Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja sa chcem poďakovať za ten príklad s Prešovom, lebo myslím si, že to je taký krásny modelový príklad toho, čo spôsobí zle politické rozhodnutie pre budúcnosť. A áno, my dvesto rokov chodíme do Kysaku kvôli tomu, že niekto pred tými dvesto rokmi rozhodol, že železnica je niečo zlé a mu tam netreba nič, hej, aby obchádzali. A mám pocit, že za tých 30 rokov, odkedy žijeme v slobodnej krajine, tak sme prijali možno tisícky ďalších takýchto zlých rozhodnutí, ktorých konečné dôsledky budú pociťovať ešte naši vnuci a pravnuci, ale je potrebné na to upozorňovať. A ja verím, že kolegovia, ktorí dnes majú moc v rukách, pozorne počúvajú a aj keď opozičné návrhy neprijímajú a nehlasujú za nich, tak verím, že si niektoré osvoja a predložia ich vlastné, ako svoje vlastné, a ja veľmi rada takéto návrhy potom podporím.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ja som veľmi rada, že pán poslanec Dvořák otvoril teda tému aj bezlepkových potravín, ale to je len jedna kvapka v mori, čo všetko sme našli, že v tomto zákone nie je dobre urobené. Ak hovoríme o tej zmene, ktorú urobilo ministerstvo zdravotníctva, naozaj ju veľmi nešťastne napasovalo, že v čase, keď hovoríme o konsolidačnom balíčku, tak zdravotníctvo prichádza ešte aj so zmenou, že kým desať kíl múky a chleba mohlo byť v jednom balíku, tak teraz vlastne chlieb sa dostal do balíka, kde sú aj cestoviny a ďalšie, ďalšie, ja neviem, keksíky a rôzne iné veci bezlepkové, ale len dve kilá na mesiac. Čiže budú pred voľbou, či múka, alebo teda či cestoviny kúpim, alebo chlieb. Ale to je tak na týždeň, nie na mesiac.
Upriamila by som pozornosť ale aj na to, že všetci asi robím všetko a máme veľmi, celú legislatívu by sme potrebovali upraviť a ja pevne verím, že okrem nového zákona o sociálnych službách budeme teda riešiť hneď aj súbežne zákon o kompenzačných príspevkoch, pretože aj dnes je tá možnosť, že ľudia, ktorí sú odkázaní na bezlepkovú stravu a sú uznaní teda, že splnia náležitosti ako posudkového lekára, tak môžu dostať 30 eur, alebo niekedy to bolo 30 eur na príspevok na stravu, a zároveň teda môžu ešte do lekárne chodiť s receptami. Ale myslím si, že to treba zjednotiť, radšej zvýšiť tie limity na nákup potravín a naozaj neťahať zbytočne a šetriť aj tomu lekárovi čas, aby nemusel vypisovať recepty na niečo, čo bude opakované a povedzme si, celiakia je choroba, ktorá sa rokmi nevylieči, tá bude do konca života, čiže tí pacienti sú do konca života odkázaní.
A pani ministerke by som len odkázala, nech si vyskúša, aké to je piecť chleba a prenášame to na domácnosti v čase, keď hovoríme o tom, že od januára veľmi zdražie cena plynu aj elektriny a na to príde ešte aj zvýšené DPH. Takže to bu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pani kolegyňa, minule som na vás reagovala, teraz opäť budem. Veľmi mi je ľúto, že hovoríte, že argumenty, ktoré tu padajú, sú takzvané pseudoargumenty. Ja si nemyslím, že ochrana života je nejaký pseudoargument, a že právo na interrupciu je už zakotvené ako ľudské právo. No ak by to tak bolo, potom asi by francúzsky parlament nežiadal niečo takéto a veľmi ma mrzí, že napádate aj princíp subsidiarity, pretože princíp subsidiarity pre tých, ktorí nevedia, o čo ide, je to, že drobné veci, ktoré si vieme riešiť sami, si riešime sami a o pomoc vyššie a o solidaritu a podobné žiadame, až keď si sami nevieme vyriešiť problém. Takže toľko k subsidiarite a ja si myslím, že tuná ten princíp subsidiarity má byť práve v tom, že my na Slovensku si povieme, že pre nás základné ľudské právo je právo na život nie právo na potrat. Od toho sa všetko odvíja a áno