na podporu týchto tvrdení v bezpečnostnej stratégii uviesť niekoľko štúdií a analýz, ktoré dokumentujú práve tento vplyv na Slovensku. Štúdia Ivany Smoleňovej z Prax Security Studies Instituty z roku 2015 sa zameriava na médiá pro ruské dezinformácie a propagandu a využívané naratívy. Jedným z kľúčových zistení je, že v Českej republike aj na Slovensku proruská dezinformačná kampaň pochádza z viacerých zdrojov. Sú početné proruské webové stránky, neformálne skupiny a komunity na sociálnych sieťach, niekoľko tlačených periodík, rozhlasové vysielanie a taktiež prostredníctvom rôznych organizácií mimovládnych. Ak vieme charakterizovať tieto prokremeľské médiá, tak autorka zdôrazňuje najmä to, že tvária sa, že netvrdia, že majú niečo spoločné s Kremľom, intenzívne využívajú konšpiračné teórie a kombinujú fakty a polopravdy, teda je veľmi dôležité tie polopravdy, ktoré sa zmiešavajú s prvotnou vychádzajúcou informáciou. Sú taktiež prepojené a podporované rôznymi zrejmými osobnosťami, ktoré kampani dodávajú dôveryhodnosť a zviditeľňujú ich tak. Cieľom týchto kampaní je podkopať vieru demokratickej inštitúcie, predstierajú svet, v ktorom USA chcú ovládnuť celú planétu, každý politik je orientovaný na západ, ktorý je orientovaný na západ je skorumpovaný, všetky médiá, ktoré nezdieľa ich názor sú zaujaté, pričom budúcnosť je plná, bude plná konfliktov. V tomto svetle sa Rusko javí ako Mesiáš, záchranca a zároveň jediná morálna autorita, garant politickej stability a mieru. Citujem teraz zo zmienenej štúdie. Chcel by som spomenúť aj jednu správu, štúdiu od Globsecu v roku 2020, ktorá poskytla tiež podrobné informácie o komplexnosti celého stredoeurópskeho V4 priestoru, študovala práve, analyzovala práve pokrytie týchto informácií, respektíve dezinformácií na sociálnych sieťach, predovšetkým na Facebooku. Zameriavala sa práve na tie prokremeľské informačné siete. Globsec konštatuje, že dezinformácie pochádzajú od oficiálnych kremeľských facebookových stránok až po protiukrajinské a prokremeľské komunity.
Čo je veľmi závažné, o tom, že konšpiračné nadatívy majú v slovenskom informačnom prostredí predovšetkým slovenskom stredobod pozorností, svedčí aj nedávna správa Voices of Central and Eastern Europe, ktorú taktiež cituje Globsec, podľa ktorej až 60 % Slovákov je presvedčených, že o svetových záležitostiach rozhodujú tajné skupiny zamerané na nastolenie totalitného svetového poriadku. Myslím, že občas to tu zaznieva práve od kolegov tuto zo spektra ľudovej strany Nové Slovensko, teraz vlastne neviem či už, vlastne už nie teraz.
Medzi najnavštevovanejšími stránkami v rámci slovenského a českého problémového klastra je ruským štátom kontrolovaný Sputnik Česká republika, ktorý má viac ako 80 tisíc sledovateľov. Taktiež ide o stránku AC 24cz. Žiaľ teda poslanec Blaha, ktorý je veľmi často citovaný práve Sputnikom, tu nie je, uviedol dôvod karantény, tak verím, že už je vyzdravený a že teda bude v poriadku. Určite by rád zareagoval. Denník Sputnik ako som pozeral, tak v decembri ho citoval 9x, v januári už teraz 9x, veľmi často cituje práve jeho facebookové vyjadrenia, ktorým sa venuje aj teraz v čase karantény, čo samozrejme môže. Klasickým prípadom tejto argumentácie, o ktorej som hovoril, je to zmiešavanie, zmiešavanie jedného faktu, ktorý je reálnym, ktorý nastal, zmiešavanie s druhým a spájanie ich do nejakých súvislostí, ktoré neexistujú. Tak isto klasickou stratégiou je uviesť nejakú vetu a z nej úplne opačným spôsobom ju interpretovať než tá veta naozaj tvrdí. Toto je naprosto klasický prístup, ktorý tu vidím práve u kolegov z bývalého, z bývalej strany ĽSNS , tak isto z ĽSNS a tak isto pán Blaha to vo svojich statusoch práve používa naprosto železnou pravidelnosťou. A nielen pán Blaha veľmi rád z konšpiračných stopových stránok zdieľa, tieto stránky veľmi rád zdieľa europoslanec za SMER - SD Číž, pán Juraj Číž.
Zmienim sa ešte o jednej štúdie, ktorá vyšla na Political Capital, to je taký projekt, ktorý práve sleduje aj tieto, monitoruje aj tieto dezinformácie, výskum skupiny vedcov z celej strednej Európy, ktorý vyšiel práve v rámci
===== Zmienim sa ešte o jednej štúdie, ktorá vyšla na Political capital, to je taký projekt, ktorý práve sleduje aj tieto, monitoruje aj tieto dezinformácie. Výskum skupiny vedcov z celej strednej Európy, ktorý vyšiel práve v rámci tohto projektu, poukazuje na to, že Kremeľ úspešne projektuje moc a využíva historický, alebo súčasný revizionizmus v strednej a východnej Európe na presadenie svojej agendy proti európskemu, euroatlantickému spoločenstvu a Ukrajine. Keď sme už boli teda pri tom prieskume, GLOBSEC ešte robil jednu, jeden prieskum, ktorý prinášal ešte veľmi žalostivejšie čísla, bol to opäť taký stredoeurópsky prieskum. Síce len menšina respondentov zo strednej a východnej Európy súhlasí s tým, že ich hodnoty sú kvôli západu ohrozené, ale na Slovensku je to až 50 % respondentov, ktorí sa nazdávajú aj v dôsledku týchto dezinformačných, nezmyselných kampaní, že západ ohrozuje nejakým spôsobom ich hodnoty a identitu.
Slovensko má v regióne najvyššiu náchylnosť veriť konšpiračným teóriám, 56 %, až 64 % Slovákov podľa tohto prieskumu, čo je tiež najvyššie percento v regióne, vyjadruje ochotu vymeniť slobody za ďalšie výhody. Toto považujem za veľmi extrémne nebezpečné. 60 % Slovákov podľa tohto prieskumu je presvedčených, že o otázkach svetového diania nerozhodujú volení vodcovia, ale tajné skupiny zamerané na nastolenie totalitného svetového poriadku. Až 51 % Slovákov súhlasí s konšpiračnou predstavou, že Židia majú príliš veľkú moc a tajne kontrolujú vlády a ich inštitúcie po celom svete. Toto sa mi hovorí s obzvlášť veľkou ťažkosťou práve v tento deň, deň holokaustu, že toľkoto ľudí, takýto vysoký podiel ľudí je schopných uveriť nezmyselným, odporným fašistickým konšpiráciám.
Rád by som poukázal ešte na článok Grigorija Mesežnikova, ktorý vyšiel tiež v rámci projektu Political capital minulý, v roku ešte 2019, v ktorej sa, v ktorom sa zaoberá neliberálnymi naratívmi v strednej Európe. Pána Mesežnikova považujem za jedného z najväčších expertov práve na dezinfoscénu a vplyvové operácie na Slovensku. On popisuje také hlavné tri naratívy, ktoré sa používajú práve v týchto, v týchto dezinformačných médiách. Jeden hovorí o konci liberálnej demokracie. Toto slovo tu počujeme častokrát od poslancov a bývalých poslancov z ĽSNS, veľmi často to tu počujeme od popredného slovenského komunistu Ľuboša Blahu, opäť dochádza k vzácnej zhode toho, že, že liberálna demokracia prekonaná a že je potreba, je treba nastoliť nejaký nový systém a že liberálna demokracia potlačuje nejaké kresťanské hodnoty, nejaké konzervatívne hodnoty. Ďalším naratívom je slovenské bratstvo, naratív o zvláštnej úlohe slovenských národov a potrebe, aby nadviazali vzájomné bližšie vzťahy. Ústredným prvkom konceptu je Rusko ako vodca a ochranca celého sveta, slovanského sveta.
