Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 11. apríla v tomto roku schválila vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 585/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom návrhu zákona je poskytnúť samosprávam v roku 2024 zvýšený podiel na výnose dane z príjmov fyzických osôb, zo zdrojov dane z príjmov právnických osôb už do konca roka 2024 a umožniť obciam a vyšším územným celkom do konca tohto roku použiť tieto finančné prostriedky na krytie výdavkov bežného rozpočtu aj zdroje rezervného fondu. Dôvodom je nedostatok hotovosti u samospráv spôsobený schválením legislatívnej zmeny zákona 595/2003 Z. z. o dani z príjmu. To znamená, určite si pamätáte, je to zvýšený daňový bonus zo 100 na 140 eur predchádzajúcou vládou.
Pre zvládnutie časovej tiesne je potrebné návrh predložiť v skrátenom legislatívnom konaní, pretože v nadväznosti na chýbajúce finančné prostriedky a likviditu je ohrozené plnenie úloh samospráv a vyšších územných celkov, čo môže spôsobiť napríklad aj ohrozenie bezpečnosti obyvateľov, obcí, vyšších územných celkov s obmedzením napríklad prevádzky verejného osvetlenia a iných činností, ktoré môžu mať dopad na bezpečnosť obyvateľov obcí a samosprávnych krajov. Zároveň môžu hroziť hospodárske škody štátu, ak by musel sanovať výpadok príjmov obcí a samosprávnych krajov zo štátneho rozpočtu.
Z uvedených dôvodov sa navrhuje uplatniť postup podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky podľa rokovacieho poriadku a navrhuje sa Národnej rade Slovenskej republiky, aby schválila vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tohto predloženého návrhu na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem, pán predsedajúci, dohovoril som.

Vážený pán poslanec, môžem len povedať, že na úrovni ministrov zahraničných vecí členských krajín Európskej únie sa spustila 19. februára tohto roka operácia, ktorá bola schválená. Ide o reakciu Európskeho spoločenstva na útoky jemenských povstalcov na obchodné lode v Červenom mori. Toto bola reakcia, ktorá predovšetkým má chrániť záujmy aj krajín Európskej únie, aj Európskej únie pri obchodovaní predovšetkým s indopacifickým priestorom a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani poslankyňa, môžem vás ubezpečiť, že oslavy 80. výročia Slovenského národného povstania budú dôstojnou oslavou hrdinstva našich otcov, starých otcov, našich starých mám a prastarých mám. Skrátka všetkých tých, ktorí sa hrdo, aj keď možno proti veľkej presile, postavili proti fašizmu a potvrdili, že slovenský národ vie sa rozhodnúť v pravej chvíli, na ktorú stranu sa pridať. Nebudú to oslavy, ako to bolo počas bývalých vlád, kedy bol pamätník Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici obostavaný strážou, a dokonca tam boli guľometné hniezda, kde ani poslancov Národnej rady nechceli pustiť.
My ešte keď sme boli v opozícii, sme museli organizovať oslavy Slovenského národného povstania pre všetkých, pretože oni tam nechceli pustiť ľudí, dokonca aj tých preživších to Slovenské národné povstanie. Preto 80. výročie je príležitosťou si pripomenúť hrdinstvo slovenského národa, pripomenúť si, že sme súčasťou vyspelej Európy, že vyznávame hodnoty, ktoré sú pre nás veľmi dôležité, a to je sloboda a rovnako aj mier, a chceme tam pozvať všetkých tých, ktorí sa zúčastnili na tomto Slovenskom národnom povstaní, presnejšie ich potomkov, ktorí sú po svojich či už predkoch, ktorí bojovali na území Slovenskej republiky, alebo padli na území Slovenskej republiky. A pevne verím, že to bude naozaj dôstojná oslava a hlavne aj odpoveď na to, čím slovenský národ je v porovnaní s tým, čo tvrdia niektorí ako pán Šimečka, že je zbabelý a že nikdy poriadne nebojoval, čo je veľká hanba, ktorá, ja nechápem, ako je možné, že súčasná opozícia to obhajuje a nepovie ani jedno slovo, ktorým by odsúdila tieto výroky pána otca lídra opozície pána Šimečku.
Skončil som, pán predsedajúci. (Potlesk.)

