Videokanál poslanca

Pán poslanec, dovoľte mi na úvod, aby som okomentoval ten váš úvod tej otázky. Ja som sedel rovnako v tomto parlamente, bol som opozičným poslancom a videl som, ako vy, koaliční poslanci, ste mali rovnako množstvo otázok rovnakých na vlastných ministrov a vtedy ste boli ticho. Takže poprosím vás, je to úplne legitímny spôsob. Ak sú tu otázky a nevieme, koľko kto dostane, pretože sa položí táto otázka viacerými, aby sa dostala jednoducho na poradie. Čiže nepozerajte na to, ako na niečo, čo je výnimočné preto, že ste to aj vy používali a myslím si, že je to legitímne.
A teraz k tomu, čo ste povedali. Pán poslanec, ja som na to odpovedal, ale vy ste to opomenuli zámerne. Ostáva ministerstvu zahraničných vecí naďalej v procese schvaľovania, licenčného schvaľovania na udelenie licencie pre obchodovanie s nejakými zbraňami? Ostáva. (Reakcie z pléna.) Počkajte, počkajte. Ja teraz odpovedám, ak dovolíte. Ostáva. Čiže ak ste vy spochybňovali, že ministerstvo obrany nedisponuje informáciami o dodržiavaní ľudských práv alebo nejakých rezolúcií a tak ďalej, no tak ich dostane od ministerstva zahraničných vecí, pán poslanec. A ja pochybujem, že hociktorý minister obrany alebo aj vy, keby ste boli minister obrany, že by ste ignorovali stanovisko ministerstva zahraničných vecí, kde bude jasne napísané, že povedzme, toto je v poriadku, ale toto nie je v poriadku. Preto je to tak vymyslené, že ten reťazec je takto prepojený vzájomne. To, že bude mať ministerstvo obrany tzv. právo veta alebo definitívne rozhodnutie, že môže povedať napriek tomu, že to celé neadministruje, robí to ministerstvo hospodárstva, že neudelí licenciu, tak je to jeho kompetencia, ale musí zobrať do úvahy kompletne všetky názory jednotlivých ministerstiev, ktoré sú z hľadiska tohto procesu udeľovania licencie do toho zahrnuté. Čiže nemusíte mať žiadne obavy o to, že ministerstvo obrany nebude môcť niečo posúdiť, lebo od všetkých kompetentných tieto stanoviská dostane a na základe toho určite zodpovedne rozhodne.
Ak ste mali inú skúsenosť počas vášho pôsobenia, že napriek tomu, že ste dostali nejaké stanovisko, ste rozhodli inak, to už ja jednoducho neviem zmeniť, ale my určite takéto niečo robiť nebudeme. Bude to v súlade so zákonom a predovšetkým v súlade so záujmami Slovenskej republiky v tejto oblasti, pretože myslíme si, že aj obranný priemysel je významnou časťou ekonomiky a je dobre, aby sme zamestnanosť aj profitabilitu práve tohto obranného systému posilnili, pokiaľ je to možné.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, ktorá je to otázka v poradí? (Reakcia z pléna.) Dvadsaťsedem.
