Videokanál poslanca

Ja úplne súhlasím pán predsedajúci. Mali by sme reagovať na rečníka. Nie na faktické poznámky ako napríklad pani poslankyňa Plevíková reagovala na faktickú poznámku pána poslanca Dubéciho. Tak také by sa nemalo. Súhlasím s vami. Takže ja budem reagovať na vystúpenie pani poslankyne Plavákovej. Súhlasím s tým, že tá novela ústavy, s ktorou prichádza vláda je v líniách putinizácie Slovenska a tak ako, ako tie útoky na mimovládky ako útoky na médiá, občiansku spoločnosť, na kritikov vlády, spochybňovanie práva protestovať a koaliční politici sa veľmi čudujú, že ten zákon je označovaný, ten zákon o mimovládkach za ruský zákon. Akoby tam išlo o to, že je to od slova do slova opísané. Nie. To zapadá do tej celej línie útoku a spochybňovania mimovládnych organizácii. A súčasťou toho je aj útok spochybňovanie práv LGBTI ľudí a to je presne v tej línii. A pani poslankyňa Plaváková tvoje vystúpenie bolo silné. Bolo silné najmä z dôvodu, že bolo alebo aj z dôvodu, že bolo osobné, že sa ťa to osobne týka a možno ak ťa niekto počúval tak by mu to mohlo pomôcť uvedomiť si, že tu nehovoríme o nejakých teoretických otázkach alebo, alebo ideologických bojoch, ale hovoríme o živých ľuďoch, živých ľuďoch, ktorých sa to dotýka. Ktorým niekto spochybňuje, že, že napríklad ty, tvoja partnerka, vaša dcéra, že vy nie ste rodina, lebo, lebo k tomu smeruje ten zákon. Spochybňuje, dáva do ústavy, že osvojiť si, osvojiť si deti môžu len, len manželia a dôležité je aký je tam zámer. A ten zámer je úplne jasný a smeruje k tej putinizácii.

...by som chcel k interpeláciám ako povedať, že považujem túto, túto odpoveď pani ministerky na moje dve interpelácie za neuspokojivú a teda mrzí ma, že tu nie je medzi nami, aby si to, aby si to vypočula, ale tak snáď jej to niekto bude tlmočiť a som teda veľmi zvedavý, či tí, čo budú hlasovať za to, že tá odpoveď pani ministerky bola uspokojivá, by vedeli zdôvodniť, že čo je na takejto odpovedi uspokojivé, lebo podľa môjho názoru vonkoncom nič.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená najmenej tretina členov vlády prítomná na interpeláciách v zmysle zákona o rokovacom poriadku, ale teraz sme ešte v bode odpovede na interpelácie. Chcel by som sa vyjadriť k interpeláciám pod bodmi 20 a 21. Sú to dve interpelácie, ktoré som adresoval pani ministerke kultúry Martine Šimkovičovej a dostal som na ne jednu spoločnú odpoveď. A teda podľa § 130 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku na najbližšiu schôdzu Národnej sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný. Teda neviem, či je tu pani ministerka kultúry Martina Šimkovičová, ale teda podľa § 130 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku by mala byť prítomná a nie je prítomná. Čiže konštatujem, že porušila, nie, tam je, interpelovaný je povinný byť prítomný, čiže nebol dodržaný zákon o rokovacom poriadku.
Podľa § 130 ods. 5 interpelujúci sa vyjadrí, či považuje odpoveď za uspokojivú, tak ja sa teda vyjadrujem, že odpoveď pani ministerky na moje interpelácie uvedené pod bodmi č. 20 a 21 za uspokojivé nepovažujem. A teda v zmysle ods. 6 Národná rada zaujme uznesením stanovisko k odpovedi na interpeláciu, ktorú interpelujúci nepovažuje za uspokojivú. Takže predpokladám, že sa o tom bude hlasovať. A teda aby neostal iba pri konštatovaní, že prečo považujem odpoveď pani ministerky za neuspokojivú, tak by som rád objasnil, čo som sa pýtal pani ministerky a čo mi pani ministerka odpovedala.
