Videokanál poslanca

Pán poslanec, mám tu odpoveď od pána ministra školstva, ktorú vám sprostredkujem.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky aktuálne implementuje, čiže zavádza projekt Aktívna škola, v rámci ktorého identifikuje nasledujúce oblasti ako prierezové. Školské športové súťaže, telesná a športová výchova, inovatívne formy vyučovania, športové kurzy a výcviky, školská športová infraštruktúra a školské krúžky voľnočasové na školách. Tieto oblasti predstavujú zložky výchovnovzdelávacieho, vzdelávacieho procesu, na ktorých sa sekcia športu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Kancelária štátneho tajomníka pre šport v minulosti rôznou formou podieľali. Školský šport ostáva v gescii Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a prípade ďalších prierezových tém je Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pripravené aktívne sa vzájomne dopĺňať a spolupracovať s novým ministerstvom. Ministerstvo má záujem naďalej spolupracovať medzirezortne v tejto oblasti a konkrétny rozsah a obsah tejto spolupráce bude predmetom ďalších stretnutí.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem, pán poslanec, za otázku. Určite všetci vnímate, že rozširovanie Európskej únie je ešte viacej na stole práve v súvislosti s Ukrajinou, ako tomu bolo predtým. Lebo keď sa predtým hovorilo o rozširovaní, tak to nebolo ani počuť, že prebiehajú rokovania, ale akonáhle sa dostala do hry Ukrajina, tak už je to veľká téma. Náš postoj je jasný, že my podporujeme perspektívu Ukrajiny v Európskej únii, ale za podmienok, že musí dodržať všetky kritériá a postup tak, ako to urobili a museli urobiť všetky krajiny vrátane Slovenskej republiky. A zároveň si myslíme, že nemá byť tu robený nejaký dvojitý meter pri prístupe do Európskej únie medzi krajinami východného partnerstva, kde Ukrajina patrí spoločne s ďalšími, ako je Moldavsko, Gruzínsko a krajinami západného Balkánu.
Viete veľmi dobre, že nám ako Slovenskej republike veľmi záleží predovšetkým na krajinách západného Balkánu, aby boli čím skôr integrované do Európskej únie, pretože to, čo sa tam udialo občianskou vojnou, rozpadom Juhoslávie, bola významná destabilizácia, bezpečnostné riziko a je náš záujem, aby sa to stabilizovalo.
Ako lepšie zabrániť akýmkoľvek konfliktom dostať tieto krajiny za rokovací stôl na členstvo, do členstva Európskej únie a tam napĺňať hodnoty, ktoré spoločne vyznávame a riešiť všetky konflikty predovšetkým diskusiou a hľadaním kompromisov. Toto je náš prístup a naši diplomati k tomu pristupovali a slovenská diplomacia v minulosti veľmi aktívne a viete, že aj naši diplomati tam mali významné postavenie aj v zastúpení organizácií spojených názor, názor, národu. To znamená, náš prístup je nerozdeľovať a nehovoriť o tom, že teraz je potrebné urýchlene podporovať Ukrajinu pri vstupe do Európskej únie, pretože si myslíme, že je to skôr politické rozhodnutie, ale brať do úvahy to, čo urobili tie krajiny západného Balkánu za tie desaťročie enormného úsilia, pretože oni urobili pokrok, aj keď to nie je jednoduché a nemôžeme sa dnes pozerať na to, že tak tuto jedna krajina, ktorá sa dostala do nejakej pozície nezávideniahodnej, dokonca ešte vo vojnovom konflikte a bude ešte skôr na tej štartovacej čiare, ako bude niektorá z tých krajín západného Balkánu, na ktorých nám veľmi záleží.
Toto je náš prístup, ktorý podporujeme a som veľmi rád, že nie sme sami a sú na našej strane aj krajiny povedzme či už V4 alebo Slavkovského formátu alebo tzv. C5. Veľmi sa v tom angažuje aj Rakúsko a môžem vám povedať, rovnako aj Taliansko, ktoré zvoláva môj kolega, minister zahraničných vecí Talianska, Tajani zvoláva stretnutie krajín priateľov západného Balkánu, kde práve o tomto chceme rovnako hovoriť. Toto je jasný prístup, pretože hovorí aj o tom, že môžeme byť silnejší aj z hľadiska ochrany, keď poviem príklad nelegálnej migrácie. Toto je náš postoj, pán poslanec, a v tomto budeme zotrvávať aj ďalej.
