Videokanál poslanca

Pán poslanec Horecký, tri stručné poznámky.
Prvá, obsahovo súhlasím, najlepšie riešenie je, že §15a vypadne z... zo školského zákona, nespôsobí to žiadny problém, práve naopak, ja som jeden z poslancov, ktorý, teda keď to pani prezidentka vetovala, tak bolo nás asi päť, čo sme proti tomu hlasovali, takže vecne úplne súhlasím.
Druhá poznámka sa týka toho, že či to spôsobí nejaké problémy, ako ste reagovali aj na pána poslanca Habánika. Ak sa to udeje v priebehu školského roku, no, žiadne problémy to nespôsobí, lebo tie školy, ktoré majú tri hodiny telesnej výchovy s tým nebudú mať žiadny problém, ak, ak to nebude povinnosť, lebo nikto im nezakazuje mať tri hodiny telesnej výchovy alebo aj viac, keď majú na to kapacity. Práve naopak, to riešenie, ktoré je navrhnuté v spoločnej správe môže spôsobiť problémy, lebo čo sa tam má započítavať, aj tie aktivity, ktoré sa už realizovali v minulosti? Alebo tie, ktoré sa budú realizovať iba vo zvyšku školského roka? Takže, škoda, že tu nie je pán poslanec Habánik, ale tá jeho téza, na ktorú ste reagovali, je v podstate argumentom proti tomu riešeniu, s ktorým prišlo ministerstvo školstva a ktoré je premietnuté do spoločnej správy.
A, a posledná vec, ja teraz mám takú trochu dilemu, lebo ja vecne súhlasím s tým vašim návrhom, ale ten váš návrh je tiež prílepok. Je to rovnaký prílepok ako to, čo je v bode 14 spoločnej správy, lebo sa tým novelizuje obsahovo nesúvisiaci zákon. Ja chápem, že je to reakcia na to, na to s čím prišlo ministerstvo školstva a koalícia, ale zase keď vyčítame koalícii, že dáva prílepky a nemala by to robiť, tak asi ani my by sme nemali dávať návrhy prílepkov, hoci nie je predpoklad, že by boli schválené.

Pani poslankyňa Kalmárová, veľmi dobré hádzanie hrachu na stenu. Oceňujem to. A ja som vás počúval, aj keď som nebol, nebol v sále prevažnú časť vášho vystúpenia, a teda musím povedať, že súhlasím, ako s tým upozornením na legislatívny deficit tohto návrhu, tak ako je predkladaný, tak s vašimi výhradami k jeho obsahu.
Pokiaľ ide o tú legislatívu, myslím si, že je to úplne jasné, že je to prílepok, je to v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. O tomto návrhu by sa vôbec nemalo, nemalo hlasovať. Ak, ak bude to takto schválené, opäť sa celý zákon vystavuje riziku, že ho pani prezidentka bude vetovať, lebo je to, je to teda očividné porušenie toho, čo je napísané v legislatívnych pravidlách, ktoré sú vo vzťahu k parlamentu upravené v zákone. Čiže je to aj porušenie, porušenie zákona, keďže tá zmena alebo dopĺňanie iného zákona musí mať nielen nejakú matnú súvislosť s tým zákonom, ktorý sa novelizuje, ale s tou novelizáciou, hej. A s tou novelizáciou to zjavne žiadny, žiadnu súvislosť nemá. A je to vlastne o to horšie, že ministerstvo školstva akoby sa cez tento prílepok snažilo vyriešiť problém, ktorý spôsobila predchádzajúca parlamentná väčšina, v podstate populistickým návrhom, ktorý bol v minulom volebnom období ku koncu schválený s iba nejakého takého nadšenia, že teda budeme všetci zdraví, keď budú mať deti o hodinu telocviku viac a prikážeme im to zákonom bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú podmienky.
Čiže snaha riešiť ten problém je legitímna, ale tá forma nie je v poriadku a ani ten obsah nie je v poriadku. A miesto toho, aby sa to normálne prediskutovalo, tak zasa ideme to znásilňovať.

