Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

23.9.2020 o 15:08 hod.

Ing. Mgr.

Tomáš Taraba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 23.9.2020 15:08 - 15:16 hod.

Tomáš Taraba Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Dámy a páni, nachádzame sa v období po koronakríze. Zo všetkých strán počúvame, že sa blížime do obdobia nejakej druhej vlny, čo v praxi neznamená nič iné iba to, že sa máme pripraviť na nejakú vyššiu mieru reštrikcií. Každá jedna reštrikcia znamená obmedzovanie slobôd a v prípade podnikateľského sektora ľudí, v prípade živiteľov rodín je to aj zníženie príjmov.
To znamená, že je nespochybniteľným faktom, že koronakríza predstavila hlboký zásah do príjmov každého pracujúceho, prinajmenšom priniesla neistotu. A tá neistota sa odzrkadľuje aj v tom, že štát musel vo veľkej miere dať k dispozícii finančné prostriedky, ktoré podľa odhadov ministerstva financií spôsobia tento rok 12-miliardový deficit. To sú sumy, ktoré dosahovala touto dnes už koalíciou kritizovaná smerácka garnitúra v podstate za obdobie 10 rokov. Je to bezprecedentný nárast deficitu. Ak to dopadne takto na konci roka, bude to predstavovať 2-tisíc euro na jednu osobu. Inak povedané, keby ľudia dostali, každý jeden, 2-tisíc euro zadarmo na účet, tak by sme sa dostali do rovnakej makroekonomickej a finančnej kondície, ako sa nachádzame dnes.
Schvaľujeme tu zákony. Dnes už vieme, že v podstate najväčším víťazom sú banky, ktoré sa nemusia uskromniť v ničom, dostanú 380 mil. darček naspäť. A druhý, kto sa tvári, že sa ho to vôbec netýka a ideme okolo toho mlčky, sú politické strany. Politické strany si idú rozdať 73 mil. eur, ktoré sú priamo ako keby nejakou finančnou dotáciou, ktorú dostávajú od občanov z ich príjmov.
V uplynulom období liberáli z SaS rozpútali debatu o tom, že treba šetriť na všetkých frontoch a jedným z tých frontov má byť šetrenie peňazí pri cirkvách, pretože Slovensko nie je sekulárny štát a treba, aby došlo k určitej odluke medzi štátom a cirkvou.
Každý vieme, že cirkvi sa financujú de facto samé, robia to už dlhé roky a tie príspevky, ktoré dostávajú, sú len finančnými príspevkami. To znamená, nie je to plným financovaním. Po tom, čo boli vrátené finančné; po tom, čo boli majetky vrátené cirkvám, samozrejme, že, myslím si, že aj liberáli zhodnotia, aj keď teda sa z toho môžu tešiť a len by mali zhodnotiť, že boli vrátené komunistami v oveľa horšom stave, ako boli prebraté, a Slovensko ako nástupnícky štát má, či chce, alebo nie, do veľkej miery povinnosť za všetku škodu, ktorú spôsobilo, ju kompenzovať.
To znamená, že treba úplne v pohode povedať, áno, je čas a môžeme sa začať baviť aj o odluke štátu od cirkvi, ale je to relatívne a každý, kto sa v tom trošku vyzná, niekedy sa pohyboval, tak vie, že to je veľmi komplikovaná téma. Ale o to väčšmi to, čo je jednoduchšie, to, čo je jednoduchšie, že Slovensko nie je len sekulárny štát, ktorý sa neviaže na žiadne náboženstvo, ale neviaže sa ani na žiadnu ideológiu. To znamená, že z tohto pohľadu nevidím žiaden dôvod napríklad, prečo liberáli z SaS by mali... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Páni; prepáčte, pán poslanec Taraba; vy ste prihlásený do rozpravy a vy za chvíľku budete spravodajcovať. Pokojne nahlas pred všetkými si to môžte vysvetliť, nechajte pána poslanca Tarabu, nech v pokoji predstaví tento zákon a potom aj nás môžte vy dvaja zapojiť do diskusie. Ďakujem pekne.