Dohovoril som, pán predsedajúci.

Vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za otázku. Rozumiem aj tej otázke a je potrebné ju vysvetliť. Iste sa zhodneme všetci, že cestovanie v rámci Schengenu bez pasov v Európskej únii, jedným z najhmatateľnejších, by som povedal, výdobytkov členstva Európskej únie. Dokonca v každých prieskumoch, ktoré sa udejú, či už je to z úrovne Európskej únie, ale aj jednotlivých členských krajinách Európskej únie je toto právo cestovať voľne jedno z najviac hodnotených a je pre to potrebné urobiť maximum pre to, aby nebolo nijakým spôsobom blokované. Zároveň však platí, že riadenie migrácie a ochrany bezpečnosti vonkajších hraníc, je pre Európu ešte stále výzvou, čo vyúsťuje do dočasnej obnovy kontrol na niektorých hraničných prechodoch vnútri Schengenského priestoru.
A pre vašu informáciu, určite sledujete, že jedenásť krajín Schengenský, Schengenského priestoru zaviedlo kontroly na hraniciach. Nedávno to bolo predĺženie z, zo strany Českej republiky. Chvalabohu, že zatiaľ tá kontrola nie je taká, že by významným spôsobom narušila plynulosť cestovania, že robia to selektívne tú kontrolu zameranú predovšetkým na pašerákov nelegálnych migrantov, avšak niečo to už naznačuje. A práve preto je veľmi potrebné, aby sa migračná politika významne zmenila. Je potrebné sa vrátiť k jej posilneniu, lebo v opačnom prípade môžeme povedať, že Schengenský priestor je významne ohrozený a možno až nefunkčný.
Nechcem sa teraz venovať tomu, že ako to urobiť, pretože je tam viacero riešení, ale vrátim sa k tej otázke, ktorú ste aj položili, Slovenská republika dlhodobo presadzuje názor za začlenenie všetkých štátov v európskej, Európskej únie do Schengenského priestoru, a myslíme si, že nás to neoslabí, práve naopak, nás to posilní, len musíme byť dôslední pri ochrane Schengenských hraníc.
V minulom roku sa členom spoločného priestoru bez hraníc stalo Chorvátsko, ako ste určite zachytili a myslím si, že je to určite prospešné pre všetkých nás a teraz rovnako z tohto miesta musím oceniť aj aktivitu Bulharska a Rumunska v tomto smere, pretože splnili všetky technické kritéria na členstvo, urobili veľa pre dôslednú ochranu svojich hraníc a pre potlačenie imigrácie, predovšetkým nelegálnej. Som presvedčený, že naša spolupráca s Bukurešťou a Sofiou sa do konca marca, keď sa námornej a v, keď sa na námornej a vzdušnej hranici oboch štátov oficiálne prestanú platiť pasové kontroly, ešte zintenzívni.
My sme boli rovnako v tej pozícii v roku 2006, keď sme nastúpili do vlády a predchádzajúca vláda nám nechala Schengen v katastrofálnom stave. Dokázali sme urobiť za krátky čas aj vďaka vtedajšiemu ministrovi vnútra a stali sme sa členmi Schengenu a dodnes to oceňujeme ako významnú pridanú hodnotu členstva Európskej únie.
Čiže ešte raz, Slovensko bude naďalej podporovať návrh na plnohodnotné začlenenie týchto dvoch členských krajín Európskej únie - Bulharska a Rumunska - do Schengenského priestoru a nie je to v rozpore s našimi záujmami. Práve naopak.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem aj pánovi poslancovi za otázku.
