Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, musím povedať, že kritika na prácu nielen Poľnohospodárskej platobnej agentúry, ale aj samotného ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vo forme prípadu, ktorý popísal pán poslanec Borguľa, je oprávnená.
Žiaľ, v minulosti samotné pravidlá výziev a neskôr realizácia výziev slúžili v nejakej časti na realizáciu rôznych podvodných schém a veľká časť zdrojov, ktoré plynú predovšetkým z Európskej únie, ale aj z nášho národného rozpočtu, hlavne prostredníctvom projektových podpor v druhom pilieri, boli zneužívané a je mi ľúto, že dochádzalo aj k prípadom, kedy pre pochybenie pracovníkov Pôdohospodárskej platobnej agentúry alebo niekedy možno, že so zlým úmyslom boli ničené životy mnohých poľnohospodárov a spracovateľov na Slovensku.
Preto budem veľmi rád, vážení páni poslanci, ak schválite predloženú novelu, lebo tá naozaj reaguje aj na podobné problémy z aplikačnej praxe, ako správne uviedol pán predseda Karahuta. My touto novelou zavádzame maximálny limit finančného postihu pri zistenej nezrovnalosti a zároveň touto novelou otvárame priestor pre iné spôsoby vyhlasovania výziev. My pripravujeme výzvu 4.1 aj 4.2 na podporu tak poľnohospodárskej prvovýroby, ako aj spracovateľov. Obidve výzvy sú v záverečnom, v záverečnej fáze prípravy. Prostredníctvom týchto výziev chceme podporiť agropotravinársky sektor v objeme 338 miliónov euro a chceme ich nastaviť tak, aby sme sa práve vyhli tým nekonečným kolám verejných obstarávaní tam, kde to legislatíva Európskej únie dovoľuje. Chceme celý proces odbyrokratizovať, chceme celý proces zjednodušiť, chceme celý proces stransparentniť a za tým účelom my sme vyzvali agropotravinársku obec, aby nám nahlásila, že o aké komodity, strojové zariadenia alebo stavebné práce majú záujem, kde ich najviac tlačí topánka, kde teda chcú odstraňovať investičný dlh. My sme tie odpovede už dostali a dnes pracovníci našej PPA-čky, ale aj Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra intenzívne finalizujú novú metodiku, ktorá nám umožní určiť tzv. finančné limity na nákup tak poľnohospodárskych strojov, nástrojov, technológií, ako aj stavebných prác, tak aby sme sa konečne vyviazali z toho jarma verejných obstarávaní, ktoré na Slovensku, žiaľ, aj vďaka aplikačnej praxi je skôr záťažou pre podnikateľských, pre podnikateľský sektor ako, ako pomocou.
To znamená, že v tom katalógu bude stanovené, že traktor o výkone, ja neviem, o výkone 80 kW, s automatickou prevodovkou, s nejakým JPS systémom, ktorý je veľakrát potrebný na to, aby vedeli naši farmári robiť tzv. presné poľnohospodárstvo, je stanovený nejakým finančným limitom a podľa veľkosti toho farmára má nárok na podporu od 35 do 60 % intenzity pomoci, a takýmto spôsobom sa budeme snažiť v čo najväčšej možnej miere, ako to len pripúšťa európska národná legislatíva, zjednodušiť ten proces nakupovania týchto strojov a rovnako to chceme urobiť aj pri tých stavebných prácach tak, aby neskôr nevznikali tie pochybnosti, že či teda boli dodržané všetky postupy a či niekomu nechýba nejaký papier v nejakom protokole, na základe ktorého môžme pristúpiť až k stopercentnej korekcii, teda žiadať všetky prostriedky poskytnuté poľnohospodárovi späť. V minulosti to bolo zneužívané, bolo to nespravodlivé a ja garantujem, že týmto starým časom je koniec.
Ja by som ešte rád reagoval na pani poslankyňu. Ja chápem, že to, že sme sa museli vysporiadať s problémami z minulosti, viedlo k tomu, že sme mali naozaj dlhé mesiace Pôdohospodársku platobnú agentúru ochromenú. Ona tým, že sa musela sústrediť na vysporiadanie vlastných problémov, lebo my sme museli pripraviť úplne novú organizačnú štruktúru, nové procesy, museli sme vytvoriť nové pracovné pozície, vyškoliť ľudí na nové pracovné procesy, nové procesy akreditovať. Ja chcem poďakovať týmto za podporu, že ste v skrátenom legislatívnom konaní umožnili presunúť aj systémy geopriestorového monitoringu z MPPC a ministerstva priamo na PPA-čku a že tieto procesy sa nám v takomto rekordne krátkom čase podarilo aj akreditovať nezávislou agentúrou, tak to všetko umožnilo to, aby sme začali dneska odstraňovať ten dlh.