Tým posledným naratívom je západ ako sebecký predátor, je to taký geopolitický naratív. Tento naratív, ktorý sa používa často v týchto konšpiračných teóriách a médiách hovorí o tom, že jediným cieľom západu je podriadenie stredoeurópskych krajín na dosiahnutie vlastných politických, či ekonomických ziskov. Toto je ten pravidelný žvást, keď hovorím o ekonomike, žvást o tom, že sme akási dielňa západu, ktorá tu, kde my sme vykorisťovaní západom a Amerikou a tými mocnosťami za účelom tvorenia ich zisku. Toto je obľúbená téma opäť tu poslancov zvolených za Ľudovú stranu Naše Slovensko. Stredoeurópske krajiny sú zobrazené ako obete, ktoré nemajú šancu brániť sa.
Toľko som chcel aspoň v krátkosti povedať, citovať pár štúdií. Dámy a páni, tých foriem ohrozenia bezpečnosti je veľmi veľa, nakoniec aj správa SIS za rok 2019, tá verejná, ktorá je na webe, konštatuje, že pôsobí, že zaznamenala činnosť ruských spravodajských služieb namierených proti záujmom Slovenska. Chcel som sa najmä sústrediť práve na túto, na túto dezinformačnú záležitosť, na tú stratégiu používania poloprávd, stratégiu používania tzv. lodžikoch telesis, teda logických chýb v argumentácii za účelom pretvorenia toho odkazu, ktorý hovorí tá konkrétna jednotlivá správa. Bol by som rád keby aj v našej krajine sme kládli dôraz na vzdelávanie, tak ako to deklaruje koniec koncov aj táto navrhovaná bezpečnostná stratégia, teda že Slovensko bude podporovať, rozvíjanie kritického myslenia, najmä mládeže a v oblasti boja proti dezinformáciám a propagande využije najlepšie postupy a odporúčania medzinárodných organizácií, ako aj expertného mimovládneho prostredia. Bol by som veľmi rád keby sa to týkalo nielen vzdelávania, ale aby podobné informačné, vysvetľujúce kampane, podobné diskusie sa objavili, objavovali čoraz častejšie aj vo verejnom právnom médiu, aby sme takýmito diskusnými reláciami, takouto kampaňou dokázali vysvetľovať aký je rozdiel medzi faktom a prekrúteným faktom. Aký je rozdiel medzi faktom a zmiešaným hocijakým iným faktom a vytvorením nejakého krivého, absolútne nezmyselného obrazu, nezmyselnej súvislosti. Pretože vidíme, že po tridsiatich rokov slobodnej spoločnosti, ktorá sa vybrala euroatlantickou cestou, máme aj v parlamente veľké zastúpenie poslancov, ktorí používajú lož ako pracovnú metódu. Používajú tieto logické chyby, tieto obraty, tieto absolútne nezmyselné choré konštrukcie v dennodennej argumentácii a šíria ich prostredníctvom verejných médií, prostredníctvom svojich vlastných kampaní. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.1.2021 18:33 - 18:47 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, chcel by som sa venovať jednej časti bezpečnostnej stratégie, ktorá sa zaoberá dôležitou problematikou dezinformácií, obzvlášť dezinformačným pôsobením zo strany východnej Európy, konkrétne Ruska.
Navrhovaná stratégia poukazuje aj na to, že strategickým záujmom štátu je pripravovanosť, pripravenosť štátu a spoločnosti efektívne a koordinovane reagovať na hybridné hrozby vrátane dezinformácií. Správa, teda stratégia konštatuje aj to, že región východnej Európy je zdrojom mnohých potenciálnych hrozieb aj pre Slovenskú republiku vrátane možnosti ozbrojeného útoku, ale aj hybridných kybernetických a spravodajských operácií vrátane dezinformačných kampaní. Najvýraznejšie sa hybridné pôsobenie prejavuje cieleným šírením propagandy a dezinformácií proti demokratickému zriadeniu a ukotveniu Slovenskej republiky.
Dovoľte mi na podporu týchto tvrdení v bezpečnostnej stratégii uviesť niekoľko štúdií a analýz, ktoré dokumentujú práve tento vplyv na Slovensku. Štúdia Ivany Smoleňovej z Prax Security Studies Instituty z roku 2015 sa zameriava na médiá pro ruské dezinformácie a propagandu a využívané naratívy. Jedným z kľúčových zistení je, že v Českej republike aj na Slovensku proruská dezinformačná kampaň pochádza z viacerých zdrojov. Sú početné proruské webové stránky, neformálne skupiny a komunity na sociálnych sieťach, niekoľko tlačených periodík, rozhlasové vysielanie a taktiež prostredníctvom rôznych organizácií mimovládnych. Ak vieme charakterizovať tieto prokremeľské médiá, tak autorka zdôrazňuje najmä to, že tvária sa, že netvrdia, že majú niečo spoločné s Kremľom, intenzívne využívajú konšpiračné teórie a kombinujú fakty a polopravdy, teda je veľmi dôležité tie polopravdy, ktoré sa zmiešavajú s prvotnou vychádzajúcou informáciou. Sú taktiež prepojené a podporované rôznymi zrejmými osobnosťami, ktoré kampani dodávajú dôveryhodnosť a zviditeľňujú ich tak. Cieľom týchto kampaní je podkopať vieru demokratickej inštitúcie, predstierajú svet, v ktorom USA chcú ovládnuť celú planétu, každý politik je orientovaný na západ, ktorý je orientovaný na západ je skorumpovaný, všetky médiá, ktoré nezdieľa ich názor sú zaujaté, pričom budúcnosť je plná, bude plná konfliktov. V tomto svetle sa Rusko javí ako Mesiáš, záchranca a zároveň jediná morálna autorita, garant politickej stability a mieru. Citujem teraz zo zmienenej štúdie. Chcel by som spomenúť aj jednu správu, štúdiu od Globsecu v roku 2020, ktorá poskytla tiež podrobné informácie o komplexnosti celého stredoeurópskeho V4 priestoru, študovala práve, analyzovala práve pokrytie týchto informácií, respektíve dezinformácií na sociálnych sieťach, predovšetkým na Facebooku. Zameriavala sa práve na tie prokremeľské informačné siete. Globsec konštatuje, že dezinformácie pochádzajú od oficiálnych kremeľských facebookových stránok až po protiukrajinské a prokremeľské komunity.
Čo je veľmi závažné, o tom, že konšpiračné nadatívy majú v slovenskom informačnom prostredí predovšetkým slovenskom stredobod pozorností, svedčí aj nedávna správa Voices of Central and Eastern Europe, ktorú taktiež cituje Globsec, podľa ktorej až 60 % Slovákov je presvedčených, že o svetových záležitostiach rozhodujú tajné skupiny zamerané na nastolenie totalitného svetového poriadku. Myslím, že občas to tu zaznieva práve od kolegov tuto zo spektra ľudovej strany Nové Slovensko, teraz vlastne neviem či už, vlastne už nie teraz.
Medzi najnavštevovanejšími stránkami v rámci slovenského a českého problémového klastra je ruským štátom kontrolovaný Sputnik Česká republika, ktorý má viac ako 80 tisíc sledovateľov. Taktiež ide o stránku AC 24cz. Žiaľ teda poslanec Blaha, ktorý je veľmi často citovaný práve Sputnikom, tu nie je, uviedol dôvod karantény, tak verím, že už je vyzdravený a že teda bude v poriadku. Určite by rád zareagoval. Denník Sputnik ako som pozeral, tak v decembri ho citoval 9x, v januári už teraz 9x, veľmi často cituje práve jeho facebookové vyjadrenia, ktorým sa venuje aj teraz v čase karantény, čo samozrejme môže. Klasickým prípadom tejto argumentácie, o ktorej som hovoril, je to zmiešavanie, zmiešavanie jedného faktu, ktorý je reálnym, ktorý nastal, zmiešavanie s druhým a spájanie ich do nejakých súvislostí, ktoré neexistujú. Tak isto klasickou stratégiou je uviesť nejakú vetu a z nej úplne opačným spôsobom ju interpretovať než tá veta naozaj tvrdí. Toto je naprosto klasický prístup, ktorý tu vidím práve u kolegov z bývalého, z bývalej strany ĽSNS , tak isto z ĽSNS a tak isto pán Blaha to vo svojich statusoch práve používa naprosto železnou pravidelnosťou. A nielen pán Blaha veľmi rád z konšpiračných stopových stránok zdieľa, tieto stránky veľmi rád zdieľa europoslanec za SMER - SD Číž, pán Juraj Číž.