Ďakujem všetkým kolegyniam a kolegom za reakcie formou faktických poznámok. Nestihnem reagovať na všetkých, tak skúsim na pána Vašečku. A zaujal ma ten príklad s vrecom cementu, ktorý muž unesie a žena neunesie alebo môže mať problém, a teda že Zákonník práce chráni, chráni ženy. Jednak to neplatí úplne, sú ženy, ktoré v pohode zvládnu vreco cementu, a sú muži, ktorí nezvládnu. Len teda skúšam pochopiť, že či naozaj toto je ten problém, ktorý chcete vaším návrhom riešiť, že transrodový muž, ktorý bol pôvodne žena, a teda fyzicky nie je tak disponovaný, bude pracovať v stavebníctve a preukáže sa mužským rodným číslom, tak sa vyhne tomu, aby nosil vrecia cementu? Že neexistujú, neexistuje nejaké jednoduchšie riešenie, napríklad že keď nemám fyzickú dispozíciu alebo nechcem nosiť vrecia cementu, tak sa nezamestnám v práci, kde sa vyžaduje nosenie vriec cementu? Ako to, myslím, že to by šlo aj bez zmeny zákona.
Ďalej ste povedali, že aby sme nevylučovali to, čo je základné a jasné, teda muž a žena, ale veď áno, to nikto nespochybňuje, že sú muži a ženy, ako povedala pani poslankyňa Plaváková, sú ale ľudia, u ktorých to nie je úplne jasné na základe ich pohlavných znakov, a sú ľudia, ktorí majú inú identitu, ale tí muži a ženy existujú a možno to bude znieť prekvapivo, oni existujú aj v tých krajinách, kde existujú identifikačné čísla, z ktorých nevyčítate, či ide o muža, alebo o ženy. A ak sa raz u nás zavedie takýto neutrálny identifikátor, tiež to nebude znamenať, že prestanú existovať muži a ženy. Budú naďalej existovať.
A, pán poslanec, Horecký, ak sa o niečom viacej hovorí, to neznamená, že sa reálne tak viac ľudia správajú, tak príklad s násilím na ženách... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu novely zákona o rodnom čísle, ktorý má znemožniť dokončenie tranzície z právneho hľadiska.
Nemyslím si, že pán poslanec Vašečka alebo pani poslankyňa Záborská nemajú inú agendu, a teda riešia iba boj s queer ľuďmi, ako tu zaznelo. A naozaj verím tomu, že oni to nevnímajú tak, že by, že by cítili nejaký hnev alebo, alebo nenávisť, ale ten ich návrh zákona, zákona svedčí o niečom inom, resp. reálne ten návrh zákona môže spôsobiť a už aj spôsobuje niečo iné.
Pán poslanec Valášek vo faktickej povedal, že teraz nie je vhodný čas prichádzať s takouto agendou, s takýmto, s takýmto návrhom zákona, lebo veď máme tu snahu vládnej koalície totálne ovládnuť štát, rozložiť právny štát, rozložiť, teda ovládnuť verejnoprávne médiá, tak teraz nie je tá vhodná doba. Ja nemám veľmi rád tento argument, že teraz nie je vhodná doba, lebo to sa tak striedavo používa aj v kultúrnych vojnách, že tak teraz nie je vhodná doba na to, aby sme riešili registrované partnerstvá, alebo teraz nie je vhodná doba na to, aby sme riešili, riešili potraty, alebo, alebo rodné čísla. Myslím si, že tento návrh zákona je problém. Nie, nie preto, že teraz nie je vhodná doba a že môže zasiať nejaké sváry v opozícii medzi jej konzervatívnejšou a registro... liberálnejšou časťou. Problém je pre svoj obsah, ktorý reálne môže ublížiť niektorým, niektorým ľuďom.