Taraba, Tomáš, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
A preto chcem povedať, že práve z tohoto dôvodu je oveľa jednoduchšie prísť s tým, že urobíme odluku štátu od politických strán. Tu neexistuje žiadna medzinárodná zmluva. Je to absolútne, myslím si, že zníženie, ktoré navrhujeme my v tomto zákone, 50 %, to znamená zo 73 mil. na polovicu, je stále, to sú obrovské peniaze, ktoré by politickým stranám zostali. V prípade povedzme OĽANO z 22 mil., teda v starej mene 660 mil. korún, by to kleslo na 330 miliónov. Ja si neviem predstaviť, že za to sa nedá robiť politika. V prípade dnes napríklad SaS, tých 150 mil., by to kleslo tiež na polovicu. To sú úplne peniaze, ktoré, aspoň takto vieme vyslať signál, že nie sme bezcitní voči tomu, čím slovenská spoločnosť, slovenský národ v tejto ťažkej chvíli a dobe prechádza.
Toľko úplne na úvod, to je prvé teda kolo. Nerokovali sme s koalíciou o tomto zákone, pretože doposiaľ rozumiem, že ak nemáme chodiť individuálne za vami a tu vás odchytávať na chodbe alebo neviem, kde máme vystávať pred vašimi klubmi, tak keďže sme v normálnej transparentnej spoločnosti a sme v parlamentnej demokracii, tak práve preto je prvé čítanie. Prvé čítanie znamená, že sa predstaví nejaký ideový zámer pre to, čo sa robí, a keď sa s tým ideovým zámerom koalícia a opozícia zhodne, tak by malo to byť posunuté do druhého čítania, kde sa hľadá politická podpora.
A práve preto, ak teda si myslíte alebo ste, rovnako si myslíte, že Slovensko politické strany potrebuje, lebo sme parlamentná demokracia, ale na druhej strane je nepriamo úmerne financovaný tento povedzme stranícky aparát a o to väčšmi v čase, kedy došlo k najväčšiemu historickému výpadu či už daňových príjmov, alebo nárastu deficitu, tak ak si naozaj toto koalícia myslí a nie je vám úplne proste tá antisociálnosť ľahostajná, tak ja nevidím najmenší dôvod, prečo by ste to nemali podporiť. Ak si myslíte, že to urobiť netreba, že treba škrtiť iba ľudí, tak, samozrejme, že podporiť to nepodporíte.
Budeme veľmi radi, ak v druhom kole budeme mať tú možnosť čo i len, povedzte nám zoznam, dajte nám zoznam, za kým všetkým treba ísť, pred ktorými dverami treba stáť, ako dlho tam treba stáť, na ktoré dvere treba klopať, zvoniť, my to urobíme len preto, aby sme dosiahli tento spoločný cieľ. Myslím si, že tak ako navrhujeme 50-percentné zníženie príspevkov pre politické strany, je to absolútne, by som povedal, veľkorysý návrh pre to, aby vám zostalo neuveriteľne veľa peňazí na činnosť pre ľudí aj ďalej.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2020 15:02 - 15:04 hod.

Tomáš Taraba Zobrazit prepis
Janko, ďakujem za veľmi kultivovaný prejav. A ja, veľmi si to jasne zhodnotil, že proste sme na jednej ceste. Buď sa rozhodneme, že sme na strane tých ľudí, a to nie preto, že by sme im chceli diktovať, čo v nedeľu budú robiť, ale práve preto, že tí ľudia si dnes nevedia zvoliť spôsob trávenia svojho voľného času taký, aký by chceli v nedeľu, pretože nepredpokladám, že niekto má vysnívaný, vysnívanú aktivitu na nedeľu, že chce predávať v obchodných reťazcoch. Ekonomická situácia ich do toho nemá dôvod nútiť, pretože tie marže, ktoré získali veľké reťazce vďaka opatreniam aj počas koronakrízy, kedy to boli ich Vianoce a hody, pre tieto veľké reťazce, sú také, že tam niet najmenší dôvod, aby prišlo k zníženiu predaja, pretože vieme, že to ekonomický dopad nemá.