Zmienim sa ešte o jednej štúdie, ktorá vyšla na Political Capital, to je taký projekt, ktorý práve sleduje aj tieto, monitoruje aj tieto dezinformácie, výskum skupiny vedcov z celej strednej Európy, ktorý vyšiel práve v rámci
===== Zmienim sa ešte o jednej štúdie, ktorá vyšla na Political capital, to je taký projekt, ktorý práve sleduje aj tieto, monitoruje aj tieto dezinformácie. Výskum skupiny vedcov z celej strednej Európy, ktorý vyšiel práve v rámci tohto projektu, poukazuje na to, že Kremeľ úspešne projektuje moc a využíva historický, alebo súčasný revizionizmus v strednej a východnej Európe na presadenie svojej agendy proti európskemu, euroatlantickému spoločenstvu a Ukrajine. Keď sme už boli teda pri tom prieskume, GLOBSEC ešte robil jednu, jeden prieskum, ktorý prinášal ešte veľmi žalostivejšie čísla, bol to opäť taký stredoeurópsky prieskum. Síce len menšina respondentov zo strednej a východnej Európy súhlasí s tým, že ich hodnoty sú kvôli západu ohrozené, ale na Slovensku je to až 50 % respondentov, ktorí sa nazdávajú aj v dôsledku týchto dezinformačných, nezmyselných kampaní, že západ ohrozuje nejakým spôsobom ich hodnoty a identitu.
Slovensko má v regióne najvyššiu náchylnosť veriť konšpiračným teóriám, 56 %, až 64 % Slovákov podľa tohto prieskumu, čo je tiež najvyššie percento v regióne, vyjadruje ochotu vymeniť slobody za ďalšie výhody. Toto považujem za veľmi extrémne nebezpečné. 60 % Slovákov podľa tohto prieskumu je presvedčených, že o otázkach svetového diania nerozhodujú volení vodcovia, ale tajné skupiny zamerané na nastolenie totalitného svetového poriadku. Až 51 % Slovákov súhlasí s konšpiračnou predstavou, že Židia majú príliš veľkú moc a tajne kontrolujú vlády a ich inštitúcie po celom svete. Toto sa mi hovorí s obzvlášť veľkou ťažkosťou práve v tento deň, deň holokaustu, že toľkoto ľudí, takýto vysoký podiel ľudí je schopných uveriť nezmyselným, odporným fašistickým konšpiráciám.
Rád by som poukázal ešte na článok Grigorija Mesežnikova, ktorý vyšiel tiež v rámci projektu Political capital minulý, v roku ešte 2019, v ktorej sa, v ktorom sa zaoberá neliberálnymi naratívmi v strednej Európe. Pána Mesežnikova považujem za jedného z najväčších expertov práve na dezinfoscénu a vplyvové operácie na Slovensku. On popisuje také hlavné tri naratívy, ktoré sa používajú práve v týchto, v týchto dezinformačných médiách. Jeden hovorí o konci liberálnej demokracie. Toto slovo tu počujeme častokrát od poslancov a bývalých poslancov z ĽSNS, veľmi často to tu počujeme od popredného slovenského komunistu Ľuboša Blahu, opäť dochádza k vzácnej zhode toho, že, že liberálna demokracia prekonaná a že je potreba, je treba nastoliť nejaký nový systém a že liberálna demokracia potlačuje nejaké kresťanské hodnoty, nejaké konzervatívne hodnoty. Ďalším naratívom je slovenské bratstvo, naratív o zvláštnej úlohe slovenských národov a potrebe, aby nadviazali vzájomné bližšie vzťahy. Ústredným prvkom konceptu je Rusko ako vodca a ochranca celého sveta, slovanského sveta.
Tým posledným naratívom je západ ako sebecký predátor, je to taký geopolitický naratív. Tento naratív, ktorý sa používa často v týchto konšpiračných teóriách a médiách hovorí o tom, že jediným cieľom západu je podriadenie stredoeurópskych krajín na dosiahnutie vlastných politických, či ekonomických ziskov. Toto je ten pravidelný žvást, keď hovorím o ekonomike, žvást o tom, že sme akási dielňa západu, ktorá tu, kde my sme vykorisťovaní západom a Amerikou a tými mocnosťami za účelom tvorenia ich zisku. Toto je obľúbená téma opäť tu poslancov zvolených za Ľudovú stranu Naše Slovensko. Stredoeurópske krajiny sú zobrazené ako obete, ktoré nemajú šancu brániť sa.
Toľko som chcel aspoň v krátkosti povedať, citovať pár štúdií. Dámy a páni, tých foriem ohrozenia bezpečnosti je veľmi veľa, nakoniec aj správa SIS za rok 2019, tá verejná, ktorá je na webe, konštatuje, že pôsobí, že zaznamenala činnosť ruských spravodajských služieb namierených proti záujmom Slovenska. Chcel som sa najmä sústrediť práve na túto, na túto dezinformačnú záležitosť, na tú stratégiu používania poloprávd, stratégiu používania tzv. lodžikoch telesis, teda logických chýb v argumentácii za účelom pretvorenia toho odkazu, ktorý hovorí tá konkrétna jednotlivá správa. Bol by som rád keby aj v našej krajine sme kládli dôraz na vzdelávanie, tak ako to deklaruje koniec koncov aj táto navrhovaná bezpečnostná stratégia, teda že Slovensko bude podporovať, rozvíjanie kritického myslenia, najmä mládeže a v oblasti boja proti dezinformáciám a propagande využije najlepšie postupy a odporúčania medzinárodných organizácií, ako aj expertného mimovládneho prostredia. Bol by som veľmi rád keby sa to týkalo nielen vzdelávania, ale aby podobné informačné, vysvetľujúce kampane, podobné diskusie sa objavili, objavovali čoraz častejšie aj vo verejnom právnom médiu, aby sme takýmito diskusnými reláciami, takouto kampaňou dokázali vysvetľovať aký je rozdiel medzi faktom a prekrúteným faktom. Aký je rozdiel medzi faktom a zmiešaným hocijakým iným faktom a vytvorením nejakého krivého, absolútne nezmyselného obrazu, nezmyselnej súvislosti. Pretože vidíme, že po tridsiatich rokov slobodnej spoločnosti, ktorá sa vybrala euroatlantickou cestou, máme aj v parlamente veľké zastúpenie poslancov, ktorí používajú lož ako pracovnú metódu. Používajú tieto logické chyby, tieto obraty, tieto absolútne nezmyselné choré konštrukcie v dennodennej argumentácii a šíria ich prostredníctvom verejných médií, prostredníctvom svojich vlastných kampaní. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.1.2021 18:44 - 18:46 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem, pani poslankyňa. Vidím, že v našom klube SaS máme veľmi podobné videnie problematiky globálneho otepľovania. Vidíme tú potrebu očistiť od pátosu tému klimatických zmien, očistiť ju od hľadania nejakého vnútorného nepriateľa alebo nejakého fiktívneho nepriateľa a ísť po riešeniach, po efektívnych riešeniach adaptácie na zmenu klímy. Mám veľkú obavu, že práve aj tí ľudia, ktorí podpísali túto petíciu, tak trochu v pozadí tam cítim, že požadujú práve nejaký lockdown, lockdown v oblasti celej ekonomiky, globálnej svetovej ekonomiky, že požadujú veľmi prísne regulácie, ktoré sú už de facto, de facto útokom na slobodnú trhovú výmenu na konkurencieschopnosť ekonomiky. Práve útokom na to čo im práve prináša blahobyt vďaka čomu aj napríklad mladí ľudia môžu cestovať, môžu študovať v zahraničí, majú lacné letenky, majú obrovské možnosti vlastnej, vlastnej, vlastného zvyšovania vlastného vzdelania a vlastnej kariéry. Toto považujem za veľmi dôležité, aby sme opakovali neustále mladým ľuďom aj aktivistom, aj tým ľuďom, ktorí sa podpíšu pod nejakú petíciu, že robíme konkrétne opatrenia, že sa snažíme robiť adaptačné opatrenia, ale že to nie je bezodná nádoba, že tam môžeme napchať nekonečne veľa peňazí, a že nemôžeme, nemôžeme ísť cestou tvrdého lockdownu, absolútneho vypnutia ekonomiky. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.1.2021 18:22 - 18:23 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán poslanec Karahuta, zapamätal som si, teda zapísal, lebo už medzitým prebehlo niečo, takže prebehlo ešte celé ďalšie rokovanie. No, že akú hodnotu majú peniaze. No preto som hovoril vlastne o tých peniazoch, že sú to hlavne nástroje na to, aby sme my vedeli bojovať proti zmene klímy, takže musíme stále o tom hovoriť, aby aj tí mladí ľudia vedeli, že nie je pravdou, že nerobíme nič, ale že naopak hľadáme finančné zdroje akým spôsobom bojovať proti zmene klímy.