koalícia sa môže smiať, ak opozícia takéto veci rieši, ale ja a verím, že päť hodín by sme vedeli oveľa efektívnejšie využiť, ak by sme možno bez rozpravy boli zahlasovali za podporu tohto uznesenia a mohli sme teraz riešiť úplne iné ekonomické veci napríklad, ktoré by práve pomohli matkám v núdzi, ktoré by pomohli ženám, ktoré sa ocitli nečakane v situácii, že sú tehotné, mohli by sme napríklad rozprávať aj o tom, že keď sme tu schvaľovali novelu zákona o dotáciách, aby potom následne ministerstvo sociálnych vecí mohlo vypísať výzvu na podporu týraným ženám, teda zariadeniam, ktoré sa starajú o týrané ženy, že prečo práve došlo v dvoch prípadoch k nepodporeniu tohto, pretože tie dve organizácie okrem týraných žien sa starajú žiaľ aj o ženy alebo teda nie žiaľ, ale sa starajú aj o ženy, ktoré sa ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pani kolegyňa, ja si vás veľmi vážim ako právničku a beriem, že ste naozaj žena, ktorá je fundovaná, inteligentná, ale teraz s vami žiaľ nemôžem súhlasiť, naozaj. Nemôžem, lebo základným ľudským právom je právo na život. Medzi tými istými základnými právami predsa nemôže byť právo na potrat a rozhodovať o ňom budeme my, ktorí sme sa všetci narodili, lebo naše matky na potrat nešli. Inakšie by sme to právo rozhodovať tu v parlamente nemali. Viete, hovorili ste prípad pani Izabely. Áno, ja som si to prečítala teraz v 22. týždni. Dnes už je medicína tak ďaleko, že v 22. týždni by dieťa dokázalo aj v inkubátore prežiť. Tak to je zlyhanie lekárov, že neurobili sekciu. Poviem vám svoj osobný príklad, ako študentka mi tiež odišla plodová voda a šesť dní som bola v nemocnici s odtečenou plodovou vodou a sekciu mi urobili až vtedy, keď môjmu synovi prestalo byť srdce. Ale môj syn chvála bohu žije. Keď som potom otehotnela znova po sekcii o deväť mesiacov, lekár bez môjho súhlasu nariadil, že musím ísť na interrupciu. Našťastie som si vyhľadala ďalšieho lekára a povedala som vtedy, že cítim to a nebola som veriaca v tom čase podotýkam, že nemôžem ísť zabiť vlastné dieťa a že to bude moja jediná dcéra, hoci mám päť detí. Nedá sa toto riešiť. My v zákone máme zdravotnú indikáciu. Myslím si, že aj u pani Izabely bola zdravotná indikácia, takže naozaj neschovávajme to a nezrovnávajme to. Právo na život je základné ľudské právo a takto by to malo aj ostať. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, včera som tuná diskutovala o odľahčovacej službe a o tom, či opatrenia, ktoré predkladá ministerstvo práce, sú dostatočné. V reakcii na toto moje vystúpenie pán minister povedal, že plánujú aj ďalšie opatrenie, a to je vlastne zrušenie limitov pri opatrovaných osobách. Návrh, ktorý s pani poslankyňou Holečkovou predkladáme, vlastne hovorí presne to isté. Keďže dnes sú tie limity dvojnásobok sumy životného minima pri opatrovanej osobe a pri, ak je opatrovanou osobou dieťa, tak je to trojnásobok sumy životného minima, tak len pre praktickú ukážku. Výška životného minima od 1. júla 2024, kedy sa zvýšila, je 273 eur na jednu opatrovanú osobu, teda na dospelú osobu, na ďalšiu 191 a na dieťa 125 eur. Čiže keď si to prepočítame, pri dvojnásobku, ak je dôchodok osoby vyšší ako 546 eur, už nastáva krátenie opatrovateľského príspevku. Kolegyňa tu veľmi dobre poukázala na to, aké dôležité je opatrovanie v domácnosti, lebo je to prirodzené prostredie opatrovanej osoby, kde ľahšie zvláda rôzne aj emocionálne, ale aj zdravotné výkyvy, ku ktorým u takýchto osôb veľmi často dochádza. Navyše správne kolegyňa poukázala na to, že máme preťažené zariadenia sociálnych služieb, či už ide o domovy sociálnych služieb, či už ide o zariadenia pre seniorov, či už ide o zariadenia