Videokanál poslanca

Ja plne podporujem, aby došlo k regulácii toho, čo teraz častokrát sa deje, ak bez súčinnosti v podstate advokátov sa tu dokážu orgány činné v trestnom konaní dostať k materiálom, ktoré absolútne nesúvisia s trestnou činnosťou. Osobitne ak ide o nejakých advokátov, ktorí zastupujú nadnárodné spoločnosti a podobne, v prípade nejaký únik týchto dokumentov vie vážnym spôsobom aj vystaviť Slovenskú republiku k relatívne vysokým potom penálam, penálom, ale to, čo som trochu nepochopil, keď som vás tak počúval, toto, tento návrh, vy ste vlastne povedali, že najskôr teda ten ideálny stav je, že musí advokátska komora byť súčinná, to znamená, musia tam poslať nejakého, nejakého svojho zástupcu, ktorý bude ako pri tej prehliadke, ale keď nikoho nepošlú, tak tak či tak v podstate to môže zbehnúť, hej? To znamená, že, že to vidím ako jeden problém.
A druhý problém, že či by nebolo jednoducho lepšie vlastne skonštatovať, že z toho miesta ani len nemôžu byť odobraté nejaké dokumenty, ktoré s tou trestnou činnosťou nesúvisia. Lebo v podstate to, čo sa tu teraz deje, je, že oni sa tak či tak k tým dokumentom dostanú, to vidíme za tieto roky, že, že tento štát je tak deravý, že všetko unikne. To znamená, že darmo my do zákona napíšeme, že, že nemôže sa oboznámiť a nemôže uniknúť alebo podobne. No unikne, aj sa oboznámi. To je dneska realita tridsaťročnej existencie štátu. Toto sa napríklad udialo, ešte nebohý advokát Ernest Valko, keď mu robili prehliadku advokátskej kancelárie, už vtedy, si spomínam, a to je teda už možno dvadsať rokov dozadu, že mu zhabali kompletné počítače a on keďže zastupoval dosť veľké firmy, tak to bol problém. Takže ja som plne za, ale ide o to, aby už keď sa to mení, aby to nebolo samé toto proste zmätočné, že síce vyzerá to dobre, ale de facto to tak či tak nič nerieši.

Marián, ja s tebou plne súhlasím, že dávať príspevky na vyrovnávanie cien energie je neudržateľné na Slovensku, ale, žiaľ, to je realita. To je nová realita. To znamená, že tam máte len dve možnosti. Teda buď to vyrovnávať sa bude a priemysel bude nejak nad vodou a ľudia nad vodou, alebo sa to vyrovnávať nebude a ten priemysel krachne. Dobre vieš, že v Európskej únii máme najnižšiu v podstate, teda najväčší pokles priemyselnej výroby, to znamená, že na Slovensku naozaj sa niečo vážne deje, myslím, že to bolo mínus 8 %, čo sú hrozivé čísla, no a preto len tak to tu povedať, že na to nemáme, no nemáme, dobre tento rok sa tvárime, že sme na to použili nejaké zdroje, ktoré neboli ešte prečerpané v minulosti z Európskej únie, no len toto je nový normál. A ten nový normál je tak vážny, že veľmi dobre vieš, že licitovať tu, že či máme dlh 60 % alebo 58 % je úplne irelevantné, ak sa niečo systémové neurobí s tými cenami energií, pretože to sa nedá toto subvencionovať a ten rast v danom prípade bude enormne narastať, ten dlh, a on bude narastať ešte šokovejšie vtedy, ak bude popritom aj klesať priemyselná produkcia, lebo ten dlh reálne aj nominálne bude narastať, ak klesne HDP, a to HDP bude klesať práve preto, že sú vysoké ceny energií. Takže toto si myslím, že je tak vážna vec, že na to naozaj už dávno mal byť už nejaký buď okrúhly stôl so všetkými, že čo ďalej, pretože naozaj od januára, ak sa má nájsť nejakých ďalších päť miliárd euro na nejaké dotácie, a druhý problém, ktorý je, však že napriek tomu tie schémy sú také, že stále je tam dosť subjektivizmu, že kto to dostane, kto to nedostane. To znamená, že tí podnikatelia nevedia s tým úplne systémovo rátať, takže toto je, toto ja so všetkým súhlasím, len toto je taká zmena paradigmy, že toto vie Slovensko dať úplne na kolená.