Pán poslanec Linhart, ďakujem za pochvalu a teda neviem prečo ste ma nazývali, že Monsanto. Práve som si to vygooglil, že som agent tejto spoločnosti zrejme. Máte dojem, ale naozaj som netušil o tejto spoločnosti vôbec nič.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.1.2021 16:41 - 16:58 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni poslanci, som prekvapený tou účasťou v parlamente na prerokovaní takto, by som povedal, že dosť dôležitej témy, veľmi dôležitej témy. Predpokladám, že pravdepodobne poslanci z ĽS NS, HZDS, pozerám, pardon zo SMER-u, človek zabúda, čiže poslanci z ĽS NS, aj zo SMER-u, aj z Hlasu a vidím tu veľmi málo aj poslancov SME RODINA. Žiaľ, je to tak, ale predpokladám, že asi pravdepodobne všetci sú v poslaneckých kanceláriách a neskôr prídu.
Tak ja som si pozorne pozrel tento materiál. Nadviažem ešte na to, čo sme tu hovorili o tej petícií za klímu. Vzhľadom k tomu, že som nevedel teda a dneska nevieme ten stav, kedy, kedy, že či teda vôbec bude prerokovaná v parlamente. Takže chcel by som sa vyjadriť hlavne vo svojom príspevku k tejto petícií za klímu a potom následne aj k tomu dokumentu, ktorý vlastne je reakciou tak, ako je uvedené v predkladacej správe, že materiál je reakciou na petíciu za klímu, za budúcnosť, ktorou sa obrátili na poslancov členovia petičného výboru a iniciatívy Klíma ťa potrebuje, ako aj ďalší občania Slovenskej republiky. Výbor ju vtedy vzal na svedomie.
Ja som si pozrel, že čo požaduje vlastne táto petícia. Petícia požaduje také dosť pomerne veľké konkrétne ciele. Požaduje vyhlásiť stav klimatickej núdze a zaviazať vládu, aby v rámci neho podriadila prípravu a schvaľovanie legislatívy, štátnych politík a štátnych projektov. K tomu cieľu, aby sme dosiahli tzv. uhlíkovú neutralitu v roku 2040. Taktiež požaduje od poslancov, aby sme zaviazali vládu, aby do konca roku 2021 schválila štátnu stratégiu uhlíkovej neutrality do roku 2040 a plán krokov . Takisto požaduje petícia, aby sme zaviazli vládu Slovenskej republiky, aby podporila sprísnenie klimatických cieľov, ktoré navrhuje Európska únia. Jedným z tých cieľov je a ktorý požadujú aj teda autori petície a teda podpísaní ľudia v petícii, prijať ambicióznejší cieľ, ešte ambicióznejší cieľ redukcie emisií do roku 2030 až na úrovni 65 %.
Ja som si včera pozrel zhodou okolností večer nový film o, dokumentárny film, o Grete Thunberg, ktorá je asi taká nosná osobnosť celého hnutia Fridays for Future teda hnutia mladých ľudí za klímu, za boja proti klimatickej zmene. Tam v tom filme takisto boli reportované rôzne, rôzne demonštrácie mladých ľudí a ktorí požadovali veľmi podobné, veľmi podobné opatrenia. Také veľmi podobné opatrenia tým, ktoré vlastne predkladajú aj títo autori petície.
Ja vždy, keď vidím takúto petíciu mám dosť veľkú obavu, pretože treba rozlišovať, že či petícia požadujú nejaké, nejaký politické, nejaké politické opatrenia alebo nejaké politické rozhodnutie k nejakej spoločenskej téme alebo v prípade napríklad ako bolo nedávno petícia, teda už dávnejšie, že aby nebol jeden volebný obvod, ale aby bolo viacej. Takýchto petícií je veľmi veľa a veľmi dobre sa na ne dá reagovať, pokiaľ nepožadujú nejaké zásadné a drastické opatrenia do ekonomiky. Táto petícia má samozrejme jasné ciele, jasné ciele, ale má naozaj veľmi drastické, keby sa tieto opatrenia v tejto petícií presadili, tak budú mať veľmi drastické dopady na ekonomiku Slovenska. A toto žiaľ sa do tej petície nedá dať. Jasné, že do petície nemôžete napísať dôvodovú správu, kde napíšete analýzu výdavkov z toho a toho sektora a odkiaľ zoberieme peniaze, komu zoberieme peniaze a komu pridelíme peniaze. Takže toto, žiaľ, sa nedá to takejto petície preniesť. Toto je jedná taká dosť moja výhrada veľká voči, voči autorom petície, že považujem to trošku za populistický krok, taký nezodpovedný, že niečo požadujeme, ale zároveň nevieme tam dať, nevieme tam dať vlastne nejakú analýzu tých výdavkov a tých povinností, ktoré to všetko bude niesť. Takže je tam síce vzletný cieľ, ale v prípade tejto petície to naozaj veľmi, veľmi nešťastné, že k tomuto sa autori petície odhodlali.
Samozrejme veľmi vnímam, veľmi vnímam ten základný cieľ tej petície, a to je že poukázať na to, že treba robiť konkrétne opatrenia v prospech, teda v boji proti zmene klímy. Veľmi podobné také a tu to zaznelo napríklad, aj v tom dokumente spomínanom o Grete. Tento dokument hovorí však veľmi jasne, veľmi jasne, čo všetko sa už robí. To všetko čo už sa v súčasnosti robí, čo sa robilo, dokument, táto správa, ktorú dnes teda rozpravujeme hovorí napríklad o tom, že európska, teda že do roku 2018 sa emisie skleníkových plynov v EÚ znížili o 23 %, čo je o 3 % viac než pôvodný cieľ 20 %. Európska únia sa zaviazala, že do roku 2030 zníži emisie skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990 aspoň o 40 %. Takisto bol schválený cieľ, ktorým je dosiahnuť, aby bola Európska únia do roku 2050 klimaticky neutrálna. O tomto sa teda ešte rokuje, ale tento návrh tu už je. Došlo k navýšenie klimatického cieľa EÚ do roku 2030 na úroveň 55-percentného domáceho zníženia čistých emisií proti, v roku 1990.
Podobne aj rozpočet Európskej únie na roky 2021 - 2027 hovorí o veľmi významnom, významných výdavkoch na boj proti zmene klímy. Komisia navrhla, aby sa 25 % celkového rozpočtu prispelo na opatrenia v oblasti zmeny klímy, teda v oblasti klímy a životného prostredia. Rada, Európska rada 17. decembra prijala nariadenie, ktorým stanovuje viacročný rámec EÚ na roky 2021 - 2027. Opäť je tam veľmi významná položka z 1,8 bilióna eur na riešenie problémov klimatickej zmeny. Keď sa pozrieme na to koľko stojí klíma na Slovensku, resp. koľko stojí boj proti klimatickej zmeny na Slovensku, tak zistíme, že naozaj to nie je tak, že by vláda nič nerobila, ale naopak, že už veľa rokov, môžme povedať, že už až desiatky rokov preinvestováva verejné zdroje na boj proti zmene klímy. Môžme spomenúť niekoľko sektorov. Ja som si robil taký sám taký odhad na čo všetko vlastne idú výdavky a kde všade získavame zdroje na boj proti zmene klímy. Podporuje sa napríklad elektromobilita. V roku 2016 išiel jeden dotačný projekt na elektromobilitu. Potom pokračoval v ďalších rokoch. Tam išlo niekoľko miliónov eur. V súčasnosti prejednávame predpis, ktorý, podľa ktorého budú úrady musieť povinne nakupovať elektromobily a nízkoemisné autá v nejakom podiely teda tých nákupov. Takže investuje sa veľmi do elektromoblity. Ale to stále tvorí len takú akože by som povedal okrajovú. Je to taký skôr menší balík peňazí. Čo je však veľmi významný a v čom je Európska únia absolútne akože dá sa povedať takmer jediným, jediným priekopníkom, keď to tak nazveme, ja by som to skôr nazval až negatívnym priekopníkom, lebo to stojí veľmi veľa peňazí. To je systém obchodovania s kvótami skleníkových plynov. Od roku 2013 musia výrobcovia elektrickej energie všetky emisné kvóty nakupovať. Sektory ohrozené únikom uhlíka dostávajú bezodplatnú alokáciu na úrovni 100-percentnej referenčnej hodnoty.
