Videokanál poslanca

Pán poslanec Gyimesi, očakával som, že keď teraz vystúpite v rozprave, tak na tie moje obvinenia Csemadoku a jej predsedu Gyulu Bárdosa z iredentizmu, že nejakým spôsobom sa k tomu vyjadríte, lebo to neboli iba také nejaké obvinenia, ako to zvyknete rozprávať vy, že začnete niekoho nálepkovať, ale povedal som konkrétne fakty, teda čakal som, že nejako na tie konkrétne fakty budete reagovať, že ich vyvrátite. Namiesto toho ste sa uchýlil len k nálepkovaniu, ale ono je to také príznačné pre vás, že, a teraz myslím ako všetkých vládnych poslancov, že keď vám dochádzajú argumenty, keď to nemáte ako vyvrátiť, tak prídete s rôznymi takými nálepkami typu fašista, extrémista a tak ďalej.
Ale ja mám pre vás len takú jednoduchú otázku. Súhlasíte s tým tvrdením, čo povedal teda predseda Csemadoku Gyula Bárdos, že Trianon je pre Maďarov traumou? Je aj pre vás osobne Trianon traumou? Povedzte to normálne aj otvorene, keď ste taký hrdý Maďar, povedzte mi teda, že či je aj pre vás osobne Trianon traumou.
Ďakujem.

Kolega Mizík to správne povedal, ja ho len doplním v tom, že tak ako je dnes silná maďarská iredenta v tomto parlamente a v tejto vláde, tak to nebolo ani v minulom volebnom období, hoci vtedy bola maďarská politická strana vládnou stranou. Mali sme tu podpredsedu parlamentu Bélu Bugára, ale ani ten si nedovolil predkladať také návrhy zákonov, aké sa objavujú v Národnej rade teraz, či už je to podpora iredentistického Csemadoku, či už sú to tie dvojjazyčné smerové tabule, absolútne nezmyselné pre každého občana Slovenskej republiky, ktorý normálne ovláda spisovný alebo teda štátny slovenský jazyk, alebo možnosť dvojitého občianstva, tak slovenského alebo maďarského, jednoducho takéto opatrenia a takéto návrhy, ktoré sa tu teraz predkladajú, tie neboli ani za minulej vlády a vtedy bola maďarská politická strana v parlamente. Je to ešte, je to ešte horšie a maďarská iredenta je ešte omnoho silnejšia, ako bola vtedy, čo je z môjho pohľadu absolútna tragédia.

Pán poslanec Gyimesi, nabudúce by som ocenil, keby ste namiesto urážania mojej osoby povedali nejaké fakty, keby ste povedali, čo konkrétne som povedal také, čo by nebola pravda, čo konkrétne je to podľa vás hnusné klamstvo, lebo ste nepovedali nič konkrétne, ale teda máte ešte možnosť vystúpiť v rozprave, tak kľudne povedzte mi, čo z toho, čo som povedal, bolo to hnusné klamstvo, pretože ja mám taký pocit, že tie, to klamanie je skôr typické pre politikov vášho kalibru, pre politikov iredentistických maďarských, pretože tak ako klamali ešte v tom starom Uhorsku celý svet, že národnostné menšiny v Uhorsku nie sú utláčané, že všetci sú tam rovnoprávni, aj keď teda každý, kto prišiel do Uhorska, vedel, že to tak nebolo, tak takisto klamete dnes, keď sa tvárite, že vám ide o kultúru, ale v skutočnosti ste od začiatku presadzovali aj doteraz presadzujete v podstate len dva ciele, buďto autonómiu Maďarov na území južného Slovenska, politickú autonómiu, alebo dokonca revíziu hraníc. V tomto ste sa vy držali ako politici maďarskí, tohoto sa držíte aj doteraz a tak ako ste klamali vtedy, klamete aj teraz, že vám o to nejde.