Ja priznávam, že za to obdobie, kedy sme nemali plnú akreditáciu, tak sa nahromadilo viac ako 1 200 nevybavených žiadostí o dotácie rôzneho charakteru a museli sme zastaviť od leta tohto roku až vyše 450 platieb, ale sľubujem, že práve s tými platbami pre emisnačné skupiny začíname práve od tohto týždňa, uvoľňujeme ich. Tam je ten proces schvaľovania relatívne jednoduchý. Našli sme aj spôsob, ako odkliať technickú pomoc, lebo mnohé tým, že už nemajú dostatok financovania z IROP-u, ktorý už je prázdny, tak nemajú z čoho žiť, to máte pravdu a mňa to veľmi mrzí, ale skôr sa to nedalo urobiť. My sme najskôr museli ukončiť plnú akreditáciu a urobíme všetko pre to, aby sme do konca roka všetky tieto naše resty odstránili a chcem teda týmto poďakovať nielen vám za podporu pri tej novele, ale, samozrejme, aj týmto spôsobom aj chcem povedať verejnosti, že si veľmi vážim prácu pracovníkov Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorí pod vedením nového riaditeľa naozaj dokázali za krátky čas urobiť veľký kus práce.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrhom zákona sa implementuje vykonávacie nariadenie Komisie Európskej únie 2019/1746 z 1. októbra 2019, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Európskej únie 2017/1185, ktorým sa ustanovujú pravidlá v uplatňovaní nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 1307/2013 a č. 1308/2013, pokiaľ ide o poskytovanie informácií a predkladanie dokumentov Komisii. Spolu s implementáciou predmetného nariadenia sa navrhuje precizovať ochranu finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike a odstrániť nedostatky vyplývajúce z aplikačnej praxe.
Návrh zákona bude mať pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ani vplyv na životné prostredie, ani vplyv na službu verejnej správy pre občana.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec, rozumiem, čo mu ho... čo, čo mi hovoríte. A áno, v ideálnom svete by išlo o vládny návrh, ktorý by prešiel riadnym MPK, ale práve aby sme vytvorili ten časový priestor, sme sa teraz dohodli s poslancami, že to v druhom čítaní pôjde až na septembrovú schôdzu. A tá diskusia, ktorá, ktorú budeme určite aj s ministrom životného prostredia moderovať, nezačne od nuly. Viete, že tá diskusia o možnom presune správy lesov už prebieha. Náš rezort má aj vypočítané tie prípadné socioekonomické dopady presunu. Vieme, nielen o akú výmeru, o akú vyme... o akej výmere hovoríme, vieme aj o tom, že koľko dreva z tých etátov sa tam má vyťažiť.
Chápeme aj predstavu ministerstva životného prostredia a pozerám sa teda na kolegu Budaja, ktorý hovorí o tom, že jednoducho ten útlm ťažby bude postupný v nasledujúcich desiatich rokoch, čiže budeme sa snažiť v tom čase prispôsobiť tie podmienky aj stimulačné nástroje štátu v rámci intervenčnej a regulačnej politiky, aby tí ľudia, ktorí jednoducho budú tým zasiahnutí, že sa jednoducho bude na niektorých územiach ťažiť menej, aby sme ich mohli presunúť v ideálnom svete do drevospracujúceho priemyslu, ktorý máme podvyživený, to si povedzme otvorene.
Žiaľ, podľa posledných štatistík sa zdá, že Slovensko je na konci, na chvoste efektívnosti využitia drevnej hmoty z hľadiska spracovania. Jednoducho veľmi veľa drevnej hmoty vyvážame a spracúvame len veľmi nízke percento, a preto teraz som o tom hovoril s kolegom, teda s predsedom výboru Karahutom, že, že aj tie kolíky, ktoré sa jednoducho zabíjajú okolo tých chodníkov v národných parkoch, sú dovezené z Poľska, síce vyrobené zo slovenského dreva, ale vyrobené v Poľsku. A tomuto v budúcnosti musíme zabrániť.