Vážený pán poslanec Dostál, keďže novela kompetenčného zákona sa týka aj ministerstva zahraničných vecí, dovolím si teda odpovedať aj za náš rezort, pretože je mi jasné, že kam mierite. Môžem vás ubezpečiť, že celý tento proces vôbec nijakým spôsobom neznižuje úlohu akéhokoľvek rezortu v tomto procese udeľovania licencií, ktoré je rozdelené pre jednotlivé typy zbraní, ale práve naopak, reflektuje na nejakú skúsenosť a tá bola zapracovaná do tejto novely. Ja som si všimol mnohé diskusie a predovšetkým diskusie zo strany opozičných poslancov, že ministerstvo zahraničných vecí stráca možnosť pripomienkovať alebo vyjadrovať sa. Môžem vás ubezpečiť, že ak si prečítate dobre tento zákon a túto novelu nie je tomu tak. Ministerstvo zahraničných vecí naďalej ostáva veľmi dôležitou súčasťou udeľovania licencií, ktoré riadi ministerstvo hospodárstva. Pre úplnosť, aby bolo zrejmé, a k tomu ministerstvo hospodárstva oslovuje ďalšie v zmysle tohoto zákona, ministerstve, ktoré sa vyjadrujú, vrátane Slovenskej informačnej služby. A každé toto ministerstvo alebo informačná služba má svoju funkciu v tejto, v tomto reťazci schvaľovania. A ministerstvo zahraničných vecí túto funkciu a pozíciu naďalej má, pretože práve ono posudzuje predovšetkým časť týkajúcu sa dodržiavania rôznych dohovorov medzinárodných, rezolúcií Organizácie spojených názoro... nádoro... nározov, národov, pardon, pretože máme k tomu najbližšie a vieme, akým spôsobom sa všetky tieto veci posudzujú a zároveň sme súčasťou aj systému, kde vzájomne sa informujeme, tzv. koarmu, kde dávame informácie pri odmietnutí napríklad udelenia licencií aj pre ostatných našich partnerov, ktorí sú v tomto zaangažovaní. A táto naša povinnosť stále ostáva a budeme v nej pokračovať ďalej bez ohľadu na to, že nebudeme mať tzv. právo veta, ak to tak môžem povedať. A toto právo veta sa presunie na ministerstvo obrany, pretože ministerstvo obrany v každom prípade musí brať rovnako do úvahy stanovisko aj ministerstva zahraničných vecí a v konečnom dôsledku o tejto licencii rozhodne potom ministerstvo hospodárstva. Napokon však mali ste ministra hospodárstva, ktorý o tom takisto rozhodoval, bol pri tom a vie veľmi dobre, že tento proces nebude nejakým spôsobom narušený po novele tohoto kompetenčného zákona.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem, pani poslankyňa, za otázku, ktorá je totožná s otázkou 28, 30, 39, 48, 60, 89 a 97 pre úplnosť.
Vážená pani poslankyňa, v prvom rade mi dovoľte uviesť veci do kontextu. Prieskum Eurobarometer, ktorý bol publikovaný v decembri minulého roka, síce priniesol údaj, ktorý spomínate, zároveň ale ide o viac ako desaťpercentný nárast oproti rovnakému prieskumu zo začiatku roka 2023, keď Únii dôverovalo len 37 obyvateľov, 37 percent obyvateľov Slovenska. Veľmi podobné čísla, približne polovica opýtaných dôveruje EÚ aj v Maďarsku, Poľsku či Rakúsku. V Českej republike to bolo dokonca len 38 percent.
Dôvodom môže byť niekoľko argumentov, no vo veľkej miere sa na tom zrejme podieľa pomerne nízka informovanosť občanov o tom, ako EÚ vlastne funguje. Aj preto sme na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí pripravili koncept väčšieho zviditeľnenia Únie ako príspevok tohoročnému výročiu 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie, ktoré bude jedným z kľúčových prvkov strategickej komunikácie rezortu na rok 2024.
Z nášho verejného priestoru ako keby sa vytratilo zdôrazňovanie konkrétnych prínosov nášho členstva v Európskej únii - možnosť voľne cestovať, pracovať, zrušenie roamingu, možnosti štúdia na zahraničných vysokých školách za rovnakých podmienok ako v majú v krajinách študenti, platba spoločnou menou, pozitívny vplyv na zamestnanosť a životnú úroveň, kvalita potravín aj produktov, aj keď sme museli poukázať veľakrát na dvojakú kvalitu potravín, s čím sa ešte pasujeme, ochrana osobných údajov a tak ďalej. Slovenská republika má už 20 rokov príležitosť spolurozhodovať o veciach, ktoré sa nás bytostne dotýkajú. Možnosť ovplyvňovať politiku EÚ, brániť naše slovenské záujmy a to všetko chceme robiť aj do budúcnosti a možno ešte jeden dôvetok, prečo aj klesá nedôvera povedzme k Európskej únii v niektorých krajinách. Môže to byť práve aj oblasť nezvládnutej nelegálnej migrácie, pretože ak vidia, že jednoducho táto oblasť nie je zvládnutá, budú musieť byť obnovené kontroly na hraniciach, tak to veľmi neprispieva k tomu, že by dôverovali Európskej únii, ale treba zdôrazniť, že je potrebné rozlišovať medzi Európskou úniou a súčasným vedením Európskej únie. A to sú dve rozličné veci. Ja sa domnievam, že súčasné vedenie Európskej únie v mnohých oblastiach nedokázalo dostatočne reagovať na mnohé výzvy, ktoré Európska únia mala a preto tento negatívny dopad môže byť. Pevne verím, že budúce voľby do Europarlamentu a vykrajovanie novej Eurokomisie budú významným mementom pre všetkých tých, ktorí budú sa uchádzať o tieto pozície, že ak by chceli pokračovať v tejto politike, ktorá nebola zvládnutá, to by som mohol hovoriť veľa príkladov nezvládnutá politika v rámci covidu a tak ďalej, tak že si to zoberú k srdcu a že budú sa vracať k tým koreňom Európskej únie a tá je a tie korene sú v prvom rade mierové a v druhom rade vzájomná rešpektujúca partnerská spolupráca v oblastiach, ktoré sme zverili do Bruselu a rešpektovanie suverénnych kompetencií, ktoré jednotlivé krajiny stále majú a mali by mať vrátane práva veta pri hlasovaniach pri niektorých závažných otázkach. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. (Potlesk.)