Moje otázky sa týkali vymenovanie členov Rady Fondu na podporu umenia ministerkou kultúru, to bol jeden balík otázok a druhý balík otázok sa týkal vymenovanie špeciálne pána Slavomíra Lopúcha do Rady Fondu na podporu umenia, ktorý mal byť vymenovaný ako zástupca samospráv. Pýtal som sa pani ministerky, či by mi mohla poskytnúť štruktúrované životopisy vymenovaných členov. A pýtal som sa na doklady preukazajúce, že nimi vymenovaní členovia spĺňajú podmienku najmenej päťročnej odbornej praxe v oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu v zmysle zákona o Fonde na podporu umenia. Pýtal som sa, ktoré osoby jej navrhli alebo odporučili jednotlivých vymenovaných členov Rady FPU. Spýtal som sa na písomné vyhotovenie takých návrhov, pokiaľ existujú. A spýtal som sa na dôvody, pre ktoré boli jednotliví členovia Rady FPU pani ministerkou kultúry vybraní a vymenovaní do funkcie.
V prípade pána Slavomíra Lopúcha a jeho vymenovanie za člena Rady Fondu na podporu umenia, ktorý zastupoval, už nezastupuje, samosprávy som sa spýtal, konkrétne ktorí starostovia, ktorí primátori alebo ktorí predsedovia samosprávnych krajov alebo zástupcovia iných subjektov pani ministerke navrhli vymenovať pána Lopúcha za člena Rady, lebo mal byť vymenovaný na návrh niektorého z týchto subjektov. Rovnako som sa spýtal na personálny návrh a jeho zdôvodnenie. Pýtal som sa na ďalšie personálne návrhy, ktoré prišli pani ministerke a opäť som si pýtal životopis, doklady preukazujúce splnenie podmienky v zmysle zákona, teda tej najmenej päťročnej odbornej praxe v oblasti umenia a kultúry alebo kreatívneho priemyslu pánom Lopúchom. Pýtal som sa aj na ostatných kandidátov, kto ich navrhol a ako to bolo odôvodnené. Pýtam som sa pani ministerky, na základe akých kritérií sa rozhodovala, ktorých kandidátov navrhnutých starostami obcí, primátormi miest a predsedami samosprávnych krajov vymenuje za člena Rady FPU. Lebo bolo známe, že tých návrhov bolo viacej a niektoré z tých subjektov, ktoré kandidátov navrhli, to aj zverejnili. A pýtam som sa na dôvody, prečo bol vymenovaný práve pán Slavomír Lopúch.
No a pani ministerka mi v odpovedi na interpeláciu uviedla, teda zopakovala tie moje otázky a ten zvyšok je veľmi stručný, tak ho prečítam:
„Dovoľujem si vás informovať, že ministerstvo kultúry zaujalo stanovisko dňa 7. a 8. januára vo forme rozhodnutí o nesprístupnení informácií v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám a to listami," a teraz sú tam uvedené listy, čísla listov. „Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky nevyplýva povinnosť zverejňovať' dokumentáciu týkajúcu sa osobných údajov dotknutých osôb nad rámec ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií. Rovnako zverejnenie požadovaných informácií či iných osobných údajov by bolo v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. S pozdravom," podpísaná pani ministerka Šimkovičová.
Ja som požiadal o niektoré z týchto informácií aj vo forme žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a pani minister.. alebo teda ministerstvo, aby som bol presný, ministerstvo mi ich odmietlo sprístupniť odvolávajúc sa na to, že nemôže, lebo sú tam osobné údaje. Tu by som len povedal, že dobre, osobné údaje môžu byť v životopise, ale informácia o povedzme doklade preukazujúcom splnenie zákonnej podmienky najmenej päťročnej praxe nie je osobným údajom. Rovnako nie je osobným údajom informácia o tom, ktoré subjekty navrhli vymenovanie kandidáta. Nie je osobným údajom informácia o dôvodoch, pre ktorý bol vybraný ten-ktorý kandidát. Nie je osobným údajom informácia o ďalších navrhovateľoch, ktorí navrhli iných kandidátov, ktorí boli neúspešní. Nie je osobným údajom informácia o odôvodnení takýchto personálnych návrhov. A nie je osobným údajom ani informácia o kritériách, na základe ktorých sa pani ministerka rozhodovala ktorého z navrhnutých kandidátov si vyberie a vymenuje.
