Videokanál poslanca

Pán poslanec Štefunko, no ja neviem veľmi, aká konštruktívna debata tu ešte môže byť. Predpokladám, že rozprava skončí dnes pred sedemnástou, o sedemnástej sa to odhlasuje, tak niekedy najneskôr zajtra bude, budú výbory a pravdepodobne už zajtra bude ten návrh, návrh uzavretý a odsúhlasený. Čiže ak aj budú nejaké pozmeňujúce návrhy, tak zrejme budú predložené spôsobom, že na niektorom z výborov sa objaví pozmeňujúci návrh, o ktorom sa opoziční poslanci dozvedia pár minút pred tým, ako budú o ňom, o ňom rokovať, lebo teda sme v skrátenom legislatívnom konaní.
A teda aj ty si povedal, že máš štyri okruhy výhrad, pochybností alebo problémov s týmto návrhom zákona, tak zrejme tie tvoje štyri nie sú tak závažné ako tie štyri, ktoré, o ktorých som hovoril ja, lebo ak by sa mali opraviť všetky veci, ktoré, ktoré namietal som ja, tak jednak by sa musel zmeniť proces, ale tak dobre, tak posudzujme návrh zákona podľa obsahu, ale museli by sa tam urobiť zásadné zmeny, muselo by sa to obmedziť na, na dopravnú sieť, teda to, čo zodpovedá smernici. Museli by sa tam odstrániť tie neprimerané zásahy do vlastníckeho práva, neprimerané zásahy do možnosti kontroly verejného obstarávania, neprimerané zásahy do procesných práv účastníkov konaní, a teda neviem veľmi, čo by tam zostalo. Čiže ja si neviem predstaviť pozmeňujúci návrh, ktorý by prišiel v druhom čítaní, po ktorom by som za taký návrh zahlasoval.

Ďakujem obom kolegom za reakcie. Trochu ma mrzí, že nezareagoval napríklad pán poslanec Vážny, ktorého som priamo oslovil vo svojom vystúpení.
Pán poslanec Hargaš, myslím, že ani pán minister nemusí to vysvetľovať, to je úplne jasné, prečo chce vláda nominovať podpredsedu ÚVO pre strategické investície. No preto, aby to bol jej človek a aby to všetko skontroloval tak, že je to v poriadku bez ohľadu na to, či to v poriadku bude, alebo nebude.
A, pán poslanec Sulík, ja som nehovoril, že by, že by mohol ten zákon pri riadnom legislatívnom procese byť účinný v máji, ale myslím si, že by pokojne mohol byť účinný napríklad 1. júla a to bez akéhokoľvek skracovania. Opakujem, návrh bol doručený do Národnej rady začiatkom marca, termín na doručovanie návrhov zákonov na, na túto aprílovú schôdzu bol 27. marca, ak by sa neskrátilo medzirezortné pripomienkové konanie, ale bolo nie sedem pracovných dní, ale pätnásť pracovných dní, úplne v pohode sa dal ten termín 27. marec stihnúť. A keby sme zákon alebo teda keby Národná rada, lebo s našimi hlasmi nemôže ten návrh počítať, rokovala o tom návrhu a schválila ho v prvom čítaní na aprílovej schôdzi, tak na júnovej schôdzi ho môže schváliť v druhom a treťom čítaní a ak by ho aj pani prezidentka vetovala, tak pri započítaní všetkých lehôt koncom júna by to veto mohlo byť prelomené a 1. júla by mohol zákon nadobudnúť účinnosť. Čiže reálne, ak teraz ho bude vetovať, tak niekedy začiatkom mája nadobudne účinnosť, v korektnom procese dodržania legislatívnych pravidiel začiatkom júla. Rozdiel dva mesia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete prerokúva Národná rada v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré bolo odsúhlasené Národnou radou, resp. väčšinou Národnej rady včera. A dovolím si k samotnému návrhu formulovať štyri zásadné výhrady, ktoré k nemu mám.
Ako prvé, tento návrh zákona neprimerane zasahuje do vlastníckych práv.
Po druhé, neprimerane oslabuje postavenie účastníkov rôznych konaní a procesov, či už vyvlastňovacieho územného konania, stavebného konania, konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Po tretie, tento návrh zákona obmedzuje kontrolu verejných zákaziek a tým aj hospodársku súťaž.
Po štvrté, tento zákon, resp. spôsob, akým je pripravovaný, predkladaný, porušuje pravidlá korektného legislatívneho procesu.
A hovorím to aj z pozície človeka, ktorý sa podieľal na hromadnej pripomienke, ktorá bola k tomuto návrhu zákona v rámci skráteného pripomienkového konania predložená. Išlo o hromadnú pripomienku, na ktorej sa podieľali zástupcovia Občianskej konzervatívnej strany, Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika a inštitútu INESS, občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie. Okrem toho skupina mimovládnych organizácií na čele s VIA IURIS predložila druhú hromadnú pripomienku, v ktorej namietala veľmi podobné veci ako my. Uskutočnilo sa rozporové konanie, ktoré vyzeralo nádejne, teda že zástupcovia ministerstva počúvajú naše argumenty a sú ochotní im vyjsť v ústrety, ale, bohužiaľ, do toho finálneho návrhu sa to premietlo len minimálne.
A teraz k tým, k tým namietaným problémom. Začnem porušovaním legislatívnych pravidiel a skracovaním legislatívneho procesu, čo je niečo, čo táto vláda nadužíva pri každej možnej príležitosti. K tomuto návrhu zákona našťastie bolo medzirezortné pripomienkové konanie a medzirezortné pripomienkové konanie bolo skrátené z pätnástich pracovných dní, ako to predpokladajú legislatívne pravidlá vlády, na sedem pracovných dní, hoci na to skrátenie neboli, neexistovali reálne dôvody. Teraz parlament rokuje o vládnom návrhu zákona opäť v skrátenom legislatívnom konaní, hoci na to skrátenie nie sú reálne dôvody. A zaujímavé je, že tie dôvody sa menili. Iné dôvody boli ako ťažiskové uvádzané vo fáze skrátenia medzirezortného pripomienkového konania, keď tým dôvodom mal byť najmä transpozičný deficit, teraz tá hlavná argumentácia je, že hrozia štátu značné hospodárske škody.
Ten transpozičný deficit nesedí z dôvodu, že nie sme v takej fáze konania o možnom porušení, porušení práva EÚ alebo našich záväzkov transponovať príslušnú smernicu, že, že by, že by bolo nevyhnutné postupovať či už skrátením pripomienkového konania, alebo teda skrátením legislatívneho procesu na pôde Národnej rady.
Ministerstvo uvádzalo ako dôvod skrátenia lehoty pre medzirezortné pripomienkové konanie nesplnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na prebratie smernice Európskej únie, pričom ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2021/1187 zo 7. júla 2021 o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
Je pravda, že podľa čl. 11 zmienenej smernice mali členské štáty určený čas transponovať smernicu 10. augusta 2023, pričom 27. septembra 2023 adresovala Európska komisia Slovensku formálnu výzvu podľa čl. 258 až 260 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čím sa do úvodnej fázy dostalo konanie o porušení práva EÚ. V tejto fáze konania o porušení práva EÚ má Slovensko dostatočný čas na to, aby reagovalo, a keďže dosiaľ nedošlo v rámci konania k zaslaniu odôvodneného stanoviska Komisie, nebol to dostatočný dôvod na urýchľovanie medzirezortného pripomienkového konania.
Teraz sa argumentuje, keď sa vec dostala, dostala do parlamentu, sa argumentuje tým, že hrozia značné hospodárske škody štátu. Vec, alebo problémy s rýchlosťou konaní, ktoré tu pretrvávajú roky, údajne hrozia značné hospodárske škody štátu, keby sa legislatívny proces v súlade s pravidlami, ktoré majú byť, natiahol o pár týždňov, maximálne mesiacov. Je to zjavný nezmysel. Určite to od nás nechce Európska únia. Určite nechce Európska únia, aby sme takto dôležité zmeny legislatívy prerokúvali, porušujúc legislatívne pravidlá, v skrátenom legislatívnom konaní, bez dostatočnej odbornej diskusie, bez vydiskutovania si všetkých vecí, a určite ani značné hospodárske škody z toho nevzniknú.