Vážený pán poslanec, minister dopravy uvádza nasledovné.
Pri tvorbe systémového prístupu, ktorého výsledkom by bolo zlepšenie súčasného, súčasného nevyhovujúceho stavu, je preto potrebné vychádzať zo základných poznatkov, ktoré by vytvorili predpoklady pre možnosť trvalého udržateľného plánovania pri zabezpečení financovania programu v dlhodobom časovom horizonte. Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky si v programovej štruktúre na uvedený účel vytvorila samostatný prvok, je tu uvedené číslo rekonštrukcia a modernizácia mostných objektov na cestách I. triedy. V rámci prípravy návrhu rozpočtu na roky 2024 a 2026 si Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky nárokovalo finančné prostriedky kapitálové výdavky na rekonštrukciu mostných objektov na cestách I. triedy nasledovne:
Na rok 2024 je to 20 miliónov zaokrúhlene 400-tisíc, na rok 2025 je to 35 miliónov zaokrúhlene 100-tisíc a na rok 2026 je to 35 miliónov zaokrúhlene 100-tisíc. Pri súčasnej kritickej kumulácii mostných objektov v stupňoch s vysokým rizikom potreby obmedzenia prevádzky je aplikácia strategického plánovania v podmienkach Slovenskej správy ciest realizovateľná len s určitým časovým posunom. Dôvodom je najmä rozsah potrieb výrazne prevyšujúci možnosti správcu a nevyhnutnosť prijatia prijať také opatrenia, ktoré by umožnilo riešiť túto situáciu v relatívne krátkom čase. Z tohto dôvodu ministerstvo dopravy okrem potreby výraznej alokácie finančných prostriedkov v dlhodobo predvídateľnom objeme analyzuje aj alternatívne možnosti financovania kritickej situácie mostných objektov. Jedných z takýchto modelov sa javí model PPP projektov, to znamená projektov súkromného verejného partnerstva.
Záverom ministerstva dopravy je vytvoriť synergický efekt medzi implementáciou mostného programu, t. j. výrazným navýšením finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu v dlhodobom horizonte tak, aby bolo možné čo najefektívnejšie spomaliť a zvrátiť proces degradácie mostných objektov a realizáciou plošnej revitalizácie mostných objektov prostredníctvom PPP projektov. Za týmto účelom ministerstvo dopravy v súčasnosti analyzuje možnosti realizácie plošnej obnovy mostných objektov pomocou PPP projektov, pričom podľa predbežných analýz sa takýto modle javí ako vhodný. Aby bolo možné vyhodnotiť aj výhodnosť takéhoto modelu realizácie ministerstvo dopravy zabezpečí vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti PPP projektu v súlade s metodickými dokumentami Ministerstva financií Slovenskej republiky. Súčasťou tejto štúdie bude aj obligátny prepočet Hodnoty za peniaze. Vzhľadom na aktuálne ekonomické ukazovatele a potrebu konsolidácie verejných financií je zámerom ministerstva dopravy eliminovať vplyv PPP projektu na štátny dlh a platby koncesionárovi rozložiť v čase bez nutnosti disponibility finančných prostriedkov v momente začatia realizácie PPP projektu. Cieľom je uhrádzať platby súkromnému partnerovi až v momente, keď dôjde k dosiahnutiu vopred dohodnutého míľnika napríklad uvedenie určitého počtu obnovených mostov do prevádzky. Pri aplikovaní odhadu nákladov na diagnostiku, projektovú prípravu a samotnú rekonštrukciu mostných objektov by pri alokácii výšky 30 miliónov eur na rok zo štátneho rozpočtu bolo možné súčasný nepriaznivý stav mostných objektov zvrátiť v priebehu cirka 16-tich rokov. Pri zabezpečení alokácie z prostriedkov vo výške 50 miliónov eur na rok by bolo možné súčasný stav zvrátiť v priebehu desiatich rokov. Príprava na rekonštrukcia mostných objektov v danom kraji bude prebiehať v súlade s harmonogramom prípravy a výstavby mostných projektov cestnej infraštruktúry v závislosti od disponibilných finančných prostriedkov vyčlenených v rozpočte Slovenskej správy ciest.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem, pán poslanec, za otázku a v zastúpení pána ministra dopravy vám prečítam jeho odpoveď.
Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky na podporu cyklodopravy z finančných zdrojov plánu obnovy a odolnosti má určené oprávnené územie mesta nad 20-tisíc obyvateľov s možným presahom do okolitých obcí do vzdialenosti cirka päť kilometrov, resp. po najbližšiu obec. Presný zoznam oprávnených žiadateľov nájdete na stránke Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v časti cyklistická doprava a cyklistika v rámci vízie plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Pri danej výzve je zverejnený aj zoznam miest a priľahlých obcí oprávneného územia. V prípade, ak sa potencionálny žiadateľ nenachádza na oprávnenom území, odporúčame mu pokúsiť sa čerpať finančné prostriedky z Programu Slovensko. Pre informáciu, na cyklodopravu je vymedzených alebo vyčlenených sto miliónov eur.
Skončil som, pán predsedajúci.

Pán poslanec, ja si myslím, že v odpovedi, ktorú som prečítal, je toto zodpovedané. Keby ministerstvo akýmkoľvek spôsobom pochybovalo o tom, že by to nebolo schopné naplniť, tak určite by pán minister naznačil, že potrebujú posilniť a tak ďalej. Skôr ide o to, že došlo k dohode, ktorí, tí ktorí mali na starosť šport, ktorý nebol súčasťou vzdelávania, sa odčlenia a pôjdu na ministerstvo nové a ktorí ostanú a budú napĺňať tento školský šport, ktorý je nevyhnutný, a myslím si, že správny.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Pán poslanec, mám tu odpoveď od pána ministra školstva, ktorú vám sprostredkujem.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky aktuálne implementuje, čiže zavádza projekt Aktívna škola, v rámci ktorého identifikuje nasledujúce oblasti ako prierezové. Školské športové súťaže, telesná a športová výchova, inovatívne formy vyučovania, športové kurzy a výcviky, školská športová infraštruktúra a školské krúžky voľnočasové na školách. Tieto oblasti predstavujú zložky výchovnovzdelávacieho, vzdelávacieho procesu, na ktorých sa sekcia športu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Kancelária štátneho tajomníka pre šport v minulosti rôznou formou podieľali. Školský šport ostáva v gescii Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a prípade ďalších prierezových tém je Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pripravené aktívne sa vzájomne dopĺňať a spolupracovať s novým ministerstvom. Ministerstvo má záujem naďalej spolupracovať medzirezortne v tejto oblasti a konkrétny rozsah a obsah tejto spolupráce bude predmetom ďalších stretnutí.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem, pán poslanec, za otázku. Určite všetci vnímate, že rozširovanie Európskej únie je ešte viacej na stole práve v súvislosti s Ukrajinou, ako tomu bolo predtým. Lebo keď sa predtým hovorilo o rozširovaní, tak to nebolo ani počuť, že prebiehajú rokovania, ale akonáhle sa dostala do hry Ukrajina, tak už je to veľká téma. Náš postoj je jasný, že my podporujeme perspektívu Ukrajiny v Európskej únii, ale za podmienok, že musí dodržať všetky kritériá a postup tak, ako to urobili a museli urobiť všetky krajiny vrátane Slovenskej republiky. A zároveň si myslíme, že nemá byť tu robený nejaký dvojitý meter pri prístupe do Európskej únie medzi krajinami východného partnerstva, kde Ukrajina patrí spoločne s ďalšími, ako je Moldavsko, Gruzínsko a krajinami západného Balkánu.