Pán poslanec, môžem potvrdiť, že rezort diplomacie pod mojím vedením má silný záujem na oživenie ekonomickej diplomacie. V súčasnosti vyhodnocujeme jej ďalšie nastavenie, ktoré vnímame aj na základe podnetov z podnikateľského prostredia za prekonané. Podnikatelia nám signalizujú a mnohí z nich mi aj to potvrdili na osobných stretnutiach koncom minulého roka, keď som ich absolvoval, že táto oblasť potrebuje nové impulzy a nový rozvoj. Potrebujeme hmatateľnejšie výsledky z pohľadu presadzovania našich ekonomických záujmov v zahraničí. Zamýšľané zmeny fungovania ekonomickej diplomacie sa budú týkať ako organizácie činnosti v ústredí, tak aj fungovania siete v zahraničí. Doma plánujeme napríklad obnoviť teritoriálne riadenie ekonomických diplomatov. Zlepšiť proces ich výberu a prípravy vo vzťahu k fungovaniu siete v zahraničí, chceme podrobiť zhodnoteniu výber teritórií, v ktorých ekonomickí diplomati pôsobia. Odborníci na rezorte diplomacie už pracujú s cennými vstupmi od podnikateľskej sféry aj z prostredia štátnej správy. Podmienkou posilnenia siete však bude potrebný záujem slovenských exportérov, s ktorými chceme viesť intenzívny dialóg. Aktivitami ekonomickej diplomacie chceme popri tradičných regiónoch osloviť aj mimoeurópske trhy v juhovýchodnej Ázii, v severnej Afrike, Latinskej Amerike. Všade tam, kde vieme nadviazať na historickú, ale aj súčasnú prítomnosť podnikateľských subjektov, resp. kontaktov s úzkymi väzbami. Na Slovensku chceme byť aktívni a chceme, aby táto spolupráca nabrala na väčších rozmeroch, ako je tomu doposiaľ, aj keď si uvedomujeme, že to pri súčasných ekonomických situáciách, ekonomickej situácii štátneho rozpočtu a konsolidácie nebude jednoduché, pretože musíme šetriť kvôli neschopnej vláde, ktorá tu bola predtým a zanechala nám Slovensko zadlžené a máme aj brzdu z hľadiska zákona o rozpočtovej zodpovednosti, urobíme v rámci možností maximum, čo sa dá.
Ďakujem, pán predsedajúci, dohovoril som.

Ďakujem veľmi pekne za otázku.
Opäť je to jedna z vecí, ktorá je aj v programovom vyhlásení vlády zakotvená, pretože myslíme si a sme o tom presvedčení, že formát V4 je veľmi dôležitý. Jednak preto, že už sa etabloval v tomto prostredí v strednej Európy a že pokrýva v postate populáciu asi v objeme niečo cez 65 mil. obyvateľov a tento hlas krajín V4 je aj významne vnímaný v Bruseli pri mnohých veciach. Je to prosto spájanie sa pri témach, ktoré sú pre tie krajiny, ktoré sa spájajú, dôležité, ako to bolo napr. v prípade migrácie. A preto hneď od môjho nástupu som aktívne začal na tom pracovať. Ako viete, navštívil som ako prvú krajinu Českú republiku, pretože je to nejaká taká naša už zvyklosť a naviac myslíme si, že vzťah s Českou republikou je unikátny vzhľadom na históriu, čo sme spoločne prežili, ale aj súčasnosť, naše obchodné styky a tak ďalej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Pán minister, ospravedlňujem sa, na chvíľu vás preruším, lebo vlastne vôbec nie je jasné, či pán poslanec Sedlák je v miestnosti, ja sa ospravedlňujem, nepoznám ešte všetkých poslancov, ale nesedí na svojom mieste, nie je v miestnosti, tak sa ospravedlňujem, pôjdeme na ďalšiu otázku v tom prípade.

Blanár, Juraj, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Rád by som to dohovoril, ale toto som neskúmal, že či je tu, takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, tá otázka bola položená v tom zmysle, že neustále hovoríme a možno to vyznieva tak, že ako keby sme len hovorili a nekonáme. Chcem vás ubezpečiť, že to, čo hovoríme, má aj svoje základy a konáme a chcem to dokumentovať aj nejakým prístupom, ale najskôr chcem aj vám dať všetkým informáciu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pretože asi tá informácia pre vás nie je až tak blízka, že dnes Ukrajina patrí medzi najzamínovanejšie krajiny na svete a podľa informácií, ktoré hovoria úrady ukrajinské, tá plocha je približne jedna tretina celej Ukrajiny, ktorá je zamínovaná, čo je neuveriteľné číslo, až sa to nedá predstaviť, a preto v tejto oblasti je potrebné urobiť veľmi veľa. Celá tá plocha zhruba zodpovedá asi ploche, na ktorej žije 6 mil. obyvateľov, čo je naozaj veľká plocha, a tým pádom môžeme povedať, že život na tomto území je významne obmedzený a, by som povedal, až nebezpečný z tohto pohľadu a hovoria o tom aj štatistiky, ktoré sa nám podarilo získať aspoň z tých dostupných zdrojov, ktoré máme, že tam bolo 570 výbuchov na oslobodených územiach a pri týchto výbuchoch prišlo o život 264 osôb a 580 osôb bolo zranených. Čiže z týchto, 75 % z týchto výbuchov boli práve míny, ktoré neboli, neboli odstránené, a preto aj v programovom vyhlásení vlády sme jasne deklarovali, že chceme pomôcť Ukrajine, ale iba humanitárne a v oblastiach práve, ktoré poskytujú síce obranné systémy, ale nesmrtiace, a v tomto prípade sú to odmínovacie systémy Božena napríklad 4, alebo tie, ktoré sú už aj modernejšie, Božena 5. Asi desať kusov už tam pôsobí a ja sám som spoločne s ministerstvom financií podpísal ďalšie dva kusy Boženy 4, ktoré sa budú vyrábať v našej firme, ktorá ich vyrába, je to Way Industries, akciová spoločnosť, aj spolu s príslušenstvom v hodnote 750-tisíc eur, a tieto by mali odovzdané ukrajinskej strane a využívané na odmínovanie práve územia v Chersonskej oblasti.