A, pán poslanec Benčík, ešte na vás by som zabudol. Ja naozaj oceňujem, že ste pripomenuli, že aj medzi slovenskými poslancami vtedajšej Slovenskej národnej rady sa našli zradcovia z radov KDH, vďakapánubohu ale týchto farizejov, týchto odrodilcov, týchto zradcov dneska v tomto parlamente slovenskom nemáme a dúfam, že sa tu ani neobjavia, ale som rád, že ste na nich poukázali.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, na úvod mi nedá, aby som sa neobrátil k vám, pán navrhovateľ Gyimesi, pretože vy ste tu, pán poslanec, asi omylom v našej národnej rade. Nie je to tak? Lebo vy ste sa tu museli ocitnúť naozaj omylom ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, vy ste si museli pomýliť slovenský parlament s maďarským parlamentom. Lebo inak si naozaj neviem vysvetliť, ako môžete predkladať takýto návrh zákona, návrh zákona, ktorým chcete zaviesť trvalé priamo zo zákona povinné každoročné financovanie maďarskej organizácie Csemadok zo štátneho rozpočtu, teda z daní všetkých občanov Slovenskej republiky, sumou 300-tisíc eur.
Ako na prvý pohľad, áno, je to pravda, že tento váš návrh zákona môže vyzerať len ako nejaká snaha o zabezpečenie financovania kultúrnych potrieb vašej maďarskej menšiny. Na prvý pohľad to môže vyzerať tak, že tu nejde o nič iné ako o kultúru Maďarov na Slovensku.
Samozrejme, my s kultúrou maďarskej menšiny na Slovensku nemáme žiaden problém, rovnako ako nemáme problém so všetkými slušnými a lojálnymi občanmi Slovenskej republiky, či už maďarskej, alebo akejkoľvek inej národnosti. Teda nemáme problém s tými Maďarmi, ktorí považujú Slovenskú republiku za svoj domov, za svoj štát a sú Slovenskej republike ako jej občania verní a nemajú žiadne šovinistické ani iredentistické požiadavky.
Napokon, pán poslanec, aj bez tohto vášho návrhu zákona dostáva maďarská menšina na Slovensku každoročne na kultúru peniaze priamo zo štátneho rozpočtu, len v roku 2020 dostala zo spomínaného Fondu na podporu kultúry národnostných menšín viac ako 4 milióny eur. Z toho aj samotný Csemadok z tohto fondu dostal dotácie viac ako 300-tisíc eur. Toto sa vám ale zrejme máli, zrejme chcete viac a chcete mať istotu, že Csemadok bude mať peniaze od štátu isté vždy, pretože budú zabezpečené priamo zákonom.
Problém je ale v tom, že organizácia Csemadok, celý názov Maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku – Csemadok, ktorý sa chystáte systematicky financovať zo štátneho rozpočtu, nie je len nejakou obyčajnou kultúrnou organizáciou. Nie je to nejaký kultúrny spolok, ktorý by organizoval folklórne festivaly Maďarov na Slovensku, proti tomu by asi naozaj nikto nič nenamietal, problém je ale v tom, že je to aj spolok politický, spolok iredentistický, spolok šovinistický, a teda vo svojej podstate spolok protislovenský. Stačí sa pozreť na to, koho si táto vaša organizácia, tento Csemadok postavil na svoje čelo, koho urobil svojím predsedom. Nie je to nikto iný ako význačný predstaviteľ maďarskej... nie je to nejaký význačný predstaviteľ maďarskej kultúry na Slovensku, ako by sme možno čakali, ale na čele Csemadoku je dlho, aj ako jeho dlhoročný predseda je už takmer desať rokov vysoký funkcionár maďarských politických strán, politik, bývalý poslanec Národnej rady Gyula Bárdos.
Poďme sa teda pozrieť bližšie na to, kto je predseda Csemadoku, tá hlava organizácie, pre ktorú požadujete peniaze zo štátneho rozpočtu, kto je to teda politik Gyula Bárdos. Gyula Bárdos je maďarský politik, ktorý neváha klásť vence k pamätníku uhorského ministra školstva grófa Alberta Apponyiho, neslávne známeho tzv. Apponyiho školskými zákonmi, ktorými vyvrcholila maďarizácia školstva v Uhorsku, a teda aj na Slovensku. Neváha uctievať človeka, ktorý svojho času v úplnej zaslepenosti obhajoval maďarizáciu tým a teraz budem citovať: "Všetko, čo je maďarské, predstavuje najvyšší stupeň ľudskej dokonalosti." Dobre počujete. "Všetko, čo je maďarské, predstavuje najvyšší stupeň ľudskej dokonalosti." Toľko gróf Apponyi, ktorému kladie vence predseda Csemadoku Gyula Bárdos.