opatrovateľskej služby. Dokonca nám chýba aj opatrovateľská služba, ktorú poskytujú obce a mestá, tak je nedostatková, pretože sú poradovníky na každej obci, v každom meste. Mnohé obce však nemajú ani finančné prostriedky, aby túto službu poskytovali, a preto je veľmi dôležité, aby podľa zákona o rodine sa v prvom rade príbuzní postarali o svojho člena, ktorý je odkázaný na opatrovanie a výška opatrovateľského príspevku od 1. júla ´24 je 615,50 eur, čiže vidíte, že to nie je suma ani dosahujúca minimálnu mzdu. Pri opatrovaní dvoch osôb a viac je to 818,60 eur. Tým chcem povedať len to, že ak niekto dostáva opatrovateľský 615 eur, vzdá sa príjmu zo zamestnania, kde priemerná mzda je dneska okolo 1 400 eur len preto, aby doopatroval svojho príbuzného, prípadne svoje, svoje zdravotne postihnuté dieťa, ale v prípade, že tým postihnutým je senior, ktorý dostal 13. dôchodok, lebo také prípady boli, dali sme krásne pre Vianocami trináste dôchodky, ešte tu bola polemika, či áno, či nie, tešili sme sa, že je to dobrá vec, schválili sme ich, dali sme ich a niektoré o 20 eur presiahli priemernú výšku dôchodku. Čo nasledovalo? Krátenie opatrovateľského príspevku, ktorý minulý rok bol na úrovni, teda do 1. júla bol na úrovni 569 eur. Takže ešte aj túto sumu sme dokázali skrátiť.
Preto si myslím, že my nemáme vytvárať blok a podmienky, aby títo ľudia nemohli si privyrobiť, alebo aby naozaj museli ujsť do práce a nemohli opatrovať, lebo nevyžijú z týchto peňazí. Myslím si, že jediné, čo môžme pre nich urobiť, je tento limit zrušiť. Toto navrhujeme aj v našom zákone úplne veľmi jednoduchom a myslím, že k náprave môže dôjsť hneď. Dnes sú štatistiky také, že po tých našich 13. dôchodkoch zo sto vyplatených opatrovateľských príspevkov zhruba dvadsať sa muselo krátiť, pretože seniori prekročili výšku dvojnásobku životného minima.
Preto navrhujeme naozaj tieto limity životného minima zrušiť.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ja by som sa chcela predovšetkým obidvom kolegom poďakovať za to, že otvárajú veľmi vážne a ťažké zdravotnícke témy, poukazujú na to, aspoň ak to ako laik dobre chápem, že peňazí v zdravotníctve nie je až tak málo, len sú veľmi neefektívne prerozdeľované. A práve tieto nové štandardy a pomoc by mali jednak urýchliť čakacie doby pacientov na ošetrenia, a zároveň aj zefektívniť, aby tých peňazí bolo viac. Dnes sme počúvali, že vláda prijala konsolidačný balíček, bude sa všade šetriť a podľa mňa cesta na to, aby sme sa z toho dostali a aby občania tú kvalitu nestratili, je práve hľadať vnútorné zdroje a vnútorné rezervy.
A vy ukazujete tú cestu, ako sa to dá, tak sa vám chcem veľmi pekne poďakovať a už sa teším na nové štandardy v zdravotníctve.
Ďakujem.

Chcem sa poďakovať obidvom kolegom, že zareagovali. Myslím si, že naozaj treba hľadať a dávame pomocnú ruku na to, že treba riešiť sociálne služby. Ja som rada, že pán minister sa do tejto veľmi náročnej témy pustil. Ale naozaj hľadajme riešenia, ktoré budú potrebné a hlavne ktoré prinesú aj želaný efekt.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, máme pred sebou tlač 408, teda zákon o sociálnych službách. Pred pol rokom sme boli konfrontovaní s nešťastnou udalosťou, keď sa mama so zdravotne postihnutým dieťaťom postavila na koľaje, a vtedy sme si uvedomili, že treba niečo zmeniť a treba niečo riešiť, a tak po pol roku sme sa dočkali novely zákona o sociálnych službách, ktorý teda nerieši len, alebo nereaguje len na túto tragickú udalosť, ale prináša aj ďalšie zmeny. Ja by som chcela najprv vyzdvihnúť tie pozitívne a potom budem aj kritická, ale verím, že pán minister to ocení, lebo ide nám o spoločné dobro.