Ďakujem za slovo.
Myslím si, že je úplne jasné, že každý, kto je v tejto sále, tak chápe, že humanizácia zdravotníctva znamená, že rodič by mal byť s dieťaťom, je to úplne v poriadku, ja mám päť detí, keď dieťa je choré, viem, že chce byť s rodičom, najmä s matkou. Len dať takýto návrh zákona a odtrhnutý od reality slovenského zdravotníctva, tak jednoducho to je situácia, ktorá sa nemôže skončiť inak ako totálnym fiaskom. Vy si uvedomujete, čo znamená, že v tých miestnostiach, kde je teraz napríklad desať detí a teraz pri každom bude jeden-dvaja rodičia, to zrazu naozaj máte, už tam bude 20, možno 30 ďalších, ďalších členov, tak potom prerobte nemocnice! Dajte to že jak olympijské hry od roku dvetisíc, ja neviem, tridsať, vyčleňte miliardu, tú miliardu, ktorú neviete v podstate vyčerpať ani z tých plánov obnovy, a povedzte, ideme prerábať nemocnice, aby spĺňali základné hygienické a sociálne štandardy a potom to robte. Ale toto je jedna Potemkinova dedina, vy viete, v akom stave je to zdravotníctvo, to je ako nejaký dom, do ktorého tečie zo všetkých strán, sú plesnivé steny, a vy prídete s návrhom, poďme to natreť farbou a bavíme sa, či to bude slonová kosť alebo čisto biela. Však to jednoducho, buď to zoberte od podstaty, urobte to seriózne, ale tieto Potemkinove dediny neposlúžia vôbec nikomu.
Jednoducho to nie je, že lekári nechcú tam rodičov alebo že by niekto z poslancov nechcel, aby tí rodičia tam boli, ale však si to predstavme tú realitu, proste sa tam natlačia, ponorková, ponorková, ponorkový efekt tam bude za chvíľu, to znamená, začnú tam hádky na tých, na tých miestnostiach, však jednoducho pretlak ľudí, každá, každý je v stresovej situácii, a vy toto neriešite. Vy len riešite, aby ste tuto schválili nejaký zákon, aby ste si, pani Marcinková, mohli natočiť instagram video, že jediná ste tu bojovala za humánne zdravotníctvo. No tak každý je tu za humánne zdravotníctvo, ale toto, čo presadzujete vy, je obyčajná proste fraška, ktorá k tomu nepovedie.

Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že áno, keď má niekto nadmerné zisky a najmä keď tie zisky sú spôsobené v podstate nejakou situáciou, za ktorú ani tak veľmi oni nemôžu, teda im ako keby boli darované, tak štát má právo ich nejak dodaniť, ale to, čo je problém pri tom odvode, keď je robený len tak plošne, že máte banky, ktoré môžu mať veľký zisk, a potom máte banky, ktoré majú menší zisk.