Priznám sa, že v týchto tzv. kultúrnych vojnách alebo kultúrno-etických otázkach sú témy, kde rozumiem predkladateľom, pani poslankyni Záborskej, pánovi poslancovi Vašečkovi, napr. pri téme potratov alebo, alebo ochrany života, aby som použil ich terminológiu, je tam reálne konflikt dvoch alebo viacerých rôznych práv a jednotlivé skupiny sa prikláňajú na tú alebo na onú stranu a kladú väčší dôraz na to alebo, alebo iné právo, či už je to teda právo na život nenarodeného dieťaťa, alebo, alebo právo ženy na súkromie a na dôstojnosť a na možnosť rozhodovať o svojom živote. A právna úprava sa snaží nájsť medzi tým nejakú, nejakú rovnováhu, ale je v zásade normálne, že niekto, niekto vidí ako oveľa silnejšie jedno alebo druhé právo. Dokonca, až na nejaké výnimky, si myslím, že aj jedna aj druhá strana uznáva existenciu oboch práv, akurát sa ten ich konflikt snaží vyriešiť iným spôsobom.
Ale potom sú tu témy, ktoré sa týkajú LGBTI ľudí a tam celkom, celkom nerozumiem tomu, tomu nasadeniu, s ktorým sa predkladatelia púšťajú, púšťajú do boja, lebo tam to nie je konflikt práve. Tam živí ľudia sú iba na jednej strane a na druhej strane sú predsudky ľudí, ktorí ich majú voči, voči iným ľuďom, ktorí si myslia, že iní ľudia by mali žiť inak, ktorí si myslia, že tí iní ľudia, keď sa nesprávajú v súlade s ich predstavami a predsudkami, tak páchajú hriech a mali by sme im to sťažiť. A toto je návrh zákona z tej druhej kategórie, kde teda nerozumiem, prečo s tým predkladatelia prichádzajú a koho tým chcú reálne chrániť, aký reálny problém chcú riešiť okrem tých spomínaných predsudkov.
A aj v rámci tejto kategórie sú rôzne, rôzne postoje alebo teda rôzne typy návrhov. Niektoré návrhy alebo, alebo postoje smerujú k tomu, že sa nebude meniť status quo, že teda nepriznáme párom rovnakého pohlavia právo, aby si inštitucionalizovali svoj zväzok a aby či už formou registrovaných partnerstiev, alebo, alebo manželstiev mohli používať zo strany štátu inštitucionálnu ochranu, akú požívajú páry rôzneho pohlavia. Takže tam ide o zachovanie toho stavu. Ale tento návrh ide ďalej. Tento návrh poškodzuje transrodových ľudí oproti súčasnému stavu. Znižuje úroveň ich práv, komplikuje, komplikuje iným život. A teda zasahuje naozaj asi tú najzraniteľnejšiu skupinu, tú najzraniteľnejšiu menšinu, menšinu v rámci, v rámci menšiny.
Ja som bol po vražde na Zámockej, krátko nato bol Filmový festival inakosti, ktorý je venovaný tvorbe o živote LGBTI ľudí. Videl som niekoľko filmov a to, čo ma tam zaujalo, je, že tie filmy, ktoré boli alebo o gejoch alebo lesbách, tak popisovali život párov, ktorí s výnimkou toho, že boli to páry rovnakého pohlavia, bol to normálny život, ako majú aj páry rôzneho pohlavia. Riešili presne tie problémy súžitia, praktického života, ako riešia páry rôzneho pohlavia, len teda zhodou okolností to boli, to boli buď pár gejov alebo, alebo pár, pár lesieb spolu žijúcich. No ale bol tam aj film o transrodovej, transrodovej osobe a ten bol, ten bol taký tragický. Tam ste cítili to nešťastie, ten problém. To nebolo, nebolo, že rieši presne tie problémy, aké rieši väčšinová spoločnosť, oni majú problém už s tým, akí sú. Sú vystavení šikane zo strany, strany okolia. Verím tomu, že ani pán Vašečka, ani pani Záborská by sa v osobnom kontakte nesprávali nejako pohrdlivo alebo urážlivo, keby stretli transrodovú osobu, ale oni to zažívajú. Oni to zažívajú ešte v väčšej miere ako gejovia a lesby, ktorí to zažívajú tiež niekedy, ale transrodové osoby sú na tom ešte horšie. A sú na tom horšie aj z hľadiska svojho vlastného pocitu, že dokonca a aj v situácii, keď ich okolie prijíma a keď ich, keď ich miluje najbližšia rodina, tak majú problém sa s tým vysporiadať a nie zriedka končia tieto prípady, prípady sebevraždami. Tak akékoľvek návrhy vo verejnom priestore, ktoré povzbudzujú predsudky voči nim, im ubližujú. Už samotný fakt, že sa, že sa o tom, o tom hovorí.