Chcel by som poukázať aj na, na, na to, že ako je to naozaj s tou naliehavosťou. Návrh na skrátené legislatívne konanie, návrh na, aj návrh zákona boli doručené do parlamentu začiatkom marca. Nerokovalo sa o nich v skrátenom legislatívnom konaní v marci a Národná rada si dala prestávku, aby nerušene mohla prebiehať prezidentská kampaň pána predsedu Národnej rady Pellegriniho. Takže zrazu to nebolo až také naliehavé a zákon, o ktorom vláda tvrdila, že sú dôvody pre skrátené legislatívne konanie, tvrdila to začiatkom marca, tak počkal do polky, do polky, do polky apríla. Rovnako to dokazuje, že neboli dôvody pre skracovanie ani toho medzirezortného pripomienkového konania, lebo keby netrvalo sedem pracovných dní, ale pätnásť pracovných dní, keď reálne sa začne o tom návrhu alebo začalo o tom návrhu rokovať včera, tak by bol dostatočný priestor, aby bolo štandardné, nie umelo skracované medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré by trvalo 15 pracovných dní, potom by prebehli rozporové konania, vyhodnotilo by sa to, o návrhu by rokovala legislatívna rada vlády, čo sa tiež nestalo, o návrhu by rokovala tripartita, čo sa tiež nestalo, a dostalo by sa to na, na, na túto schôdzu, kedy by sa dalo o tom normálne rokovať. Čiže tá naliehavosť je zjavný nezmysel. Alebo potom pokoj pre prezidentskú kampaň bol dôležitejší ako tie hroziace hospodárske škody.
No a čo by sa stalo, keby sme o tom návrhu rokovali teraz bez skráteného legislatívneho konania? Tak na tejto schôdzi by si ho vládna väčšina schválila v prvom čítaní, potom by prebehlo normálne druhé čítanie vo výboroch, kde by sa dalo podrobne o tom návrhu diskutovať, nebolo by to rokovanie výborov, kde v priebehu jednej obednej pauzy rokuje, bude rokovať päť alebo šesť výborov, ktoré sú navrhnuté. Na júnovej schôdzi by bol zákon schválený v druhom a treťom čítaní a keby ho aj pani prezidentka vetovala, tak ešte na júnovej schôdzi by sa dalo to veto prelomiť a mohol byť zákon účinný povedzme, ak by to veľmi ponáhľalo, tak prvého júla.
Ak ideme skráteným legislatívnym konaním, mám takú, taký pocit, že by aj toto mohol byť jeden z tých zákonov, ktoré bude pani prezidentka vetovať, a vy to veto prelomíte, tak ten zákon bude účinný dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov, čo ako tak počítam, bude niekedy začiatkom mája.
Takže rozdiel je dva mesiace. Kvôli dvom mesiacom tvrdíte, že by vznikli nejaké závažné hospodárske škody štátu. Mohli by ste to urobiť normálne, tak ako sa to má, tak ako to predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady. Ale nie, musí to byť, musí to byť v skrátenom. Nemyslím si, že tie dva mesiace stoja za to.
Druhý okruh problémov. Návrh zákona predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckych práv vlastníkov dotknutých nehnuteľností, pozemkov a stavieb, ktoré, ktorých sa má tá strategická investícia týkať, na ktorých má byť postavená, alebo, alebo susedných pozemkov a stavieb. Ide o veci, ako je vznik predkupného práva zaradením medzi strategické investície, umožnenie vstupu na susedné pozemky v rámci prípravy, prípravy strategickej investície, automatický zánik práv tretích osôb k dotknutým nehnuteľnostiam, zavedenie inštitútu predbežnej držby alebo umožnenie získania alebo preukázania vlastníckych práv k pozemkom nie už k stavebnému konaniu, ale až v kolaudačnom konaní.
Aby nedošlo k nedorozumeniu, ja netvrdím, že, že nie je možné zasiahnuť nijakým spôsobom do, do vlastníckych práv, napríklad pri takýchto investíciách, ale na to, ako sa má zasahovať, máme ústavné vymedzenie v čl. 20 ods. 4, ktoré hovorí o tom, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Zásadný problém je, že tie zásahy, ktoré sú tu navrhované, sú naozaj primerané. A je pravda, že takéto inštitúty existujú samostatne alebo v kombinácii v rôznych iných parciálnych zákonoch. Tu sa však má, má, majú koncentrovať do jedného zákona všetky a naozaj je otázka, že či to, či to zodpovedá tomu vymedzeniu, o ktorom hovorí čl. 20 ods. 4 ústavy. A pochybnosť o tom má aj sekcia vládnej legislatívy, ktorá pred rokovaním vlády, keďže to nešlo na legislatívnu radu vlády, vo svojom stanovisku uviedla: "Niektorými navrhovanými úpravami môže dôjsť k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ako aj k zásahu do procesných práv vlastníkov, a tým aj k narušeniu právnej istoty."
Tu by som si dovolil poukázať aj na to, že sekcia vládnej legislatívy tvrdí, že návrh zákona je podľa predkladateľa v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Čiže sekcia vládnej legislatívy nekonštatuje, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, konštatuje, že návrh zákona je podľa predkladateľa v súlade s Ústavou Slovenskej, Slovenskej republiky.
Je, je teda dobré, že pánom spravodajcom je tu pán poslanec Vážny, ktorý bol ministrom dopravy v čase prvej vlády Roberta Fica a bol to on, ktorý priniesol a presadil podobný zákon, ktorý sa týkal výstavby diaľnic, bol to zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic pre motorové vozidlá, diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, a tento zákon umožnil stavať diaľnice, začať stavať diaľnice na nevyvlastnených pozemkoch. Ten zákon bol protiústavný. Tvrdili to všetci, ktorí sa k nemu vyjadrovali v čase jeho schvaľovania. Ja som presvedčený, že o tom, o tom vedela aj vláda, že je to protiústavné, a Ústavný súd to neskôr konštatoval a konštatoval nesúlad s ústavou.
No a prečo o tom hovorím? Hovorím o tom preto, lebo v roku 2007 bol tento zákon prijatý, a to hlavné odôvodnenie bolo, že Robert Fico chcel dostavať diaľnicu z Bratislavy do Košíc do roku 2010. Rok 2010 uplynul, sme v roku 2024. Väčšinu, drvivú väčšinu z toho volebného, z toho, z toho obdobia vládol SMER alebo vlády vedené SMER-om, napriek tomu diaľnica z Bratislavy do Košíc ešte stále dokončená nie je, ale v roku 2007 to bol dôvod pre to, aby vláda SMER-u, prvá vláda SMER-u, prvá vláda Roberta Fica presadila protiústavný zákon, ktorým sa zasiahlo do vlastníckych práv. Teraz idete robiť niečo podobné. Či je to protiústavné, to uvidíme, lebo, lebo predpokladám, že tento návrh alebo tento zákon, keď bude schválený, sa tiež môže dostať na Ústavný súd, aby posúdil, či je, alebo nie je v súlade s ústavou.
Tretí okruh problémov sa týka procesov a rôznych konaní a oslabovania práv účastníkov, účastníkov týchto konaní. V dôvodovej správe sa to tak ako pekne nazýva, že povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných procesov, že ich je potrebné, potrebné urýchliť, že treba skrátiť lehoty v povoľovacích konaniach a vylúčiť, vylúčiť v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov. No, týka sa to, ako som spomenul, rôznych procesov, vyvlastňovací, proces vyvlastnenia, posudzovanie vplyvov na životné prostredie, EIA, územné konanie, stavebné konanie. Ide o skrátenie lehôt, niekedy, niekedy neprimerané, a ide napríklad o vypustenie opravných, opravných prostriedkov. Vylučuje sa v niektorých prípadoch možnosť odvolania a ten spôsob, akým argumentuje ministerstvo alebo akým argumentoval vo fáze pripomienkového konania, je, že veď procesná obrana vlastníkov vyvlastňovanej nehnuteľnosti je daná možnosťou podania mimoriadnych opravných prostriedkov a možnosťou podania správnej žaloby, pričom možnosť priznať odkladný účinok nebude vylúčená. Čiže zoberieme síce účastníkom konaní možnosť podať riadny opravný prostriedok, ale to nevylúči, že, že, že budú môcť podať mimoriadny opravný prostriedok, alebo že budú môcť podať správnu, správnu žalobu, ale už sa bude stavať.