Ďakujem, pani poslankyňa, za otázku. Na rezorte si plne uvedomujeme význam tohto výročia a dôležitosť vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Je to mimoriadne významná časť našej histórie, pretože európsky priestor je pre nás dôležitý a môžeme povedať, že za ostatné obdobie dvadsiatich rokov to znamenalo aj významný posun v životnej úrovni a hmatateľné benefity pre občanov. Veď napokon dlhodobo aj akceptácia občanov Slovenskej republiky členstva je na vysokej úrovni, rovnako je to napríklad aj prijatie eura, ktoré sa meralo a ukázalo sa, že práve občania Slovenskej republiky vykazujú najväčšiu dôveryhodnosť prijatia eura. Ale sú to aj iné benefity, ako možnosť študovať, cestovať, pracovať v rámci schengenu a rovnako využívať aj zrušenie roamingových poplatkov.
Kľúčovým posolstvom preto pre nás je, aby sme pri plánovaných aktivitách, a je ich naozaj dosť po celom Slovensku, zdôrazňovali ako prvoradé, že EÚ je náš životný priestor, že je v životnom záujme Slovenska byť v Európskej únii. Únia pomohla Slovensku zvládnuť náročné obdobia v minulosti a rátame so spoluprácou s ostatnými členskými krajinami aj pri výzvach do budúcnosti. EÚ je silný aktér v medzinárodnom prostredí Slovenska a rovnako, rovnako je to aj pri spoločnom stole, kde hľadáme rôzne názory spoločne pre zahraničnú politiku.
Pokiaľ ide o konkrétne podujatia, plánujeme slávnostné odborné konferencie v Bratislave aj menšie na menej významné aktivity... nemenej významné aktivity, ktoré sú v regióne, lebo chceme, aby aj v regióne sa o tom diskutovalo, nielen v Bratislave. Chceme rozbehnúť znovu diskusiu o tom, ako by Európska únia mala vyzerať v budúcnosti, kde vidíme najväčšie problémy a výzvy, čo zlepšiť tak, aby naši občania ešte lepšie vnímali výhody nášho členstva v Európskej únii. Samozrejme, pripomenieme si 20. výročie vstupu Slovenskej republiky nielen do NATO, ale aj do Európskej únie, ako som už teraz povedal.
Ešte mi dovoľte možno povedať jednu dôležitú vec, pretože veľakrát sme boli svedkami, že práve opozícia súčasná spochybňovala, že súčasná koalícia bude pokračovať v zahraničnej politike a v smerovaní tak, ako sme to hovorili aj pred voľbami. Bolo to len zbožné prianie, aby tomu tak bolo, a dnes vidíme, že práve oni prostredníctvom Európskej únie sa snažia škodiť vlastnej krajine rôznymi uzneseniami v rámci parlamentu európskeho, ktoré sú čisto politické, a chcú zobrať, dokonca volajú po tom, zobrať európske fondy Slovenskej republike, čo pokladáme za absolútne škodlivé a absolútne za poškodzovanie záujmov Slovenskej republiky. Pretože mnohé veci, ktoré v Európskej únii môžeme kritizovať, tak predovšetkým sa týkajú kritiky súčasného vedenia a tým je Európska komisia, pretože samotný projekt Európskej únie je výborný projekt a podotýkam, predovšetkým mierový projekt, pretože Európska únia bola založená na mierových základoch a je potrebné aj pri príležitosti 20. výročia nášho vstupu do Európskej únie si toto pripomínať v súvislosti so všetkými konfliktami, ktorých sme v súčasnosti svedkami.
Skončil som, pán predsedajúci.

Vážená a ctená pani poslankyňa, ja si vážim názor iných, aj politický názor, aj možno snahu o znevažovanie a robenie z členov vlády ako nejakých ľudí, ktorí nevedia napísať ani odpoveď. Vám asi vadí, že sme dokázali nájsť spoločný konsenzus, a preto znevažujete odpoveď, že je takmer rovnaká a že nie je odlišná. Vy by ste boli najradšej, aby bola úplne odlišná a aby sme sa tu, nebodaj, hádali, tak ako to robila predchádzajúca vláda, predovšetkým Matovičova a Hegerova. Ale to už skončilo. Treba dať Slovensku pokoj. A za tým, čo sa schválilo v rámci vládnej koalície, si absolútne stojíme, pretože to, čo sa tam schválilo, je úplne bežné v iných krajinách. Vám to nevadí. Ja som to tu čítal. Chcete teraz napádať Nemecko, Česko a iné krajiny, že sú neni právne? (Reakcia z pléna.) Ja teraz odpovedám, mali ste šancu. Chcete ich teraz spochybňovať? Prečo zrazu túto hystériu ste rozbehli po tom, ako ste tu absolútne, by som povedal, bezobsažnú diskusiu viedli len v snahe, aby ste oddialili platnosť tohoto zákona, aby ste ochránili pána Lipšica, špeciálneho prokurátora, aby mohol byť vo svojom úrade čo najdlhšie. Mali ste šancu, aby ste prišli a predložili namiesto pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli o tom, že článok jedna sa mení a prečísluje sa ďalší článok na ďalší. Prečo ste neprišli s tým, aby sa toto zmenilo? Som presvedčený, že by to bola určite diskusia, ktorá by možno aj k niečomu viedla.