A teda asi nie je náhoda, že keď v roku, začiatkom roku 2023 mal Igor Matovič takú náladu, že začal bojovať proti transrodovým osobám, tak si zobral za cieľ ich. Nezobral si celú LGBTI komunitu, zobral si, zobral si ich a ukazoval, že akí sú, akí sú oni nenormálni. Ja opäť si nemyslím, že by pani poslankyňa Záborská alebo pán poslanec Vašečka zdieľali tú formu, s ktorou to Igor Matovič vtedy robil, našťastie potom mu to odpadlo od chuti, ale to sú tiež kamienky, kamienky do skladačky, ktorá robí život transrodových osôb ťažkým, už aj bez toho, už aj, už aj v situácii, keď ich, keď ich okolie, najbližšie okolie prijíma takých, akí sú. A to šťastie nemajú všetci.
Pán poslanec Mikloško hovoril o tom, že teda si myslí, že, alebo si myslel, že predkladatelia sú vedení tými informáciami zo zahraničia, ktoré sa týkajú tranzícií mladých neplnoletých osôb alebo teda nejakých osôb, ktoré by z nejakej roztopaše chceli zmeniť pohlavie. Ja si naozaj nemyslím, že by niekto, niekto úplne z roztopaše chcel podstúpiť trazíciu. To je názor, ktorý vyplýva z neznalosti, z reálnej neznalosti toho, ako tí ľudia žijú, čím si prechádzajú, ako trpia, ako to vníma, vníma ich okolie, a teda nie je to jednoduché ani pre nich, ani pre ich najbližšie okolie.
A teda tento návrh nerieši ani to, či možno, alebo nemožno podstúpiť tranzíciu, lebo nezakazuje, nezakazuje podstúpenie tranzície. Nerieši ani tú otázku, ktorá bola diskutovaná v minulom volebnom období a ktorú teraz alebo nateraz uzavrela pani ministerka zdravotníctva Dolinková, keď v rámci predvolebnej kampane výmenou za podporu SNS pre Petra Pellegriniho pred druhým kolom stiahla, stiahla tie štandardy, takže naďalej je potrebné, potrebné lekárske, lekársky zákrok. Nie je možné, možné bez toho podstúpiť tranzíciu. Ale ak bude schválený tento zákon, tak nebude možné tú tranzíciu právne dokončiť tým, že si osoba, ktorá podstúpila tranzíciu, zmení rodné číslo. Bude musieť, musela by doniesť genetický dôkaz, že je biologicky to druhé pohlavie, teda že už nemá chromozómy XY, ale XX, čo teda žiadna lekárska tranzícia nezabezpečí. Ani dnes to nie je masovo využívané, ale teda by ma tak zaujímalo, že kto potom bude toto ustanovenie zákona, zákona využívať. Že niekto, komu pri narodení omylom zapísali nesprávne pohlavie a teraz on si až v dospelosti všimne, že, á, vlastne ja tu mám nesprávne zapísané, zapísané pohlavie, alebo teda rodné číslo z hľadiska pohlavia, tak sa pôjde si dať urobiť genetické testy a... Čiže reálne to bude koľko? Traja ľudia to využijú alebo, alebo koľkí? Ale ľuďom, ktorí tranzíciu podstúpia a nebudú si môcť zapísať, zapísať zmenu rodného čísla, tak... tak budú mať napr. v občianskom preukaze, že sú muž a budú mať ženské rodné číslo, alebo, alebo naopak? V akomkoľvek kontakte, kde sa preukazujete dokladmi, tak sa budete vystavovať začudovaným pohľadom, že a nemáte tam, nemáte tam chybu v tom, v tom doklade? Lebo to bude jediný praktický dôsledok pri komunikácii s úradmi alebo v banke, alebo kde dávate občiansky, občiansky preukaz.