Predseda Csemadoku Bárdos nemá problém hlásiť sa k tomuto iredentistovi, teda Apponyimu, ktorý po prevzatí návrhu Trianonskej mierovej zmluvy prehlásil, opäť budem citovať: "Ak mierová konferencia nezmení navrhnuté hranice, Maďarsko sa s tým nikdy nezmieri a bude uplatňovať politiku ich revízie." Predseda Csemadoku Bárdos jednoducho nemá žiaden problém so šovinistom Apponyim, ktorý svoje maďarizačné školské zákony obhajoval aj týmito slovami: "Nedovolím, aby vyučovali tí kantori, ktorí odmietajú vychovávať z detí dobrých maďarských občanov. Každý v tomto štáte sa musí podriadiť princípu, že tu sú pánmi Maďari."
To je Gyula Bárdos, predseda Csemadoku. Maďarský politik, ktorý je podpísaný aj pod minuloročným tzv. Memorandom maďarskej komunity, vydaným pri príležitosti stého výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy. A práve pri tomto memorande sa musím chvíľu zastaviť, pretože horší dokument ako tento maďarská iredenta na Slovensku doteraz ešte nevyprodukovala. Ide totiž o dokument, ktorý otvorene požaduje politickú autonómiu Maďarov na Slovensku a tým vlastne spochybňuje jednotnosť a nedeliteľnosť územia Slovenskej republiky garantovanú ústavou. Tento dokument totiž požaduje, budem citovať, "vytvorenie maďarského okolia, ktoré by spravovali Maďari prostredníctvom svojich volených zástupcov" a ďalej žiada "uznanie Maďarov za svojbytný politický národ v rámci Slovenska" a požaduje tento dokument tiež za nevyhnutné, aby vláda Slovenskej republiky zabezpečila desaťročia zameškané právo samosprávnosti maďarskej komunity.
Dokonca tento dokument, toto memorandum, pod ktorým je podpísaný sám predseda Csemadoku Gyula Bárdos, chce meniť samotnú preambulu Ústavy Slovenskej republiky tak, aby v nej boli Maďari uznaní za štátotvorný národ Slovenskej republiky. Teda tej Slovenskej republiky, ktorá vznikla ako výsledok samourčovacieho práva slovenského národa, nie maďarského národa, ktorý si toto svoje sebaurčovacie právo realizuje vo svojom vlastnom štáte, v Maďarsku.
Viete, pán poslanec Gyimesi, len na pripomenutie. V čase, keď boli na Slovensku páni Maďari, teda v čase starého Uhorska, nielenže maďarská moc neuznávala Slovákov za štátotvorný národ Uhorska, hoci sme po stáročia v tomto mnohonárodnostnom štáte v Uhorsku žili, bránili ho pred vonkajšími nepriateľmi a spolutvorili jeho dejiny, ale maďarská moc slovenský národ neuznávala vôbec, absolútne vôbec. Pre maďarskú moc vo vtedajšom Uhorsku jednoducho slovenský národ neexistoval. A dnes niektorí maďarskí iredentisti požadujú, aby boli Maďari považovaní v preambule Ústavy Slovenskej republiky za štátotvorný národ Slovenskej republiky, hoci dodajme, že keď sa v roku 1992 hlasovalo o zvrchovanosti Slovenskej republiky, tak všetci maďarskí menšinoví politici z hlasovania demonštratívne odišli, pretože vznik Slovenskej republiky si jednoducho nepriali a nechceli ho. A teraz sa dožadujú, aby boli Maďari uznaní za štátotvorný národ štátu, ktorého vznik politickí predstavitelia Maďarov na Slovensku nikdy nepodporili. Inými slovami, keby to záviselo od maďarských politikov, tak Slovenská republika ako štát vlastne ani vôbec neexistuje.
A predseda Csemadoku Gyula Bárdos je aj tým maďarským politikom, ktorý nazýva Trianon, teda Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá Slovákom priniesla oslobodenie spod národného útlaku zo strany Budapešti, traumou, na ktorú sa nesmie zabudnúť, a podobne ako mnohí iní maďarskí iredentisti vyplakáva nad tým, že sa rozpadlo staré Uhorsko, tento žalár národov, že po zániku Uhorska už maďarskí šovinisti nemohli byť viac na Slovensku pánmi, že už nemohli viac maďarizovať nielen Slovákov, ale aj ďalšie, ďalšie národy, Rumunov, Srbov, Chorvátov, Rusínov a mnohé ďalšie národy.