Cieľom EÚ je dosiahnuť, samozrejme, zníženie emisií skleníkových plynov. Tento nástroj sa používa na to, aby, najmä aby motivoval veľké firmy, veľkých producentov emisií, aby investovali do nejakých technológií na zníženie produkcie CO2. Napríklad poviem jedno číslo príjem z predaja kapitálových akcií emisných kvót bolo podľa výročného, výročnej správy Environmentálneho fondu v roku 2018 v celkovej výške 229 mil. eur. V roku 2019 už 244 mil. eur. Toto ide o výrobcov, od priemyslu, najmä teda od priemyslu, sú to platby, ktoré idú do Environmentálneho fondu na riešenie boja proti zmene klímy. V Environmentálnom fonde sa podľa výročnej správy za rok 2019 už na akumulovalo 640 mil. eur vybratých za cieľom vlastne motivácie k znižovaniu produkcie skleníkových plynov. A týchto 640 mil. bude opäť použitých opäť na boj proti, z veľkej časti teda na boj proti zmene klímy.
Čiže ak urobíme nejaký konzervatívny odhad, tak priemerný výnos obchodovania s kvótami je už v súčasnosti v týchto rokoch najmenej 100 mil. eur. Je to už aj oveľa vyššia suma, ktorú musia platiť, platiť priemysel. Žiaľ, je to, je to skôr ojedinelý nástroj to je to obchodovanie s emisnými kvótami a Európska únia sa vďaka tomu dostáva do veľmi zložitej pozície, teda priemysel v Európskej únii do veľmi zložitej pozície konkurenčnej nevýhodnosti voči priemyslu ázijskému, voči priemyslu americkému. Tým pádom sa žiaľ kvôli tomuto nastavujú aj ...... (nezroz. vyslov.) takým istým, takým nejakým skanzenom, skanzenom bývalého kapitalizmu. Ak by som chcel použiť nejaký príklad, tak použijem práve tento, ktorý, ktorý je vlastne tou, tou obrátenou stranou mince dobrého cieľa motivovať priemysel na to, aby znižovali emisie.
Ďalšie obrovské prostriedky chodia zo štrukturálnych fondov. Toto možno tiež autori petície nie veľmi vedia. Ja to skúsim tak aspoň zhruba, zhruba nejako načrtnúť. Pravidelne sú tam, je tam alokovaných veľmi veľa peňazí. Na operačný program z 2014 až 2020 bolo alokovaných 3,9 mld. eur v operačnom programe kvalita životného prostredia. Opäť veľmi významná až väčšinová časť išla na boj proti zmene klímy. Na tie adaptačné opatrenia, hlavne na adaptačné opatrenia na zmenu klímy. Išli napríklad výzvy na zníženie energetickej náročnosti verejných budov. Toto je obrovská veľmi, veľmi významná dotačná položka. Viem, že sa o nej uvažuje, myslím, že aj v pláne obnovy, teraz, že sa bude využívať nejaká časť z tých prostriedkov na práve na verejné budovy. Robili sa výstavby a rekonštrukcie modernizácie rozvodov tepla, podporovala sa, podporovali sa samozrejme obnoviteľné zdroje energie, atď., atď. Opäť išlo v podstate radovo o desiatky miliónov eur ročne, ktoré sú alokované na účel boja proti zmene klímy.
Ďalším z jedných, jedným z ďalších projektov bola Zelená domácnosť. To bol zase projekt na zakupovanie, na dotovanie domácnosti, aby si zakupovali energetickejšie spotrebiče typy, napríklad kotle. No a osobitná položka je tá nešťastná, neviem, ktorí poslanci sú v energetike zorientovaní, nešťastná položka tarify za prevádzkovanie systému, ktorá vlastne, ktorá je vlastne takým dotačným nástrojom, v ktorom, v ktorom v momente, kedy zapneme nejaký elektrospotrebič, tak vlastne platíme túto tarifu, ktorá sa používa na vlastne vykrývanie cenovej dotácie, nazvime to, pre producentov elektriny z obnoviteľných zdrojov. Opäť je to veľmi významný nástroj. Rámcovo to tvorí stovky miliónov eur ročne. V roku 2018 tá TPS tvorila 376 mil. eur ročne investovaných priamo na podporu boja proti zmene klímy. V roku 2020 tie výdavky boli 519 mil. eur. Takže v hrubom odhade, keď urobím taký veľmi hrubý odhad, tak
===== tá PPS tvorila 376 miliónov eur ročne investovaných priamo na podporu boja proti zmene klímy. V roku 2020 tie výdavky boli 519 miliónov eur.
Takže v hrubom odhade, keď urobím taký veľmi hrubý odhad, tak tieto výdavky tvoria najmenej ročne, najmenej 600 miliónov eur ročne, ktoré sú alokované a následne plánované a prerozdeľované, alebo aj zároveň prerozdeľované na boj proti zmene klímy.
Toto som považoval za veľmi dôležité povedať, lebo rozumiem, rozumiem motivácii mladých ľudí bojovať proti zmene klímy, ale naozaj nerozumiem, nerozumiem ich výhradám, že vlády nič nerobia. Ak si dobre pamätáte na Greta Thunberg v New Yorku, ona práve tam veľmi významne napadla dejateľov, ktorí boli, ktorí boli práve tam na konferencii OSN v New Yorku a povedala im, že ľudia trpia, ľudia umierajú, rúcajú sa ekosystémy, nachádzame sa na začiatku masového vymierania, no jediné, o čom vy dokážete hovoriť, sú peniaze a rozprávky o nekonečnom ekonomickom raste. Ak sú peniaze rozprávky, tak si myslím, že tým mladým ľuďom tiež treba vysvetliť, že práve tie peniaze sú tým nástrojom, akým vieme následne alokovať tie prostriedky na to, aby sme bojovali proti zmene klímy.
Minulý rok, keď hovoríme o tom, že teda kde zobrať prostriedky, aj na toto si treba potom položiť túto otázku, celkové daňové bremeno na Slovensku narástlo minulý rok až na 64 % k priemerným mzdovým nákladom. Opäť si treba položiť otázku: odkiaľ budeme brať ďalšie peniaze, keď až 64 % máme celkové daňové bremeno na Slovensku, to znamená, že ľuďom zostáva čoraz menej peňazí na svoje vlastné potreby. Tieto prostriedky sú tam naozaj alokované.
Samotný dokument, teda samotná správa je veľmi, veľmi obsiahla. Viac-menej dokumentuje to práve z hľadiska krokov, ktoré sú uskutočňované v legislatíve a ktoré sa pripravujú. Viem, že aj včera na výbore pre životné prostredie spomínal pán štátny tajomník, že sa pripravuje zákon o klíme. Vnímam trošku kontroverziu tohto zákona, ktorý je už v samotnom názve, ale mal byť predstavovať nejaký rámec pre, pre, ktorý by mal udeľovať verejnej a štátnej správe niektoré povinnosti, čiže nemal by sa dotýkať priamo nejakých výdavkov podnikateľského sektora.
Takže ja som rád, že ministerstvo reagovalo na toto, resp. že výbor reagoval a že vznikla táto správa. Sám budem očakávať teda, že aký, ako dopadne situácia s petíciou na zmenu klímy a budem veľmi rád, keď budeme otvárať tieto otázky čoraz častejšie a čoraz intenzívnejšie, aby to nevyzeralo tak, že sa nemáme záujem zaoberať týmito otázkami, ale naopak, že sa nimi zaoberáme veľmi intenzívne (zaznievanie gongu) a že prakticky na každom rokovaní parlamentu uskutočňujeme konkrétne kroky v boji proti, proti zmene klímy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.1.2021 16:41 - 16:58 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni poslanci, som prekvapený tou účasťou v parlamente na prerokovaní takto, by som povedal, že dosť dôležitej témy, veľmi dôležitej témy. Predpokladám, že pravdepodobne poslanci z ĽS NS, HZDS, pozerám, pardon zo SMER-u, človek zabúda, čiže poslanci z ĽS NS, aj zo SMER-u, aj z Hlasu a vidím tu veľmi málo aj poslancov SME RODINA. Žiaľ, je to tak, ale predpokladám, že asi pravdepodobne všetci sú v poslaneckých kanceláriách a neskôr prídu.