Viete veľmi dobre, že nám ako Slovenskej republike veľmi záleží predovšetkým na krajinách západného Balkánu, aby boli čím skôr integrované do Európskej únie, pretože to, čo sa tam udialo občianskou vojnou, rozpadom Juhoslávie, bola významná destabilizácia, bezpečnostné riziko a je náš záujem, aby sa to stabilizovalo.
Ako lepšie zabrániť akýmkoľvek konfliktom dostať tieto krajiny za rokovací stôl na členstvo, do členstva Európskej únie a tam napĺňať hodnoty, ktoré spoločne vyznávame a riešiť všetky konflikty predovšetkým diskusiou a hľadaním kompromisov. Toto je náš prístup a naši diplomati k tomu pristupovali a slovenská diplomacia v minulosti veľmi aktívne a viete, že aj naši diplomati tam mali významné postavenie aj v zastúpení organizácií spojených názor, názor, národu. To znamená, náš prístup je nerozdeľovať a nehovoriť o tom, že teraz je potrebné urýchlene podporovať Ukrajinu pri vstupe do Európskej únie, pretože si myslíme, že je to skôr politické rozhodnutie, ale brať do úvahy to, čo urobili tie krajiny západného Balkánu za tie desaťročie enormného úsilia, pretože oni urobili pokrok, aj keď to nie je jednoduché a nemôžeme sa dnes pozerať na to, že tak tuto jedna krajina, ktorá sa dostala do nejakej pozície nezávideniahodnej, dokonca ešte vo vojnovom konflikte a bude ešte skôr na tej štartovacej čiare, ako bude niektorá z tých krajín západného Balkánu, na ktorých nám veľmi záleží.
Toto je náš prístup, ktorý podporujeme a som veľmi rád, že nie sme sami a sú na našej strane aj krajiny povedzme či už V4 alebo Slavkovského formátu alebo tzv. C5. Veľmi sa v tom angažuje aj Rakúsko a môžem vám povedať, rovnako aj Taliansko, ktoré zvoláva môj kolega, minister zahraničných vecí Talianska, Tajani zvoláva stretnutie krajín priateľov západného Balkánu, kde práve o tomto chceme rovnako hovoriť. Toto je jasný prístup, pretože hovorí aj o tom, že môžeme byť silnejší aj z hľadiska ochrany, keď poviem príklad nelegálnej migrácie. Toto je náš postoj, pán poslanec, a v tomto budeme zotrvávať aj ďalej.
Dohovoril som, pán predsedajúci.

Vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za otázku. Rozumiem aj tej otázke a je potrebné ju vysvetliť. Iste sa zhodneme všetci, že cestovanie v rámci Schengenu bez pasov v Európskej únii, jedným z najhmatateľnejších, by som povedal, výdobytkov členstva Európskej únie. Dokonca v každých prieskumoch, ktoré sa udejú, či už je to z úrovne Európskej únie, ale aj jednotlivých členských krajinách Európskej únie je toto právo cestovať voľne jedno z najviac hodnotených a je pre to potrebné urobiť maximum pre to, aby nebolo nijakým spôsobom blokované. Zároveň však platí, že riadenie migrácie a ochrany bezpečnosti vonkajších hraníc, je pre Európu ešte stále výzvou, čo vyúsťuje do dočasnej obnovy kontrol na niektorých hraničných prechodoch vnútri Schengenského priestoru.
A pre vašu informáciu, určite sledujete, že jedenásť krajín Schengenský, Schengenského priestoru zaviedlo kontroly na hraniciach. Nedávno to bolo predĺženie z, zo strany Českej republiky. Chvalabohu, že zatiaľ tá kontrola nie je taká, že by významným spôsobom narušila plynulosť cestovania, že robia to selektívne tú kontrolu zameranú predovšetkým na pašerákov nelegálnych migrantov, avšak niečo to už naznačuje. A práve preto je veľmi potrebné, aby sa migračná politika významne zmenila. Je potrebné sa vrátiť k jej posilneniu, lebo v opačnom prípade môžeme povedať, že Schengenský priestor je významne ohrozený a možno až nefunkčný.