To je teda Gyula Bárdos, ktorého si organizácia Csemadok vybrala za svojho predsedu, za svojho reprezentanta, čo samo osebe vypovedá o tom, čo je táto organizácia zač. No nie je to len on, čo diskredituje túto organizáciu, pre ktorú vy, pán poslanec Gyimesi, požadujete peniaze zo štátneho rozpočtu, hoci táto organizácia nemá ani len slovenskú jazykovú verziu svojej internetovej stránky, ale je to aj táto organizácia samotná. Odhliadnuc od toho, že aj na samotnom webe Csemadoku nájdeme napríklad symbol odporu proti Trianonu v tvare horiacej fakle v tvare písmena T s mečom, bežne používanú maďarskými iredentistami a šovinistami, aj bez tohto symbolu je Csemadok nebezpečnou iredentistickou organizáciou.
Za všetky príklady len jeden. Minulý rok pozval novohradský oblastný výbor Csemadoku so sídlom v Lučenci na svoju spomienkovú slávnosť do Fiľakova maďarského historika a známeho iredentistu Ernőho Raffaya. Človeka, ktorého dokonca aj primátor Fiľakova Attila Agócs, hoci je sám maďarskej národnosti, označil za maďarského extrémistu. Bodaj by aj nie, keď práve Ernő Raffay otvorene hlása myšlienku revízie súčasných maďarských hraníc v prospech Maďarska. Bol to totiž on, ktorý v roku 2018 v rozhovore pre maďarský denník Magyar Idők v súvislosti s Trianonom o zahraničných cieľoch maďarskej politiky povedal, citujem: "Myslím si, že národná politika sa musí vydať novou cestou. Treťou cestou je územná revízia, cesta zmeny hraníc. V rokoch 1938 až 1941 sa zmenili hranice v náš prospech štyrikrát pomocou dobových veľmocí. Aj teraz to máme za úlohu. Získať si niektorú veľmoc pre túto vec." Toľko citát od Ernőho Raffaya, ktorého si Csemadok zavolal na Slovensko. A nebolo to ani po prvýkrát, pretože už v minulosti na požiadanie Csemadoku prednášal napríklad v Štúrove. Toľko hosť Csemadoku, vďaka ktorému by sme prišli o južné Slovensko, tak ako v roku 1938 po Viedenskej arbitráži, keby sa realizovali tieto jeho šialené šovinistické plány.
Pán poslanec Gyimesi, poviem to ešte inak. Ak by sme schválili pravidelné financovanie Csemadoku zo štátneho rozpočtu, tak potom by sa z peňazí nás všetkých, z peňazí daňových poplatníkov, predovšetkým z peňazí Slovákov, financovali aj také akcie Csemadoku, ktoré, kde vystupujú otvorení iredentisti, šovinisti a nepriatelia Slovenskej republiky, akým je práve už spomínaný maďarský historik Ernő Raffay. Zo slovenských peňazí by sme tak v podstate financovali protislovenské, doslova protištátne ciele. Toto by boli reálne dôsledky tohto vášho iredentistického návrhu.
Keby dnes náš národný velikán Ľudovít Velislav Štúr vstal z mŕtvych, tak by, pán Gyimesi, vás by odtiaľto hnal, zo slovenského parlamentu, doslova svinským krokom. Pretože vy sa nesprávate naozaj ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, tej Slovenskej republiky, ktorej ste ako poslanec sľúbili vernosť, vy sa správate ako poslanec maďarského parlamentu. A ak chcete aj naďalej pokračovať v tejto vašej špinavej protislovenskej politike, tak v tomto slovenskom parlamente jednoducho nemáte čo hľadať. Ja hovorím, že nie 300-tisíc eur pre Csemadok ročne, ale ani jedno euro, ani jeden cent z našich daní, pán poslanec, pre Csemadok či akékoľvek iné aktivity maďarskej či akejkoľvek inej iredenty na Slovensku.
Preto vás vyzývam všetkých, páni poslanci, páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí ste zložili sľub vernosti Slovenskej republike, najmä tých, čo máte slovenskú národnosť, aby tento iredentistický návrh zákona ste vo svojom hlasovaní rezolútne odmietli. Pretože ak zaň budete hlasovať, ak ho podporíte, tak sa dopúšťate zrady slovenského národa, zrady Slovenskej republiky a raz za to budete niesť právnu zodpovednosť.