Takže to odmietnutie zo strany ministerstva bolo neodôvodnené a samozrejme, že som podal rozklad proti takému rozhodnutiu. No a zaujímavé je, že pani ministerka tomu rozkladu vyhovela. A pani ministerka, to by som teda chcel oceniť, zrušila rozhodnutie ministerstva kultúry, ktorým mi bolo odmietnuté sprístupniť tie požadované informácie. Vec vrátila ministerstvu na nové prejednanie a rozhodnutie. Opäť odôvodnenie toho rozhodnutia o rozklade spočíva v tom, že teda ministerstvo vymenovalo tam dotknuté ustanovenia zákona, zrekapitulovalo, čo som namietal, a konštatovalo, že ministerstvo sa pri vydaní rozhodnutia o odmietnutí neriadilo zákonnými ustanoveniami, alebo respektíve dôsledne sa neriadilo. Dôvodom zrušenia rozkladom napadnutého rozhodnutia ministerstva aj jeho nepreskúmateľnosť, a to najmä pre nesprávnu formuláciu výroku rozhodnutia a jemu zodpovedajúcemu a naviac nedostatočnému odôvodneniu. A teda veľmi presvedčilo pani ministerka v tom rozhodnutí o rozklade argumentuje, prečo je to rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácií nezákonné, nie je v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o slobodnom prístupe k informáciám a teda ministerstvo bude rozhodovať nanovo. Čo neznamená, že tie informácie mi budú poskytnuté, ale ten výrok bude musieť byť inak formulovaný, precíznejšie. A aj to odôvodnenie bude musieť byť podrobnejšie, presvedčivejšie, bude musieť byť také, aby bolo podrobiteľné preskúmaniu.
Takže ja teraz neviem, či má pravdu ministerka kultúry, ktorá logicky, správne a podľa môjho názoru zákonným spôsobom rozhodla o tom, že ruší rozhodnutie ministerstva, ktorými bolo odmietnuté sprístupniť požadované informácie, alebo má pravdu ministerka kultúry, ktorá mi odpovedá na interpeláciu spôsobom, ktorý protirečí rozhodnutiu tej istej ministerky kultúry vo veci rozkladu proti rozhodnutiu ministerstva kultúry o odmietnutí požadovaných informácií, lebo nemôže byť v poriadku jedno, aj druhé. Nemôže mať pravdu ministerka odpovedajúca na interpeláciu tak, že neodpoviem na interpeláciu, lebo nie sú dôvody na sprístupnenie informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a zároveň ministerka, ktorá tvrdí, že tie dôvody, ktoré boli dôvodom na rozhodnutie o odmietnutí prístupu k informáciám, boli nezákonné. Buď jedno, alebo druhé. Mne sa zdala oveľa presvedčivejšia pani ministerka, keď na základe preskúmania v rozkladovej komisii logicky argumentuje a podrobne argumentuje, v čom to rozhodnutie ministerstva kultúry nebolo v súlade so zákonom, ako ministerka kultúry, ktorá vybavuje, ešte raz, odpoveď na interpeláciu spôsobom, že sa iba odvolá na to, že tie informácie neboli sprístupnené podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Nemôžem v tejto veci robiť viac vo vzťahu k interpeláciám ako povedať, že považujem túto odpoveď
=====

Ďakujem za prečítanie odpovede. Ale teda obvykle, keď sú nejaké vyšetrovania také, ktoré sú predmetom širšieho záujmu verejnosti, tak aspoň nejaké informácie sa poskytujú. Napríklad keď hrozil puč v krajine, tak boli sme informovaní aj na utajenej schôdzi Národnej rady, aj potom verejnosť bola na niekoľkých tlačových besedách informovaná o tom, ako tu hrozí prevrat, aké temné sily zo zahraničia tu pripravujú, pripravujú puč a násilné obsadenie budov. A teda opakovane sa k tomu aj verejne vyjadrovali viacerí ústavní činitelia. Takže tak závažná vec, ako je vyšetrovanie útoku na kataster, ktorý znefunkčnil ten kataster a dodnes nie je plne funkčný, si myslím, že aspoň nejaké informácie by si verejnosť zaslúžila aj o tom, že kto to spôsobil. Ja rozumiem, že nie je možné zverejniť, zverejniť všetky detaily, ale teda, že či to vyšetrovanie už nejako pokročilo a či sa už vedie nejaké trestné stíhanie voči konkrétnej osobe alebo aspoň aký je odhad, že kedy by mohli byť výsledky, tak to si myslím, že to by verejnosť uvítala a uvítala by to oveľa viac ako informácie o nejakých vyfabulovaných obvineniach z pripravovaného prevratu a pripravovaného puču.