A keď tie banky, ktoré majú menší zisk, majú úplne rovnaký odvod, bankový odvod, tak výsledok je, že v podstate podporujete tie veľké banky na trhu, pretože tie menšie banky strácajú konkurencie schopnosť, lebo z toho zisku menšieho im zoberiete aj to, v podstate čo zarobili, a majú oveľa menší nejaký kapitál na rozvíjanie a na vytváranie konkurencie, takže ak ten bankový odvod bude nastavený tak, ako v podstate v minulosti bol, že, že bez ohľadu na to kto akú, aký má profit, tak bude mať rovnaké ako keby zaťaženie, tak výsledok toho bude, že vlastne sa podporuje tá koncentrácia veľkých bánk. A vždy to tak aj bolo, aj všade vo svete to platí, že veľkí keď zostanú len na trhu, tak ad 1 sa ľahšie dohodnú na poplatkoch a nikdy to až tak veľmi nevedie k znižovaniu cien, takže, takže ten bankový odvod má zmysel podporiť len vtedy, keď nebude ničiť konkurencieschopnosť na Slovensku, a to nie som si teraz istý, či tak ako sa to nastavuje, že či tak to aj bude.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja si myslím, že keď priemerný Slovák pozerá toto, toto vysielanie, musí krútiť hlavou. Je tu päť či koľko poslancov, riešime, či Rusko je teroristický štát na Slovensku. Dnes bolo zverejnené, že v celej Európe najviac klesá spotreba elektrickej energie v priemysle na Slovensku, čo páni kolegovia znamená to, že slovenský priemysel začína, keď to poviem ľudovo, skapínať kvôli tým cenám energií, ktoré ste nám vybavili. Pretože keď klesá spotreba energie v priemysle, to znamená, že klesá výroba. No a bez ohľadu na to, že my tu budeme viesť tieto geopolitické debaty, že proste čo bolo skôr, kto kde viac vybúchal ľudí, zabil a podobne, tie vojny budú, boli, vždy budú a jednoducho my ako štát môžeme len žiť s tou realitou, aby nás to čo najmenej postihlo, a tak to je realita a pokiaľ my tu budeme prijímať, môžme akékoľvek deklarácie, veď tieto deklarácie neprijímajú ani štáty ako Amerika a podobne. Takže, takže, keď Slovensko, ktoré má päť a pol milióna obyvateľov, čo je mestská štvrť Paríža, prijme aj rozhodnutie, že Rusko je teroristický štát, tak na dianie vo svete to bude mať asi, asi taký vplyv.
Raz si pamätám, dal také prirovnanie Newt Gingrich, on bol predseda snemovne, keď ho raz kritizovali a povedal demokratom, že vy máte na tom takú zásluhu ako kohút na tom, že ráno vyjde slnko. Tiež to kikiríka. Takže, takže takéto deklarácie, to je taká súdruhovská práca, že proste áno, treba si šplhnúť, že my sme v prvej línii, ale myslím si, že skôr by sme mali riešiť, mi volali ambulantní lekári, že tie peniaze, tie navýšenia, čo ste im sľúbili o 20 %, tak v tých zmluvách to znie tak, že zvyšujete o 20 percent, ale musia dôjsť peniaze. Takže toto sú veci, čo trápia Slovensko, a teda buď to rýchlo prijmite, alebo poďme riešiť reálne veci.

Ďakujem pekne.
Dámy a páni, predkladám návrh zákona, ktorý má odstrániť základný nedostatok systému, ako bol nastavený, systém zálohovania plastových fliaš takto pred rokom, kedy som hlboko presvedčený, že poslanecká snemovňa bola Budajom absolútne, absolútne zavedená o tom, ako tento systém bude fungovať a má fungovať. Som hlboko presvedčený o tom, že práve preto Budaj dal tento systém do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní, aby si nikto nevedel uvedomiť, čo za dopady tento systém zálohovania plastových fliaš bude mať a ako to celé funguje.
Ak súhlasíte, ja vystúpim v tomto úvodnom slove hneď ako keby aj v rozprave, aby som potom sa nemusel opakovať. Môj návrh zákona hovorí, že aby vlastníkom systému zálohovania platových fliaš sa stala Slovenská republika prostredníctvom ministerstva životného prostredia. Takže správcom od 1. 7. by v tejto recyklačnej spoločnosti bolo ministerstvo životného prostredia. Neviem, čo je zlé na tom, že by štát mal spravovať systém, ktorý generuje dnes nemalé zisky. Odhaduje sa, že tento rok tie zisky budú na úrovni 40 - 45 mil. eur z tohoto systému zálohovania plastových fliaš. Ale to, čo je absolútny vrchol, že dnes funguje systém zálohovania plastových fliaš tak, že vlastníkom sú štyri súkromné asociácie. Jedna asociácia je, de facto jej členmi sú veľké obchodné reťazce. Druhá asociácie - najväčší výrobcovia alkoholických a nealkoholických nápojov. A aby ste, vážení poslanci, vedeli, ako tento podvodný systém funguje a pod čo sa Budaj podpísal a čo nám sem do parlamentu doniesol, tak tá zálohová spoločnosť, tá recyklačná spoločnosť má právo vydávať tie "Z". A keď nedostanete "Z", vy nemôžete na Slovensku predávať de facto žiadne alkoholické, ani nealkoholické nápoje, ktoré by išli do obchodných reťazcov. Je to, je to nelegálne. Takže táto tzv. recyklačná spoločnosť, čo sa tvári, že oni, oni zálohujú plastové fľaše, oni v skutočnosti rozhodujú o tom, kto bude a kto nebude na Slovensku predávať nápoje. Pretože Budaj tým, že nám to sem podhodil, tak Budaj dal monopol tejto spoločnosti, ktorú vlastnia štyri súkromné asociácie.