Ale s jednou vecou trošku si dovolím polemizovať. A to je tá, že si sa obracal na OĽANO, aby teda za to hlasovali ako nezávislé osobnosti. Každý vie, že v podstate ľudia v tom klube sa zrejme pred voľbami veľmi ani nepoznali. Ale ja som prekvapený, že oni ani nepoznali ten program vlastný, pretože ak dnes si konfrontovaný s tým, že prečo to vôbec žiadaš, veď to boli oni, ktorí to žiadali. Veď Kresťanská únia toto mala medzi top priority. Tá úplná priorita bola ochrana života. To uvidíme o pár dní, jak to zmanažovali. A táto druhá priorita ide presne rovnakou cestou. Takže ja si od toho nesľubujem nič. A jednoducho treba to len akceptovať, že proste idú tou cestou ako kedysi Kresťanskodemokratické hnutie, že sa stali podržtaškami pre liberálov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 23.9.2020 14:23 - 14:29 hod.

Tomáš Taraba Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ctená snemovňa, máme tu, ako bolo spomenuté, druhýkrát návrh zákona, ktorý sa ľudovo hovorí o voľnej nedeli. Tým, že tu zatiaľ nie je pani Cigániková, tak asi preto tu doteraz nikto do toho nevtiahol náboženstvo a cirkev a podobne, pretože keď to predkladala ĽSNS, tak sme sa tu bavili len o náboženstve. A pritom je to úplne jednoduchá faktografická otázka, ktorá s náboženstvom nič nemá spoločné, kto chce, v nedeľu môže ísť do kostola, kto chce teplé rožky, môže si ich ráno urobiť v trúbe. Nikto nie je obmedzovaný, každý vie fungovať úplne normálne.
Sedem krajín v Európskej únii má de facto úplný zákaz predaja počas nedele, a preto si myslím, že tá debata je nielen logická aj na Slovensku, pretože podstatná časť, myslím, aj poslancov v OĽANO v rámci Kresťanskej únie toto mali ako primárnu agendu. A som si všimol, že predošlýkrát, keď sa o tom rokovalo v parlamente, tak de facto vystupovali tak, že je to veľmi dobrá vec, ale nemôžu za ňu zahlasovať. Tak ja verím, že po tom, ako už teraz ste ukázali, že viete zahlasovať za amnestiu pri zbraniach, tak ste ukázali, že viete podporiť aj návrhy rozumné, návrhy opozície, tým pádom nie je najmenší dôvod, aby ste nepodporili to, čo na prvom mieste pomôže pracujúcim, pomôže to ženám, pretože 80 až 85 % ľudí, ktorí v obchodoch pracujú v nedeľu, sú ženy, matky rodín, a najmä je to niečo, čo absolútne nezhorší situáciu maloobchodnej siete na Slovensku, práve naopak, ju vylepší.
Vylepší ju tým, že ak má rodina nejaký rozpočet, ktorý môže minúť, tak má zopár alternatív, kde ich minúť môže. Keď sa rozhodne, že tie peniaze minie vo veľkoobchodnej sieti, tak je jasné, že z toho rodinného rozpočtu nezostane nič, čo dokáže minúť v malých obchodoch na mestách, na vidieku. A práve toto sa dnes deje, pretože v nedeľu, vieme, že mestá poväčšine sú vyľudnené, pešie zóny, tam, kde sú tie malé predajne, tie rodinné podničky malé, a ľudia sa nahrnú do veľkých obchodných reťazcov, kde minú svoj rodinný rozpočet. To, čo je minuté v nedeľu vo veľkých predajniach, tak už cez týždeň nevie byť minuté, úplne logicky, pretože rodinný rozpočet má nejaké limity, tak nevie byť minuté práve tam, kde aj kvôli koronakríze a tým, tým drastickým opatreniam sme spôsobili, že takmer 280-tisíc ľudí dnes je zamestnaných v absolútne finančne poddimenzovanom, takmer na kolená položenom sektore. A práve preto aj maloobchodná sieť víta túto iniciatívu a myslím si, že je najvyšší čas, aby táto snemovňa aj ukázala, že víťazom koronakrízy nebudú teda len veľké banky, nebudú, nebudú len tí najväčší lobisti, ale jednoducho sa tu bude myslieť aj na tých malých, a to je práve tento zákon.
Myslím si, že vzhľadom na to, že úplná, drvivá väčšina tržieb počas koronakrízy skončila vo veľkoobchodnej sieti, ktorá svoju pozíciu, dominantnú pozíciu ešte viac posilnila, tak zatvorenie týchto veľkých predajní počas nedele, tak ako je to v takmer trinástich krajinách Európskej únie, ale v siedmich je to úplne že drastické, tak iba pomôže aspoň čiastočne kompenzovať výpadky príjmov, ktoré tu boli spôsobené na maloobchodnej sieti.