Kolega Kotleba vám tu objasnil, prečo rastú ceny energií, ale treba povedať ešte jeden fakt, ktorý neustále hovoríme, ale treba to stále občanom Slovenskej republiky pripomínať a to je čierny deň Slovenskej republiky, 14. september 1999, kedy sa de facto z vývozcu, zo Slovenska ako vývozcu elektrickej energie stal dovozca, pretože v tento deň, toho 14. septembra 1999 vláda Slovenskej republiky na čele s Mikulášom Dzurindom z SDK rozhodla o uzatvorení dvoch blokov jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach.
To je ten čierny deň, ktorý spôsobil aj to, že dneska rastú ceny elektrickej energie. Bolo to, samozrejme, potom dovŕšené aj vládou Roberta Fica, ktorá potom v tom roku 2006 a 2008 tieto dva bloky definitívne uzavrela, ale za týmto všetkým v podstate bolo to, že aj jedna, aj druhá vláda sa podvolila tlaku Európskej únie, tlaku Bruselu, ktorá si dala, ktorý si dal vlastne za podmienku nášho členstva v Európskej únie to, že tieto dva bloky budú uzavreté.
Čiže toto treba občanom naozaj neustále pripomínať.

Ja tento zákon plne podporujem, je to naozaj mimoriadne dôležitý, mimoriadne potrebný zákon, ktorý už dávno mal byť na Slovensku prijatý, pretože to, čo dokázala urobiť táto matovičovsko-hegerovská vláda so stavom verejných financií, so stavom peňazí, ktoré patria občanom Slovenskej republiky, to, ako dokázala zadlžiť Slovensko, akým tempom to urobila, to nedokázala hádam žiadna iná vláda, žiadna iná vláda pred ňou, a to sme tu mali naozaj iné vlády zradcov a zapredancov, ale táto každopádne, čo sa týka zadlžovania Slovenskej republiky, zadlžovania občanov na celé generácie, vytvárania dlhu, ktorý nesplatí a nielenže naše deti, vnuci, ktoré nesplatíme hádam nikdy, tak v tomto je naozaj táto vláda absolútnym rekordmanom a vďaka nej je stav verejných financií taký zlý, že už aj podľa expertov smerujeme, ak s tým nič neurobíme, k bankrotu.
A čím skôr to ľudia budú vedieť, čím skôr my ako poslanci s tým niečo urobíme, tým lepšie, lebo naozaj sme na ceste k bankrotu.

Ďakujem všetkým kolegom, ktorí nestratili zmysel pre spravodlivosť a podporu tohto návrhu zákona. No a k tým ostatným mám niekoľko poznámok.
Pán poslanec Urban, hovorili ste, že každá vakcína, každý liek má svoje nežiaduce účinky. Veď to, samozrejme, nikto nespochybňuje, to je pravda. Lenže ja, keď som si pozeral ten americký systém hlásenia tých nežiaducich účinkov, ten VAERS, tak okrem toho, čo som tam povedal, tak platí aj to, že za tých, za celé to obdobie, kedy sa očkuje COVID-om-19, sa zaznamenalo omnoho väčší počet nežiaducich účinkov ako za celých 20 rokov v prípade všetkých ostatných vakcín dohromady. To znamená, toto očkovanie má ďaleko väčší počet nežiaducich účinkov ako iné možno vakcíny, možno nejaké iné lieky.
A potom taká druhá poznámka, to, že nie je povinné, že zatiaľ je stále dobrovoľné? Veď ale to nemôžete myslieť vážne, že nie je povinné. Áno, oficiálne nemáte napísané v žiadnom zákone, že je tu nejaký záväzok, že je tu nejaká povinnosť, nehrozí vám za to oficiálne pokuta, ale hrozia vám omnoho ťažšie následky. Hrozí vám to, že prídete o prácu. Vojaci nemôžu chodiť na misie. Dozorcovia vo väzniciach, hrozia im, že im siahnu na odmeny. Čiže cez peniaze a cez takéto materiálne veci, že sa nebudú môcť dostať do nejakých prevádzok, cez to likvidujú ľudí, čiže ono je to svojím spôsobom povinné rovnako, ako bolo povinné minulý rok na jeseň to plošné testovanie.
