Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v piatok trinásteho, vonku armagedon, niečo k tomu povedať. Vyčerpávajúci a dobrý príspevok kolegyne, mojej predrečníčky. Nedá mi, aby som ja niektoré postrehy k tomu nepovedal.
Skôr taký ešte k úvodu, že možno čo by sme mohli sa javiť ako malá nádej, i keď to je fakt s veľkou dávkou irónie, že aj SNS má svoje dno, hej? Lebo toto, prísne vzaté, kľudne alebo malo...
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v piatok trinásteho, vonku armagedon, niečo k tomu povedať. Vyčerpávajúci a dobrý príspevok kolegyne, mojej predrečníčky. Nedá mi, aby som ja niektoré postrehy k tomu nepovedal.
Skôr taký ešte k úvodu, že možno čo by sme mohli sa javiť ako malá nádej, i keď to je fakt s veľkou dávkou irónie, že aj SNS má svoje dno, hej? Lebo toto, prísne vzaté, kľudne alebo malo prísť od Tarabu z ministerstva ako ministerský návrh, ale zdá sa, že to tam niekde prejednali, hej, v tých straníckych orgánoch a zistili, že to už asi by bolo veľa, hej, tak sa dohodli, teda Andrej Danko aj s pánom kolegom Garajom, aj pani Kramplovou a ešte neviem kto všetko to predkladá, že teda nedáme to cez ministerský, lebo je tak aj oštara s tým pripomienkovým konaním, ale dáme to ako poslanecký. Takže zdá sa, že aj SNS má nejakú, nejakú politickú kultúru alebo cíti, že niečo sa celkom nehodí. Ale my si to tu zvykáme, že vlastne, že čo chodí z ministerstva životného prostredia a ten rezort patrí Slovenskej národnej strane, to sú naozaj zvláštne paradoxy, že lebo to tak sa hovorí, že národ a máme si chrániť to, čo sme dostali, hej, chráň nám dedičstvo otcov, Pane. A neviem, či sa chráni to dedičstvo otcov tým, že umožníme jazdiť tými štvorkolkami. Tomu som si fakt nie celkom istý, budem potrebovať k tomu nejaké dovysvetlenie, lebo nejak mi to tam celkom nevychádza, hej, že vzhľadom aj na to, že keď vieme, ako svet ide.
A naozaj je svojím spôsobom aj tá symbolika v tom, že dnes je ten piatok trinásteho a vonku je, čo je, a niečo sa deje. A už aj tí najväčší ignoranti pripúšťajú, že niečo sa deje, niečo sa s tou prírodou deje, že nezvyčajné javy. A tu ešte spomeniem to, čo som sa včera snažil spomenúť, sú krajiny, ktoré sa s tým vysporiadavajú, a ja teraz nehodnotím z politického spôsobu spoločenského zriadenia, to vôbec nie, ale keďže tam chodím dlhé-dlhé roky, poznám to, ako to tam funguje, a však sa vysporiadava napríklad s klimatickou krízou taká Čína, hej? Čína sa vysporiada, alebo Peking, Peking išlo zafúkať z Gobi, lebo tam fúkal ten prach a vyzeralo to tam bledo desať, dvadsať rokov dozadu, hej? A nakoniec sa rozhodli, že teda že idú niečo s tým urobiť, mali tých možností viacej ako komunisticky riadená krajina, vedeli to urobiť rýchlejšie. A ja vám poviem praktickú skúsenosť, bol som tam pred mesiacom týždeň, z toho týždňa dva dni pršalo. Bol som tam minulý týždeň tiež týždeň a z toho týždňa tri dni pršalo. Predtým som chodieval do Číny dlhé roky a tam vlastne pol roka nepršalo, trištvrte roka nepršalo. Tá klíma bola, priamo v Pekingu bola svojím spôsobom desivá. Teraz v tom Pekingu trčí z každého metra pomaly strom na chodníku. Keď sme chodili, teraz sme chodili mimo Peking a pomaly, keď idete z mimo Pekingu do toho mesta, tak máte pocit, že idete hlbokým lesom. Naozaj vysadili, čo sa dalo, pochopili, že teda že niečo na tom bude, že tie stromy majú nejakú funkciu, nejakú vodozádržnú, sťahovaciu, proste niekto dá tomu nejakú možno mystickú funkciu, že to sťahuje tie mraky. Každý nech si dá k tomu aj, aj, aj, neviem, aj takú éterickú, alebo jak sa to povie, hej, že aj nie celkom vedecky podloženú, ale aj vedecky podložené to je, že to funguje, že príroda má svoj zmysel, lesy a ich ochrana má svoj zmysel. A zdá sa, že ten Peking nezafúka to Gobi.
A čo my robíme tu pod gesciou Slovenskej národnej strany, chráň nám naše dedičstvo otcov, Pane, hej? Tak my proste rúbeme, rúbeme a rúbeme. Minister Taraba úplne bez hanby sem prišiel s zjednodušením výrubu v intravilánoch. Celý svet, Peking, komunisti sadia, sadia, sadia. Celý vyspelý svet, teraz som dočítal knižku Horúčava, odporúčam, kde vlastne sa to analyzuje vedecky, to nie sú žiadne čáry-máry, hej, vedecky analyzuje, že čo to bude spôsobovať. A jedno z tých riešení je, áno, že teda pokúsiť sa zalesniť čo najviac, hej? Možno niekto povie, že absurdné, ale funkčné veci, že natierať fasády nabielo. Ale viac sa akcentuje to, že zalesniť, dostať tam to, hej, lebo v tom tieni to, znova, to nie sú čáry-máry-fuk, to sú vedecky dokázané veci. Svet ide týmto smerom. Zachovaj nám dedičstvo, Pane, pod gesciou Slovenskej národnej strany, ide presne opačným smerom. Rúbte, čo to dá, nech je to lacnejšie, hej, Bratislavčanom to tu idú vyrúbať všetko a keďže to mali za to platiť, tak aby sa ušetrilo, tak národniari pomohli aj tým najväčším, ktorí to ani nepotrebujú, aj tým pomohli ušetriť milióny eur.