Ale, samozrejme, neostávame len pri tejto činnosti, budeme mať stretnutie na pohraničí alebo na hranici s predsedom vlády Ukrajinskej republiky, bude to za účasti premiéra, už to bolo oznámené, dohodli sa na tom práve telefonickým rozhovorom a ešte predtým, ako nám ukrajinská strana povie, kde by sme mohli pomôcť, tak sme pripravili balík na zazimovanie, ktorý je asi v hodnote do 200-tisíc plus-mínus, a predovšetkým je to balík, ktorý poskytuje generátory, ohrievače a takéto veci, ktoré sú potrebné, lekárničky, termobielizeň, aby práve, keďže dnes dochádza k ničeniu, alebo prerušovaniu tej infraštruktúry energetickej, kde sú výpadky elektrickej energie a využívajú, povedzme, na kúrenie aj elektrickú energiu, ale aj na iné veci, tak aby mohli ako-tak fungovať aj s našou pomocou.
Toto je jasný príklad toho, že nielenže máme jasný, suverénny postoj ku konfliktu na Ukrajine, a zároveň ho aj napĺňame do bodky a budeme v tom pokračovať ďalej, pán poslanec.
Ďakujem, dohovoril som.

Pán poslanec, tú vašu obohratú pesničku už poznáme. Neustále sa snažíte nejakým spôsobom naznačovať, že sme na jednej alebo na druhej strane. Prečítali ste si, a to oceňujem, programové vyhlásenie vlády, kde je úplne jasne napísaný náš postoj. A ten postoj sa nemení.
A zároveň hovoríme, že sme ma strane mieru, ale to, ako ten mier bude vypadať, tak to nebude taká jednoduchá vec, ako si pán poslanec Ondrej Dostál spomenie a položí otázku pánovi ministrovi, ktorý vyrieši mier na Ukrajine. Chceme všetci, aby Ukrajina bola mierová. Chceme všetci, aby Ukrajina bola demokratická, pretože má tam mnohé demokratické deficity, a chceme zároveň všetci, aby Ukrajina bola celistvou krajinou v rámci hraníc, ktoré boli medzinárodne uznané. My sme jasne povedali, že je to porušenie medzinárodného práva, a za tým si stojíme na rozdiel od niektorých vyjadrení opozičných poslancov, ktorí aj dnes v parlamente napr. európskom, teda dnes nie, ale stále majú aktivity za uznanie Kosova. Prečo neadresujete tým vašim kolegom, ktorí sú tam, aby s tým prestali? Pretože uznanie Kosova znamená priznanie, že vlastne nám nezáleží na dodržiavaní medzinárodného práva, ale toto už je iná téma.
Pán poslanec, ešte raz oceňujem, že ste prečítali naše programové vyhlásenie vlády, a môžete sa pokojne naň odvolávať, preto za tým si stojíme.
Ďakujem, pán predsedajúci. (Potlesk.)

Ďakujem. Na otázky, ktoré ste priamo adresovali na pána ministra, tak pevne verím, že bude mať možnosť vám odpovedať. Ale odpoviem vám na tie, ktoré ste politicky sa snažili klásť.