Nechcem sa teraz venovať tomu, že ako to urobiť, pretože je tam viacero riešení, ale vrátim sa k tej otázke, ktorú ste aj položili, Slovenská republika dlhodobo presadzuje názor za začlenenie všetkých štátov v európskej, Európskej únie do Schengenského priestoru, a myslíme si, že nás to neoslabí, práve naopak, nás to posilní, len musíme byť dôslední pri ochrane Schengenských hraníc.
V minulom roku sa členom spoločného priestoru bez hraníc stalo Chorvátsko, ako ste určite zachytili a myslím si, že je to určite prospešné pre všetkých nás a teraz rovnako z tohto miesta musím oceniť aj aktivitu Bulharska a Rumunska v tomto smere, pretože splnili všetky technické kritéria na členstvo, urobili veľa pre dôslednú ochranu svojich hraníc a pre potlačenie imigrácie, predovšetkým nelegálnej. Som presvedčený, že naša spolupráca s Bukurešťou a Sofiou sa do konca marca, keď sa námornej a v, keď sa na námornej a vzdušnej hranici oboch štátov oficiálne prestanú platiť pasové kontroly, ešte zintenzívni.
My sme boli rovnako v tej pozícii v roku 2006, keď sme nastúpili do vlády a predchádzajúca vláda nám nechala Schengen v katastrofálnom stave. Dokázali sme urobiť za krátky čas aj vďaka vtedajšiemu ministrovi vnútra a stali sme sa členmi Schengenu a dodnes to oceňujeme ako významnú pridanú hodnotu členstva Európskej únie.
Čiže ešte raz, Slovensko bude naďalej podporovať návrh na plnohodnotné začlenenie týchto dvoch členských krajín Európskej únie - Bulharska a Rumunska - do Schengenského priestoru a nie je to v rozpore s našimi záujmami. Práve naopak.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem aj pánovi poslancovi za otázku.
Pán poslanec, môžem potvrdiť, že rezort diplomacie pod mojím vedením má silný záujem na oživenie ekonomickej diplomacie. V súčasnosti vyhodnocujeme jej ďalšie nastavenie, ktoré vnímame aj na základe podnetov z podnikateľského prostredia za prekonané. Podnikatelia nám signalizujú a mnohí z nich mi aj to potvrdili na osobných stretnutiach koncom minulého roka, keď som ich absolvoval, že táto oblasť potrebuje nové impulzy a nový rozvoj. Potrebujeme hmatateľnejšie výsledky z pohľadu presadzovania našich ekonomických záujmov v zahraničí. Zamýšľané zmeny fungovania ekonomickej diplomacie sa budú týkať ako organizácie činnosti v ústredí, tak aj fungovania siete v zahraničí. Doma plánujeme napríklad obnoviť teritoriálne riadenie ekonomických diplomatov. Zlepšiť proces ich výberu a prípravy vo vzťahu k fungovaniu siete v zahraničí, chceme podrobiť zhodnoteniu výber teritórií, v ktorých ekonomickí diplomati pôsobia. Odborníci na rezorte diplomacie už pracujú s cennými vstupmi od podnikateľskej sféry aj z prostredia štátnej správy. Podmienkou posilnenia siete však bude potrebný záujem slovenských exportérov, s ktorými chceme viesť intenzívny dialóg. Aktivitami ekonomickej diplomacie chceme popri tradičných regiónoch osloviť aj mimoeurópske trhy v juhovýchodnej Ázii, v severnej Afrike, Latinskej Amerike. Všade tam, kde vieme nadviazať na historickú, ale aj súčasnú prítomnosť podnikateľských subjektov, resp. kontaktov s úzkymi väzbami. Na Slovensku chceme byť aktívni a chceme, aby táto spolupráca nabrala na väčších rozmeroch, ako je tomu doposiaľ, aj keď si uvedomujeme, že to pri súčasných ekonomických situáciách, ekonomickej situácii štátneho rozpočtu a konsolidácie nebude jednoduché, pretože musíme šetriť kvôli neschopnej vláde, ktorá tu bola predtým a zanechala nám Slovensko zadlžené a máme aj brzdu z hľadiska zákona o rozpočtovej zodpovednosti, urobíme v rámci možností maximum, čo sa dá.
Ďakujem, pán predsedajúci, dohovoril som.