A pán poslanec Vašečka sa snažil v úvodnom vstupe v dôvodovej správe popísať nejaké situácie, kde treba rozlišovať muža a ženu, ale ja sa pýtam, že kde je ten reálny problém. Keď lekár poskytuje transrodovej osobe starostlivosť, tak nevie, akú lekársku starostlivosť jej má poskytnúť, a keď bude tam mať rodné číslo, tak už bude vedieť? Len na základe toho? Alebo nevieme to rozlíšiť v pracovnoprávnych vzťahoch a v sociálnom zabezpečení? A keď mám v občianskom nejaký údaj o pohlaví a ten sa bude líšiť od údaja, ktorý bude na rodnom čísle, tak podľa čoho sa bude postupovať? To ten návrh, to ten návrh nerieši.
A pár rokov dozadu tu bola úvaha, že rodné čísla budú nahradené nejakým neutrálnym identifikátorom, z ktorého nebude možné vyčítať ani pohlavie, ani vek. Každý bude mať nejaké, nejaké číslo. Bol dokonca pripravený návrh zákona. Myslím, že bol na to nejaký európsky projekt, pár miliónov eur sa na to, na to minulo. Nakoniec, nakoniec z toho nebolo nič. Ja som vtedy bol k tomu taký dosť skeptický, lebo tak že načo meniť veci, ktoré máme zaužívané a ktoré, ktoré fungujú, ale tak prinajmenšom by sme sa vyhli tejto diskusii, lebo v niektorých iných krajinách nemajú identifikátor osoby, z ktorého je možné napr. určiť jej pohlavie alebo vek. A keď sa tak nad tým zamyslím, tak naozaj nie je nevyhnutné, aby niečo takéto, takéto existovalo a aby sme, aby sme si so sebou, so sebou niesli túto, túto stopu.
Aj keď, áno, bude sa to potom ťažšie pamätať, ale, ale, ale asi by to bolo aj vzhľadom na tento, v úvodzovkách, problém, ktorý tu riešime, lepšie riešenie mať bezpríznakový neutrálny identifikátor, nejaké identifikačné číslo a nie, nie rodné číslo.
Ja sa nechcem nejako vŕtať v motívoch. Povedal som to párkrát aj vo faktických, vo faktickej poznámke, v motívoch, pre ktorý pani predkladateľka a pán predkladateľ prišli s týmto návrhom. A ten spôsob ich vystupovania nie je nenávistný, tak ja verím tomu, že oni subjektívne nepociťujú nenávisť voči iným osobám, voči, voči transrodovým osobám. Ale ešte raz musím zopakovať, že ten ich návrh transrodovým osobám a ich blízkym reálne ubližuje. Ubližuje tým, že povzbudzuje tie mýty. Už to, že sa o tom, o tom hovorí, môže transrodových ľudí poškodiť, stigmatizovať, môžu to vnútorne ťažko, ťažko niesť, že oni sú zase riešení ako nejaký problém, akoby oni predstavovali nejaký, nejaký problém pre štát, pre spoločnosť, pre ostatných ľudí, pričom to tak nie je a ak ten zákon bude schválený, tak im bude ubližovať aj reálne v ich praktickom živote.
Pán poslanec Vašečka hovoril, že nepopiera, že ľudia majú rôzne životné situácie, ale ten ich návrh to fakticky popiera. Lebo problém, ktorý riešia transrodové osoby, je, že ak sa rozhodnú, a to tiež nie je zo dňa na deň, to tiež v nich dozrieva, ak sa rozhodnú teda, že zmenia pohlavie, podstúpia, podstúpia tranzíciu, tak je to veľmi komplikovaný, veľmi zložitý proces, čo musia absolvovať, ako vôbec k tomu dospejú, ako to povedia, povedia ľuďom vo svojom okolí. A keď prekonajú všetky tie byrokratické prekážky, tak pred tou cieľovou rovinkou im vy dáte prekážku, ktorú nie je možné preskočiť, nie je možné preliezť, nie je možné podliezť ani, ani obísť. A máme tu skupinu ľudí, ktorá už takúto zmenu rodného čísla podstúpila a tú budeme mať aj naďalej, lebo teda nejdete cestou retroaktívnou zatiaľ, aby ste im nariaďovali, aby si naspäť zmenili, zmenili to rodné číslo, ale teda bohvie, bohvie čo ešte, ešte príde a teda čo bude, čo bude s tými ľuďmi a či neprídu aj nejaké ďalšie návrhy, ktoré budú úplne znemožňovať tranzíciu, nielen tranzíciu v otázke jej dokončenia z právneho hľadiska a z hľadiska rodného čísla.
