Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, ctená snemovňa, dali ste do skráteného legislatívneho konania úpravu štátneho rozpočtu, ktorá, ktorý dosiahne tento rok 12 mld., približne 12 mld. eur. Za úplne normálnych okolností, si myslím, že by sme používali slová, že sme v podstate konfrontovaní takmer s rozpadom verejných financií, pretože slovenská ekonomika nedokáže absorbovať dlhodobo deficity, ktoré sú na takejto úrovni. Samozrejme, že to, čo k tomu viedlo, z vašej strany je zdôrazňovaná aj kontinuita, akým spôsobom SMER vládol. To je na nich, aby obhajovali.
To, čo by som ja sa chcel zamerať, je skôr taká nejaká možno otázka na vás. Včera som si prečítal asi 130-stranovú správu Allianzu o stave svetového bohatstva, kde v časti, ktorá je venovaná strednej Európe a vrátane Slovenska, boli tam veľmi nelichotivé čísla, čo sa týka stavu zadlženosti slovenských domácností a najmä prepadu, reálneho prepadu čistého majetku Slovákov. Ak by som to mal v skratke povedať, tak Česi sú dvojnásobne bohatší k dnešnému dňu, ako sú Slováci. Hovorím, tieto čísla sú ešte za rok 2019. To znamená, to nezohľadňuje stav koronakrízy a nezohľadňuje to ani nejaké politické zmeny, ale to, čo je, že Slovensko, slovenské domácnosti sú oproti ostatným krajinám takmer dvojnásobne viac zadlžené. To znamená, neexistuje nejaký veľký priestor na navyšovanie tohoto zadlženia ako nejakého nástroju, akým akcelerovať spotrebu slovenských domácností prostredníctvom úverov alebo prostredníctvom nejakého možno znižovania veľkého daňového zaťaženia. Pretože toto sa stalo v Spojených štátoch amerických, že USA, ktoré boli známe práve tým, že mali veľmi nízku mieru úspor domácností, tak túto mieru úspor narástli práve tým, že tam prišlo k tej výraznej daňovej reforme.
Ale chcem sa teda spýtať, lebo je v kontexte toho daňového odvodu, ktorý sa v podstate prezentuje, že to je ako keby taký barter, že vy ste bankám nechali 300 mil., ktoré ony cez pákový efekt dokážu desaťnásobne viac vrátiť do ekonomiky cez pôžičky, že či vidíte ako hlavný ťahúň do budúcnosti investičné aktivity štátu, či očakávate to, že zatiahnete ešte do viac spotreby slovenské domácnosti. Ak, aká je prognóza z tohto pohľadu, pretože písať si tu na papier, že budeme mať o dva, o tri, o štyri roky vyrovnaný deficit; ja osobne tomu neverím a nie preto, že to hovoríte vy, ja by som tomu neveril, keby to hovoril z tejto východiskovej polohy dneska už ktokoľvek.
Ak si pozreme napríklad aj to, čo sa dialo na Západe, každá politická garnitúra vždy, keď zvyšovala deficit, tak súbežne s tým povedala, ale v horizonte dvoch, štyroch, šiestich, siedmich rokov sa dostaneme tam, kde sme boli. Nikdy sa to nestalo. Je veľmi málo krajín, možno Nemecko, ktoré úplne že, že výnimka, kde sa to stalo, ale aj keď si pozrieme, akým vývojom išiel deficit Spojených štátov amerických, proste to len prestreľuje každý rok extrémnejšie, extrémnejšie hodnoty.
A Slovensko sa v podstate vydáva touto cestou, a preto moja primárna proste otázka je, kde vidíte postavenie slovenských domácností o dva, o tri roky, keď dnes vieme, že patríme medzi najzadlženejšie; čisté aktíva finančné sú najnižšie, pod nami je len Rumunsko. Rumunsko má štyritisíc okolo 400 eur, Slováci majú 6 200, všetky ostatné krajiny majú deväť, desať, dvanásť. A toto je proste, to sú dva mantinely, medzi ktorými dnes sa bez ohľadu na to, kto pri moci je, musíme vysporiadať, a preto ma teraz primárne zaujíma, že či v tej revitalizácii ekonomiky teda primárne rátate s tým, že sa bude zadlžovať štát, že či tieto deficity sa nestanú chronickými deficitmi, pretože nedajú sa všetky ciele, ktoré sa stanovujú, dosiahnuť naraz. To znamená aj znižovanie deficitu, aj nárast ekonomickej aktivity, pretože investície na Slovensku podnikateľskej sféry stagnujú, stagnujú dlhodobo. Neexistuje teraz veľký predpoklad očakávať, že, alebo prečo by mali investície nejako narásť. To znamená, že či celý ten ekonomický rast je postavený na čerpaní vlastne eurofondov, či toto je vlastne ten jediný teraz prvok, ktorý bude tým, tým úplne že gro motívom.
A keď áno, tak potom vzniká tá druhá otázka, že či naozaj veríte tomu, že akíkoľvek úradníci dokážu namodelovať ekonomický rast od stola, že áno, toto je cesta, akým, ako sa dosahuje prosperita. To znamená, začneme tu produkovať proste rôzne štátne projekty, proste budeme možno štyri-päť rokov betónovať všetko, čo nás napadne, budeme cez to míňať eurofondy, cez to, áno, spôsobíme nejaké investičné aktivity, spôsobíme nejaký nárast podnikateľskej činnosti, ktorá je na to naviazaná, ale výsledok nakoniec z tohoto celého bude, veď to je elementárna ekonomická poučka, že štát tak výrazne zosilnie, že vytlačí súkromné investície, pretože štát bude mať najjednoduchšiu cestu sa k tým peniazom dostať.
A niečo už ste aj naznačili, keď, myslím, pán minister povedal, že okolo 500 mil. eur by banky mali investovať do štátnych projektov. To je možno taká tretia taká otázka, že v akej podobe ste to rokovali s tými bankami, že čo sú ochotné zafinancovať, aký typ aktivít, pretože ak to bude pod tým schované to, že budú len kupovať vlastne štátny deficit, tak z dlhodobého hľadiska alebo aj zo strednodobého hľadiska potom iba, iba zvýšime tú chuť politikov vlastne financovať štát cez jednoducho úverové peniaze alebo cez tlačenie peňazí.
Chcem len pripomenúť, a pán Sulík minule mi dal za pravdu, za uplynulých 10 rokov narástla súvaha centrálnych bánk Európskej centrálnej banky, FED-u päťnásobne k HDP. To znamená, dnes predovšetkým tlačené peniaze robia nízke úroky, robia ekonomický rast a Slovensko práve vzhľadom na obrovskú výšku zadlženosti našich domácností už dnes nevie ľuďom dávať veľké stimuly.
To znamená, otázka možno štvrtá, či rátate jednoducho s grantovými peniazmi domácností. Zachytil som niekde, že pripravujete sociálny balík, proste ako dostať, ako dostať tú, tú kompenzáciu straty nejakého, nejakého bohatstva alebo tú dodatočnú spotrebu medzi ľudí. To znamená, toto sú otázky, ktoré ma zaujímajú, a budem veľmi rád za odpoveď.
Všetko dobré, ďakujem.