Som presvedčený, že ak bude zákon schválený v tej podobe, ako je navrhnutý, a teda priestor pre nejaké úpravy tam už asi nebude, tak to bude opatrenie, ktoré bude poškodzovať vlastníkov dotknutých nehnuteľností aj všetkých, všetkých účastníkov rôznych, rôznych konaní. A opäť na to upozorňuje aj sekcia vládnej, vládnej legislatívy, keď poukazuje na to, že, že k tomu narušeniu právnej istoty by mohlo prísť skrátením lehôt a nemožnosťou podať odvolanie proti niektorým rozhodnutiam, pri ktorých právne predpisy upravujúce predmetnú oblasť podanie odvolania umožňujú.
Posledný, štvrtý okruh sa týka verejného obstarávania. Údajne je, je verejné obstarávanie problém, a teda problém sa má vyriešiť tak, že sa obmedzí kontrola verejného obstarávania, konkrétne sa má pre strategické investície vypustiť inštitút žiadosti o nápravu pre zadávanie zákaziek týkajúcich sa strategických investícií a obmedziť podávanie námietok proti podmienkam súťaže sa má skrátiť lehota na, na desať dní. Pritom revízne postupy sú najdôležitejší nástroj korektnosti alebo kontroly korektnosti verejného obstarávania, pretože sa na ňom podieľajú subjekty, ktoré sa podieľajú na hospodárskej súťaži, najlepšie rozumejú tomu, čo sa obstaráva, kde sú tam problémy, čo je chybne zadefinované v tých podmienkach, čo môže byť šité na mieru niektorému, niektorému záujemcovi. A v konečnom dôsledku tie žiadosti o nápravu môžu, naopak, urýchliť proces verejného obstarávania, nakoľko v prípade, že tie súťaže neboli na podnet záujemcu opravené, môžu byť neskôr zrušené z dôvodu porušenia zákona, ktoré malo a mohlo byť, mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Čiže veľmi zjednodušene povedané, ak oslabíme revízne procesy vo verejnom obstarávaní, tak následkom bude, že nebude, že to bude rýchlejšie, reálne následkom bude, že sa bude obstarávať drahšie, že, že kvalita bude nižšia, že sa obmedzí hospodárska súťaž a, samozrejme, vytvorí sa priestor, vytvorí sa priestor pre korupciu a pre to, aby zákazky boli šité na mieru vopred vybranému záujemcovi.
A, samozrejme, že všetky tieto veci, alebo nie všetky, veľká časť z nich sa deje aj na iných frontoch a nielen vo vzťahu k strategickým investíciám, budeme rokovať o novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorá sa netýka len strategických investícií, ale ide presne týmto istým smerom. Budeme rokovať alebo už rokujeme o novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorá ide tiež presne týmto, týmto smerom, oslabovanie procesných práv účastníkov konania a korektnosti normálneho priebehu.
Úplne na záver by som rád zacitoval zo stanoviska sekcie vládnej legislatívy k tomu návrhu zákona vo fáze, keď, keď išiel do vlády, a okrem teda desiatok legislatívno-technických pripomienok, ktoré, áno, to sa tak stáva, že, že sekcia vládnej legislatívy tam nájde kopu legislatívno-technických nedostatkov a potom to v normálnom pripomienkovom konaní tam ešte nejaké nájde aj parlamentná legislatíva, ale v tomto prípade až som bol prekvapený, aké zásadné boli nie tie legislatívno-technické, ale vecné pripomienky sekcie legislatívy k tomuto návrhu zákona.
Sekcia vládnej legislatívy v súvislosti s predloženým návrhom zákona upozorňuje, že:
Po prvé, nie je dostatočne zrejmý a vymedzený vzťah k niektorým zákonom upravujúcim obdobnú problematiku z hľadiska systematiky, ich hierarchie a vzájomného prepojenia. Ide predovšetkým o zákon č. 371/2021 o významných investíciách, ktorý tiež obsahuje osobitný postup v prípade investícií, o ktorých rozhodne vláda Slovenskej republiky, že sú vo verejnom záujme.
Po druhé, vecná problematika obsiahnutá v čl. 1, ako napríklad otázka stavebného konania a proces vyvlastnenia, sa javia ako nepriama novela osobitných zákonov upravujúcich tieto oblasti. Dovolím si pripomenúť, že nepriama novela, novelizácia je zakázaná.
Po tretie, niektorými navrhovanými úpravami môže dôjsť k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ako aj k zásahu do procesných práv vlastníkov, a tým aj k narušeniu právnej istoty. Ide najmä o skrátenie lehôt a nemožnosť podať odvolanie proti niektorým rozhodnutiam, pri ktorých platné právne predpisy upravujúce predmetnú oblasť podanie odvolania umožňujú.
Po štvrté, návrh zákona umožňuje vláde Slovenskej republiky rozhodnúť, že v konaniach týkajúcich sa strategických investícií bude príslušný na rozhodovanie orgán verejnej moci určený vládou Slovenskej republiky. Zároveň tieto orgány budú môcť prerušiť akékoľvek iné pred nimi prebiehajúce konania, ktorých predmetom nie je strategická investícia. Môže takto dôjsť k nedodržaniu zákonných lehôt a k následnému vzniku škôd účastníkov ich konaní.
Po piate, poukazujeme na skutočnosť, že vzhľadom na rozsah a závažnosť navrhovaných zmien je ich odôvodnenie v osobitnej časti dôvodovej správy nedostatočné už aj s prihliadnutím na niektoré vágne ustanovenia návrhu zákona.
To nehovorím ja, to hovorí sekcia vládnej legislatívy vlády Roberta Fica a hovorí veľmi podobné veci, ako sme my hovorili v hromadných pripomienkach a ako predpokladám, že opozícia bude hovoriť v rámci rozpravy k tomuto návrhu zákona. Vzhľadom na to, čo som povedal, si myslím, že jediný spôsob, ako sa postaviť k tomuto návrhu zákona, je hlasovať proti.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec Lackovič, no podobne ako vy, dám jeden kritický na pôsobenie vlád SMER-u alebo teda súčasnej vládnej koalície, ktorá pôvodne mala pôvod, pôvod v SMER-e a s výnimkou SNS, ale je fakt, že istým spôsobom macošsky a nie veľmi ústretovo a berúc ohľad na samosprávy sa k samosprávam správajú vlády naprieč, naprieč volebnými obdobiami. A teda áno, ešte raz jak som to v tej rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu povedal, že mohla vláda využiť ten čas miesto toho, aby vytvorila priestor pre volebnú kampaň Petra Pellegriniho, miesto toho, aby pretláčala mafiánsky balíček.
No len teraz tu máme nejakú situáciu a čo máme v tej situácii robiť? Máme, alebo nemáme podporiť toto opatrenie, ktoré nie je systémové, ale však ani oni sa netvária, že je to, že je to systémové a v takomto čase asi ťažko by niekto prišiel so systémovým opatrením, ktoré by celkovo zmenilo financovanie samospráv. Ja som skeptický k tomu, že nejaké systémové opatrenie od tejto vlády akokoľvek príde, ale jednoducho je tu konkrétny problém, že samosprávy zrejme, ak by sa nič nespravilo, tak budú stáť pred zásadným nedostatkom finančných zdrojov, ktorý je spôsobený sociálnymi opatreniami za čias, za čias vlády Eduarda Hegera.
A v tejto situácii podporiť, alebo nepodporiť takýto, hovorím, čiastkový nedostatočný, ale do istej miery problém, problém riešiaci návrh zákona?