A môžem vám povedať prípady malých a stredných podnikateľov slovenských, ktorí v tomto sektore boli 10 - 15 rokov činní a ktorých zlikvidovali. A zlikvidovali ich tak, že sa nevedeli dostať alebo majú vážne finančné problémy, pretože ak nedostanete týždeň, mesiac, dva mesiace, tri mesiace to "Z", tak jednoducho vám zničia váš predaj. Takto to tu funguje. A ja sa pýtam, z akého dôvodu teda ten falošný demokrat Budaj si dovolil nastaviť systém tak, že mohli ste počuť tento rok, poviem vám príklad, ak si Poliak kúpi plastovú fľašu na pumpe pri Žiline, lebo prechádza do Rakúska, do Talianska a tú plastovú fľašu vyhodí v Rakúsku, už nikdy v živote tú plastovú fľašu ten systém nemusí vrátiť. Tie peniaze, tých 15 centov nemusí ten systém nikomu nikdy vrátiť. Takže je úplne jasné, že vždy sa viac fliaš predá, ako sa vráti, vždy. A tento rok tam zostanú desiatky miliónov eur na účte tej firmy.
Keď som sa pýtal tu niektorých zástupcov koalície, že nech donesú teda nejaké údaje, tak došli na to, že oni tam nevedia poslať NKÚ. Lebo Budaj to tak nastavil, že tá firma nespadá pod kontrolu NKÚ. Takže každý je odkázaný iba na to, že čo táto firma poskytne ako, ako nejaké výsledky.
Druhá vec, ktorá je dosť podstatná, že celý ten systém je postavený tak, aby zvýhodňoval iba veľkých výrobcov. Aby vám bolo jasné, každý jeden subjekt, ktorý nafľaškuje nejaký nápoj, nieže ho predá, ho nafľaškuje a dá do obchodnej siete, musí zaplatiť 15 centov. Takže všetky malé a stredné firmy, ktoré nie sú tak kapitálovo silné, boli enormným spôsobom zaťažené, pretože dotujú ten systém 15 centami.
Ešte raz. Máte prázdnu fľašku, ktorú niekde vo svojej výrobe nafľaškujete, naplníte ju obsahom, dodáte ju do nejakého obchodného reťazca, dáte ju, inak povedané, na trh a ten výrobca musí zaplatiť 15 centov bez toho, že by jednu jedinú fľašku predal. A takto ten systém finančne zaťažil slovenských výrobcov, ktorí, ktorí nemajú to šťastie, že by za nimi stáli nejaké veľké kapitálové spoločnosti. A tieto firmy malé slovenské, ktoré sa tým živili 10 - 15 rokov sa zrazu dostali do vážnych finančných problémov a prosia vyslovene, že či tá spoločnosť, ktorú vy ste nazvali recyklačná teda, že má úlohu recyklovať, tak táto spoločnosť v skutočnosti má za úlohu rozdávať "Z". Sprístupňovať, komu dovolím a komu nedovolím niečo na Slovensku predávať. A spravili ste z nich rukojemníkov. Rukojemníkov, pretože si pozrite, kde sa tie fľaše vracajú. Vracajú sa len vo veľkých obchodných reťazcoch. Tým pádom ste opäť znevýhodnili malú slovenskú sieť, pretože ak niekto raz ide vrátiť tie fľaše iba do veľkých sietí, no tak čo tam urobí? Nuž logicky tam aj minie. Takže celý tento systém je postavený tak, aby zlikvidoval slovenských výrobcov, aby na tom profitoval kadekto iný, len nie štát. Tých 15 centov, keď si zoberiete, aké, oni tvrdia, že miliardu, miliardu plechoviek, miliardu, miliardu plastových fliaš ročne umiestnia na trh, tak si to vynásobte krát 0,15, ak budeme teda veriť ich údajom, tam je viacero otázok. A tieto peniaze, keby to bola štátna inštitúcia, končia niekde na účte pokladničnej správy. Takto zrejme končia na účte nejakej, ktorej niekde otvoria v nejakej komerčnej banke. Idú tam úroky. A takto to celé dotuje.