Pán poslanec Glück, rozumiem teda dôvodu predloženia toho pozmeňujúceho návrhu, len sa chcem spýtať, že či je to dostačujúce, že či napríklad obdobná úprava by nemala byť aj vo vzťahu k Vojenskému spravodajstvu alebo k iným orgánom, kde by mohol nastať podobný problém ako pri Slovenskej informačnej službe.

Pán poslanec Majerský, súhlasím, ten návrh zákona je doslova perfídny a povedali ste, že akiste každý z nás pozná niekoho, kto zomrel na pandémiu covid-19. No, ja by som chcel pripomenúť, že aj v Národnej rade sedel človek, ktorý zomrel na pandémiu covid-19, pán poslanec Ľubomír Petrák, ktorý bol poslancom za Smer a bol poslancom, ktorý mal rešpekt naprieč politickým spektrom aj u svojich politických oponentov a taký rešpekt ako má málo kto. A on sa stal obeťou pandémie covid-19. A teraz jeho bývalí kolegovia prichádzajú s návrhom zákona, ktorý vychádza v ústrety všetkému spochybňovaniu a bagatelizovaniu vážnosti pandémie. Pretože to nebolo nič iné, ako bagatelizovanie hrozby, ktorú pandémia pre ľudí predstavovala. Keď vtedajšia opozícia vyzývala na nerešpektovanie proti-pandemických opatrení a nekritizovala nejaké konkrétne veci, že toto by sa mohlo urobiť inak, toto by mohlo byť dôraznejšie alebo toto je už príliš. Spochybňovala proti-pandemické opatrenia, ako také. Teda je namieste sa pýtať a veľmi dobré otázky kladie ten pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáte, že aký je teda rozdiel medzi potrebou dodržiavať proti-pandemické opatrenia v prípade covidu-19 a teraz v prípade slintačky a krívačky? Mohol by sa k tomu vyjadriť aj pán minister, aj k tomu pozmeňujúcemu návrhu, dokonca si myslím, že ako predkladateľ by sa mal vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu. A keď povie, že nie, je ten pozmeňujúci návrh nie je dobrý, tak by mal povedať, v čom je rozdiel v jednom a druhom prípade.