Chcem povedať, aj sme sa tu pred chvíľou bavili, že Slovensko má problém dotiahnuť investorov, investície, podnikateľskú aktivitu do najzaostalejších regiónov, ale v každom, aj v tom veľmi zaostalom regióne sú malé predajne, aj tam sú zamestnaní ľudia v maloobchode a práve preto aj toto je forma určitej sociálnej pomoci, ktorú vieme dať týmto smerom, a ja nevidím najmenší dôvod, prečo by za to nemala zahlasovať aj koalícia. O to väčšmi, že v podstate to bol aj jeden z podstatných sľubov dosť podstatnej časti z vás.
Takže ďakujem veľmi pekne za každú podporu a rovnako ďakujem predošlým predkladateľom, že dali už ten návrh v minulosti. My sme ho posunuli o dve schôdze neskôr skôr preto, lebo sme predpokladali, že aspoň bude vyvinutá nejaká aktivita z vašej strany, či už prídete s niečím vlastným. A myslím si, že na tomto zákone uvidíme, že či aspoň trošku ste sociálne cítiaci na to, že evidujete, že do maloobchodnej siete ani tie výdavky, tie krytia nájmov, výpadku nájmov, o ktoré až taký záujem nie je, to nie je to, čo je podstatnou časťou oživenia maloobchodnej siete na Slovensku.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2020 14:05 - 14:07 hod.

Tomáš Taraba Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým za reakciu, ďakujem predkladateľom za zákon. Je vidieť, že táto téma – logicky a správne – všetkých spája.
Na druhej strane musíme aj ľuďom hovoriť pravdu a tá pravda je to, že Slovensko dnes ako členská krajina Európskej únie je viazaná pravidlami, ktoré boli dorokované, a preto je potrebné, aby Slovensko malo vládu, ktorá vie asertívne, asertívne presadiť v Bruseli aj zmenu takých schém, ktoré potrebujeme my na Slovensku pre našich ľudí, pre našu špecifickú situáciu aj práve preto, že máme oproti iným krajinám obrovský pomer ľudí, ktorí sú, ktorí sú ťažšie integrovateľní, a vidíme, že štát už iba s takými klasickými schémami, ktoré sem naťahali mimovládky alebo Brusel, proste nestačí. A práve preto si myslím, že sa to nezaobíde, povznesenie týchto regiónov, bez toho, aby štát nezvýšil cielenú investičnú aktivitu v týchto lokalitách.
A, samozrejme, čím viac slovenských podnikateľov bude, ktorí vedia využiť existujúce schémy štátnej pomoci bez ohľadu na to, či sú z akéhokoľvek kraja, tak to bude dobré tak pre podnikateľov, ako aj pre nás. Len to, že niekedy aj napriek tej vysokej štátnej pomoci, ktorá do určitých regiónov je smerovaná a žiadni investori tam nejdú, tak to súvisí aj s tým, že proste my sme v konkurencii nielen vo vnútri Slovenska, ale my sme v konkurencii navzájom krajiny strednej a východnej Európy a nebol by som rád, keby sme zas tu sa tvárili, že môžeme si dovoliť pohŕdať aj kvalitnými investíciami len preto, že idú povedzme na stredné Slovensko.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2020 11:48 - 11:58 hod.

Tomáš Taraba Zobrazit prepis
Vážené dámy a páni, veľmi vítam, že prišla iniciatíva na to, aby sa pomohlo zvýšiť zamestnanosť v oblastiach Slovenska, ktoré dlhodobo a chronicky nezamestnanosťou trpia. Na rozdiel od väčšiny ľudí, ktorí tu vystúpili, ja mám veľmi bohaté skúsenosti s tým, ako sa investori do jednotlivých regiónov Slovenska môžu a majú dostať.
Platná legislatíva, ktorá je dnes, nerobí rozdiel medzi slovenskými a zahraničnými investormi. To znamená, každý jeden slovenský investor, ktokoľvek, ktorý požiada, tak podľa danej schémy má právo požadovať úplne podľa rovnakých podmienok finančnú dotáciu na podnikateľský zámer, ktorý má. To, že na východe a vo viacerých krajinách južného a severného Slovenska ľudia trpia v porovnaní so západom s výraznou biedou a že nedokáže štát za obdobie v podstate 30 rokov sa vysporiadať s tým, aby tam vznikli nejaké centrá, ktoré by dokázali, či už nejaké štátne priemyselné parky, alebo štátne investície, ktoré by dokázali nabaliť na seba, na seba činnosť, ktorú následne by vedel podnikateľský sektor využívať, tak to je zlyhaním štátu.