Tak ja som si pozorne pozrel tento materiál. Nadviažem ešte na to, čo sme tu hovorili o tej petícií za klímu. Vzhľadom k tomu, že som nevedel teda a dneska nevieme ten stav, kedy, kedy, že či teda vôbec bude prerokovaná v parlamente. Takže chcel by som sa vyjadriť hlavne vo svojom príspevku k tejto petícií za klímu a potom následne aj k tomu dokumentu, ktorý vlastne je reakciou tak, ako je uvedené v predkladacej správe, že materiál je reakciou na petíciu za klímu, za budúcnosť, ktorou sa obrátili na poslancov členovia petičného výboru a iniciatívy Klíma ťa potrebuje, ako aj ďalší občania Slovenskej republiky. Výbor ju vtedy vzal na svedomie.
Ja som si pozrel, že čo požaduje vlastne táto petícia. Petícia požaduje také dosť pomerne veľké konkrétne ciele. Požaduje vyhlásiť stav klimatickej núdze a zaviazať vládu, aby v rámci neho podriadila prípravu a schvaľovanie legislatívy, štátnych politík a štátnych projektov. K tomu cieľu, aby sme dosiahli tzv. uhlíkovú neutralitu v roku 2040. Taktiež požaduje od poslancov, aby sme zaviazali vládu, aby do konca roku 2021 schválila štátnu stratégiu uhlíkovej neutrality do roku 2040 a plán krokov . Takisto požaduje petícia, aby sme zaviazli vládu Slovenskej republiky, aby podporila sprísnenie klimatických cieľov, ktoré navrhuje Európska únia. Jedným z tých cieľov je a ktorý požadujú aj teda autori petície a teda podpísaní ľudia v petícii, prijať ambicióznejší cieľ, ešte ambicióznejší cieľ redukcie emisií do roku 2030 až na úrovni 65 %.
Ja som si včera pozrel zhodou okolností večer nový film o, dokumentárny film, o Grete Thunberg, ktorá je asi taká nosná osobnosť celého hnutia Fridays for Future teda hnutia mladých ľudí za klímu, za boja proti klimatickej zmene. Tam v tom filme takisto boli reportované rôzne, rôzne demonštrácie mladých ľudí a ktorí požadovali veľmi podobné, veľmi podobné opatrenia. Také veľmi podobné opatrenia tým, ktoré vlastne predkladajú aj títo autori petície.
Ja vždy, keď vidím takúto petíciu mám dosť veľkú obavu, pretože treba rozlišovať, že či petícia požadujú nejaké, nejaký politické, nejaké politické opatrenia alebo nejaké politické rozhodnutie k nejakej spoločenskej téme alebo v prípade napríklad ako bolo nedávno petícia, teda už dávnejšie, že aby nebol jeden volebný obvod, ale aby bolo viacej. Takýchto petícií je veľmi veľa a veľmi dobre sa na ne dá reagovať, pokiaľ nepožadujú nejaké zásadné a drastické opatrenia do ekonomiky. Táto petícia má samozrejme jasné ciele, jasné ciele, ale má naozaj veľmi drastické, keby sa tieto opatrenia v tejto petícií presadili, tak budú mať veľmi drastické dopady na ekonomiku Slovenska. A toto žiaľ sa do tej petície nedá dať. Jasné, že do petície nemôžete napísať dôvodovú správu, kde napíšete analýzu výdavkov z toho a toho sektora a odkiaľ zoberieme peniaze, komu zoberieme peniaze a komu pridelíme peniaze. Takže toto, žiaľ, sa nedá to takejto petície preniesť. Toto je jedná taká dosť moja výhrada veľká voči, voči autorom petície, že považujem to trošku za populistický krok, taký nezodpovedný, že niečo požadujeme, ale zároveň nevieme tam dať, nevieme tam dať vlastne nejakú analýzu tých výdavkov a tých povinností, ktoré to všetko bude niesť. Takže je tam síce vzletný cieľ, ale v prípade tejto petície to naozaj veľmi, veľmi nešťastné, že k tomuto sa autori petície odhodlali.
Samozrejme veľmi vnímam, veľmi vnímam ten základný cieľ tej petície, a to je že poukázať na to, že treba robiť konkrétne opatrenia v prospech, teda v boji proti zmene klímy. Veľmi podobné také a tu to zaznelo napríklad, aj v tom dokumente spomínanom o Grete. Tento dokument hovorí však veľmi jasne, veľmi jasne, čo všetko sa už robí. To všetko čo už sa v súčasnosti robí, čo sa robilo, dokument, táto správa, ktorú dnes teda rozpravujeme hovorí napríklad o tom, že európska, teda že do roku 2018 sa emisie skleníkových plynov v EÚ znížili o 23 %, čo je o 3 % viac než pôvodný cieľ 20 %. Európska únia sa zaviazala, že do roku 2030 zníži emisie skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990 aspoň o 40 %. Takisto bol schválený cieľ, ktorým je dosiahnuť, aby bola Európska únia do roku 2050 klimaticky neutrálna. O tomto sa teda ešte rokuje, ale tento návrh tu už je. Došlo k navýšenie klimatického cieľa EÚ do roku 2030 na úroveň 55-percentného domáceho zníženia čistých emisií proti, v roku 1990.
Podobne aj rozpočet Európskej únie na roky 2021 - 2027 hovorí o veľmi významnom, významných výdavkoch na boj proti zmene klímy. Komisia navrhla, aby sa 25 % celkového rozpočtu prispelo na opatrenia v oblasti zmeny klímy, teda v oblasti klímy a životného prostredia. Rada, Európska rada 17. decembra prijala nariadenie, ktorým stanovuje viacročný rámec EÚ na roky 2021 - 2027. Opäť je tam veľmi významná položka z 1,8 bilióna eur na riešenie problémov klimatickej zmeny. Keď sa pozrieme na to koľko stojí klíma na Slovensku, resp. koľko stojí boj proti klimatickej zmeny na Slovensku, tak zistíme, že naozaj to nie je tak, že by vláda nič nerobila, ale naopak, že už veľa rokov, môžme povedať, že už až desiatky rokov preinvestováva verejné zdroje na boj proti zmene klímy. Môžme spomenúť niekoľko sektorov. Ja som si robil taký sám taký odhad na čo všetko vlastne idú výdavky a kde všade získavame zdroje na boj proti zmene klímy. Podporuje sa napríklad elektromobilita. V roku 2016 išiel jeden dotačný projekt na elektromobilitu. Potom pokračoval v ďalších rokoch. Tam išlo niekoľko miliónov eur. V súčasnosti prejednávame predpis, ktorý, podľa ktorého budú úrady musieť povinne nakupovať elektromobily a nízkoemisné autá v nejakom podiely teda tých nákupov. Takže investuje sa veľmi do elektromoblity. Ale to stále tvorí len takú akože by som povedal okrajovú. Je to taký skôr menší balík peňazí. Čo je však veľmi významný a v čom je Európska únia absolútne akože dá sa povedať takmer jediným, jediným priekopníkom, keď to tak nazveme, ja by som to skôr nazval až negatívnym priekopníkom, lebo to stojí veľmi veľa peňazí. To je systém obchodovania s kvótami skleníkových plynov. Od roku 2013 musia výrobcovia elektrickej energie všetky emisné kvóty nakupovať. Sektory ohrozené únikom uhlíka dostávajú bezodplatnú alokáciu na úrovni 100-percentnej referenčnej hodnoty.
Cieľom EÚ je dosiahnuť, samozrejme, zníženie emisií skleníkových plynov. Tento nástroj sa používa na to, aby, najmä aby motivoval veľké firmy, veľkých producentov emisií, aby investovali do nejakých technológií na zníženie produkcie CO2. Napríklad poviem jedno číslo príjem z predaja kapitálových akcií emisných kvót bolo podľa výročného, výročnej správy Environmentálneho fondu v roku 2018 v celkovej výške 229 mil. eur. V roku 2019 už 244 mil. eur. Toto ide o výrobcov, od priemyslu, najmä teda od priemyslu, sú to platby, ktoré idú do Environmentálneho fondu na riešenie boja proti zmene klímy. V Environmentálnom fonde sa podľa výročnej správy za rok 2019 už na akumulovalo 640 mil. eur vybratých za cieľom vlastne motivácie k znižovaniu produkcie skleníkových plynov. A týchto 640 mil. bude opäť použitých opäť na boj proti, z veľkej časti teda na boj proti zmene klímy.