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, obavám sa, že ja nebudem až tak konštruktívny, ako bol predrečník pán poslanec Štefunko. Ja si myslím, že to treba úplne natvrdo povedať bez akejkoľvek empatie voči pocitom pána ministra a pani štátnej tajomníčky. Tento zákon, návrh zákona nespĺňa dôvody na skrátené legislatívne konanie, ako ich pozná zákon o rokovacom poriadku. Nie je tam žiadna bezprostredná hrozba štátu. Veci, ktoré sa navrhujú ošetriť, sú dlhodobé problémy. To nie sú problémy, problémy, ktoré by sa tu teraz náhle objavili a bolo by ich potrebné, potrebné vyriešiť. Sú to zásadné veci, kde dôkladná diskusia o nich a kvalita prijímania novej právnej úpravy sú dôležitejšie, ako rýchlosť. Keď už hovoríme o tej rýchlosti, tak ten návrh na skrátené legislatívne konanie a aj návrh zákona prišli už na predchádzajúcu schôdzu, takže pokojne, ak, ak to je také urgentné, tak sa na predchádzajúcej schôdzi mohlo schváliť skrátené legislatívne konanie, na tejto schôdzi sme už mohli rokovať, rokovať v druhom čítaní, ale dostalo by to aspoň ako-tak normálny legislatívny rámec.
S týmto návrhom zákona sa snaha urýchľovať jeho schvaľovanie obchádzať štandardný legislatívny proces a skracovať legislatívne konanie tiahne od samého začiatku, ako tu už pán poslanec Štefunko spomenul. Už medzirezortné pripomienkové konanie bolo skrátené z 15 pracovných dní, ktoré sú štandardom v zmysle legislatívnych pravidiel vlády, na sedem pracovných dní, pričom vtedy sa argumentovalo najmä teda transpozičným deficitom. V návrhu na skrátené legislatívne konanie na pôde parlamentu sa ten transpozičný deficit síce tiež spomína, ale argumentuje sa značnými hospodárskymi škodami, resp. to je ten priamo pomedovaný, pomenovaný dôvod, ktorým sa zdôvodňuje skrátené legislatívne konanie. Pričom tie hroziace značné hospodárske škody, ktoré by mali hroziť, hroziť štátu, nie sú popísané, popísané v tom návrhu, ktorý sme dostali, považujem za nedostatočné to odôvodnenie, s ktorým prišiel pán minister pri uvedení, uvedení toho návrhu, lebo to nie sú bezprostredne hroziace škody. Samozrejmé, že je potrebné budovať infraštruktúru. Je dobré, keď sa budovanie infraštruktúry zbytočne, zbytočne nezdržuje, ale to samotné nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie.
Rovnako transpozičný deficit nie je žiadna bezprostredne hroziaca hospodárska škoda. To konanie nie je v takom štádiu, že by hrozilo, že, že bude Slovensko musieť platiť nejaké pokuty pre, pre nedodržanie, nedodržanie povinností prebrať európsku legislatívu a myslím si, že je zjavné, že aj Európskej únii záleží na tom, aby sa legislatíva v členských krajinách vrátane legislatívy, ktorou sa transponujú smernice, prijímali štandardným legislatívnym procesom rešpektujúc odbornú diskusiu, ako vo fáze pred rokovaním parlamentu, tak vo fáze legislatívneho konania na pôde, na pôde parlamentu. Už ani nehovoriac o tom, že ten návrh zákona rieši podstatne širšiu oblasť, ako je len dobudovanie transeurópskej dopravnej siete, ten, tí, ktorej sa týka, ktorej sa týka tá smernica. Čiže pod zámienkou, že máme ten transpozičný deficit, ide vláda skracovať legislatívne konanie pre právnu úpravu, ktorá je podstatne širšia, ako je smernica, kde ten transpozičný deficit síce existuje, ale nie je, nie je v takom štádiu, že by, že by si vyžadoval skrátené legislatívne konanie.
Tento návrh zákona predstavuje vážne zásahy do vlastníckych práv v rámci, v rámci vyvlastňovania do povoľovacích konaní do, do, do verejného obstarávania. U tých návrhoch je potrebné diskutovať, čo nie je možné, keď sa skrátené legislatívne, legislatívne konanie realizuje navyše v situácii bez zákonom, zákonom stanovených dôvodov. Takže si myslím, že jediný normálny postoj k tomuto návrhu je hlasovať proti návrhu na skrátenie legislatívne konanie, lebo nie sú naplnené dôvody. A to nehovorím preto, že som opozičným poslancom a s týmto návrhom prichádza vláda. Ja som vystúpil aj k tomu predchádzajúcemu návrhu zákona, ktorý sa týka rozpočtových pravidiel, a, a teda riešenia finančnej situácie samosprávy. A napriek tomu, že som opozičný poslanec, tak som konštatoval, že tam vidím dôvody na skrátené legislatívne konanie a budem hlasovať za ten návrh tak, ako je navrhnutý, napriek tomu, že som opozičný poslanec a prichádza s ním vláda. V tomto prípade však tie dôvody na skrátenie legislatívne konanie nie sú naplnené a budem hlasovať proti tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pôvodne som nemal v úmysle zapojiť sa do rozpravy inak ako s nejakou stručnou faktickou poznámkou, ale rozvinula sa tu zaujímavá debata, tak by som chcel aj ja zareagovať k tomu, najprv čo hovoril pán poslanec Lackovič, úplne sa zhodneme v tom, že je potrebné poukazovať na prístup súčasnej vlády, je potrebné poukazovať na účelové rozdávanie dotácií najmä vlastným, ktoré tu prebieha za smeráckych vlád dlhodobo. A úplne sa zhodneme, že, že toto nie je žiadne systémové riešenie, ktoré vyrieši financovanie samospráv, ale aby sme boli spravodliví, ani sa to tak netvári, ani teda predkladatelia nehovoria, že toto je systémové riešenie, toto je účelové riešenie na tú situáciu, ktorá tu vzniká. A samozrejmé, že bolo by vhodnejšie, keby, keby s takýmto návrhom sme sa zaoberali napríklad na prvej tohtoročnej schôdzi miesto toho času, ktorý sme schválili diskusiou o mafiánskom balíčku, ale máme to tu, máme to tu na stole, máme rozhodnúť o tom, či sú, alebo nie sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie. A ja sa domnievam, že v tomto prípade sa nájde pomerne široká zhoda na tom, že na, dôvody pre skrátené legislatívne konanie sú. Je to záplata na dieru, ktorá vznikla v dôsledku tých takzvaných prorodinných balíčkov Igora Matoviča a teda najmä, najmä ktoré sa týkajú daňového bonusu a to bola jedna z najdiskutovanejších vecí, keď sa ten Matovičov balíček schvaľoval, dopady na samosprávy, že, že vznikla tam diera, ktorú populistické opatrenia vlády budú musieť zatiahnuť samosprávy a bude im to potrebné nejakým spôsobom kompenzovať a ono sa im to aj opakovane kompenzuje.
Chcel by som poukázať na to, že takmer identický návrh zákona bol prerokovaný a schválený minulý rok, teda ktorý sa týka článku 1 súčasného, súčasného návrhu, teda zákona o rozpočtových pravidlách. Nebolo tam riešené, neboli tam riešené, nebolo tam riešené použitie rezervného fondu, ktoré ale bolo už predtým vyriešené, že sa rezervný fond mohol používať aj na iné, ako kapitálové výdavky. A minulý rok približne o takomto čase, resp. v marci roku 2023, prišla s tým návrhom vláda ešte Eduarda Hegera a navrhla, aby bol ten návrh prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Dokonca to zdôvodnenie bolo rovnaké. Takisto sa v zdôvodnení návrhu na skrátené legislatívne konanie uvádzalo, že sú ohrozené základné práva a slobody tým, že nebudú si môcť samosprávy plniť funkcie, napríklad pri zabezpečovaní osvetlenia, čím dôjde k ohrozeniu bezpečnosti, alebo že by štátu vznikli značné hospodárske škody, keby musel situáciu samosprávou sanovať zo štátneho rozpočtu. Čiže to je systémom CtrlC-CtrlV prepísaný návrh na skrátené legislatívne konanie.