Lenže rovnako platí a zostáva, že Slovensko bude úspešné len vtedy, keď budeme ako krajina dokázať produ, ako štát budeme vedieť produkovať veci, ktoré budú mať, ad 1, uplatnenie na trhu, po druhé, o ktoré bude záujem na domácom trhu, ako aj v zahraničí. Boli sme nedávno vo fabrike Whirlpool vďaka poslancom z koalície. Výroba Whirlpool pre slovenský trh je nasýtená za tri dni, to znamená, že všetky tie teórie o tom, že neriešme západ, nezaujímajme sa o západ, tak fabriky pre spotrebu Slovenska za tri dni sú vybavené, nemajú viac čo pre Slovensko vyrábať.
A práve preto nepovažujem za zlé, ak na Slovensku sa realizujú projekty, ktoré majú čo najvyššiu pridanú hodnotu. Pretože ak tu zaznela veta, ma tu oslovil pán Kotleba, že z produktivity sa ľudia nenajedia, tak produktivita, dámy a páni, znamená, že keď niekto zarába povedzme 100 euro a svojou prácou vyprodukuje 130 euro, tak vtedy má produktivitu pozitívnu a vtedy jeho pracovné miesto je udržateľné. Keď niekto, kto zarába 100 euro a svojou prácou vyprodukuje niečo, čo sa na trhu predá za 70 euro, tak jeho produktivita je negatívna a každý vie, že to pracovné miesto pre podnikateľa udržateľné nie je. Vtedy musí prísť štát, ktorý bude tieto pracovné miesta dotovať alebo štát začne práve v týchto lokalitách, kde jednoducho investori dlhodobo neprichádzajú a štát ich nevie prinútiť, aby tam prišli práve preto, pretože sa rozhodujú pre regióny mimo Slovenska napríklad. Pretože Bulharsko, Rumunsko a podobne, žiaľ, sú veľká konkurencia pre rôzne lokality. Tak práve preto je potrebné, aby sa vytvorila štátna schéma, ktorá bude podporovať zamestnanosť v tých lokalitách, kde jednoducho žiadne nadnárodné koncerny, ako vidíme, miesto nenájdu. A toto si myslím, že je úloha aj tejto vlády, pretože keď je dnes 43 mld., ktoré Európska únia chce poskytnúť, tak týchto 43 mld. musí byť tak využitých, aby sa podporovali nízko zamestnané lokality na Slovensku, aj tie, kde treba riešiť sociálne problémy, kde je veľmi vysoká kriminalita a podobne.
V minulosti, keď som mal tú možnosť pritiahnuť firmu T-systems na východné Slovensko, to znamená, ja viem hovoriť konkrétne prípady, aké boli požiadavky na to, aby sa na východ investori dostali, tak nepoznám, nepoznám prípady, že by niekto povedal a prišiel za investorom, že vieš čo, my nechceme, aby si bol na východe, my nechceme, aby si bol na strede, choď na západné Slovensko. Ale boli aj prípady, ako napríklad firma Sony, ktorá prišla a povedala, že odchádza do Maďarska, pretože aj Samsung ide do Maďarska a jednoducho povedali podmienky a vtedy štát sa rozhodol, že je lepšie mať ľudí zamestnaných ako to, že zamestnaní nebudú, pretože nemali páku na to, aby prinútili iných investorov, aby si vybrali lokality akékoľvek iné.
A preto treba úplne reálne vnímať, že do lokalít jednoducho štát nevie dotiahnuť zahraničných investorov, kde domáci investori napriek tomu, že majú možnosť tie peniaze od nich žiadať, a nežiadajú, pretože, pretože ich buď nedostávajú, a vtedy treba zvýšiť tú pomoc, aby ich dostávať mohli, alebo nemajú projekty na to, aby tam niečo dlhodobo udržateľné, pretože pri každej pomoci je podmienka udržateľnosť. To znamená, to sa nevyplatí jednorazovo a on si nakúpi autá a potom odíde. Tam je dôležitá udržateľnosť a práve v čase, keď je finančná kríza, kedy sú hospodárske krízy, podnikatelia nevedia garantovať udržateľnosť, tak práve preto v týchto prípadoch som za to, aby štát vstúpil, tak ako to robí niekedy vo Francúzsku, ako sa to robí, ako sa to robí v sociálne orientovaných štátoch, ale s tým vedomím, že pôjde aj o investície, ktoré jednoducho sa vnímajú, že sú dotované.