Pani poslankyňa, nemusíte mať vôbec žiadnu obavu, my sme rovnako tvrdili pred voľbami to, čo tvrdíme aj po voľbách, a máme to v programovom vyhlásení vlády. Náš postoj ku krajine je konzistentný pred voľbami aj po voľbách. A jasne sme povedali, že vojenskú pomoc Ukrajine zo skladov armády Slovenskej republiky už neposkytneme a vyjadrili sme to jasne v tom hlasovaní, ktoré sme odmietli, ten posledný štrnásty balík. Ale povedali sme, že budeme pomáhať humanitárne a budeme pomáhať v tých oblastiach, kde sú tzv. nesmrtiace prostriedky, vojenské, použité, a to sú napríklad odmínovacie stroje. A môžem vás ubezpečiť, že v tejto oblasti konáme. Ja sám som podpísal obstarávanie alebo presnejšie finančné prostriedky na ďalšie Boženy 4 na odmínovanie, ktoré sa začnú vyrábať pre ukrajinskú stranu a budú slúžiť v Chersonskej oblasti na odmínovanie.
Rovnako pripravujeme balík humanitárnej pomoci, tzv. zazimovací balík pre Ukrajinu v hodnote 175-tisíc a budeme pripravovať ďalšie, ktoré by mali pomôcť, a komunikujeme aj s ukrajinskou stranou, že v ktorých oblastiach humanitárne im môžeme ešte pomôcť. A naviac treba povedať aj to, že pomáhame aj všetkým utečencom z Ukrajiny, ktorí žijú na území Slovenskej republiky a významným spôsobom z rozpočtu Slovenskej republiky im pomáhame.
Čiže, pani poslankyňa, nemusíte mať obavu. Naša integrita toho, čo sme hovorili pred voľbami a po voľbách, je určite zachovaná.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán poslanec, prečítam odpoveď od pána ministra Kamenického, ktorý vám ďakuje za otázku. Trinásty dôchodok... (Reakcie z pléna.) Pardon. Áno, takže pán poslanec Jakab chýbal v sále, takže mu prepadla otázka.
Takže pristúpime k piatej otázke, ktorú položila pani poslankyňa Veronika Remišová, a je to rovnaká otázka ako č. 9, ktorú položil pán poslanec Jozef Pročko podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi obrany Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi. Prečítam v zastúpení túto odpoveď.
Vážený pán poslanec, pani poslankyňa, ďakujeme vám za vašu otázku. Bývalí ministri obrany Slovenskej republiky Jozef Naď (správne Jaroslav Naď, pozn. red.) a Martin Sklenár doslova vyprázdnili vojenské sklady. Na Ukrajinu darovali vojenský materiál v hodnote 671 miliónov eur a ďalších 20 miliónov eur minuli vo forme humanitárnej a finančnej pomoci. Ďalšiemu mrhaniu s národnými zdrojmi našťastie zabránili občania, ktorí im v parlamentných voľbách zastavili úplne jasné, vystavili úplne jasné vysvedčenie. Slovenská republika kvôli vojenskej pomoci vo forme darovania stíhačiek MIG-29 a systému protivzdušnej obrany S-300 navyše stratila schopnosť samostatne brániť vzdušný priestor a tento typ obrany musí budovať nanovo. Zbavenie sa týchto, ale aj ďalších podstatných prvkov našej obrany vláda ohrozila, teda bývalá vláda ohrozila obyvateľov Slovenskej republiky, čo môže vyústiť do vážnych bezpečnostných následkov.
Vláda Slovenskej republiky z tohto dôvodu považuje čo najskoršie zabezpečenie absolútne kolabujúcej protivzdušnej obrany za jednu zo svojich hlavných priorít. Naša vláda hneď na začiatku svojho pôsobenia jasne vyjadrila svoje suverénne stanovisko, ktoré zahraničie rešpektuje. Vláda Slovenskej republiky zastavila vojenskú pomoc Ukrajine a odmietla pokračovať v darovaní vojenského materiálu zo skladových zásob ozbrojených síl Slovenskej republiky. Tento postoj bol jasne preukázaný tým, že vláda odmietla štrnásty balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 40 miliónov eur pripravený bývalým ministrom obrany Sklenárom a bývalým premiérom Ódorom. Z tohto dôvodu bude Slovenská republika Ukrajine pomáhať už len humanitárne a nesmrtiacimi prostriedkami v civilnej oblasti.
Pán podpredseda, skončil som.