Návrh na skrátené legislatívne konanie pred rokom podporili všetci sto tridsiati traja poslanci, ktorí tu boli prítomní a hlasovali, čiže bola na tom zhoda koalície a opozície a aj samotný návrh zákona v treťom čítaní podporilo 128 zo 130 prítomných, prítomných poslancov.
Čiže predpokladám, že niečo podobné sa stane, stane aj teraz a otázka je samozrejmé, že keď, keď bolo známe, že takýmto spôsobom sa to muselo dodatočne riešiť minulý, minulý rok, či sa nedalo už pri tvorbe zákona o štátnom rozpočte predpokladať, že niečo podobné sa objaví aj, aj tento rok. A v tom prípade sa to mohlo riešiť priamo, keď sa schvaľoval zákon, zákon o štátnom rozpočte, napríklad v tom konsolidačnom balíčku, alebo, alebo teda riadnym legislatívnym procesom, keby celú pozornosť parlamentu nepútal vtedy mafiánsky balíček.
Naozaj tam nejde o nové peniaze pre samosprávy. Ide tam o skoršie vyplatenie toho podielu z dane z príjmu právnických osôb. Čiže nie je to niečo navyše. Nie je to štvrť miliarda navyše, akurát sa tá štvrť miliarda nebude vyplácať celý rok, ale bude vyplatená jednorazovo, aby sa preklenuli dočasné, dočasné problémy. A rovnako, rovnako sa to dostane aj na rokovanie výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, lebo teda v druhom čítaní je to navrhnuté, aby to išlo aj, aj na rokovanie tomuto výboru, čiže aj členovia výboru pre verejnú správu budú mať možnosť aj vo výbore, výbore sa tým zaoberať a vyjadriť sa, vyjadriť sa k tomu.
Čiže ešte raz nie, nie je to žiadne systémové riešenie, nie je to riešenie, ktoré by samospráva potrebovala pre svoje dlhodobé fungovanie, ale je to riešenie, ktoré samospráva potrebuje, aby zvládla výpadok, výpadok príjmov, ktorý si nespôsobila sama, ktorý jej spôsobilo rozhodnutie, rozhodnutie parlamentu o zmene zákonov. Takže si myslím, podobne ako predrečníci, že v tomto prípade sú naplnené dôvody pre skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Jurík, no veci mávajú niekedy úplne nezamýšľané dôsledky a vidíme to aj v tomto prípade.
Vládna koalícia presadila novelu Trestného zákona v úmysle pomôcť zlodejom, podvodníkom a korupčníkom a takým nezamýšľaným dôsledkom, verím tomu, že nezamýšľaným dôsledkom bolo, že sa skrátili premlčacie doby aj pre násilníkov, vrátane páchateľov znásilnení a iného sexuálneho násilia. Teda chcem veriť, že to nebol, nebol vedomý zámer, ale nejako im to ušlo ako nezamýšľaný dôsledok. Ak bude schválená novela, ktorú máme práve na programe, tak sa podarí odstrániť tento nezamýšľaný následok. Ale ostane nezamýšľaným následkom aj to, že téme sexuálneho násilia, znásilnení a ďalších foriem sexuálneho násilia sa na pôde Národnej rady a teda aj vo verejnej diskusii dostalo pozornosti ako predtým len málokedy. A akej by sa nedostalo tejto téme iba napríklad pri rokovaní o opozičných návrhoch zákonov, kde my si tu v rámci opozícii niečo, niečo povieme. Ale nie je tu ani pán minister spravodlivosti a koaliční poslanci sledujú tú debatu len tak zpovzdálí.
Takže je to paradoxné, ale je teda dobré, že sa o tejto téme hovorí, že sa nehovorí iba o premlčacích dobách, že sa hovorí o tom, ako redefinovať trestný čin znásilnenia v Trestnom zákone, a ako vytvoriť podmienky preto, aby ženy boli čo najlepšie chránené. Tak nevravím, že je to dobré, ale tak ako nezamýšľaný dôsledok, je to malé plus... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za reakciu, pán poslanec Grendel.
Áno je to na takú filozofickú debatu, že čo je mimoriadna okolnosť a z hľadiska konania vládnej koalície, to určite žiadna mimoriadna okolnosť nie je, lebo je to vec, ktorú, o ktorej vedeli, ktorú mohli predvídať. Ale tak povedzme, že z pohľadu zvonka sa domnievam, že schválenie tej mafiánskej novely Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní a všetky okolnosti, ktoré to sprevádzali, aj ten neštandardný proces, aj jej neštandardný obsah sú mimoriadnou okolnosťou. Takže ja si to takto, takto viem zdôvodniť, že tá mimoriadna okolnosť je práve konanie vládnej koalície, samozrejme, že vláda a vládna koalícia toto môže ťažko priznať.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vo svojom vystúpení v rámci druhého čítania k návrhu novely Trestného zákona, ktoré sa týka premlčacích dôb, venovať trom okruhom problémov.
Ten prvý je ten, o ktorom som hovoril už v rámci včerajšieho vystúpenia v prvom čítaní, a týka sa teda vzťahu § 5 a §... alebo odseku 5 a odseku 6 v § 87 Trestného zákona, teda špeciálnych ustanovení k tej všeobecnej premlčacej dobe.
Druhá téma, o ktorej by som chcel povedať pár slov, sa týka toho, ktoré trestné činy alebo ktoré kategórie trestných činov boli vybrané, že má byť podľa názoru vlády pri nich zachovaná doterajšia premlčacia doba, teda sa nemá sťahovať, skracovať premlčacia doba tak ako pri ostatných trestných činov podľa § 87 ods. 1 písm. b) a d), čo bolo schválené v tej predchádzajúcej novele.
A v treťom bode by som sa chcel dotknúť procesu, teda toho skracovania rozpravy, ktoré sme zažili aj pri novele Trestného zákona, ktorá už bola schválená a zažívame ho... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, len technická úprava. Technik ma upozornil, čas vám zastaví, len urobí úpravu na tabuli kvôli rozprave. Je tam § 29a, takže akonáhle nabehnú vystupujúci, môžte, pán poslanec, pokračovať.
To je ten dôvod, čo ja som si neuvedomil, že nie, že je vlastne skrátená.
Takže môžte, pán poslanec.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ďakujem.
No a teda tretí okruh, o ktorom by som chcel hovoriť, sa týka práve toho procesu skracovania, vracanie toho skracovania, ktorého sme súčasťou, ale, samozrejme, že nielen.
Ja som včera na, v rámci rozpravy v prvom čítaní vzniesol otázku, či § 87, súčasný ods. 5 a navrhovaný ods. 6 sa nebudú navzájom, navzájom biť ako špeciálne ustanovenia vo vzťahu k tej všeobecnej úprave premlčacej doby, ktorá je stanovená v § 87 odsek 1. Ten rozdiel, rozdiel je v tom, že kým ods. 5 dnes rieši premlčaciu dobu vo vzťahu, vo vzťahu k maloletým a k vymedzeným trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby, neoprávneného odoberania orgánov, tkanív a buniek a nezákonnej sterilizácie a trestného činu výroby detskej pornografie, a teda špecificky mladistvých a stanovuje tam špeciálnu premlčaciu dobu, ktorá začne plynúť až dovŕšením osemnásteho roku veku a uplynie pätnástym rokom od dovŕšenia osemnásteho roku veku, a tou osobitnou úpravou, ktorá sa teraz zavádza novým odsekom 6 v § 87, ktorá sa týka trestných činov podľa prvej, druhej, tretej a deviatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, teda trestných činov proti životu a zdraviu, proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti rodine a mládeži a proti iným právam a slobodám. Obe predstavujú, obe úpravy, teda aj tá existujúca podľa odseku 5, aj tá navrhovaná podľa odseku, odseku 6 predstavuje lex specialis, teda špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k lex generalis, teda všeobecnej úprave premlčacích dôb, ktorá je, ktorá je v ods. 1 § 87. A, samozrejme, samozrejme, môže nastať kolízia aj medzi týmito dvoma úpravami § 5 a § 6, pričom teda tá úprava, úprava v § alebo, pardon, v ods. 5 je špeciálnejšia, teda týka sa, týka sa, týka sa konkrétnych trestných činov a týka sa konkrétnej skupiny obetí trestných činov, kým tá úprava v navrhovanom ods. 6 sa týka kategórií trestných činov podľa hláv osobitnej časti Trestného zákona, čiže je všeobecnejšia, ale je, je špeciálna vo vzťahu k odseku, k odseku 1.