Pán poslanec Vašečka tu spomínal propagandu, že propaganda akceleruje také správanie. To podľa mňa je zase len nejaký mýtus, že pod vplyvom propagandy ľudia budú mať tendenciu si meniť, si meniť pohlavie. To je, áno, to je argument typu, že keď sa začne hovoriť o domácom násilí a násilí na ženách, tak pribúda tých prípadov, ale tých prípadov nepribúda, to len my sa o nich viac dozvieme, lebo sa o nich viac hovorí. Ale niežeby, niežeby to reálne pribúdalo a to je, to je, myslím, tento prípad.
A chcel by som dať v zmysle rokovacieho poriadku návrh nepokračovať v tomto, v rokovaní o tomto návrhu zákona, a teda žiadam pani spravodajkyňu, aby to zaevidovala a dala o ňom hlasovať, a zároveň dávam doplňujúci návrh na to, aby bol tento návrh zákona v prípade, že bude postúpený do druhého čítania, pridelený aj výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, keďže ide o tému, ktorá sa ľudských práv výsostne týka.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Prostredník spomínal vo svojom vystúpení mýty, ktoré existujú o transrodových ľuďoch. Je teda zlé, ak existujú, existujú mýty, ktoré nezodpovedajú realite. Ešte horšie je, ak tie mýty negatívne pôsobia na tých ľudí, ktorých sa, ktorých sa dotýkajú a ubližujú im. A tie mýty o transrodových ľuďoch majú práve takýto charakter, lebo povzbudzujú predsudky istej časti spoločnosti – a nie nevýznamnej časti spoločnosti – voči transrodovým ľuďom. No a úplne zlé je, že ak sa tie mýty majú premietať do právnej úpravy, do zmeny legislatívy a ak sú to práve tie mýty, ktoré, ktoré ubližujú, ktoré stigmatizujú transrodových ľudí, ktoré vyvolávajú nenávisť, odsúdenie takýchto ľudí. A opakujem, že to nemusí byť úmysel predkladateľov návrhu zákona, že ideme predložiť, predložiť návrh zákona, ktorý bude niekomu, niekomu ubližovať. Ja si nemyslím, že predkladatelia sú vedení nenávisťou alebo tým, že vedome chcú niekomu, niekomu ublížiť, ale ich návrh reálne má potenciál ľuďom ublížiť. Už to, že je predložený, ubližuje tým ľuďom, lebo ešte viac transrodových ľudí stigmatizuje vo verejnom priestore, vo verejnej debate, a ak bude návrh schválený, tak im bude ubližovať aj v ich reálnych životoch v ich možnostiach.

Pani poslankyňa Plaváková, súhlasím s tým, že je to zlomyseľný návrh zákona. A povedal to v reakcii pán poslanec Vašečka, teda že je to taká sonda do duše a uvažovania rečníčky, ale podľa mňa ten návrh zákona je tiež sonda do toho, akým spôsobom zmýšľajú, ako k veciam pristupujú predkladatelia, a tu by som teda vychádzal z Biblie, že poznáte ich po ovocí. Tam v tom predkladaní nemusí byť, nemusí byť žiadny hnev, ale ten dôsledok, to je dôležité. Dôležité je to, čo je napísané v návrhu zákona, a keď sa ten návrh zákona stane realitou, tak otázka je, pomôže to niekomu alebo ublíži to niekomu. Nepomôže to vôbec nikomu. Vôbec nikomu to nepomôže a ublíži to niektorým ľuďom. Nebudú to státisíce ľudí, nebudú to milióny ľudí, nebudú to ani desaťtisíce, zrejme to nebudú ani tisíce ľudí, ale niektorým ľuďom táto zmena zákona, ak by prešla, ublíži, ale ublíži im veľmi vážne. To nie je, že vám niekto zoberie, zoberie 20 eur na nejakej sociálnej dávke, to je, že vám naruší vašu vlastnú, vlastnú identitu.