Takže čo je pozitívne, je to, že osoba, ktorá je opatrovaná doma, doteraz mohla mať maximálne 8 hodín mesačne opatrovateľskú službu, teda navyše, ak potrebovala vypomôcť, tak vlastne iba 8 hodín, teraz sa to navyšuje na 40 hodín mesačne, čo je veľký posun, a preto naozaj ďakujem pánovi ministrovi, že sa to do tejto novely dostalo. Ďalší veľmi pozitívny krok, ktorý myslím, že oceníme všetci, ako tu sme, je to, že pri opatrovaní zdravotne postihnutého dieťaťa sa tých 100 eur zvyšuje na 200 eur, čo je takisto veľké ďakujem. Poďakovať by som mala možno aj za projekt, ktorý vlastne pán minister uviedol, ktorý tento rok, už, myslím, že beží ako národný projekt, od januára bude bežať ako projekt financovaný z európskych financií. K tomuto už ale začínam teraz postupne byť, alebo teda ešte poviem to, že za čo ešte ďakujem, že v odľahčovacej službe sa vychádza v ústrety aj rodičom, ktorí potrebujú vypomôcť s dieťaťom a dneska odľahčovacia služba hovorí o 30 dňoch ročne, po novom to už bude môcť byť aj 360 hodín v hodinovom čerpaní, čiže vlastne 15 dní, ale bude sa to spočítavať na 12 hodín denne, ak som správne z tlačovky pochopila, tak by to malo byť takýmto spôsobom, čiže pre tých, ktorí potrebujú kratšiu starostlivosť, takisto pomoc. No a tým som asi tie svoje pozitívne veci vyčerpala.
A teraz poviem trošku, čo mi vadí. V prvom rade, pán minister spomenul aj dnes, že pomáha obciam, lebo toto je kompetencia obcí. Áno, je to tak, odľahčovacia služba je kompetencia obcí, podobne ako opatrovateľská služba, ale opatrovateľská služba je základná služba a zo všetkých obcí ju poskytuje asi 400 obcí. Čiže vieme, že je to možno ani nie, koľko percent, 15, 20? V ostatných táto služba nie je dostupná. Prečo? Lebo obce živoria, nemajú na to, aby zabezpečovali základný chod samosprávy a nieto ešte poskytovali opatrovateľské služby. Sama som si urobila prieskum, boli prázdniny, tak som chodila po starostoch a pýtala som sa, ako poskytujú opatrovateľskú službu. Povedali mi, že nijako, lebo na ňu nemajú peniaze. A keď som sa spýtala, no ale keď za vami príde občan, že ju potrebuje, alebo že potrebuje odľahčovaciu službu, pýtala som sa, že či vedia, čo je to odľahčovacia služba. Povedali mi, že ani nevedia, čo je to odľahčovacia služba a odpoveď bola, budeme sa snažiť vyhovoriť a poslať ich preč týchto našich občanov, lebo im ju poskytnúť nevieme.
Jedna stránka je otázka financií, ale tá druhá a horšia, že nám zlyháva systém a ja som naozaj očakávala, možno príliš ambiciózne, že touto novelou prinesieme systém do poskytovania sociálnych služieb a nielen si budeme hádzať čo všetko tej samospráve dáme na krk, lebo samospráva teda má poskytovať opatrovateľskú službu, má poskytovať službu v zariadení pre seniorov, má poskytovať službu v zariadeniach opatrovateľskej služby. Ale myslím, že by sme dokázali spočítať na prstoch rúk a nôh, kde všade, ktorá samospráva všetky tieto služby poskytuje. Ak by sme ich vôbec toľko našli, lebo myslím, že ich ani nenájdeme. A odľahčovacia služba je len pomocná služba. Viete, na čo má slúžiť? Na to, že keď ten domáci opatrovateľ je úplne vyčerpaný a unavený, prípadne potrebuje ísť sám so sebou na operáciu, tak vtedy by tá obec mala poskytnúť tú odľahčovaciu službu. A to buď tým, že zabezpečí obecnú opatrovateľku, ktorá bude chodiť do rodiny a pomôže opatrovať klienta, alebo naopak, že nájde zariadenie na tých 30 dní. Toto ale vôbec v praxi nefunguje a obávam sa, že ani týmto krásnym projektom, ani zmenou tohto zákona to fungovať nebude.