A teda podľa toho, čo pán minister hovoril včera aj v prvom čítaní a dnes to zopakoval na ústavnoprávnom výbore, aj, aj teda povedal to vo svojom úvodnom, úvodnom vstupe, ak by nastala kolízia, tak má prednosť úprava v § 87 ods. 5, ktorá chráni maloletých pred príliš skorým uplynutím premlčacej doby z hľadiska, z hľadiska postavenia maloletých vo vzťahu špeciálne k týmto, k týmto trestným, trestným činom. Čiže tam je im poskytnutá zvýšená, zvýšená ochrana a nemala by sa uplatňovať výkladová zásada, podľa ktorej neskoršia právna úprava má prednosť pred skoršou. Lebo v tomto prípade tá úprava v ods. 5 je špecifickejšia v porovnaní s, s úpravou v odseku, v odseku 6 z hľadiska svojho obsahu, a teda ako na zasadnutí ústavnoprávneho výboru povedal aj pán štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Hodás, tak ústavne konformný výklad káže vykladať možný konflikt týchto ustanovení spôsobom, ktorý je ústavne konformný a ktorý je teda konformný aj voči našim medzinárodným záväzkom, ktoré prikazujú poskytnúť zvýšenú ochranu práve maloletým pred trestnou činnosťou.
Takže dúfam, že teda moje včerajšie obavy sa, sa nenaplnia, a teda nebude, ak by nastala taká situácia, že, že pre páchateľa alebo, alebo podozrivého z trestnej činnosti by bol priaznivejší výklad podľa navrhovaného ods. 6, teda že by tam bola kratšia premlčacia doba, čo sa môže stať, ako som včera poukázal napríklad na trestnom čine sexuálneho zneužívania, tak sa uplatní ods. 5, ktorý je priaznivejší z hľadiska ochrany, ochrany maloletých. Považoval som to za potrebné spomenúť, aj keď sme teda o tom hovorili včera, ale je dôležité aj to, akým spôsobom je, je návrh zákona, zákona myslený, čo je jeho účelom a aký, aký, aké očakávania majú jeho, jeho prekladatelia. Samozrejme, že by to bolo lepšie, keby to bolo takto rozobrané v dôvodovej správe, ale aspoň, aspoň takýto náhradný doplnkový zdroj, zdroj výkladu považujem za dôležitý.
A neodpustím si ešte teda malú poznámku, že asi by bolo lepšie, keby, keď už sa teda vláda rozhodla, že budú pre rôzne hlavy osobitnej časti Trestného zákona odlišne nastavené premlčacie doby, tak aby, aby povedzme to riešenie, ktoré je v navrhovanom ods. 6, nebolo riešením, ktoré má charakter špeciálnej úpravy, ale, ale boli by to proste všeobecné úpravy, jedna vo vzťahu k niektorým kategóriám trestných činov podľa hláv a druhá vo vzťahu k iným kategóriám trestných činov opäť podľa hláv. A všetky potom tie ostatné špeciálne úpravy by boli zjavne špeciálne úpravy, či už voči jednej, alebo, alebo voči, voči druhej kategórii.
To by sa dalo urobiť, ak by sa povedzme k tomuto pristupovalo v riadnom legislatívnom procese, keby nebol toho dôsledok, že v skrátenom legislatívnom konaní bola schválená veľká novela Trestného zákona. A teraz opäť v skrátenom legislatívnom konaní je schvaľovaná novela, ktorá má napraviť jeden z negatívnych dôsledkov tejto, tejto novely. Takže uvedomujem si, že, že v tom stave, v ktorom sa dnes Národná rada nachádza, tak nemôže prijať asi celkom systémové, systémové riešenia, v podstate len pláta a dáva záplatu na tú dieru, ktorá sa vytvorila tou veľkou novelou Trestného zákona, ktorú už Národná rada schválila.
Chcem sa vrátiť aj k druhej veci, ktorú som včera otvoril a v prvom čítaní, a kde tá odpoveď, ktorú som dostal, ma teda menej uspokojila ako odpoveď na moju pochybnosť, aký bude vzťah medzi ods. 5 a ods. 6 § 87, o ktorom som hovoril doteraz. A to je teda otázka, že prečo boli na zachovanie premlčacích dôb tak v súlade s teda, s doterajším, s doterajšou dĺžkou premlčacích dôb vybrané práve prvá hlava, druhá hlava, tretia hlava a deviata hlava.
Lebo osobitná časť Trestného zákona má dvanásť hláv, pri štyroch majú byť zachované lehoty, premlčacie doby a pri ôsmich sa majú zmeniť, respektíve dvanásta hlava čiastočne je pokrytá § 88, ktorú, ktorý pri, pri teda tejto kategórii trestných činov proti mieru, proti ľudskosti, trestných činov terorizmu, extrémizmu a trestných činov vojnových stanovuje, že teda nie je, nie je tam premlčacia doba, že sú nepremlčateľné s výnimkou opäť niektorých kategórií, najmä teda trestných činov extrémizmu, kde, kde to premlčanie takisto nastáva.
Na toto som, na toto som nedostal uspokojivú odpoveď ani v dôvodovej správe, ani v úvodnom slove v jednotlivých fázach legislatívneho procesu. Ale ani, ani vo vystúpeniach a odpovediach pána ministra Suska, že prečo práve tieto, tieto trestné činy majú mať inú premlčaciu dobu, respektíve veľká novela Trestného zákona sa zameriavala na trestné činy majetkové, trestné činy hospodárske, korupčné trestné činy, tak tam bola sústredená, sústredená pozornosť. Ale existuje aj kategória trestných činov, ktoré, ktoré neboli priamo postihnuté z hľadiska trestných sadzieb tou, tou prvou novelou a aj po schválení tejto novely opravnej ostane tam skrátenie premlčacích, premlčacích dôb. Pýtal som sa na to na ústavnoprávnom výbore, a teda jediné vysvetlenie, že prečo majú byť iné premlčacie doby, ktoré som tam dostal v takej konkrétnej forme, nie z hľadiska nejakej všeobecnej, všeobecnej teórie, ale z hľadiska, z hľadiska možného postihovania napríklad trestných činov bolo, že ja neviem, že účtovníctvo je povinnosť uchovávať desať rokov, ale teda nie všetky kategórie trestných činov, ktoré spadajú do majetkovej alebo hospodárskej kriminality, alebo korupčnej kriminality sú predsa postihnuteľné a odhaliteľné nejakými účtovnými dokladmi. No a keď už nejaký podnikateľ alebo organizácia nemá tie účtovné doklady, tak, tak nebudeme vedieť túto trestnú činnosť vôbec odhaliť a postihnúť.
Čiže z môjho pohľadu to nedáva, nedáva veľký zmysel, takýmto spôsobom rozdeliť, rozdeliť trestnú činnosť. Chápem, že dnes je špeciálna úprava vo vzťahu k maloletým, lebo vo vzťahu k maloletým a tým vymedzeným trestným činom, ktoré sú v už spomínanom odseku 5 § 87, je úplne legitímne a správne, že je dlhšia premlčacia doba, môžeme sa dokonca baviť o tom, že či by nemala byť ešte dlhšia. Je v poriadku, že existuje kategória trestných činov vymedzená v § 88, kde sú trestné činy, ktoré sú nepremlčateľné. A opäť môžeme sa baviť, že či existuje nejaká ďalšia skupina trestných činov, ktoré by mali byť nepremlčateľné, alebo kde by tie premlčacie doby mali byť nastavené dlhšie. Ale to rozlíšenie medzi, medzi teda trestnými činmi na jednej strane proti zdraviu, majetku, slobode, dôstojnosti, rodine, mládeži a iným právam, kde sa majú zachovať premlčacie lehoty a inými trestnými činmi špeciálne proti majetku, hospodárskymi trestnými činmi, korupčnými trestnými činmi a ďalšími trestnými činmi, kde má dôjsť k skráteniu v tých dvoch skupinách trestných činov z hľadiska, z hľadiska trestných sadzieb, to naozaj nerozumiem, nerozumiem tej, tej logike.