A, pán poslanec Benčík, chceli ste byť nejaký možno vtipný s tou halucináciou, ale vy si myslíte, že ja som si to len tak nejako vycucal z prsta? Veď pozrite si, otvorte si kľudne aj teraz večer tú stránku sukl.sk, Štátny ústav pre kontrolu liečiv, a tam to presne nájdete, tú týždennú štatistiku, kde sú tie jednotlivé diagnózy vymenované. Áno, sú tam uvedené aj halucinácie. Takže ak tu máte nejaké halucinácie, tak zrejme ste to práve vy.

Panie poslankyne, páni poslanci, prečo sa vôbec zaoberáme otázkou odškodňovania obetí očkovania proti ochoreniu COVID-19? No jednoducho preto, lebo bez ohľadu na to, ako veľmi si vláda pred týmto problémom zatvára oči a ako aj bez ohľadu na tú očkovaciu propagandu, ktorá je šírená v médiách hlavného prúdu, že očkovanie je celkom bezpečné, tak fakty hovoria jasnou rečou.
Prípady poškodenia zdravia v súvislosti s očkovaním proti COVID-u-19 nielenže reálne existujú, ale sú aj natoľko rozšírené, že nemôžme hovoriť o tom, že by išlo len o veľmi výnimočné, nejaké mimoriadne zriedkavé alebo raritné prípady. Skôr naopak.
Na úvod si vám dovoľujem opäť pripomenúť oficiálnu štatistiku Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, zdôrazňujem oficiálnu, o tom, koľko nežiaducich účinkov očkovania sme zaznamenali doposiaľ od spustenia očkovania na území Slovenskej republiky.
Podľa posledného dostupného údaju k 13. októbru tohto roku sme zaznamenali celkom 8 733 nežiaducich účinkov, z toho 1 041 závažných, a to pri všetkých typoch na Slovensku používaných vakcín proti COVID-u-19. Keď hovorím o závažných nežiaducich účinkoch vakcín, tak mám na mysli celú škálu diagnóz, ako sú napríklad, a je to naozaj dlhý zoznam, ale ja ho prečítam: Pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi, prekolapsový stav, kolaps, strata vedomia, trombóza, flebotrombóza, alergické reakcie, anafylaktické reakcie, paréza tvárového nervu, flebotrombóza, tromoflebitída, flebitída dolných končatín, trombocytopénia ľahkého aj ťažkého stupňa, fibrilácia, myokarditída, erysipel, hyperpyrexia, epileptický záchvat, halucinácie, pľúcna embólia, ale dokonca aj náhla cievna mozgová príhoda či infarkt myokardu.
V príčinnej súvislosti s očkovaním proti COVID-u-19 boli oficiálne zaznamenané k dnešnému dňu štyri úmrtia. Toto sú však ale len oficiálne čísla, ktoré môžu byť len vrcholom ľadovca, pretože skutočný počet a rozsah obetí očkovania môže byť ďaleko väčší. Problém je však v tom, že mnohí lekári, ktorí sú denno-denne masírovaní tou očkovacou propagandou – či už zo strany vlády, alebo zo strany tých médií hlavného prúdu – len veľmi neochotne alebo vôbec nechcú priznávať, že mnohé diagnózy sú spôsobené práve očkovaním, a snažia sa za každú cenu prisudzovať tieto diagnózy všetkému inému, len nie samotnému očkovaniu.
O tom, že v oficiálnych štatistikách niečo nesedí, svedčí aj obyčajné porovnanie počtu mŕtvych v súvislosti s očkovaním proti COVID-u-19 na Slovensku a v Spojených štátoch amerických, kde sa rovnako ako u nás očkuje najčastejšie vakcínou Pfizer/BioNTech. Kým na Slovensku sú to teda, ako som už povedal, štyri úmrtia, v Spojených štátoch zaznamenal tzv. federálny systém nahlasovania nežiaducich udalostí pri očkovaní, volá sa to VAERS v skratke, len v období od 14. decembra 2020 do 11. júna 2021 celkom 5 996 úmrtí. Ak by sme prepočítali tento počet úmrtí na počet obyvateľov a mieru zaočkovanosti na Slovensku, tak zistíme, že by sme na Slovensku mali mať hlásených oficiálne nie štyri úmrtia, ale minimálne 67 úmrtí, teda 16-krát, 16-krát viac.