Proste to je tá cena, že najlepšia sociálna politika, najlepšia sociálna politika je, keď ľudia dostanú prácu. To je vždy lepšia politika ako to, že ľudia sú iba na dávkach. A ja verím tomu, že pri 43-miliardovom balíku, ktorý štát dnes na Slovensku hovorí, že dostane z tých natlačených peňazí z Európskej únie, tie miliardy nasmerujú do týchto najzaostalejších regiónov a nebudeme donekonečna čakať, že sa nájdu nejakí investori, pretože tí investori, je očividné, že za tých desať, dvadsať, tridsať rokov sa z rôznych dôvodov nenašli. A nenašli sa aj preto, pretože sú konfrontovaní s kriminalitou niekedy oveľa vyššou ako v iných lokalitách, v iných štátoch a proste konfrontovaní sú s dopravnou, s dopravnou výbavou. To, že sú to, že sú, to je jeden veľký škandál, že za tridsať rokov sme nedokázali dostavať tie diaľnice, nieto do Košíc, do Prešova, úplne na najvýchodnejšie časti Slovenska.
A práve preto ja apelujem na vládnu koalíciu bez ohľadu na to, ako sa zmení táto štátna schéma pomoci, aj keby, aj keby sa zvýšila, ona sa môže zvyšovať len v rámci noriem, ktoré platia dnes v rámci Európskej únie. Preto, druhá alternatíva, chceme ísť nad rámec, nad rámec toho, čo existuje dnes podľa platnej legislatívy, ktorá nerozlišuje medzi zahraničným a domácim investorom, tak to si treba otvorene povedať, to sa dá potom otvoriť len vtedy, keby neplatili normy Európskej únie na Slovensku. Takže ak chceme prekračovať tieto limity, tak potom to treba povedať, že, že tie limity sú platné pre celú Európsku úniu dnes. Dnes nevedia Rumuni, Bulhari, Slováci, Češi dávať inú schému ako tá, ktorá jednoducho platí podľa, tam sa miera nezamestnanosti berie do úvahy a podľa toho vznikla, v podstate vždy také tri rôzne farby zóny a podľa toho, ktorá je najhoršia, tak tá môže dostať najvyššiu štátnu pomoc.
Takže ja vítam túto aktivitu. Hlasovať za ňu budem, s čím, s čím prišli kolegovia. Na druhej strane, na druhej strane treba úplne kompetentne vedieť odhadnúť, že ak nevstúpi tu štát do týchto lokalít svojimi investíciami, tak očakávať, že len kvôli tomu, že bude nejaká štátna pomoc navýšená, jednoducho tá štátna pomoc nikomu nebráni už dnes svoje podnikateľské aktivity v tých lokalitách realizovať. Proste nikto nemá žiadnu páku na investorov a už vôbec nie na tých zahraničných, aby ich prinútil kamkoľvek prísť. Jednoducho to je realita a nepoznám ja prípady, že niektoré štáty by odmietali prijať investície kvôli, len preto, že majú vysokú produktivitu. Pretože vysoká produktivita znamená, že keď dôjde hospodárska kríza, takéto miesta nezanikajú. A problém slovenského hospodárstva je ten, že máme veľa pracovných miest s nízkou produktivitou. A preto, keď príde kríza, tak prví, kto sú postihnutí, sú zamestnanci s nízkou produktivitou. Takže ja verím, že sa podarí, že sa podarí na Slovensku či už domácich, alebo zahraničných investorov dotiahnuť práve tých, ktorí vedia ľudí najviac zaplatiť, pretože len vysoká produktivita dokáže zaplatiť vysoké mzdy.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2020 10:37 - 10:39 hod.

Tomáš Taraba Zobrazit prepis
Vážený pán Beluský, chcem sa spýtať, pretože z tohoto výstupu v podstate vyplýva, že predpokladáte, že ak sa zmení poskytovanie štátnej pomoci, tak začnú chodiť investície do častí Slovenska, do ktorých štát to nasmeruje.