Prečo som kritizovala krásny projekt? Na tlačovke bolo povedané, máme 8 300 opatrovateľov detí do 18 rokov, teda od šesť do 18 rokov a pre nich je tento projekt určený. Čiže tým by sme aj mali pomôcť, problém je však, že ak opatrovateľ má nejakých 560 eur opatrovateľské, musí si najprv túto službu zaplatiť a potom ju môže refundovať. Tak som išla na stránku ministerstva a čuduj sa svete, je tam napísané, že žiadosť síce môže dať prostredníctvom úradu práce, ale táto dotácia nie je nárokovateľná, čiže vlastne on ju ani nemusí dostať. On si zabezpečí službu, poskytne, požičia si na ňu a potom bude dva mesiace čakať, či vôbec mu je úrad práce schváli, alebo nie. Toľko k službe.
Ale ešte sa vrátim trošku k tomu, čo pán minister spomínal teraz aj o tých 30 dňoch pre zabezpečenie služby pre obec. Naozaj si myslíme, že tých 30 dní tým obciam pomôže? Ja viem, že to je to dohoda so ZMOS-om, ale nič nám to nerieši, pretože do tých 30 dní, keďže tých služieb je málo, pracovníkov v sociálnych službách ešte menej, sa nepodarí väčšine zabezpečiť služba. A ak ju zabezpečia, to ešte neznamená, že bude poskytovaná bez toho, aby obec musela doplácať. A tu je kameň úrazu. Tie obce na to peniaze nemajú.
Čo sa týka odľahčovacej služby, už som hovorila tých 8 300, ale zabudla som povedať jednu vec. Viete, koľko máme opatrovateľov, ktorí opatrujú svojich príbuzných na Slovensku? Údaj z ústredia práce z minulého týždňa hovorí o 70 133 opatrovateľoch. Čiže my chceme z toho vybrať skupinu 8 300, tým sa budeme snažiť pomôcť, ale ostatných necháme tak, ako sú. Povedzte mi, ak opatruje niekto tuná svoju maminku, svokru a podobne a bude potrebovať ísť na operáciu, kde dá toho rodiča, kto mu pomôže? Toto vôbec neriešime. Prosím naozaj a vyzývam, opozícia, koalícia, spojme sa a predkladajme návrhy, ktoré reálne našim ľuďom pomôžu.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, ja vám veľmi pekne ďakujem za odborné, vysoko odborné zhrnutie a vysvetlenie problému a dovolila by som si dať otázku, ktorú budem smerovať teda na vás, aj keď odpoveď by som možno čakala skôr od členov vlády alebo od pána ministra.
Sedem mesiacov uplynulo odvtedy, ako sme sa začali baviť o novele Trestného zákona, odvtedy už tu bola dvakrát, a ako počúvam, tak bude predložený ďalší pozmeňujúci návrh, čiže vlastne tretia zmena tejto novely, takže sa chcem spýtať, že priznáva vláda, že novela nebola dobrá, že bola zbabraná a že teda pani prezidentka a opozícia mala pravdu?
Ospravedlnia sa teraz niektorí členovia vlády za to, ako to bagatelizovali a ako sa hanlivo vyjadrovali na adresu opozície a prezidentky?
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Ja by som chcela zareagovať na kolegu. Naši starostovia majú problém kvôli prehnanej byrokracie a našim vlastným pravidlám častokrát aj nad rámec smerníc Európskej únie, a preto nevedia využiť finančné prostriedky na rozvoj a obnovu obce. A musíme si priznať, že väčšinu financií práve na rozvoj obcí máme z Európskej únie. V čerpaní eurofondov patríme medzi najmenej úspešné, ale aj najpomalšie čerpajúce krajiny, a preto verím, že tento návrh bude prvým krokom k lepšiemu a efektívnejšiemu nakladaniu s verejnými prostriedkami. Verejným obstarávaním to však nemôže skončiť, pretože problémom, najmä čo sa týka eurofondov, sú aj zložité a nezrozumiteľné pravidlá v našich vlastných výzvach a byrokracia okolo nich. Preto navrhujem, aby sme sa inšpirovali krajinami, kde to funguje a kde môžeme rok čo rok vidieť posun. Zjednodušme procesy urobme lepšie výzvy, efektívnejšiu kontrolu a hlavne dajme väčšiu časť eurofondov do regiónov, pretože tam sú župani, primátori a starostovia, ktorí najlepšie vedia, kedy, ako a kde potrebujeme tieto zdroje použiť.
Ďakujem.