Čiže ak urobíme nejaký konzervatívny odhad, tak priemerný výnos obchodovania s kvótami je už v súčasnosti v týchto rokoch najmenej 100 mil. eur. Je to už aj oveľa vyššia suma, ktorú musia platiť, platiť priemysel. Žiaľ, je to, je to skôr ojedinelý nástroj to je to obchodovanie s emisnými kvótami a Európska únia sa vďaka tomu dostáva do veľmi zložitej pozície, teda priemysel v Európskej únii do veľmi zložitej pozície konkurenčnej nevýhodnosti voči priemyslu ázijskému, voči priemyslu americkému. Tým pádom sa žiaľ kvôli tomuto nastavujú aj ...... (nezroz. vyslov.) takým istým, takým nejakým skanzenom, skanzenom bývalého kapitalizmu. Ak by som chcel použiť nejaký príklad, tak použijem práve tento, ktorý, ktorý je vlastne tou, tou obrátenou stranou mince dobrého cieľa motivovať priemysel na to, aby znižovali emisie.
Ďalšie obrovské prostriedky chodia zo štrukturálnych fondov. Toto možno tiež autori petície nie veľmi vedia. Ja to skúsim tak aspoň zhruba, zhruba nejako načrtnúť. Pravidelne sú tam, je tam alokovaných veľmi veľa peňazí. Na operačný program z 2014 až 2020 bolo alokovaných 3,9 mld. eur v operačnom programe kvalita životného prostredia. Opäť veľmi významná až väčšinová časť išla na boj proti zmene klímy. Na tie adaptačné opatrenia, hlavne na adaptačné opatrenia na zmenu klímy. Išli napríklad výzvy na zníženie energetickej náročnosti verejných budov. Toto je obrovská veľmi, veľmi významná dotačná položka. Viem, že sa o nej uvažuje, myslím, že aj v pláne obnovy, teraz, že sa bude využívať nejaká časť z tých prostriedkov na práve na verejné budovy. Robili sa výstavby a rekonštrukcie modernizácie rozvodov tepla, podporovala sa, podporovali sa samozrejme obnoviteľné zdroje energie, atď., atď. Opäť išlo v podstate radovo o desiatky miliónov eur ročne, ktoré sú alokované na účel boja proti zmene klímy.
Ďalším z jedných, jedným z ďalších projektov bola Zelená domácnosť. To bol zase projekt na zakupovanie, na dotovanie domácnosti, aby si zakupovali energetickejšie spotrebiče typy, napríklad kotle. No a osobitná položka je tá nešťastná, neviem, ktorí poslanci sú v energetike zorientovaní, nešťastná položka tarify za prevádzkovanie systému, ktorá vlastne, ktorá je vlastne takým dotačným nástrojom, v ktorom, v ktorom v momente, kedy zapneme nejaký elektrospotrebič, tak vlastne platíme túto tarifu, ktorá sa používa na vlastne vykrývanie cenovej dotácie, nazvime to, pre producentov elektriny z obnoviteľných zdrojov. Opäť je to veľmi významný nástroj. Rámcovo to tvorí stovky miliónov eur ročne. V roku 2018 tá TPS tvorila 376 mil. eur ročne investovaných priamo na podporu boja proti zmene klímy. V roku 2020 tie výdavky boli 519 mil. eur. Takže v hrubom odhade, keď urobím taký veľmi hrubý odhad, tak
===== tá PPS tvorila 376 miliónov eur ročne investovaných priamo na podporu boja proti zmene klímy. V roku 2020 tie výdavky boli 519 miliónov eur.
Takže v hrubom odhade, keď urobím taký veľmi hrubý odhad, tak tieto výdavky tvoria najmenej ročne, najmenej 600 miliónov eur ročne, ktoré sú alokované a následne plánované a prerozdeľované, alebo aj zároveň prerozdeľované na boj proti zmene klímy.
Toto som považoval za veľmi dôležité povedať, lebo rozumiem, rozumiem motivácii mladých ľudí bojovať proti zmene klímy, ale naozaj nerozumiem, nerozumiem ich výhradám, že vlády nič nerobia. Ak si dobre pamätáte na Greta Thunberg v New Yorku, ona práve tam veľmi významne napadla dejateľov, ktorí boli, ktorí boli práve tam na konferencii OSN v New Yorku a povedala im, že ľudia trpia, ľudia umierajú, rúcajú sa ekosystémy, nachádzame sa na začiatku masového vymierania, no jediné, o čom vy dokážete hovoriť, sú peniaze a rozprávky o nekonečnom ekonomickom raste. Ak sú peniaze rozprávky, tak si myslím, že tým mladým ľuďom tiež treba vysvetliť, že práve tie peniaze sú tým nástrojom, akým vieme následne alokovať tie prostriedky na to, aby sme bojovali proti zmene klímy.
Minulý rok, keď hovoríme o tom, že teda kde zobrať prostriedky, aj na toto si treba potom položiť túto otázku, celkové daňové bremeno na Slovensku narástlo minulý rok až na 64 % k priemerným mzdovým nákladom. Opäť si treba položiť otázku: odkiaľ budeme brať ďalšie peniaze, keď až 64 % máme celkové daňové bremeno na Slovensku, to znamená, že ľuďom zostáva čoraz menej peňazí na svoje vlastné potreby. Tieto prostriedky sú tam naozaj alokované.
Samotný dokument, teda samotná správa je veľmi, veľmi obsiahla. Viac-menej dokumentuje to práve z hľadiska krokov, ktoré sú uskutočňované v legislatíve a ktoré sa pripravujú. Viem, že aj včera na výbore pre životné prostredie spomínal pán štátny tajomník, že sa pripravuje zákon o klíme. Vnímam trošku kontroverziu tohto zákona, ktorý je už v samotnom názve, ale mal byť predstavovať nejaký rámec pre, pre, ktorý by mal udeľovať verejnej a štátnej správe niektoré povinnosti, čiže nemal by sa dotýkať priamo nejakých výdavkov podnikateľského sektora.
Takže ja som rád, že ministerstvo reagovalo na toto, resp. že výbor reagoval a že vznikla táto správa. Sám budem očakávať teda, že aký, ako dopadne situácia s petíciou na zmenu klímy a budem veľmi rád, keď budeme otvárať tieto otázky čoraz častejšie a čoraz intenzívnejšie, aby to nevyzeralo tak, že sa nemáme záujem zaoberať týmito otázkami, ale naopak, že sa nimi zaoberáme veľmi intenzívne (zaznievanie gongu) a že prakticky na každom rokovaní parlamentu uskutočňujeme konkrétne kroky v boji proti, proti zmene klímy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.1.2021 15:40 - 15:41 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
... ktoré majú na stojom území skládky odpadov. My sme s ministerstvo životného prostredia o tomto debatovali. My sme dokonca v pozmeňovacom návrhu pôvodne aj navrhovali odstrániť takú tú diskrimináciu obcí, ktoré majú skládku odpadov vo svojom katastri alebo príjazdovú komunikáciu k skládke. Nakoľko nemôžu prijímať príspevky na budovanie infraštruktúry odpadového hospodárstva ministerstvo si neosvojilo tento náš návrh s odôvodnením, keď to poviem zjednodušene, že tieto príspevky, týchto príspevkov dostávajú dosť obce práve na ako z toho, z toho, na to riešenie tej negatívnej externality. Teda resp. z toho výťažku poplatkov z existencie teda príjazdovej komunikácie alebo skládky v ich katastri. Takže tuto sme jak sa nezhodli v tej spoločnej politike. Len som chcel teda spomenúť, že chceli sme riešiť aj tento bod. Ja si myslím, že že netreba zabúdať na to, že ten poplatkový zákon vznikol pôvodne hlavne a ten výťažok bol riešený ako riešenie negatívnej externality. Až neskôr sa z neho stali nejaké ďalšie, ďalšie opatrenia. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.1.2021 15:39 - 15:41 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem, pán poslanec Ferenčák. Bolo tam veľmi veľa zaujímavých podnetov. Nestihnem zareagovať na všetky, ale teda zaujal ma jeden, ku ktorému by som sa rád vyjadril. Ten sa týka práve toho, toho nejakého, nejakého znižovania alebo diskriminácie možno obcí, ktoré majú na svojom území skládky odpadov. My sme s ministerstvom životného prostredia o tomto debatovali, my sme dokonca v pozmeňovacom návrhu pôvodne aj navrhovali odstrániť takúto diskrimináciu obcí, ktoré majú skládku odpadov vo svojom katastri alebo príjazdovú komunikáciu k skládke, nakoľko nemôžu prijímať príspevky na budovanie...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.1.2021 15:17 - 15:28 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, chcel by som predložiť pozmeňujúci návrh. Nebudem sa vyjadrovať k tomu návrhu, ktorý prišiel z ministerstva. S jeho znením súhlasím aj sme ho, aj ho podporíme, samozrejme, pretože je potreba, naozaj je potreba nejakým spôsobom podporiť zavádzanie biologicky rozložiteľného odpadu. Vyplýva to jednak z vyššej legislatívy, nadnárodnej. Jednak je to cieľ ministerstva životného prostredia a cieľom Slovenska. Hoci nie som veľmi veľkým fanúšikom práve rôznych fondov a získavania peňazí z týchto fondov, ale rešpektujem to ako naozaj štandardnú klasickú bežnú teda politiku štátov. Tak isto ako to vnímam ako štandardný nástroj z pozície z hľadiska ministerstva životného prostredia.