Tak ja neviem, aké boli, boli subjektívne motívy predkladateľov tohto návrhu zákona, ale viem, že ten návrh zákona, ak sa zmení na zákon, tak má potenciál ubližovať. Veľmi silne ubližovať niektorým ľuďom, a teda to ovocie je jednoznačne zlé. (Potlesk.)

Pán poslanec Blcháč, zaujalo ma to vaše poukázanie na reláciu fakty a mýty, myslím si, že taká relácia by sa zišla aj slovenským politikom absolvovať, že napríklad by sa ich spýtali, že myslíte si, že Zem je plochá? A potom by vysvetľovali, že je to fakt alebo je to, je to, je to mýtus. A úplne s vami súhlasím, že asi málokto tuto v tejto miestnosti je odborníkom na medvede, no ale sme Národná rada, tak musíme rozhodovať aj o veciach, v ktorých nie sme úzko špecializovaní, je to tak aj v iných prípadoch a zdá sa, že teda na medveďov je tu pomerne veľa odborníkov alebo ľudí, ktorí sa cítia, že sú odborníkmi na medvede. Ale k niektorým veciam ani nemusí byť človek odborník na medvede, aby si všimol, že v tom návrhu zákona, ktorý prerokúva Národná rada v skrátenom legislatívnom konaní a dôvodom je, že teda medvede ohrozujú, ohrozujú ľudí a je to, je to problém, tak sa nehovorí iba o medveďoch, ale hovorí sa o veľkých šelmách, a teda majú, majú sa na základe toho riešiť aj vlky a rysy. A hovorí sa, že, že nielen ohrozenie zdravia a života, ale aj škody na majetku, pričom škody na majetku, áno, sú problém, ale predpokladám, že nie je to taký problém, aby sa to malo riešiť v skrátenom legislatívnom, v skrátenom legislatívnom konaní.
O tej téme prikrmovania sa tu rozvinula pekná diskusia, ale opäť nikto neodpovedal na to, že ak sú problém tie vnadiská, prečo majú byť zakázané iba v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie a nie v blízkosti obydlí alebo v blízkosti turistických ciest stále.
No a s tým Nemeckom som celkom nerozumel. To vnímate ako nejaký ideál, že by sme mali vystrieľať všetkých medveďov?

Pán poslanec Krátky, oceňujem ten analytický prístup a teda že poďme sa baviť, poďme sa baviť o číslach, alebo tá debata by mala byť založená na nejakých faktoch. Otázka je len, že v tejto téme nie sú čísla, ktoré by boli spoločne zdieľané, ktoré by boli akceptované všetkými, všetkými stranami. A rovnako tak nevieme celkom presne povedať, že aké je to dobré číslo. Že teda ak sa porovnávame s inými krajinami, kde je menšia hustota medveďov vzhľadom na nejakú územnú jednotku, znamená to, že tam je to normálnejšie, alebo u nás je to normálnejšie? A ani neviem, či to je možné vždycky, vždycky takto mechanicky porovnať. A neviem teda, že či si niekto, niekto sľubuje, že niečo môže definitívne vyriešiť tú situáciu alebo, alebo úplne poskytnúť riešenie, ktoré zabezpečí, že sa už žiadne problémy, problémy nevyskytnú, to asi takú ambíciu nemá, nemá nikto a nemá ani, ani predkladateľ. Ide asi o to nájsť riešenie, ktoré vyrieši ten hlavný problém, ktorým sú časté strety ľudí, ľudí s medveďmi, kde aj dochádza ku kolízii, respektíve napadnutiu ľudí, ľudí medveďmi. Len otázka je, či to navrhnuté riešenie je naozaj také a či sme už tie iné prostriedky, o ktorých ste hovorili v súvislosti s rozhodovaním na úrovni Európskej únie, vyčerpali. Teda že či napríklad tie preventívne opatrenia, ktoré sa spomínajú aj tu, ale iba počas mimoriadnej situácie, opäť sa vraciam k tým vnadiskám, sú dostatočné a sú vyčerpané... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Pročko, no ja som teda opakovane položil tú otázku ohľadom vnadísk a myslím, že som na ňu nedostal nejakú jasnú odpoveď. Lebo ak vnadiská spôsobujú, že sa medvede dostávajú do blízkosti ľudských obydlí a do blízkosti trás, po ktorých sa ľudia pohybujú, povedzme turistických trás, tak áno, aj mne sa zdá logické, že by tam tie vnadiská byť nemali. Však to neznamená, že vnadiská nemôžu byť nikde, ale tam, kde hrozí kolízia medveďa s človekom, čo je dôvod, pre ktorý teraz tu rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o tomto, tomto návrhu zákona, tak áno, je to opatrenie, ktoré by zrejme nie eliminovalo, ale znížilo riziko, riziko stretu medveďov, medveďov s ľuďmi.
A rovnako, rovnako ten výrub krovín, ktorý sa tam má prilepiť v druhom čítaní v rámci skráteného konania, hoci je to samostatný vládny návrh, ktorý takisto mali v skrátenom konaní, no ale keď sa tam prilepí v druhom čítaní, tak sa eliminuje rozprava o skrátenom konaní, eliminuje sa rozprava o prvom čítaní a áno, je to ten istý zákon, tak to mohlo ísť spolu, mohlo, mohlo to ísť spolu a by sa potom o tom mohlo hovoriť aj v skrátenom konaní aj v prvom čítaní. Takto iba vychádzame z toho, že vieme, že to tam bude, že to tam bude prilepené.
Ale opäť, problém aj keby teda boli kroviny, hoci teda kroviny asi nie sú univerzálny problém a nie sú problém na skrátené legislatívne konanie, tak zväčšenie toho obvodu stromov, ktoré možno vyrúbať bez povolenia, s tými ako nie sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán minister, no vy ste vlastne potvrdili to, čo som ja hovoril v predchádzajúcej faktickej poznámke o tom, že vy tu zmiešavate veci, že zákon, ktorý má riešiť medveďov, rieši aj vlkov a rysov. Zákon, ktorý má chrániť životy a zdravie ľudí, rieši aj majetok, čo je problém, ale je to trochu iný problém. Tak teraz hovoríte, že treba vyčistiť Slovensko od húštin a krovín a pri tej príležitosti zväčšujete výnimku pre rúbanie stromov, ktoré môžu byť bez povoľovacieho konania vyrúbané zo 40-centimetrového obvodu na 80-centimetrový obvod. Ja teda neviem, ja nie som znalec, ale teda strom, ktorý má obvod kmeňa meraný vo výške 130 centimetrov, 80 centimetrov, predpokladám, že to nie sú už úplné kroviny a húštie, ale, ale, ale je to strom. A aký, aký je dôvod tej zmeny? Lebo to nie je ani v dôvodovej správe vysvetlené, že dobre, ak je, ak je, ak je dôvod, že treba vyčistiť, vyčistiť krajinu od krovia tam, kde to krovie nemá byť, tak to tým dosiahnete, ale prečo ešte zväčšujete aj obvod stromov v podstate na dvojnásobok, ktoré je možné, možné vyťať. To tiež nejako súvisí s medveďmi? A je toto opatrenie také, že sa má riešiť v rámci skráteného legislatívneho konania? A dokonca aj keď bol ten návrh daný do parlamentu ako samostatný návrh, tak teraz má byť prilepený k tomuto ako nejaký pozmeňujúci návrh? Že my sa tu vlastne o tom ani by sme sa nemali baviť, lebo to ani nevieme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)