Ako je potom možné, že to tak nie je? Asi by bolo naivné myslieť si, že na Slovensku máme niekoľkonásobne lepšiu zdravotnú starostlivosť ako v Spojených štátoch, a preto u nás zomiera podstatne menej ľudí ako tam. Jediným logickým vysvetlením preto môže byť len to, že je tu omnoho menšia miera transparentnosti a omnoho väčší strach či ochota hlásiť nežiaduce účinky očkovania na Slovensku. Toto skresľovanie štatistiky jednoducho vyhovuje všetkým stúpencom a šíriteľom očkovacej propagandy, lebo predstavuje vakcíny v omnoho lepšom svetle, v akom v skutočnosti sú.
Mnohí ľudia si pod vplyvom tejto očkovacej propagandy jednoducho povedia, že tí štyria mŕtvi, to predsa nie je nejako veľa na to, aby sa museli očkovania báť. To nie je dôvod na to, aby museli očkovanie odmietať, aby sa sami nedali zaočkovať. Samozrejme, ak by vedeli, že skutočná pravda je niekde inde, že skutočná realita je úplne iná, tak mnohí z nich by možno názor na očkovanie radikálne zmenili.
Každopádne platí, že bez ohľadu na to, či vakcíny na Slovensku zabili štyroch ľudí, 67 ľudí alebo ešte omnoho viac, bez ohľadu na to, koľko tu máme nežiaducich účinkov vakcín a poškodení zdravia, je povinnosťou štátu postarať sa o to, aby každá, každá jedna obeť očkovania bola rýchlo a efektívne odškodnená bez zbytočnej byrokracie a bez zbytočných prieťahov. Inými slovami, ak žiaden výrobca vakcín, žiaden lekár, žiaden vedec ani žiaden štátny orgán nemôže garantovať stopercentnú bezpečnosť a efektívnosť vakcín, tak musí existovať systém, ktorý prípadné obete očkovania spravodlivo odškodní.
Štát sa jednoducho nemôže tváriť, že sa ho to netýka, lebo že ak aj niekto zomrie alebo sa stane z neho kvôli očkovaniu invalid s trvale podlomeným zdravím, tak si za to môže výlučne sám, lebo ho do toho nikto nenútil. Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 je totiž zo strany štátnych orgánov nielenže dovolené a odporúčané, ale aj mimoriadne široko propagované a všemožne podporované. Očkované osoby sú v mnohých ohľadoch zvýhodňované a dokonca finančne odmeňované. A nielen to. Ako som už hovoril pri mnohých príležitostiach v minulosti, tak vláda vytvorila na Slovensku systém, v ktorom dochádza k hrubej diskriminácii neočkovaných osôb, či už v prevádzkach, na hromadných podujatiach, pri návrate zo zahraničia, v práci, či dokonca vo väzniciach.
V takejto situácii, keď sa dajú mnohí ľudia zaočkovať len v dôsledku štátnej očkovacej propagandy, v dôsledku doslova štátnej korupcie v podobe očkovacej lotérie alebo v dôsledku rôznej formy diskriminácie, tak je absolútne nevyhnutné, aby existoval systém odškodňovania obetí očkovania proti COVID-u-19. A práve takýto systém navrhujeme aj my. Systém, v ktorom budú o odškodnení rozhodovať nie nejaké vládne orgány, ktoré samotné očkovanie riadia či plne podporujú, ako napríklad ministerstvo zdravotníctva alebo Úrad verejného zdravotníctva, ale keď budú o tom rozhodovať nezávislé orgány, to znamená senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zložený výlučne zo sudcov, ktorí budú členmi novozriadeného lekársko-právneho kolégia tohto súdu. S tým, že aj o odvolaniach musí rozhodovať nezávislý orgán, v tomto prípade Ústavný súd Slovenskej republiky. Oba tieto súdy budú pritom povinné v zmysle nášho návrhu rozhodnúť v presne stanovených lehotách, tak aby sa zabránilo zbytočným prieťahom.