Potom to viete, ako funguje, aby ste mali predstavu, čo ste spravili. Tak tieto firmy slovenské alebo kto chce na Slovensku predávať, tak musí normálne robiť výkazy. Oni musia robiť výkazy, ako keby ste exportovali DPH, výkazy DPH na nejakú súkromnú firmu, ktorej budú musieť slovenské podnikateľské subjekty poskytovať všetky údaje. Koľko predajú, koľko nepredali.
No a tretia vec, ktorá je, že ktorá je úplne že zvrátená. Tak zo zákona vznikla táto recyklačná spoločnosť a štát vo vedení tej firmy nemá nikoho. Majú tam v dozornej rade niekoho a vo vedení tej firmy neni nikto, ktorý by reprezentoval štát. A 50 % príjmov, 50 % príjmov tej firmy môže ísť na tzv. správu a obhospodarovanie toho systému. Päťdesiat percent si tam oni potom rozhodnú. Takže z tých, ja neviem, 70 %, čo sa vráti, tých recyklovaných fliaš a plechoviek a podobne, ale 100 bolo vyexpedovaných, takže tých 40, 45 mil., oni si o päťdesiatich percentách povedia, že to ide na správu systému. Takže preto asi vidíme tie reklamy, že recyklujte. Však teraz som videl niekde tuto bilboard, jak som išiel. Ministerstvo vnútra nám odkazovalo, že sme tu pre vás na bilboarde, ministerstvo vnútra odkazuje, hej? Ako keby štát tu mal byť pre niekoho iného. To neni nič iné, len vyťahovanie peňazí.
Takže toto sú otázky, že prečo ten systém ste nastavili takýmto spôsobom. A ak ste to urobili zámerne, tak určite sa postavíte proti tomu, aby tu došlo k zmene. Nikto nemá najmenší problém s tým, aby sa na Slovensku recykloval odpad, aby čo najmenej plastových fliaš sa potulovalo po ulici, po potokoch a podobne. Ale aj tu vzniká tá otázka, že, že koho majetkom je teraz vlastne ten odovzdaný plastový obal? Opäť tej spoločnosti, ktorá to speňaží, opäť z toho majú príjem, opäť z toho štát nemá absolútne nič.