Moja skúsenosť je taká, že, že tie rokovania s investormi sú také, že investori povedia, do ktorých lokalít chcú ísť v rámci Slovenska, potom povedia v rámci Maďarska, v rámci Rumunska, v rámci Bulharska, urobia si kolečko so všetkými štátmi, od každého si vypýtajú, kto akú štátnu pomoc im poskytne, a z toho sa potom vyberú, kde dostanú najviac, kde dostanú najviac hotovosti, kde dostanú najlacnejšie pozemky, kde majú najdostupnejšiu pracovnú silu, najviac, najviac vzdelanú pracovnú silu, ak ju takú potrebujú, a podľa toho sa rozhodnú.
To znamená, chcem sa spýtať druhú vec, že či ste v tejto veci aj rozmýšľali, akú hodnotu pre Slovensko majú niektoré investície, ktoré môžu ísť na západné Slovensko napríklad. Vytvárajú veľmi málo pracovných miest, ale pracovných miest s veľmi vysokou pridanou hodnotou. A bohatstvo nevzniká len počtom ľudí, ktorí sú zamestnaní, ale aj to, akú produktivitu majú. A tieto návrhy, ktoré, ktoré ste navrhli, tie všetky sú pozitívne v zmysle, ak predpokladáme, že ak zmeníme štátnu pomoc, tak investori pôjdu tam, kam im to my nakážeme, ale či sa neobávate toho, že Slovensko prestane byť schopné prijímať investorov, ktorí síce nemusia veľa ľudí zamestnávať, ale zamestnávajú alebo produkujú vlastne veľmi vysokú pridanú hodnotu, keď napríklad si pozrieme, že automobilka dokáže zamestnať iba tritisíc ľudí, tak produktivita v automobilke je oveľa vyššia, ako keď tritisíc ľudí zbiera zemiaky niekde na poli. Takže tie faktory sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2020 10:00 - 10:02 hod.

Tomáš Taraba Zobrazit prepis
Dámy a páni, pán Sulík nám vysvetlil, že Východoslovenskú energetiku sme vlastne nekúpili z dvoch takých dôvodov. Jeden je ten, taký morálno-odborný, pretože počúvame, že štát je zlý vlastník. A ten druhý je v podstate, že bola vysoká cena, ktorú Nemci za tento podiel žiadali. K tej prvej, samozrejme, že dá sa diskutovať, že boli a sú aj reprezentanti štátu, ktorí vykonávajú svoje práva tak, že sa dá povedať, že sú ako keby zlým vlastníkom. Lenže dnes, keď je pri v podstate moci pán Sulík, tak by nemal používať tento termín, že štát je zlý vlastník, pretože by to bolo ako keby uznanie toho, že nie je na tej úrovni ako tí vlastníci zo zahraničia, ktorí vykonajú manažérsku kontrolu.
Po druhé, ak teda uznáme, že naozaj tá cena 700 – 800 mil., ktorú Nemci za ten podnik od Slovenskej republiky chceli, tak v tom kontraste 130 mil. je to len naozaj priznaním toho, že tie podniky za Dzurindovej vlády boli predané hlboko, hlboko pod cenu. A už keď sa teda tak udialo, tak, pán minister, aspoň neinvestujme do podnikov, ktoré sú absolútne stratové.
A chcem aj trochu tak na vás apelovať, pretože objavili ste vodík, všade hovoríte, že ideme byť vodíková ekonomika, to budú ďalšie miliardy. Vodík nie je žiadna novinka, Slovensko na emisiách nezachráni planétu ani CO2. To zachráni možno Pakistan, možno Čína a tí, ktorí majú obrovské rezervy. A snažme sa potom skôr tie peniaze ponúknuť našim malým a stredným podnikateľom, aby sa tu dobre podnikalo a žilo.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2020 10:02 - 10:03 hod.

Tomáš Taraba Zobrazit prepis
Vážený pán Osuský, ja mám veľký rešpekt pred vaším starým otcom, ktorý určite by nebol rád, že vy nazvete poslankyňu koalície, čiže opozície, vylízanou hlupaňou. A keby povedal niekto z opozície na poslankyňu koalície, že je vylízaná hlupaňa, tak si neviem predstaviť, čo by, čo by sa tu dialo. A ja som preto očakával, že si uznáte túto vec a ospravedlníte sa pani poslankyni, a som prekvapený, že v koalícii sa tvária, jak keby to tu ani nezaznelo, takáto neskutočná invektíva, pri žene osobitne nechutná.