Pani poslankyňa Števulová, súhlasím, že ten návrh zákona je nemorálny až absurdný. Na rozdiel od pána poslanca Mikloška si myslím, že teda nie je to tak, že by toto bol najnemorálnejší a najabsurdnejší návrh zákona aký som videl, lebo vládna koalícia najprv amnestovala svojich ľudí cez novelu Trestného zákona, až teraz pristupuje k amnestovaniu svojich priaznivcov cez odškodňovanie za údajné krivdy pri protipandemických opatreniach. Ale je to doslova nabádanie ľudí, aby nerešpektovali zákon, aby porušovali platné pravidlá. Teraz tu máme slintačku a krívačku, keď si nejakí iní extrémisti zmyslia, že budú nabádať ľudí, aby nerešpektovali tie platné pravidlá, no tak som teda zvedavý, čo na to teraz povie Robert Fico ako premiér. Lebo to sa veľmi jednoducho môže stať. Môže sa stať, že odmietnu niektorí ľudia rešpektovať tie opatrenia, ktoré vyplývajú z odporúčaní odborníkov, možno budú za to postihnutí nejakými pokutami a raz sa dostanú k moci extrémisti, ktorí dnes budú nabádať na nerešpektovanie tých opatrení a potom zase budú mať tendenciu odškodňovať. Čiže má to devastačné účinky na verejný poriadok, na normálne fungovanie spoločnosti, na rešpektovanie práv a rešpektovanie zákonov, rešpektovanie predpisov. A je teda pravda, že verejná ochrankyňa práv nespochybňovala opatrenia proti pandémii, s výnimkou teda tej štátnej karantény a bola veľmi uvážlivá, keď ich kritizovala a zdržanlivá. Kritizovala ich, ak sa jej zdali neprimerané, ale nie samotné opatrenia, lebo tie boli dôležité a to si aj ona uvedomovala.

Pán poslanec Glück, ja by som sa chcel spýtať, že ten bod 3 vášho pozmeňujúceho návrhu, ktorým sa vkladá nový článok III do návrhu zákona, teda vkladá sa tam novela zákona o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka, že akým spôsobom má súvislosť s tým návrhom zákona o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám v súvislosti s protipandemickými opatreniami. Že či tam je nejaká súvislosť, lebo zákon o rokovacom poriadku neumožňuje dopĺňať nové články, ktoré obsahovo nesúvisia s návrhom zákona. Vy ste to ani vo svojom vystúpení nespomenuli, že by to malo nejakú súvislosť, ani v tom písomnom odôvodnení to nie je, tak by ma teda zaujímalo, ako udeľovanie cien, teda cien Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej ceny Alexandra Dubčeka, respektíve zmena tej výšky odmeny súvisí s nápravou krívd spôsobených protipandemickými opatreniami.
Lebo ak to nesúvisí, tak je to prílepok a je to v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku a nemožno dať o tom hlasovať.

Pán poslanec Hargaš, dve veci. V jednej by som trochu polemizoval, v druhej budem súhlasiť.
Prvá vec je, že ten zákon nie je o adresnej energopomoci, ale je zákon o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, čo, samozrejme, môže byť vyložené tak i tak, ale v podstate v § 2 ods. 1 je zadefinované, že je to aj na účel prípravy systému poskytovania adresnej energopomoci, čiže je zjavné, že ide o prípravu systému, nie o jeho, nie o jeho prevádzku, tak ako tá otázka je, myslím, že zodpovedateľná z tohto ustanovenia.
Druhá vec, kde teda súhlasím, je tá pochybnosť, či zákon, ako je zadefinovaný, je v súlade so zásadou minimalizácie údajov, ktorá je obsiahnutá v čl. 5 ods. 1 nariadenia GDPR, ktorá umožňuje zberať údaje alebo osobné údaje, lebo to nie sú akékoľvek informácie, ktoré si vymieňajú štátne orgány, ale osobné údaje, ktoré by mali byť primerané, relevantné a obmedzené na rozsah, ktorý je nevyhnutný, zdôrazňujem slovo nevyhnutný, vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú. A tu aj z toho vystúpenia, aj z toho, ako som ja čítal ten návrh zákona, aj ako som čítal dôvodovú správu, tá nevyhnutnosť nie je zrejmá. V dôvodovej správe som nenašiel slovo nevyhnutnosť ani nijaké vysvetlenie toho, že takýto rozsah zberania osobných údajov je nevyhnutný pre dosiahnutie, dosiahnutie sledovaného účelu. Podrobne to bolo rozobraté vo vašom vystúpení a ja sa v tom, s tým stotožňujem, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)