A opäť by som zacitoval z toho, ako to vláda odôvodňuje, kde hovorí, že dĺžka premlčacej doby trestných činov proti najdôležitejším spoločenským záujmom, najmä život, zdravie, ľudská dôstojnosť by mala byť dlhšia v porovnaní s dĺžkou premlčacej doby trestných činov smerujúcich proti menej dôležitým spoločenským záujmom.
Majetok, a tuto pravdepodobne sme sa s pánom ministrom včera nerozumeli, lebo ja som teda netvrdil, že, že nemá Trestný zákon rozlišovať medzi tým, aký je ten chránený, chránený záujem, ale, samozrejme, že aj trestné sadzby sú nastavené z hľadiska toho, akým, do akej miery je ten trestný záujem, záujem porušený a spochybnený.
Či je, či je ten zásah veľký alebo menší, keď proste dôjde k ublíženiu na zdraví v rámci nejakej krčmovej bitky, ktorá nemá trvalejšie následky, ani dlhodobé následky, a keď príde ku krádeži v hodnote milión eur, tak, samozrejme, že myslia na to aj trestné sadzby. A hoci v jednom prípade je chráneným verejným záujmom alebo chráneným záujmom zdravie a v druhom majetok, neznamená to automaticky, že vždy akýkoľvek trestný čin, ktorého objektom je, je zdravie, bude postihovaný prísnejšie, a teda aj premlčacia doba musí byť dlhšia ako pri trestnom čine, kde chráneným záujmom je napríklad ochrana, ochrana majetku. Ale predovšetkým čo chcem povedať, je, že ak považujeme niektorý záujem za viac hodný ochrany ako iný záujem, tak sa to má premietnuť predovšetkým do výšky trestných sadzieb a do, do trestov, ktoré sú, ktoré sú ukladané. A od tých trestov sa má potom odvíjať, odvíjať aj premlčacia, premlčacia doba. Lebo to zdôvodnenie, že premietne sa to do výšky trestu a ešte zároveň to zdupľujeme tými premlčacími dobami, z môjho hľadiska nemá žiadnu logiku. A je to teda čisto účelové, aby sa ešte viac zvýhodnila a chránila tá skupina páchateľov, na ktorej vládnej koalícii najviac záleží, ako sme videli v tej predchádzajúcej novele Trestného zákona. Lebo táto skupina bude zvýhodnená už samotnou zmenou výšky škody a hraníc škody, kde, samozrejme, že rovnaké konania po tejto zmene budú posudzované miernejšie, lebo že sa môžu prehupnúť do kategórií, keď, keď je to považované ako za, za menej závažné konanie vzhľadom na to, že sa zvýši príslušná hranica výšky škody. Zároveň je tá skupina chránená znížením trestných sadzieb, keď to isté konanie bude, aj keď, aj keď sa nezmení výška škody, alebo nemá vplyv na to, do ktorej, do ktorého napríklad odseku trestného činu spadne rovnaké konanie, no tak aj tak sa ešte znížia, znížia tresty.
A navyše ešte okrem toho, že sa znížia tresty, tak sa ešte skrátia premlčacie doby, pričom už aj to zníženie trestov má vplyv na dĺžku premlčacej doby, čiže vlastne páchatelia korupčnej, majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti sú tu akoby trojnásobne zvýhodnení a trojnásobne sa im vychádza v ústrety. Jednak tým, že sa zvyšuje hranica výšky škody v jednotlivých kategóriách, v tých vyšších dramaticky a výrazne nadpriemerne, tým, že sa znižujú trestné sadzby za práve tieto trestné činy majetkové, hospodárske a korupčné, po tretie práve tým, že sa skracujú premlčacie doby. To je ešte taká čerešnička na torte, ktorá v kombinácii týchto troch môže mnohým de facto zabezpečiť beztrestnosť a zabezpečiť to, že tá trestná činnosť nebude vôbec, vôbec potrestaná, lebo bude, bude premlčaná.
Posledná tretia vec, o ktorej by som chcel povedať pár slov, je ten proces a je to naozaj nezvyklé, akým spôsobom sa v súčasnom volebnom období v Národnej rade nadužíva skracovanie normálnej diskusie a deje sa to tak vo všetkých fázach, pokiaľ ide konkrétne o zmeny v Trestnom zákone.
Dovolím si teda malú rekapituláciu vo vzťahu k tomu, čo sa, čo sa udialo aj pri tej veľkej novele, aj pri tejto malej opravnej novele. Aj jedna, aj druhá sú prerokúvané v skrátenom legislatívnom konaní. Pri tej prvej neexistovali dôvody na skrátené legislatívne konanie, ale vláda a vládna koalícia aspoň predstierala, že tie dôvody existujú a snažila sa to nejako, nejako argumentovať. Pri tejto malej novele, naopak, dôvody pre skrátené legislatívne konanie existujú, len nejdú nejako vládnej koalícii z úst, lebo by si musela priznať, že tie mimoriadne okolnosti spočívajú práve v jej postupe, práve v tom, akým spôsobom schválila tú predchádzajúcu novelu. A že to, ako schválila tú predchádzajúcu novelu a jej obsah, môžu ohrozovať práva obetí trestných činov, lebo to by bol a to je legitímny dôvod pre skrátené legislatívne konanie. Ale keby to bolo len to skrátené legislatívne konanie, ale nie je to len to skrátené legislatívne konanie.
Pri novele Trestného zákona, tej väčšej, ktorá je už schválená, bolo úplne vynechané medzirezortné pripomienkové konanie, hoci dôvody na vynechanie medzirezortného pripomienkového konania v zmysle zákona o tvorbe právnych predpisov sú zhodné s dôvodmi pre skrátené legislatívne konanie a keďže neexistovali tie, neexistovali ani dôvody pre vynechanie medzirezortného pripomienkového konania. Aj v rámci dôvodov, že sa neuskutoční pripomienkové konanie v štandardnej dĺžke, tak podľa legislatívnych pravidiel vlády je možné uskutočniť aspoň skrátené pripomienkové konanie v kratšej lehote. Ani to sa neudialo. Opäť sa domnievam, že došlo k skráteniu priestoru pre diskusiu a aj v rozpore s legislatívnymi pravidlami vlády, a aj že boli interpretované spôsobom, ktorý bol reštriktívny voči možnosti diskusie. Nebol vypracovaný legislatívny zámer, hoci pri tak rozsiahlej novele by sa legislatívny zámer z hľadiska legislatívnych pravidiel vlády vyžadoval. Nebola zverejnená predbežná informácia, hoci predbežná informácia mala byť, mala byť v prípade takejto veľkej novely, novely zverejnená a nie je tam žiadna výnimka, ktorú by predpokladal, či už zákon o tvorbe právnych predpisov, alebo, alebo legislatívne pravidlá vlády. Ten materiál, ktorý šiel na vládu, nebol zverejnený vopred, ako predpokladá smernica, ktorá upravuje zverejňovanie materiálov, zverejňovanie materiálov, ktoré idú na vládu. Nebol prerokovaný v legislatívnej rade vlády. Keď prišiel do parlamentu návrh na skrátené legislatívne konanie, tak bola umelo prerušená diskusia, respektíve rozprava na ústavnoprávnom výbore a nebolo umožnené vystúpiť všetkým poslancom, ktorí mali záujem vystúpiť. Rozprava v prvom čítaní, rozprava k skrátenému legislatívnemu konaniu bola obmedzovaná alebo skracovaná tým, že, že sa najprv natiahol ten denný čas, keď sa rokuje v porovnaní s bežným rokovacím, rokovacím časom Národnej rady a dorazené to bolo tým, že sa, že sa odhlasovalo, odhlasovalo nočné rokovanie, respektíve rokovanie až do, do prerokovania. Jediným, úplne jediným štádiom, keď nedošlo k nejakému zásahu alebo obmedzeniu, obmedzeniu času diskusie a času rozpravy bolo rokovanie vo výboroch v druhom čítaní o tom, o tom návrhu zákona, aj tam však došlo k obmedzovaniu, povedal by som, informácií relevantných pre, pre prijímanie kvalitnej legislatívy a pre korektný legislatívny proces. Nebolo vypracované stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva, ktoré je pri všetkých návrhoch zákonov dôležitým zdrojom informácií pre poslancov o kvalite toho, toho návrhu zákona, ktoré sa, samozrejme, nevypracováva, keď ide o návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ale vzhľadom na priebeh tej diskusie čas medzi tým, kedy bol návrh zákona doručený do Národnej rady a kedy sa o ňom rokovalo vo výboroch v druhom čítaní, tak tam nepochybne bol čas a priestor pre to, aby také stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva bolo vypracované. Neudialo sa tak, rovnako, rovnako boli pred poslancami predsedom Národnej rady zatajené pripomienky generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý zaslal svoje pripomienky predsedovi Národnej rady, zrejme v očakávaní, že, že teda ich poskytne poslancom. Pán predseda tak neurobil a boli zverejnené až neskôr po schválení zákona, keď si, aj ja som si ich vyžiadal na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, čo naozaj nie je štandardný spôsob, akým by mali poslanci sa dostávať k informáciám, ktoré sú doručené Národnej rade.