Počas prípravy tohto zákona, zverejnenia teda jeho návrhu sme dostávali rôzne podnety od obcí, na základe ktorých sme sa rozhodli spoločne s kolegyňou poslankyňou Zemanovou predložiť pozmeňujúci návrh. Ja sa pokúsim podrobnejšie vysvetliť o čo v ňom ide.
Ide v podstate o také dva jednoduché, pomerne jednoduché body, ktoré majú pomôcť obciam, majú pomôcť samosprávam. V súčasnom znení tohto zákona o poplatkoch za uloženie odpadu na skládku bolo podmienené použitie príjmov z poplatkov za uloženie odpadov tak, že obec môže získať príspevok podľa ods. 1b), ak jej nebolo v uplynulých troch rokoch uložená sankcia za porušenie osobitného predpisu, ktorým je zákon o odpadoch.
Dostávali sme podnety od obcí, ktoré nám argumentovali tým spôsobom, že, že dostali nejakú kontrolu a dostali nejakú veľmi malú pokutu za drobné porušenie zákona o odpadoch. Treba povedať, že v zákone o odpadoch je veľmi veľa povinností a že kvôli tejto drobnej povinnosti nemohli ďalšie tri roky získavať, teda žiadať si o príspevok z Environmentálneho fondu, a teda pomáhať si s budovaním nejakej, nejakej infraštruktúry. S týmto podnetom sme sa veľmi stotožnili. Samozrejme, zostáva pravidlo, že sankcie za porušenie zákona o odpadoch sú jednoznačne stanovené. Tie sú úplne v poriadku. Ale domnievame sa, že by nemalo by byť podmieňované pre akékoľvek porušenie zákona o odpadoch by nemalo byť sankcionované nemožnosťou ďalšie tri roky získavať, teda požiadať si o tento príspevok. Lebo preto sme túto úpravu trochu zjednodušili a podmienili sme to len zachovaním naozaj veľmi vážnych porušení zákona o odpadoch.
Zároveň sme sa stotožnili ešte s návrhom ministerstva životného prostredia, aby to bolo podmienené teda aj dodržiavaním zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, kde takisto sú uvedené niektoré povinnosti pre obce, ale to vyplýva teda z logiky veci, že keď si chceme žiadať o tento príspevok, tak nesmieme konať proti, nesmieme ho proste porušovať, keď to tak jednoduchšie poviem, porušovať jeho udelenie napríklad, teda porušovať jeho obsah.
Takže s ministerstvom životného prostredia sme našli v tomto naozaj ústretovosť a zhodu v týchto názoroch. My sme takisto teda si osvojili aj tento doplnok z ministerstva životného prostredia na základe čoho vznikla potom aj ďalšími rokovaniami aj s koaličnými partnermi tento návrh.
V tom druhom bode navrhujeme viac-menej, vzniklo to tiež na podnet obcí, niektoré tvrdili, že Environmentálny fond im neposkytuje, nedáva im vyrozumenia, že bola ich žiadosť sprocesovaná a akým spôsobom bolo s ňou nakladané. Ministerstvo životného prostredia sa nazdáva, že nenastala takáto situácia z Environmentálneho fondu, ale takisto súhlasilo s tým, aby sme tam vlastne navrhli, aby Environmentálny fond bol povinný písomne oboznamovať obec o vybavení jej žiadosti, o poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. c) do 31. októbra príslušného kalendárneho roka. A v prípade jej zamietnutia, aby v jej rovnakej lehote oboznámil tento dôvod zamietnutia. Čiže prinášame tam takú istotu pre tie obce, aby vedeli aj vopred, že akým spôsobom, resp. aby sa vedeli zariadiť na základe vyrozumenia Environmentálneho fondu.
Toto sú zhruba asi princípy tých dvoch pozmeňovacích návrhov. Ja by som ho teraz tu rád prečítal celý, takže môžete mi zastaviť čas, lebo tým pádom vlastne skončím.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radovana Kazdu a Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 111/2019 Z. z., tlač 327.
1. V čl. 1 sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
„2. V § 7 ods. 9 písm. b) sa za slovo „porušenie" vkladajú slová „tohto zákona alebo".
3. V poznámke pod čiarou k odkazu 18 sa citácia „§ 117" nahrádza citáciou „§ 81 ods. 7 písm. b) a g) a ods. 8".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. 1 bode 2 § 7 ods. 11 písm. c) sa za slovo „porušenie" vkladajú slová „tohto zákona alebo".
3. V čl. 1 sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
„3. § 8 sa dopÍňa ods. 4 a 5, ktoré znejú:
„(4) Environmentálny fond písomne oboznámi obec o vybavení jej žiadosti o poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. b) do 31. júla príslušného kalendárneho roka. Ak Environmentálny fond žiadosť o poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. b) zamietne,
===== " (4) Environmentálny fond písomne oboznámi obec o vybavení jej žiadosti a poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. b) do 31. júla príslušného kalendárneho roka. Ak Environmentálny fond žiadosť o poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. b) zamietne, oznámi obci dôvod zamietnutia tejto žiadosti v termíne podľa prvej vety.
(5) Environmentálny fond písomne oboznámi obec o vybavení jej žiadosti o poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. c) do 31. októbra príslušného kalendárneho roka. Ak Environmentálny fond žiadosť o poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. c) zamietne, oznámi obci dôvod zamietnutia jej žiadosti v termíne podľa prvej vety.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 277/2005 Z. z., zákona č. 276/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 160/2009 Z. z., zákona č. 286/2009 Z. z., zákona č. 408/2011 Z. z., zákona č. 409/2011 Z. z., zákona č. 223/2012 Z. z., zákona č. 414/2012 Z. z., zákona č. 207/2013 Z. z., zákona č. 399/2014 Z. z., zákona č. 357/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 292/2017 Z. z., zákona č. 332/2017 Z. z., zákona č. 329/2018 Z. z., zákona č. 111/2019 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z. a zákona č. 470/2020 (správne 74/2020) Z. z. sa mení takto:
V poznámke pod čiarou k odkazu 11lh sa citácia «§ 7 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 329/2018 Z. z.» nahrádza citáciou «§ 7 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 329/2018 Z. z. v znení zákona č. .../2021
Z. z.»."
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
V súvislosti s vložením nového článku sa primerane upraví názov zákona.
Toľko môj predkladací pozmeňujúci návrh.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja budem veľmi rád, keď túto novelu, resp. tento pozmeňujúci návrh, ktorý čiastočne odstraňuje takú, nazvime to, že dvojnásobnú (rečník si odkašľal), pardon, dvojnásobnú diskrimináciu obcí k získaniu dôležitého príspevku podporíte. Zároveň chcem poďakovať aj ministerstvu životného prostredia za ústretovú komunikáciu a na základe ktorej sme našli prienik spoločných názorov na niektoré riešenia.
Ďakujem.
Skryt prepis