Takže, pani poslankyňa, my na nikoho nič nezvaľujeme, ale hovoríme, ak teda zneužívate túto tému, a ju zneužívate, tak sme sa obrátili na pani prezidentku, ktorá má k tomu rovnako nejaký názor a môže dnes dať naspäť, vetovať tento zákon, dať to naspäť a jasne tam pomenovať, aby sa vrátila táto premlčacia doba práve konkrétne v týchto trestných činoch, o ktorých hovoríme, pretože zatiaľ to bolo zadefinované všeobecne pre jednotlivé sadzby, tak sme pripravení a predovšetkým poslanci vládnej koalície a vláda takisto to podporiť. Ale nie to, čo si vy teraz vyprodukujete, a pritom ste mali dva mesiace času, aby ste prišli sem a predložili ten zákon. (Výkriky z pléna.) Čiže nemôžem s vami súhlasiť, vážená pani poslankyňa, môžete to akokoľvek zakrývať, nie je to úprimné z vašej strany. (Výkriky z pléna.)

Ďakujem v zastúpení pána ministra.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Dovoľte mi uviesť, že na rokovaní vlády Slovenskej republiky sa všetky predložené materiály schvaľujú konsenzuálne. Na tomto konkrétnom rokovaní bol v danom čase štátny tajomník ministerstva, nakoľko ja som bol účastný rokovania Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v Národnej rade Slovenskej republiky, kde som predkladal zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení aj spolu s vašimi kolegyňami.
Novela zákona č. 300/2005 Z. z. obsahovala generálnu klauzulu, podľa ktorej sa všeobecne upravujú premlčacie doby v závislosti od výšky trestných sadzieb. Ministerstvo spravodlivosti predložilo návrh a argumentáciu, podľa ktorého... podľa ktorého sa týmito návrhmi zlaďujú slovenské trestné kódexy s trestným právom vyspelých krajín ako Česká republika, Nemecko alebo Rakúsko. Sme presvedčení, že schválená zmena zákona v oblasti premlčacích lehôt bude mať dopad na vyšetrovanie tohto konkrétneho trestného činu. Úspešnosť... pardon, nebude mať dopad. Úspešnosť vyšetrovania závisí v tomto prípade aj od včasnej spolupráce obete s orgánmi činnými v trestnom konaní a dôvery verejnosti voči nim. Práve do tejto oblasti musí smerovať úsilie kompetentných inštitúcií, aby obete trestných činov mali dôveru a dostatočnú pomoc štátu pri vyrovnaní sa s mimoriadne ťažkou životnou situáciou vrátane osobitného posudzovania prípadov znásilnenia, ktoré by malo zahŕňať aj revíziu skutočnej podstaty znásilnenia s cieľom zvýšenej ochrany a právnej istoty.
Okrem právnej stránky je však mimoriadne dôležitý aj pocit bezpečnosti slovenských občanov. Považujem rovnako za zodpovedné, aby sa táto téma nezneužívala na politický zápas medzi vládou a opozíciou. Vládna koalícia zároveň deklarovala vôľu upraviť niektoré ustanovenia novely trestných kódexov v prípade, že jej to prezidentka Slovenskej republiky svojím postupom umožní.
Skončil som, pán predseda.

Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, v zastúpení pani ministerky vám odpoviem.
Novela zákona č. 300/2005 Z. z. obsahovala generálnu klauzulu, podľa ktorej sa všeobecne upravujú premlčacie doby v závislosti od výšky trestných sadzieb. Je to súčasť princípov, ktorým sa zlaďovali slovenské trestné kódexy s trestným právom vyspelých krajín ako Nemecko alebo Rakúsko, o ktorých nikto nepochybuje ako o štátoch, ktoré majú právny systém v poriadku. Konkrétnu zmenu pri jednom spomenutom trestnom čine vytiahla opozícia napriek historicky najdlhšej parlamentnej diskusii o jednom zákone niekoľko hodín pred jeho definitívnym schvaľovaním a spustila kvôli tomu hysterickú kampaň, ktorej jediným cieľom je strašenie ľudí na Slovensku. Sme presvedčení, že schválená zmena zákona v oblasti premlčacích lehôt nebude mať žiaden dopad na vyšetrovanie tohto konkrétneho trestného činu.