Pozmeňujúce návrhy, či už vo výbore, alebo potom aj, aj v druhom čítaní v pléne, myslím tie koaličné, boli predkladané na poslednú chvíľu. V ústavnoprávnom výbore sme pozmeňujúci návrh pána spravodajcu Gašpara dostali večer pred, čo nebolo v rozpore s pravidlami, s pravidlami rokovania výboru, lebo sme v skrátenom legislatívnom konaní, ale opäť ten čas pred rokovaním výboru bol dostatočne rozsiahly na to, aby, aby povedzme mohli byť pozmeňujúce návrhy vypracované skôr a poslanci ich dostali v čase, keď sa s nimi mali šancu oboznámiť vo väčšom časovom rozsahu ako v noci pred rokovaním výboru.
V prvom čítaní bola, bola rozprava obmedzená na smiešnych dvadsať, dvadsať hodín, čo de facto bolo nejakých deväť hodín reálne, keďže koaliční poslanci nevystupovali vôbec. A v druhom čítaní síce tá časová dotácia bola väčšia, ale takisto došlo k obmedzeniu rozpravy tým, že sa vopred obmedzila, a teda nemohli vystúpiť všetci poslanci, ktorí mali záujem vystúpiť. A nakoniec v treťom čítaní bola obmedzená tým, že sa najprv odhlasovalo, že sa bude rokovať aj, aj v noci, teda nonstop a potom bola skončená podľa § 35 ods. 7, teda na návrh predsedu Národnej rady.
Čiže nielen skrátené legislatívne konanie, ale vo všetkých fázach legislatívneho procesu obmedzovanie rozpravy a v niektorých prípadoch aj za cenu porušenia zákona o rokovacom poriadku. Ako napríklad to v tom treťom čítaní, keď nebolo umožnené poslancom odovzdať ich písomné prejavy obsahujúce pozmeňujúce návrhy, a tým pádom sa ani nemohlo hlasovať o niektorých pozmeňujúcich návrhoch.
A na moje prekvapenie sa niečo podobné deje aj teraz pri prerokovaní tejto novely Trestného zákona, ktorá, ako sa ukazuje, až na to sporné odôvodnenie skráteného legislatívneho konania nie je sporná a nie je ani nejaký predpoklad, že by rozprava trvala neúmerne dlho, že by niektorá z parlamentných politických strán mala záujem pristúpiť k obštrukcii. Napriek tomu po vystúpení poverených zástupcov poslaneckých klubov bola včera na návrh predsedu Národnej rady rozprava uzavretá podľa § 35 ods. 7 a vo vzťahu k prvému a druhému čítaniu bola vopred obmedzená na dvanásť hodín, teda na najkratší možný čas, ktorý zákon o rokovacom poriadku pripúšťa.
A nie je to dôsledok toho, že vládna koalícia reaguje na obštrukciu zo strany opozície, že niekoľko dní alebo nebodaj týždňov sa tu čítajú telefónne zoznamy.
Nie je to dôsledok ani toho, že musí to byť schválené dnes, nemôže to byť schválené zajtra. Žiadny legitímny verejný záujem neexistuje na tom, aby sa urýchľovalo schválenie tohto zákona, nie o týždne, chápal by som, keby hrozilo, že nebude tento zákon účinný v čase, keď má byť účinný, ale o hodiny. Lebo tá rozprava, ak by nebola umelo obmedzená, tak pravdepodobne by trvala trochu dlhšie, ale možno o niekoľko hodín. Možnože by sme nehlasovali dnes poobede, ale hlasovali by sme zajtra doobeda.
Takže dôvod toho skracovania v tomto prípade, v tejto novele, nie je v tom, že by existoval akýkoľvek legitímny verejný záujem rozpravu skrátiť. Ani neexistuje dôvod v podobe podnetu na obmedzenie rozpravy, teda obštrukcia alebo hroziaca obštrukcia zo strany opozície. Tie dôvody sú len dva. Jeden dôvod je, že pán predseda Národnej rady Peter Pellegrini potrebuje pokoj a potrebuje už viesť prezidentskú kampaň a nechce sa zaťažovať rokovaním parlamentu. A ten druhý dôvod je, že sú jarné prázdniny a asi je problém pre vládnu koalíciu udržať tu poslancov v potrebnom počte dlhšie ako dva dni, tak aby mohli ísť koaliční poslanci na jarné prázdniny a aby pán predseda Národnej rady Peter Pellegrini mohol viesť prezidentskú kampaň, tak sa využijú mimoriadne prostriedky, ktoré sú v zákone o rokovacom poriadku a vo všetkých troch štádiách v rokovaní o skrátení legislatívneho konania v prvom čítaní, aj v druhom čítaní sa obmedzí rozprava, obmedzí sa možnosť opozícii vystúpiť. Považujem to za neštandardné a nesprávne.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie.
Pani poslankyňa Mesterová, aj by sme to zahrnuli do nášho podania, že vám to bolo znemožnené a tých porušení rokovacieho poriadku a iných pravidiel bolo neúrekom naozaj, s výnimkou rokovania ústavnoprávneho výboru v druhom čítaní sme nenašli žiadne štádium, kde by nedošlo k nejakému skracovaniu či už v súlade s rokovacím poriadkom, ale teda využitím nejakého inak mimoriadneho prostriedku, alebo, alebo dokonca porušením rokovacieho poriadku a porušením pravidiel.
Pán poslanec Gröhling, máš úplnú pravdu, spoločenská objednávka, ak toto je dôvod, tak spoločenská objednávka existuje na podstatne viac zmien v tej, v tých opatreniach ktoré priniesla novela Trestného zákona, ktorá je už schválená.
Pani poslankyňa Števulová, je zjavné úplne, že je to opäť šité horúcou ihlou a teda dúfam, že aspoň na rokovaní výboru v priebehu tej jednej hodiny, čo budeme zajtra mať, tak aspoň, aspoň dokážeme rozobrať aspoň niektoré problémy, ktoré to, ktoré to môže priniesť.
No a, pán poslanec Pročko, no to už každý si zodpovedá sám za seba, že akú stopu zanecháva aj z hľadiska odbornosti, aj z hľadiska morálky. To nebude nikto za druhého riešiť, to je, každý si píše svoju históriu.