Na samotné uznanie poškodenia očkovaním bude postačovať lekársky posudok konštatujúci pravdepodobnosť príčinnej súvislosti medzi očkovaním a poškodením zdravia, ak sa poškodenie zdravia prejaví v lehote do troch rokov od očkovania a ak sa v konaní o odškodnení poškodenia zdravia v súvislosti s očkovaním nepreukáže opak. To znamená, že poškodení občania Slovenskej republiky tak okrem predloženia príslušného lekárskeho posudku na to, aby vôbec mohli teda podať žiadosť o odškodnenie, budú zbavení dôkazného bremena. Toto dôkazné bremeno sa, naopak, presunie na štát, konkrétne na ministerstvo zdravotníctva, napokon z ktorého iniciatívy k samotnému očkovaniu aj dochádza.
Inými slovami, ak bude ministerstvo zdravotníctva presvedčené, že v konkrétnom prípade poškodenia zdravia očkovaním nie je na vine vakcína, bude musieť túto skutočnosť na základe relevantných vyšetrení a nejakých protiposudkov lekárskych na súde preukázať. Ak však nedokáže vyvrátiť, že sa poškodenie zdravia, že za poškodením zdravia sú vakcíny, budú musieť poškodeným vyplatiť odškodnenie, a to konkrétne z fondu odškodnenia poškodenia zdravia v súvislosti s očkovaním, do ktorého budú povinne prispievať distribútori vakcín na území Slovenskej republiky. Samotná výška odškodnenia sa pritom bude počítať podľa bodového systému, ktorý je aj dnes, v súčasnosti zavedený pri poskytovaní náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Na záver, dámy a páni, ktorí podporujete očkovanie, tak pre vás také vysvetlenie, že tento zákon je naozaj jednoduchý, ak ste presvedčení o bezpečnosti vakcín, ak tieto vakcíny propagujete, tak naozaj nie je dôvod na to, aby ste tento náš návrh zákona, ktorý zavádza odškodnenie obetí očkovania, nepodporili. Pretože v tomto našom návrhu nejde o nič iné ako len o to, ako dosiahnuť spravodlivosť pre každého, kto sa stal obeťou očkovania, bez ohľadu na to, prečo sa dal zaočkovať. Nemôžete predsa na jednej strane tak široko propagovať a podporovať očkovanie, ale na druhej strane, keď na to niekto doplatí, povedať mu, že to je jeho vec, že to je jeho zodpovednosť a že ho nejakým spôsobom neodškodníte. Preto vás v mene každého, kto doplatil na túto vašu propagandu, v mene každého, kto doplatil na tento váš nátlak, ktorý sa neustále stupňuje, žiadam, aby ste tento náš návrh podporili a ukázali tak, že vám ide skutočne len o spravodlivosť pre všetkých, že vám ide o zdravie ľudí a nie o nejaké iné záujmy.
Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Uvedený návrh zákona zavádza systém odškodňovania poškodenia zdravia v súvislosti s očkovaním proti ochoreniu COVID-19. Súčasne s týmto návrhom predkladáme aj s tým súvisiacu novelu Ústavy Slovenskej republiky, v ktorej sa rozširujú právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky o právomoc rozhodovať v odvolacom konaní vo veci tohto odškodnenia.
Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ja by som to zhrnul takto. Bez ohľadu na to, čo sa nachádza v dôvodovej správe v tejto novele zákona, bez ohľadu na to, aký je deklarovaný cieľ tejto novely zákona, fakt je taký, že keď si prečítame paragrafové znenie, keď si pozrieme, kam toto paragrafové znenie smeruje, aké budú jeho účinky, čo bude znamenať v praxi, tak to znamená toľko, že minister vnútra doteraz, z doteraz nevykonateľnej fiktívnej prekážky práva voliť pre osoby, ktoré sa nachádzali v karanténe, ktorá sa prakticky nedala aplikovať, ani sa v minulosti nikdy neaplikovala, urobí reálnu a vykonateľnú prekážku práva voliť. Reálnu a vykonateľnú. To je jediná zmena, ktorá tam nastala, a to, čo by tam naopak malo byť, a to teda to, že právo voliť by sa malo zobrať osobám, ktoré sú vo výkone trestu, ktorí sú právoplatne odsúdení minimálne za nejaké úmyselné trestné činy, minimálne za tie najzávažnejšie trestné činy, trebárs na doživotie, tak to, samozrejme, táto novela absolútne žiadnym spôsobom nerieši, ale naopak rieši to, ako zaviesť do praxe obmedzovania alebo teda odobratie volebného práva osobám, ktoré sú v karanténe.