Takže je to taký čistý alebo taký zvláštny protipohyb, ktorý mne nedáva logiku. Naozaj mi nedáva logiku, že prečo ideme opačne. Prečo keď sa vytvoril nejaký systém aj tej ochrany prírody, tak teraz už niekomu vadí. Ja teda nepoznám úplne, mňa raz stretol nejaký ochranca prírody na Štefáničke a myslím, že som nič neporušil, ale viem, že, niečo sme sa tam rozprávali. Ale viete, keď si niekto dá tú prácu, že mu na tom záleží, že sa vyberie na tú Štefáničku, že proste viete, možno je tam nejaký človek aj, ktorý chce šikanovať niekoho, ja neviem, možno z tých, neviem 800, alebo koľko ich je, možno je niekto, kto je problematický, ale však na to určite, verím, že sú mechanizmy. Ale poväčšine, ja verím, že sú to ľudia, ktorí majú to srdce, že to riešia kvôli tomu, že im záleží na tej prírode. A viete, že teraz to upraviť, že môžte to robiť iba na svojom, mi príde také trošku zvláštne. Hej, buď na svojom, alebo na tom, kde vám to dovolia, ak som si to čítal správne. Len viete, my pri tom uhorskom pozemkovom práve, ktoré máme, to je vlastne, je to, že vlastne tento fliačik môžu vlastniť, alebo nejaký fliačik zeme niekde môže vlastniť 15 ľudí, hej? To je to naše peklo, ktoré nás tu prenasleduje, hej, že to uhorské dedičné právo je problém aj v poľnohospodárstve, ale aj v tomto. Čiže v zásade je to nevykonateľné, v zásade neviete sa dopracovať k tomu, že viete to robiť v zmysle toho, ako to navrhujete. Čiže to v zásade nebudete môcť robiť. A o to vám ide, pán Garaj? (Rečník sa obrátil na navrhovateľa.) Nie?
Viete, lebo naozaj, ak je nejakých iks sto ľudí, ktorí proste si dajú tú prácu, dajú si batôžtek ráno, Májku a dva rožky doňho a idú dávať pozor, či turisti nevyhadzujú plastové fľašky do potoka, ja by som dal pred nimi klobúk dole. Ja by som vôbec ich nemal teda, že ideme ich obťažovať alebo že ideme ich nejak šikanovať. Takže nevidím v tom nejakú logiku. Hej, lebo teda tú národniarsku, že v čom je tá národniarska logika teraz v tomto? Asi budete, možno mi to vysvetlíte. To je ten prvý, tá prvá časť toho, že čo tento návrh zákona rieši. V úvodzovkách, hej? Čiže riešite to, že chcete zrušiť dobrovoľnú stráž prírody. Mne nevadia. Ja neviem, predpokladám, že aj veľa kolegom, a neviem, či sa aj niekto pýtal aj ľudí, hej, že či im vadia, alebo či vy sa nepotrebujete pýtať ľudí, ale vadia Huliakovi a niekomu a Kuffovcom, tak to zrušíme. Ale myslím si, že takto by sa zákony predkladať nemali.
Potom chcete, druhý okruh je, že teda upraviť, aby sa teda dalo, viete, jak sa hovorí, že aj do obývačky. To bol, myslím, nejaký Roda, podnikateľ v poľnohospodárstve, ktorý parkoval Ferrari v obývačke v Michalovciach niekde. Viete, že zoberte si, akú zvláštnu dobu my tu žijeme, že my sme tu mali naozaj tieto úkazy podnikateľské, že bol nejaký podnikateľ v poľnohospodárstve, nejakým spôsobom prepojený s tým Vadalom aj s tou Troškovou a to bola nejaká, nejakým spôsobom nejaký klika, a on sa teda tam chválil pred tými ľuďmi aj Michalovciam, že jak on teda, aj to niekde bolo vo fotkách, že s tým jeho Ferrari až do obývačky. Sú takí ľudia, ja viem že sú takí ľudia, ktorí až do obývačky. Aj tie huby by chceli zbierať že z okna auta. Viete, že keby, ideálne by bolo, že do auto na korbu a ideálne len otvorím dvere a vytrhnem. A zdá sa, že idete im pomôcť, hej, že teda aby sa dostali čo najbližšie. A znova, zachovaj nám dedičstvo otcov, Pane. Že ako presne to súvisí s tým, že im to chceme zachovať, hej, že teda dovolíme, aby v lete na štvorkolkách, v zime na skútri. Ja viem, že to láka, ja viem, že to láka. Viete, že taký ten skúter a to proste, ja viem, že sú, láka to ísť vyskúšať. Neviem, nevidím v tom logiku, ale asi vy budete vedieť (rečník sa obrátil na predkladateľa), predpokladám, že mi potom dovysvetlíte.
Z toho, čo som si zbežne pozrel aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Skryt prepis