Úspešnosť vyšetrovania závisí v tomto prípade predovšetkým na včasnej spolupráci obete s orgánmi činnými v trestnom konaní a dôvery verejnosti voči nim. Práve do tejto oblasti bude smerovať úsilie kompetentných inštitúcií, aby obete trestných činov mali dôveru a dostatočnú pomoc štátu pri vyrovnaní sa s mimoriadne ťažkou životnou situáciou. Okrem právnej stránky je však mimoriadne dôležitý aj pocit bezpečnosti slovenských občanov, ktorých zneisťuje práve masívna kampaň opozície v niektorých... a niektorých médií. Preto v rámci zvýšenia pocitu bezpečnosti deklarovala vláda a koalícia vôľu upraviť niektoré ustanovenia novely trestných kódexov v prípade, že jej to pani prezidentka Slovenskej republiky svojím postupom umožní, čo aj predseda vlády verejne vyjadril.
Skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za otázku. Ďakujem vám za ňu preto, lebo v skutočnosti ide o veľmi aktuálnu tému, ktorá sa znova dostala do popredia v čase, keď prebiehajú diskusie o novom nástroji Európskej únie na podporu ekonomického rastu regiónu západného Balkánu. Je v našom záujme Slovenskej republiky, aby vzťahy medzi Európskou úniou a krajinami západného Balkánu naďalej sa prehlbovali politicky, ale hlavne aj ekonomicky. Očakáva sa v priebehu najbližšieho desaťročia aj vďaka peniazom z Európskej únie zdvojnásobenie veľkosti ekonomík týchto štátov, zvýšenie celkového hospodárskeho potenciálu regiónu, čím sa región stane atraktívnejším pre investorov z Európy vrátane slovenských podnikateľov. Za všetky odvetvia spomeniem aspoň energetiku, digitálny a finančný trh. Tak som to aj povedal na nedávnej konferencii v Ríme, ktorú vo formáte priateľov západného Balkánu zorganizoval môj taliansky kolega Antonio Tajani. Slovensko je riadnym členom tohto zoskupenia a pridáva sa k iniciatívam, ktoré majú za cieľ posilňovanie dialógu s krajinami západného Balkánu a posilňovanie praktickej spolupráce s nimi. Zmyslom je približovať región k Únii. Dobrým príkladom je Bosna a Hercegovina, kde viaceré slovenské spoločnosti a investori prejavili silný záujem prispieť k rozvoju projektov v oblasti zelenej energie. Spomeniem len niektoré; fotovoltické systémy by mali poskytnúť slovenské firmy ako Janom v Bihači, Devon transaktions v Brode alebo fotovoltický systém v Bosanskom Petrovci. Ide o príklady úspešnej spolupráce, ktorá sa dá uplatniť naprieč regiónom.
Už spomínaný nástroj Európskej únie pre západný Balkán má potenciál reálne prispieť k hospodárskemu rastu regiónu a pozdvihnúť životnú úroveň jeho obyvateľov cez posilňovanie konektivity tamojších krajín vrátane mobility pracovnej sily, služieb a tovaru. Tieto odkazy, rovnako ako nabádanie k dôslednému zavádzaniu reforiem potrebných na napredovanie v integračnom procese krajín Srbska, Čiernej Hory a Bosny, Hercegoviny, ktorým som to zdôraznil aj na bilaterálnych stretnutiach, ktoré som v rámci tohto stretnutia alebo konferencie v Ríme absolvoval. Zhodli sme sa, že dozrel čas na to, aby sme spoločnými silami sa pohli dopredu, aby sme zabránili frustrácii občanov krajín západného Balkánu po tom, ako im pred 20 rokmi bola poskytnutá perspektíva členstva v Európskej únii. A keď je vidieť, akým rýchlym spôsobom sa to deje, možno nie celkom podľa ich predstáv krajín západného Balkánu, pri krajinách Východného partnerstva, predovšetkým na Ukrajine, tak je to úplne pochopiteľné, že majú túto obavu. A my sme preto ako krajiny západného Balkánu, priateľov západného Balkánu prijali aj uznesenie, ktorým chceme Európsku komisiu a všetkých kompetentných vyzvať, aby sa tieto procesy integračné s týmito krajinami pohli dopredu a mohli sme pomôcť Balkánu, aby tam naozaj nedošlo k tej frustrácii, ktorá môže byť veľmi veľká, pretože už je to naozaj veľmi dlhá doba, čo sa snažia o integračný proces a ostáva to pri prísľuboch. Áno, sú tam aj nejaké objektívne príčiny, ktoré treba brať do úvahy, ale nemyslíme si, že sú tak vážne, aby nemohli napredovať rovnako, ako je to Ukrajina či Moldavsko, ako to už na ostatnom samite sa udialo.
Skončil som, pán predsedajúci. (Potlesk.)