Takže ja by som to ešte raz teda zhrnul. To, čo ste zaviedli týmto, tzv. recykláciou plastových obalov, tak ste v skutočnosti urobili, že ste dali monopol firme, ktorá určuje, kto na Slovensku bude a nebude predávať. Totálny monopol. Vy, ktorí ste si tu napríklad urobili kariéru na tom, jak vykrikujete, že áno, že vznikla na Slovensku zdravotná poisťovňa Dôvera a štát prikázal poistencom sa prip... vlastne poistiť a vlastne oni z toho majú perpetuum mobile, že na jednej strane zo zákona sa im generujú nejakí poistenci a následne oni si z toho nechávajú nejaký zisk, tak vy ste ešte o obludnejší rozmer na vytvorili pri tomto systéme, pretože zo zákona ste prikázali ľuďom, aby recyklovali, zo zákona ste prikázali slovenským výrobcom, aby odvádzali tie peniaze súkromnej spoločnosti de facto, nad ktorou štát nemá žiadnu kontrolu a ktorá má právo určovať, kto na Slovensku bude mať to "Z" do tých automatov. Pretože keď raz oni nedajú niekomu "Z", lebo sa im niekto zneľúbi. Počúvame, aké kadejaké údaje od nich pýtajú, len na to, aby mohli teda predávať, ktoré hraničia s tým, že pomaly majú, majú ukázať svoje, svoje know-how, ak vidia, že niečo sa predáva, tak sa takto ľahko dostanú k tomu, aké je tam zloženie tých nápojov. Toto je absolútny škandál, čo sa tu nastavil. A tak, ako to viacerí aj tu poslanci mimo kamier povedali, toto je jeden z najväčších podvodov, ktoré na pôde tohto parlamentu vznikol. Takže myslím si, že vy, ktorí ste boli takí uveličení od Budaja, tak vidíte, že dneska je to fejkový demokrat. Takže tak, jak fejkový demokrat, jak je fejkový bojovník proti komunizmu, tak je presne takýto fejkový bojovník proti, proti znečisťovaniu. Pretože toto, nemá so znečisťovaním nič. Toto je systematický podvod nastavený proti slovenským výrobcom a verím, že to týmto zákonom upravíme.
Ďakujem.

Ja len krátko, kolegyne, kolegovia, chcem podporiť... chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Myslím si, že je to normálne, aby občania mali právo referendom rozhodovať o skrátení volebného obdobia poslancov. Ďakujem.

Vážený pán predseda, tie stíhačky sľúbil Heger a nie Naď. Naď už v minulosti povedal, že es-tristovku nikam nedal, už tam bola, keď to hovoril.
Takže môj procedurálny návrh je, aby táto schôdza, aby ste dali hlasovať, že my chceme, aby prebehla za prítomnosti premiéra, ktorý chodí po Európe a rozdáva majetok Slovenskej republiky bez toho, aby mal na to požehnanie ústavy. A počúvame, že sa nechce ani obrátiť na Ústavný súd, ale na nejakých, nevieme akých ústavných právnikov. Takže nám úplne stačí, Heger keď dojde.

Ja by som sa len rád vyjadril. Máme tu teda zákon, ktorý by mal odmeňovať ľudí, že budú chodiť k voľbám, čo považujem za úplne niečo tak subštandardné, že už za tým je len rozdávať hrnce ľuďom. Každý má právo ísť voliť. Kto to právo chce využiť, ho využije, kto nechce, ho nevyužije. Nevyužiť právo voliť je rovnaké, úplné právo, ako že idem voliť. Je absolútne nenáležité. Proste skôr treba, aby ľudia si uvedomili, že pri každých voľbách o niečo ide. A práve preto nemám napríklad problém, ak sa má znižovať teda miera preferenčných krúžkov z troch na jedno percento. Potom nech sa to odstráni úplne, nech každý jeden je v parlamente podľa počtu krúžkov, aký má. Nech tie čísla sú absolútne, nech ľudia podľa toho, komu koľko dali, tak sa tam dostanú. Všetky tieto limity na krúžky majú len jeden jediný účel, a to je to, aby sa predsedom politických strán nerozbila kandidátka, aby tých lojálnych, ale častokrát buď hlúpych alebo neaktívnych, ale jediné je kritérium, teda extrémne lojálnych ľudí si vedeli dostať do parlamentu a nie tých, ktorých chcú ľudia.
Takže znižovať z 3 % na 1 %, okej, ja s týmto žiaden problém nemám. To je v poriadku. Potom ale treba to odstrániť úplne a nech sú naozaj v parlamente ľudia, ktorých ľudia chcú, a nie ktorých si, ktorých si nominujú iba predstavitelia politických strán. A potom to vidíme aj na tomto parlamente, že 95 % ľudí tu ešte ústa neotvorilo.

Ďakujem za slovo. Ja rovnako ako pán Blanár hlasoval som stále za, aj som posunul zákon do tretieho čítania, len pri finálnom hlasovaní ma vykázalo, ako že som nehlasoval. Takže išlo o ten istý zákon o hmotnej núdzi.