Takže ja si pamätám, čo robil, čo robila táto snemovňa, keď Štefan Kuffa sa spýtal nedávno jednej vašej poslankyne, že či čaká dieťa alebo embryo, pretože tu rozprávala, keď hovorila o právach zabiť dieťa, vtedy používala termín embryo. a keď hovorila o práve narodiť, hovorila o dieťati. A vtedy to riešil celý mainstream a Štefan Kuffa sa tu musel ospravedlňovávať, že ako tu pani poslankyňu urazil, pričom je to úplne legitímna otázka vzhľadom na tú debatu, ktorá tu bola. Takže preto vás prosím, aby ste sa ospravedlnili pani poslankyni za tento, za toto označenie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.9.2020 9:42 - 9:43 hod.

Tomáš Taraba Zobrazit prepis
Ctená koalícia, idete vyhlásiť nový štátny sviatok, 28. október. Myslím, že pred pár dňami pán Sulík na sviatok Sedembolestnej Panny Márie hovoril, že máme veľa štátnych sviatkov, že musíme viac pracovať, že málo pracujeme, musíme doháňať výpadky v HDP, no a teraz jeho poslanci za SaS prichádzajú s vyhlásením 20. októbra za štátny sviatok. Je to deň, kedy slávia Česi ako vznik Československa, Slováci sa Martinskou deklaráciou pridali k Československu 30. októbra, takže už keď, tak posuňme to aspoň na 30. októbra.
Československo, prvá Československá republika bola štátom, do ktorého aj Slováci dávali veľa, veľa nádeje, nakoniec sa ukázalo, že bratia Česi nedodržali nič z toho, čo pred tým sľúbili, a tá čechizácia sa veľmi začala podobať na maďarizáciu, ktorú už sme poznali predtým, takže myslím si, že nie je dôvod z tohoto robiť štátny sviatok, a bude lepšie, keď budete počúvať svojho straníckeho šéfa, ktorý povedal, že treba robiť, robiť a nedávať nové štátne sviatky, tak držme sa toho a nechajme tak, ako to je.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.9.2020 18:04 - 18:06 hod.

Tomáš Taraba Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za všetky tri príspevky. Vážený pán Kamenický, ja práve preto som inicioval; teda také rozčarovanie, že prečo sme ako opozícia zatiaľ neboli vypočutí, že k tomuto strategickému rozvoju Slovenska by sme sa mali aj my mať možnosť tu vyjadriť, pretože každý z nás nejaký mandát od skupiny voličov má, aby sme to slovo vedeli povedať. Takže v tomto si myslím, že medzi nami je zhoda.
Pokiaľ, pán Blaha, spomínate minimálnu mzdu, veď ja som nikde v príspevku svojom nepovedal, že 60 % minimálnej mzdy k výške priemernej mzdy je na Slovensku likvidačných, ja som povedal, že existuje v istom momente hranica medzi výškou minimálnej mzdy a zamestnanosťou. To ja som toto hovoril, ale nepovedal som tento termín.
A pokiaľ ide o ten keynesianizmus, tak áno, je taká logika, že keď je kríza a viac sa vydáva peňazí, tak malo by to naštartovať spotrebu. Len my od roku 2008 v Európskej únii tlačíme, tlačíme peniaze, v podstate celý ekonomický rast je spôsobovaný tým, že nie je málo peňazí, peňazí je dosť v obehu a ten ekonomický rast v celej Európskej únii neprichádza. A to znamená, že niečo tu prestáva fungovať. A iba od marca natlačila Európska centrálna banka jednu tretinu ďalších peňazí v obehu, takže Európa je zaplavená peniazmi a podľa správnosti by to malo spôsobiť extrémny dopyt, lenže ten dopyt nechodí a to práve preto, pretože ekonomický rast vždy je spôsobovaný inováciou, produktivitou a nie tlačením peňazí. Takže pokiaľ sa budú míňať peniaze, ktoré sa tlačia, tak tie len spôsobujú infláciu, ale nie ekonomický rast.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis