Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj v rozprave uviedol návrh novely ústavy, ktoré predkladám v kolegami a kolegyňami z poslaneckého klubu SaS a ktorého cieľom je zakotvenie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii do slovenskej ústavy. Je paradoxné, že v takejto pokojnej, tichej atmosfére piatočného popoludnia budeme diskutovať o návrhu, ktorý vyvolal búrlivé reakcie na politickej scéne a...
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj v rozprave uviedol návrh novely ústavy, ktoré predkladám v kolegami a kolegyňami z poslaneckého klubu SaS a ktorého cieľom je zakotvenie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii do slovenskej ústavy. Je paradoxné, že v takejto pokojnej, tichej atmosfére piatočného popoludnia budeme diskutovať o návrhu, ktorý vyvolal búrlivé reakcie na politickej scéne a prispel aj k masovosti protivládnych protestov, ktoré sa od začiatku tohto roka konajú v slovenských mestách, pretože k tej masovosti prispela aj reakcia zo strany niektorých politikov vládnej koalície vrátane pána predsedajúceho, momentálne podpredsedu Tibora Gašpara, na náš návrh, ktorá bola odmietavá vo vzťahu k explicitnému zakotveniu členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. A nielen že teda bola odmietavá, ale bola pochopená tak, že SMER, predovšetkým SMER pripúšťa aj možnosť, že by Slovenská republika niekedy v budúcnosti z Európskej únie alebo z NATO mohla vystúpiť, že by sa situácia mohla vyvinúť tak, že skončíme aj v jednej alebo v jednej, alebo v druhej organizácii. Až mi je teda ľúto, že pán Gašpar momentálne predsedá a nebude sa môcť zapojiť do rozpravy, lebo určite by mal k tomu čo povedať.
No a teraz k tomu návrhu. Slovenská republika je od roku 2004 členom týchto integračných zoskupení a už od novembra 89´, keď padol komunistický režim, sa Slovenská republika podobne ako iné krajiny usilovala stať členom či už európskej integrácie, alebo transatlantickej spolupráce, ktorú v súčasnosti reprezentuje Európska únia a NATO. Aj po rozdelení Československa sa k tomu prihlásila samostatná Slovenská republika a hoci reálna politika napríklad za vlády Vladimíra Mečiara, tretej vlády Vladimíra Mečiara bola iná a dostali nás mimo tých integračných tendencií, tak prinajmenšom v deklaratívnej rovine všetky politické strany sa k členstvu v Európskej únii a NATO hlásili a po páde Mečiarovho režimu sa Slovenská republika stala členom ako Európskej únie, tak NATO.
Náš návrh odráža dlhodobý konsenzus, ktorý na slovenskej politickej scéne v otázke dôležitosti členstva Slovensku v EÚ a NATO vládne. Ten konsenzus narúšali, reálne narúšali a otvorene narúšali iba fašisti, ktorí boli predchádzajúce dve volebné obdobia súčasťou slovenského parlamentu. Inak všetky politické sily sa hlásia k Európskej únii a NATO, aj keď niektoré reálne postupujú tak, že to členstvo spochybňujú. A ak by sme explicitne zakotvili členstvo Slovenska v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii do Ústavy, to neznamená, že nie je možno úplne legitímne diskutovať o ďalšom smerovaní v Európskej únii a NATO, že nemôžeme mať kritické názory na niektoré ich rozhodnutia, politiky, na činnosť ich inštitúcií, že nemožno legitímne mať rôzne predstavy o tom, akým smerom sa majú uberať. To všetko patrí k demokratickej diskusii, ale zároveň by sme si mali uvedomiť, že je v životnom záujme Slovenskej republiky ostať členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a k tomu smeruje aj náš návrh.
Náš návrh sa teda týka článku 7 ústavy, ktorý pôvodne, keď sa ústava schvaľovala znel, že Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. Právo vystúpenia z tohto zväzku nemožno obmedziť. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohoto štátneho zväzku sa rozhodne ústavným zákonom s následným referendom. Toto malo vytvoriť právny rámec pre vystúpenie Slovenskej republiky z Československej federácie. Nakoniec hoci tu bolo uvedené, že malo byť referendum, žiadne referendum nebolo a aj tak Slovenská republika vystúpila z Československej federácie, a teda stala sa samostatným štátom, pretože to bolo riešené cez ústavný zákon na úrovni federálneho zhromaždenia a bez referenda. Až potom v roku 2001 prišlo k novele, ktorá zmenila čl. 7 na súčasnú podobu, že je tam viacej odsekov a niektoré z tých odsekov v podstate zakotvujú členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii, aj keď nie je tam to explicitné konštatovanie. Je to tam iba implicitné, lebo je tam konštatovaná prednosť európskeho práva pred zákonmi Slovenskej republiky. Rieši sa tam jeho implementácia, čo sú teda veci, ktoré majú zmysel iba v prípade, že je krajina členom Európskej únie. A potom aj ďalšie články slovenskej ústavy sa zmieňujú o Európskej únii a jej inštitúciách, čl. 77, čl. 120 ods. 2 a čl. 129, ods. 2, ktorý rieši náležitosti, ktoré opäť sú relevantné iba v prípade, že Slovensko je členskou krajinou Európskej únie.
Na rozdiel od Európskej únie a jej inštitúcií, ktoré sa spomínajú v ústave na viacerých miestach, NATO v ústave spomenuté nie je, ale súčasné znenie článku 7 ods. 3 ústavy sa do ústavy dostalo práve preto, aby vytvorili ústavný rámec pre vstup Slovenska do NATO tým, že upraví možnosť a spôsob zaradenia Slovenskej republiky do organizácie vzájomnej kolektívnej zmluvy. Viaceré členské štáty Európskej únie majú vo svojich ústavách upravené niektoré aspekty členstva v Európskej únii. Napríklad Ústava Francúzskej republiky explicitne konštatuje, že Francúzska republika sa zúčastňuje na Európskej únii. Preambula Chorvátskej ústavy deklaruje vôľu krajiny zúčastňovať sa na európskej integrácii a na základoch hodnôt európskej civilizácie. Chorvátska ústava explicitne spomína členstvo Chorvátska v Európskej únii. Ústava Spolkovej republiky Nemecko uvádza, že Spolková republika Nemecko sa podieľa na rozvoji Európskej únie, ktorá je viazaná demokratickými právne-štátnymi, sociálnymi a federatívnymi princípmi, ako aj princípov solidarity, ktorá zaisťuje ochranu základných práv porovnateľnú z ústavou Spolkovej republiky Nemecko. Aj niektoré krajiny, ktoré sa o členstvo či už v EÚ, alebo NATO uchádzajú, majú tiež integračné ambície premietnuté do svojich ústav, ústava Ukrajiny, alebo Gruzínska ústava, alebo Moldavská ústava rieši integračné ambície ako vo vzťahu k Európskej únii, tak vo vzťahu k Severoatlantickej aliancii.
Treba povedať, že, samozrejme, že explicitné konštatovanie členstva Slovenska v Európskej únii nie je nevyhnutnou podmienkou pre existenciu a pokračovanie členstva v oboch integračných zoskupeniach, ale bolo by to vyjadrenie postoja, posilnenie toho členstva a dalo by jednoznačnú odpoveď na otázky zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky najmä v situácii, keď žijeme v dobách nestability a spochybňovania členstva či už v jednej, alebo druhej integračnej organizácii.
Čiže len stručne k obsahu tých konkrétnych ustanovení. Navrhujeme do článku 7 ods. 2 doplniť aj explicitné konštatovanie, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie. Zároveň tam navrhuje vyjadriť prihlásenie sa Slovenskej republiky k hodnotám, na ktorých je Európska únia založená. Ide o hodnoty úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú obsiahnuté aj v zmluve o Európskej únii. 189-2
Vo vzťahu k členstvu v NATO navrhujeme to súčasné znenie, že Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, nahradiť explicitným konštatovaním, že Slovenská republika je členskou krajinou Severoatlantickej zmluvy. A zároveň opäť navrhujeme tam aj nejaké hodnotové vymedzenie, že sa tým potvrdí účel Severoatlantickej aliancie ako organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok, čím sa nadviaže na súčasné znenie čl. 7 ods. 3 a zdôrazní sa jeho naplnenie vstupom Slovenskej republiky do NATO. A nad rámec vyššie uvedeného sa Slovenská republika prihlási aj k napĺňaniu záväzkov, ktoré jej z členstva v Severoatlantickej aliancii vyplývajú a k vôli aktívne prispievať k spoločnej obrane a bezpečnosti členských krajín Severoatlantickej aliancie, ktoré sú predpokladom pre to, aby NATO ako organizácia vzájomnej kolektívnej bezpečnosti mohla napĺňať svoj účel a zmysel svojej existencie, čo je opäť v dnešnej dobe, keď európske krajiny alebo európske členské, členské štáty Severoatlantickej zmluvy musia vo zvýšenej miere dbať o svoju bezpečnosť, musia sa viac zaoberať svojou obranou vrátane zvyšovania výdavkov na obranu a budovania nejakých spoločných európskych obranných kapacít mimoriadne dôležité a teda opäť by bolo pozitívnym signálom, ak by Slovenská republika mala takéto prihlásenie sa k záväzkom vyplývajúcim z členstva v Severoatlantickej aliancii zakotvené.
Ďakujem.
Skryt prepis