My musíme posilniť ten drevospracujúci priemysel tak, aby sa čo najviac dreva vyťaženého na Slovensku na Slovensku aj spracovalo, aj keď nie do finálneho produktu, ale aspoň do nejakého, do nejakého medziproduktu, ktorý má vyššiu pridanú hodnotu, a práve tam vidím tú možnosť, kam by sme presunuli tých zamestnancov, ktorí jednoducho stratia prácu v súvislosti s tým, že na približne jednej pätine lesného pôdneho fondu štátu sa v budúcnosti zrejme bude znižovať ťažba. Hovoríme o približne nejakých 1 500 zamestnancoch, ktorých musíme umiestniť niekde inde.
Ďakujem.

Dobrý deň. Vážený pán predseda, vážený pán poslanec, odpoviem na otázku č. 9 a 10 v jednej odpovedi, ak dovolíte, lebo sú totožné. Predpokladám, že tá otázka bola položená v súvislosti s poslaneckým návrhom, ktorý počíta s presunom časti lesného pôdneho fondu vo vlastníctve Slovenskej republiky v III., IV. a V. ochrannom pásme zo zriaďovacej právomoci alebo z ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pod ministerstvo životného prostredia.
Vnímam citlivo túto tému a som si vedomý, že musíme o tom v spoločnosti viac hovoriť. My sme mali aj diskusiu medzi dvomi rezortnými ministrami na túto tému a dohodli sme spoločný postup, ako prídeme k dobrému riešeniu vzniknutej situácie. A začnem trošku zoširšia. Všetci sme si vedomí toho, že čelíme klimatickej zmene a jedna z možností, ako ju minimálne zmierniť, je, že obnovíme alebo zvýšime napríklad vodozádržnú funkciu lesa. To vieme urobiť len tak, že v tom lese budeme hospodáriť citlivejšie a že väčšie časti rozlohy lesa budú bezzásahovými. A v tomto kontexte rozumiem aj tej iniciatíve, aby sa jednoducho národné parky dostali pod zriaďovaciu právomoc ministerstva životného prostredia. Je to model, ktorý funguje - a dobre funguje - aj v iných krajinách.
A, samozrejme, ako som povedal, vnímam aj to, že ľudia, ktorí žijú v tých oblastiach a hlavne podnikajú s drevom, hlavne v oblasti ťažby dreva, sú týmto znepokojení, lebo počítajú s tým, že ak by sa približne - hovoríme o 18 % výmery lesov v štátnom vlastníctve - presunulo pod štátnu ochranu prírody, tak oni budú postupne obmedzovať tú ťažbu dreva. Preto som rád, že máme aj dohodu s poslaneckým klubom, že poskytneme dostatočný časový priestor na to, aby sme zhodnotili dopady takéhoto, takejto zmeny, a preto druhé čítanie tohto zákona bude až v septembri a za ten čas budeme diskutovať nielen medzi odborníkmi rezortu pôdohospodárstva a životného prostredia, ale aj so všetkými dotknutými subjektami, záujmovými združeniami a predovšetkým lesospracujúcimi predstaviteľmi alebo ich priemyslu, aby sme našli skutočne dobré riešenie a našli odpoveď na ich obavy, ktoré súvisia s tým, že, prirodzene, bude Štátna ochrana prírody ťažbu obmedzovať.
Tá nervozita v sektore je vysoká a ja som si toho vedomý, len treba povedať aj to, že prečo dneska sú viacerí spracovatelia, hlavne, hlavne ťažiari na tom tak zle, prečo majú taký investičný dlh, a ono to súvisí s históriou hlavne Lesov SR, kedy v 2004. sa urobil outsourcing a veľká časť techniky aj personálu z Lesov sa presunula do externého prostredia a predpokladalo sa, že to externé prostredie vygeneruje tú správnu trhovú cenu ťažby dreva, avšak, bohužiaľ, v minulosti nasledujúce vlády zabezpečili, že medzi Lesy SR a tých ťažiarov sa postavilo viacero sprostredkujúcich spoločností a tí sprostredkovatelia zobrali veľkú časť tej marže a tým pádom Lesy SR nedostali tú korektnú cenu a hlavne trpeli jednoducho tí na konci, tí ťažiari, a preto majú investičný dlh, nemajú dostatočne modernizovaný strojový park, a preto jednoducho sa pri nákladoch na kubík vyťaženého dreva nevedia dostať jednoducho na ceny, ktoré dosahujú v podobných cenách iní.
Preto jednoducho budeme hľadať optimálne riešenie.